prečo už nekandidujete za poslancov Európskeho parlamentu a čo budete robiť po návrate na Slovensko?
Richard Sulík: Vo februári budúceho roka nás čakajú parlamentné voľby a našu spoločnosť čaká veľký boj. Výmena strany Smer-SD visí vo vzduchu a ja sa idem naplno venovať týmto voľbám.
Boris Zala: Už keď som nastupoval do funkcie, bol som rozhodnutý, že nebudem kandidovať viac než dve volebné obdobia. Rád by som dobehol niektoré vlastné plány. Do straníckej politiky sa nezapojím, ale chcem tvoriť verejnú mienku.
Eduard Kukan: Strávil som v Európskom parlamente desať intenzívnych rokov a ciele, ktoré som si stanovil, som dosiahol. Treba dať možnosť mladým, proeurópskym politikom. Návrat na Slovensko považujem za ďalšiu etapu, politicky sa však angažovať nebudem.
aký silný je hlas europoslanca zo Slovenska? Môže zamiešať kartami a niečo reálne zmeniť?
Sulík: Ak sa stane napríklad spravodajcom či tieňovým spravodajcom nejakej smernice, má relatívne veľký vplyv na jej finálne znenie.
Kukan: Jeden poslanec nemôže zmeniť Európsky parlament, ale môže zamiešať kartami. Hlas slovenských voličov má váhu, pretože na počet obyvateľov máme viac europoslancov ako Nemecko či Francúzsko. Kto má talent a charakter lídra, vie argumentovať a presviedčať iných, toho nemôžu zakríknuť ani mu vypnúť mikrofón. Europoslanci, ktorí sú členmi silnej frakcie, majú viac možností ovplyvňovať ostatných, ako tí, ktorí sú v skupine nezaradených.
Zala: Skutočnou kuchyňou v europarlamente sú politické skupiny. V nich musí poslanec prezentovať svoj názor, hľadať spojencov a získavať podporu pre svoje návrhy. Vždy by to malo mať celoeurópsky charakter.
existuje „diktát Bruselu“ alebo je to len populistický ťah politikov, ktorí klamú a zavádzajú ľudí?
Kukan: Nič také nie je. Rozhodnutia a riešenia vznikajú spoluprácou v rámci tzv. bruselského triangla, ktorý tvorí Európska rada, Európska komisia a Európsky parlament. Navyše, aj my sme Brusel a nesieme zodpovednosť. Aj my sa podieľame na rozhodovaní, môžeme zasahovať do procesov a prinášať argumenty.
Zala: Výraz diktát Bruselu používajú najmä tí, ktorí sú proti Európskej únii a chcú o nej šíriť negatívny obraz. Stáva sa aj to, že sa domáci politici vyhovárajú na Brusel, pritom ide vždy o mechanizmy a inštitúcie, v ktorých má Slovensko zastúpenie.
Sulík: K diktátu Bruselu však došlo napríklad pri kvótach, keď bolo väčšinovým hlasovaním doslova násilne pretlačené prerozdelenie 160-tisíc migrantov. Nakoniec na to neprišlo, lebo sa krajiny vzopreli, ale je to dôkaz, že ten diktát existuje. Ďalším príkladom je smernica o obmedzeniach legálnej držby zbraní. Je to nerešpektovanie princípu subsidiarity, čím mám na mysli to, že Európska únia miestami rieši veci, ktoré by si vedeli vyriešiť aj členské krajiny.
Zala: To, čo niekto nazýva diktát Bruselu, je napokon vždy rozhodnutie celého súboru inštitúcií vrátane Európskej rady, v ktorej sedia lídri všetkých členských štátov. Ten pojem je nezmysel, v demokratickom režime predsa prijímame rozhodnutia väčšinovým spôsobom.
Sulík: V každom demokratickom režime dochádza k diktátu väčšiny. Ale ja som mal na mysli demokratické procesy v spojení s porušením princípu subsidiarity, keď EÚ rieši veci, ktoré by riešiť nemala. A vtedy je slovo diktát na mieste.
Zala: Ak bol princíp subsidiarity narušený a prekáža to Slovenskej republike, máme právo podať žalobu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.