Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.koronavírus

Exit strategy: Ako von?

.marína Gálisová .šimon Jeseňák .michal Magušin .témy

Sme v kľúčovom momente. Akokoľvek vyzerajú štatistické krivky, väčšina krajín si musela uvedomiť, že dlhodobé obmedzenia majú kruté dopady – práve na zdravie a životy obyvateľov.

Exit strategy: Ako von? BORIS NÉMETH 6. apríl 2020 Bratislava Slovensko: Spoločná hliadka polície a armády, ktorá pomáha zdravotníkom, pred klinikou infektológie na Kramároch.

minulý týždeň sme na týchto stránkach písali o potrebe priebežného prehodnocovania prijatých opatrení a ich efektivity. Zdôraznili sme, že viac ako opreteky prijímať nové radikálne kroky na znehybnenie spoločnosti a smerovať k „lockdownom“ teraz potrebujeme čo najracionálnejšie analyzovať situáciu.

Tento týždeň je už zjavné, že množstvo krajín uvažuje smerom k novým opatreniam, ktoré budú cielenejšie a lepšie vybalansujú potrebu ochrániť zraniteľných s potrebou nepoložiť spoločnosť. Prebieha tam diskusia, ktorú charakterizujú dve slová: exit strategy.

U nás nám politická realita medzitým naservírovala zákazy a kontroly, zapojenie bezpečnostných zložiek, ústup od dôvery voči občanom k ich silovému ovládaniu. Budúcnosť ukáže, aký to malo efekt – lebo jednu výhodu súčasná situácia rozhodne má: vývoj v spoločnosti je zrýchlený a podobné „testy na občanoch“ zväčša veľmi rýchlo vykážu výsledky. Ani veľkonočné mocenské intermezzo však nemôže zakryť, že potrebujeme únikovú stratégiu, účinnú, nie bezhlavú, a morálne obhájiteľnú.

korona po slovensky

Trojhodinové kolóny áut, kontrolované policajnými hliadkami, z toho vyplývajúce problémy so zásobovaním, netaktné výčitky medzi koaličnými partnermi na sociálnych sieťach a hlavne hnev občanov na rozhodnutie premiéra Igora Matoviča, ktorého vláda za tento stav v krajine zodpovedala. Tento obraz si budeme pamätať z veľkonočných sviatkov 2020 a zo snahy vlády obmedziť mobilitu obyvateľstva a „priškrtiť“ tak šíriaci sa koronavírus.

Bolo rozhodnutie, ktoré zavádzalo istú formu zákazu vychádzania, rozumné a správne? Na to sa odpovedá ťažko. Pri všetkej kritike premiéra by sa nemalo zabúdať, že tento typ opatrení v boji proti korone mu odobrili a dokonca odporúčali viacerí členovia krízového štábu. Nešlo teda o prvoplánové rozhodnutie človeka, ktorý by sa kochal tým, ako stovky policajtov a vojakov plnia v uliciach jeho želania, i keď aj takéto motívy by sa v premiérovej hlave mohli nájsť. Isté však je, že spôsob realizácie opatrení bol minimálne v prvý deň ich presadzovania nešťastný. A nech už premiérove motivácie a správnosť veľkonočných opatrení boli akékoľvek, pre krajinu je omnoho dôležitejšie to, aký postoj zaujme Matovičov kabinet po sviatkovom „experimente“.

Slovensko má pred sebou dve základné cesty, ktorými môže ísť. Prvou je cesta, ktorú (zatiaľ) razí premiér Matovič. Predstavuje veľmi opatrný prístup, zatiaľ nepripúšťa akékoľvek výraznejšie uvoľňovanie prijatých opatrení, ani po Veľkej noci. Matovič pokladá slovenské opatrenia za „víťazné“, prístup okolitých krajín (Česko, Rakúsko, kde sa už naplno hovorí o uvoľňovaní) považuje za chybný a zdôrazňuje, že prioritou zostáva ochrana života obyvateľstva. Podľa premiérových vyjadrení o „vypnutí krajiny“ (i keď zmierňovaných a korigovaných) sa zdá, že stále je v hre aj možnosť sprísnenia.

Druhou cestou je postupné uvoľňovanie prísneho režimu s cieľom minimalizácie hospodárskych škôd, pričom by sa však nemala podceňovať vážnosť situácie a nemali by chýbať premyslené a jasne nastavené pravidlá uvoľňovania alebo „exit plánu“ zo špeciálneho koronarežimu krajiny.

Ktorou cestou sa Slovensko vyberie? Igor Matovič má síce v procese rozhodovania najpodstatnejšie karty v rukách, už teraz je však jasné, že jeho koaliční partneri sa prikláňajú skôr k druhému scenáru. Aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý sa zdá premiérovým najmilovanejším koaličným partnerom, jasne hovorí o poveľkonočnom uvoľňovaní. A ostatní? „Myslíme si, že koordinovaným a presne plánovaným spôsobom by sa zastavená ekonomika mohla pomaly uvoľňovať,“ tvrdí vicepremiérka a podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. A úplne jednoznačne sa vyjadruje aj šéf SaS a minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý chce otvárať všetky predajne s výnimkou obchodných centier a pre tento názor neváha ísť s Matovičom do otvorených konfliktov.

Existuje však aj jasná predstava, ako by plán uvoľňovania mal vyzerať? To je práve problém. Doterajšie rozhodnutia o úprave koronakrízových opatrení sa totiž na vláde a na krízovom štábe prijímali nesystematicky – najskôr jeden z partnerov prišiel s nápadom zaradiť medzi prevádzky, ktoré môžu byť otvorené, aj zberné dvory, a presadil to. Potom sa ozval iný, že by mali byť otvorené aj predajne áut. Mechanizmus, ktorý by určil, v akých oblastiach sa krajina môže vrátiť do normálu, zatiaľ na vládnej úrovni neexistuje. Pri politickom nesúlade podstatných vízií medzi Matovičom a partnermi sa tomu nedá čudovať. Majú však aspoň jednotliví politickí hráči konkrétnejšiu predstavu o akčnom pláne ďalšieho fungovania krajiny?

Analytici vyzývajú na prípravu plánu operatívnej, lokalizovanej karantény v protiklade k plošným obmedzeniam pohybu. Možno tento manifest by pre politikov mohol byť dobrým základom na ďalší postup.

Boris Kollár ju, zdá sa, nemá, keďže v podstate hovorí, že na takom pláne by sa malo začať seriózne pracovať. Richard Sulík má síce v základnej vízii jasno, ani on však zatiaľ nemá kompletný „exit plán“, pri množstve akútnych problémov mu aktuálne chýba čas na vylaďovanie takéhoto plánu s expertmi (i keď je s nimi v kontakte, napr. s Jurajom Karpišom z INESS). Brzdí ho aj vedomie, že teraz by mu ani prepracovaný plán na vláde zrejme neprešiel. 

Veronika Remišová navrhuje ďalší postup „vystavať“ okolo troch hlavných princípov. Prvým je riadne fungovanie testovania a vyhľadávania kontaktov, keďže podľa vicepremiérky samy obmedzenia chodu štátu a pohybu ľudí problém riešia iba z menšej časti. Odvoláva sa na príklad Južnej Kórey, kde pomohlo masívne testovanie, včasná intervencia a okamžitá izolácia chorých a ich kontaktov. Testy by mali byť dostupné okamžite, pre každého človeka s príznakmi, pomôcť by mali aj moderné technológie (termokamery na identifikáciu chorých ako v Južnej Kórei), ľudí by mali na riziko upozorňovať správy v telefónoch a štátna karanténa by mala byť dostupná aj pre tých, ktorí majú mierne príznaky, ale chcú chrániť rodinu pred nakazením. Druhým bodom Remišovej predstavy je otváranie prevádzok a uvoľňovanie ekonomiky, lebo „zruinovaná ekonomika tiež prináša obete na životoch“. Uvoľňovanie ekonomiky však podľa vicepremiérky musí byť koordinované a prevádzky alebo služby by sa mali otvárať podľa presne stanovených kritérií a za prísnych hygienických podmienok, na základe katalógu služieb a posúdenia ich epidemiologického rizika – ktoré služby a za akých podmienok sa môžu povoliť. A nakoniec by sa podľa podpredsedníčky Za ľudí mal štát zamerať na ochranu zraniteľných skupín: dôchodcov, bezdomovcov či onkologických pacientov.

Na exekutívnej rovine sa predstavy o ďalšom postupe líšia a kontúry plánov sa len rysujú. Zdá sa teda, že na premyslený strategický „exit plán“ z prísnych opatrení proti koronavírusu si u nás musíme ešte počkať. Na vytvorenie strategického plánu vyzýva Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vo svojom dokumente COVID-19 Manifest pre Slovensko, kde analytici dávajú konkrétne podnety na to, ako by „exit plán“ mal vyzerať. INESS vyzýva, aby rozhodnutia o zatváraní či otváraní ekonomiky neboli ad hoc založené na pocitoch alebo na výsledkoch porád štábov, ale na vopred stanovených postupoch, ktoré sa budú odvíjať od zmien vopred stanovených indikátorov (ktoré experti menujú). INESS ponúka aj konkrétne nápady na vyprecizovanie infraštruktúry testovania (napr. odber na test na koronavírus by sa mal stať rutinnou súčasťou vyšetrenia u všeobecného lekára). Analytici vyzývajú na prípravu plánu operatívnej, lokalizovanej karantény v protiklade k plošným obmedzeniam pohybu. Možno práve tento manifest by pre politikov mohol byť dobrým základom na ďalší postup. Radovan Ďurana z INESS .týždňu uviedol, že zatiaľ dostatočnú politickú reakciu na túto ich iniciatívu nevníma. Pritom práve práca na strategickom pláne by v týchto dňoch mala popri každodennej operatíve určite patriť medzi prioritné úlohy našej vlády. Inšpiráciou môže byť zahraničie. Ako to vyzerá tam?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite