Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

L

Prežije SaS ďalší konflikt?

.šimon Jeseňák .témy

Napätie v strane Sloboda a solidarita (SaS) je najväčšie za posledné roky. Rozuzlenie tejto vnútornej krízy pritom podmieňuje nielen to, ako bude vyzerať jedna relevantná pravicová strana. Ovplyvní aj to, ako bude vyzerať budúca vládna koalícia.

dvadsiateho júna 2019 poslal Richard Sulík členom SaS list, v ktorom písal o zvyšujúcom sa vnútrostraníckom napätí. Podľa Sulíka strana za posledné mesiace zažila množstvo svárov a intríg, ktoré vyústili aj k otázkam o výmene predsedu. Hlavným dôvodom boli klesajúce preferencie, ktoré z viac ako 16 percent padli na súčasných 5 až 9 percent. 

Na júnovej Republikovej rade SaS Sulík prezentoval, že post volebného lídra ponúkol Robertovi Mistríkovi. Ten ponuku odmietol. Sulík tvrdí, že prvýkrát v histórii strany dal členom SaS odporúčanie, koho do republikovej rady voliť. Odporúčal Luciu Nicholsonovú, Branislava Gröhlinga a Romana Foltína. Sulík potreboval mať v tomto orgáne „svojich ľudí“, lebo republiková rada schvaľuje kandidačnú listinu do parlamentných volieb.

Na Sulíkov list reagoval poslanec Jozef Rajtár už na druhý deň. V liste členom SaS uviedol, že Sulík navodzuje dojem, že v strane je viacero krídel súperiacich o moc. Rajtár spolu s Janou Kiššovou, Ľubomírom Galkom a Natáliou Blahovou uviedli, že ani jeden z nich nie je členom žiadnej frakcie. Niekoľko týždňov po odoslaní týchto listov však vznikla v strane platforma: Demokratické jadro SaS. 

„Buď sa situácia upokojí, alebo SaS riskuje, že sa pre stranícke nezhody nedostanú do parlamentu.“

Ak v minulosti vznikla v politickej strane na Slovensku platforma, skôr či neskôr sa transformovala na politickú stranu a často v politickom ringu neuspela (Alfa, Nova, Liberálna dohoda, Slobodné Fórum). 

raketový štart

Vnútorný rozkol v SaS nie je za krátku existenciu strany ojedinelý. SaS vznikla v roku 2008. Už o rok sa strane podarilo zozbierať potrebný počet podpisov na registráciu. Na prvom kongrese strany za predsedu SaS zvolili Sulíka. Podľa výsledku posledného mimoriadneho kongresu strany ju bude viesť aj najbližšie štyri roky.

V roku 2010 sa SaS zúčastnila na prvých voľbách do parlamentu, kde s 12,14 percenta dosiahla skvelý výsledok. Na základe tohto výsledku obsadila 22 mandátov v parlamente. SaS sa stala súčasťou vládnucej koalície s SDKÚ-DS, KDH a Mostom-Híd a Richard Sulík sa stal predsedom parlamentu. Už 11. novembra 2011 však vláda Ivety Radičovej skončila a dôvody jej pádu sú dodnes jednou z najväčších tráum slušnejšej časti politického spektra. 

Mnohí tvrdia, že vládu Ivety Radičovej zapríčinila strana SaS a traja poslanci z OKS, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke strany Most-Híd. Vraj nezahlasovali za vytvorenie trvalého eurovalu, ktoré premiérka Radičová spojila s hlasovaním o dôvere vlády. Protiargumentom sulíkovcov bolo, že dlhodobo deklarovali, že tento návrh nepodporia, čo je nespochybniteľné. SaS bola presvedčená, že euroval je chybné riešenie. 

SaS sa pri tomto hlasovaní správala podľa hesla fiat iustitia, pereat mundus (Spravodlivosť sa musí stať, i keby mal pritom zhynúť celý svet). Vláde pri tomto hlasovaní nebola vyslovená dôvera. Zvyšok koalície sa mimoriadne rýchlo dohodol so Smerom na predčasných voľbách, Smer zvíťazil a štyri roky vládol sám.

1. február 2010: Záchrancovia Slovenska? Budúci koaliční partneri Richard Sulík, Béla Bugár, Ján Figeľ a Mikuláš Dzurinda.MAĽBA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NÁMET RÓBERT CSERE1. február 2010: Záchrancovia Slovenska? Budúci koaliční partneri Richard Sulík, Béla Bugár, Ján Figeľ a Mikuláš Dzurinda.

exodus prvý

Po parlamentných voľbách v roku 2012 sa SaS len tesne dostala do parlamentu a so ziskom 5,88 percenta obsadila šieste miesto a získala 11 mandátov. V strane začali silnieť hlasy, ktoré volali po zmene na predsedníckej stoličke. Voči Sulíkovi sa vytvorila silná opozícia (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Juraj Droba, Martin Chren a Jozef Kollár). Sulík pozíciu predsedu obhájil len tesne. Získal 134 hlasov, za Kollára hlasovalo 121 členov. Kollár po prehre v marci 2013 oznámil, že aj napriek tomu v strane zostáva. 

Krátko po kongrese bol z postu podpredsedu strany odvolaný Juraj Miškov. Jeho odvolanie spolu s nezhodami o budúcnosti a štýle vedenia strany viedlo k najmasovejšiemu exodu členov. V apríli 2013 stranu opúšťa pätica poslancov (Krajcer, Kollár, Miškov, Chren a Droba) a viac než 70 členov. Odídenci založili Liberálnu dohodu, ktorá sa neskôr spojila s hnutím Nova Daniela

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite