monika Filipová: Viktor Nižňanský v sukni
Sloboda a solidarita (SaS) bola štyri roky najsilnejšou opozičnou stranou. V prieskumoch verejnej mienky pred minulými voľbami dosahovala podporu len okolo piatich percent, no vo voľbách dosiahla výrazný úspech. V roku 2020 zažíva SaS déjà vu. Ich preferencie sú len tesne nad hranicou, ktorá garantuje vstup do parlamentu. SaS prežila už tretí exodus, zo strany odišli výrazné a známe osobnosti ako Ľubomír Galko, Natália Blahová či Jozef Rajtár. „Medzi podporovateľmi ostali len svedkovia Sulíkovi,“ ako sa vyjadril poslanec SaS Peter Osuský. Po tom, ako sa po Sulíkových čistkách situácia v strane upokojila, sa začala tvoriť kandidátka a dokončil sa program, ktorý v hodnoteniach často vyhráva. Jedným z príjemných prekvapení na kandidátke je mladá dáma Monika Filipová, ktorá kandiduje z 23. miesta.
Monika Filipová je slovenská Maďarka, ktorá pochádza z Čeboviec. Vyrástla v zarytej antikomunistickej rodine, ktorá bola a je politicky exponovaná. Obaja rodičia pracujú ako geodeti a niekoľko rokov po revolúcii sa stali živnostníkmi. Ich domácim jazykom je maďarčina, rodina je kresťanská a konzervatívna. Značný vplyv na vývin Moniky Filipovej mal jej otec, ktorý je komunálnym politikom a s prestávkou jedného volebného obdobia poslancom za SMK v Čebovciach. Kandidátka SaS študovala na troch univerzitách, z toho na dvoch slovenských. A to napriek tomu, že jej materinským jazykom nie je slovenčina.
Úlohu pri rozhodovaní, či ísť študovať do Budapešti alebo do Bratislavy zohral jej otec, ktorý jej zdôrazňoval, že má Slovensku niečo vrátiť. Na Univerzite Komenského zvládla simultánne vyštudovať právo a sinológiu. Filipová vyštudovala aj medzinárodné vzťahy v Taiwane. Dlhodobo ju lákala Čína, no opäť raz zasiahol otec, ktorý jej povedal, že do komunistickej a totalitnej Číny ju nepríde navštíviť, lebo komunistov mal za celý život „po krk“ – študovala však v oboch krajinách, teda v Číne i na Taiwane. „Otec je veľmi zásadový človek,“ hovorí Monika Filipová, ktorá je podľa vlastných slov človekom viacerých identít: maďarskej, slovenskej a taiwanskej.
Po zahraničnom štúdiu sa vrátila na Slovensko a napriek kvalitnému vzdelaniu sa rozhodla nastúpiť do štátnej správy. Konkrétne na ministerstvo vnútra. Začínala na pozícii vedúcej Odboru miestnej štátnej správy, samosprávy a zahraničných vzťahov. Do povedomia širokej verejnosti a médií sa dostala v roku 2016, keď sa verejne postavila vtedajšiemu ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a vyjadrila názor, že by po všetkých svojich kauzách mal odstúpiť.
„Je odvážna a stojí si za názorom aj vtedy, keď to pre ňu znamená riziko.“
Monika Filipová prijala ponuku kandidovať za stranu SaS 2.októbra a odvtedy strane písala program pre verejnú správu. Filipovú oslovil s ponukou na kandidatúru priamo Richard Sulík. SaS však nebola jedinou stranou, s ktorou komunikovala. Participovala aj na tvorbe programu PS/Spolu a bola v kontakte aj s Veronikou Remišovou zo strany Za ľudí. Filipová sa zatiaľ ostrej predvolebnej kampani nevenovala a začala ju len nedávno v obci Čebovce, v ktorej vyrastala. Počas prvého stretnutia s občanmi si podľa jej slov uvedomila, že „nikto nie je doma prorokom a cítila som, že musím byť veľmi priama a úprimná vo všetkom, čo poviem a čo si myslím“.
Otec Moniky Filipovej bol prvý, ktorému dala Monika vedieť, že dostala konkrétnu ponuku na kandidatúru. Pri rozhodovaní, či prijať ponuku Richarda Sulíka a ísť na kandidátku SaS, zavážil aj fakt, že za SaS kandiduje aj Ondrej Dostál, ku ktorému ma Filipová blízko. Ondrej Dostál o Monike Filipovej napísal: „Je odvážna, ozve sa, keď treba a stojí si za svojím názorom aj vtedy, keď to pre ňu môže znamenať riziko. Spýtajte sa Kaliňáka. Je kompetentná, rozumie verejnej správe ako málokto. Je aktívna a snaží sa zlepšovať veci okolo seba. Prosto Dobrá úradníčka. Kombinácia názorovej konzistentnosti, odvahy, iniciatívnosti a kompetentnosti je vhodný mix pre mnohé povolania. Určite aj pre politiku.“
PS/Spolu dala Filipovej ponuku kandidovať, túto ponuku však neprijala, keďže PS urobili v programe zmeny, s ktorými nesúhlasila. „PS ma oslovilo, aby som im pomohla s tvorbou programu o verejnej správe. Pomohla som im vytvoriť program, no potom strany vytvorili koalíciu so stranou Spolu. Program o verejnej správe pre Spolu tvoril Miroslav Beblavý. Z odborného hľadiska som sa s postojmi pána Beblavého nedokázala stotožniť. V ich programe nevidím reformu verejnej správy. Bola som sklamaná ich návrhmi v oblasti samosprávy, napríklad na zrušenie VÚC.“ Podľa Filipovej je návrh zrušiť VÚC neodborný a populistický.
BORIS NÉMETHOdvážna úradníčka Monika Filipová kandiduje za stranu SaS a jej hlavným cieľom je reforma verejnej správy.
Monika Filipová si dnes plne uvedomuje a priznáva, na rozdiel od mnohých populistov a demagógov, že je politička a odmieta sa tváriť ako nepolitická. Stala sa ňou možno už vtedy, keď verejne vyhlásila, že minister Kaliňák by mal odstúpiť z pozície ministra vnútra. Primárny cieľ Moniky Filipovej nie je kreslo poslanca, ale trúfa si reformovať verejnú správu. Ministerstvo vnútra vnímajú ľudia cez políciu, ale je to len jedna zo zložiek ministerstva vnútra. V súčasnosti máme na ministerstve dvoch štátnych tajomníkov, jeden z nich by mal mať na starosti civilnú časť a druhý políciu.
Filipová je ambiciózna a priznala, že v prípade úspechu by si trúfla na seba prevziať obrovskú zodpovednosť a byť ministerkou vnútra. Sama seba vidí ako nového Viktora Nižňanského, chce presadiť komplexnú reformu verejnej správy a samosprávy. Mimo profesných ambícií by v budúcnosti rada absolvovala jedny z fyzicky najnáročnejších pretekov Iron Man. Krajina si ťažko môže dovoliť ten luxus, aby táto zásadová, odvážna a priama dáma s veľkou odbornou kapacitou v oblasti samosprávy nemala šancu realizovať svoje nápady na najvyššom fóre.
erik Baláž: Biela vrana v politike
Ekológ, úspešný tvorca filmov o ochrane prírody. Vlčie hory, Tajomné Karpaty a Strážca divočiny sú filmy, ktoré žali úspechy. Erik Baláž spolupracoval so známym Lesoochranárskym združením Vlk, ktorého cieľom je ochrana prirodzených lesov a veľkých šeliem. Jeho revírom je prostredie Tichej a Kôprovej doliny. Do povedomia širokej verejnosti sa dostal aj vďaka občianskej iniciatíve My sme les, ktorá vznikla v roku 2017. Cieľom tejto organizácie je podľa ich vlastných vyjadrení „zastavenie devastácie národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku. Sme zhrození z bezohľadnej ťažby dreva, ktorá v nich prebieha“. Iniciatívu už podporilo takmer 69 000 signatárov.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.