Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: COVID-19. Ako zvládnuť pandémiu?

.redakcia .témy

To, čo sme si ešte donedávna nepripúšťali a nevedeli ani predstaviť, je náhle realita, ktorá sa už dotkla aj Slovenska. Čo robiť v tejto náročnej situácii a aké scenáre sa ponúkajú?

Téma .týždňa: COVID-19. Ako zvládnuť pandémiu?
11. marec 2020 Bratislava: Pracovníci v bielych plášťoch a s maskami na tvárach dezinfikovali vozidlá MHD vo vozovni Jurajov dvor. Foto: BORIS NÉMETH

OBSAH

Vladimír Krčméry: Berme to vážne .štefan Hríb
Sociálny dištanc na predpis .matúš Dávid
Hráme o čas .martin Mojžiš
Ekonomika počas pandémie .šimon Jeseňák
Je to v rukách občanov .vladimír Krčméry

Všetky články a rozhovory o koronavíruse sú na stránke .týždňa z dôvodu verejného záujmu odomknuté. Snažíme sa tak prispieť k lepšej informovanosti a šíreniu overených správ. Podporiť nás môžete kúpou predplatného. Ďakujeme!

L

Vladimír Krčméry: Berme to vážne

.štefan Hríb .témy

Šírenie nového koronavírusu už bolo vyhlásené za pandémiu, potvrdené prípady geometricky pribúdajú aj na Slovensku. To, ako dlho nás bude COVID-19 strašiť a aké bude mať následky, však záleží v prvom rade od nás. Lekár Vladimír Krčméry.

všetci dnes riešime koronavírus. Pohľad na prázdne ulice a ľudí, ktorí sa boja, čo bude, v nás vyvoláva pocity, ktoré sú neznáme. Vieš nám na úvod povedať niečo upokojujúce?

To, že sa tu dnes stretávame, je dôkaz toho, že tých sedem epidémií, ktoré sme prežili, dopadlo dobre. V opačnom prípade by sme sa rozprávali v mraziacom boxe niekde na patológii. Ľudstvo si za posledných päťdesiat rokov poradilo so všetkými epidémiami. Je pravda, že v stredoveku epidémie zdecimovali Európu možno na polovicu. Dobrá správa je, že za posledných päťdesiat rokov ľudstvo vždy našlo cestu, ako s epidémiou bojovať. Prvý problém bol AIDS a v prípade prvých pacientov, ktorí prišli do Bratislavy, lekári nevedeli diagnostikovať ich chorobu. Všetci boli vydesení a báli sa, že sa od nich nakazia. To sa nestalo. Posledných päť rokov je ústup AIDS aj v Afrike.

a koronavírusové epidémie?

Mali sme problém s troma koronavírusovými epidémiami, jednou epidémiou vtáčej a jednou prasacej chrípky. Na tú prasaciu si pamätáme. Všetko sme prekonali. Spoločným znakom týchto epidémií bolo, že sa ľudia prestali správať k zvieratám ako k zvieratám. Začali sa k nim správať choro, a to buď ako k ľuďom, alebo ako k svojim raňajkám. Degradovali zvieratá len na súčasť potravinového reťazca, alebo ich, naopak, povýšili na svoje hračky, deti až manželov. Chcem povedať, že sme tu a tie krajiny, ktoré epidémie prekonali, fungujú a nie sú zdevastované. Rozdiel je v prístupe krajín, akými sú Saudská Arábia alebo Južná Kórea, ktoré boj s epidémiou berú vážne od začiatku a my epidémiu berieme vážne, až keď nám začne zatekať do topánok.

zadefinujme si základné pojmy. Je COVID-19 niečo ako chrípka?

Ak by som to mal porovnať s mortalitou pri chrípke, tak zjednodušene na chrípku by zomrelo približne jedno percento populácie, pri senioroch je to o niečo viac, asi 3 až 4 percentá. V Taliansku sa však úmrtnosť blíži k piatim percentám. Sú ešte dve kategórie, ktoré sú zvlášť ohrozené: seniori a zdravotnícki pracovníci. S ohľadom na nich treba brať situáciu vážne.

keď je bežná chrípka, nebojíme sa, že by sme zomreli a že obrazne príde koniec sveta.

Keď k vám príde susedov vlčiak, ktorého poznáte päť rokov, a zašteká na vás, tak sa na neho usmejete. Keď však stretnete hada, zľaknete sa. Bežná chrípka je ten vlčiak, ktorého poznáme. Chrípka je pre nás pes, ktorý breše, ale nehryzie. Ekonomické straty, ktoré každý rok prinesie chrípka, veľmi nevnímame, hoci existujú. Ten susedov pes totiž svojím brechotom odoženie poštára. Teraz však máme nového nepriateľa, ktorého nepoznáme. COVID-19 spôsobuje úplne prirodzene opatrnosť a obavy z neznámeho. Ekonomická devastácia totiž dopadne úplne na všetkých. Európu to postihne mimoriadne tvrdo, lebo sme si zvykli na život bez ekonomických, geografických a politických hraníc.

prečo po iné roky, keď máme epidémiu chrípky, nezatvárame letiská a hranice?

Lebo vieme, že ako chrípka príde, tak aj odíde. Tento scenár sa opakuje posledných päťdesiat rokov.

Život sa nemôže zastaviť a potrebujeme čím skôr existovať normálne. Niektorí musia existovať nonstop. Napríklad lekári alebo smetiari, zásobovanie potravín.

o tomto víruse to nevieme?

COVID-19 je known-unknown. Vieme o prvom SARS v roku 2003. Ten trval asi päť mesiacov, čo je dobrá správa. Potom prišiel MERS, ktorý sa sporadicky vyskytuje posledný päť rokov, to je zlá správa. Ďalšia dobrá správa je, že epidémia koronavírusu v Pusane prešla tiež. A to vďaka opatreniam v Južnej Kórei, ktoré boli také radikálne, že za tri mesiace bolo po probléme. Teraz dúfam, že ak to berieme vážne a prijmeme radikálne opatrenia, tak bude mať táto epidémia rovnaký priebeh ako v Hongkongu v roku 2003. Chcem byť optimista a veriť, že ľudstvo sa zo svojich chýb poučí. Slovensko je stále v počte nakazených na chvoste Európy a chcem veriť, že ten priebeh bude taký ako dubajská ťava, ktorá má len jeden hrb. Myslím tým, že bude len výstup a vzostup a dúfam, že to nebude ako v prípade mongolskej ťavy, ktorá má dva hrby: teda opakovaný výstup a vzostup epidémie. 

keď je bežná chrípka, tak s príchodom jari a v lete vírus ustúpi. Teraz sa hovorí, že niečo podobné môžeme očakávať aj v prípade COVID-19. 

Vírus prežíva pri veľkom rozpätí teplôt. Výraz „prežívanie“ sa však na vírus nedá veľmi dobre použiť. Vírus sa potrebuje replikovať a dostať do buniek, kde sa rozmnožuje. Je schopný prežiť, ale pri vyššej teplote nie je schopný rozmnožiť sa. Vírusy milujú nižšie teploty. Nemajú rady teplé nápoje. Keď sa začne otepľovať a bude menej premenlivé počasie, tak podmienky pre vírus budú horšie. My máme, našťastie, štyri ročné obdobia, čo je pre nás obrovskou výhodou. Prichádza jar, čo nám veľmi pomôže. Keby si bol v karanténe, tak stráv pol dňa doma a pol na balkóne alebo v lese. 

včera bolo v Bratislave viac než 12 stupňov a mal som pocit, že sa naša situácia vďaka tomu zlepší.

Je to správny pocit. Myslím si, že vláda sleduje správny cieľ. Ak vyhlási povinnosť, aby boli ľudia doma, tak doma neznamená byť zavretý pod posteľou, ale ľudia môžu byť aj v prírode.

sme svedkami toho, že sa zatvárajú letiská, lyžiarske strediská a podobne. Ľudia majú pocit, že najlepšie by bolo, keby nikam nechodili a všetci sedeli doma.

Život sa nemôže zastaviť a potrebujeme čím skôr existovať normálne. Niektorí musia existovať nonstop. Napríklad lekári alebo smetiari, zásobovanie potravín. Opatrenia vlády vítam a je dobré, že prišli. Ovplyvnili normálny život. Ak by sme však včasne zamedzili masovým športovým podujatiam, ktoré sú extrémne riskantné, alebo by sme skôr zamedzili cestovaniu lietadlami, ktoré je tiež veľmi riskantné, tak by sme dnes možno nemuseli tak radikálne obmedziť výučbu v školách. Je to daň za to, že máme časť obyvateľov, ktorí povýšili športové podujatia nad všetko ostatné. V Linzi sa včera (vo štvrtok – pozn. red.) hral futbalový zápas, na ktorý prišli tisíce ľudí. Prejavy radosti a žiaľu počas športových podujatí sú vysoko infekčné.

aké sú tvoje konkrétne rady. Máme sa stretávať?

Áno, ale otázka je, v akej veľkej skupine. Ja by som sa momentálne stretával v rodine. No treba sa správať ohľaduplne k tým členom rodiny, ktorí sú chorí alebo vo veľmi vysokom veku. 

BORIS NÉMETH

tí by mali ostať sami?

Nie, ale keď vnúčik kašle alebo kýcha, tak sa má správať tak, aby dodržal vzdialenosť jeden meter. Nemusíme si podávať ruku, bozkávať sa a objímať sa. Má zmysel redukovať veľké zoskupenia, ktoré sú problémové a tá hranica je uprostred 20 až 50 ľudí. Keď sa niekde stretne 10 alebo 20 ľudí, v tom nevidím problém. Najmä keď sa stretnú niekde v prírode. Toto je v poriadku, dokonca to utužuje imunitný systém a zlepšuje pohodu, lebo stres je rizikový faktor pre infekcie. Čím normálnejšie sa budeme snažiť tento mesiac prežiť, tým menej stresu budeme mať. 

čiže keď chceme navštíviť starých rodičov, je to v poriadku?

Je to v poriadku, ak sme zdraví. Ak nie sme zdraví, radšej zatelefonujme aj viackrát za deň. Zdravý znamená, že nešírime okolo seba respiračnú infekciu. Netýka sa to však toho, kto bol s pacientom, ktorý mal akúkoľvek infekciu, nielen koronavírus. Pri koronavíruse sme najinfekčnejší od tretieho do siedmeho dňa. Treba do toho vniesť zdravý sedliacky rozum.

keď čítajú mladí správy, povedia si, že dobre, pre mladších to nie je až také nebezpečné a vydýchnu si. Lenže keď ich číta niekto starší, prepadá do depresie. Aká je najlepšia pomoc pre starších ľudí?

Komunikujme spolu. Tí, ktorí boli v kontakte s chorým, alebo sú chorí, sa môžu rozprávať napríklad tak, že sedia na druhej strane stola. Stôl je dobrá vzdialenosť. Pokiaľ sa stane, že v rodine sú podozriví alebo chorí, a nemôžeme sa navštíviť, môžeme im esemeskovať alebo zatelefonovať. Poznám seniorov, ktorí vedia skypovať. Akoby sme teraz zabúdali na tieto úžasné spôsoby komunikácie, ktoré máme k dispozícii. Napokon, ani v škole sme nemuseli prerušiť výučbu, len sme ju zmenili na bezkontaktnú. A to musel prísť koronavírus, aby nám to zišlo na um. Toto je ideálna doba, aby sme komunikovali možno aj viac než predtým. Využívajme donáškové služby.

a starší ľudia by mali byť teraz stále doma, alebo sa môžu ísť von aspoň prejsť so psom?

Kam nechodí slnko, tam chodí lekár. Treba chodiť čo najviac von na slnko. Denzita vírusu vonku je minimálna. Aj šanca, že sa infikujete niekde vonku, je prakticky minimálna. A vôbec nemusia mať masky. Masky majú mať chorí ľudia. Nie je dôvod, aby sa zajtra vyrojilo do supermarketov tisíc ľudí v maskách.

ľudia si niekedy podvedome podajú ruky. Aký je správny postup po podaní rúk? 

Ak si zdravý, tak nijaký. To by bolo strašné, keby sme hneď jeden od druhého utekali a išli sa umývať. Opatrnosť má zmysel v nemocnici a vtedy, keď je to človek, o ktorom viem, že je nakazený alebo má podozrivé kontakty. Je tu otáznik, čo s takými, o ktorých to neviem. No čo nám bráni sa ho opýtať: „Ako ti slúži zdravie?“ O zdraví hovoria ľudia čoraz menej. 

no môže byť len v inkubačnej dobe a nevedieť o tom. 

Ľudia, ktorí sú bezpríznakoví, sú síce infekční, ale infekcia je omnoho nižšia, ako keď sú symptomatickí.

Aj keby som teraz prehltol vírus v káve a ten by sa dostal do môjho zažívacieho traktu, tak kyselina a iné tráviace šťavy znemožnia, aby si našiel vlastnú bunku. 

takže lepšie je nepodávať si v tejto chvíli ruky?

Čo sa týka sestier, lekárov a laborantov, tým odporúčam, aby sa zdravili indickým spôsobom, teda úklonom. Ak sme primárne zdraví, nemáme príznaky a necestovali sme, tak nie je dôvod, aby si celý národ nasadil masky a prestal si podávať ruky. 

keď sa stretnú muž a žena, tak sa na prejav úcty pobozkajú na líce. Je to nebezpečné?

Treba si uvedomiť, že tu nejde len o koronavírus, ale že nám doznieva aj chrípková epidémia. Môžeme takto preniesť aj stafylokoky. Máme pôst, tak môžeme tento úkon niečím nahradiť a nechať si ho až po Veľkej noci.

týka sa to aj stravovacích návykov?

Tento typ vírusu nie je primárne prenosný jedlom, hoci na začiatku šírenia sa to mohlo zdať. Na začiatku epidémie organizovalo jedno čínske mesto na konci európskeho roku veľkú recepciu pre päťdesiattisíc ľudí. No začiatok nesúvisí s tým, že jedli, ale že sa stretli. Aj keby som teraz prehltol vírus v káve a ten by sa dostal do môjho zažívacieho traktu, tak kyselina a iné tráviace šťavy znemožnia, aby si našiel vlastnú bunku a začal fungovať. Hlavný vstup je respiračný systém, teda vdýchnutie. 

respiračný trakt človeka je teda kľúčový a ľudia by sa nemali báť jedla. Prečo by sme si teda mali v týchto dňoch častejšie a dôkladnejšie umývať ruky?

Lebo respiračné sekréty, ktoré vykašleme, keď sa rukami prirodzene chránime, ostanú nejaký čas na koži a ak si vtedy utrieme tvár, môžu sa dostať do respiračného systému aj cez ústnu dutinu, aj vdýchnutím. No to riziko je výrazne nižšie, ako keď sa nadýchate v hokejovej aréne z výbuchu radosti vášho kamaráta, ktorý oslavuje gól.

čo sa týka stravovacích návykov teda nejakú veľkú zmenu robiť nemusíme?

Určite nie. Nemusíme sa trápiť tým, aký druh šunky kúpiť v obchode. Prežili sme my aj naši rodičia časy, keď nebola nijaká šunka, dnes sme tu a nevyzeráme najhoršie. Možno budú namiesto dvadsiatich druhov chleba len dva či tri, no to nie je dôvod na paniku. A zároveň, keď si niekto robí zásoby, nekvalifikoval by som ho ako šíriteľa paniky. No nie je dôvod robiť si zásoby pre epidémiu. Tie by sme mali mať už len preto, lebo nevieme, čo nám prinesie každý nový deň. Môžu nám napríklad na dvere zaklopať premrznutí migranti z Balkánu alebo z Ukrajiny a v hĺbke duše neverím, že by ich niekto nechal umrznúť vonku. Je celkom normálne, aby sme boli pripravení na akúkoľvek mimoriadnu situáciu.

má toto celé aj nejaké pozitíva?

Dobrou stránkou celej tejto situácie je to, že sa ľudia naučia, že nie vždy ide všetko podľa našich predstáv. Spoločnosť nie je perfektná, klíma nie je perfektná a je úplne normálne, že sú zemetrasenia, záplavy, migračné krízy a epidémie. Naučme sa s tým žiť. Ak sme vychovali za tridsať rokov demokracie naše deti a našu spoločnosť k tomu, že sa nedeje nič mimoriadne a tieto veci nás minú, tak teraz by sme si, naopak, mali uvedomiť, že veci nie sú také samozrejmé. V USA, kde je podobná konzumná spoločnosť ako v Európe, je spoločnosť oveľa viac pripravená na živelné pohromy. Je to aj preto, lebo tam vidíme hurikány a záplavy, no život ide ďalej. Takto sa musíme na život pozerať. Táto epidémia nás učí pozerať sa na život reálne.

BORIS NÉMETH

takže nasledujúce dni a týždne sa nemáme správať extrémne uzavreto? Nemáme sa báť rozhovorov s kamarátmi? Máme zostať normálni?

Mali by sme žiť primerane situácii, v ktorej práve žijeme. Keď sú vonku blesky a búrka, tak nejdeme hrať tenis. Musíme sa adaptovať na situáciu a keď sa nám to podarí, ani nezbadáme, že tu bola nejaká pandémia. O pár rokov budeme hovoriť, že sme mali dlhšie chrípkové prázdniny. No či to tak aj naozaj bude, je len v našich rukách.

vráťme sa ešte k zdravotníctvu. Problém je v tom, že nemáme veľa podporných prístrojov na dýchanie a ak by sa teraz nakazilo naraz veľa ľudí, tak sa môže stať, že by sme viacerým nevedeli pomôcť. Je to tak?

Je to jeden z problémov. Takáto situácia sa však z času na čas vyskytuje, len ju nevnímame. Poviem príklad. Keď príde na veľkú traumatickú udalosť, ako nedávno pri výbuchu plynu v Prešove, alebo na zosuv pôdy, tak vtedy je často aj stopäťdesiat zranených a je to situácia, ktorú tiež nevieme vyriešiť. Vtedy sa robí to, čo urobili aj Taliani, a to napriek epidemiologickému riziku, že rozposlali pacientov do viacerých nemocníc. Zriediť, rozložiť problém – to je jeden z klasických postupov riešenia takýchto katastrof. Je to prvá etapa: posunúť všetkých tých, ktorí potrebujú akúkoľvek asistenciu, tam, kde je voľná kapacita. K tomuto scenáru môže dôjsť, no zatiaľ to nevidím veľmi dramaticky.

a čo vidíš dramaticky?

Nebezpečenstvo vidím skôr v tom, aby tých ľudí na tie prístroje mal kto pripojiť. To znamená, aby sme nestratili už v prvej vlne zdravotníkov. A to na niektorých našich pracoviskách hrozí, najmä na bratislavskej infekčnej klinike, kde je od začiatku najviac pacientov a kde sestry a lekári pracujú pod obrovským stresom. Predstavte si, že dva mesiace robíte v skafandri na dve alebo na tri zmeny. Už len ten pocit, že robíte ako potápač na dne, je taký skľučujúci, že očakávať od tých ľudí, že vydržia ešte väčší nápor, je nadľudská námaha. Preto treba, aby sa nemocnice navzájom prepojili a boli schopné si vzájomne pomôcť. Ľudský faktor je veľmi dôležitý.

vieme im nejako pomôcť?

Nesmieme sa báť a nemali by sme teraz príliš zdôrazňovať kvalitu či nekvalitu zdravotníckych služieb. Je to, samozrejme, argument hodný zreteľa, no kým máme mimoriadnu situáciu, tak hovoriť o kvalite je len akademická diskusia. My teraz potrebujeme každú ruku a nohu. V týchto dňoch napríklad rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity vydal smernicu, podľa ktorej treba započítavať plnohodnotnú prax všetkým sestrám, ktoré sú momentálne nasadené v procese. Netreba ju fragmentovať, ale započítať. Aj iní dekani z lekárskych fakúlt si už vypomáhajú medikmi a zapájajú ich. Vidíme teda mobilizáciu. Nie vojenskú, no pripomína ju to. A nebojme sa do tejto mobilizácie zapojiť aj zdravotníkov z krajín, kde zatiaľ v súvislosti s koronavírusom nie je nijaký problém. Lebo keď tam problém bude, my už možno budeme mať situáciu pod kontrolou a pomôžeme zas my im.

História nás učí, že akákoľvek epidémia prišla, ľudstvo sa s ňou vďaka disciplíne, medicíne a vede vyrovnalo. Nechcem však situáciu zľahčovať. Je to v našich rukách.

v najbližších dňoch a týždňoch budeme počítať nakazených a niektorí hovoria, že to môžu byť až stovky. Keď ich budeme vidieť, budú s tým zrejme spojené aj negatívne pocity. Na čo sa máme pripraviť a ako reagovať?

Treba sa pripraviť na to, aby takáto situácia trvala čo najkratšie. To znamená, že nie je nijaká hanba pripraviť sa aj na taliansky scenár. Navyše, existujú tri krajiny neďaleko Číny, ktoré nemajú s koronavírusom takmer nijaký problém. Taiwan má len desiatky nakazených a len niekoľko mŕtvych. Južná Kórea mala zas pre zmenu obrovský nárast počtu nakazených, ale vzápätí aj obrovský pokles, a to vďaka veľmi zaujímavým preventívnym opatreniam. Hongkong je asi najbližšie k ohnisku, no aj tam je situácia pod kontrolou a majú len málo nakazených. Je tam kombinácia britského know-how, americkej disciplíny a čínskej pracovitosti. Keby sme tieto tri veci aj my dokázali skĺbiť, tak nemusí dôjsť k talianskemu scenáru. Buďme teda pripravení na scenár A aj na scenár B. Pri scenári A to zvládneme jednoducho a ešte aj pomôžeme našimi ľuďmi tam, kde nastane scenár B.

zvládneme aj scenár B?

Na ten sa dokonale nevie pripraviť nikto, ani Švajčiarsko či severné Taliansko, ktoré má jeden z najlepších zdravotníckych systémov. Napriek tomu by ten systém skolaboval, keby sa doň nevložili mimoriadne opatrenia. Z celého Talianska prichádzajú lekári a sestry na sever krajiny, aby pomohli. Je to krásna ukážka solidarity a týmto spôsobom by sme to vedeli zvládnuť aj my. Keď bude problém v Bratislave, tak by prišli lekári z iných regiónov Slovenska alebo aj z Ukrajiny, Maďarska či Srbska. Som rád, že sme prijali na Slovensku také opatrenia, aké sme prijali. Nemusíme už riešiť, či sa prijali zavčasu alebo nie, musíme sa pozerať dopredu. Chceme totiž spomínaný scenár „dubajskej jednohrbej ťavy“, teda jeden výstup a jeden pokles počtu nakazených.

keď hovoríš o Veľkej noci a lete, tak to je teraz tiež dôležitá otázka, že ako dlho tu táto situácia bude? Pár týždňov ako chrípka, alebo do leta či dokonca celý rok?

Odpoveď má len klub jasnovidcov. No ak sa pozrieme na scenár z Číny a obrovskú reakciu krajiny, kde sa určité opatrenia ľahšie zavádzajú, tak máme jednu odpoveď. Prvý prípad na konci decembra, nárast koncom januára a teraz už máme fantastické správy, mali menej než 15 nových prípadov. Čiže keď sa teraz niekto spýta, že kam na dovolenku, tak na Veľkú noc môžete ísť do Hongkongu. Letné dovolenky môžeme podľa mňa plánovať bez obáv. Z Číny to vyzerá, že nákaza má dvanásťtýždňový cyklus. No je tu aj horší scenár.

ten je aký?

Teraz je iba tá jedna vlna a my chceme, aby pri nej zostalo. Problém môže nastať, keď sa niektoré okolité krajiny budú správať tak, ako sa správajú. Aj Čína by teraz darmo mala pokles, keby bola nová explózia nákaz napríklad v Mongolsku, v Thajsku či vo Vietname. Od tohto dosť závisí, či ten pokles bude trvalý, alebo ho budú nasledovať ďalšie vlny. 

čo odkázať ľuďom, ktorí to teraz podceňujú, alebo sú, naopak, v panike?

História nás učí, že akákoľvek epidémia prišla, ľudstvo sa s ňou vďaka disciplíne, medicíne a vede vyrovnalo. O SARS dnes hovoríme s nadhľadom, no vtedy, keď som bol počas tejto epidémie v Hongkongu, vyzeralo to naozaj dramaticky. Nechcem tú situáciu zľahčovať, ale chcel by som podať dobrú správu, že odpoveď je v našich rukách. Ak vezmeme situáciu vážne a budeme ohľaduplní a používať zdravý sedliacky rozum, tak nám celá táto epidémia poslúži na poučenie. Ak sa budeme správať bezohľadne a sebecky, musíme počítať s tým, že sa utrpenie zvýši a budú trpieť aj nevinní ľudia, najmä seniori. 

zvládneme to?

Je to v našich rukách. Na začiatku nám väčšina vravela, že strašíme a nič z toho nebude. Teraz mám pocit, že ľudia dozrievajú. Možno je navštívenie touto epidémiou aj príležitosť na solidaritu, možno nás vnútorne, mentálne posunie o krok dopredu.

vladimír Krčméry

je slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a lekár. Je odborník na tropickú medicínu, infektológiu a onkológiu. Vo viacerých rozvojových krajinách zakladal zdravotnícke a sociálne zariadenia. Zúčastnil sa na viacerých humanitárnych misiách počas epidémií SARS, chrípky v Kambodži či cholery na Haiti. Je zakladateľ a rektor súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, vedúci Tropického inštitútu sv. Alžbety a prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

L

Sociálny dištanc na predpis

.matúš Dávid .témy

Muži v bielych plášťoch dezinfikujú MHD, kostoly, javiská aj prednáškové sály zívajú prázdnotou. V metropole Slovenska sme zisťovali, ako boj s koronavírusom obrátil naruby každodenné životy ľudí.

v areáli vozovne Jurajov dvor v bratislavskom Novom Meste je rušnejšie než obyčajne. Do autobusu mestskej hromadnej dopravy, ktorý stojí v jednej z garáží, vstupujú dvaja muži v bielych plášťoch s kapucňami. Na tvárach masky, na rukách gumené rukavice. Pripomínajú vedcov z mikrobiologického laboratória. Priviedol ich sem šíriaci sa koronavírus. Neprišli ho skúmať, ale zničiť.

Jeden z mužov drží v ruke malý aerosólový generátor, elektrický prístroj s bielou nádobou. Stroj zapne, zahučí a po interiéri autobusu sa začne rozliezať biela hmla. Ľahký opar preniká do každého kúta autobusu, pod sedadlá aj do záhybov. Takto experti vykonávajú dezinfekciu všetkých vozidiel bratislavskej MHD. Robia to metódou zahmlievania na báze dezinfekčnej látky s obsahom nanočastíc striebra. Ide o špeciálnu dezinfekciu so zosilnenými účinkami nad rámec klasických opatrení, ktoré sú v réžii upratovacej spoločnosti.

„Držadlá, tyče, okenné lišty či tlačidlá vo vozidlách štandardne čistíme prípravkami každý deň a raz mesačne dezinfikujeme celý interiér vrátane podlahy, okien a stropu. Pre šíriacu sa nákazu sme zvýšili periodicitu komplexnej dezinfekcie na dvakrát mesačne,“ vysvetľuje hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava (DPB) Adriana Volfová. Za niekoľko dní takto vydezinfikovali všetkých vyše osemsto autobusov, električiek a trolejbusov.

Pacientkou s potvrdeným ochorením COVID-19 na území Slovenska je aj jedna z vodičiek električky. Pravdepodobne sa nakazila počas nedávnej cesty do zahraničia. Kolegovia, ktorí s ňou prišli do kontaktu, skončili v preventívnej karanténe. Šanca na ďalší prenos choroby je minimálna.

„Pre zamestnancov sme zabezpečili dezinfekciu na ruky a vodiči dostali gél na ruky spolu s utierkami a tiež dezinfekčný prostriedok na držadlá či dopytové tlačidlá, ktorý môžu využívať počas služby,“ dodáva Volfová a pripomína, že na bežných zastávkach vodiči po novom automaticky otvárajú všetky dvere vozidla, aby sa cestujúci zbytočne nemuseli dotýkať tlačidiel. Pri zastávkach na znamenie však treba aj naďalej „zazvoniť“.

jóbova zvesť v podhradí

Je krátko pred piatou hodinou podvečer. Po rušnej ceste pri Dunaji uháňajú autá, ľudia sa vracajú z práce domov. Pred Kostolom Najsvätejšej Trojice na Žižkovej ulici v Starom Meste postáva starší pán a čosi oznamuje prichodiacim. Malý barokový kostolík za jeho chrbtom je jednou z mála stavieb v niekdajšom Zuckermandli.

„Som posledný obyvateľ pôvodného podhradia. Naša rodina odchádzala zo Žižkovej ulice medzi poslednými, ale kostolíku, oproti ktorému sme bývali, som ostal verný. Pokrstili ma tu, bol som tu birmovaný a mal som tu aj sobáš. Neskôr som tu nechal pokrstiť svoje deti a dnes som tu kostolníkom,“ hovorí usmiaty dôchodca Jozef Greguška a vedie nás dovnútra.

Interiér kostola zo začiatku 18. storočia tvorí hlavný jednoloďový priestor, malé presbytérium a chór. Napriek tomu chrám „ide s dobou“, milodary tu možno uhradiť aj pomocou bankomatovej karty. Len pre pár hodinami tunajší farár na diaľku poveril 68-ročného kostolníka nevídanou úlohou. Tým kňazom je zhodou okolností hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

10. marec 2020 Bratislava: Sála opery a baletu v novej budove SND namiesto premiéry Verdiho opery Aida ostala prázdna.BORIS NÉMETH10. marec 2020 Bratislava: Sála opery a baletu v novej budove SND namiesto premiéry Verdiho opery Aida ostala prázdna.

„Požiadal ma, aby som pred plánovaným začiatkom svätej omše oznámil farníkom, že pre všeobecný zákaz zhromažďovania sa nebudú v slovenských kostoloch najbližšie dva týždne, až do 23. marca, konať žiadne verejné katolícke bohoslužby,“ vysvetľuje Greguška.

Medzitým sa v kostole zastavujú ďalší veriaci, no len čo sa dozvedia, že bohoslužba nebude, zvrtnú sa na päte. Teda, až na pani Genovévu Martinkovú, ktorá vraj patrí medzi najstaršie a najvernejšie farníčky. Opatrenia, ktoré úrady prijali, považuje za prehnané.

„Veď toto je malý kostolík. Myslela som si, že zákaz sa vzťahuje len na veľké bohoslužby a tu by sme predsa len mohli sláviť svätú omšu. Čo narobím, budem si musieť bohoslužbu pozrieť v televízii,“ hovorí seniorka. Kostolník s ňou súhlasí. Keby to záviselo od neho, bohoslužby sa konajú aj počas epidémie.

„Slovenský národ je pod ochranou Matky Božej. Ak v jej ochranu neveríme, naša viera je zbytočná. A ak v jej ochranu veríme, tak sa nemáme čoho obávať. Ale Pán Boh je všade a my sa predsa môžeme pomodliť aj doma,“ uzatvára Jozef Greguška a zdá sa, akoby už bol zmierený s výnimočnou situáciou, ktorá ho postretla.

hromady kníh a čitatelia nikde

Ticho. Žiadna vrava, len občas zašuchoce papier alebo knižná väzba ťukne o stôl. Za normálnych okolností by sa to popoludní uprostred týždňa v Univerzitnej knižnici v Bratislave hemžilo študentmi. Návštevnosť bibliotéky v centre hlavného mesta s trojmiliónovým knižničným fondom býva spravidla vysoká, no koronavírus ju zo dňa na deň zrazil na nulu.

„Ešte začiatkom marca sme začali dôkladnejšie čistiť a dezinfikovať priestory knižnice, sociálne zariadenia, kľučky, zábradlia, klávesnice počítačov či ďalšie technické zariadenia vo všetkých verejných používateľských zónach. Dezinfekčné prostriedky dostali aj zamestnanci,“ hovorí generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice v Bratislave (UKB) Silvia Stasselová.

Jej kolegovia vyrobili informačné letáky v slovenčine a angličtine o tom, ako sa správať počas epidémie koronavírusu. Prevzali tak štafetu osvety, no z rozhodnutia rezortu kultúry museli od utorka 10. marca na dva týždne zatvoriť knižnicu pre verejnosť a zrušiť všetky plánované podujatia. Nesvieti sa ani vo výstavnej sále UKB na Michalskej, kde pokračuje „dvojvýstava“ venovaná 100. výročiu prijatia prvého knižničného zákona, ako aj storočnici vzniku bratislavskej Univerzitnej knižnice.

Jej služby dnes využíva vyše desaťtisíc študentov. Ak nestihli vrátiť publikáciu, pokutu za omeškanie im odpustia. Majú tiež prístup k elektronickým informačným zdrojom a ku katalógom, a tak môžu s knižnicou komunikovať cez internet. Už v čase našej návštevy sme videli niekoľko políc plných kníh so žiadankami.

Pacientkou s potvrdeným ochorením COVID-19 na území Slovenska je aj jedna z vodičiek električky, ktorá v dopravnom podniku pôsobí na kratší pracovný čas. Nakazila sa v zahraničí.

„Študenti si niečo objednali a my sme im to pripravili, no potom sme museli knižnicu zatvoriť. Preto im teraz žiadanky predlžujeme o dva týždne, aby si tu svoje výpožičky našli aj po znovuotvorení,“ vysvetľuje knihovníčka Magdaléna. Aj jej kolega Ján má pre výnimočný režim v knižnici mierne pozmenenú pracovnú náplň. Vyrušili sme ho v čase, keď posúval regály, vytváral rezervný priestor pre nové knihy, a popritom robil revíziu fondu. „Za normálnej prevádzky, keď by tu sedeli stovky študentov, by to bolo rušivé. Preto teraz využívame, že je knižnica prázdna a všetko poriadne čistíme a kontrolujeme,“ hovorí knihovník.

dnes večer nehráme

Inter arma silent musæ – to, že cez vojnu aj umenie stíchne, stále platí. No kto by bol ešte pred pár týždňami povedal, že múzy zmĺknu aj vtedy, keď človek bojuje s koronavírusom? Tália nám nezostala nič dlžná, a pritom z prostredia Slovenského národného divadla vychádzali „znepokojivé“ signály už na jeseň. „Začali sme sezónu premiérami hier Celé zle a Dnes večer nehráme, no a vidíte, ako to dopadlo,“ žartuje s trpkým úsmevom na perách riaditeľ Činohry SND Peter Kováč, ktorý divadlo dočasne vedie.

Ako generálny riaditeľ rozhodoval aj o zatvorení divadla a zrušení všetkých skúšok či predstavení. Nová budova SND zíva prázdnotou, okrem nás niet na chodbách živej duše. Vstupujeme do Sály opery a baletu, pred nami sa vynorí červené more – vyše osemsto kresiel. V „orchestrisku“ badať na stojanoch zabudnuté noty a na javisku stoja kulisy z pripravovanej Verdiho opery Aida. V polovici marca mala mať premiéru, no pár dní predtým uprostred generálnej skúšky zaznela výzva opustiť budovu.

„U jednej z našich garderobierok, ktorá sa koncom februára v Bruseli zúčastnila na hosťovaní s komornou inscenáciou Nepolepšený svätec, sa potvrdila nákaza koronavírusom. Aby sme zabránili jej ďalšiemu šíreniu, rozhodli sme sa minimálne do 23. marca uzavrieť celé divadlo. Opatrenia sa týkajú aj historickej budovy či dielní,“ vysvetľuje generálny riaditeľ SND Kováč. Za svoju doterajšiu kariéru v divadelnej brandži si vraj na podobné opatrenia nespomína. Národné divadlo je zložitou mašinériou a postaviť ho po „karanténe“ späť na nohy nebude jednoduché.

tentoraz bez Gaudeamus igitur

V čase, keď Slováci viac než s epidémiou ochorenia COVID-19 zápasili s „infodémiou“, panikou a záplavou falošných správ na internete, sa o slovo prihlásila aj naša najstaršia univerzita. V stredu 11. marca popoludní sa mala v Aule Univerzity Komenského v Bratislave konať prednáška o mýtoch a faktoch súvisiacich s novým druhom koronavírusu za účasti profesora Vladimíra Krčméryho, experta na tropickú medicínu a infektológiu z Lekárskej fakulty UK. Podujatie sa napokon nekonalo – pre šíriaci sa koronavírus.

„Po zasadnutí krízového štábu sa Univerzita Komenského rozhodla prerušiť prezenčnú formu výučby od pondelka 9. marca do soboty 21. marca. Zrušiť sme museli aj odborné prednášky, konferencie, zasadnutia akademických orgánov, či dokonca aj Univerzitnú kvapku krvi,“ vymenúva dopady preventívnych opatrení hovorkyňa UK v Bratislave Lenka Miller.

Keď kráčame chodbami historickej budovy na Šafárikovom námestí, stretávame len pár zamestnancov. Inak je aj tu pusto, nik nervózne nelistuje v skriptách ani nepofajčieva pred vchodom. Po študentoch ani chýru, ani slychu, napokon, do žiadnej z budov trinástich univerzitných fakúlt by ich nepustili. To však ešte neznamená, že letný semester bude mať pre šíriacu sa nákazu dvojtýždňovú dieru.

Výučba pokračuje dištančnou formou. Vysokoškoláci sú doma a môžu sa venovať samoštúdiu. Pedagógovia im cez internet zadávajú úlohy a posielajú prednášky. Takýto režim majú v tomto čase všetky slovenské univerzity.

„Študentov zo Slovenska sme vyzvali, aby čím skôr opustili ubytovacie zariadenia a presunuli sa z internátov domov. Ak by sa totiž nákaza nekontrolovateľne rozšírila na internátoch, museli by sme ich úplne uzavrieť do karantény,“ vysvetľuje hovorkyňa UK. Výzva sa netýka študentov zo zahraničia, ktorí na internáte potrebujú bývať dlhodobo a cesta do rodného Portugalska či na Ukrajinu by pre nich bola veľmi zložitá.

L

Hráme o čas

.martin Mojžiš .témy

Začiatkom tohto roku nebol verejnosti príliš známy. Ale nový koronavírus to zmenil. Mediálne výstupy týkajúce sa nastupujúcej pandémie pútali čoraz väčšiu pozornosť. K verejne najaktívnejším odborníkom patril vedúci Oddelenia ekológie vírusov vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV Boris Klempa.

minulý týždeň sme sa dohodli, že nám napíšete o koronavíruse článok. Včera sme sa dohodli, že to radšej zmeníme na rozhovor, lebo text by ste museli písať po nociach. Dnes sme rozhovor viackrát odložili, stretávame sa až večer. Zdá sa, že virológovia sú teraz dosť vyťažení.

Sme vyťažení. Teda ja osobne určite. A po dnešku (streda 11. 3. – poznámka redakcie) to bude ešte horšie. Doteraz som považoval za svoju povinnosť čo najviac prispieť k všeobecnej informovanosti, preto som stále sledoval aktuálnu situáciu a snažil som sa vychádzať v ústrety všetkým médiám, ktoré ma kontaktovali. Okrem toho som celý čas vnímal, že testovacia kapacita na detekciu vírusu, ktorá bola centrálne umiestnená na Úrade verejného zdravotníctva, nemôže stačiť. Takže sme začali na Virologickom ústave sami od seba robiť nejaké predbežné opatrenia, aby sme dokázali robiť testovanie aj my, keď to bude potrebné. A sami sme sa už cez víkend ponúkli hlavnému hygienikovi. Dnes ma zavolali na rokovanie vlády, kde som tú ponuku zopakoval. A dostal som jasnú inštrukciu: Áno, prichystajte sa. S prípravami začnite okamžite.

čo to pre vás znamená?

Musíme sa pripraviť na to, aby sme z odobratých vzoriek vedeli robiť testy na tento konkrétny vírus. My tú metódu, ktorou sa tieto testy robia, používame v našom výskume. Nie presne tento variant, ale vieme sa prispôsobiť tomu konkrétnemu vírusu. Pri vedeckom výskume však nerobíme nárazovo také veľké množstvá testov, preto je naša momentálna kapacita niekde na úrovni povedzme sto testov denne. A túto kapacitu potrebujeme zvýšiť, na čo sú potrebné prístroje, ľudia so skúsenosťami a ďalšie veci. A na to všetko sme dostali jednoznačne zelenú priamo od premiéra. Ja som veľmi vďačný všetkým kolegom, ktorí sa do príprav dobrovoľne okamžite pripojili. A takisto si vážim obrovskú podporu zo strany vedenia, sme v tom všetci spolu. Nie je to o mne, aj keď je ma teraz najviac vidieť.

prečo je testovanie v prípade tohto vírusu také dôležité?

Pôvodne všetci predpokladali, že je to v podstate SARS koronavírus. To by znamenalo, že opatrenia, ktoré zabrali pri SARS, zaberú aj teraz. Lenže to bol mylný predpoklad. Hlavný rozdiel sme si uvedomili, keď z Wu-hanu začali prichádzať informácie, že infekční sú aj ľudia, u ktorých sa ešte choroba nijako neprejavila. Čiže na rozdiel od SARS tento vírus sú schopní preniesť na iného človeka aj ľudia, ktorí sa ešte cítia celkom zdraví. Pri SARS stačila systematická izolácia chorých a karanténa ich kontaktov, dnes máme podstatne komplikovanejšiu situáciu.

ako tie testy prebiehajú?

Diagnostické testy môžu byť postavené na rôznych princípoch. V dnešnej dobe je veľmi častá detekcia genetického materiálu vírusu. Je to relatívne rýchla metóda a pomerne ľahko sa prispôsobí na nový vírus. Sú aj iné testy, ktoré zisťujú prítomnosť protilátok v krvnom sére. Tieto testy majú mnoho výhod, sú v nejakom zmysle spoľahlivejšie a ich kapacita sa dá ľahšie navyšovať. Zatiaľ však nie sú pre tento vírus dostupné. Momentálne sa na celom svete robia genetické testy koronavírusu. Ale je možné, že v priebehu týždňov alebo dokonca dní začnú byť k dispozícii aj sérologické testy. Otázka je, ako rýchlo a v akých množstvách ich dokážu biotechnologické a farmaceutické firmy vyrábať.

10. marec 2020 Bratislava: Najbližšie dva týždne sa veriaci nebudú môcť pomodliť ani v Kostole Najsvätejšej Trojice v podhradí.BORIS NÉMETH10. marec 2020 Bratislava: Najbližšie dva týždne sa veriaci nebudú môcť pomodliť ani v Kostole Najsvätejšej Trojice v podhradí.

ľudia asi očakávajú od farmaceutických firiem najmä vakcínu. A očkovať by sa zrejme v tejto chvíli vďačne dali aj odporcovia očkovania.

Vývoj vakcíny je beh na dlhú trať. A je isté, že v momentálnej situácii vakcínu nebudeme mať. Teraz by nám ani veľmi nepomohla, budeme ju potrebovať až v prípade, že by sa tento vírus pravidelne vracal, podobne ako chrípka. Dovtedy vakcínu mať budeme. Čas potrebný na jej vývoj odhadujem približne na rok, možno rok a pol, pričom ten čas je daný najmä časom potrebným na testovanie bezpečnosti. Dnes sú biotechnologické možnosti naozaj úžasné a napríklad z vakcíny na ebolu sa dá výmenou nejakej časti z eboly za časť z koronavírusu vyrobiť relatívne rýchlo potrebná vakcína. Lenže nikto si nedovolí vakcinovať miliardu ľudí bez dostatočných testov bezpečnosti. A tie sa nedajú urýchliť, lebo po podaní vakcíny musíte čakať dosť dlho na to, aby sa v princípe mohli prejaviť rôzne neznáme vedľajšie účinky.

vyvíjajú farmaceutické firmy niečo, čo nám môže pomôcť už teraz?

Okrem vývoja diagnostických metód a vývoja vakcín je dôležitý aj vývoj takzvaných antivírusových látok. Tam je situácia priaznivá v tom, že nezačíname na zelenej lúke, pretože už dnes máme  účinné látky proti rôznym vírusom. Aj ebola, aj chrípka patria do rovnakej skupiny vírusov ako koronavírus. Ide o takzvané RNA vírusy a lieky proti niektorým takýmto vírusom už dávnejšie úspešne prešli testovaním bezpečnosti. Preto sa hneď začalo s laboratórnymi testami účinkov týchto liekov v prípade koronavírusu. A už vieme, že tie lieky v laboratórnych podmienkach zaberajú. Teraz prebiehajú klinické testy, či je ich účinnosť dostatočne vysoká aj reálne u chorých ľudí. Prebieha veľké množstvo takýchto štúdií, predovšetkým vo Wu-hane, a ak budú úspešné, mohli by sme na celom svete nasadiť systematickú liečbu. Zatiaľ sa však používajú len v takom experimentálnom móde.

v tejto chvíli to teda vyzerá na boj s časom, pričom bežným ľuďom nezostáva nič iné, len čakať. Naozaj nezostáva nič iné?

Ľudia môžu urobiť veľmi veľa. Dokonca by som povedal, že všetko závisí od toho, či sa budú bežní ľudia správať racionálne. To veľmi ovplyvní priebeh epidémie.

pod racionálnym správaním v tejto situácii si ja osobne predstavujem dve veci: zvýšenú hygienu a v čo najväčšej miere obmedzený kontakt s inými ľuďmi.

Presne tak. Celkový počet nakazených týmto spôsobom možno až tak veľmi neznížime, ale dosiahneme inú mimoriadne dôležitú vec. Existujú renomované odhady, že postupne ochorie až štyridsať percent obyvateľstva. Tie odhady, samozrejme, závisia od všelijakých vstupných predpokladov, ale môžu to byť realistické predpovede. Takže takým vysokým číslam sa možno naozaj nedokážeme vyhnúť. Ale základnou otázkou je, na aký čas budú rozložené tie ochorenia. Je obrovský rozdiel, či všetci ochorejú rýchlo, alebo či sa to rozloží na dlhší časový interval.

Ľudia môžu urobiť veľmi veľa. Dokonca by som povedal, že všetko závisí od toho, či sa budú bežní ľudia správať racionálne. To veľmi ovplyvní priebeh epidémie.

ide o to, že ak ochorie veľa ľudí naraz, tak skolabujú nemocnice? Pretože nebudú mať dosť lôžok, dosť respiračných prístrojov, dosť oddýchnutého personálu, a tak nijakým spôsobom nedokážu zvládať nával pacientov.

Presne o to ide. Epidémiu nedokážeme odvrátiť, ale môžeme ju veľmi významne spomaliť. A práve o to sa musíme pokúsiť. Ak čitatelia pochopia z celého nášho rozhovoru len túto jednu vec, ja budem úplne spokojný. Ide o spomalenie priebehu epidémie a to závisí od toho, či budeme každý individuálne dodržiavať tie dve veci – hygienu a obmedzený kontakt.

takže od ľudí sa vlastne chce, aby v podstate nerobili nič, ale ak to dodržia, tak urobia strašne veľa.

Áno. Sme v úplne novej situácii, akú ľudstvo sto rokov od španielskej chrípky nezažilo. Ja úplne rozumiem tomu, že ľudia sú znepokojení. Signály, ktoré dostávajú, sú často protichodné. Na jednej strane vyhlásenie o pandémii a informácie o neustále rastúcom počte ochorení a úmrtí, v televízii obrázky ľudí v kompletných ochranných mundúroch, drastické opatrenia v podobe zatvorených škôl, obchodov, všetkého. Na druhej strane reči o tom, že je to vlastne len chrípka, ktorá sa dá vyležať, že sa majú liečiť doma čajom a ibuprofenom. Nečudujem sa, ak sú ľudia z toho zmätení. Ale tie veci nie sú v rozpore. Sme vo vážnej situácii, ale nemusíme ochorieť, ak zostaneme doma a nebudeme chodiť medzi ľudí. A ak aj ochorieme, väčšina z nás sa môže vyliečiť doma, pretože u mnohých má ochorenie pomerne ľahký priebeh. Ten ľahký priebeh však môže byť zradný a klamlivý, pretože ľudia sa poriadne nevyliečia a začnú šíriť vírus medzi iných, ktorí už taký ľahký priebeh mať nemusia. Ak zostaneme doma, spomalíme šírenie vírusu a ľudia s ťažším priebehom budú pribúdať len postupne, čo môžu nemocnice zvládnuť. Zároveň tým, že zostaneme doma, šetríme zdravotnícky personál, ktorý je zo všetkých ohrozený najviac. A zarátal by som do toho aj lekárnikov, aj oni sú v prvej línii. Ak budú zdravotníci úplne vyčerpaní, kto nás bude liečiť? Lekárov a sestry musíme chrániť zo všetkých najviac. 

boris Klempa

Slovenský virológ. Štúdium absolvoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doktorát získal na Institut für Virologie, Charité Universitätsmedizin v Berlíne, pracuje na Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied. Za svoju prácu získal niekoľko ocenení, medzi inými aj Cenu Roberta Kocha (za svoju dizertačnú prácu) a Cenu za klinickú virológiu za rok 2011 od Nemeckých vedeckých spoločností Deutsche Vereinigung zur Bekämpfung der Viruskrankheiten (Nemecké združenie pre boj s vírusovými ochoreniami) a Gesellschaft für Virologie (Spoločnosť pre virológiu).

L

Ekonomika počas pandémie

.šimon Jeseňák .témy

Z pohľadu slovenskej ekonomiky je stav potenciálnej pandémie vírusu COVID-19 výnimočnou udalosťou, ktorá u nás nemá obdobu. Naše územie totiž nebýva zasiahnuté rozsiahlymi živelnými katastrofami, akými sú zemetrasenia, cunami či tornáda.

koronavírus je obrovský zdravotný, ekonomický a sociálny problém globalizovaného sveta. Vírus sa šíri plošne, takže mnohé regióny a celé Taliansko už vyhlásili karanténu. Slovensko vyhlásilo mimoriadny stav, Česko núdzový. Krízový štáb sa odhodlal prijať prísne opatrenia. Štát zatvorí školy, zábavné podniky, lyžiarske strediská a všetky tri medzinárodné letiská. Vnútroštátne vlaky budú premávať v prázdninovom režime. Počas uplynulého víkendu sme mohli nakúpiť len potraviny, drogériu a lieky.

Svetová a slovenská ekonomika pocíti dopady koronavírusu neobvykle tvrdo. Veľká časť obyvateľstva je v karanténe – dobrovoľnej alebo nútenej. To spôsobí prudký pokles spotreby. Ľudia menej nakupujú a míňajú, necestujú a nezúčastňujú sa na kultúrnych podujatiach. Dnes nevieme presne určiť, aký veľký vplyv bude mať COVID-19 na svetovú ekonomiku, ako dlho pandémia potrvá, ani ktoré krajiny utrpia najväčšiu ujmu. 

tri scenáre – ani jeden bez následkov

Keď sa koronavírus začal šíriť do Európy, časť obyvateľstva nakupovala trvanlivé potraviny a drogériu. Reakcia časti verejnosti bola výsmešná. Rozumné množstvo potravinových a hygienických zásob je však racionálny čin. Obyvateľstvo totiž zvýšeným dopytom signalizovalo výrobcom a dodávateľom, že o istý segment statkov je zvýšený záujem a výrobcovia, a dodávatelia i koncové predajne aj dokázali reagovať na potreby trhu. Vankúš v podobe dostatočnej potravinovej rezervy je však len jedna z rezerv, ktoré by malo obyvateľstvo mať. V podobne krízovej situácii treba vlastniť aj dostatočne veľkú finančnú rezervu, v ideálnom prípade aspoň na šesť mesiacov života. Na takúto situáciu však veľká časť obyvateľstva pripravená nie je a v prípade, že sa ich príjem nezvýši, stagnuje alebo dokonca na dlhší čas klesne, budú čeliť akútnym a často aj existenčným problémom. 

Sme svedkami zmeny ekonomických očakávaní, ktoré sa prejavujú vo volatilite, čiže v poklese ceny aktív, najmä akcií verejne obchodovaných spoločností. Tieto spoločnosti sú vysoko likvidné a zároveň denne obchodované. Rovnako je to na trhoch s dlhopismi, kde nastal takzvaný flight to quality effect, keďže štátne dlhopisy krajín s vysokým investičným ratingom (A+ a vyšším), prípadne korporátne dlhopisy kvalitných emitentov sa pokladajú za bezpečnejšie aktíva než akcie či dlhopisy emitentov mimo investičného ratingu, ktoré sú predávané.

Analytik spoločnosti Mlynek & Co. Martin Mlýnek načrtol tri možné scenáre ekonomického zotavenia sa. Podľa prvého budú v ekonomike zasiahnuté sektory ako ubytovanie, stravovanie, cestovný ruch, doprava, veľkoobchod a maloobchod. Sekundárne zasiahne koronavírus aj ťažbu energie či kovov a to vinou poklesu priemyselnej výroby. Tieto výpadky sa dajú dobehnúť zvýšenou výrobou po prekonaní pandémie. Terciárne budú zasiahnuté aj finančné služby, poisťovne a pre redukciu kapitálových výdavkov aj IT sektor.

11. marec 2020 Bratislava: Auditorium maximum bude pre študentov Právnickej fakulty UK prístupné najskôr koncom marca.BORIS NÉMETH11. marec 2020 Bratislava: Auditorium maximum bude pre študentov Právnickej fakulty UK prístupné najskôr koncom marca.

Centrálne banky už začali aplikovať „osvedčený liek“ a do ekonomiky pumpujú slovami Juraja Karpiša „zlé peniaze“. Podľa Mlýnka sa ekonomiky sveta vďaka politikám centrálnych bánk správajú ako športovci, ktorí roky berú anabolické steroidy, a preto podávajú čoraz slabšie výkony. Nové a väčšie dávky steroidov nie sú účinné. To, čo centrálne banky v prípade hrozby krízy spravia, je, že budú nakupovať štátne dlhopisy, aby odvrátili hroziaci kolaps krajín. V Európe sú najohrozenejšie Taliansko, Španielsko a Grécko. Len Taliansko má v roku 2020 splatiť 260 miliárd eur štátnych dlhopisov. Je otázne, či sa Taliansku podarí taký dlh refinancovať popri masívnom výpadku financií počas pandémie.

Jednorazový šok z koronavírusu ešte nemusí viesť k celosvetovej recesii, najmä ak sa šírenie COVID-19 podarí zastaviť a nové prípady nákazy sa v roku 2021 neobjavia. Znamenalo by to, že vírus neprezimuje na južnej pologuli, odkiaľ by sa mohol vrátiť späť na severnú časť. Tento scenár ráta aj s tým, že biofarmaceutické firmy vyvinú účinnú vakcínu. Následne by sa mohli akciové trhy spamätať podľa optimistického scenára v horizonte 24 mesiacov.

Druhý a o čosi pozitívnejší scenár podľa Mlýnka počíta s tým, že sa vírus bude naďalej šíriť, no farmaceutické firmy vyvinú účinnú vakcínu a nedôjde na extrémne straty na životoch. Tento scenár sa podobá prvému. Rozdiel je v tom, že karanténa a podobné obmedzenia nebudú trvať jeden kvartál, ale dlhšie. V takom prípade sa dá predpokladať, že recesia celosvetovo potrvá niekoľko kvartálov alebo viac než rok a môže prerásť až do depresie. V každom prípade, ak sa biofarmaceutickým firmám podarí vyvinúť účinnú vakcínu, dopad bude síce ekonomicky negatívne významný, ale ochrana zdravia bude zabezpečená.

Tretí a najmenej optimistický scenár by podľa Mlýnka bol ten, že sa šírenie koranavírusu nepodarí zastaviť a biofarmaceutické nebudú schopné vyvinúť účinnú vakcínu, vinou rýchlej schopnosti vírusu mutovať. V dôsledku toho by museli štáty pravidelne nariaďovať karantény alebo by boj s vírusom vzdali a nákaza sa bude šíriť a opakovať cyklicky. To by viedlo k ekonomickému poklesu, no najmä k významným stranám na ľudských životoch. Ako by sa v tomto katastrofickom scenári správali trhy, je náročné predpovedať. 

dve základné ponaučenia

Prvým poznatkom pre Slovensko i svet je, že koncentrácia produkcie v Číne predstavuje ekonomické i geopolitické riziko. Štáty by mali na podobné hrozby reagovať reformami, a nie monetarizáciou verejného dlhu. Štáty by mali po viac než polstoročí zadlžovania začať znižovať svoje verejné dlhy. Šok, ktorý svet zažíva, odhaľuje krehkosť a neschopnosť verejných financií reagovať na vzniknutú situáciu. A regulácia bánk navyše vedie k tomu, že konkurencia klesá a mnohé banky nie sú too big to fail, ale too big to save. 

Základná lekcia a výzva aj pre politikov na Slovensku je táto: prestaňte snívať o nájomných bytoch a vlakoch zadarmo a začnite robiť to, čo robí každý zodpovedný človek – splácajte dlhy a naučte sa hospodáriť v rámci možností bez pôžičiek.

L

Je to v rukách občanov

.vladimír Krčméry .témy

Situácia na Slovensku je zatiaľ relatívne stabilná. Samozrejme, v čase, keď vyjde tento článok, bude zrejme úplne iná.

sme na tom momentálne lepšie aj v porovnaní s Českou republikou, kde je päťkrát viac nakazených, pričom majú len dvakrát toľko obyvateľov, a v Rakúsku, kde je osemkrát viac nakazených. Je to aj preto, lebo naša vláda berie tieto veci vážne a takisto hlavný hygienik a ministerstvo.

Všetky doteraz zavedené opatrenia spravili dobre. Samozrejme, po bitke je každý generál. Sú veci, ktoré podľa môjho názoru mohli skúsiť urobiť skôr, no teraz už nemá zmysel vracať sa do minulosti. Zrejme ten tlak športovej loby a stávkových kancelárií bol taký silný, že nebolo možné skôr než v pondelok zakázať ligu, ktorá sa odohrala v nedeľu. Takisto zrejme nebolo možné okamžite zrušiť lety. Aj to, že sa tri dni dopredu avizovalo, že budú v pondelok zrušené, znamená, že za tie tri dni veľa ľudí cestovalo v lietadle, čo je extrémne rizikové prostredie. V autobuse alebo vo vlaku si môžete otvoriť okno, v lietadle to nejde. Tam dve hodiny dýchate ten istý vzduch všetci a jediný nakazený nakazí celé lietadlo. 

liek existuje

Veľké šťastie je, že máme nejaké skúsenosti s tými predchádzajúcimi koronavírusmi. S ebolou sme skúsenosti nemali. Keď vznikla epidémia, dva roky neboli lieky. Jedinou možnosťou bolo dať ľuďom sérum. Rovnako ako pri uhryznutí besným psom dostanete sérum proti besnote, ktoré je vyrobené z bielkovín od uhryznutých ľudí alebo koní, tak to urobili v prípade eboly. Zobrali sérum od ľudí, ktorí prežili a mali protilátky. Dávali ho zdravotníckym pracovníkom, ktorí sa nakazili a skoro všetci prežili. Toto urobili aj teraz v Číne, keďže sa nevedelo celkom presne, čo by mohlo fungovať.

Iste, mali sme skúsenosti z epidémie SARS-u aj MERS-u, takže nejaké molekuly už z nich boli nascreenované, takže sa vedelo v priebehu dvoch až štyroch týždňov, že bude liek. Nie až po dvoch či štyroch rokoch, a to vďaka tým predchádzajúcim epidémiám. Zlikvidovať epidémiu SARS-u sa podarilo vďaka disciplíne Číňanov v kombinácii s britským know-how, a to za päť mesiacov úplne zlikvidovať jednu hrozivú epidémiu SARS-u v Hongkongu, ktorá sa začala 30. decembra a úplne kompletne sa skončila v máji. Mortalita bola na začiatku až 30 percent. Vtedy povedali, že dobre, ak sa vráti koronavírus, musíme mať liek. Teraz tým prvým dali to konvalescentné sérum, to je možné podať aj tu, ak by bol nejaký ťažký prípad, lebo to vie transfúzna stanica vyrobiť. Samozrejme, musí ísť vziať to sérum do severného Talianska, od tých, ktorí už chorobu prekonali.

Teraz však nepotrebujeme takúto komplikovanú liečbu. Momentálne existujú štyri lieky, ktoré nie sú dizajnované na koronavírus, ale účinkujú naň. To je rovnaký prípad, ako keď sa pri lieku na hepatitídu zistilo, že účinkuje aj na iné vírusy – HIV či chrípku. Keďže vírus je veľmi jednoduchý, tak je možné, že niektoré iné antivirotiká, ktoré sú určené na iné indikácie, budú účinkovať aj na tento vírus. Prví pacienti na Slovensku, ktorí majú klinické príznaky, už dostávajú kombináciu týchto liekov.

je to v rukách občanov

Situácia je teraz plne v rukách občanov. Každý, kto bol v Taliansku, nech sa prizná – to je prvá výzva. Nič sa nedeje, len nech to ohlásia. S tými ľuďmi sa stane len to, že ich uprosíme a presvedčíme, aby ostali v karanténe. Toto isté bude treba, aby disciplinovaní občania urobili pri návrate z Českej republiky. Tento trend bude narastať explozívne, lebo Česká republika išla s tými opatreniami omnoho pomalšie než Slovensko, o týždeň neskôr. Je tam množstvo turistov, ktorí prichádzajú do Prahy, plus veľké medzinárodné letisko. Teraz treba presvedčiť verejnosť, aby každý, kto prišiel z Českej republiky, sa správal tak, ako keby bol nakazený, takže zostal 14 dní doma a mal kontakty len v rámci svojej domácnosti.

Osobne som proti panike, no je pravda, že túto chorobu môžete šíriť ešte predtým, než sa u vás ukážu príznaky, no šírenie je vtedy 5- až 10-násobne nižšie, ako keď už máte príznaky. To znamená, že ak človek nemá príznaky a je doma v karanténe, stačí to. Títo ľudia sa nemusia báť, že budú zavretí v base alebo v nemocnici, to by systém ani nezvládol. Z Českej republiky príde na Veľkú noc 100-tisíc ľudí, čo môže znamenať takzvanú druhú vlnu. Takže aj po tom, ako začnú na Slovensku počty klesať, môžu zrazu začať stúpať. Stojí za úvahu, či by sa našim občanom pracujúcim v Rakúsku nemalo ponúknuť, aby si vyčerpali dva týždne dovolenky, ak sú zamestnaní u slovenského zamestnávateľa. Ten môže podľa zákona pracovníkovi dovolenku nariadiť, až jej polovicu. Takže tí ľudia by mohli prísť na Slovensko ešte v čase, kým nie je v Česku denzita chorých taká, ako v Nemecku alebo v Taliansku.

Alebo druhá možnosť je povedať im, že riskujete, ak si teraz nezoberiete dovolenku, že sa za dva týždne na Slovensko nedostanete, lebo bude treba zavrieť schengenskú hranicu. Aj taká možnosť je. Spravili to Izrael či Taliansko. Pritom nemôžeme povedať, že by šlo o nedemokratické krajiny. V USA to urobili niektoré mestá, takže je to scenár, ktorý sa zdá teraz nepredstaviteľný, no je veľmi účinný. Obdobný scenár použil Tito, keď zachránil Európu od pravých kiahní. Dal tak zavrieť hranicu, že štrnásť dní neprišiel ani diplomat. My, pravdaže, nechceme, aby na toto opatrenie došlo. Takže buď tých ľudí zavoláme teraz sem, nech si čerpajú dovolenku na Slovensku, kde je menšia denzita choroby, alebo ich treba upozorniť, že ak nechcú prísť, tak Veľkú noc strávia v Česku alebo v Rakúsku.

.diskusia
.posledné
.neprehliadnite