na celkové súdy, samozrejme, ešte nie sú dáta. Ale aj čiastkové porovnanie a úvahy dávajú zmysel v situácii, keď najväčšiu cenu nemá už brutálne rýchle prijímanie nových a nových opatrení, ale skôr odstup, zamyslenie a priebežné hodnotenie prijatých postupov.
Preto sme sa rozhodli triezvo pozrieť na odlišné stratégie, ktoré v boji s koronou uplatňujú rôzne krajiny a regióny.
východ: široké testy, ale aj pád súkromia
Koniec epidémie koronavírusu v Ázii je ešte ďaleko. Tam však boli prijaté bezprecedentné opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy, ktoré majú za cieľ poskytnúť všetkým to najcennejšie – čas. „Pôjde o dlhodobý boj a nesmieme poľaviť v našej ochrane,“ vyhlásil koncom marca Takeši Kasai, šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre západné Tichomorie.
Už dnes sú niektoré ázijské krajiny v porovnaní s EÚ či USA výrazne popredu v boji proti chorobe Covid-19. Špeciálne sa to týka troch slobodných, vyspelých a relatívne bohatých štátov z východnej Ázie: Singapuru, Taiwanu a Južnej Kórey. Ich opatrenia ponúkajú niekoľko ponaučení. Naznačujú, ako by mohla vyzerať účinná prevencia a prípadne aj rovnováha medzi právom ľudí na súkromie a potrebou odhaliť a izolovať podozrivé prípady či infikovaných pacientov.
Dá sa opýtať, či možno v stredoeurópskej krajine obklopenej ďalšími piatimi štátmi aplikovať prax z dvoch ostrovov a jedného polostrova, kde žijú navyše ľudia inej mentality, s inými stravovacími či hygienickými návykmi? Odpoveď znie áno, môžeme sa inšpirovať funkčnými riešeniami z takýchto štátov, napokon, nič nám nebráni prispôsobiť nariadenia našim reáliám. Stačí im len porozumieť.
Len málo štátov bolo v doterajšom boji s koronavírusom takých úspešných ako Singapur. Moderný mestský štát, počtom obyvateľov porovnateľný so Slovenskom, má vynikajúce zdravotníctvo. To by samo osebe nestačilo, v jednom z najhustejšie osídlených miest na Zemi by aj najšpičkovejšie nemocnice pod náporom tisícov nakazených skolabovali. No Singapur má ešte niečo – občanov, ktorí síce nenosia rúška, ale väčšinou robia to, čo im vláda prikáže. Napríklad prenechali ochranné prostriedky zdravotníkom. Keď vyšlo najavo, že šíriť nákazu môžu aj ľudia bez príznakov, spustili sa rozsiahle programy bezplatného testovania, sledovania, systematickej kontroly a prípadnej izolácie nakazených alebo aj ľudí s miernymi príznakmi. Singapurčania ako jedni z prvých na svete zakázali vstup na svoje územie ľuďom z Číny, aby získali viac času na prípravu. Masovokomunikačné prostriedky zároveň upokojovali verejnosť spoľahlivými informáciami a nešírili paniku.
Niektoré singapurské predpisy vyzerajú prehnané – napríklad väzenie a pokuta viac ako šesťtisíc eur za nedodržanie metrového odstupu od inej osoby na verejnosti. Lenže ostrovná krajina pri južnom cípe Malajského polostrova vedela, čo ju čaká, keď sa po prvý raz dozvedela o koronavíruse šíriacom sa z čínskeho Wu-chanu. Pred 17 rokmi totiž Singapur čelil epidémii SARS-u. A závažný akútny respiračný syndróm bol oveľa smrteľnejší, než sa dosiaľ javí nový druh koronavírusu s podobným označením SARS-CoV-2.
Z epidémie z roku 2003 sa poučili aj Taiwanci. Napriek geografickej a ekonomickej blízkosti k pevninskej Číne boli tentoraz pripravení oveľa lepšie. Čínskej republike, tej slobodnej a nie ľudovej, navyše s viceprezidentom epidemiológom, pomohlo aj to, že sa o nebezpečenstve koronavírusu dozvedela medzi prvými. Hoci vzťahy medzi Pekingom a Tchaj-pejom sú napäté, už druhý januárový týždeň sa taiwanskí experti mohli ísť pozrieť, ako sa nákaza šíri pevninou. „Ukázali nám len to, čo chceli, ale aj to stačilo, aby naši odborníci vycítili, že situácia nie je optimistická,“ povedala pre NBC News hovorkyňa taiwanskej vlády Kolas Yotaka.
Taiwan sa stal priekopníkom mnohých opatrení, zvyškom sveta spočiatku nepochopených. Ostrovania sa prakticky uzavreli pred svetom, začali s masívnym testovaním a vďaka inovatívnym technológiám aj s rozsiahlym sledovaním spoluobčanov. Dopad na súkromie občanov išiel v kritických dňoch bokom a treba dúfať, že vďaka slobodným médiám na Taiwane táto téma nezostane bez povšimnutia.
Je pravda, že mnohé vládne opatrenia boli úspešné len vďaka využitiu množstva údajov o občanoch vrátane lokalizačných dát, ktoré štátu poskytli nielen mobilní operátori, ale aj poisťovne. Ľudia v domácej izolácii dostali mobilný telefón so systémom GPS, aby bolo možné sledovať ich pohyb. Vďaka tomu mali zdravotníci pod kontrolou možných šíriteľov infekcie a v predstihu mohli izolovať ohniská nákazy. Spolupráca verejnosti s úradmi bola rozhodujúca pri spomalení šírenia koronavírusu nielen na Taiwane, ale aj v Južnej Kórei.
Aj tam od začiatku bojujú s koronavírusom pomocou informácií, napríklad rozposielaním varovaní na mobily ľudí, ak sa nachádzajú v blízkosti infikovanej osoby. Okrem toho Juhokórejčania mali medzi prvými tzv. drive-through testovacie kliniky, do ktorých stačí prísť autom a nechať sa rýchlo a bezplatne vyšetriť. Nielenže je to rýchlejší spôsob, ale pre testujúcich zdravotníkov je aj omnoho bezpečnejší. A chrániť zdravotníkov si Južná Kórea stanovila ako jednu zo svojich priorít.
Rozsiahle testovanie veľmi rýchlym tempom vyústilo do nízkej úmrtnosti a umožnilo Južnej Kórei včas izolovať a liečiť ľudí. Viac ako polovica z nich, a to ich boli tisíce, sa už uzdravila. Ak nedôjde k úplne nečakanému obratu vývoja, tak Južná Kórea už epidémiu v podstate zvládla, uzdravených je viac ako nových prípadov, nových prípadov je konzistentne málo a krivka denných úmrtí prudko klesá.
Na príklade Južnej Kórey je dobré povšimnúť si jednu dôležitú vec: že pri dostatočne včasnom a širokom testovaní obyvateľstva sa môže krajina vyhnúť aj drakonickým opatreniam, ktoré by paralyzovali spoločnosť a dostali ekonomiku na kolená. V porovnaní s Čínou či Talianskom napríklad Južná Kórea neuplatnila nijaké významné zákazy pohybu obyvateľstva ani plošné uzatváranie prevádzok. Tamojšia vláda uviedla, že lockdown považuje za nedemokratické riešenie, nehodné jej ani občanov. A to pritom stále monitoruje možné nové ohniská nákazy, takže sa nedá povedať, že by bol postoj úradov laxný. Do konca marca vykonala Južná Kórea, ktorá má 51 miliónov obyvateľov, vyše 420-tisíc testov. Denne majú Juhokórejčania kapacity na vykonanie 15-tisíc testov. Ľudia, ktorí majú symptómy, alebo boli v kontakte s pozitívnym jednotlivcom, tam za test neplatia. Pozitívne testovaný pacient má zaručené nielen to, že ho ošetria bezplatne, ale aj počas karantény doma mu preplatia náklady na živobytie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.