dôležitejšia, aspoň na prvý pohľad, je radosť priaznivcov. A ich počet. Pre veľa ľudí sú ficovské blbosti o scientológii, úžerníctve, lietadlách, pozemkoch a daňových podvodoch práve tým, čím naozaj sú – ficovskými blbosťami. Sú to všetko len podpásové údery boxera, ktorého Kiska zložil jednou ranou v druhom kole minulých prezidentských volieb. Odvtedy sa Fico nespamätal, motal sa po ringu čoraz bližšie k zemi a údery dával len do takej výšky, do akej dočiahol. Mnohé z nich išli tak nízko, že preleteli nielen pod pásom, ale aj pod všetkým ostatným, takže vlastne vôbec neublížili. Jedno však Fico dosiahol – urobil z Kisku svojho hlavného protivníka a už len vďaka tomu sa Kiskova strana určite stane stranou parlamentnou.
V ideálnom prípade založenie Kiskovej strany počet strán budúcej koalície nezvýši, ale zníži.
No dobre, ale bude to stačiť? Skutočným cieľom predsa nemôže byť strana parlamentná, musí ním byť strana vládna. Otázka, ktorá vyrušuje mnohých Kiskových nepriaznivcov, znie takto: Zvýši vznik Kiskovej strany šance na zostavenie vlády bez Smeru, SNS a neonacistov? Nie je zvyšovanie počtu strán kontraproduktívne?
Nie, nie je. Z jednoduchého dôvodu: V ideálnom prípade založenie Kiskovej strany počet strán budúcej koalície nezvýši, ale zníži. Bez tejto strany by sa Matovič, Kollár aj Hlina zrejme dostali do parlamentu a muselo by sa s nimi počítať pri zostavovaní nesmeráckej vlády. Lenže vláda s Matovičom, Kollárom a Hlinom je trojnásobne samovražedná. Ak sa v dôsledku vzniku Kiskovej strany aspoň jeden z nich, prípadne dvaja, nedostanú do parlamentu, bude to pre Slovensko nesmierne užitočné. Priaznivci týchto strán to cítia, preto sa netešia. A dávajú to pomerne hlasno najavo. Čo je dobré, aspoň vieme, že sa naozaj boja.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.