Slovenská vláda proklamuje suverenitu na všetky svetové strany, dosahuje však izoláciu zo všetkých strán. Horizont budúcnosti opäť potemnel. Pláva dnes Slovensko proti prúdu alebo ho, naopak, unáša globálny antidemokratický trend?
Keď sme tesne po voľbách varovali, že zámerom vlády je vytiahnuť Slovensko zo slobodného sveta, málokto súhlasil. Padali argumenty o eurofondoch a širšie o nemožnosti prerušiť masívne ekonomické väzby. Dnes je všetko trochu inak.
pre pochopenie dneška je dôležité vrátiť sa na chvíľu do rokov, keď Slovensku vládlo Mečiarovo HZDS. Aj vtedy prichádzali zo slobodného sveta varovania, že ak nezmeníme spôsob spravovania štátu, stratíme ako štát rešpekt a napokon aj miesto za stolom EÚ a NATO.
Najznámejšou sa stala veta americkej ministerky zahraničia Madeleine Albright o Slovensku ako čiernej diere Európy, ale obsahovo podobných nót, demaršov a varovaní bolo oveľa viac. Vtedajšia vláda na to reagovala podobne ako dnešná hnevom, protizápadnou propagandou, ale vtedy ešte aj strachom. Legendárnym sa stalo stret-nutie lídra HZDS s americkým expertom Zbigniewom Brzezinskym, po ktorom vte-dajší premiér na chvíľu pochopil, kam vedie svoju krajinu, ak Slovensko nebude súčasťou západného spojenectva.
Lúpežnícky charakter vtedajšej vládnej garnitúry však prevážil a Mečiarova veta „ak nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ“ napokon určila jednu z kľúčových tém volieb v roku 1998. A keďže zmobilizovaná väčšina verejnosti nech-cela zo Slovenska Bielorusko, v poslednej chvíli sme stihli unikajúci integračný vlak a získali spojenecké garancie slobody a prosperity.
BORIS NÉMETH29. august 2024, Banská Bystrica: Premiér Robert Fico si podáva ruku s bývalým premiérom Vladimírom Mečiarom na oslavách 80. výročia SNP. V popredí bývalý prezident Rudolf Schuster.
Tento príbeh je pre dnešok poučný z viacerých hľadísk a je trochu paradoxné, že najviac sa z neho poučil Smer. Jeho líder pochopil, že na Slovensku nemožno vyhrať otvoreným zámerom odísť od Západu k Rusku.
Aby sa vyhol osudu pána Mečiara a pritom dosiahol rovnaký cieľ, prišiel s fintou o politike na všetky štyri svetové strany. Skutky vlády síce dlhodobo kopírujú mečiarovské vzďaľovanie sa od EÚ a NATO, slová sú však menej jasné. Premiér namiesto otvoreného obrátenia sa k Rusku hovorí dvojznačne – raz je EÚ náš životný priestor, inokedy je to spolok, ktorý chce vojnu a zabíjanie sa Slovanov. Je to pomerne priehľadná taktika, ale zatiaľ funguje aspoň na-toľko, že Smeru sa napriek trestnej novele, útokom na občiansku spoločnosť a médiá či bláznivé spájanie opozície s prevratmi a atentátmi darí ukryť to, kým dnes je a čo naozaj chce.
„Na čom prehral pán Mečiar, na tom môže prehrať aj pán Fico. Stačí porozumieť inštinktom vlastnej krajiny.“
To, kým Smer je a čo naozaj chce, je pritom
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
