odpovedať na otázku, či sme sa od prvej vlny pandémie poučili a pripravili na ňu, je ťažké. Nie preto, že by ako otázka bola sama osebe komplikovaná. Ale preto, že z dostupných informácií a komunikácie verejných činiteľov sa to jednoducho nedá určiť. 

 Je to niečo podobné ako pýtať sa, či je 123 odhalených infikovaných prípadov za jeden deň veľa. Jednoducho nevieme, pretože nevieme, koľko infikovaných, ale neidentifikovaných prípadov behá po vonku. Je dvetisíc alebo tritisíc testov denne veľa, alebo málo? Ťažko povedať, pretože iba úrady verejného zdravotníctva vedia, či dostatočne trasujú a „odchytávajú“ všetky kontakty. Ťažko tiež povedať, koľko trvá, kým všetky kontakty s nakazeným identifikujú a ako rýchlo prebieha testovanie a následné vyhodnocovanie informácií. Ako teda posúdiť stav pripravenosti, keď sa nedá dopátrať k základným faktom o situácii? 

pandemický plán 

Ale aby sme to predsa len nevzdávali, do istej miery pripravenosť porovnať vieme. Keď sa v marci ujímala moci vláda Igora Matoviča, nastupujúci minister zdravotníctva Marek Krajčí vyhlásil, že našiel v skladoch iba tritisíc testov. Odvtedy situácia zdatne pokročila, súkromná biomedicínska firma MultiplexDx Pavla Čekana dodala štátu zadarmo stotisíc testov a v súčasnosti sme už schopní si ich sami vyrobiť.