Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: V ústrety druhej vlne

.týždeň .témy .téma

Pri COVID pandémii nemáme vyslovene nespochybniteľné autority. Vedci a virológovia nám však dávajú jasnejšie svetlo ako rozpačito stojace politické autority. Aj v núdzovom stave sa však treba pozerať na to, koľko nové opatrenia stoja a na ich ľudskosť.

Téma .týždňa: V ústrety druhej vlne
4. apríl 2020 Goerlitz, Nemecko: Poľský pohraničník v ochrannom odeve kontroluje teplotu poľských občanov na nemecko-poľskej hranici. Foto: FLORIAN GAERTNER/GETTY IMAGES

OBSAH

Toto je rozhodujúca fáza .štefan Hríb
Cena za nové opatrenia .filip Vačko
List hlavnému hygienikovi .slavomíra Henčeková
L

Toto je rozhodujúca fáza

.štefan Hríb .témy

Čo znamená nárast infikovaných na celom svete? Čo je na súčasnej situácii iné ako v lete? Koľko prípadov denne Slovensko zvládne? Čo je teraz najdôležitejšie: testy, trasovanie, hygiena? Kedy sa to skončí? Hosťami diskusie so Štefanom Hríbom boli virológ Boris Klempa, biochemik Pavol Čekan a molekulárny biológ Peter Celec.

v rozhovore sa dočítate:

  • čo znamená nárast infikovaných na celom svete,
  • čo je iné ako v lete,
  • kedy sa to celé skončí.

keď sme tu boli pred dvoma mesiacmi a čísla neboli také vysoké, hovorili sme o tom, že je nutné zvýšiť počet epidemiológov a posilniť kapacitu testovania. Počet testov sa zvýšil, ale epidemiológovia vravia, že už nevládzu. Využili sme čas medzi jarou a jeseňou rozumne?

Peter Celec: Čas sa určite dal využiť intenzívnejšie. Mali sme byť aktívnejší v spolupráci s klinickými štúdiami a pri vyvíjaní lieku. Mám obavu, že počet hygienikov a všetky ostatné veci sú síce dôležité, ale nebudú stačiť. Dopracujeme sa k tomu, že budeme mať veľa chorých, ale bolo by dobré, keby sme ich vedeli liečiť. Môžeme čerpať z toho, čo vyskúmajú iní, ale môžeme k tomu aj prispieť a nemať len dobrý pocit, ale aj lieky sa k nám rýchlejšie dostanú.

Boris Klempa: Čísla sú niečo, s čím sa dalo počítať. Neurobili sme fatálnu chybu, kvôli ktorej ich máme. Na nárast počas jesene sme boli upozorňovaní. Ťažšie sa tomu verilo v čase, keď COVID takmer zmizol a uvoľnenie opatrení bolo nevyhnutné. Práve teraz je rozhodujúca fáza, s ktorou sme mali počítať. Otázka je, či sme na ňu dostatočne pripravení. 

Pavol Čekan: To číslo nie je vôbec prekvapujúce. Aj v lete už existovali dáta, ktoré odhaľovali pacientov s vysokými náložami vírusu. Okolité štáty nie sú na tom oveľa lepšie a čísla u nich tiež rastú, aj preto, že je nálada v spoločnosti taká, aká je a vysoké percento ľudí neverí v pandémiu. O testovaní a hygiene sa rozprávalo veľa a upozorňovali sme na to aj my, mohli sme sa však lepšie pripraviť, čo sa týka klinických štúdií. V auguste sa mi objavil email, ktorý hovoril, že môžeme priniesť lieky na klinické štúdie na Slovensko a dva týždne sa naháňal konkrétny človek, ktorý by podpísal tento dokument. Niekoľko týždňov sa zisťovalo, koľko týchto liekov by sme mohli uskladniť. Tieto materiály dostal minister, predseda vlády a iní dôležití ľudia. Kopa vecí sa na Slovensku rozrobila, ale nedotiahli sa. 

 prečo sme v lete mali 20 až 40 prípadov a teraz máme aj 500?

PČ: Zvýšila sa mobilita, otvorili sa školy, vysoké školy, ľudia začali chodiť viac do práce. Je to prirodzený proces.

BK: Epidémia má svoj vývoj a tí, čo prichádzali z krajín, kde bolo viac prípadov, to sem priniesli. Ťažko hodnotiť, či mohli byť títo ľudia lepšie podchytení. Jeden z kľúčových úspechov bola nenávidená štátna karanténa. Tam sa nám podarilo zachytiť veľa prípadov, nejaká takáto forma mohla pomôcť.

PC: Nie som si úplne istý tým, že otvorené hranice sú kľúčový faktor a nemali by sme bez nich koronu. Niekedy to v diskusiách vyznieva, že keď zavrieme hranice, korona neexistuje a Slovensko je ostrov čistoty a zdravia. Môžeme to zbrzdiť napríklad identifikáciou ľudí z rizikových oblastí. Málo sa u nás dis­kutuje na tému mobilných aplikácií, ktoré sledujú ľudí a to, s kým sa stretli. Navyše je tu jeseň a mnohí odborníci hovorili, že vtedy je menej slnka, ľudia sa viac stretávajú vnútri, lebo prší a ochladzuje sa a menej vetráme. To všetko prispieva k šíreniu vírusu.

česko malo dlho rádovo viac prípadov ako my, hoci sú len dvojnásobne väčšia krajina. Tvrdí sa, že je to vinou nenosenia rúšok v lete. Ale ak rúška nenosili v júli, čísla mali narásť už v auguste. Aké je vysvetlenie?

PČ: Faktorov je viac, nie je to len o rúšku. Ide o to, či ľudia chodili vo väčších skupinkách a ako sa správali jeden k druhému. Nechcem hodnotiť, ako sa Česi správali, a vysvetlenie je vyššia mobilita a to, že sa ľudia nebránili. Mnoho nakazených bolo bez symptómov a vírus sa v tichosti rozširoval. O mnohých prípadoch sme ani nevedeli. Ak mali ľudia soplík, neriešili to a šli napríklad k moru. Je úplne prirodzené, že ak sa ľudia takto správali v júli a auguste, dobehne ich to v septembri a októbri. Počet infikovaných teraz iba kulminuje.

BK: To, že mali Česi jedno z najväčších uvoľnení, je fakt, a možno to k tomu prispelo, ale prispela k tomu aj Praha, svetová metropola a jedno z najväčších epicentier. Prílev ľudí a turizmus tam bol vyšší ako inde. Celkovo do Česka prichádzalo viac ľudí ako na Slovensko. Pravdepodobne k tomu prispela nálada v spoločnosti a odmietanie opatrení. Oni tie rúška nemali nielen v júli, ale nemajú ich doteraz. Nevidím však jedno zásadné fatálne zlyhanie v porovnaní s nami. Nás možno čaká niečo podobné.

jednou z prvých ranných správ je, koľko bolo infikovaných. Dá sa na tie vysoké čísla, ktoré nás čakajú, pozerať rozumne, aby nás to ako spoločnosť nerozhodilo?

PC: Bol by som nerád, keby bola spoločnosť rozhodená pre čísla. Stačí, že je málo hygienikov a zdravotníkov, ktorí trasujú ľudí, a čísla sú hneď iné. Vyššie čísla tu budú. Narastá nám počet hospitalizovaných ľudí a vieme povedať, čo bude o dva týždne a možno aj o mesiac. Nevieme, čo bude o dva mesiace a na jar. Je to zase na nemocniciach a epidemiológoch, aby sa na to pripravili. Nie sme šokovaní. Čakali sme, že druhá vlna príde. 

PČ: Poďme si porovnať New York a Madrid. V takmer identickom čase mali katastrofálnu situáciu. New York teraz nemá nič a Madrid má druhú vlnu. Hustota obyvateľstva je podobná, ale jeden z hlavných dôvodov, prečo je to tak je ten, že New York urobil dve veci. Najal dvetisíc trasovačov a navýšili aj kapacitu testovania. Madrid kapacitu trasovačov nenavýšil a  situácia je stále zlá. 

Izrael zažil malilinkú prvú vlnu ako my. Brali sme ich za vzor a ich vedecká úroveň je na svetovej špičke, no aj tak dospeli k tomu, že majú sedemtisíc prípadov posledné dni, a to sú len dvakrát väčší ako Slovensko. Takže ani takáto vyspelá krajina nedokázala druhú vlnu zachytiť. Testovanie aj trasovanie pomáha len do určitej miery. Keď dôjdeme do obrovských čísel, bude nám to už zbytočné. Nástroje, ktoré máme teraz, už nebudeme mať. V Izraeli nenavýšili kapacity a bol veľký odpor ľudí proti karanténnym opatreniam. Keď sa bavíme o New Yorku, ľudia videli zomierať druhých na ulici a prijali opatrenia skôr ako krajina s miernym priebehom. Ešte nie sme v katastrofe a stále sa niečo spraviť dá. Nebavím sa len o PCR testoch, ale aj o tom, kedy ich použiť a aby sme ich mali viac, je jedno, čo to stojí. Musíme znížiť nárast a umierajúcich tak, aby sme nemuseli škrtiť ekonomiku. 

.pavol Čekan Je biochemik a CEO spoločnosti MultiplexDX International. Jeho spoločnosť sa venuje vývoju a výrobe koronatestov, ale aj diagnostike rakoviny prsníka a výrazne posúva diagnostiku rakoviny. Pôsobil na Rockefellerovej univerzite v New Yorku v laboratóriu slávneho Thomasa Tuschla a v prestížnom americkom Národnom onkologickom inštitúte. Študoval biochémiu na Islande. Rodák z Prešova sa po dvadsiatich rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko. Jeho spoločnosť ako doteraz jediná na Slovensku získala prestížny 2,5-miliónový grant EIC AcceleratorBORIS NÉMETH.pavol Čekan Je biochemik a CEO spoločnosti MultiplexDX International. Jeho spoločnosť sa venuje vývoju a výrobe koronatestov, ale aj diagnostike rakoviny prsníka a výrazne posúva diagnostiku rakoviny. Pôsobil na Rockefellerovej univerzite v New Yorku v laboratóriu slávneho Thomasa Tuschla a v prestížnom americkom Národnom onkologickom inštitúte. Študoval biochémiu na Islande. Rodák z Prešova sa po dvadsiatich rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko. Jeho spoločnosť ako doteraz jediná na Slovensku získala prestížny 2,5-miliónový grant EIC Accelerator

treba rátať s tým, koľkí z nakazených sú ťažké prípady, koľko z nich je na jednotke intenzívnej starostlivosti a koľko z nich je na umelej pľúcnej ventilácii. Tých ešte nemáme veľa a pomer je vraj menší ako na jar. Je to tak?

PC: Je to tak, ale dôležité sú

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.posledné
.neprehliadnite