v rozhovore sa dočítate:

• čo prežívame teraz v porovnaní s druhou vlnou,
• ako na deti vplýva strach rodičov,
• ako sa dá bojovať s frustráciou a negatívnymi pocitmi,
• čo vírus môže urobiť so spoločnosťou.

v čom sa naša spoločnosť z psychologického hľadiska nachádza? V čom teraz žijeme v porovnaní s prvou vlnou?

Keď sa prvá vlna pandémie skončila, pomerne rýchlo sme sa cítili znovu v bezpečí. Tento otras sme chceli vytesniť, podobne ako iné nepríjemné veci. Teraz žijeme v novej epizóde plnej neistoty a strachu spojeného so smrťou, našou alebo smrťou blízkych. Aj s pocitom, že spoločnosť už nikdy nebude, aká bola. Žijeme v narcistickej spoločnosti, v ktorej sme orientovaní na to, aby nám bolo dobre. Porovnávame, či je nám lepšie alebo horšie, či je nám lepšie ako susedovi alebo ľuďom z iného štátu.

Pat­rím k druhej generácii, ktorá už, okrem komunizmu, katastrofu nezažívala. Teraz tu máme fenomén spoločenského ohrozenia. V kontexte narcizmu, ktorý popiera zlé a nepríjemné veci, vychovávame aj deti. V posledných generáciách bola smrť vytesňovaná téma, kým sme nemali priamu skúsenosť so smrťou z rodiny. Zrazu sa smrť dostáva cez obrazovky k nám. To v spoločnosti muselo vyvolať silnú reakciu, a tá sa v rôznych skupinách obyvateľstva líši. 

téma smrti je o to stresujúcejšia, že sme s ňou neboli bežne konfrontovaní? 

Človek sa konfrontuje s vlastnou konečnosťou. My nie sme na to pripravení. Je to zahryznutie do našej reality. Žili sme ako v pohodlnej bubline. Reagujeme podľa toho, aké obranné psychické mechanizmy máme k dispozícii, od toho sa odvíja naše správanie a postoje. Aj podľa týchto obranných mechanizmov sa ľudia teraz združujú v skupinkách.

Téma .týždňa: Korona a chaos

aké psychické obranné mechanizmy používame? 

Do skupiny nezrelých obrán patrí popretie. Popretie však prestalo fungovať, pretože sa nedá ďalej popierať, že je tu mnoho chorých, ktorí sa dostávajú do nemocníc. A predsa je časť obyvateľstva, ktorá sa to snaží poprieť a vytvárať si nepriateľa.