pozoruhodnou charakteristikou celoplošného testovania bol nesúhlas, ktorý s ním už dopredu vyslovili viacerí verejne známi vedci. Ich hlas bol ignorovaný, niekedy dokonca zosmiešňovaný. Samotným premiérom, ktorý sa tak po krátkom intermezze s diplomovkou odrazu stal akademickou autoritou. A aby o čerstvo nadobudnuté postavenie vedeckej kapacity neprišiel, nehral celkom otvorenú hru. Takže nie­ktoré dôležité dáta získať neumožnil a iné sa pokúša zatajiť. Z jeho hľadiska má takýto postup svoju logiku. Matovičovi a Naďovi totiž ide predovšetkým o „stiahnutie ľudí z obehu”. Ponechajme teraz bokom, čo vypovedá toto otrasné slovné spojenie o politikoch, ktorí ho používajú. Pozrime sa radšej na to, aký význam má táto ich priorita. Ak sa totiž ukáže, že práve táto vec má kľúčový význam, potom ostatné dáta až tak nepotrebujeme. Lenže význam nájdenia časti infikovaných ľudí a ich následného „stiahnutia z obehu” sa bez tých dát nedá posúdiť. Jednoducho nedá, bodka. V ďalšom sa pokúsime vysvetliť, prečo je to tak.

vojaci

V diskusii o plošnom testovaní sa masívne používajú niektoré nezmyselné argumenty. Jedným z nich je okrídlená veta „lepšie je urobiť niečo ako nič”. Samozrejme, že to tak nie je. Lepšie je neurobiť nič, ako urobiť niečo zlé. Otázka teda znie, či je plošné testovanie lepšie alebo horšie ako nič. Okrídlená veta je pokusom odpovedať na túto otázku bez jej preskúmania. Podobne je to s argumentom „ak stiahneme z obehu hoci len časť infikovaných, je to lepšie ako neurobiť nič”. To by možno bola pravda, ak by plošné testovanie odhalilo značnú časť infikovaných a nenieslo so sebou nijaké riziká. K otázke účinnosti testovania sa ešte dostaneme, teraz sa pozrime na riziká. Exis­tujú alebo nie? Lebo ak áno, musíme pri posudzovaní užitočnosti testovania zvažovať plusy aj mínusy. Tváriť sa, že mínusy neexistujú, je opäť pokusom vyriešiť problém bez rozmýšľania.

BORIS NÉMETH

Zo všetkých mínusov plošného testovania sa pozrime teraz len na jeden, a to na nebezpečenstvo nákazy pri testovaní. Pre ľudí, ktorí majú radi anekdotické príklady, máme naporúdzi jeden všeobecne známy: Nedisciplinovaný občan, ktorý na odbernom mieste holou rukou potľapkával po ochrannom odeve Vladimíra Krčméryho, sa v zápätí ocitol v karanténe. (Námietka: nie je jasné, že sa mohol nakaziť práve tam. Zamieta sa: nie je jasné, že sa nemohol nakaziť práve tam.) Ľuďom, ktorí vedia, že z anekdotických príkladov sa nedajú robiť nijaké všeobecné závery, by sme radi predložili nejaké štatistické údaje. Lenže tie nemáme. A nemáme tým na mysli Naďovu vetu (skoro by sa žiadalo napísať Naďovu teorému): „my nie sme štatistický úrad”. Táto veta sa týkala spracovania údajov z celoštátneho testovania, ale my teraz hovoríme o oveľa jednoduchšom štatistickom spracovaní pilotného testovania. Vie sa, koľko ľudí z odberných tímov bolo v priebehu nasledovného týždňa covid pozitívnych? Nie, nevie sa to. Prečo? Lebo to nikto nezisťoval? Ale zisťoval. Prinajmenšom v armáde to zisťovali. Telefonický rozhovor s hovorcom ozbrojených síl SR poplukovníkom Zemanovičom bol úplne korektný. Aj keď zo začiatku sme sa dozvedeli nie príliš zaujímavé čísla, ako napríklad celkový počet pozitívne testovaných vojakov od začiatku epidémie. Keď sme sa opakovane pýtali, koľko vojakov sa zúčastnilo na pilotnom testovaní, koľko z nich bolo potom testovaných a koľko pozitívnych, odpovede sme nedostávali. Pán podplukovník na nás dokonca v jednom momente skúsil Naďovu vetu. My sme oponovali, že ak armáda má tieto čísla k dispozícii a ak je náhodou percento nakazených z pilotného testovania vysoké, potom sa utajovaním tohto čísla armáda pravdepodobne dopúšťa trestného činu ohrozenia verejného zdravia (pri ďalšom testovaní). Pán plukovník povedal, že ak mu dáme hodinu, pokúsi sa zistiť čo najpresnejšiu odpoveď na naše otázky. Počkali sme a dočkali sme sa takejto odpovede: „V pilotnom testovaní na Orave a Bardejove bolo nasadených 1 835 príslušníkov OSSR a 182 príslušníkov MO SR. Pred druhou fázou plošného testovania boli v termínoch 27. – 30.10. pretestovaní Ag testami 8 839 vojaci nasadení do tejto fázy, z ktorých 83 bolo po pozitívnom náleze prestriedaných a odoslaných do karantény.” Inými slovami, armáda zrejme pretestovala medzi inými aj vojakov z pilotného testovania, ale nevie alebo nechce zistiť, koľkí z nich patria medzi tých 83 pozitívnych. Pričom, ak by to bola, povedzme, polovica z nich, predstavovalo by to dve percentá vojakov zúčastnených na pilotnom testovaní. A to rozhodne nie je zanedbateľné číslo.

BORIS NÉMETH

Pokus o konštruktívne