Tetovanie sa možno ešte nikdy netešilo takej obľube ako dnes. Aký je vlastne jeho zmysel, ako sa zmenil postoj našej spoločnosti a čo na nové trendy hovoria odborníci? A nie je to celé tak trochu nebezpečné?
Tetovanie je dnes nepochybne kultúrnym fenoménom, ktorý masívne rozšírila najmä generácia narodená v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Čiastočne sa jej tak podarilo prelomiť tabu spájané s kožou poznačenou textom či obrazom.
rok 1790. Nemecký filozof Immanuel Kant práve dopísal svoju Kritiku súdnosti venovanú niektorým problémom estetiky. V paragrafe s číslom šestnásť sa náhle zamyslí nad ornamentálnou výzdobou, ktorá sama osebe nič nevyjadruje, no dokáže skrášliť objekty alebo okolie a predstavuje čistú krásu bez účelu. Ako človek, ktorý vyšiel z protestantského prostredia, nemá veľmi v obľube barokové bohato zdobené katolícke chrámy, a aj preto píše, že ozdoby nepochybne vedia ozvláštniť a skrášliť nejednu budovu, pokiaľ tou budovou nie je práve kostol. Vzápätí dodá, že aj ľudská postavá sa dá skrášliť a ozdobiť početnými ozdobami a ľahkými, no pravidelnými ťahmi, ako to robia svojimi tetovaniami Novozélanďania, „len keby to nebol práve človek“. Kant odmieta tetovanie ľudskej kože rovnako ako zdobenie kostolov alebo jemnejšie a ladnejšie črty na tvárach mužov či bojovníkov, ktoré by podľa neho mali ostať ostré a drsné. Tetovania, o ktorých uvažuje, sú čisto ornamentálne a barokové. Iný význam tetovania v novozélandskom kmeni Maorov si Kant predstaviť nedokáže. A vlastne si iný význam nedokáže predstaviť vôbec. Sú to preňho len ornamenty.
Dima má dvadsaťštyri rokov, prvýkrát sa dal potetovať v šesťnástich. Nemal na to žiadny špeciálny dôvod, spravil to spontánne, bez rozmyslu, pre moment. Kamarát z ateliéru vzal strojček a vytetoval mu nápis GUN na zápästie. Dnes má Dima Sham naoko nezmyselné obrazce rozmiestnené kde-tam po celom tele a neľutuje. Niektoré si tetoval sám, iné mu tetovali kamaráti, ani jedna jeho kerka však nepochádza zo štúdia. Zopár si spravil strojčekom, ďalšie vyryl ihlou – takýto štýl sa nazáva hand-poke. Dá sa praktizovať v podstate s hocičím. Jedno malé tetovanie nad kolenom si Dima spravil žraločím zubom.
Jeho telo je ako galéria, každé jedno tetovanie symbolizuje moment, obdobie, chybu, či zážitok. „Pre mňa nemá tetovanie nutne symbolický, ani estetický význam, ide o to, aby som si zapamätal istú periódu, obdobie v živote,“ hovorí Dima Sham. Aj preto je takmer každá jeho kerka od zaujímavého človeka, priateľa, ktorý mu originálny výtvor vpísal do kože. Niektorí si píšu do denníka, niektorí do poznámky v telefóne, niektorí na kožu a permanentne. Dima sa neobáva ani toho, že by ho na staré kolená jeho poznámkový blok omrzel. „Ak veľa ješ a piješ alebo chodíš na slnko bez krému, tak je jasné, že z toho môže byť problém. No nezvaľuj to na tatéra alebo na kerku. Poznám veľa ľudí, ktorí majú šesťdesiat rokov a stále majú krásne kerky, telo je staršie, ale obrazy zostávajú,“ hovorí.
„Každé jedno tetovanie symbolizuje moment, obdobie, chybu, či zážitok.“
Na svoje kerky je hrdá aj Petra Blaščák. Keď sa pozrie na svoje telo, usmeje sa. Páči sa sama sebe. Od ochranných kvetov na hrudi, cez obrazy symbolizujúce narodenia detí, mandaly či permanentný atrament stekajúci pozdĺž pravej ruky, všetky obrazy na jej koži predstavujú jej životnú cestu a vkus. Do dvadsiatky veľmi nepremýšľala, bola detsky fascinovaná a niektoré tetovania z tohto obdobia si nechala pretetovať, no nakoniec všetko symbolizuje jej život a rozhodnutia. A ešte aj bude. Plánuje si dotetovať zvyšok chrbta, neskôr možno aj bradu.
Petra vraví, že tetovanie je jej drogou. Pritom sa usmeje, ponúkne nám kávu v úhľadne upratanej kuchyni a zrakom zavadí o fotografiu svojej dcéry a syna. Aj kvôli nim si otvorila pekáreň blízko pri dome, aby s nimi mohla tráviť čo najviac času. Už si aj zvykla, ako to na Slovensku chodí medzi ľuďmi, keď ju stretnú. „Keď porovnávam Slovensko a Česko, tak u nás sa stretávam aj s podozrievavými pohľadmi či prežehnávajúcimi sa babkami, zatiaľ čo v Prahe si ma nikto nevšimne,“ priznáva Petra. Problém so sociálnym postavením by nebol tak výrazný, pokiaľ by neovplyvňoval pracovné možnosti. Veľa známych, čo mala Petra, nepríjemnému tlaku podľahlo a odišlo na Západ, kde je prístup tolerantnejší. Dnes je však podľa nej situácia oveľa lepšia, generácia prvého tetovacieho boomu už dospela a žije normálny, usporiadaný život, čo v mnohom mení aj pohľad okolia.
Petra má rada aj všetky ostatné formy modifikácie tela, ako je piercing alebo podkožný implantát. Jediné, čo jej naozaj prekáža, je bolesť. Musela si, ako všetci nadšenci tetovania, zvyknúť. Bolesť je napokon možno jeden z dôvodov, prečo je dnes tetovanie veľkým trendom. Predstavuje skúšku dospelosti, prekonávanie prekážok, ktoré v súčasnej kultúre často
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
