kočner bol od prvého dňa až dodnes jednoznačným hlavným podozrivým. So silnými prepojeniami na ďalších ľudí, predovšetkým na Bödöra a Fica, ale aj na spolumajiteľa Penty Haščáka. Otázka teda znela a dodnes znie tak, či vraždu objednal sám alebo v súčinnosti s nejakým väčším hráčom. (Verzia, že objednávka išla celkom mimo Kočnera, ktorá patrila v prvých dňoch medzi prirodzené hypotézy, sa dnes javí ako veľmi nepravdepodobná.)

Spomínaný text s Kočnerovým menom a otáznikom v názve sa končil slovami: „Keby to bol americký film, všetci by sme mali pocit, že nitky vedú možno až na najvyššie poschodia skorumpovanej politiky a polície. Keďže je to slovenská realita, všetci máme ten istý pocit. Na Slovensku je to tak.“ 

Téma .týždňa: Hlavný podozrivý

 

béčkový zloduch

Prvá vec, ktorú si treba pri Marianovi Kočnerovi uvedomiť a zapamätať je, že to nebol zločinec najvyššieho kalibru. A uvedomiť si to nie je celkom triviálne, pretože niektoré skutočnosti akoby svedčili o opaku. Ku Kočnerovi sa chodil radiť predseda parlamentu (a Kočner si ho pritom nahrával). Kočner bol susedom predsedu vlády (a ten dodnes nevie, či si nenahrával aj jeho). Kočner bol v prípade pezinskej skládky v spore so súčasnou prezidentkou (aj keď v skutočnosti sa len tak tváril). Kočner mal ako opičku štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti a ako mopslíka generálneho prokurátora ­(a okrem toho niekoľko vtákov, ktorých mu zbierala Zsuzsová). Ak toto všetko dokáže jeden človek, zdá sa, že hrá naozaj pri najvyššom stole.

V skutočnosti sa však stačí pozrieť na Kočnerove zločiny a hneď je jasné, že to, čo hral, bola prinajlepšom druhá liga. Prvoligoví zločinci kradnú veľké a stredné firmy, vo veľkom obchodujú so zbraňami či drogami, vo veľkom obchodujú so štátom, značnú časť ich činnosti tvorí legálne podnikanie (pričom nelegálnymi spôsobmi likvidujú konkurenciu), nemalou mierou sa podieľajú na ekonomickom živote štátu. Kočner sa na tom všetkom len priživoval.