vysvetlenie by mohlo byť jednoduché: Alžbeta Bavorská, všade familiárne prezývaná Sissi, zomrela v roku 1898, kým Mária Terézia v roku 1780, teda o sto rokov skôr. Ale zrejme to nie je len v časovom faktore. Sissi je dnes silná marketingová značka. Manželka Františka Jozefa bola posadnutá sama sebou, svojimi šatami, postavou, vlasmi, diétami, pritom to bola večne nespokojná a nešťastná žena, nikde nenachádzajúca svoje miesto. Zneužívala oddanosť svojho muža, nechávala ho osamelého alebo mu dohadzovala milenky.
No za to, že sa stala popkultúrnou ikonou, po ktorej stopách putujú tisícky žien, môže film, presnejšie tri kultové filmy, v ktorých hrala Sissi krásna Romy Schneiderová (ktorá potom svoj doživotný imidž Sissi nenávidela). Filmová romanca bola síce dosť gýčovitým obrázkom cisárskeho páru, ale nesmierne podporila cestovný ruch Rakúska. Celé davy Kórejčaniek, Japoniek či Číňaniek uveličene fotia pred skrinkami so Sissinými šatami.
Sissi pozná celý svet, ale kto pozná Máriu Teréziu? Možno Česi, Rakúšania, Slováci, Maďari...? O Márii Terézii žiadny vydarený seriál či film zatiaľ nakrútený nebol. Pritom je to nespravodlivé. Práve Mária Terézia by mohla byť inšpiráciou pre moderné ženy, ktoré túžia po tom, aby boli úspešné vo svojej práci, aby sa vyrovnali mužom, ktorí ich podceňujú, a zároveň aby neprišli o svoju ženskosť, aby mali šťastnú rodinu, dobré manželstvo, deti. To všetko Mária Terézia zvládla – na rozdiel od Sissi.
„Nepodliehala sebaláske či sebaobdivu, viera jej dávala pokoru aj mierku, ku ktorej sa vzťahovala.“
v čom bol jej talent
Mária Terézia pritom na rolu kráľovnej a cisárovnej nebola vôbec pripravovaná. Jej otec síce pragmatickou sankciou zaistil aj následníctvo pre dcéry, ale do poslednej chvíle dúfal, že sa ešte narodí chlapec alebo že bude vládnuť jeho vnuk, teda syn Márie Terézie, aby „monarchia nenosila sukňu“. Lenže vnuka sa ani nedožil, pretože prvé tri deti, ktoré Mária Terézia porodila, boli dievčatá. Po náhlej smrti otca sa Mária Terézia musela chopiť moci, aby udržala dedičstvo svojho rodu. Nedostala pritom ani vzdelanie, aké museli absolvovať mužskí potomkovia Habsburgovcov. Učila sa síce latinčinu, teda úradný jazyk monarchie, históriu, matematiku, francúzštinu, španielčinu, ale dôležitý bol v jej výchove aj tanec, spev či hudba. K predmetom, ako boli právo, vojenstvo či hospodárstvo, sa vôbec nedostala.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.