trpkým sklamaním bol predovšetkým výsledok britského ľudového hlasovania v júni o opustení Európskej únie. A predsa zároveň vznikol nový paneurópsky konsenzus o ochrane vonkajších hraníc EÚ, a k tomu bola uzatvorená ekonomická a obchodná dohoda s Kanadou (CETA). Takže máme aj dôvody na opatrný optimizmus.
Väčšina problémov, s ktorými EÚ už nejaký čas zápasí, nebola doriešená. Migračná kríza, napäté vzťahy s Ruskom pre Ukrajinu a iné vonkajšie aj vnútorné bezpečnostné hrozby naďalej predstavujú skúšky našej jednoty a efektívnosti. Predpokladá sa, že to tak bude aj tento rok.
„Vnútorne rozdrobená Únia nebude schopná reagovať na žiadne výzvy, ktorým čelí.“
Čo sme sa z roku 2016 naučili? Že pred nami leží veľká zmena – znepokojivá, stále neidentifikovaná, ale aj tak jasne vnímateľná. Ten typ zmeny, ktorý sa dial a bude sa diať aj v budúcnosti, privádza do pomykova aj komentátorov, ktorí sa venujú politickým predpovediam. Ubehlo veľa času, odkedy sa realita naposledy tak kruto vysmiala odhadom politológov aj prieskumných agentúr, a to aj v krátkodobom kontexte nadchádzajúcich volieb či referend. Politika sa stala rovnako nepredvídateľnou ako počasie v Bruseli. A rovnako ako pri predpovediach počasia, ak sa nejaká splní, tak skôr tá pesimistická.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.