Klíma na Zemi sa mení. Je čoraz teplejšie a pribúdajú extrémne výkyvy počasia. Aké vážne je globálne otepľovanie a čo je jeho príčinou? Čo je hystéria a čo realita a aké rozumné kroky by mohli urobiť štáty, firmy aj jednotlivci?
Klimatická zmena je realitou a môže za ňu prioritne človek. Prestaňme sa konečne ošívať, ukazovať prstom na iných a tváriť sa, že sa to nejako poddá.
priemerná teplota na Zemi rastie. Od konca 19. storočia stúpla o jeden stupeň Celzia, pričom najvýraznejší nárast bol v posledných 35 rokoch. Tieto údaje uvádzajú americká, britská aj japonská meteorologická agentúra a podobné merania má aj SHMÚ.
Posledných päť rokov bolo najteplejších v histórii meraní. Počas aktuálneho leta padli teplotné rekordy vo viacerých štátoch Európy. V Holandsku vystúpila teplota prvýkrát v histórii meraní (od roku 1833) nad 40 stupňov. V Nemecku bolo po prvý raz vyše 41 stupňov a v Paríži namerali rekordných 42,6 stupňa Celzia. Takéto teploty sú počas júla typické pre Irak, nie pre západnú Európu. Otepľuje sa však na celom svete.
Priamym následkom vyššej priemernej teploty je neprirodzene rýchle topenie vnútrozemských ľadovcov a zásadný úbytok ľadu v Arktíde a Antarktíde. Toto má za následok, že hladina oceánov stúpa – od začiatku 20. storočia o vyše 20 cm. Podľa Národnej akadémie vied USA narastie do roku 2100 o ďalších približne 65 cm. Mnohé prímorské regióny sa ocitnú pod vodou.
„Potrebujeme fakty, nie emócie a ideologické boje.“
Zmena klímy prináša extrémne počasie, ktoré sa v rôznych kútoch planéty prejavuje odlišne. Na jednej strane dlhšie trvajúce suchá, väčšie horúčavy a rozsiahlejšie požiare, na druhej sú silnejšie vetry, hurikány či prívalové dažde, ktoré spôsobujú záplavy a zosuvy. Otepľovanie má výrazný vplyv aj na pokles biodiverzity, napríklad úhyn koralov a následne rýb alebo sobov, ktoré za polárnym kruhom pre klimatické zmeny umierajú od hladu. Všetky tieto fenomény aj ich rastúca intenzita sú podložené tvrdými dátami.
Čo je prvotnou príčinou tohto stavu? Skeptici odpovedajú, že klíma na Zemi sa mení odjakživa pod vplyvom Slnka a aktuálne zmeny predsa nie sú také výrazné, aby nás vyrušovali. Tu však nastáva zásadný omyl.
Podľa údajov NASA je od roku 1750 priemerné množstvo energie prichádzajúcej zo Slnka plus-mínus konštantné. Takisto platí, že zmeny klímy na Zemi trvali vždy desiatky tisíc rokov a prichádzali postupne. Za posledných 650-tisíc rokov bolo sedem cyklov nárastu a úbytku ľadovcov, teda dôb ľadových a medziľadových. To, čo vidíme dnes, je radikálny a skokovitý úbytok, ktorý je desaťnásobne rýchlejší, než býval v minulosti.
Vedci dokážu z detailných meraní vrstiev ľadovcov či sedimentov v oceánoch vyčítať, aká bola na Zemi teplota a aké bolo chemické zloženie atmosféry milióny rokov dozadu. Môžeme sa sporiť o presnosti prístrojov, no základný trend, na ktorý prišli, sa oklamať nedá – čím je viac CO2 a iných skleníkových plynov v atmosfére, tým je teplejšie.
Dlhodobo sa množstvo CO2 pohybovalo v rozmedzí od 180 (doby ľadové) do 280 (doby medziľadové) častíc na milión (ppm). Zlom nastal počas 20. storočia, keď začala v súvislosti so spaľovaním fosílnych palív a masívnou industrializáciou koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére nezvyčajne prudko stúpať. Dnes je množstvo CO2 na úrovni okolo 410 ppm. Toto číslo rok čo rok rastie, čiže môžeme očakávať ďalšie otepľovanie.
„Na jednej strane suchá, horúčavy a požiare, na druhej sú hurikány či prívalové dažde, ktoré spôsobujú záplavy a zosuvy.“
Dnes vieme, že už nehovoríme len o priemysle či spaľovaní uhlia. Hovoríme aj o masívnom odlesňovaní, neustále rastúcom objeme automobilovej, lodnej a leteckej dopravy, chove hovädzieho dobytka, stúpajúcej spotrebe tovarov, skládkovaní odpadov a tak ďalej. O tom, čo má na tom aký podiel, má určite zmysel diskutovať a hľadať čo najefektívnejšie riešenia s čo najväčšou pridanou hodnotou. Je ich veľa a rozhodne neznamenajú návrat do jaskýň.
Z klimatickej zmeny sa stala top spoločenská téma, na ktorú, pochopiteľne, reagujú aj politici. V posledných rokoch existovala aspoň v rámci mainstreamových strán v EÚ zhoda, že otepľovanie je problém a treba ho riešiť. Nárast populistickej pravice a ich čoraz väčší politický výtlak situáciu zmenil. Boj s klimatickou zmenou zosmiešňujú a ad hoc broja proti navrhovaným opatreniam.
Napríklad nemecká Alternatíva pre Nemecko najnovšie uviedla, že za globálne otepľovanie nemôže človek. Bývalý predseda rakúskych slobodných Heinz-Christian Strache hovoril, že v Grónsku boli voľakedy vinohrady a za otepľovanie môže najmä Slnko. Bývalý šéf britského UKIP Gerard Batten označil boj s klimatickou zmenou za jedno najväčších a najstupídnejších nedorozumení histórie. Šéf Finns Party vyhlásil, že Parížska dohoda je pre Fínsko katastrofou. Proti klimatickej dohode sa stavia aj Marine Le Pen, ktorej strana nepodporila ani jeden z európskych návrhov v oblasti energetiky či ochrany klímy. Na Slovensku nedávno zosmiešňoval boj proti klimatickej zmene a Gretu Thunberg Richard Sulík. Raz darmo, finančná a migračná kríza odzneli, treba otvoriť nový kontroverzný front, ktorý rozdúchava v spoločnosti vášne.
„Rekordné teploty, ktoré namerali v Nemecku či Francúzsku, sú počas júla typické pre Irak, nie pre západnú Európu.“
Pre mňa osobne je debata o tom, či klimatické zmeny v rozhodujúcej miere spôsobuje človek, na úrovni debaty, či si Dvojičky zhodili Američania sami. Zároveň si však myslím, že klimatoskeptikov netreba opľúvať, vysmievať sa im ani ich urážať. Rovnako by ani oni nemali urážať ľudí (bez ohľadu na ich vek), ktorým záleží na tom, ako bude naša Zem vyzerať o päťdesiat či sto rokov. Potrebujeme fakty, nie emócie a ideologické boje. Inak mrháme energiou na úkor hľadania efektívnych riešení, ktoré naša planéta akútne potrebuje. Inak sa uvaria vo vlastnej šťave nielen tie koraly, ale aj my.
Jedným z najzásadnejších príspevkov do diskusie o globálnom oteplení je film Quentina Tarantina Pulp Fiction. Teda, nie celý film, ale jedna konkrétna postava, ktorú vynikajúco zahral Harvey Keitel. Volá sa Wolfe a rieši problémy.
problém, ktorý sa vyskytne vo filme, je takýto: Po náhodnom výstrele majú dvaja gangstri na zadnom sedadle svojho auta mŕtveho chlapíka, pričom celé auto je od krvi. Gangstri zájdu k domu neďaleko bývajúceho priateľa a v značnej panike volajú svojmu šéfovi. Ten situáciu vyrieši tak, že im pošle Wolfa. To hlavné, čo Wolfe so sebou prinesie, je pokoj. Problém vyrieši nasledovne: Prikáže gangstrom, aby auto čo najlepšie a čo najrýchlejšie vyčistili. A aby sa prezliekli zo zakrvácaných šiat. Potom odvezú auto na vrakovisko, kde ho spriatelený majiteľ zlikviduje. To je celé. Nie je to nijako zvlášť geniálne riešenie. Dokonca by sa dalo povedať, že je triviálne. Ale prídete naň, len ak neprepadnete panike.
Niekedy však človek spanikári celkom ľahko, a to aj na základe suchých faktov. Vedeli ste napríklad, že ľudské telo obsahuje viac baktérií ako vlastných buniek? A že na celej zemeguli je oveľa viac baktérií, ako je hviezd vo vesmíre? A spolu vážia tisíckrát viac než celé ľudstvo. Nuž a vírusov je ešte viac, pričom denne zabijú asi tretinu všetkých tých baktérií.
Tak, a teraz si predstavte, že by niekto začal šíriť tieto čísla (ktoré sú pravdivé) a k tomu informácie o zabijackych schopnostiach baktérií a vírusov. Samozrejme, že v skutočnosti sa nič dramatické nedeje, takto to na Zemi jednoducho je. Ale aká krásna panika by sa tým dala vyvolať. A bez vyvolávania paniky niektorí ľudia akosi nevedia existovať. Nebude dosť jedla, bude priveľa ľudí, nebude dosť ropy, bude priveľa jadrových elektrární, nebude dosť železa, bude priveľa výrobkov, nebude dosť ľadu. A akosi často za to môžu bohatí ľudia, najmä tí z Wall
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
