a z opačnej strany: Čo pokladáte ako človek, ktorý má bližšie k liberalizmu, za najväčšie nebezpečenstvo konzervativizmu?
branislav Škripek (Kresťanská únia): Liberalizmus sám stanovuje rámec toho, čo je správne.
Po prvé, liberáli sa chápu ako hlásajúci slobodné presvedčenie a konanie, a to stavajú ako protiklad k čomusi obmedzujúcemu, predovšetkým proti konzervatívnym či kresťanským názorom a zásadám. Lenže v súčasnosti vidíme, že iné „neliberálne“ názory a tvrdenia sú ihneď označované ako hate speech, teda za nenávisť a ich autora je okamžite hejtujú v médiách či na sociálnych sieťach. Niet dialógu, sú len tvrdenia a odsúdenia. Vytvára sa tým izolovaná, homogénna skupina tých, ktorí spolu súhlasia, no nekomunikujú s „iným kmeňom“. Nemajú pochopenie pre človeka žijúceho vedľa nich, ale riešia svetové problémy. Zo vznešeného hesla o slobode sa stala fráza bez skutočného obsahu. A to vedie až k totalitným predstavám.
Po druhé, za nebezpečenstvo liberalizmu pokladám to, že liberalizmus v základe sám stanovuje rámec toho, čo je správne, pretože odmieta definovanie absolútnych hodnôt dobra a zla, ktoré by vychádzali z tradičných či históriou overených zdrojov či filozofií, a tak stavia do stredu človeka, sám seba, a odmieta ako nepodložené čokoľvek, čo ho presahuje.
richard Sulík (Sloboda a Solidarita): Protiváhy sú potrebné.
Konzervativizmus nepovažujem za nebezpečný. Protiváhy sú v spoločnosti potrebné. Najdôležitejšia je schopnosť akceptácie, umenie kompromisov a najmä vôľa chcieť robiť veci lepšie pre všetkých, nielen pre seba.
juraj Šeliga (Za ľudí): Vyprázdnený pojem slobody neraz slúži ako bič na konzervativizmus.
Najväčšie nebezpečenstvo liberalizmu sú iliberálne tendencie, ktoré vyrastajú priamo z liberálneho prostredia. Napríklad milovaná sloboda slova, ktorú začínajú potierať univerzity, a to v mene politickej korektnosti. Kým konzervativizmus limituje volanie po vnútornej konzistentnosti odkazujúce na „prirodzené“ právo, dnešný liberalizmus pozná ako limitu „slobodu“.
Samotná sloboda je absolútnom, len ak má alebo hľadá vnútorný obsah, paradoxne väčšinou vychádzajúci práve z konzervatívnej tradície. Je nebezpečné, ak je obsah slobody ako limity ideológie vyprázdnený len na pojem, ktorý potom práve v mene „slobody“ slúži ako bič na konzervativizmus a všetkých oponentov.
Aby však neprišlo k omylu, liberalizmus nie je nebezpečný, naopak vie byť plodný v tvorivom napätí a diskusii s konzervativizmom. Diskusii o neustálej pochybnosti o sebe, o svete okolo seba, diskusii, ktorej cieľom je poznanie pravdy. Pravda je vždy slobodou a na konci preto jednotí poznanie aj cesty poznávajúcich. Žiaľ, hľadajúcim – a je jedno, či sú liberáli, alebo konzervatívci – sa stáva, že sa začnú považovať za vlastníkov pravdy. Toto je najväčšie nebezpečenstvo pre všetkých – neschopnosť hľadať, pretože žijeme v presvedčení, že pravdu už vlastníme.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.