Ak sa do vlády dostanú ľudia prahnúci po moci, skoro zacielia na médiá. V Maďarsku sa anexia médií udiala, u nás to zrejme neprebehne tak hladko, napriek silnému tlaku. Česko je biela vrana regiónu. V USA sa deštrukcia verejnoprávnosti začína.
Zvolenie Martiny Flašíkovej do čela „verejnoprávnej“ televízie a rozhlasu nie je prehrou slobodných médií. Je to výsledok mečiarovského uvažovania vlády a súčasne dôsledok našej dlhoročnej neschopnosti vybudovať čosi tak odolné ako ČT. Ale slobodné médiá si ani táto vláda podrobiť nedokáže.
keď v Československu padol komunizmus a potom sa rýchlo rozdelil štát, nové české médiá mali pred slovenskými veľký náskok. Mohli čerpať z rozvinutého samizdatu, širšie zakoreneného kritického myslenia a tiež zo zázemia Československej televízie a rozhlasu. Bolo to cítiť – české médiá rozumeli, čo je to sloboda, trhová ekonomika a slobodný Západ, tie slovenské to všetko buď väčšinovo odmietali, alebo len placho spoznávali. Podpísalo sa to na atmosfére v oboch krajinách, na rýchlosti reforiem – a aj na vzťahu k verejnoprávnosti.
Zatiaľ čo Česká televízia a Český rozhlas budovali svoje značky rastúcou kvalitou a odvážnou snahou o nezávislosť, ich slovenské náprotivky sa okamžite stali korisťou aktuálnych mocí. Od mečiarizmu až po dnešok majú STV a SRo mnohé podoby, logá a názvy, ale až na krátke výnimky sú to prevodové páky vlád, nie verejnoprávne subjekty. A keďže vlády sú tu väčšinou bez hodnôt a vkusu, slovenská verejnoprávnosť má väčšinovo podobu nízkej zábavy, stredoškolského spravodajstva a bezzubej publicistiky. Dostali sme sa do štádia, v ktorom je STVR zaujímavá skôr ako zdroj renty pre tých, ktorí ju ovládajú (a im spriaznených účinkujúcich), než ako priestor, v ktorom sa hľadá pravda a kultivuje spoločnosť.
SITA/STVR13. máj 2025, Bratislava: Generálny tajomník služobného úradu MK Lukáš Machala, novovymenovaná generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková, ministerka kultúry Martina Šimkovičová a predseda Rady STVR Jozef Krošlák počas odovzdania dekrétu o vymenovaní Martiny Flašíkovej do funkcie generálnej riaditeľky STVR.
Rozdiel medzi Slovenskom a Českom je v tomto až priepastný. Slovenskí verejnoprávni spravodajcovia sú schopní čítať agentúrne správy, ale takmer vôbec neprinášajú vhľad do domácich či svetových tém (pozrite si, ako referuje ČT o Izraeli, Amerike či Ukrajine, a porovnajte to s našou STVR). Slovenskí verejnoprávni moderátori sa postupne dostali ešte nižšie – sú už roky udeľovačmi slov a možno ešte prerušovačmi odpovedí, nie partnermi diskusie (porovnajme to s Martinom Řezníčkom, Danielom Stachom či Hanou Scharffovou). A publicistika? STVR po tlaku politikov rezignovala na odvahu a investigatívu, takže ponúka nanajvýš komunálne problémy. Výsledkom je, že STVR nemá úctu, meno ani váhu vo verejnej diskusii.
Takúto STVR a takúto verejnoprávnosť teraz menovaním svojej riaditeľky ovládla koalícia. Z tohto hľadiska to nie je škoda a nie je to ani nebezpečné, pretože mečiarovské správy a relácie už v prostredí konkurencie a internetu nemajú šancu strhnúť voličov.
Škodou a civilizačným zaostávaním je ale dlhoročné nevyužitie verejnoprávneho priestoru s jeho potenciálom a spoločnými zdrojmi na kultiváciu spoločenského vedomia a diskurzu. Toto však nie je problém dneška. Je to dôsledok našej spoločnej neschopnosti a neochoty vybudovať silné verejnoprávne médiá, chránené pred vplyvmi aktuálnych koalícií. Zrušenie koncesionárskych poplatkov predošlou vládou je len malou ukážkou tohto spoločného zlyhávania.
Dobrou správou je, že tak ako počas mečiarizmu, aj dnes nahrádza rolu STVR viacero súkromných
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
