Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Strácame slobodu?

.štefan Hríb .témy

Čo sa to deje v strede Európy? Kto tu chce ovládnuť médiá a prečo? Je sloboda slova aktuálne stratená? Ako ju možno získať späť? Diskusia so stredoeurópskymi novinármi na ukrajinskom Majdane.

Strácame slobodu? BÉLA SZANDELSZKY/AP/SITA 20. december 2010 Budapešť: Študenti maďarských univerzít držia prázdny transparent, ktorý symbolizuje prázdne stránky novín. Bol to protest proti novému tlačovému zákonu, ktorý zaviedla vláda Viktora Orbána krátko nato, ako sa stal premiérom.

každý režim, ktorý si nectí demokraciu a chce pretrvať, útočí na slobodné médiá. V strednej Európe sme v tomto čase svedkami, že sa to deje.Vidíme celý arzenál postupov, ktorými sa dá získať kontrola nad všetkými médiami. Prvá otázka preto smeruje na Adama Michnika, zakladateľa legendárneho denníka Gazeta Wyborcza. Aké útoky podniká poľská moc na to, aby ovládla mediálny priestor?

Adam Michnik: To, čo sa deje s masmédiami, naozaj signalizuje, čo sa deje s demokraciou. Vláda nechce nezávislé masmédiá, ale médiá, ktoré by slúžili ako vysielanie moci k masám, ako kedysi povedal Lenin. Z tohto hľadiska by médiá mali byť nástrojom propagandy a nástrojom na zničenie akejkoľvek verejnej diskusie a kritického myslenia, aby sa pripravila cesta k diktatúre. Vláda neustále útočí na verejnoprávne médiá, ktoré sa nakoniec stali akýmsi „ministerstvom vládnej propagandy“. 

Po druhé, máme do činenia s ekonomickým tlakom. Žiadne inštitúcie, ktoré sú napojené na štátnu pokladnicu, nemôžu inzerovať v médiách, ako je Gazeta Wyborcza. Je to zakázané. Vykonávajú sa tiež systematické inšpekcie, ktoré nám znemožňujú pracovať. Po tretie, prokuratúra a súdy, ktoré sú pod kontrolou vládnucej strany, začali proti nám desiatky konaní za to, že sme o vláde napísali niečo zlé. Systematicky nás obťažujú, organizujú proti nám kampane, tvrdiac, že sme nástrojom medzinárodných síl. Ako sa brániť? Treba chápať podstatu tejto moci. Túto silu sa nedá presvedčiť. Musíte sa najprv brániť ústavnými opatreniami. A potom musíte mať presvedčenie, že sa nevzdáte. V určitom bode by sa v Poľsku mohlo konať „ukrajinské riešenie“. Nevylučujem Majdan. Nevylučujem ho.

len na spresnenie: aj na Slovensku sa za Mečiara dialo to, že ovládli verejnoprávne médiá a zakázali štátnym firmám inzerovať v súkromných médiách. Bolo to verejne známe. U vás v Poľsku je to tiež verejný zákaz?

Adam Michnik: Neexistuje na to žiadny zákon. Ale existuje prax. Napríklad na čerpacích staniciach štátneho podniku Orlen majú pokyn skrývať Gazetu Wyborczu. Keď noviny hľadáte, nevidíte ich. Ak si ich však priamo vypýtate, dajú vám ich. A existuje mnoho podobných príkladov. Je to jeden z prvkov vojny proti médiám a taktiež vojny proti demokracii. Nedávno sme publikovali článok slovenského intelektuála Martina Šimečku o tom, ako sa Slováci zbavili Mečiara. Myslím, že my Poliaci by sme mali urobiť to, čo Slováci, keď odmietli Mečiara. PiS je možné poraziť rovnakým spôsobom. 

Mali by sme si tiež pamätať na Havlovu radu o sile bezmocných. Máme možnosti brániť sa proti sile, odolávať. Ale potrebujeme predstavivosť, odvahu a odhodlanie. Potom vyhráme. A je tu ešte niečo celkom dôležité. Naša odpoveď by nemala byť izolovaná. Nemali by sme hovoriť jazykom Donalda Trumpa: „America first!“, Amerika najskôr. Ide o spoločný záujem. Rozpad demokracie na Ukrajine, v Budapešti alebo vo Varšave by bol nebezpečný pre celú Európu, a preto je ochrana demokracie na Ukrajine, v Maďarsku alebo Poľsku v najlepšom záujme pre celú Európu.

aké prostriedky používa vládna moc proti médiám v Maďarsku?

Csaba Lukács: Pochádzam z krajiny, kde sa v priebehu jedného roka zatvorili dva najväčšie denníky. Zdanlivo z ekonomických dôvodov. Vieme však, že ide o politicky motivované rozhodnutie. Krátko nato bol uzavretý aj najväčší konzervatívny týždenník. 

S kolegami sme preto vytvorili týždenník, ktorý sa v priebehu šiestich mesiacov stal druhým alebo tretím najväčším v krajine. Bolo to jedno z najlepších a tiež najťažších období môjho života. Museli sme ísť predávať noviny na ulicu, pretože sme nemali absolútne žiadnu hotovosť. Náš reklamný plán bol nulový a pridržiavame sa toho. Nebudeme mať žiadnu reklamu. Nielenže sa vzdávame štátnych a vládnych reklám, ale aj súkromné spoločnosti u nás odmietajú inzerovať, pretože sa obávajú, že vláda na nich vypustí audítorské agentúry. 

Je tu aj ďalší problém. Ľudia sa neodvážia predplatiť si nás, pretože sa obávajú, že pošta, ktorá je tiež štátnou spoločnosťou, zverejní zoznam predplatiteľov. Zároveň je to pre mňa ako novinára vynikajúca situácia. 

Žijeme vo veľmi zaujímavých časoch, podobných 80. rokom.  Sme oveľa tvorivejší a odhodlanejší. Tento týždeň sa nám podarilo odvolať veľvyslanca, aj keď vláda odmieta odpovedať na naše otázky a máme zakázaný vstup na vládne tlačové konferencie. Dianie v krajine ide veľmi zlým smerom, ale ako novinár považujem toto obdobie za nesmierne zaujímavé. Profesionálne je toto obdobie oveľa zaujímavejšie ako pred piatimi rokmi. Je síce pravda, že sme dva mesiace nedokázali dať kolegom výplaty, ale oni zostali s nami, a teraz im môžeme platiť aspoň minimálnu mzdu, pretože čitatelia majú záujem o to, čo robíme.

„Nezávislé médiá sú, žiaľ, príliš malé. A to je veľký problém.“ - Tomáš Klavaňa

príbeh najväčšieho maďarského ľavicového denníka Népszabadság všetci poznáme, no vy ste boli  skôr v konzervatívnom periodiku Magyar Nemzet – a aj také médium sa ocitlo pod likvidačným tlakom vlády?

Csaba Lukács: Áno, v živote denníka Magyar Nemzet boli obdobia, keď sme boli veľmi blízko k strane Fidesz a k vláde. Potom však mal náš vlastník hádku s premiérom. Posledné tri roky boli najslobodnejším obdobím mojej novinárskej kariéry. Stále hovorím, že som pravicový konzervatívny novinár, ale bohužiaľ, maďarská vláda a Fidesz sa od týchto konzervatívnych hodnôt odtrhli, a teraz fungujú ako druh mafiánskeho štátu postaveného na krádeži zdrojov EÚ a snažia sa vybudovať svet, v ktorom sú všetci len pešiaci, ktorí vykonávajú rozkazy bez rozmýšľania. V súčasnosti máme v Maďarsku vlastníka médií, Orbánovho suseda, ktorý bol v roku 2010 len plynomontérom. Nemal žiadne významné vlastníctvo, vlastnil dve malé spoločnosti, ale žiadne médiá a teraz vlastní viac ako 200 publikácií a niekoľko spoločností.

toto sa týka súkromných médií. Aká je situácia maďarských verejnoprávnych médií?

Csaba Lukács: Tie prakticky neexistujú. Alebo existujú v čisto propagandistickej forme. Napríklad som bol v minulosti pravidelne pozývaný do televíznych programov verejnoprávnych médií. Dnes existuje čierna listina, na ktorej sú ľudia, ktorí sa vládnemu režimu vzdialili. Už nemajú žiadnu šancu prezentovať svoje názory. Každý rok sa pritom na verejné médiá míňa viac peňazí. Veľa sa naučili, takže v prestávkach medzi športovými programami s vyššou mierou sledovanosti vkladajú rýchle, minútové správy, ktoré sú čistou propagandou. Sú veľmi efektívne, pretože aj keď ľudia tak veľmi nesledujú štátne kanály, pozerajú na nich napríklad zápasy národného futbalového tímu. A ak dostatočne rýchlo neprepnú, dostanú tú minútu propagandy.

16. december 2016, Gdansk: Aktivisti hnutia Výbor na ochranu demokracie, ktoré vzniklo ako občiansky protest proti vládnej strane Právo a spravodlivosť, tvrdia, že strana praktizuje nedemokratickú politiku a škodí záujmom Poľska i celej strednej Európy.MICHAL FLUDRA/ALAMY/PROFIMEDIA16. december 2016, Gdansk: Aktivisti hnutia Výbor na ochranu demokracie, ktoré vzniklo ako občiansky protest proti vládnej strane Právo a spravodlivosť, tvrdia, že strana praktizuje nedemokratickú politiku a škodí záujmom Poľska i celej strednej Európy.

tomáš, ty si z Českej republiky a médiá dôverne poznáš. Spôsob ovládnutia mediálneho priestoru v Českej republike je podobný ako v Poľsku a v Maďarsku?

Tomáš Klvaňa: Je trochu iný. Keď vidím situáciu v Poľsku a v Maďarsku, ešte to u nás nie je také zlé. Neznamená to však, že nemáme dôvod na obavy. Český spôsob ovládnutia médií je trochu subtílnejší, prešpekulovanejší a uvidíme, ako ďaleko zájde. Českí politici napríklad otvorene nehovoria, že sa im nepáči liberálna demokracia – ako to otvorene hovorí premiér Orbán.

Premiér Babiš sa, naopak, stavia do pozície človeka, ktorý je proeurópsky, rád sa ukazuje s Angelou Merkelovou a s prezidentom Macronom. Zároveň vlastní veľkú časť mediálneho trhu. A jeho médiá úplne preukázateľne propagujú premiérove ekonomické záujmy, keďže Babiš je dolárový miliardár a jeho firmy dostávajú veľké dotácie aj zo štátneho rozpočtu a z eurofondov. Zároveň Babiš svoje médiá využíva na svoju politickú podporu. 

Dám vám príklad. Pred niekoľkými týždňami Českom otriasol škandál. Vyzerá to tak, že premiérov syn musel byť odvezený na Krym, aby nemohol svedčiť v kauze dotačného podvodu, ktorý sa týka práve premiéra Babiša. Škandál priniesla nová internetová televízia Seznam Zprávy, ktorá nepatrí nikomu, kto by mal politické ambície. Vlastní ju jeden bohatý Čech, ktorý investoval do kvalitného spravodajského webu. Šéfredaktor najvplyvnejšieho českého denníka Mladá Fronta Dnes sa otvorene tomuto majiteľovi Seznam Zprávy vyhrážal, že niekto by sa mohol pozrieť aj na jeho podnikanie. 

Hrubý nátlak na novinárov ešte v Česku nie je. Varovným signálom je to, že veľké médiá v Česku vlastnia podnikatelia a ich podnikanie ovplyvňuje politika. Títo ľudia si vlastne prostredníctvom svojich médií môžu riešiť biznisové záujmy, ale zároveň aj politické. Existujú u nás aj slobodné, nezávislé médiá. Väčšinou ich založili novinári, ktorí odišli zo svojich predchádzajúcich pôsobísk po tom, čo ich prebrali oligarchovia. Tieto nezávislé médiá sú však stále pomerne malé. A to je veľký problém. Prejavuje sa v tom, že ak nejde o nejakú naozaj veľkú kauzu, ktorú musia riešiť všetky médiá, tak sa informácie od malých médií nedostanú ku kritickej väčšine obyvateľstva. Našou výhodou však je, že máme stále silné verejnoprávne médiá. Český rozhlas a Česká televízia sú stále veľmi kvalitné médiá s veľkými rozpočtami.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite