malá kaviarnička na okraji Dunajskej Stredy popri hlavnej výpadovke je plná hlasno sa smejúcich dievčat fajčiacich poobednú cigaretu. Ponad kvety na mňa máva veľká ruka, pozývajúca ma ku stolu. „Nebudeme sa predstavovať, ja viem, kto ste, ale mňa nikto poznať nemusí,“ prehovorí pri podaní ruky neznámy zavalitý päťdesiatnik s maďarským prízvukom. Bez toho, aby som mu položil akúkoľvek otázku, pokračuje: „Viete, ja mám všeličo za sebou, som grázel,“ zamumlal si popod nos. „Viete, aký je život, čestne sa žiť nedá, takto by sme neprežili. Robil som so všetkými skupinami tu na južnom Slovensku: Dunajská Streda, Nové Zámky, Komárno, Kolárovo.
Tu sme všetci poprepájaní a každý tu nejako z toho profituje, preto sa tu týmto skupinám darí. Majú kúpené súdy, políciu a politikov maďarských strán. Svoje aktivity som obmedzil po tom, ako sa začali vyhrážať mojím deťom. Ale bejzbalku nosím stále so sebou. Občas šátorovcom rozmlátime podnik, aby sa tu príliš nerozťahovali.“ Toto stretnutie, ktoré mi sprostredkoval môj klient, čerstvo prepustený z výkonu trestu za výrobu zbraní, bolo od začiatku až do konca bizarné. Zaujímala ma hlavne odpoveď na otázku, kto sú nájomní vrahovia žijúci medzi nami.
Po hodinovom monológu s dvoma kávami tento anonymný respondent priznal známosť s vykonávateľmi vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prekvapilo ho, že sa na to dali. Poznal ich ako podnikavcov s nenaplnenými ambíciami. Dnes je podľa jeho slov vraj veľmi ťažké nájsť ozajstného nájomného vraha. Vrstva ľudí ochotná vraždiť takmer zmizla. Väčšina vymrela, sú zatvorení alebo s tým už nič nechcú mať spoločné. Nevynáša to. Bohatí ľudia radšej zlikvidujú človeka právne a ekonomicky, akoby niekoho popravili. Za objednávku vraždy im hrozí rovnaký trest ako za vraždu.
„Dnes sa zločinci sofistikovali, majú biele goliere,“ pokračuje pri objednávaní tretej kávy, ktorej som sa snažil neúspešne vyhnúť. „Dnešní boháči žijú vo vedomí, že majú kúpených sudcov, prokurátorov a boja sa fyzického násilia. Teraz si objedná vraždu len hlupák. Dá sa to, ak nájdete človeka, ktorého roky poznáte a dôverujete mu. Ani tak nemáte istotu, že to vyjde. Najčastejšie sa na to dajú narkomani alebo takí, čo boli v ozbrojených konfliktoch vonku a sú ochotní spraviť to za peniaze aj doma. Toľko chýb, čo spravili pri tejto vražde, svedčí len o jednom. Boli len tupí vykonávatelia objednávky. Ten, čo si to objednal, musel byť opitý mocou, zvyknutý, že mu všetko môže prejsť.“
BORIS NÉMETH21. február 2019 Bratislava: Jakub Živna má 21 rokov, je z obce Láb a študuje cestovný ruch. „Je mi trošku ľúto, že ľudí chodilo čoraz menej. Je dobré, že sa to dnes obrátilo. Netreba sa vzdávať.“
Po tomto rozhovore o miestnom zločineckom panoptiku je ďalšou zastávkou mesto Nitra, kde čaká miestny služobne starší vyšetrovateľ závažnej trestnej činnosti vrátane vrážd. Pri stretnutí sa objaví pocit déjà vu, v podobnej malej kaviarni sedí vyšportovaný štyridsiatnik a kýva mi, aby som si prisadol oproti. Meno zverejniť nechce, aby nemal problémy u kolegov. Podľa vlastných slov sa stretol s rôznymi typmi vrahov. Sú takí, čo sa priznajú hneď, niektorí pod váhou dôkazov a iní nikdy. Vrahovia, s ktorými prišiel do kontaktu, zabíjali zvyčajne v silnom emočnom rozpoložení z nenávisti alebo išlo o lúpežnú vraždu. Ako vyšetrovateľ inšpekcie ministerstva vnútra chytal zločincov aj z vlastných radov. Považuje ich za obzvlášť nebezpečných. Spravidla to boli inteligentní ľudia schopní zmiasť vyšetrovateľov a zahladiť stopy. Vedia, ako funguje systém, majú výcvik a roky skúseností.
„Paravojenský výcvik príslušníkov bezpečnostných zložiek a zapojenie do konfliktov v zahraničí, akými prešiel Tomáš S. obvinený z úkladnej vraždy, mu dodalo sebavedomie, vďaka ktorému chcel dokázať niečo viac aj na Slovensku. Bez predošlej skúsenosti so streľbou na ľudí by dvojnásobnú vraždu nikdy tak chladnokrvne nevykonal,“ hovorí policajt na záver.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.