To, v akom stave je justícia, je pre spoločnosť kľúčové. Asi by sme na to bežne nemysleli, nebyť toho, že dianie nám dáva príležitosť každú chvíľu zavetriť pach niečoho prehnitého v našom štáte. Je to nepríjemné, ale aspoň tak vzniká ľudový dopyt po spravodlivosti. Chceme spravodlivosť. Bojujme o ňu.
Na Slovensku niet týždňa, keď by sa verejne neukázal zlý stav justície. Raz nevezmú do väzby človeka, ktorý tam patrí, inokedy sa sudca ukáže ako osoba spojená s podsvetím. Kde sú korene tohto stavu? Je možné ho napraviť?
podstatou zlého stavu spravodlivosti a nedôvery k nej je to, že na Slovensku sa neudiala po komunizme očista justície. Ako sa dočítate v ďalšom článku tejto témy, postkomunistické krajiny sú síce na tom v zabezpečovaní spravodlivosti celkovo zle, ale z nich sú na tom najlepšie tie, ktoré sa hneď po páde komunizmu dokázali rázne vyrovnať s jeho pohrobkami v súdnictve.
Slovensko sa s komunizmom nevyrovnalo. Ani v súdnictve. Nevykonala sa tu morálna a personálna očista súdov. V tom nesú časť zodpovednosti aj reformné vlády a ich ministri spravodlivosti: mali proti starým štruktúram na súdoch postupovať razantnejšie.
Neurobili to a dôsledky už potom zneužili mečiarovské a ficovské garnitúry, ktoré cielene zakonzervovali na súdoch a na prokuratúre presne to najhoršie, najprehnitejšie – vedeli, že im to poslúži na ich vlastné ciele.
Je šanca takéto prostredie vôbec zmeniť? Tridsať rokov po páde komunizmu? Na stole je návrh reformy, pripravenej pod vedením ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej zo strany Za ľudí. Prináša zmeny, ktoré vyzerajú nádejne. Zároveň však obsahuje kroky, ktoré môžu vyvolať odpor, a nie iba nepoctivých sudcov. Diskusia ešte bude, reformu bola predložili na proces medzirezortného pripomienkovania. Pozrime sa na ňu podrobnejšie.
JOZEF JAKUBČO/PETIT PRESS/PROFIMEDIA7. novembra 2018 Bratislava: Podnikateľ Ladislav Bašternák počas pojednávania v kauze neoprávnene vyplatenej vratky DPH v hodnote dva milióny eur. Na záver dostal Bašternák, ukážkový „náš človek“ Ficovej éry, päť rokov nepodmienečne.
Cieľom reformy je posilniť dôveru v právny štát prostredníctvom viacerých krokov. Je tam bod, ktorým sa mení spôsob obsadzovania miest v Súdnej rade: parlament, prezidentka a vláda by mali možnosť navrhovať do rady iba nesudcov.
Ďalej by členovia rady mali byť z rôznych regiónov, čo sa dosiahne rozdelením doterajšieho jedného obvodu na osem obvodov a tým, že sudcovia všeobecných súdov budú voliť z každého jedného obvodu jedného člena súdnej rady. Malo by to brániť prehnanej centralizácii aj regionálnym treniciam. Súdna rada má navyše dostať posilnenú kompetenciu konať v záležitostiach majetkových pomerov sudcov.
Toto je obzvlášť dôležité pre Slovensko, kde sa skutočná váha majetkových priznaní u verejne činných osôb, nieto ešte u takých významných, akými sú sudcovia, neraz rovná nule. Ak sa pri preverovaní spôsobilosti sudcu príde na závažné skutočnosti, novovzniknutý správny súd bude môcť sudcu po disciplinárnom konaní dokonca odvolať z funkcie.
V rámci reformy by mal vzniknúť Najvyšší správny súd, ktorý dostane ako top inštancia na starosť správnu agendu. Bude tiež disciplinárnym súdom pre sudcov všeobecných súdov, prokurátorov a v zákonom určenom rozsahu tak bude fungovať aj pre iné profesie. K tomu získa právomoci pri rozhodovaní o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta, volieb do Národnej rady, do orgánov územnej samosprávy a tiež do Európskeho parlamentu.
Problémom môže byť, ako upozornili aj z Česka, kde už takýto súd
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
