pred päťdesiatimi rokmi vstúpil človek na Mesiac. Neil Armstrong vtedy povedal, že je to malý krok pre človeka, ale veľký pre ľudstvo. Bol to naozaj taký veľký krok?
Jiří Grygar: Bol. Už len preto, že sa to viac neopakovalo. Program Apollo pokračoval ešte do roku 1972 a odvtedy na Mesiaci už nikto nebol. Bola to veľmi drahá záležitosť, stálo to viac peňazí než vývoj atómovej bomby. Iste, celé to malo aj politické pozadie, pretože vtedy v pilotovanej kozmonautike viedol Sovietsky zväz a Američania to museli nejako napraviť. A napravili to skvelým spôsobom.
Norbert Werner: Pristátie na Mesiaci bol nie veľký, ale obrovský krok pre ľudstvo. Ľudia sa tisíce rokov pozerali na Mesiac, ako im svietil na oblohe. Rojkovia snívali o tom, čo tam asi tak je a že sa tam raz človek dostane. A až v roku 1969 sa tak aj stalo.
hoci Mesiac je oproti hviezdam veľmi blízko pri nás, aj tak sa mi zdá, že dostať sa na Mesiac je ako zázrak. Ako sme sa tam teda dostali?
Werner: Dostali sme sa tam obrovskou raketou Saturn 5, ktorú zostrojil nemecký fyzik Wernher von Braun. Mala vyše sto metrov, astronauti sedeli v kabínke na vrchu rakety, na ktorú bola pripojená záchranná vežička, ktorá by v prípade požiaru oddelila kabínu s posádkou od zvyšku rakety. Väčšinu rakety tvorilo palivo potrebné na to, aby sme tých troch kozmonautov dostali na Mesiac.
ako to prebiehalo?
Werner: Raketa spustila motory na Floride a vyletela smerom na obežnú dráhu. Vo výške 67 kilometrov sa oddelil prvý stupeň rakety a nepotrebná časť spadla do mora. Približne vo výške 300 až 400 kilometrov sa oddelil druhý stupeň. Na obežnej dráhe kozmická loď obehla Zem jeden alebo dvakrát. Vtedy posádka dostala povolenie na let na Mesiac a potom sa zapálil posledný motor tretieho stupňa rakety, ktorý nasmeroval kozmickú loď k Mesiacu.
letelo sa kolmo na Mesiac?
Grygar: Nie, po takzvanej Kepplerovej elipse.
Werner: Presne tak, čiže letelo sa tak, aby sa kozmická loď v istom bode stretla s Mesiacom. Potom sa veliteľský modul obrátil a vrátil sa späť k tretiemu stupňu rakety, aby sa mechanicky spojil s lunárnym, pristávacím modulom. Keď sa spojili, dostali sa na obežnú dráhu Mesiaca. Tam Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin prešli do pristávacieho modulu a Michael Collins ostal sám na obežnej dráhe Mesiaca. Armstrong vlastnoručne pilotoval kozmickú loď smerom k Mesiacu. Je zaujímavé, že tá loď nemala sedadlá, pilotovala sa postojačky.
ALAMY/PROFIMEDIACesta na Mesiac. Henri de Montaut 1865. Ilustrácia z rovnomennej knihy francúzskeho spisovateľa Julesa Verna.
prečo?
Werner: Lebo loď musela byť taká ľahká, že sa tvorcovia zbavovali všetkého nepotrebného, aj sedadiel. Pri pristávaní im začal alarm ukazovať nejaký problém, takže im to v kabíne pískalo, no oni aj tak pokračovali. Armstrong však bol veľmi pokojný a rozvážny človek, takže sa vedel sústrediť na pilotovanie. Vo výške 330 metrov náhle zistil, že tam, kde má pristáť, sú všade balvany a pristáť sa tam nedá.
čo spravil?
Werner: Začal hľadať iné vhodné pristávacie miesto. Keď dosadli, mali palivo už asi len na devätnásť sekúnd.
no bolo tam ešte aj palivo na odlet.
Werner: Áno, ale v inej časti kozmickej lode. Po pristátí sa ešte tri a pol hodiny vnútri lode pripravovali na výstup. Potom sa otvorili dvierka a ako prvý opustil loď kapitán – Neil Armstrong. Potom vyšiel aj Edwin Aldrin. Po Mesiaci chodili asi dve hodiny. Vrátili sa do modulu, vyspali sa a potom sa z pristávacieho modulu oddelil iba jeho vrchný stupeň. Vzlietli na obežnú dráhu Mesiaca, preliezli do veliteľského modulu k Michaelovi Collinsovi, pristávací modul sa oddelil a spadol na Mesiac. Posádka sa potom vrátila na Zem. Museli si to nasmerovať pod správnym uhlom, lebo keby bol malý, odrazili by sa od atmosféry späť do vesmíru a keby bol veľký, zhoreli by. Napokon pomocou padákov pristáli v Tichom oceáne, kde už bola pripravená lietadlová loď Hornet. Tam ich vytiahli potápači a hneď ich dali na niekoľko týždňov do karantény, lebo sa obávali, že sú infikovaní nejakými mesačnými baktériami.
čo na celej tejto udalosti bolo technicky najzaujímavejšie?
Grygar: Práve ten spôsob.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.