na pochopenie daňového problému Andreja Kisku sa musíme vrátiť do roku 2011. Práve vtedy podpísal Kiska, ako súkromná osoba, zmluvu so svojou spoločnosťou Kiska Travel Agency (KTAG). Redaktor Adam Valček v denníku SME vysvetľuje, že práve spomínaná zmluva o exkluzivite, ako je nazvaná, sa zdá kameňom úrazu. Prostredníctvom danej zmluvy mala firma KTAG zastrešovať Kiskovu vydavateľskú a prednáškovú činnosť.
Problém nastal v čase, keď sa Kiska rozhodol prostredníctvom svojej firmy robiť aj predvolebnú kampaň. Ak by bolo v spomínanej zmluve priamo uvedené, že firma KTAG robí Kiskovi aj predvolebnú kampaň a vystavuje za ňu neskoršiemu prezidentovi faktúry, dnes by sme reči o daňovom podvodníkovi z úst Roberta Fica zrejme nepočuli. Rozmeňme si však celý problém na drobné.
kiskov problém
Andrej Kiska na svojej februárovej tlačovej konferencii povedal jednu vetu, ktorá viacero prítomných novinárov zaujala. Pri vysvetľovaní toho, prečo si jeho firma dala do nákladov peniaze, ktoré minula na prezidentskú kampaň, povedal: „Nikdy by som nedal do nákladov firmy niečo, čo by nebolo spojené s jej budúcimi výnosmi.“
Keď Kiska ako osoba podpisoval už v roku 2011 zmluvu s KTAG, akoby rátal s tým, že prezentovanie jeho mena zvýši povedomie aj o jeho firme, a tá z toho bude mať výnosy. To však podľa daňového úradu platilo len dovtedy kým robil prednášky a semináre. Touto zmluvou sa však firma riadila aj počas informatívnej (nie oficiálnej) kampane pred prezidentskými voľbami.
Platila napríklad za tlač letákov, lepenie plagátov, poradenské a marketingové služby. Následne si tieto výdavky na informačnú kampaň dala aj do nákladov, aby si tak znížila daňový základ. Zároveň si uplatnila vratku DPH vo výške takmer 147-tisíc eur.
Toto je hlavný spor. Súvisí informatívna kampaň spoločníka firmy, ktorá zvyšuje povedomie o mene Kiska, s jej podnikaním? Daňový úrad povedal, že nesúvisí. Firme nariadil preúčtovať si tieto peniaze, doplatiť zvyšnú daň a vratku DPH neuznal, a teda ju ani nikdy nevyplatil. Firma mala dve možnosti.
Mohla sa s daňovým úradom súdiť, čo je na Slovensku bežná prax. Súd mohol rozhodnúť o tom, či si tieto náklady mohla uplatniť, alebo nie. Ako Kiska vysvetľoval, rozhodol sa, že sa súdiť nebude (ako prezident sa nechcel v súkromnej veci súdiť so štátom, ktorého je prezidentom) a firma všetko doplatí, čo aj urobila.
Podľa jeho slov si aktívne opravila všetky daňové priznania, kde boli tieto peniaze chybne zaúčtované. Keďže podávajú priznanie každý mesiac, a postup vytýkaný daňovým úradom sa opakoval v sedemnástich mesiacoch, museli to urobiť sedemnásťkrát.
„Nikdy by som nedal do nákladov firmy niečo, čo by nebolo spojené s jej budúcimi výnosmi.“
Kde je teda problém? Veď firma všetko doplatila, najprv niečo vyše deväťtisíc eur, tak isto aj penále viac ako 15-tisíc. Neskôr vykonal daňový úrad ďalšiu kontrolu a firma opäť doplácala takmer 30-tisíc eur. Vratku DPH nikdy nedostala.
Trestný čin, z ktorého je obvinený konateľ firmy KTAG Eduard Kučkovský, spočíva už len v samotnom fakte, že o vratku DPH požiadal. Zjednodušene, Kiskova firma si od štátu pýtala peniaze, na ktoré nemala nárok. Keďže vratka bola vo výške takmer 147-tisíc eur, ide podľa vyšetrovateľa o trestný čin daňového podvodu vo veľkom rozsahu, za čo podľa trestného zákona hrozí väzenie sedem až dvanásť rokov. Rovnaké obvinenie hrozí aj Kiskovi, pretože bol v čase podávania žiadosti o vratku konateľom spoločnosti.
nebezpečný precedens
Dlho by sa dalo polemizovať o tom, či si firma KTAG výdavky na Kiskovu informačnú kampaň na základe exkluzívnej zmluvy naozaj mohla dať do nákladov, alebo nie. Pozrime sa však na celý problém ešte z iného hľadiska. Pristúpme teraz na verziu štvrtého (!) vyšetrovateľa prezidentovho prípadu, ktorý hovorí, že ak si niekto uplatní vratku DPH a daňový úrad mu ju neuzná, dopustil sa trestného činu.
V zákone sa píše, že kto sa dopustí daňového podvodu vo väčšom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Toto je ten najmenší trest, prezidentov prípad sa týka najvyššej sadzby sedem až dvanásť rokov, za daňový podvod vo veľkom rozsahu. Jednotlivé sadzby sú odstupňované podľa rozsahu. Od malého, cez väčší, značný až po veľký. Aký je to teda „veľký rozsah“, za ktorý hrozí pri daňovom podvode minimálne rok väzenia? Podľa trestného zákona je to suma prevyšujúca 2 660 eur.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.