Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

L

Ako Kuciak zmenil Slovensko

.tomáš Madleňák .témy

Ján Kuciak poctivou investigatívnou prácou otvoril množstvo káuz, vďaka čomu dnes viacero podvodníkov stojí pred súdom. Zmenu však treba dokončiť, pretože väčšina podozrení zostáva stále nevyšetrená.

V nedeľu 25. februára 2018 našla policajná hliadka v dome vo Veľkej Mači telá dvoch ľudí so strelnými poraneniami. Mŕtvi tam ležali od večerných hodín 21. februára. Investigatívny novinár Ján Kuciak aj jeho snúbenica Martina Kušnírová mali iba 27 rokov, keď ich zastrelil najatý vrah, bývalý vojak Miroslav Marček. Krajina zamrzla v šoku, no už o pár dní sa námestia naprieč republikou zaplnili. Ľudia v počtoch, aké Slovensko nevidelo od Nežnej revolúcie, žiadali zmenu. Tú istú zmenu, za ktorú počas svojho života bojoval aj Ján Kuciak. 

„Nebude to dnes, zajtra, alebo o rok. Ale raz si myslím, že sa Slovensko prebudí. A bude tu lepšie,“ povedal raz svojej matke, keď naňho naliehala, aby dal takým nebezpečným ľuďom, ako je Kočner, radšej pokoj.  Dnes je zmena na dosah. Bohužiaľ, Ján Kuciak sa toho nedožil. Zavraždili ho pre jeho prácu. Preto, že ohrozovala status quo, ktorý vyhovoval mafii. Dňa 21. februára 2020 uplynú dva roky od jeho vraždy. Pripomeňme si ho pohľadom na jeho život a prácu, ktorá začala meniť Slovensko ešte za jeho života. 

začiatky v HN a .týždni

Ján Kuciak ako novinár začínal v redakcii Hospodárskych novín, kde sa v roku 2014 venoval najmä ekonomickým témam. Už vtedy ako prvý upozornil na stavbu komplexu Urbanic na Cintorínskej ulici v Bratislave. Firma Dixia Sollaris mala problém splácať pôžičku od podozrivej ruskej banky IIB, čo neskôr šikovne využil Marian Kočner a k celému Urbanicu sa dostal za 6,2 milióna eur. IIB pritom do komplexu investovala takmer o tri milióny viac. Keď sa o niekoľko rokov neskôr pre iný podvod dostal Marian Kočner do väzby a prokuratúra mu zaistila majetok, práve byty a nebytové priestory v Urbanicu sa mu podarilo zachrániť. Dnes väčšinu z nich vlastní firma SISTERS, za ktorou sú dve dcéry Mariana Kočnera.

V roku 2015 písal Ján Kuciak pre .týždeň, kde sa spoznal aj s Marekom Vagovičom, s ktorým neskôr spolupracoval aj v redakcii Aktualít. Venoval sa viacerým kauzám, napríklad aj predraženým nákupom v zdravotníctve. V tom čase rezonovala najmä kauza piešťanského cétečka, pre ktorú odstúpili v novembri 2014 ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (nominantka Smeru-SD) a predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD). Ján Kuciak poukázal na ďalšie podozrivé nákupy v iných nemocniciach, ktoré viedli k rovnakým osobám. Všimol si firmu Wega – MS, ktorá bola úspešná najmä počas vlád Roberta Fica. V tejto piešťanskej firme pôsobil aj Michal Procházka, manažér Michala Straku, ktorý je známy ako raper Ego. Straka bol člen správnej rady piešťanskej nemocnice v čase nákupu známeho predraženého CT prístroja. 

Kuciak dokázal, že firma Wega – MS predala predražené ultrazvuky Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. V nej robil v čase nákupu v roku 2013 riaditeľa Ladislav Rosocha, nominant strany Smer-SD, ktorý neskôr musel odstúpiť pre kauzu „upratovacie služby“. Tender nastavoval šéf oddelenia pre verejné obstarávanie, ktorým bol synovec Pavla Pašku Branislav Paška. Nastavil ho tak, aby v ňom mohla súťažiť iba firma Wega – MS. Kuciak vyčíslil, že nemocnica na tomto nákupe prerobila 115-tisíc eur. Prípadu sa ďalej venovala aj prokuratúra, podľa ktorej šlo dokonca až o 162-tisíc eur. Aj vďaka práci Jána Kuciaka je dnes za tento nákup Branislav Paška obžalovaný, proces prebieha na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici.

Ján Kuciak sa v roku 2015 venoval aj kauze „dividendy oligarchu Brhela“. Jozef Brhel je bývalý poslanec Mečiarovho HZDS, podnikateľ a jeden z ľudí blízkych ešte stále vládnej strane Smer. Patrí medzi jej najvplyvnejších mecenášov, alebo „investorov“. Podľa zistení Jána Kuciaka a Mareka Vagoviča iba do marca 2015 jeho firmy získali počas vlád Smeru štátne zákazky za 271 miliónov eur. Zameriaval sa najmä na IT a energetiku. Už počas krátkej vlády Ivety Radičovej sa ukázalo, že mnohé zmluvy s firmami z Brhelovho impéria sú minimálne sporné. Vedenia viacerých štátnych podnikov im vyčítali nejasné podmienky, za ktorých boli uzatvorené. Ale aj predražené položky či duplicitné činnosti. Po páde Radičovej vlády sa však všetko vrátilo do pôvodných koľají a v nich to pravdepodobne pokračuje dodnes. Kuciak s Vagovičom poukázali aj na prepojenie Brhelových firiem na kauzu Piešťanského cétečka či na spornú zmluvu o poskytovaní energetických služieb medzi Brhelovou firmou Pow-en a Ministerstvom vnútra, ktoré riadil Robert Kaliňák. 

vrtuľníky a oligarchovia z Nitry

V novembri 2015 začal Ján Kuciak pracovať pre portál aktuality.sk, kde bol súčasťou tímu investigatívnych novinárov. Jeho prvé články sa týkali údajných podvodov s nákupmi vojenskej techniky v Ukrajine, do ktorých boli zaplatení aj Slováci. Cez to sa dostal aj ku slovenskej firme Air Transport Europe (ATE), ktorá mala na Slovensku monopol na poskytovanie leteckej záchrannej služby a Ministerstvo zdravotníctva jej podozrivo navyšovalo platby. Ján Kuciak zistil, že vtedajší minister zdravotníctva Viliam Číslák (nominant Smeru-SD) pre túto firmu predtým pracoval a bol teda v konflikte záujmov. Napriek všetkému Viliam Číslák ustál pokus o odvolanie v parlamente, ktoré v roku 2015 iniciovalo KDH a firma ATE zabezpečuje leteckú záchrannú službu na Slovensku dodnes, dokonca sa jej podarilo expandovať aj do Česka. 

Počas svojej práce viackrát narazil aj na vplyvných podnikateľov z Nitry Bödörovcov. Zistil napríklad, že v roku 2016, krátko pred voľbami, získali firmy Norberta Bödöra dotácie z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorá patrila pod rezort pôdohospodárstva. Ministrom bol vtedy Ľubomír Jahnátek zo Smeru. Približne 2,4 milióna eur z programu rozvoja vidieka PPA vyplatila Bödörovým firmám v pozadí hotela Zlatý kľúčik. Podmienky výzvy pritom neumožňovali, aby dotácie išli na projekty v krajských mestách. Bödörove firmy peniaze dostali napriek tomu, že hotel, inak obľúbené miesto na stretávanie sa politikov Smeru, stojí v Nitre.

20. január 2020 Pezinok: Na Špecializovanom trestnom súde sa začal štvrtý deň verejnosťou pozorne sledovaného pojednávania v kauze vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V ten deň vypovedali Jaroslav Haščák a Norbert Bödör. Z obvinených boli prítomní len Marian Kočner a Tomáš Szabó.BORIS NÉMETH20. január 2020 Pezinok: Na Špecializovanom trestnom súde sa začal štvrtý deň verejnosťou pozorne sledovaného pojednávania v kauze vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V ten deň vypovedali Jaroslav Haščák a Norbert Bödör. Z obvinených boli prítomní len Marian Kočner a Tomáš Szabó.

Ján Kuciak tiež upozorňoval na zákazky, ktoré získavala SBS služba Bonul. Tú oficiálne vlastní Norbertov otec Miroslav Bödör. Bonul má nálepku firmy blízkej Smeru, na ich večierku vystúpil s príhovorom Robert Fico a Miroslav Jahnátek chodieval s Miroslavom Bödörom na poľovačky. Kuciak v roku 2016 upozornil na ďalšiu z radu štátnych zákaziek, ktorú Bonul získal. Išlo o stráženie Slovenskej pošty za takmer 27 miliónov eur. Poštu Bonul strážil už od roku 2012, keď zvíťazil v tendri, na ktorý dozeral aj ich bývalý zamestnanec. Riaditeľom Slovenskej pošty bol od roku 2012 Tomáš Drucker, ktorého strana Dobrá voľba má šancu dostať sa po voľbách 29. februára 2020 do parlamentu.

Bödörovcom teda Ján Kuciak mohol tiež ležať v žalúdku. Peter Tóth pred Špecializovaným trestným súdom v januári 2020 tvrdil, že okrem Mariana Kočnera platil za sledovanie novinárov práve aj Norbert Bödör. Zábery zo sledovania Jána Kuciaka potom objednávatelia vraždy odovzdali jej vykonávateľom, aby vedeli, kto je cieľom objednávky. Norbert Bödör však pred súdom všetky Tóthove tvrdenia poprel. Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry prisľúbili, že sa na Bödörovu výpoveď pozrú bližšie. Buď totiž pod prísahou klamal on, alebo Peter Tóth. Jednému z nich teda hrozí stíhanie za krivú výpoveď. A existujú dôkazy, ktoré hovoria skôr v Tóthov prospech. Bonul zatiaľ naďalej stráži mnoho štátnych objektov.

kontroverzný podnikateľ

Najviac však Ján Kuciak určite ležal v bruchu človekovi z mafiánskych zoznamov, často sa vyskytujúcemu v reláciách o slovenskej smotánke. Mariana Kočnera ešte donedávna titulovali „kontroverzný podnikateľ“. Jánovi Kuciakovi sa však systematickou prácou podarilo odhaliť, že ide predovšetkým o podvodníka. Venoval sa novej kauze Technopol či kauze prevodu bytovky Glance House, do ktorej je zapojený aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Písal o Kočnerovom pokuse o zabratie majetku Unipharmy. Opísal karuselové podvody s golfovým ihriskom v Báči.

Zaujímavý je vývoj v kauze bytovky Five Star Residence, do ktorej bol okrem Mariana Kočnera zapletený aj Ladislav Bašternák. Podľa Jána Kuciaka práve tu prebehli obchody, ktoré odštartovali kauzu Bašternák – Kaliňák – Počiatek. Štát Ladislavovi Bašternákovi vyplatil za prevody bytov s navýšenou hodnotou neoprávnené vratky DPH. Polícia, ktorú viedol Robert Kaliňák, ho však odmietala stíhať. Keď Bašternák tvrdil, že za byty platil v hotovosti, Kaliňák ho obhajoval slovami, že vtedy bola „doba kešu“. Novinári zistili, že za dvanásť rokov štát Bašternákovým firmám na vratkách DPH zaplatil asi 16 miliónov eur, kým na daniach tieto firmy zaplatili iba pár desiatok tisíc. Neskôr asistent poslanca za SaS Jozefa Rajtára Filip Rybanič zverejnil informácie zo súkromných účtov Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka, podľa ktorých im od firiem Ladislava Bašternáka prišli státisíce eur. Bašternák je dnes už odsúdený, no Kaliňáka a Počiatka polícia nestíha.

Mnoho z káuz, o ktorých Ján Kuciak písal, ostáva nevyšetrených. Ale aj vďaka jeho práci je dnes Marian Kočner obvinený alebo obžalovaný z viacerých trestných činov. Písal aj o kauze Gamatex a kauze zmeniek televízie Markíza. Rozsudok nad ním a Pavlom Ruskom súd vynesie koncom februára, dva dni pred voľbami. Prokurátor pre nich žiada trest odňatia slobody na 20 rokov.

Ján Kuciak: „Nebude to dnes, zajtra alebo o rok. Ale myslím si, že raz sa Slovensko prebudí. A bude tu lepšie.“ On sám sa už tej zmeny nedožil. Zavraždili ho pre jeho prácu.

Kauzou, ktorá mohla Marianovi Kočnerovi dať definitívny motív na objednávku vraždy, však boli Donovaly. Marian Kočner bol od roku 2016 vyšetrovaný za niekoľkonásobné prevody hotelov na Donovaloch. Za predaje získal na vratkách DPH od štátu viac než osem miliónov eur. Všetky firmy, medzi ktorými sa obchody mali diať, vrátane maltskej schránky IIHF, však v skutočnosti vlastnil on. Vo februári 2017 napriek dôkazom vyšetrovatelia trestné stíhanie zastavili s tým, že „skutok nie je trestným činom“. Po článku Jána Kuciaka, v ktorom opísal chyby vyšetrovateľov, ich však dozorujúci prokurátor vymenil a nariadil konanie obnoviť. Dnes je v tejto veci Marian Kočner obvinený.

Dozorujúcim prokurátorom pri kauze Donovaly bol Maroš Žilinka. Alena Zsuzsová, ktorá podľa obžaloby na Kočnerov pokyn objednala vraždu Jána Kuciaka, je obvinená aj z toho, že si predtým u Zoltána Andruskóa objednala práve Žilinkovu vraždu. Keď sa Andruskóovi nepodarilo na vraždu špeciálneho prokurátora nájsť vykonávateľov, zadanie „zjednodušila“ na vraždu investigatívneho novinára.

papiere z Panamy

Jednou z najvýraznejších káuz, na ktorých Ján Kuciak systematicky pracoval, boli tzv. „Panama Papers“, alebo dokumenty z Panamy. Anonymný zdroj z firmy Mossack Fonseca odovzdal v roku 2015 nemeckým novinárom zo Süddeutsche Zeitung a americkému medzinárodnému konzorciu investigatívnych novinárov ICIJ 11,5 milióna dokumentov tejto panamskej firmy. Dokumenty odhaľovali vlastnícke štruktúry schránkových firiem, cez ktoré ich vlastníci skrývali svoje majetky, aby sa vyhýbali plateniu daní, alebo aby takto prali špinavé peniaze. V Českej republike sa téme venovala novinárka Pavla Holcová, riaditeľka Českého centra pro investigativní žurnalistiku, ktorá spolupracovala s ICIJ a ďalšou medzinárodnou organizáciou investigatívnych novinárov OCCRP. Keďže zistila, že téma sa týka aj Slovenska, oslovila redakciu Aktualít. Tí oslovili ďalších novinárov a vytvorili spoločný tím zložený zo siedmich médií. 

Spoločnou prácou odhalili, kde a ako skrývajú peniaze slovenskí zbohatlíci. Prvým zaujímavým príbehom boli peniaze ekvádorského podnikateľa, ktorý cez banku Penty prelial vyše stotisíc dolárov. Marco Vallejo sa chcel vyhnúť plateniu daní vo svojej krajine. Refakturoval preto svoje zisky cez slovenskú firmu Latem Trading a následne cez Privatbanku, ktorá patrí do portfólia Penty. Platby sa okruhom vďaka niekoľkým fingovaným faktúram dostali naspäť na účet Vallejovej firmy. Znížené o províziu osem percent, ktorú zinkasovali sprostredkovatelia z Mossack Foseca. Podobných transakcií, ktoré šli aj cez Slovensko, našiel tím investigatívcov viacero.

Ďalším veľkým zistením z Panama Papers bolo, že advokát Daniel Futej chcel naliať päť miliónov eur z poisťovne Dôvera do luxusnej vily na Bahamách. Do Dôvery vstúpil v roku 2009 nový polovičný akcionár, cyperská schránková firma Prefto Holding. Vlastnil ju Daniel Futej, ktorý je blízkym človekom mecenáša Smeru Juraja Širokého. Prefto Holding do roku 2015 na akciách Dôvery zarobila skoro 200 miliónov eur, potom svoj podiel predala Pente. Vďaka schránke sa Futejovi podarilo obchádzať zákaz zisku zdravotných poisťovní, ktorý presadila ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2007. Zisky z dividend Futej prelial z Prefto Holding do ďalšej schránky na Cypre, následne do Belize a na Bahamy. Konečná schránková firma na Bahamách potom zaplatila päť miliónov eur za luxusnú vilu. Futej Kuciakovi tvrdil, že schéma nakoniec nebola nikdy použitá a vilu nekúpil. V rovnakom čase si však podľa denníka Nový čas kúpil niekoľko nehnuteľností na Bahamách aj Juraj Široký. Nie je isté, či ide o rovnakú vilu, aká mala byť kúpená za peniaze Dôvery, ale viaceré okolnosti z Kuciakovho článku tomu napovedajú.

V roku 2017 Ján Kuciak hovoril, že v týchto prípadoch by mala začať konať polícia, „ale v akom je to štádiu, momentálne neviem“. Od zverejnenia kauzy Panama Papers sa po celom svete podarilo na pokutách a daniach spätne vyzbierať viac než miliardu dolárov. Nevieme však nič o tom, že by nejakým spôsobom v kauzách, na ktoré poukázal investigatívny tím vrátane Jána Kuciaka, konali slovenské orgány. On sám veril, že sa tak raz stane. „Aj v polícii a na prokuratúre sa nájdu ľudia, ktorí vedia robiť svoju prácu a robia ju ochotne. Problém je, že nie sú vždy úplne slobodní,“ povedal v januári 2017. 

odkaz spolupráce

Spolupráca médií sa počas práce na kauze Panama Papers osvedčila. To, čo sa Ján Kuciak počas nej naučil, chcel uplatňovať ďalej. „Ideou Jána Kuciaka bolo vytvoriť analytický investigatívny tím naprieč slovenskými médiami,“ povedal počas procesu s obžalovanými z vraždy šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Motiváciou nebola exkluzivita, ale spravodlivosť.“

Tento odkaz práce Jána Kuciaka začali slovenské médiá napĺňať hneď po jeho vražde spoločným zverejnením jeho posledného nedokončeného článku. Odhaľoval podvody s poľnohospodárskymi dotáciami, ale aj napojenie talianskej 'Ndranghety na najvyššie poschodia slovenskej politiky. Napĺňajú ho aj dnes, keď v spolupráci s Pavlou Holcovou, medzinárodnou organizáciou investigatívnych novinárov OCCRP a Investigatívnym centrom Jána Kuciaka, ktoré vedie Arpád Soltész, vytvorili tzv. „Kočnerovu knižnicu“. V tej pracujú s takmer 70 terabajtmi dát, ktoré orgány činné v trestnom konaní zaistili počas vyšetrovania jeho vraždy. 

Ich spolupráca sa osvedčuje. Marian Kočner je síce vo väzbe, z ktorej už možno nikdy nevyjde, ale novinárom sa podarilo nájsť napríklad dôkazy o tom, ako sa mu podarilo zachrániť časť majetku. Konkrétne ide o byty na Cintorínskej ulici v Bratislave, o ktorých písal ako prvý práve Ján Kuciak ešte pre HN. Otázkou zostáva, či budú polícia, prokuratúra a súdy v najbližších mesiacoch a rokoch dosť slobodné na to, aby zistenia investigatívnych novinárov neostali iba zapadnuté prachom v mediálnom priestore.

ján Kuciak

Ján Kuciak pochádzal z malej obce Štiavnik v okrese Bytča. Vyštudoval žurnalistiku a počas svojej práce pre HN, .týždeň a najmä Aktuality.sk ako investigatívny novinár otvoril veľké množstvo káuz. Vďaka nemu sa slovenská verejnosť dozvedela o podvodoch podnikateľa z mafiánskych zoznamov Mariana Kočnera, ale aj o napojení politických špičiek na organizovaný zločin, od podvodov s vratkami DPH po kontakty a kšefty s talianskou 'Ndranghetou. Pre jeho prácu ho spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou najatý vrah 21. februára 2018 v ich dome vo Veľkej Mači zavraždil.

L

Odkaz Jána Kuciaka

.redakcia .témy

Ako Vás zmenil Ján Kuciak? Štyroch osobností, ktoré s ním ako investigatívnym novinárom spolupracovali, sme sa pýtali, čo im dala Kuciakova práca. Aký bol jej význam, čo ich naučila o svete, Slovensku aj o nich samých?

pavla Holcová, investigatívna novinárka a zakladateľka investigace.cz

S Jankem, jak jsem se mu naučila říkat od kolegyně Evy, jsem se poznala někdy v roce 2013. Sháněla jsem někoho na Slovensku, kdo by mi pomohl s projektem pro švédskou televizi. Dali nám téměř nemožný úkol: zjistit výšku platů slovenských dělníků, co načerno pracují v Švédsku na stavbách. Janko to zvládl. Od té doby se stal mojí nejbližší novinářskou spojkou na Slovensku. V den, kdy jsme zveřejnili projekt Panama Papers, se Janko tak jak byl sebral a přijel do Prahy. Neměl s sebou nic kromě počítače a nadšení pro věc.

Čtyři dny se mnou strávil nad panamskými dokumenty, které bez většího kontextu nedávaly smysl. Jano v nich ale ten smysl našel a popsal. Jednoho dne mi zavolal, že Robert Fico má novou asistentku, o které se nedá zjistit skoro nic. A že tiskové odmítá sdělit, co na vládě ta paní dělá. Byla to asi naše největší kauza, kdy jsme prokazovali napojení slovenského premiéra na nejmocnější mafii světa 'Ndranghetu. Jano k tomu na Slovensku dohledal snad každý přístupný dokument. Já jsem dělala to stejné v Itálii. 

Vydání textu se Jano nedožil. Jano mi každý den připomínal, jak je v práci investigativního novináře důležitá pokora. A chuť jít ještě o jeden krok dál, zkusit ty klíčové informace získat ještě jedním způsobem.

zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu

Ján Kuciak ma naučil, ako potlačiť novinárske ego. Kým som nestretla Jána Kuciaka, bola pre mňa dôležitá exkluzivita. Byť ako novinárka prvá a priniesť informáciu, ktorú budú všetci citovať. Priznám sa, že občas táto motivácia víťazila aj nad tým, aby som skúmala svoje zdroje a ich ciele. 

Stalo sa mi, že som „našla na stole“ prípad a ten som zverejnila, lebo bol čitateľsky atraktívny. Tento prístup síce novinára zviditeľní, ale zároveň je nebezpečný. Nikdy totiž neviete, či vás niekto nepoužil ako prietokový ohrievač na svoje politické alebo biznis ciele. Jano bol detailista a všetko podrobne overoval. Ako vtedy, keď sme dostali „zaručený“ tip, že sudca Michal Sobolovský, ktorý rozhodoval o Kočnerovej žalobe proti Markíze, je vzdialený príbuzný jedného z aktérov sporu. Jano šiel vzťahy skúmať nielen na kataster, ale pátral aj po zosnulých príbuzných. A zistil, že ide len o menovcov. 

Jano ma nevnímal ako konkurenciu, ale ako spojenca. Spoluprácu pri hľadaní pravdy povýšil nad svoje záujmy. Jano ma naučil, že dôležitejší ako moje ego je poctivý výsledok novinárskej práce.

marek Vagovič, investigatívny novinár, Aktuality.sk

Ján Kuciak ma zaujal už na prvom osobnom stretnutí v roku 2014. Hoci nemal takmer žiadne skúsenosti s investigatívnou žurnalistikou, veľmi rýchlo sa zorientoval a pochopil, na akých princípoch funguje. Spôsobom práce, overovania faktov, trpezlivosťou a odvahou mi pripomínal moje novinárske začiatky, akurát bol oveľa šikovnejší a precíznejší. Vedel nájsť ihlu v kope sena a nevzdať to, aj keď sa ocitol v slepej uličke. 

Jano bol ako buldog: keď sa zahryzol do nejakej kauzy, nepustil, kým ju nedotiahol do konca. Svoju prácu bral ako poslanie – bol to idealista, ktorý chcel žiť v krajine, kde platí spravodlivosť pre všetkých. Bohužiaľ, mnohí si jeho talent a spoločenský prínos/dosah všimli až po jeho smrti. Jano sa totiž nikdy nedral dopredu, nepotreboval na seba upozorňovať. Len poctivo makal, aby sme sa mali všetci lepšie.

Jeho pokora a skromnosť boli ako z inej planéty, akoby ani nepatril medzi novinárov. V tom sa máme od neho všetci čo učiť. Jano nám ukázal cestu a zanechal silný odkaz. Tak to nepokazme a nezabúdajme. Pravda zvíťazí.

arpád Soltész, spisovateľ, predseda Investigatívneho centra Jána Kuciaka

Jano nebol len jeden z najvýraznejších novinárskych talentov svojej generácie, bol to aj prvý slovenský žurnalista, ktorý pochopil dôležitosť spolupráce s kolegami v zahraničí. To je jeho profesionálny odkaz, ktorý sa pokúšame v Investigatívnom centre nesúcom jeho meno uchovať a rozvíjať. 

Pre mňa osobne to znamenalo návrat k remeslu, ktoré som kedysi s úľavou zavesil na klinec. Dnes mi opäť dáva zmysel, väčší ako kedykoľvek predtým. Na osobnej úrovni je však pre mňa ešte dôležitejší ľudský rozmer Jana Kuciaka. Spomeňme si, s akým nasadením sa pokúšal tím skúsených profesionálov nájsť naňho akúkoľvek špinu. Bez šance na úspech, samozrejme. Jano dodržiaval najvyššie etické a morálne štandardy, nielen pri svojej práci, ale aj v súkromí. 

Nebol iba dobrý novinár, v prvom rade bol skvelý človek. Ak novinár začne robiť morálne kompromisy, jedného dňa nevyhnutne skončí na výplatnej páske nejakého Kočnera. Janov príklad ma núti opakovane zvažovať každé rozhodnutie a aspoň sa pokúšať byť lepším človekom.

.diskusia
.posledné
.neprehliadnite