Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Ukrajina ONLINE: 59. – 60. týždeň vojny (27.3. – 9.4.2023)

.redakcia .svet

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: 59. – 60. týždeň vojny (27.3. – 9.4.2023)

Správy z predchádzajúceho dňa 9.4.2023:

15:45 Intenzita ruskej ofenzívy na Ukrajine podľa ISW slabne

Tempo ruskej ofenzívy podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) slabne a ruským vojakom sa nedarí nikde na Ukrajine postupovať. Inštitút uviedol, že informácie z ukrajinských aj ruských zdrojov podporujú teóriu, že ofenzíva Moskvy „sa blíži ku kulmináci“i. Referuje o tom web news.sky.com.

ISW poukazuje na správu šéfa rady záložníkov pozemných síl Ukrajiny Ivana Tymočka, ktorá konštatuje, že ruské sily „nedosahujú skutočný postup nikde na frontovej línii“. Podľa tejto správy tempo útokov v okolí mesta Bachmut sa mierne spomalilo. Podľa ISW aj popredný ruský vojenský bloger tvrdí, že intenzita ruskej ofenzívy od mesta Avdijivka po mesto Doneck v posledných dňoch klesla. Ruskí komentátori prestávajú diskutovať o kapacite ofenzívy Moskvy a namiesto toho „posudzujú potenciál Ukrajiny opätovne získať významné územie,“ dodal ISW.

10:00 Ruský raketový útok na Záporožie zabil dvoch ľudí

Pri ruskom raketovom útoku na obytnú budovu v meste Záporožie v nedeľu ráno zahynul 50-ročný muž a jeho 11-ročná dcéra. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Dve rakety zničili jednu budovu a poškodili desiatky ďalších. Z trosiek sa podarilo zachrániť 46-ročnú ženu, manželku a matku obetí, informovala ukrajinská štátna pohotovostná služba. „Prekliati ruskí teroristi opäť zaútočili na Záporožie a prišli sme o ľudské životy“, napísal tajomník mestskej rady Anatolij Kurtev na sociálnej sieti Telegram.

SITA/AP Photo/Kateryna Klochko

9:00 Ruská armáda stratila ďalších 470 vojakov

Na Ukrajine podľa Kyjiva za uplynulý deň padlo ďalších 470 ruských vojakov. Počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny vzrástol na 178 150, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa Kyjiva za uplynulých 24 hodín prišla aj o štyri obrnené bojové vozidlá pechoty a trinásť delostreleckých systémov. Od začiatku invázie na Ukrajinu ruská armáda stratila 7 024 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 740 delostreleckých systémov.

8:40 Ukrajina bojuje za univerzálne hodnoty; smeruje do NATO, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že svoju krajinu vidí na ceste smerom k členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO) napriek pokračujúcej ruskej vojenskej agresii, ktorá trvá už viac než 13 mesiacov. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Tento týždeň priniesol Kyjevu dobrý „posun smerom k NATO “s novou vojenskou pomocou zo strany Západu i ďalšími prejavmi medzinárodnej podpory, zdôraznil Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve z Kyjeva.

Ukrajinský prezident to uviedol v súvislosti s rezolúciou, ktorú vo štvrtok jednomyseľne schválil litovský parlament. Litva sa podľa nej bude snažiť o to, aby krajina už na najbližšom, júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala pozvánku na vstup do NATO. Zelenskyj v prejave zároveň tejto pobaltskej krajine poďakoval.

Úsilie Ukrajiny o členstvo v NATO je často spomínané Kremľom ako jeden z dôvodov ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva spustila vlani koncom februára, pripomína DPA. Zelenskyj vo svojom najnovšom videoposolstve apeloval na podporu zo strany krajín, ktoré sa ešte stále jasne nedištancovali od Ruska. Ukrajinci podľa neho bojujú za univerzálne hodnoty, ktoré sú blízke všetkým národom, podotkol. „Každý si cení bezpečnosť a ochranu pred terorom,“ podotkol ukrajinský prezident. Rusko je naopak za „koncentračné tábory, deportácie detí, znásilňovnaie žien a vypaľovanie miest, “dodal podľa DPA Zelenskyj.

Správy z predchádzajúceho dňa 8.4.2023:

19:00 Rusi používajú vysoko výbušné bomby, Ukrajinci zdôrazňujú potrebu prúdových lietadiel F-16

Ukrajinské letectvo varovalo pred narastajúcimi leteckými útokmi zo strany Ruska a obnovilo výzvu spojencom, aby Ukrajine dodali stíhačky F-16. Referuje o tom web Kyiv Independent.

Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat uviedol, že ruské sily používajú vysoko výbušné 500-kilogramové bomby. Tie zhadzujú lietadlá s upravenými krídlami a základnými navádzacími systémami, ktoré tak môžu letieť mimo dosahu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

SITA/AP Photo/Thanassis Stavrakis

„To umožní odohnať nepriateľské lietadlá od našich hraníc a bojovej línie,“ povedal generálporučík Mykola Oleščuk. Moderné prúdové lietadlá ukrajinským silám tiež poskytnú účinnú podporu vojakom v prvej línii, ako aj poskytnú schopnosť budúcej protiofenzívy.

16:00 Z Ruska na Ukrajinu sa vrátilo viac ako 30 detí

Dovedna 31 detí sa vrátilo na Ukrajinu po tom, čo ich ilegálne previezli do Ruska. Uviedla to humanitárna organizácia Save Ukraine so sídlom v Kyjeve. TASR správu prevzala v sobotu zo stanice CNN.

„Deti unesené Rusmi z Chersonskej a Charkovskej oblasti konečne prekročili hranice so svojimi rodinami a teraz sú v bezpečí, “uviedol na sociálnej sieti Mykola Kuleba, zakladateľ Save Ukraine.

Skupina 13 matiek odišla z Ukrajiny pred niečo vyše týždňom. Mnohé z nich mohli vyzdvihnúť aj deti iných rodičov. Ženy prešli do Poľska, potom pokračovali cez Bielorusko a Rusko a nakoniec dorazili na Rusmi okupovaný Krym, kde vyzdvihli 24 detí. Ďalších sedem detí priviezli z ruských miest Voronež, Rostov a Belgorod. Išlo o piatu záchrannú misiu organizovanú Save Ukraine, ktorej zásadne pomohli miestni dobrovoľníci, keďže samotná organizácia nemá v Rusku žiadne oficiálne kontakty. 

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal minulý mesiac zatykače na ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú a na ruského prezidenta Vladimira Putina. Oboch viní z nezákonných deportácií detí a ďalších osôb z Ukrajiny do Ruska počas prebiehajúcej vojny. Ukrajina uviedla, že prešetruje vyše 16.000 týchto prípadov. Rusko popiera, že by tieto deti unieslo a tvrdí, že boli odvedené v záujme ich vlastnej bezpečnosti.

10:40 Ukrajinská diplomacia bude v Indii rokovať o získaní podpory vo vojne

Námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džaparovová v nedeľu navštívi Indiu a počas štvordennej návštevy sa bude snažiť zabezpečiť humanitárnu pomoc a vybavenie na opravu energetickej infraštruktúry poškodenej počas ruskej invázie. TASR informuje podľa sobotnej správy agentúry Reuters.

India tento rok predsedá skupine krajín G20 a doteraz hľadala predovšetkým diplomatické riešenia ruskej invázie na Ukrajinu, aby nemusela zo zodpovednosti obviňovať Moskvu ako svojho tradičného spojenca. Zároveň využíva lacnejšie nákupy ruskej ropy.

Džaparovovej návšteva v Indii bude prvá od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Očakáva sa, že vyzve Indiu, aby vyslala „silný odkaz za mier“ prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ruský prezident má v júli navštíviť Indiu počas summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) a tiež v septembri počas summitu G20.

Emine DžaparovováSITA/AP Photo/John MinchilloEmine Džaparovová

Očakáva sa, že Džaparová bude premiérovi Narendrovi Modimu tlmočiť pozvánku na návštevu Kyjeva. Ukrajina má záujem o pozvánku na stretnutia G20 a aby bol prezident Zelenskyj prizvaný k rozhovorom s lídrami G20 počas septembrového summitu.

9:30 Úrady evidujú zvýšený záujem ruských vojakov vzdať sa Ukrajincom

Počet ruských vojakov ochotných vzdať sa ukrajinským silám sa počas uplynulého mesiaca prudko zvýšil. Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) uviedlo, že tento počet sa v priebehu marca zdvojnásobil, čo mohlo byť pravdepodobne spôsobené očakávaním protiofenzívy ukrajinských ozbrojených síl.

Podľa Ukrajincov v marci prostredníctvom programu „Chcem žiť“ zaregistrovali viac ako 3-tisíc žiadostí, čo bolo dvakrát viac ako počas mesiacov predtým. GUR tvrdí, že mnohí Rusi „sa snažia vzdať sa, aby si zachránili život“. GUR taktiež eviduje zintenzívnenie zajatí okupantov priamo na bojisku.

SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko

8:45 Zelenskyj sľúbil oslobodenie Krymu a kritizoval postup Ruska voči Tatárom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok prisľúbil oslobodeniu polostrova Krym od ruskej okupácie a kritizoval postup Ruska voči krymským Tatárom. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

„Pre Ukrajinu alebo pre svet neexistuje iná alternatíva, než ukončenie okupácie Krymu. Vrátime sa na Krym, “povedal Zelenskyj. Prezident tiež oznámil, že Ukrajina zavádza novú tradíciu iftaru - jedla, ktorým moslimovia počas posvätného mesiaca ramadán prerušujú denný pôst.

„Ukrajina je vďačná moslimom v našej krajine a každému z moslimskej komunity vo svete kto, tak ako my, túži po mieri a ochrane pred zlom, “povedal.

Ukrajina si podľa jeho slov cení územnú celistvosť ostatných krajín a takisto vyžaduje rešpektovanie svojej vlastnej zvrchovanosti. Zelenskyj to uviedol v spojitosti s návrhom brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, píše DPA. Ten vo štvrtok navrhol Ukrajine, aby sa vzdala Krymského polostrova v prospech Ruska a začala tak mierové rokovania.

„Celý náš východ, juh, všetky naše komunity, všetci naši ľudia si rovnako zaslúžia žiť a žiť slobodne, “povedal ukrajinský prezident.  Krymský polostrov bol súčasťou Ukrajiny, kým ho v roku 2014 Rusko na základe sporného referenda nepriradilo k subjektom svojej federácie, pripomínajú agentúry. Toto referendum bojkotovala výrazná väčšina komunity krymských Tatárov, ktorá tvorí 12-15 percent z dvoch miliónov obyvateľov Krymu, píše AFP. Moskva v roku 2016 zakázala činnosť Medžlisu, neformálneho parlamentu krymských Tatárov, ktorý vyhlásila za extrémistickú organizáciu.

Správy z predchádzajúceho dňa 7.4.2023:

20:12 Zadržaného amerického novinára oficiálne v Rusku obvinili zo špionáže

Amerického novinára Evana Gershkovicha zadržaného v Rusku oficiálne obvinili zo špionáže, čo spravodajca denníka Wall Street Journal (WSJ) dôrazne poprel. S odvolaním sa na piatkové správy ruských médií o tom informovali agentúry AFP a AP, od ktorých TASR správu prevzala.

Vyšetrovatelia Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) vzniesli voči Gershkovichovi obvinenia zo špionážnej činnosti v záujme Spojených štátov, uviedli podľa ruských tlačových agentúr zdroje z bezpečnostných zložiek.

Gershkovich to podľa nich kategoricky odmietol s tým, že v Rusku sa venuje novinárskej činnosti. Zdroje bližšie podrobnosti neposkytli, keďže prípad je klasifikovaný ako utajený.

Zadržanie Gershkovicha vyvolalo protestné reakcie mediálnych organizácií, ľudskoprávnych skupín i vládnych predstaviteľov vo Washingtone, napísala AFP, podľa ktorej ide o ďalšie vystupňovanie zákroku Moskvy voči médiám.

K zatknutiu došlo tiež v čase, keď sú vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom vážne narušené vzhľadom na inváziu Ruska na Ukrajine. Washington okrem toho dlho obviňuje Moskvu, že svojvoľne zatýka občanov USA, aby dosiahla prepustenie zadržaných Rusov.

18:20 Ukrajina tvrdí, že uniknuté materiály o ukrajinskej protiofenzíve sú podvrhy vykonštruované Ruskom

Materiály o plánovanej ukrajinskej protiofenzíve, ktoré sa na internete objavili v rámci údajného úniku tajných vojenských dokumentov, sú podvrhy vykonštruované ruskou rozviedkou. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.

„Od rozpadu ZSSR ruská spravodajská služba upadla do takej miery, že po Salisbury, trojdňovom pláne na dobytie Kyjeva a podobne, dokáže akurát vymýšľať falošné virtuálne úniky informácií. Moskva chce narušiť ukrajinskú protiofenzívu, ale skutočné plány uvidí na mieste. Už čoskoro,“ napísal Podoľak na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

15:32 Rusko obnovilo určitú dynamiku v bojoch o Bachmut

Ruské jednotky „obnovili určitú dynamiku v bojoch o Bachmut“ a „pravdepodobne postúpili do centra mesta“. V najnovšej správe to tvrdí britské ministerstvo obrany.

„Na miestnej úrovni Wagnerovci a velitelia ruského ministerstva obrany pozastavili trvajúci spor a zlepšili spoluprácu,“ uviedli Briti vo svojej piatkovej dennej správe. Dodávajú, že ruské výsadkové jednotky pravdepodobne poskytli podporu a celkovo „Rusko opäť používa delostrelectvo efektívnejším spôsobom“.

Ako vo štvrtok uviedla ukrajinská armáda, najintenzívnejšie sa bojuje o východoukrajinské mestá Bachmut, Avdijivka a Marjinka, pričom ukrajinské jednotky sa sústreďujú hlavne na Bachmut, aby sa pokúsili vyčerpať Rusov.

12:22 Rusi nútia narkomanov a alkoholikov budovať obranné štruktúry na Kryme

Ruskí okupanti násilne zapájajú narkomanov a ľudí so závislosťou od alkoholu do budovania opevnení na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

„Ruskí útočníci zapájajú miestne obyvateľstvo do budovania opevnení v dedinách v okrese Džankoj na dočasne okupovanom Kryme. Je známe, že na prácach sa podieľali najmä muži, z ktorých väčšina sú drogovo závislí a so závislosťou od alkoholu,“ uvádza generálny štáb.

Podľa Ukrajincov ruské sily sľubujú pracovníkom peniaze, ale väčšinou nezaplatia vôbec alebo zaplatia iba určitú časť. „Boli zaznamenané incidenty, keď podvedení ľudia odmietli ďalej spolupracovať, no následne ich ozbrojení okupanti prinútili ďalej kopať zákopy,“ informoval generálny štáb.

9:36 Na ruskej strane padlo už viac ako 177-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 177 110 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišlo o život 480 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3633 tankov, 7016 bojových obrnených vozidiel, 5587 vozidiel a palivových nádrží, 2722 delostreleckých systémov, 533 odpaľovacích raketových systémov, 281 systémov protivzdušnej obrany, 292 vrtuľníkov, 306 lietadiel, 2291 dronov, 911 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 304 kusov špeciálnej techniky.

7:55 Ukrajina spustila mobilnú aplikáciu na hľadanie detí deportovaných do Ruska

Podľa odhadov ukrajinských úradov bolo od začiatku ruskej invázie z vlaňajšieho februára do Ruska deportovaných už približne 19 544 ukrajinských detí. Rusko popiera, že by tieto deti unieslo a tvrdí, že boli odvedené v záujme ich vlastnej bezpečnosti.

Nová mobilná aplikácia s názvom Reunite Ukraine sa dá zadarmo stiahnuť a ľahko sa s ňou pracuje, uviedol námestník šéfa ukrajinskej národnej polície Olexandr Facevyč. Polícia bude podľa jeho slov v rámci nej kontrolovať a potvrdzovať osobné profily aj pôsobiť ako tzv. sprostredkovateľ, ktorý zúčastneným umožní komunikovať prostredníctvom tejto aplikácie.

„Ak takto nájdeme čo i len jedno dieťa či spojíme (aspoň) jednu rodinu, aj to bude víťazstvo, síce malé, no každým (takýmto) krokom budeme môcť vrátiť deti domov,“ dodal.

Správy z prechádzajúceho dňa 6.4.2023:

20:00 Plán ukrajinskej protiofenzívy nepozná viac ako päť ľudí

Plán protiofenzívy ukrajinských ozbrojených síl zameranej na oslobodenie Ruskom okupovaných území nepozná viac ako päť osôb. V rozhovore pre Rádio Slobodná Európa to povedal tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

Na otázku, či existuje napríklad dátum začiatku protiofenzívy, Danilov odpovedal: „Môžem povedať, že dnes je veľmi obmedzený počet ľudí, ktorí majú informácie o tom, kde, kedy a ako budú iniciované určité akcie na našom území. Nie viac ako tri až päť ľudí. A keď nejakí ľudia robia určité vyhlásenia, majte na pamäti, že to nemusí byť pravda.“

Danilov v súvislosti s očakávanou protiofenzívou poznamenal, že „kde, kedy a v akom čase“ je úplne dôverná otázka, ale Ukrajinci si podľa neho všimnú, keď „všetko začne.“

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov koncom marca uviedol, že generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl plánuje viesť protiofenzívu na viacerých frontoch, všetko však závisí od poveternostných podmienok. Na „správnu chvíľu“ čakajú aj ukrajinské jednotky a Reznikov verí, že sa tak stane v apríli alebo máji.

19:00 Rusko sa musí stiahnuť aj z Krymu, inak nebudú žiadne mierové rokovania, uviedol Podoľak

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak vo štvrtok vylúčil konanie mierových rozhovorov s Moskvou predtým, než sa ruské sily stiahnu zo všetkých okupovaných oblastí Ukrajiny vrátane Krymu. Informuje TASR na základe správy britského denníka The Guardian.

„Základom pre reálne rokovania s Ruskou federáciou je úplné stiahnutie sa ruských ozbrojených skupín za medzinárodne uznané hranice Ukrajiny z roku 1991. Vrátane Krymu. Do úvahy neprichádzajú žiadne územné ústupky alebo vyjednávanie o našich zvrchovaných právach, “napísal Podoľak na sociálnej sieti Twitter.

17:20 Podľa Prigožina Ukrajinci neustupujú z Bachmutu

Mecenáš súkromnej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin priznal, že ukrajinské ozbrojené sily neustupujú z mesta Bachmut a o ruskej ofenzíve v tejto oblasti nemôže byť ani reči. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na tlačovú službu Prigožina na Telegrame.

„Musím jasne povedať, že nepriateľ neodchádza. Organizovali obranu vo vnútri mesta, najprv po železnici, potom v oblasti viacposchodových budov v západnej štvrti mesta,“ uviedol Prigožin.

Tvrdí, že na to, aby ruské sily mohli pokročiť v Bachmute, musia vyriešiť tri problémy - mať správne organizované velenie, zaistiť bezpečnosť na svojich krajoch a zabezpečiť dodávky munície. „Keď vyriešime všetky tri tieto problémy, môžeme ísť (útočiť) kdekoľvek,“ poznamenal Prigožin.

SITA/Prigozhin Press Service via AP

15:00 Britská armáda cvičí Ukrajincov používať moderné samohybné delá AS-90

NATO upozornilo, že AS-90 je mobilný delostrelecký systém s kalibrom 155 mm schopný vypáliť šesť rán za minútu. Spojené kráľovstvo okrem toho uskutočňuje aj 35-dňový výcvikový kurz pre ukrajinských dobrovoľných bojovníkov. Kurz je zameraný na zručnosti potrebné na prežitie v nepriateľskom prostredí, ako je manipulácia so zbraňami, streľba a medzinárodné právo platné počas ozbrojených konfliktov.

Inštruktori pochádzajú zo spojeneckých krajín NATO – z Kanady, Dánska, Fínska, Litvy, Holandska a Nórska, ale aj zo Švédska, ktoré ešte len čaká na vstup do Aliancie, a z partnerských krajín ako Austrália a Nový Zéland.

Podľa tlačovej správy NATO je tento výcvikový program súčasťou záväzku Spojeného kráľovstva pomôcť Ukrajine presadzovať svoje právo na sebaobranu proti nevyprovokovanej ruskej útočnej vojne.

SITA/AP Photo/Kin Cheung

9:45 Kyjev je ochotný rokovať o budúcnosti Krymu, ak armáda dorazí k jeho hranici

Zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Sybiha v interview pre FT povedal: „Ak sa nám podarí dosiahnuť naše strategické ciele na bojisku a keď budeme na administratívnej hranici Krymu, sme ochotní otvoriť diplomatickú stránku tejto záležitosti a diskutovať o nej. To neznamená, že vylučujeme možnosť oslobodiť (Krym) našou armádou.“

SITA/Rosavtodor Press Service via AP

Ukrajinský prezident Zelenskyj dosiaľ vylučoval mierové rozhovory, kým ruské sily neopustia celé územie Ukrajiny vrátane Krymu. Sybiha je ostrieľaný diplomat a v prezidentskom úrade sa zameriava na zahraničnú politiku. Pri Zelenskom stál aj v kľúčových chvíľach vojny. Vyhlásil, že prezident a jeho spolupracovníci diskutujú konkrétne o Kryme, pretože ukrajinská armáda sa blíži k spusteniu svojej protiofenzívy, ktorej cieľom je oslobodiť Ruskom okupované územie Ukrajiny.

8:20 Okupovaným mestom Melitopoľ vo štvrtok ráno otriasli výbuchy

V Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Melitopoľ v Zaporižžskej oblasti bolo vo štvrtok ráno počuť výbuchy. Uviedol to starosta mesta Ivan Fedorov, ktorý sa nachádza na území pod kontrolou Ukrajiny. „Niekoľko silných explózií bolo v meste práve teraz,“ napísal Fedorov na komunikačnej platforme Telegram. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Mesto Melitopoľ, ktoré má približne 150 tisíc obyvateľov, je okupované od konca februára minulého roka. Mesto je železničným centrom pre ruské sily na juhu Ukrajiny a je súčasťou pozemného spojenia medzi Ruskom a okupovaným polostrovom Krym.

8:00 Moskva stratila ďalších 390 vojakov

Za uplynulý deň na Ukrajine podľa Kyjiva padlo ďalších 390 ruských vojakov. Počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny stúpol na 176 630, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj o dva tanky, osem obrnených bojových vozidiel pechoty, sedem delostreleckých systémov a jeden vrtuľník.

Od začiatku invázie na Ukrajinu ruská armáda podľa Kyjiva celkovo stratila 3 631 tankov, 7 013 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 714 delostreleckých systémov a 292 vrtuľníkov.

Správy z predchádzajúceho dňa 5.4.2023:

19:29 Varšava podľa poľského prezidenta už Kyjevu odovzdala štyri stíhačky MiG-29

Poľský prezident Andrzej Duda uviedol, že jeho krajina pripravila osem stíhačiek MiG-29 pre Ukrajinu. Oznámil to v stredu vo Varšave na spoločnej tlačovej konferencii so svojim ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským. Duda konštatoval, že štyri stíhačky už Poľsko Kyjivu v uplynulých mesiacoch dodalo a štyri sa teraz prepravujú. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Ďalších šesť stíhačiek MiG-29 sa v súčasnosti pripravuje a „môžu byť prepravené pomerne skoro". Poľský prezident zároveň naznačil, že v budúcnosti bude môcť Poľsko odovzdať Ukrajine celú svoju flotilu stíhačiek MiG-29 po tom, ako poľské letecké sily dostanú nové stroje. Tento budúci transfer by mal obsahovať stíhačky MiG, ktoré sa v súčasnosti modernizujú podľa štandardov NATO. „Pokiaľ ide o odovzdanie modernizovaných stíhačiek, potrebný bude súhlas spojencov, hlavne súhlas USA," dodal Duda.

17:40 Zelenskyj pripúšťa ústup z Bachmutu, dodávky munície podľa neho posilnia obranu

Povedal, že situácia v Bachmute je „najzložitejšia“ v krajine, pretože toto mesto niekoľko mesiacov čelí útokom ruských síl. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Pre mňa je najdôležitejšie nestratiť našu armádu,“ povedal Zelenskyj počas stretnutia s poľským prezidentom Andrzejom Dudom vo Varšave. „A určite, ak nastane moment ešte intenzívnejších udalostí a nebezpečenstvo, že v dôsledku obkľúčenia prídeme o ľudí, generál na mieste rozhodne správne. Som si tým istý.“

28.brigáda v zákopoch na frontovej línií v blízkosti mesta Bachmut, 27.3.2023.SITA/AP Photo/Libkos28.brigáda v zákopoch na frontovej línií v blízkosti mesta Bachmut, 27.3.2023.

Zelenskyj tvrdí, že v Bachmute sa spotrebuje najväčší počet zbraní a delostrelectva. „A je ich dennodenný nedostatok. Máme delostrelectvo, potom máme dosť nábojov na našej strane, potom ich máme menej. To sa stáva každý deň. V niektorých oblastiach Bachmutu máme úspech, postupujeme vpred, alebo nie, a opäť sa sťahujeme na svoje pozície. Sme však v Bachmute a nepriateľ Bachmut neovláda. Takáto je dnešná situácia,“ podotkol.

Podľa Zelenského dodávky munície od spojencov posilnia obranu ukrajinskej armády. „Čím viac vhodnej munície dorazí na Ukrajinu, tým rýchlejšie budeme bojovať so situáciou nielen v Bachmute, ale na celom území našej krajiny,“ zakončil ukrajinský prezident.

14:52 Zelenskyj hovoril o otvorených hraniciach s Poľskom a prevzal vyznamenanie

Poľský prezident Andrzej Duda v stredu vo Varšave udelil prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie, Rád bielej orlice. TASR správu prevzala z agentúr DPA a PAP.

Zelenskyj pripomenul, že najmä s prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu sa v okolí hraníc Ukrajiny s Poľskom pootvárali dvere a hranice neboli. To označil za začiatok otvorených hraníc medzi oboma krajinami v budúcnosti. „Žiadne hranice z politického, hospodárskeho a – čo je zvlášť dôležité – historického hľadiska,“ povedal Zelenskyj, ktorý na prvú oficiálnu návštevu Poľska od začiatku invázie pricestoval s manželkou Olenou Zelenskou.

Duda ocenil Zelenského Rádom bielej orlice za službu, ktorú preukázal bezpečnosti, húževnatosti, obrane ľudských práv a zlepšeniu poľsko-ukrajinských vzťahov.

„Neopustili ste Ukrajinu ani vašich krajanov. Ste príkladom štátneho a národného vodcovstva... Nie je pochýb o tom, že váš prístup v kombinácii s hrdinstvom ukrajinských vojakov zachránili Ukrajinu. Nepochybujeme o tom, že váš prístup vo veľkej miere zachránil Európu pred záplavou ruského imperializmu,“ uviedol Duda.

„Chcem poďakovať poľskému prezidentovi, vláde a všetkým Poliakom... Vysoko si ceníme vašu podporu,“ uviedol Zelenskyj. Dodal, že ocenenie si prevzal v menej celého ukrajinského národa a tých, ktorí ho bránia.

12:58 Zelenskyj začal oficiálnu návštevu, pricestoval aj s manželkou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu s manželkou pricestoval na štátnu návštevu do Poľska. Ako informuje agentúra AP, návšteva má byť gestom vďaky susednému národu za jeho kľúčovú podporu ukrajinskej obrany proti ruskej invázii.

Návšteva je pre Zelenského zriedkavým výletom mimo Ukrajiny od začiatku plnohodnotnej ruskej vojny vo februári 2022. Nasleduje síce po návštevách Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska a Belgicka, no vyniká medzi nimi tým, že ju vopred oficiálne ohlásili a narozdiel od tých predchádzajúcich ju neutajovali. Výnimočné je i to, že prezidenta sprevádza prvá dáma Olena Zelenská.

Podľa poradcu poľského prezidenta pre zahraničnú politiku Marcina Przydacza, ktorý už medzičasom oznámil, že ukrajinský prezident „prekročil poľskú hranicu“, je to Zelenského prvá návšteva tohto druhu od začiatku vojny.

Zelenskyj sa v Poľsku stretne s prezidentom Andrzejom Dudom, premiérom Mateuszom Morawieckým a tiež s niektorými Ukrajincami, ktorí našli úkryt v Poľsku. Varšava je od minuloročného začiatku ruskej invázie kľúčovým spojencom Ukrajiny, prijala veľké množstvo utečencov a stala sa centrom, cez ktoré na Ukrajinu prepravujú humanitárnu pomoc a zbrane.

Podľa portálu CNN by mal Zelenskyj podpísať aj bilaterálne dohody a okolo šiestej popoludní by mali prezidenti spoločne predniesť príhovory.

Stretne sa aj so zástupcami poľského podnikateľského sektora v rámci ukrajinsko-poľského podnikateľského fóra, vedúcimi predstaviteľmi hornej a dolnej komory poľského parlamentu a primátormi miest susediacich s Ukrajinou.

Informácie pochádzajú z agentúry AP a portálu CNN.

10:30 Ruská ombudsmanka vystúpi na stretnutí BR OSN o deťoch na Ukrajine

Ruská ombudsmanka pre práva detí  Marija Ľvovová-Belovová, na ktorú vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač za vojnové zločiny, sa má v stredu zúčastniť prostredníctvom videohovoru na neformálnom stretnutí Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN). TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Rusko v apríli predsedá BR OSN a stredajšie stretnutie zorganizovalo s cieľom poskytnúť „objektívne informácie o situácii detí v zóne konfliktu“ v Donbase na východe Ukrajiny a o opatreniach na evakuáciu detí pred nebezpečenstvom.

ICC so sídlom v Haagu vydal v marci na Ľvovovú-Belovovú a ruského prezidenta Vladimira Putina zatýkací rozkaz za deportácie detí z okupovaných častí Ukrajiny.  

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia nedávno uviedol, že stredajšie stretnutie bolo naplánované dávno predtým, ako ICC vydal svoje zatykače.

Ľvovová-Belovová odmietla zverejniť úplný zoznam detí dovezených do Ruska z Ukrajiny. V utorok však uviedla, že Moskva je pripravená poslať späť na Ukrajinu deti, ktorých rodiny o to požiadajú. Podľa správy jej úradu bolo od 29. marca znovu zjednotených s príbuznými na Ukrajine 16 detí.

Británia vyjadrila nesúhlas s vystúpením Ľvovovej-Belovovej na stretnutí BR OSN. „Ak chce vysvetľovať svoje konanie, môže tak urobiť v Haagu,“ uviedla Británia vo vyhlásení. Dodala, že jej delegácii sa podarilo zabrániť, aby stretnutie bolo vysielané na hlavnej webovej stránke OSN.

8:20 Prezident Zelenskyj dorazil do Poľska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dorazil v stredu ráno do Poľska, kde sa stretne s tamojšími vrcholnými predstaviteľmi a ukrajinskými utečencami. TASR o tom informuje podľa správ denníka The Guardian a poľských médií.

„Môžem potvrdiť, že prezident Zelenskyj prekročil hranice,“ uviedol pre poľskú televíziu TVN24 vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz.

Podľa poľskej rozhlasovej stanice RMF FM sa Zelenského program v Poľsku oficiálne začne pred poludním na nádvorí prezidentského paláca, kde ho privíta poľský prezident Andrzej Duda. Následne budú spoločne rokovať.

Po spoločnej tlačovej konferencii prezidentov sa Zelenskyj stretne s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim. V podvečer sa Zelenskyj s Dudom stretnú v Kráľovskom hrade vo Varšave s ukrajinskými utečencami, ktorí našli útočisko v Poľsku. Obaja prezidenti na stretnutí prednesú príhovor, uvádza agentúra DPA.

Ukrajinský prezident je na návšteve Poľska na pozvanie Dudu. Ide o jeho prvú oficiálnu návštevu v Poľsku od začiatku invázie. Doteraz tam bol len počas tajných pracovných návštev cestou z alebo do iných krajín.

7:35 Leyenová ubezpečila Zelenského, že témou rokovaní v Číne bude i Ukrajina

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, ktorá v stredu odcestuje na návštevu Číny, telefonicky uistila ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že situácia na Ukrajine bude dôležitou témou rokovaní s čínskymi predstaviteľmi. V noci na stredu to uviedla televízia CNN, informuje TASR.

SITA/AP Photo/Virginia Mayo

„Európska únia chce mier, ktorý rešpektuje ukrajinskú zvrchovanosť a územnú integritu,“ vyhlásila Leyenová. Minulý týždeň povedala, že postoj Číny k invázii Ruska na Ukrajinu bude mať kľúčový význam pre budúcu podobu vzťahov medzi Európou a Pekingom.

Podľa tlačovej agentúry Reuters by mal Si Ťin-pching rokovať s Macronom o vývoji bilaterálnych vzťahov, prehĺbení spolupráce a hlavných geopolitických otázkach.

Správy z prechádzajúceho dňa 4.4.2023:

20:30 Káčer: Slovensko a ďalšie krajiny NATO chcú Ukrajine pomáhať až do konca vojny

Slovensko a ďalšie krajiny  Severoatlantickej aliancie vyjadrili v utorok v Bruseli ochotu pomáhať Ukrajine až do konca víťaznej vojny a všetci spojenci privítali Fínsko ako 31. člena tohto zoskupenia. Uviedol šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer po skončení prvej časti dvojdňového ministeriálu, informuje spravodajca TASR.

Ministri zahraničných vecí NATO budú v stredu pokračovať debatami o výdavkoch na obranu a spojenectve s partnermi z Ázie a Tichomoria. 

Káčer ocenil, že Fínsku sa podarilo zaistiť vstup do NATO v priebehu necelého roka. Pripomenul, že od januára 1993 do februára 2003 a vstupu Slovenska do štruktúr Aliancie 11 rokov pracoval na zavŕšení tohto úsilia. 

„Pre mňa to bol taký osobný moment keď tá fínska vlajka išla hore,“ uviedol s odkazom na slávnostný ceremoniál v ústredí NATO. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin dosiahol iba to, že NATO je efektívna, rýchla a navzájom prepojená organizácia, aká ešte nebola nikdy predtým.

Ministri začali rokovania vo formáte Výboru NATO - Ukrajina za účasti ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. Káčer spresnil, že k tomu došlo po dlhých šiestich rokoch, keď bolo zámerne blokované takéto pracovné stretnutie.

18:20 USA pošlú Ukrajine 35. zásielku vojenskej pomoci zo skladov Pentagónu

Americké ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že Ukrajine pošle ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 2,6 miliardy dolárov. Obsahovať bude muníciu pre raketomety HIMARS, rakety zem-vzduch pre systém NASAMS, delostrelecké granáty, protipancierové systémy, ľahké zbrane či ťažké transportné a cisternové vozidlá. Informuje o tom TASR.

Ako pripomína Pentagón, od augusta 2021 ide už o 35. zásielku vojenskej pomoci z jeho skladov pre Ukrajinu na základe nariadenia prezidenta Joea Bidena. Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Okrem toho USA pošlú Ukrajine aj vojenské vybavenie priamo z výroby. 

„Spojené štáty v spolupráci so svojimi spojencami a ďalšími partnermi budú naďalej poskytovať Ukrajine potrebné kapacity, aké si vyžaduje aktuálna situácia na bojisku a dlhodobé bezpečnostné požiadavky,“ vyhlásil k tomu Pentagón.

18:00 Zelenskyj gratuloval Fínsku k vstupu do NATO

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok zagratuloval Fínsku k členstvu v Severoatlantickej aliancii a zdôraznil, že NATO sa zoči-voči ruskej agresii stalo „jedinou účinnou zárukou bezpečnosti v regióne“. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Úprimne blahoželám Fínsku a prezidentovi Saulimu Niinistöovi k členstvu v NATO v deň 74. výročia jeho založenia,“ napísal Zelenskyj na platforme Telegram. Dodal, že očakáva, že na júlovom summite NATO vo Vilniuse sa Ukrajina dostane bližšie k „nášmu euroatlantickému cieľu“. Na summite 11. a 12. júla sa má podľa očakávaní osobne zúčastniť aj Zelenskyj.

16:20 Putin a Lukašenko sa 5. – 6. apríla stretnú v Moskve

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko odcestuje v stredu do Moskvy na dvojdňovú návštevu Ruska, počas ktorej bude rokovať s tamojším prezidentom Vladimirom Putinom. V utorok to oznámil Kremeľ, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters.

Lukašenko a Putin budú v stredu hovoriť o „aktuálnych bilaterálnych a medzinárodných záležitostiach“. Vo štvrtok sa stretnú na zasadnutí Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že dvojica lídrov bude diskutovať o Lukašenkovej výzve na okamžité prímerie na Ukrajine.

14:50 V rámci deokupácie Krymu chce Kyjev deportovať až približne 800-tisíc Rusov

Ruských občanov žijúcich na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym by odtiaľ mali deportovať, pretože sa podieľajú na vojnovom zločine kolonizácie cudzieho územia. Ako referuje web Rádia Slobodná Európa, povedala to splnomocnenkyňa ukrajinského prezidenta pre Krym Tamila Taševová.

„Ak neodídu, musia byť násilne deportovaní. Toto je prítomné v ukrajinskej legislatíve a v akejkoľvek inej legislatíve. Ak osoba nelegálne prekročila štátnu hranicu, znamená to, že musí byť deportovaná,“ povedala Taševová.

Podľa úradov sa počas okupácie na Krym presťahovalo približne 800-tisíc Rusov. „Mali sme niekoľko hraničných priechodov a všetci títo občania, ktorých je minimálne od 500- do 800-tisíc, cez tieto kontrolné stanovištia nevstúpili. Mali by sa otočiť a vrátiť sa späť. Ak nie, násilne ich ,vyhodíme' preč,“ dodala.

Podľa Taševovej by sa zároveň mala dôkladne prediskutovať otázka nehnuteľností, ktoré ruskí občania získali na Kryme po februári 2014, a poriadne skontrolovať prevody majetku.

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov nedávno povedal, že „vysťahovanie ruských občanov, ktorí prišli na Krym po okupácii v roku 2014“ je jedným z hlavných bodov stratégie deokupácie Krymu.

12:45 Stoltenberg: Putin dosiahol inváziou na Ukrajinu presný opak toho, čo chcel

Utorkový vstup Fínska do NATO bude historická udalosť a je priamym dôsledkom invázie Ruska na Ukrajinu. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

SITA/AP Photo/Geert Vanden Wijngaert

„(Ruský) prezident Putin deklaroval ako cieľ invázie na Ukrajinu obmedziť rozširovanie NATO... Dostáva presný opak... Dnes Fínsko a čoskoro tiež Švédsko sa stanú plnohodnotnými členmi Aliancie,“ povedal Stoltenberg.

Fínsko sa v utorok stane 31. členom NATO. Slávnostné vztyčovanie fínskej vlajky pred sídlom NATO v Bruseli sa uskutoční v utorok popoludní - v deň 74. výročia založenia tohto obranného zoskupenia. 

10:40 Britské ministerstvo obrany: Rusko chce zrejme financovať náhrady za vagnerovcov

Rusko sa zrejme snaží financovať a rozvíjať nové žoldnierske organizácie ako alternatívu k Vagnerovej skupine. Postupom času by dokonca vagnerovcov mohli nahradiť. V aktuálnej správe to v utorok napísalo britské ministerstvo obrany, TASR informuje podľa britského denníka The Guardian.

„Deje sa to v súvislosti so známym sporom medzi ruským ministerstvom obrany a Vagnerovou skupinou. Vedenie ruskej armády ju pravdepodobne chce nahradiť nejakou súkromnou vojenskou spoločnosťou, ktorú bude mať viac pod kontrolou. Žiadna známa ruská súkromná vojenská firma sa v súčasnosti ani nepribližuje veľkosti a moci vagnerovcov,“ dodalo britské ministerstvo obrany.

9:40 Ukrajinská armáda zneškodnila pri nočných ruských útokoch 14 zo 17 dronov

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila pri ruských útokoch v noci na utorok 14 zo 17 bezpilotných lietadiel, z toho 13 nad Odeskou oblasťou. V utorok to oznámila ukrajinská armáda, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Celkovo bolo zaznamenaných 17 útokov bezpilotnými lietadlami, pravdepodobne z oblasti východného pobrežia Azovského mora,“ uviedla ukrajinská armáda v príspevku na platforme Telegram.

Južné veliteľstvo ukrajinskej armády dodalo, že jeden dron zasiahol závod v Odeskej oblasti. Spôsobilo to požiar, ktorý sa ráno podarilo uhasiť. Obete zatiaľ neboli hlásené.

7:40 Kyjev navštívil bývalý americký minister Mike Pompeo

Bývalý minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo v pondelok počas návštevy Kyjeva prejavil krajine bojujúcej proti ruskej agresii podporu. Vyhlásil, že bude pracovať na tom, aby Washington dodal Ukrajine stíhačky F-16 a rakety dlhého doletu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Pompeo v prejave pred ukrajinskými zákonodarcami, vládnymi predstaviteľmi, zástupcami armády, občianskymi aktivistami a študentmi povedal, že poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine je v najlepšom záujme Washingtonu.

7:15 Ukrajinské úrady hlásili ruský dronový útok na mesto Odesa

Ruské ozbrojené sily podnikli na mesto Odesa na juhu Ukrajiny útok bezpilotnými lietadlami. Informovali o tom v utorok nadránom miestne úrady. TASR správu prevzala z agentúry AFP.        

„Nepriateľ práve zaútočil na Odesu a Odeskú oblasť bezpilotnými lietadlami (UAV),“ uviedli miestne úrady na sociálnej sieti. Podľa ich tvrdení došlo aj ku „škodám“. 

Vo vyhlásení s odvolaním sa na šéfa tamojšej vojenskej administratívy Jurija Kruka sa uvádza, že ukrajinská protivzdušná obrana nad oblasťou funguje. Kruk tiež varoval pred možnou druhou vlnou útokov. Ďalšie podrobnosti neboli bezprostredne známe. 

7:00 Obyvateľov mesta Časiv Jar pri frontovej línii vyzývajú na evakuáciu

Ukrajinskí vojaci a dobrovoľníci vyzývajú obyvateľov mesta Časiv Jar ležiaceho v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, aby sa evakuovali. TASR o tom informuje na základe pondelňajšej správy stanice Sky News.

Časiv Jar leží neďaleko Bachmutu, v rovnomennom rajóne, a teda aj pri frontovej línii, kde v ostatných mesiacoch prebieha väčšina bojov. V tejto oblasti stále zjavne panuje veľmi chladné počasie, pričom na aktuálnych fotografiách z Časiv Jaru vidieť zasneženú zem.

Informácie z predchádzajúceho dňa 3.4.2023:

21:30 Z ruského zajatia sa na Ukrajinu vrátilo ďalších 12 ľudí vrátane ťažko ranených

Z ruského zajatia sa v pondelok na Ukrajinu vrátilo desať vojakov a dvaja civilisti. Piati z vojakov sú vážne zranení. Do zajatia padli počas bojov pri meste Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Stanica RFE/RL dodala, že Ukrajina ešte 24. marca z vlastnej vôle vydala Rusku všetkých piatich ťažko zranených ruských vojakov, ktorí boli zajatí na Ukrajine a boli schopní prevozu. Ukrajina vtedy zdôraznila, že nejde o výmenu zajatcov, ale o repatriáciu – návrat bez akýchkoľvek podmienok v súlade s medzinárodným právom. 

Kritizovala, že Rusko medzinárodné normy systematicky nerešpektuje, keďže stále "ako rukojemníkov zadržiava tisíce ukrajinských občanov, vrátane ťažko chorých, ranených, detí a žien". Ukrajina pripomenula, že všetky tieto kategórie občanov musia byť podľa medzinárodného humanitárneho práva vrátené na Ukrajinu v rámci repatriácie a bez akýchkoľvek podmienok. 

20:30 Nórsko s Dánskom pošlú spoločne Ukrajine 8000 kusov delostreleckej munície

Nórsko a Dánsko sa dohodli, že Ukrajine spoločne poskytnú 8000 kusov delostreleckej munície kalibru 155 mm. Oznámilo to v pondelok nórske ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy televízie Sky News.

Nórsky minister obrany Björn Arild Gram povedal, že Kyjev delostreleckú muníciu „veľmi potrebuje “a Oslo je odhodlané mu v tomto smere pomôcť, ako bude môcť. Oslo súhlasilo s darovaním delostreleckých granátov zo zásob svojej armády, zatiaľ čo Kodaň poskytne rozbušky, pohonné látky a zápalné náplne, spresnil nórsky rezort obrany.

Podľa dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena je takáto spolupráca s Nórskom „dôležitým príkladom “pokračujúcej vojenskej pomoci krajín EÚ a NATO Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa obom krajinám za sľúbenú dodávku munície poďakoval. „Včasná pomoc od našich partnerov je kľúčom k tomu, aby sme sa priblížili k nášmu spoločnému víťazstvu! “napísal na Twitteri.

19:00 Zelenskyj navštívil dedinu, v ktorej vlani držali Rusi v pivnici takmer 400 ľudí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj želá šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby strávil zvyšok života v tmavej pivnici a s vedrom namiesto záchoda. Zelenskyj to povedal v dedine Jahidne, ležiacej v Černihivskej oblasti severne od Kyjeva, ktorú v pondelok navštívil spolu s nemeckým vicekancelárom Robertom Habeckom a generálnou tajomníčkou Rady Európy (RE) Marijou Pejčinovičovou Buričovou pri príležitosti výročia jej oslobodenia od ruských vojsk. 

Rusi dedinu obsadili vlani krátko po vpáde na Ukrajinu a 367 ľudí, čiže takmer všetkých jej obyvateľov, nahnali do pivnice tamojšej školy s rozlohou menej ako 200 metrov štvorcových. Dedinčania vrátane šesťtýždňového bábätka tam strávili takmer mesiac, pričom 11 z nich zomrelo.

„Po všetkom, čo som videl, dúfam, že ruský prezident strávi zvyšok svojich dní v pivnici s vedrom namiesto záchoda, “povedal Zelenskyj. Dedinčania, ktorí boli v pivnici držaní celkovo 27 dní, si podľa jeho slov zapisovali mená tých, ktorí zahynuli, „aby na nich nezabudli.“ Zadržiavané deti si zapisovali verše ukrajinskej hymny. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejcinovič Burič a nemecký minister hospodárstva a klímy Robert Habeck v dedine JahidneSITA/Ukrainian Presidential Press Office via APUkrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejcinovič Burič a nemecký minister hospodárstva a klímy Robert Habeck v dedine Jahidne

Zelenskyj sa poďakoval Habeckovi a Buričovej za to, že miesto navštívili. Povedal pritom, že pre spojencov Ukrajiny je dôležité vidieť takéto pivnice, aby rozumeli, že treba pomáhať Ukrajine alebo aj ďalej premýšľať o tom, ako nájsť spôsob „porozprávať sa s Ruskom“.

Z tragédie v Jahidnom obvinil ruské sily a vedenie Ruska vrátane Putina. Moskva dlhodobo popiera účasť na vojnových zločinoch na Ukrajine a zatykač na Putina, ktorý v tejto súvislosti vydal Medzinárodný trestný súd (ICC), označuje za neprijateľný.

18:00 Počas vojny na Ukrajine prišlo o život viac ako 500 detí

Od začiatku vojny na Ukrajine bolo zabitých prinajmenšom 501 detí. V pondelok to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedla výkonná riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) Catherine Russell s tým, že je to len počet, ktorý overila OSN a v skutočnosti pravdepodobne zomrelo detí oveľa viac.

Medzi detskými obeťami vojny na Ukrajine je aj takmer tisíc zranených. Deti zostali „so zraneniami a jazvami, viditeľnými aj neviditeľnými, ktoré môžu trvať do konca života,“ napísala Russell a zároveň poznamenala, že deti a rodiny na Ukrajine „platia najvyššiu cenu za túto brutálnu vojnu“.

UNICEF poskytuje deťom kritickú pomoc vrátane psychologickej starostlivosti a podpory, povedala tiež jeho šéfka.

„Vojna je vždy najväčším nepriateľom detí, či už na Ukrajine, alebo v nespočetných iných konfliktoch po celom svete. Každé dieťa, bez ohľadu na to, kde žije, si zaslúži vyrastať v pokojnom prostredí. Žiadne dieťa by nemalo zažiť detstvo poznačené násilím a strachom,“ prízvukovala Russell.

13:40 Poľsko poslalo Ukrajine prvé stíhačky MiG-29

Poľsko v pondelok oznámilo, že už doručilo na Ukrajinu niektoré zo sľúbených stíhačiek MiG-29. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a PAP.

„Zopár MiG-29 sme už poslali. Ukrajine sú pri obrane našej kolektívnej bezpečnosti skutočne nápomocné, “uviedol pre rozhlasovú stanicu RMF FM vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz. Dodal, že počas nadchádzajúcej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Poľsku sa bude rokovať aj o ďalších spôsoboch pomoci pre Ukrajinu. Przydacz v pondelok oznámil, že Zelenskyj do Varšavy pricestuje v stredu (5. marca).

Vedúci kancelárie poľského prezidenta neuviedol, koľko stíhačiek Poľsko Ukrajine už dodalo. Poľský prezident Andrzej Duda však 17. marca povedal, že v priebehu niekoľkých dní odovzdá Poľsko Ukrajine štyri stíhačky MiG-29, píše PAP. „Na ostatných vykonávajú údržbu, pripravujú ich a budú odovzdávané postupne, “povedal Duda. Zaslanie stíhačiek na Ukrajinu oznámilo aj Slovensko, pripomína AFP. Ministerstva obrany (MO) SR v marci oznámilo, že už Ukrajine odovzdalo prvé štyri sľúbené stíhačky Mig-29 a ostatné jej pošle v nadchádzajúcich týždňoch.

Darovanie 13 stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub je predmetom medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorú v 17. marca schválila slovenská vláda. Ukrajina Západ opakovane žiada o bojové lietadlá. Podľa AFP má záujem predovšetkým o americké stíhačky F-16s. Na jej výzvy o dodanie stíhačiek však zatiaľ podľa denníka The Guardian reagovali len Poľsko a Slovensko.

SITA/ SITA/Jana Birošová

9:00 Prezident Zelenskyj navštívi tento týždeň Poľsko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívi v stredu Poľsko. Oznámil to v pondelok vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

Návšteva Zelenského v Poľsku sa uskutoční v rovnaký deň ako stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. Očakáva sa, že na tejto schôdzke bude aj šéf diplomacie Spojených štátov Antony Blinken, všíma si britský The Guardian.

Zelenskyj vycestoval zo svojej vlasti od začiatku ruskej invázie zatiaľ len dvakrát. Vo februári navštívil Britániu a Francúzsko a zúčastnil sa na summite lídrov krajín Európskej únie v Bruseli. Ešte predtým cestoval vlani v decembri na vopred neohlásenú návštevu Spojených štátov.

8:00 Prigožin tvrdí, že Bachmut je už pod kontrolou Ruska; Kyjev to poprel

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v pondelok oznámil, že mesto Bachmut na východe Ukrajiny bolo „v právnom zmysle“ dobyté, pretože Rusko tam získalo kontrolu nad hlavnými administratívnymi budovami. Ukrajinská armáda tvrdí, že mesto naďalej odoláva. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„V právnom zmysle bol Bachmut dobytý. Nepriateľ sa sústreďuje v západných oblastiach, “uviedol Prigožin v príspevku na platforme Telegram. 

Na videu priloženom k príspevku držal ruskú vlajku na počesť vojenského blogera Vladlena Tatarského, ktorý v nedeľu zahynul pri výbuchu v kaviarni v meste Petrohrad. „Velitelia jednotiek, ktoré obsadili mestský úrad a celé centrum tam vyvesia túto zástavu, “dodal.

SITA/AP Photo/Libkos

Boje o Bachmut v Doneckej oblasti sú najdlhšou bitkou počas viac ako ročnej ruskej invázie. V meste žilo pred vypuknutím vojny na Ukrajine približne 70.000 ľudí. Podľa analytikov toto mesto nemá výraznejší strategický význam a jeho možné dobytie by nemalo priniesť veľký obrat. Bachmut však nadobudol veľkú politickú hodnotu, pričom obe strany už do bojov investovali množstvo síl.

Kyjev tvrdí, že ubránenie Bachmutu je kľúčové pre udržanie ruských vojsk pozdĺž celej frontovej línie.

Správy z predchádzajúceho dňa 2.4.2023:

19:40 Ukrajina zverejnila 12-bodový plán na deokupáciu Krymu

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov zverejnil program s názvom „12 krokov k deokupácii Krymu“. Dokument predpokladá návrat Ruskom anektovaného polostrova pod jurisdikciu Kyjeva, informovala v nedeľu stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Program ráta s úplnou demontážou Krymského mosta a vysťahovaním ruských občanov, ktorí na polostrov prišli po roku 2014 – po jeho anektovaní Ruskom. 

Viac sa dočítate tu.

19:00 Blinken v telefonáte s Lavrovom vyzval na prepustenie zadržiavaných Američanov

Americký minister zahraničia Antony Blinken v nedeľu telefonoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a vyzval ho na okamžité prepustenie reportéra denníka Wall Street Journal a ďalšieho Američana väzneného v Rusku.

SITA/AP Photo/Jacquelyn Martin

Americké ministerstvo zahraničia v zhrnutí telefonátu uviedlo, že Blinken vyjadril „veľké znepokojenie“ nad zadržaním novinára Evana Gershkovicha pre podozrenia zo špionáže aj Paula Whelana, ktorého tiež v roku 2018 uväznili pre špionáž. Ministri tiež diskutovali o „dôležitosti vytvorenia prostredia, ktoré umožní diplomatickým misiám vykonávať ich prácu“, informoval rezort.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že Gershkovich zbieral informácie o podniku vojensko-priemyselného komplexu. Ruské úrady ho zadržali minulý týždeň. Je to prvýkrát od studenej vojny, čo v Rusku zadržali amerického korešpondenta pre obvinenia zo špionáže.

Na jeho prepustenie vyzvali Wall Street Journal, americkí predstavitelia i americký prezident Joe Biden. Viac ako 30 mediálnych organizácií a aktivisti za slobodu médií tiež napísali list ruskému veľvyslancovi v USA a vyjadrili v ňom obavy, že Rusko zatknutím vysiela správu, že žurnalistika v krajine je kriminalizovaná.

14:00 Británia: Straty v ruskej armáde môže spôsobovať aj nadmerná konzumácia alkoholu

Nadmerná konzumácia alkoholu môže byť jedným z dôvodov ruských strát na Ukrajine. Vyplýva to z nedeľnej pravidelnej správy britského ministerstva obrany. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Rusko od začiatku invázie zaznamenalo viac ako 200 000 mŕtvych či ranených, no značná časť tohto počtu nebola spôsobená priamo bojmi,“ uviedlo ministerstvo. Odvoláva sa na ruský spravodajský portál v aplikácii Telegram, podľa ktorého sa v ruskej armáde vyskytol „mimoriadne vysoký počet“ rôznych incidentov, trestných činov či úmrtí súvisiacich s alkoholom.

„Nadmerné požívanie alkoholu je v ruskej spoločnosti pomerne rozšírené a považuje sa za prijateľné aj ako súčasť armádnej kultúry či bojových operácií,“ napísal britský rezort obrany.

Ministerstvo zároveň vymenovalo i ďalšie dôvody strát v ruskej armáde mimo bojiska. Ide najmä o dopravné nehody, neopatrné zaobchádzanie so zbraňami či podchladenie.

13:20 Ruské ostreľovanie v Kosťantynivke neprežilo najmenej šesť ľudí

Ruské ostreľovanie mesta Kosťantynivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny si v nedeľu ráno vyžiadalo životy najmenej šiestich ľudí. Osem ľudí utrpelo zranenia. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

„Rusi dnes ráno zaútočili na centrum mesta. Výškové budovy a súkromné obytné budovy boli ťažko poškodené,“ vyjadril sa gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak priblížil, že ruský útok poškodilo 16 bytových budov, osem domov, predškolské zariadenie, budovu daňového úradu, plynové potrubia a tri autá.

12:05 Jaroslav Naď bol na Ukrajine ocenený medailou ministra obrany Reznikova

Minister obrany SR Jaroslav Naď si počas svojej zahraničnej cesty na Ukrajinu prevzal od tamojšieho ministra obrany O. Reznikova medailu ministra obrany Ukrajiny – za rozsiahlu podporu nášho východného suseda v boji proti nevyprovokovanej ruskej agresii, konštruktívnu spoluprácu a budovanie a rozvoj vzťahov v oblasti obrany.

Viac sa dočítate na tomto odkaze.

12:00 Na ruskej strane padlo už viac ako 174-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina

Rusko prišlo na Ukrajine už o viac ako 174-tisíc vojakov. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V priebehu soboty podľa Kyjiva padlo 560 ruských bojovníkov. Ruské straty na životoch vo vojne na Ukrajine sa tak podľa neho zvýšili na 174 550.

Počas uplynulého dňa tiež Rusko prišlo o dva tanky, päť obrnených bojových vozidiel pechoty, štyri delostrelecké systémy či jedno operačno-taktické bezpilotné lietadlo. Dovedna tak už Rusko stratilo 3 618 tankov, 6 986 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 687 delostreleckých systémov a 2 249 operačno-taktických bezpilotných lietadiel.

Informácie z predchádzajúceho dňa 1.4.2023:

19:30 Zelenskyj a Macron sa zhovárali o obrannej spolupráci a mierovom pláne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu telefonoval s jeho francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom. Ako informoval na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter, zhovárali sa o „obrannej interakcii“, situácii na fronte či krokom k zavedeniu ukrajinského mierového plánu. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Spomenutý desaťbodový mierový plán predstavil Zelenskyj v novembri 2022 na samite G20 na Bali. Kroky zahŕňajú cestu k jadrovej bezpečnosti, potravinovú bezpečnosť, špeciálny tribunál pre údajné ruské vojnové zločiny a konečnú mierovú zmluvu s Moskvou. Zároveň vtedy ukrajinský prezident vyzval lídrov G20, aby využili ich silu a primali Rusko, aby upustilo od jadrových hrozieb, a zaviedli cenové stropy na ruské energie.

18:30 Pravoslávneho ukrajinského metropolitu vinia z ospravedlňovania vojny, chcú preňho domáce väzenie

Ukrajinské orgány obvinili vedúceho pravoslávneho duchovného z ospravedlňovania ruskej agresie, čo je trestný čin. Metropolita Pavlo, ktorý je opátom významného kláštora Kyjevsko-pečerská lavra, počas súdneho konania povedal, že tvrdenia Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) o jeho ospravedlňovaní vojny sú politicky motivované. Duchovný vzdoruje príkazu úradov opustiť kláštorný komplex a začiatkom týždňa sa ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vyhrážal zatratením.

Súdne pojednávanie v sobotu presunuli na pondelok po tom, čo metropolita povedal, že mu je nevoľno. Prokurátori pre neho žiadajú domáce väzenie.

SBU medzičasom prehľadala dom metropolitu.

13:20 Kyjev si od Poľska objednal 100 bojových vozidiel pechoty Rosomak

Ukrajina si od Varšavy objednala 100 bojových vozidiel pechoty (BVP) Rosomak, ktoré sú vyrábané v Poľsku na základe licencie fínskej spoločnosti Patria. V sobotu to oznámil poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR správu prevzala z agentúr PAP a AFP.

Predseda poľskej vlády o tejto piatkovej objednávke zo strany ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa informoval počas návštevy závodu v juhopoľskom meste Siemianowice Slaskie v Sliezskom vojvodstve, kde sa uvedené BVP vyrábajú.

Objednávka bude podľa AFP financovaná zo zdrojov, ktoré Poľsko získalo z Európskej únie a z fondov, ktoré Ukrajina dostala od Spojených štátov. Detaily ani celková cena uvedené neboli.

Morawiecki po rozhovoroch s vedením spoločnosti Rosomak S.A. poznamenal, že Poľsko môže očakávať zrejme aj ďalšie objednávky týchto strojov, a to s veľkou pravdepodobnosťou od Slovinska či Saudskej Arábie. „Rokovania stále pokračujú, ale je možné, že budú úspešné,“ dodal.

12:30 Británia: Ruská zimná ofenzíva na Ukrajine zlyhala

Ruské úsilie o získanie silnejšej vojenskej kontroly nad východoukrajinským regiónom Donbas zlyhalo, uvádza vo svojej sobotnej správe zverejnenej na Twitteri britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na informácie spravodajských služieb.        

Odkedy post veliteľa ruských síl na Ukrajine 11. januára prevzal Valerij Gerasimov, bola jeho cieľom všeobecná zimná ofenzíva zameraná na rozšírenie kontroly nad celým Donbasom, uvádza rezort obrany v Londýne. „Po 80 dňoch je čoraz jasnejšie, že tento plán zlyhal,“ konštatuje Londýn.

Ruské sily dosiahli na fronte v Donbase len minimálne úspechy, a to za cenu desiatok tisíc obetí. Moskva tak podľa Británie z veľkej časti premárnila svoju dočasnú personálnu prevahu, ktorú získala počas jesennej „čiastočnej mobilizácie“ záložníkov do bojov na Ukrajine.

„Po desiatich rokoch vo funkcii náčelníka ruského generálneho štábu existuje pravdepodobnosť, že Gerasimov posúva hranice toho, do akej miery bude ruské politické vedenie tolerovať neúspech,“ dodalo britské ministerstvo.

11:00 Naď: Slovensko a Ukrajina rokujú o spoločnom podniku na výrobu munície

Slovensko môže byť Ukrajine nápomocné pri dodávkach 155-milimetrovej aj 152-milimetrovej munície. SR je jednou z iba troch krajín na svete spomedzi tých, ktoré podporujú Ukrajinu, ktorá vyrába práve 152-milimetrovú muníciu. V piatok to na Ukrajine vyhlásil dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď, ktorý predtým absolvoval rokovania so svojím ukrajinským rezortným partnerom Olexijom Reznikovom. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Slovensko predalo Ukrajine sedem húfnic typu Zuzana 2 a ich nasadenie v ostrých bojoch umožňuje doladiť niektoré nedostatky. „Môžete realizovať akékoľvek vojenské testovanie, ale test priamo v bojovej operácii je nenahraditeľný,“ vysvetlil Naď. Zároveň potvrdil, že doteraz bola zničená jedna húfnica z celkovo dodaných ôsmich kusov.

S Reznikovom rokoval aj o možnom spustení spoločného podniku na výrobu munície na Slovensku. „Do konkrétností pôjdeme v najbližších dňoch a týždňoch,“ oznámil Naď s tým, že to Slovensku môže priniesť významnú investíciu.

Predmetom diskusií bola tiež chystaná protiofenzíva Ukrajiny, ktorá je podľa neho reálna aj preto, že na Ukrajinu prichádza množstvo munície, ťažkej techniky aj vycvičených vojakov. „Je to aj o počasí. Jednoducho, musí to do seba zapadnúť. Ale ja verím, že najbližšie mesiace budú rozhodujúcim faktorom pre ďalší vývoj vojny na Ukrajine,“ uviedol Naď s tým, že v lete už očakáva optimistickejšie správy z vojny na Ukrajine.

Informácie z predchádzajúceho dňa 31.3.2023:

19:40 Rusi majú po výbuchu na Kryme problémy s prepravou vojenského vybavenia a munície

Nedávne výbuchy v meste Džankoj na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym obmedzili schopnosť Ruska prepravovať vojenské vybavenie a muníciu, predovšetkým rakety Kalibr. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na hovorkyňu ukrajinskej armády na juhu krajiny Nataliu Humeňukovú.

Explózia v Džankoji z 20. marca zničila ruské riadené strely Kalibr vo chvíli, keď ich prepravovali po železnici. Ruské okupačné úrady na Kryme tvrdili, že útok uskutočnilo bezpilotné lietadlo.

„Naďalej sa snažia (obnoviť železničné spojenie), práce stále pokračujú, ale plnohodnotné železničné spojenie, ktoré by im umožnilo premiestňovať ťažkú techniku, sa zatiaľ nepodarilo obnoviť,“ povedala Humeňuková v národnej televízii.

Ruské jednotky pravidelne používajú spomenutý druh rakiet na útoky proti Ukrajine. Rakety Kalibr môžu podľa ukrajinskej rozviedky zasiahnuť pozemný cieľ vzdialený viac ako 2500 kilometrov a námorný cieľ zo vzdialenosti viac ako 375 kilometrov.

18:20 Pri výbuchu ruskej míny v Chersonskej oblasti zomreli dvaja ukrajinskí elektrikári

Dvaja ukrajinskí elektrikári zahynuli a jeden utrpel zranenia pri výbuchu ruskej míny v Chersonskej oblasti v dedine Posad-Pokrovske. Uviedla to v piatok oblastná administratíva. V čase výbuchu míny elektrikári opravovali sieťovú infraštruktúru. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Dedina Posad-Pokrovske sa nachádza na západnom brehu rieky Dnipro na juhu Ukrajiny. Toto územie Chersonskej oblasti, ktoré ukrajinské sily oslobodili vlani v novembri, bolo miestom ťažkých bojov a je veľmi zamínované, keďže Rusko pôvodne dúfalo, že túto oblasť opevní a udrží pod svojou kontrolou.

Podľa ukrajinskej Štátnej záchrannej služby bude po skončení vojny Ukrajina potrebovať najmenej desať rokov na odmínovanie svojho územia.

17:50 Kyjev odmieta Lukašenkov návrh na prímerie, kým bude Rusko na okupovaných územiach

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak odmietol výzvy samozvaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka na okamžité prímerie. Poznamenal, že návrh nepripadá do úvahy, kým ruské sily budú naďalej okupovať ukrajinské územie. Informuje o tom spravodajský web CNN.

„Je nevyhnutné zastaviť nepriateľské akcie a vyhlásiť prímerie, ktoré obom stranám zakáže presúvanie skupín vojska a transfery zbraní, munície, mužstva a vybavenia,“ skonštatoval Lukašenko v piatkovom príhovore národu s tým, že musia byť „všetky zastavené, zmrazené“.

Podoľak tvrdí, že „každé prímerie bude znamenať právo (Ruskej federácie) zostať na okupovaných územiach a to je absolútne neprípustné“. „Ukrajina má právo presúvať jednotky a vybavenie na svojom území tak, ako to považuje za potrebné,“ zdôraznil Podoľak. Pozastavenie „nepriateľských akcií“ na Ukrajine odmietol aj Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova.

14:20 Kremeľ vylúčil možnosť uzatvorenia prímeria na Ukrajine

Rusko vylúčilo možnosť uzatvorenia prímeria na Ukrajine, hoci na takýto krok a obnovenie mierových rokovaní bez kladenia akýchkoľvek podmienok vyzvalo aj Bielorusko, ktoré je spojencom Moskvy. V piatok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„V kontexte Ukrajiny sa nič nemení. Špeciálna vojenská operácia pokračuje, keďže je jediným spôsobom na dosiahnutie súčasných ruských cieľov,“ vyhlásil Peskov.

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatkovom televíznom prejave vyzval na „prímerie na Ukrajine“ a rokovania medzi Kyjevom a Moskvou „bez kladenia podmienok“.

12:30 Heger sa stretol so Zelenským, hovorili o pšenici i obnove Ukrajiny

Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger sa v piatok v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o vývoze ukrajinskej pšenice aj o možnej účasti slovenských firiem na obnove Ukrajiny. Z Kyjeva informuje osobitný spravodajca TASR.

Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za doterajšiu pomoc Ukrajine, pričom si podľa vlastných slov uvedomuje, že to pre slovenskú vládu nie je jednoduché.

Heger otvoril tému vývozu pšenice z Ukrajiny s tým, že treba nájsť spoločné riešenie, ako ju dostať do Afriky, a nie aby končila na európskom trhu a diskriminovala miestnych farmárov. Ukrajinský prezident na to reagoval, že sa bude rozprávať s obchodníkmi, aby nezneužívali situáciu.

Zelenskyj zároveň požiadal Slovensko o pomoc pri obnove niektorého zo zničených miest na Ukrajine. Mohlo by ísť o obnovu škôl či nemocníc. V tejto súvislosti uviedol, že Ukrajina privíta angažovanie sa slovenských firiem.

Témou rozhovoru boli aj dezinformácie a pôsobenie propagandy Ruska na Slovensku.

9:50 Zelenskyj: Ukrajina nikdy nezabudne na masakru civilistov v Buči

Ukrajina „nikdy neodpustí“ masakru civilistov v meste Buča, vyhlásil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na prvé výročie objavenia mŕtvych tiel civilistov v tomto meste pri Kyjeve. TASR informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

Buča sa stala synonymom ruskej brutality po tom, ako sa ruské invázne jednotky vlani v marci stiahli z oblasti Kyjeva po neúspešnom pokuse o obsadenie ukrajinskej metropoly. Na uliciach Buče sa vtedy našlo mnoho tiel civilných obetí. 

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Facebook označil Buču za s„ymbol zverstiev armády okupačnej mocnosti“.

„Nikdy neodpustíme. Potrestáme každého páchateľa,“ dodal.

8:40 Minister Naď na Ukrajine: Systém protivzdušnej obrany Kub zo SR je už tu

Na Ukrajine je už prisľúbená časť systému protivzdušnej obrany Kub a okrem štyroch stíhačiek typu MiG-29, ktoré si ukrajinskí piloti prevzali pred týždňom, na Ukrajinu postupne prichádzajú po zemi aj ďalšie migy. V piatok to na Ukrajine potvrdil dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď, ktorý sa tam má v priebehu dňa stretnúť so svojím ukrajinským rezortným kolegom Olexijom Reznikovom, informuje osobitný spravodajca TASR.

Celkovo Slovensko poskytne Ukrajine 13 stíhačiek. Naď priznal, že možnosti Slovenska sú už v oblasti vojenskej pomoci Ukrajine limitované. Ako však zdôraznil, SR môže zohrať kľúčovú úlohu pri výrobe munície pre Ukrajinu.

Viac informácií nájdete na tomto odkaze.

8:20 Premiér Heger pricestoval na Ukrajinu

Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger pricestoval v piatok na Ukrajinu, kde sa stretne s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Čas ani miesto stretnutia nie je možné z bezpečnostných dôvodov vopred zverejniť. S Hegerom na Ukrajinu prišiel aj dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď.

Viac sa dočítate tu.

Informácie z predchádzajúceho dňa 30.3.2023:

21:00 Ukrajina má pod kontrolou tretinu Bachmutu, uviedol poradca prezidenta

Ukrajina má pod kontrolou len tretinu východoukrajinského mesta Bachmut, o ktoré bojuje s ruskými silami počas najdlhšej bitky súčasnej ruskej invázie. Uviedol to vo štvrtok poradca ukrajinského prezidenta. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Bachmut z jednej tretiny kontroluje Ukrajina, tak, ako zistili medzinárodní pozorovatelia,“ uviedol poradca Serhij Leščenko. Poprel však tvrdenia, že mesto je obkľúčené ruskými silami. Šéf ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenij Prigožin minulý pondelok (20. marca) vyhlásil, že jeho sily majú pod kontrolou približne 70 percent mesta Bachmut.

Generálny štáb ukrajinskej armády v noci na štvrtok uviedol, že nepriateľské sily vo svojom úsilí dobyť Bachmut zaznamenali istý úspech, uviedla stanica Sky News. „Naši obrancovia však statočne držia toto mesto a odrážajú početné nepriateľské útoky, “napísal generálny štáb na Facebooku.

20:00 Ukrajina odrazila na východnom fronte 47 útokov nepriateľa

Ukrajinskí vojaci odrazili niekoľko súbežných ruských útokov na rôzne úseky východného frontu, informovala vo štvrtok ukrajinská armáda. TASR informuje podľa agentúry DPA.

„Celkovo sme odrazili 47 útokov nepriateľa, “spresnil generálny štáb v Kyjeve v situačnej správe. Terčom útokov boli úseky frontu blízko miest Kupiansk, Lymansk, Bachmut, Avdijivka a Mariinsk, oznámil generálny štáb. V centre bojov bolo aj vo štvrtok východoukrajinské mesto Bachmut, o ktoré vedú Ukrajinci a Rusi kruté boje už celé mesiace.

„Naši obrancovia však statočne držia toto mesto a odrážajú početné nepriateľské útoky, “napísal generálny štáb na Facebooku.

11:40 Predsedníctvo Ruska v BR OSN od 1. apríla je zlý vtip, myslí si Kuleba

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba považuje predsedníctvo Ruska v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) za zlý vtip. Tohto rotujúceho predsedníctva sa Moskva ujíma 1. apríla, uviedla vo štvrtok britská stanica BBC s odvolaním sa na Kulebov status na sociálnej sieti Twitter.

Kuleba vo svojom statuse upozorňuje, že „Rusko si uzurpovalo svoje miesto (v BR OSN); vedie koloniálnu vojnu; jeho vodca (prezident Vladimir Putin) je vojnový zločinec hľadaný Medzinárodným trestným súdom za únosy detí. Svet nemôže byť bezpečným miestom s Ruskom v Bezpečnostnej rade OSN.“

BBC pripomenula, že Ukrajina koncom minulého roka vydala oficiálne vyhlásenie a informovala členské štáty OSN o začatí systematickej kampane s cieľom zbaviť Rusko štatútu stáleho člena Bezpečnostnej rady.

Vplyvná BR OSN pozostáva z 15 členov, ktorých úlohou je riešiť globálne krízy prijímaním sankcií či schvaľovaním vojenských operácií. Fakt, že jej päť stálych členov, ktorí majú právo veta a môžu tak zablokovať akúkoľvek rezolúciu, však podľa agentúry AFP odráža situáciu z čias konca druhej svetovej vojny. 

Ukrajinskí predstavitelia od vypuknutia vojny poukazujú na to, že po zániku Sovietskeho zväzu a jeho rozpade na 15 nezávislých štátov získala Ruská federácie miesto v BR OSN „bez predchádzajúcej dohody“ a bez dodržania postupov stanovených Chartou OSN.  Sovietskemu zväzu bol post stáleho člena BR OSN určený ako jednej z víťazných mocností v druhej svetovej vojne.

11:00 Zelenskyj sa v rakúskom parlamente poďakoval za poskytovanú humanitárnu pomoc

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa počas prejavu prostredníctvom videospojenia prihovoril vo štvrtok poslancom rakúskeho parlamentu. Rakúsku sa poďakoval za poskytovanú humanitárnu pomoc a zdôraznil, že jeho krajina nežiada nič iné, než „mier, bezpečnosť, slobodu a pokoj“. TASR informuje na základe správy agentúry APA a stanice ORF.

„Ďakujeme za podporu pri odmínovacích prácach a lekársku starostlivosť (o Ukrajincov) v Rakúsku, “povedal Zelenskyj.  Zdôraznil, že každý jeden hlas podporujúci dodržiavanie medzinárodného práva je pre Ukrajinu dôležitý. Poznamenal, že podstatné nie sú geopolitika ani vojensko-politické záležitosti, ale to, aby "každý človek za každých okolností zostal človekom" a aby ľudia nezostali indiferentní voči zlu.  

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina čelí ruskej agresívnej vojne už 400 dní a každý deň prichádza o mnohých ľudí - vojakov i civilistov. Upozornil na to, že mínami a nevybuchnutou muníciou je kontaminovaných 174.000 kilometrov štvorcových územia Ukrajiny. „Ak sa na váš obraciame s prosbou o podporu, prosíme o ochranu ľudských životov,“ uviedol. Pred rakúskymi poslancami vyjadril presvedčenie, že Ukrajina v boji proti ruským inváznym silám zvíťazí. Za svoj prejav zožal dlhý potlesk. 

Proti vystúpeniu Zelenského však protestovali poslanci pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), ktorí opustili sálu, pričom na svojich miestach zanechali plagáty požadujúce „mier “a „neutralitu“. 

Bolo to už po druhý raz, čo sa Zelenskyj v online prejave prihovoril Rakúšanom. Koncom júna mal prejav v rámci festivalu 4Gamechangers vo viedenskej Marx Halle. Vtedy sa poďakoval všetkým, „ktorí rozumejú tomu, kto je v tejto vojne vinníkom“ a obhajoval sankcie voči Rusku.

Predseda rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka priblížil, že Viedeň poskytla Kyjevu dosiaľ finančnú a humanitárnu pomoc vo výške viac ako 129 miliónov eur. Zdôraznil tiež, že Rakúsko bude Ukrajine pomáhať aj pri povojnovej obnove krajiny, a to „v rámci EÚ, ako aj bilaterálne, konkrétne a aktívne.“ Rakúsko je podľa neho „síce neutrálne vojensky, ale nie politicky“. Dodal, že v Rakúsku našlo od začiatku vojny na Ukrajine z 24. februára 2022 útočisko takmer 94.000 Ukrajincov. 

V Rakúsku iniciovala vystúpenie Zelenského v parlamente liberálna strana NEOS ešte vlani v marci. Toto úsilie však zlyhalo na odpore FPÖ. Namiesto Zelenského predniesol v polovici júna prejav v parlamente vo Viedni napokon osobne predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk.

Zelenskyj po vypuknutí ruskej invázie predniesol prejav pred takmer všetkými parlamentmi členských krajín EÚ s výnimkou Bulharska a Maďarska. V Sofii tomu bránia proruské strany. 

10:00 Rodičia ukrývajú deti v pivniciach, aby ich uchránili pred evakuáciou

Ukrajinskí dobrovoľníci uvádzajú, že niektorí rodičia ukrývajú svoje deti v pivniciach, aby zabránili ich nútenej evakuácii z frontovej línie. Informoval o tom vo štvrtok britský denník The Guardian.

Zatiaľ čo rodičia uvádzajú rôzne dôvody pre toto svoje konanie, väčšina dobrovoľníkov tento jav pripisuje kombinácii chudoby a nepriaznivého psychického stavu rodín, ktoré už celé mesiace žijú v oblastiach bojov. Ukrajinská vláda začiatkom marca vydala miestnym úradom v donbaskom meste Bachmut, kde prebiehajú najdlhšie a najkrvavejšie boje od začiatku ruskej vojenskej invázie, povolenie na nútené evakuácie detí. 

V súčasnosti sa toto nariadenie vzťahuje len na obývané oblasti, ktorým hrozí, že sa dostanú pod ruskú okupáciu, čo sa podľa vlády v Kyjeve aktuálne týka iba Bachmutu. Civilisti v Bachmute sú vystavení intenzívnemu ostreľovaniu od začiatku vojny, jeho intenzita sa však za uplynulé mesiace dramaticky zvýšila, píše Guardian. Podľa ukrajinských úradov sa v tomto meste stále nachádza asi 4000 civilistov, pričom nie je jasné, koľko je medzi nimi detí. 

Na evakuácii civilistov z frontovej línie sa od začiatku vojny na Ukrajine podieľajú tisícky dobrovoľníkov. Kým mnoho rodičov odíde dobrovoľne ešte predtým, ako sa k miestu ich bydliska presunie frontová línia, v takýchto oblastiach sa údajne stále nachádzajú tisíce detí.

Podľa jedného z dobrovoľníkov, ktorého citoval Guardian, majú ľudia rôzne dôvody na to, že v takýchto nebezpečných oblastiach zostávajú. Majú napríklad staršieho príbuzného, ktorý nedokáže chodiť, či nedôverujú tomu, že im úrady naozaj zabezpečia náhradné ubytovanie. Ľudia, ktorí sa zdráhajú odísť, sú často veľmi chudobní, majú malú dôveru v štát a „nie sú veľmi sebavedomí“, cituje britský denník slová nemenovaného dobrovoľníka.

8:20 Ruská armáda stratila ďalších 560 vojakov

Na Ukrajine podľa Kyjiva za uplynulý deň padlo 560 ruských vojakov. Od začiatku vojny sa tak straty na životoch v radoch ruských ozbrojených síl zvýšili na 172 900, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj o jeden tank, osem obrnených bojových vozidiel pechoty a dvanásť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu ruská armáda podľa Kyjiva stratila celkovo 3 610 tankov, 6 974 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 671 delostreleckých systémov.

7:40 Chorvátsko plánuje Ukrajine dodať vrtuľníky Mi-8

Chorvátsko dúfa, že Ukrajine „v blízkej budúcnosti" dodá vrtuľníky Mi-8. Povedal to v stredu chorvátsky minister obrany Mario Banožić. Nekonkretizoval však, koľko vrtuľníkov by jeho krajina mohla potenciálne poskytnúť. Minister zároveň konštatoval, že Chorvátsko by mohlo Ukrajine pomôcť v jej snahe o odmínovanie vzhľadom na skúsenosti z odmínovania od chorvátskej vojny za nezávislosť z rokov 1991 až 1995. Informuje o tom web Kyiv Independent.

wikipedia

Správy z predchádzajúceho dňa 29.3.2023:

19:50 Erdogan po schôdzke s Novákovou: Turecko udržiava dialóg s Ukrajinou i s Ruskom

Vyhlásil v stredu v Ankare turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po schôdzke s prezidentkou Maďarska Katalin Novákovou. S odvolaním sa na server origo.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Turecký prezident povedal, že Turecko nepôjde do vojny a že on osobne sa bude venovať otázke nelegálnych migrantov.

Erdogan pripomenul, že jeho krajina urobila veľa pre obnovenie prepravy obilia, avšak 44 percent tejto komodity sa cez Čierne more dostáva do Európy, pričom ruský prezident Vladimir Putin by bol radšej, keby sa obilie dostalo do chudobných afrických krajín. „Tento tovar by mal byť prepravený do najmenej rozvinutých krajín,“ podčiarkol.

Turecký prezident vyjadril želanie čo najskoršieho prímeria medzi bojujúcimi stranami a poznamenal, že vojna na Ukrajine si vyžaduje diplomatické riešenie.

Nováková podotkla, že Maďarsko, ktoré susedí s Ukrajinou, žije v bezprostrednom ohrození, pričom na jej území zomreli aj príslušníci tamojšej maďarskej menšiny. „Podporujeme integritu Ukrajiny a odsudzujeme Putinovu agresiu. Je nutné čo najskôr dosiahnuť prímerie a mierové rokovania,“ zdôraznila maďarská prezidentka, podľa ktorej je však potrebný spravodlivý mier. Podčiarkla, že vojna nesmie ďalej eskalovať.

Nováková informovala Erdogana o ďalšej pomoci Maďarska Turecku po ničivom zemetrasení vo forme financií, zdravotných potrieb, liekov aj o maďarskej ponuke obnovy zničených miest. Erdogan sa poďakoval za pomoc Maďarska a označil ho za strategického partnera.

17:27 Nemecko podporí Ukrajinu balíkom vojenskej pomoci v hodnote 12 miliárd eur

Balík pomoci, ktorý navrhli nemecké rezorty obrany a diplomacie, schválil rozpočtový výbor parlamentu (Bundestag). Pomoc má byť postupne vyplácaná do roku 2032.

„Za tieto financie môže Ukrajina s podporou nemeckej vlády priamo nakupovať výzbroj. Je dôležité Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedli vo vyhlásení traja zástupcovia vládnej koalície v rozpočtovom výbore.

Nemecká vláda poskytla Kyjevu od začiatku ruskej invázie vlani 24. februára už viac ako 14,2 miliárd eur, vyplýva z údajov nemeckého ministerstva zahraničných vecí.

16:42 Putin pripustil, že západné sankcie môžu mať na Rusko negatívny dopad

Predtým Putin tvrdil, že Moskva sa sankciám prispôsobuje. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Sankcie uvalené proti ruskej ekonomike naozaj môžu mať v strednodobom výhľade negatívny dopad,“ povedal Putin na zasadnutí vlády, vysielanom v televízii.

Západ zaviedol v niekoľkých krokoch tvrdé sankcie voči Moskve pre ruskú inváziu na Ukrajine. Putin opakovane tvrdil, že Rusko odoláva vlnám ekonomických sankcií, ktoré boli zamerané predovšetkým na vývoz ruskej ropy a zemného plynu. Ruský prezident v stredu povedal, že nezamestnanosť v krajine sa drží na historickom minime, pričom inflácia, ktorá vlani na jar prudko stúpla, podľa očakávania do konca marca klesne pod štyri percentá. 

Putin však dodal, že návrat ku krivke rastu by v nás nemal vyvolávať pocity uvoľnenia. „Musíme podporovať a posilňovať pozitívne trendy v našej ekonomike, zvyšovať jej výkonnosť, zaisťovať technologickú, personálnu a finančnú nezávislosť,“ povedal.

Prezident vyzval vládu, aby „konala rýchlo a bez zbytočnej byrokracie a odkladov“.

15:22 Ruské posily mali hromadnú nehodu na Krymskom moste, podľa úradov sa príliš ponáhľali

Na moste spájajúcom ruskú pevninu s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym bolo do hromadnej dopravnej nehody zapojených niekoľko ruských bojových obrnených vozidiel. Referuje o tom web Kyiv Post.

Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) informovalo, že „päť obrnených vozidiel ruských teroristov nedorazilo do bojovej zóny“. GUR uviedlo, že podľa oficiálnych údajov „prekročenie rýchlosti a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti pri jazde v kolóne“ viedli k zrážke štyroch z piatich vozidiel, čo si vyžiadalo značné opravy.

13:30 Ukrajina vytláča vagnerovcov od dôležitej zásobovacej trasy pri Bachmute

V bojoch o východoukrajinské mesto Bachmut došlo k menšiemu posunu v prospech ukrajinskej strany. V stredajšom súhrne to konštatujú britské tajné služby.

„Jedným z významných úspechov nedávnych ukrajinských operácií pravdepodobne bolo vytlačenie bojovníkov ruskej Vagnerovej skupiny od cesty 0506,“ uviedlo v stredu britské ministerstvo obrany, ktoré ich závery každodenne zverejňuje. Táto vedľajšia cesta spájajúca Bachmut a Časiv Jar sa stala dôležitou zásobovacou trasou pre ukrajinských obrancov. Vagnerovci sa predtým nachádzali len niekoľko stoviek metrov od nej.

Ukrajinskí vojaci z 28. brigády bojujúci na frontovej línií pri meste Bachmut, 27.3.2023.SITA/AP Photo/LibkosUkrajinskí vojaci z 28. brigády bojujúci na frontovej línií pri meste Bachmut, 27.3.2023.Boje o Bachmut pokračujú, no počet útokov ruských síl je v porovnaní s uplynulými týždňami naďalej nízky, tvrdia ďalej tajné služby.  Hoci ruské médiá 26. marca informovali, že vagnerovci dobyli priemyselný komplex Azom v severnej časti Bachmutu, kto ho skutočne ovláda, je podľa nich sporné.

11:50 Ukrajina musela vrátiť nefunkčný systém protivzdušnej obrany

Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s novinármi agentúry AP zopakoval požiadavky Kyjeva na dodanie ďalších modernejších zbraní. Poznamenal tiež, že Ukrajina musela vrátiť nefunkčný systém protivzdušnej obrany, ktorý mu dodala jedna z európskych krajín. 

„Máme úžasné rozhodnutia týkajúce sa (systémov protivzdušnej obrany) Patriot, ale v skutočnosti ich nemáme,“ povedal Zelenskyj v súvislosti s Patriotmi, ktoré Kyjevu prisľúbili Spojené štáty. Ukrajina podľa jeho slov potrebuje na ochranu pred ruskými raketami 20 batérií Patriotov, pričom možno ani tento počet nebude postačujúci, nakoľko „žiadna krajina na svete nebola vystavená toľkým útokom balistickými strelami“. 

Zelenskyj v rámci utorkového rozhovoru pre AP dodal, že jedna z európskych krajín poslala Ukrajine iný systém protivzdušnej obrany, ktorý však nefungoval, a museli ho znova a znova vymieňať. Ukrajinský líder nespresnil, o ktorú krajinu išlo. 

Okrem toho Zelenskyj zopakoval dlhodobú požiadavku Kyjeva na dodávky bojových stíhačiek. „Ak hovoríme o moderných bojových lietadlách, stále nemáme nič,“ konštatoval.

10:58 Španielsko dodá Ukrajine po Veľkej noci šesť tankov Leopard 2A4

V stredu o tom informovali viaceré médiá vrátane novín El País, ktoré sa odvolávajú na ľavicovú vládu premiéra Pedra Sáncheza. 

Ako píše rakúska stanica ORF na svojej stránke, oprava tankov už bola ukončená a tento týždeň prebiehajú v meste Córdoba ich skúšky. V uplynulých týždňoch sa v Španielsku uskutočnil výcvik 55 ukrajinských členov posádky a technikov zameraný na obsluhu tankov Leopard.

Madrid prisľúbil dodať ukrajinským silám desať tankov.

Španielsko disponuje 347 tankami Leopard. Spomedzi nich je 108 staršieho typu 2A4 a 239 novšieho typu 2A6. Z novších tankov však Madrid zatiaľ Ukrajine žiadne poskytnúť neplánuje, pretože sú určené na vlastné potreby.

9:38 Zelenskyj naznačil, že prehra v Bachmute by mohla znamenať prehru Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval, že pokiaľ ukrajinská armáda nezvíťazí v dlhotrvajúcej bitke o mesto Bachmut v Doneckej oblasti, Rusko by mohlo začať budovať medzinárodnú podporu pre dohodu, ktorá by mohla prinútiť Ukrajinu urobiť neprijateľné kompromisy.

Ruský vodca Vladimir Putin by v takom prípade podľa Zelenského „toto víťazstvo „predal“ Západu, svojej spoločnosti, Číne, Iránu“. „Ak bude cítiť trochu krvi a cítiť, že sme slabí, bude tlačiť, tlačiť, tlačiť,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre agentúru AP, ktorý sa uskutočnil vo vlaku z mesta Sumy do Kyjiva. Zelenskyj v uplynulých dňoch navštívil viaceré miesta na frontovej línii, aby udržal vysokú motiváciu svojej armády aj ukrajinského obyvateľstva.

Zelenskyj prognózuje, že ak by Ukrajinci v Bachmute prehrali, tlak z porážky by v takom prípade prišiel veľmi rýchlo. A to nielen od medzinárodného spoločenstva, ale aj od jeho vlastnej krajiny. „Naša spoločnosť sa bude cítiť unavená a bude ma tlačiť, aby som s nimi (Rusmi) urobil kompromis,“ povedal Zelenskyj a dodal, že zatiaľ takýto tlak nepocítil.

7:44 Zelenskyj pre AP povedal, že je pripravený rokovať so Si Ťin-pchingom

„Sme pripravení privítať ho tu. Chcem s ním hovoriť,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre AP. Dodal, že pred vojnou na Ukrajine s čínskym prezidentom udržiaval kontakt, no počas viac než rok trvajúcej vojny nie.

Čínsky prezident minulý týždeň navštívil Rusko, čo viedlo k domnienkam, že by Peking mohol Moskve poskytnúť zbrane a strelivo potrebné na doplnenie zásob, píše AP. Jeho cesta sa skončila bez takéhoto návrhu.

Putin však neskôr oznámil, že sa Bieloruskom dohodol na umiestnení taktických jadrových zbraní v tejto susednej krajine.

Zelenskyj uviedol, že tento Putinov krok mal za cieľ odvrátiť pozornosť od nedostatku záruk zo strany Číny. "Čo to znamená? Znamená to, že táto návšteva nebola pre Rusko dobrá," povedal ukrajinský prezident pre AP.

Zelenskyj s novinármi AP hovoril počas cesty vlakom, ktorým cestoval po Ukrajine. Ukrajinský prezident počas rozhovoru komunikoval v anglickom jazyku.

Správy z predchádzajúceho dňa 28.3.2023:

20:00 Rusko musí opustiť každý meter ukrajinského územia, vyhlásil Kuleba

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok na online zasadnutí žiadal, aby ruské ozbrojené sily opustili každý meter ukrajinského územia. Boj Kyjeva proti inváznym vojakom označil za súčasť celosvetového boja za demokraciu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Chcem jasne povedať - Rusko sa musí stiahnuť z každého štvorcového metra ukrajinského územia. Nikto by si nemal nesprávne vysvetľovať, čo slovo stiahnutie znamená, “povedal Kuleba na virtuálnom stretnutí s kolegami počas druhého Summitu za demokraciu, organizovaného USA.

Americký prezident Joe Biden oficiálne otvorí summit v stredu. Touto akciou sa snaží sústrediť spojencov proti Rusku, aj proti silnejúcemu zasahovaniu Číny.

„V tomto boji bránime celý demokratický svet,“ vyhlásil Kuleba.

Čína predložila návrh na prímerie, ktorý si osvojil ruský prezident Vladimir Putin. Ukrajina a jej západní podporovatelia však návrh zavrhli, pretože by zmrazil územné zisky Moskvy po 13 mesiacoch invázie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naďalej trvá na tom, že Krymský polostrov je súčasť Ukrajiny, hoci Rusko ho obsadilo a anektovalo v roku 2014.

„Žiaden iný národ nechce mier viac než Ukrajina. Ale mier za akúkoľvek cenu je mylná predstava. Ak má byť mier trvalý, musí byť spravodlivý, “povedal Kuleba.

„Zastavenie agresie Ruska a obnova územnej celistvosti Ukrajiny sú základnými podmienkami mieru. Nerozumné ústupky útočníkovi iba povzbudia Rusko, aby zosilnilo svoje útoky na demokraciu, a dajú mu čas na prebudovanie armády a na obnovenie ozbrojenej ofenzívy proti Ukrajine,“ varoval šéf ukrajinskej diplomacie.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý Summit za demokraciu viedol, podporil ukrajinské návrhy. A varoval pred takým riešením konfliktu, ktoré by umožnilo Rusom preskupiť sily. „Táto vojna sa môže skončiť zajtra, ak prezident Putin stiahne ruské sily z Ukrajiny, “vyhlásil Blinken.

Do summitu sa namiesto ukrajinského prezidenta zapojil minister Kuleba, ktorý jeho neúčasť ospravedlnil. Zelenskyj je práve v tomto vo frontovej oblasti na Ukrajine. Navštívil napríklad ukrajinskú pohraničnú stráž v Sumskej oblasti pri hranici s Ruskom, píše portál britského denníka The Guardian. Prezident sa tam objavil aj v obrannom zákope.

16:00 Zelenskyj pokračuje v obhliadke frontových oblastí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok zavítal do Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Pokračoval tak v návštevách viacerých oblastí Ukrajiny, ktoré pocítili útoky ruských síl. Zelenského aktivity sa dejú v čase, keď mnohí očakávajú spustenie rozsiahlej ukrajinskej protiofenzívy s cieľom oslobodiť územia okupované Ruskom.

Zelenskyj sa v Sumskej oblasti stretol s miestnymi predstaviteľmi a obyvateľmi. Tento región po vypuknutí vojny pred viac ako rokom čiastočne obsadili ruské sily. Tie sa odtiaľ stiahli začiatkom apríla. Zelenskyj zavítal do Ochtyrky, ktorá vlani zažila kruté boje, ale nebola obsadená, a tiež do mesta Trosťanec, ktoré ukrajinská armáda oslobodila 26. marca 2022.

Obyvateľ Trosťanca Dmytro Zajac pre agentúru AP povedal, že prezidentova návšteva mesta pre neho veľa znamenala. „Je to symbol jednoty a železnej vôle, ktorá spojila krajinu,“ povedal.

Počas uplynulého týždňa sa Zelenskyj objavil v Chersonskej a Charkivskej oblasti, ktoré boli počas minulého roka okupované ruskými silami. Navštívil i Bachmut v Doneckej oblasti a prišiel taktiež do Zaporižžskej oblasti na juhu.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

15:30 Šéf MAAE Grossi naďalej presadzuje vytvorenie ochrannej zóny okolo Zaporižžskej jadrovej elektrárne

V blízkosti Zaporižžskej jadrovej elektrárne na Ukrajine, ktorá je najväčšou v Európe, sa zintenzívnili boje, čo naďalej zvyšuje možnosť jadrovej havárie. V utorok to uviedol šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi.

„V oblasti Zaporižžskej jadrovej elektrárne je zvýšená úroveň boja, aktívneho boja,“ povedal Grossi v rozhovore pre agentúru AP. „Moje tímy denne podávajú správy o útokoch, zvukoch ťažkých zbraní... To je prakticky konštantné.“

Zaporižžská jadrová elektráreň v doterajšom priebehu vojny prišla o niekoľko zdrojov napájania a v niekoľkých prípadoch musela prejsť na núdzové dieselové generátory, aby napájali základné chladiace systémy. Zatiaľ posledné priame ostreľovanie elektrárne bolo v novembri.

Šéf MAAE uviedol, že o situácii diskutoval na najvyšších úrovniach s oboma stranami a stále diskutuje o „rôznych scenároch, ktoré by mohli viesť“ k vytvoreniu ochrannej zóny okolo elektrárne.

SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka

14:00 Pri ruských útokoch zomrelo za uplynulý deň osem civilistov

Pri ruských útokoch proti deviatim ukrajinským oblastiam za uplynulý deň zomrelo osem civilistov a ďalších 66 utrpelo zranenia. V utorok to uviedlo tlačové oddelenie ukrajinského ministerstva obrany. Terčom útokov boli Kyjivská, Dnipropetrovská, Donecká, Chersonská, Charkivská, Černihivská, Sumská, Zaporižžská a Luhanská oblasť. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Rusko za uplynulý deň zasiahlo 124 ukrajinských obcí s použitím mínometov, tankov, delostrelectva, striel S-300, raketometov, striel s plochou dráhou letu Ch-31, dronov a taktického letectva. Zasiahnutých bolo 76 infraštruktúrnych zariadení.

12:30 Ruské sily prišli v bojoch o Avdijivku o množstvo tankov

Ruské sily utrpeli v bojoch o východoukrajinské mesto Avdijivka v Doneckej oblasti veľké straty. Podľa utorňajšieho hodnotenia britského ministerstva obrany zverejneného na Twitteri prišiel 10. tankový pluk ruskej armády pri pokuse o obkľúčenie Avdijivky o značnú časť svojej techniky, uviedla agentúra DPA.

Rezort obrany v Londýne uviedol, že ruské sily dosiahli pri Avdijivke len „zanedbateľný postup“. „Ruský desiaty tankový pluk prišiel pri pokuse obkľúčiť Avdijivku z juhu o veľkú časť svojich tankov“, uviedlo ministerstvo v tvíte.

Tento pluk je prvou väčšou formáciou, ktorú Moskva od augusta 2022 vytvorila osobitne na podporu tzv. špeciálnej operácie na Ukrajine. Pluk má však podľa viacerých zdrojov problémy so slabou disciplínou a morálkou vojakov. Napriek tomu, že vojaci pravdepodobne absolvovali výcvik v Bielorusku, bojové operácie tejto formácie sú podľa všetkého efektívne len vo veľmi obmedzenej miere, konštatuje britské ministerstvo.

Straty desiateho pluku podľa Londýna súvisia zrejme z veľkej časti s „takticky chybnými frontálnymi útokmi“ podobnými tým, aké ruské sily v uplynulých mesiacoch uskutočnili napríklad v okolí mesta Vuhledar. Mesto Avdijivka leží len 13 kilometrov od Donecka — Ruskom ovládaného administratívneho centra Doneckej oblasti — a približne 90 kilometrov juhozápadne od obliehaného Bachmutu. Najvyšší predstaviteľ miestnej samosprávy Vitalij Barabaš v pondelok odporučil všetkým civilistom, aby mesto opustili.

Pred inváziou ruskej armády vo februári 2022 mala Avdijivka asi 30.000 obyvateľov. Po viac ako roku bojov zostalo v meste len 2300 ľudí, z toho 1960 je odkázaných na dodávky humanitárnej pomoci, uviedol Barabaš začiatkom marca.

11:20 Ruská armáda prišla o ďalších 570 vojakov

Za uplynulý deň Moskva na Ukrajine podľa Kyjiva stratila 570 vojakov. Počet strát na životoch v radoch ruských ozbrojených síl tak od začiatku vojny vzrástol na 171 730, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Rusko podľa neho za uplynulý deň prišlo aj o sedem tankov, trinásť obrnených bojových vozidiel pechoty, pätnásť delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo 3 602 tankov, 6 966 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 653 delostreleckých systémov a 525 raketometov.

9:00 Nad Kyjivskou oblasťou zostrelili v noci 12 dronov

Rusko v noci zaútočilo dronmi na Kyjivskú oblasť. Tamojšia vojenská správa informovala, že ukrajinské vzdušné sily zostrelili v tamojšom vzdušnom priestore 12 bezpilotných lietadiel. Trosky z dronu spadli do kyjivskej štvrti Sviatošynskyj, kde v dôsledku toho vypukol požiar nebytového domu, informoval šéf kyjivskej vojenskej správy Serhij Popko s tým, že si to nevyžiadalo obete a oheň je už uhasený. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl podľa webu Ukrajinská pravda informoval, že pri nočných ruských útokoch ukrajinské sily zničili 14 z 15 iránskych dronov Šáhid, ktoré vyslalo Rusko. Štáb upozornil, že pravdepodobnosť ďalších raketových a vzdušných úderov zostáva vysoká naprieč celým územím Ukrajiny.

SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka

7:40 Na Ukrajinu dorazili britské tanky Challenger

„(Tanky) už sú na Ukrajine,“ potvrdila Zolotarová. Bližšie podrobnosti neuviedla. 

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov predtým v pondelok potvrdil, že skontroloval „nový prírastok“ v ukrajinských ozbrojených silách: tanky Challenger, ako aj nemecké bojové vozidlá pechoty Marder, obrnené nákladné vozidlá Cougar a obrnené transportéry Stryker zo Spojených štátov.

„Pred rokom by si nikto nepomyslel, že podpora našich partnerov bude taká veľká,“ uviedol Reznikov v príspevku na sociálnej sieti. Britská vláda v pondelok uviedla, že ukrajinskí vojaci, ktorí sa cvičili na obsluhu britských tankov Challenger 2, sú pripravené na nasadenie na fronte.

SITA/Ben Birchall/Pool via AP

Výcvik ukrajinských vojakov začal krátko po tom, čo Londýn v januári oznámil dodávku 14 tankov na Ukrajinu. Posádky sa učili riadiť a šoférovať tanky Challenger 2 a „efektívne identifikovať ciele“, uviedol britský rezort obrany. Ukončenie výcviku tiež označil za „zásadnú zmenu“ v schopnostiach ukrajinských ozbrojených síl.

Správy z predchádzajúceho dňa 27.3.2023:

20:00 Priemyselná produkcia na Ukrajine sa vlani znížila o viac ako tretinu

V minulom roku klesla priemyselná produkcia na Ukrajine o 36,9 %. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil ukrajinský štatistický úrad.

Najhorším mesiacom z hľadiska dynamiky priemyselnej výroby v roku 2022 bol marec, keď po celoplošnej ruskej invázii okamžite klesla o 53,7 %. V januári bol zaznamenaný nárast o 2,9 % a vo februári pokles o 10,1 %.

V apríli sa miera poklesu znížila na 46,6%, v máji až júni na 40,9, resp. 40,8 %. V treťom štvrťroku, pred objavením sa problémov s dodávkami energie spôsobených ruským ostreľovaním, tento trend pokračoval. V júli nastal pokles na 42,3 %, v auguste to bolo 39,4 % a v septembri 39,8 %.

Najväčší pokles bol zaznamenaný v spracovateľskom priemysle (41,2 %), v ťažobnom priemysle (30,1 %), v dodávkach elektriny, plynu a tepla (30,7 %). Štátny štatistický úrad poskytol údaje bez zohľadnenia dočasne okupovaných území.

18:30 Na Ukrajinu dorazili tanky Leopard 2 od Nemecka

Na Ukrajinu dorazilo 18 tankov Leopard 2, ktoré jej prisľúbilo Nemecko. V pondelok o tom informoval nemecký magazín Der Spiegel s odvolaním sa na nemenovaný zdroj. Agentúre Reuters informáciu neskôr potvrdil aj zdroj z oblasti bezpečnosti.

Nemecko s dodaním tankov Leopard 2 na Ukrajinu súhlasilo v januári. Sú pritom považované za jedny z najlepších v západnom arzenáli. Toto rozhodnutie Berlína umožnilo aj iným krajinám reexportovať na Ukrajinu tanky Leopard zo svojej výzbroje.

Denník The Guardian s odvolaním sa na Der Spiegel uviedol, že na Ukrajinu spolu s tankami dorazilo aj približne 40 bojových vozidiel pechoty Marder.

Okrem tankov darovaných z Nemecka dorazili na Ukrajinu podľa zdroja agentúry Reuters aj tri tanky Leopard, ktoré Ukrajine prisľúbilo Portugalsko.

Nemecká armáda cvičila príslušníkov ukrajinských tankových posádok a vojakov, ktorí budú ovládať vozidlá Marder, niekoľko týždňov na cvičiskách pri meste Münster a obci Bergen na severe Nemecka.

16:50 Šéf MAAE Grossi a ukrajinský prezident Zelenskyj spolu navštívili Záporožie

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru (MAAE) Rafael Grossi v pondelok oznámil, že juhoukrajinskú Záporožskú oblasť, ktorú sčasti ovládajú ruské sily, navštívil spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Správu priniesli tlačové agentúry AFP a AP, ktorá stretnutie oboch predstaviteľov pokrývala exkluzívne.

„Dnes som sa v meste Záporožie stretol so Zelenským a mali sme cenný rozhovor o ochrane Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) a jej zamestnancov. Znovu som vyjadril našu plnú podporu jadrovým zariadeniam na Ukrajine,“ napísal Grossi v mene MAAE aj v tvíte.

Grossi tento týždeň navštívi ZAES druhýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, aby osobne posúdil vážnosť bezpečnostnej situácie v zariadení.

Na stretnutí so Zelenským vyjadril Grossi obavy, že situácia v elektrárni „sa vôbec nezlepšuje“. Zdôraznil, že je stále napätá, čo spôsobuje militarizácia oblasti okolo elektrárne a aj nedávny výpadok elektriny v nej. Od jej vlaňajšieho obsadenia ruskými silami sa to nestalo prvýkrát.

Obaja sa stretli v meste Záporožie, ktoré sa nachádza na území ovládanom Ukrajinou približne 50 kilometrov severovýchodne od atómovej elektrárne.

Grossi viackrát navrhol zriadenie bezpečnej zóny okolo ZAES. Tá bola v uplynulom období v dôsledku ostreľovania niekoľkokrát odpojená od elektrickej siete. Atómová elektráreň pritom na bezpečnú prevádzku potrebuje spoľahlivé dodávky elektrickej energie.

15:20 Nezvestný český bojovník na Ukrajine sa po šiestich dňoch našiel

Český dobrovoľník bojujúci na Ukrajine, ktorého vyhlásili za nezvestného, sa po šiestich dňoch ozval. Na sociálnej sieti Facebook to v pondelok uviedla česká organizácia Zdravotní zajištění a tiež organizácia Memorial – International Legion Defense of Ukraine, ktorá združuje zahraničných dobrovoľníkov bojujúcich na strane Ukrajiny. Informuje o tom spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Skvelé správy... vďaka vášmu zdieľaniu sa Sendy našiel. Po šiestich dlhých dňoch. Ďakujeme všetkým, je živý a vďaka vám sa ozval,“ uviedla na Facebooku organizácia Zdravotní zajištění. Za pomoc pri zdieľaní informácie sa poďakovala aj organizácia Memorial.

14:10 Ukrajinské úrady takmer úplne uzavreli mesto Avdijivka

Z mesta Avdijivka, ležiaceho v tesnej blízkosti frontu na východe Ukrajiny, začali v pondelok evakuovať pracovníkov technických služieb, ktorí tam ešte zostali.

Na sociálnej  sieti Telegram o tom informoval najvyšší predstaviteľ miestnej samosprávy Vitalij Barabaš, podľa ktorého bude v meste čoskoro vypnutý mobilný príjem, „pretože v meste sú informátori ruských okupantov“, uviedla agentúra Reuters. 

Rusko podľa Barabaša mení Avdijivku na „miesto ako z postapokalyptických filmov“ a zintenzívňuje ostreľovanie, čo tamojšie úrady núti k tomu, aby toto mesto takmer úplne uzavreli, informuje TASR. 

Agentúra Reuters pripomenula, že ruské sily v poslednom čase postupne získavajú územie na okrajoch Avdijivky. Ukrajinská armáda aj pre to už minulý týždeň varovala, že mesto by sa mohlo stať „druhým Bachmutom“, ktoré niekoľkomesačné prudké boje zmenili na trosky.

V nedeľu boli pri ostreľovaní ruskou armádou v Avdijivke zasiahnuté dve výškové budovy.

V obave z ďalších útokov ruskej armády Barabaš v mene úradov všetkým civilistom dôrazne odporučil „opustiť Avdijivku, pretože ruské rakety a projektily nešetria nikoho a nič – bez ohľadu na to, aké názory zastávate“. 

„Musíte ísť. Musíte si zbaliť veci (a ísť), najmä s deťmi,“ apeloval Barabaš.

13:50 Ruské ostreľovanie Slovianska si vyžiadalo dvoch mŕtvych a desiatky zranených

Ruské raketové ostreľovanie východoukrajinského mesta Sloviansk si vyžiadalo najmenej dve obete a takmer tri desiatky zranených, uviedol v pondelok gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Kyrylenko na sociálnej sieti Facebook spresnil, že v dôsledku ruského ostreľovania boli v meste zničené administratívne aj kancelárske budovy, päť výškových budov a sedem súkromných domov. Zároveň potvrdil, že o život prišli dve osoby a 29 ďalších utrpelo zranenia.

Ruské jednotky podľa Kyrylenka zaútočili na mesto Sloviansk dvoma raketami systému S-300. K ostreľovaniu došlo o 9.30 h SELČ, cituje AFP.

Terčom útoku v Doneckej oblasti sa stalo aj mesto Družkivka.

12:50 Pri ruských útokoch zomreli traja civilisti

Traja ukrajinskí civilisti zomreli a ďalší piati utrpeli zranenia pri ruských útokoch za uplynulý deň, ktoré zasiahli sedem oblastí krajiny. Uviedlo to v pondelok tlačové stredisko ukrajinského ministerstva obrany. Terčom útokov boli Donecká, Chersonská, Charkovská, Černihivská, Sumská, Záporožská a Luhanská oblasť. Informuje o tom web Kyiv Independent.

V Doneckej oblasti ruská armáda zasiahla jedenásť obcí, pričom poškodila trinásť rodinných domov, hotel a budovu súdu, uviedol gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. V Charkivskej oblasti ruskí vojaci zasiahli sedemnásť obcí, poškodili päťposchodovú obytnú budovu, dva rodinné domy a hospodárske budovy, povedal gubernátor oblasti Oleh Synjehubov.

9:00 Ruská armáda za uplynulý deň podnikla viac ako 60 útokov

Ruská armáda za uplynulých 24 hodín podnikla proti Ukrajine dvakrát útok raketou, 23 leteckých úderov a 38 útokov raketometmi. Uviedol to v pondelok ráno ukrajinský generálny štáb. Vzdušné sily Ukrajiny podnikli tri údery proti ruským dočasným základniam. Ukrajinská raketa a delostrelectvo zaútočili na jeden kontrolný bod, štyri oblasti koncentrácie ruských vojakov, zbraní a vojenskej techniky, stanicu elektronického boja a na sklad munície. Informuje o tom web Kyiv Independent.

8:20 Na Ukrajine je nezvestný ďalší český dobrovoľník

Český dobrovoľník bojujúci na Ukrajine je nezvestný. Jeho kolegovia ho naposledy videli v blízkosti miest Sloviansk a Kramatorsk v Donbase, informuje český spravodajský server Novinky.cz.

Informáciu o nezvestnom českom dobrovoľníkovi priniesla na sociálnej sieti Facebook organizácia Memorial – International Legion Defense of Ukraine, ktorá združuje zahraničných dobrovoľníkov bojujúcich na strane Ukrajiny.

Minulý týždeň zahynul na Ukrajine český dobrovoľník, ktorý bojoval na strane Kyjeva. České ministerstvo zahraničných vecí pre Novinky.cz uviedlo, že išlo o druhý takýto prípad za uplynulý rok.

 Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite