Spôsob, akým sa pozeráme na školstvo, je možno nesprávny. Hľadáme odpovede na otázky z minulých storočí. Vlak, ktorý nám ušiel, už nie je ani na obzore, šanca dohnať ho však stále existuje.
Kedy bude mať Slovensko univerzitu, ktorá bude konkurovať najlepším svetovým univerzitám? Nikdy. Je to problém? Nie. Úplne by stačili univerzity na priemernej európskej úrovni. Kedy bude mať väčšina našich univerzít takú úroveň? Je možné, že nikdy. A to už trochu problém je.
v rámci predvolebných debát o školstve sa opakovane objavovala myšlienka vybudovania jednej mimoriadne kvalitnej slovenskej univerzity, ktorá by zniesla porovnanie so slušnými svetovými univerzitami. Bol to realistický nápad? Univerzity v prvých desiatkach rôznych akademických rebríčkov existujú stovky rokov, rozpočty majú v miliardách eur a rozpráva sa na nich jazykom, ktorý je materinským jazykom stoviek miliónov ľudí. Už z týchto čísiel by malo byť jasné, že na prvé desiatky môžeme navždy zabudnúť. V skutočnosti aj na prvé stovky. Realistickým cieľom preto nie je dosiahnuť svetovú úroveň, ale dosiahnuť povedzme úroveň Masarykovej univerzity v Brne. Aj to je pomerne ambiciózny cieľ. Ale zvládnuteľný. Ako? Napríklad tak, ako to urobili v Brne.
Ale prečo by sme vlastne mali uvažovať o špičkových univerzitách? Veď predsa stačí letmý pohľad na dianie okolo titulu predsedu NR SR a musí nám byť celkom jasné, že problémom slovenského vysokého školstva nie je nedostatok špičkových, ale prebytok mizerných univerzít. A menej zreteľným, ale v skutočnosti ešte vážnejším a ťažšie riešiteľným problémom je príliš hlboké ticho ozývajúce sa z tých lepších slovenských univerzít.
Bežné klišé hovorí, že problémy slovenského školstva pochádzajú z prostého faktu, že v tejto krajine si vzdelanie jednoducho nevážime. Ale nie je to celkom tak. My si vzdelanie, minimálne na formálnej úrovni, vážime. Roman Lietava – slovenský fyzik pracujúci desiatky rokov v anglickom Birminghame a v CERN-e – hovorí toto: Kollárov magisterský titul jasne ukazuje, že ešte aj ľudia, ktorí tituly absolútne na nič nepotrebujú, sa nimi radi ozdobia. Pretože vysokoškolské vzdelanie má u nás celkom slušný cveng dokonca aj medzi bývalými vekslákmi.
Jozef Jakubčo/ Petitpress/profimedia2. marec 2020 Bratislava: Igor Matovič a Boris Kollár odchádzajú z rokovania po voľbách do Národnej rady SR
Isteže, v krčmách sa môžeme dopočuť všelijaké hanlivé reči o ľuďoch z univerzít (lenivci, ktorí nikdy v živote neokúsili skutočnú robotu), ale takmer všetci krčmoví filozofi sú radi, keď sa ich deti na tie univerzity dostanú. Či chcú pre tie svoje deti skutočné vzdelanie, alebo len titul, to už je iná otázka. Ale ak by si mohli vybrať, aj oni by chceli pre deti radšej titul so vzdelaním, než bez neho.
Prípad Kollárovej diplomovky však má ešte jeden aspekt, ktorý všeobecný folklór nesprávne považuje za jednoznačný prejav dešpektu ku vzdelaniu. Týmto aspektom je existencia vysokých škôl podobných tým v Skalici alebo v Sládkovičove. Tie školy sú príšerné, to je pravda, ale mnohé vznikli nie z dešpektu, ale z rešpektu k vzdelaniu. Všetky tie mečiarovské univerzity vznikli okrem iného preto, lebo Mečiara vyrušoval hlas prichádzajúci zo skutočných univerzít. A ten hlas mal váhu aj preto, lebo prichádzal práve z univerzít alebo od ľudí pracujúcich na univerzitách. Jedným z Mečiarových cieľov pri zakladaní sračkových vysokých škôl bolo rozriediť hlas prichádzajúci z rešpektovaného prostredia, respektíve rozriediť samo to prostredie.
Mizerné vysoké školy a ich kriminálne praktiky pri udeľovaní titulov sú dodnes problémom slovenského univerzitného prostredia. Ale nie je to hlavný problém. Oveľa väčší problém je absencia počuteľného hlasu z tých normálnejších univerzít. Mečiar potreboval ten hlas umlčať, Fico sa s ním už nemusel príliš trápiť a ani Matovič (ktorého diplomovka je tiež úplným maslom na hlave) sa nemusí.
Tlačová konferencia Igora Matoviča a poslaneckého klubu OĽaNO bola pravdepodobne najšialenejšou tlačovou konferenciou v dejinách
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
