s určitou mierou zjednodušenia môžeme povedať, že hybnou silou tereziánskych reforiem nebola snaha veci meniť, ale naopak, veci nemeniť. Takúto orientáciu dostala panovníčka už do vienka – udržanie status quo bolo hlavnou motiváciou takzvanej pragmatickej sankcie, ktorá bola prijatá štyri roky pred jej narodením a ktorá jej – ako prvej žene – zabezpečila následníctvo vo všetkých habsburských dŕžavách. Ani obrovské diplomatické úsilie však nezabezpečilo toto následníctvo úplne dokonale, a tak musela Mária Terézia po nástupe na trón hájiť svoje nároky nielen diplomaciou, ale aj vojenskou silou. Keď vysvitlo, že táto sila zas až taká silná nie je, bolo načase niečo zmeniť. Tu niekde treba hľadať korene tereziánskych reforiem, ktoré boli vo svojej podstate veľmi pragmatické.
problémy, problémy, problémy
Mária Terézia sa stala panovníčkou v októbri roku 1740. Problémy nastali prakticky okamžite. Už v decembri vstúpila do Sliezska, ktoré patrilo k jej dedičným územiam, tridsaťtisícová pruská armáda Fridricha II. Nedá sa povedať, že by Fridrich II. Sliezsko dobyl, on ho jednoducho len obsadil. A potom navrhol, že ak si ho bude smieť ponechať, pomôže Márii Terézii s obranou iných území pred inými európskymi monarchami, ktorí si už na ne brúsili zuby.
Keď bola Mária Terézia ešte dievčatko, uvažovalo sa o Fridrichovi II. ako o jej budúcom manželovi. Nakoniec sa stal jej úhlavným nepriateľom a jadrom ich celoživotného sporu bolo práve Sliezsko. Mária Terézia nebola ochotná vzdať sa tohto vojvodstva s významným nerastným bohatstvom a rozvinutou textilnou výrobou, ktoré bolo navyše strategicky významné z hľadiska obrany celého Českého kráľovstva. A tak sa rakúske vojsko zhromaždilo, vyrazilo na pochod do Sliezska a hneď prvú veľkú bitku prehralo.
„Prvou veľkou reformou Márie Terézie bola reforma daňového systému.“
Dôsledky nenechali na seba dlho čakať. Ešte v roku 1741 obsadil bavorský vojvoda, podporovaný francúzskym vojskom, Prahu a nechal sa vyhlásiť českým kráľom (korunovaný nemohol byť, pretože svätováclavská koruna bola v tom čase vo Viedni). Francúzskej diplomacii, ktorá dlhodobo považovala Habsburgovcov za svojho hlavného kontinentálneho súpera, sa začala črtať realistická možnosť „delenia Rakúska“ (plán bol rozdeliť ho medzi Prusko, Bavorsko, Sasko a Španielsko). Monarchiu vtedy zachránilo Uhorsko.
Za uhorskú kráľovnú Máriu Teréziu korunovali v Bratislave v júni 1741. V septembri požiadala Uhorský snem o vojenskú pomoc a naozaj ju získala. Išlo o štyridsaťtisícové vojsko, z čoho pätnásťtisíc tvorila obávaná uhorská jazda. Prahu dobylo posilnené habsburské vojsko na začiatku roku 1743, v máji Máriu Teréziu korunovali za českú kráľovnú. Z najhoršieho bola von, ale v bezpečí určite nebola.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.