len si ho predstavme: večne zamračený profesor chémie so strapatými dlhými vlasmi, hustou bradou a cholerickou povahou. K svojim rodinným príslušníkom, ale aj študentom, laborantom, kolegom či ženám na pracovisku vedel byť dosť nepríjemný. Nebol to veľký zástanca emancipácie žien. Naopak. Dokázal sa síce aj ospravedlniť, no výbuchy náhleho hnevu len s ťažkosťami potláčal.
Na prácu potreboval ticho a zabehaný komfort: čaj a cigarety. Keď prednášal, zamotával sa do príbehov, ktoré ho odvádzali od témy. Keď ho niekto rozčúlil, osopil sa naňho. Keď pri niekom zmäkol, tak pri deťoch. Dmitrij Ivanovič Mendelejev bol komplikovaná povaha.
kým sa veci ustália
Mendelejev (1834 – 1907) sa narodil v sibírskom meste Toboľsk ako najmladšie, sedemnáste dieťa v rodine. Po absolvovaní Hlavného pedagogického inštitútu v Petrohrade sa dvadsaťročný Mendelejev stal učiteľom na gymnáziu a o sedem rokov neskôr už bol súkromným docentom na Petrohradskej univerzite.
Na dva roky opustí Rusko, odchádza do Heidelbergu, kde sa zapletie do romániku s nemeckou herečkou Agnes Feuchtman. Zo vzťahu príde na svet malá Rosa. Mendelejev sa však vracia do Ruska, Rose a Agnes bude posielať ešte dlho peniaze, no myslí už viac na prácu.
Po návrate domov napíše prvú ruskú učebnicu chémie a o rok nato si berie za manželku Feozvu Nikitičnu, s ktorou bude mať tri deti, prvá dcéra však po pôrode zomrie. Manželstvo bolo od začiatku viac na radu jeho sestry než z lásky, a tak to aj vyzeralo. Mendelejev sa stáva v Petrohrade profesorom, doma je jeho životným priestorom pracovňa.
„Mendelejev sa zaujímal o výtvarné umenie a tiež o Dumasa, Dostojevského či Tolstoja.“
Medzičasom kúpi v Boblove neďaleko Moskvy statok, kde však trávi viac času Feozva s deťmi. On ostáva v Petrohrade. Prichádza rok 1869, ktorý ho preslávi – Mendelejev má ešte len 35 rokov!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.