Tomáš Drucker: Tragéd alebo babrák?

veľký článok venovaný ministrovi Druckerovi, ktorý sme v týždni publikovali pred viac ako rokom, sa končil týmito slovami: „V momente jeho vstupu na ministerský post však na seba najvýraznejšie narazili jeho dve najhlbšie túžby – túžba po úchvatnej kariére, pre ktorú je ochotný veľa obetovať, a túžba byť ,za dobrého‘. Alebo tak aspoň vyzerať.“

Reč vtedy bola o jeho nástupe do kresla ministra zdravotníctva. Pri jeho nedávnom nástupe do kresla ministerstva vnútra sa platnosť týchto slov ešte znásobila. A zo zrážky Druckera karieristu a Druckera fešáka vyšiel Drucker ako poľutovaniahodný čudák. Veľmi utrpela jeho povesť manažéra, na prach sa obrátila jeho povesť zručného komunikátora, o povesti čestného človeka stojaceho mimo smeráckych kšeftov ani nehovoriac. Otázka je, či bol len obeťou neprajných okolností, alebo si všetko pokazil vlastnou nešikovnosťou.

manažér

Prvú nepríjemnú ranu utŕžila povesť Druckera manažéra. Dva týždne po jeho prechode z ministerstva zdravotníctva na ministerstvo vnútra priniesli médiá správu o tom, že Drucker býva v dome, ktorý nevlastní. A nevlastní ho preto, lebo ho predal. Celkom nedávno, v čase, keď sa o ňom začalo uvažovať ako o budúcom ministrovi vnútra. Podozrivé? Možno, a tak sa Drucker poponáhľal s vysvetlením – dom prepísal omylom, pri predaji inej parcely. No ale čo je to za manažéra, ktorý omylom predá dom, v ktorom býva?

BRANISLAV BIBEL/SITA10. apríl 2018 Bratislava: Tomáš Drucker na tlačovej konferencii k svojej pozemkovej kauze reaguje na obvinenia šéfa OĽaNO Igora Matoviča.

A to sme sa mali o Druckerových schopnostiach pri kúpach a predajoch rôznych parciel dozvedieť onakvejšie veci. A dozvedeli sme sa to preto, lebo manažérsky vôbec nezvládol situáciu, v ktorej sa ocitol. Prvú zásadnú chybu urobil hneď na začiatku. Post ministra vnútra zobral v domnení, že policajného prezidenta nebude musieť odvolať, pretože špičky Smeru donútia Gašpara, aby sám odstúpil. Nijako si však túto svoju domnienku nepoistil, nezískal nijaké záruky, a potom sa čudoval ako malý chlapec, keď Gašpar neodstupoval a neodstupoval. Niekoľkokrát pritom podľa našich informácií Gašpara pri osobných rozhovoroch takmer presvedčil, aby podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie, ale do druhého dňa si to Gašpar vždy rozmyslel. Zrejme na základe telefonátu, ktorý ho medzitým zdisciplinoval. A Drucker namiesto toho, aby ako skúsený manažér rokoval s ľuďmi, ktorí reálne robia rozhodnutia, pokračoval v ďalších rokovaniach s Gašparom.

Jasné signály k relevantným hráčom vyslal až počas posledného týždňa vo funkcii. A urobil to tak nešikovne, že hoci Fico, Kaliňák aj Pellegrini vedeli, že hrozí demisiou, nikto to nebral ako vážne myslenú hrozbu. A to bola ďalšia chyba. Pretože aj keď to predovšetkým znamená, že títo traja nesprávne odhadli Druckera, faktom zostáva, že Drucker neodhadol správne ich zlý odhad a neprispôsobil tomu svoje konanie.