Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Náš najdôležitejší orgán

.elena Akácsová .témy

Podľa odhadov len menšiu časť nášho tela tvoria ľudské bunky. Zvyšok sú mikroskopickí kolonisti skrývajúci sa pod tajomným názvom mikrobióm. Naše druhé ja sídli v hrubom čreve. Upozornenie pre slabšie žalúdky: pri čítaní tejto témy radšej nejedzte.

Náš najdôležitejší orgán SCIENCIE PHOTO/PROFIMEDIA Baktéria Clostridium difficile je jedným z bežných oby vateľov našich čriev, ktorý však môže narobiť veľ ké problémy, keď sa príliš premnoží.

v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia prišla za austrálskym gastroenterológom Thomasom Borodym žena, ktorá trpela neliečiteľným zápalom hrubého čreva spôsobeným neznámym patogénom. Borody v starom odbornom časopise z roku 1958 našiel podobné prípady, ktoré boli liečené infúzovaním stolice zdravého darcu, a vyskúšal to. Áno, čítate správne. Borody zobral stolicu od zdravého človeka a upravil ju tak, aby sa dala podať chorej klyzmou. Podarilo sa mu tým nanovo osídliť zdravými baktériami hrubé črevo pacientky, ktorej pôvodné osadenstvo bolo úplne zdecimované a neschopné sa brániť. 

od hnačky po Parkinsona

Išlo v podstate o spojenie metód čínskej medicíny zo 4. storočia s medicínou západnou, ale známa bola už aj z veterinárnej praxe, kde sa používa pri liečbe hnačkových ochorení. Borody bol evidentne človek otvorený novým myšlienkam a nezvyklým spojeniam. Bol jedným z prvých prívržencov Barryho Marshalla a Robina Warrena, ktorí objavili Helicobactera pylori ako základnú príčinu vredového ochorenia žalúdka, dávno predtým, ako za to dostali v roku 2005 Nobelovu cenu. V roku 1984, teda v čase, keď boli všetci, aj lekárske a vedecké kapacity,  presvedčení, že vredy spôsobujú stres a korenisté jedlá, práve Borody navrhol na liečenie kombináciu dvoch antibiotík a lieku tlmiaceho tvorbu žalúdočnej kyseliny. Súčasne sa zameriaval na ďalšie zápalové ochorenia v tráviacom trakte, a tak sa dostal aj k tejto neortodoxnej metóde, ktorú vtipne nazval transpooziou (v detskej angličtine poo znamená hovienko).  

„Zoznam ochorení, ktoré majú pôvod v ľudskom čreve, je nekonečný.“

Borodyho odborná obec spočiatku ostrakizovala a znechutene sa mu vyhýbala, až v poslednom desaťročí sa mu postupne začalo dostávať uznania a pozvánok na konferencie. V USA bola transpoozia alebo, ako sa dnes odborne označuje, fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT) – oficiálne povolená na liečenie infekcie vyvolanej toxínom Clostridium difficile. Zatiaľ len pri tejto chorobe liečba úspešne zaberá až v 90 percentách prípadov. Vo veľkom sa však experimentuje, čo všetko by sa dalo ešte touto metódou vyliečiť či ovplyvniť. A to nielen v bruchu. 

Sám Borody tvrdí, že úspešne liečil pacientov so sklerózou multiplex aj Parkinsonovou chorobou. Hoci opatrne dodáva, že táto metóda ešte vyžaduje rozsiahly výskum, zoznam ochorení, ktoré majú pôvod v ľudskom čreve, je podľa neho takmer nekonečný.  V Amerike bola pred pár rokmi dokonca založená prvá fekálna banka OpenBiome, ktorá zásobuje americké nemocnice otestovanými, filtrovanými a zmrazenými transplantátmi. Fekálna transplantácia je však len jednou z aplikácií súčasného vedeckého a dnes už, žiaľ, aj nevedeckého boomu okolo oveľa väčšieho fenoménu a tým je náš mikrobióm.

trošku zabudnutý orgán

Na našom tele, ale najmä v jeho hrubom čreve, existuje zabudnutý orgán, ktorý váži možno až dve kilá, vyvíja sa s ľudstvom od úsvitu vekov a s ľuďmi jednotlivo od narodenia. Skladá sa z mnohých buniek a je trvalo prepojený s ostatnými orgánmi. Pritom sme sa o ňom v škole na biológii vôbec neučili a ak aj niečo málo hej, tak pod starým názvom –mikroflóra. Ale kdeže flóra, žiadne kvetinky, toto je fauna divokejšia ako africké safari! 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite