Správy z predchádzajúceho dňa 1.1.2023:

19:30 Šéf NATO vyzval Západ, aby zvýšil výrobu zbraní pre Ukrajinu 

Západní spojenci musia v nadchádzajúcich mesiacoch zvýšiť výrobu zbraní, aby plne zabezpečili zásobovanie Ukrajiny vo vojne proti Rusku, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Správu na svojom webe v nedeľu priniesla stanica Sky News, informuje TASR.

Počas bojov na Ukrajine sa podľa Stoltenberga spotrebúva "enormné množstvo" munície, pričom ruský prezident Vladimir Putin sa zjavne pripravuje na dlhý konflikt.

Stoltenberg tiež povedal, že členovia Severoatlantickej aliancie musia udržiavať vlastné zásoby zbraní a zároveň pokračovať v dodávkach potrebnej výzbroje pre vládu v Kyjeve.

„Pre delostrelectvo potrebujeme enormné množstvo munície, náhradné diely, údržbu,“ uviedol šéf NATO pre nedeľňajší program rozhlasovej stanice BBC Radio 4. „Je to obrovská úloha. Musíme zvýšiť výrobu, a to presne spojenci z NATO aj robia.“

Stoltenberg dodal, že hoci Ukrajinci mali v posledných týždňoch v bojoch prevahu, objavujú sa náznaky toho, že sa ruské sily preskupujú, aby podnikli novú ofenzívu.

17:15 Rusov pri Bachmute limitujú nedostatočné zásoby munície

Vyčerpanie zásob delostreleckej munície pravdepodobne ovplyvní schopnosť ruskej armády viesť vo vysokom tempe operácie v okolí Bachmutu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Britské ministerstvo obrany už pred týždňom uviedlo, že kľúčovým limitujúcim faktorom ruských útočných operácií s vysokou pravdepodobnosťou zostáva nedostatok munície.

Bachmut s predvojnovou populáciou asi 70-tisíc obyvateľov je jedným z hlavných cieľov Ruska, pretože obsadenie tohto mesta by umožnilo okupantom útočiť na ďalšie mestá v Doneckej oblasti ako Kramatorsk alebo Slaviansk.

Podľa britského ministerstva obrany veľkú časť útočných operácií Rusov pri Bachmute vedie žoldnierska Wagnerova skupina. Tá využíva naverbovaných odsúdencov, ktorí sú však nedostatočne vycvičení.

14:50 Ruské novoročné útoky na Ukrajinu cielili na výrobu dronov, tvrdí Moskva 

Moskva v nedeľu vyhlásila, že jej novoročné vojenské údery na Ukrajinu boli zamerané proti výrobe dronov. Podľa ruského ministerstva obrany sa nimi podarilo zmariť plány Kyjeva na „teroristické útoky“ proti Rusku. Informovala o tom agentúra AFP.

Ruské sily počas Silvestra a Nového roka útočili na Ukrajinu raketami a dronmi. Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu oznámili, že podľa aktualizovaných údajov zahynuli traja ľudia a 50 ďalších utrpelo zranenia.

12:15 Protivzdušná obrana Ukrajiny zostrelila v noci 45 dronov 

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila počas novoročnej noci 45 dronov, ktorými Rusko útočilo na krajinu. Oznámila to v nedeľu ráno armáda v Kyjeve. TASR informácie prevzala od agentúr DPA a AFP a stanice Sky News.

Podľa vyhlásenia ukrajinských vzdušných síl zostrelili 13 bezpilotných lietadiel iránskej výroby v sobotu večer a ďalších 32 po polnoci. Ukrajinskí predstavitelia však neuviedli, či niektoré drony zasiahli svoje ciele.

Veliteľ kyjevskej polície Andrij Nebytov zverejnil na sociálnej sieti fotografiu jedného zo zostrelených dronov, na ktorom bol nápis „Šťastný nový rok“ v ruštine.

Na Silvestra útočila ruská armáda na Ukrajinu 20 raketami, z ktorých väčšinu podľa Kyjeva zostrelili. Cieľom útokov bola ukrajinská metropola i ďalšie mestá. Hlásili po nich najmenej jedného mŕtveho a desiatky zranených.

10:45 Putin v novoročnom prejave obvinil Západ z rozpútania vojny na Ukrajine

Ruský vodca Vladimir Putin v novoročnom prejave odsúdil Západ pre jeho agresiu a obvinil ho z toho, že sa snaží využiť konflikt na Ukrajine na zničenie Ruska. „Bol to rok ťažkých, nevyhnutných rozhodnutí, najdôležitejších krokov k získaniu plnej suverenity Ruska a silnej konsolidácii našej spoločnosti,“ povedal a zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenie, že Moskva nemala inú možnosť, ako poslať vojakov na Ukrajinu, pretože bola ohrozená bezpečnosť Ruska.

„Západ klamal o mieri. V skutočnosti sa pripravoval na agresiu a dnes to otvorene priznáva. Už aspoň nie je trápny. Cynicky využíva Ukrajinu a jej obyvateľov na oslabenie a rozdelenie Ruska. Nikdy sme to nikomu nedovolili a ani nedovolíme,“ povedal Putin.

SITA/Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Šéf Kremľa sa posťažoval, že predstavitelia západných štátov „celé roky Rusko pokrytecky uisťovali o svojich mierových zámeroch vrátane riešenia konfliktu v Donbase“.

Po tom, ako Putin rozpútal vojnu na Ukrajine, Západ uvalil na Rusko rozsiahle sankcie a mnohé zahraničné spoločnosti odišli z Ruska alebo pozastavili činnosť v tejto krajine.

„Tento rok nám vyhlásili skutočnú sankčnú vojnu. Tí, ktorí ju začali, očakávali úplné zničenie nášho priemyslu, ekonomiky a obchodu. To sa nestalo, pretože sme spoločne vytvorili spoľahlivú bezpečnostnú rezervu,“ povedal Putin. Napriek ubezpečeniam, že v Rusku všetko pokračuje bez problémov, silvestrovské oslavy sa konali v miernejšom režime ako obvykle a tradičný ohňostroj a koncert na Červenom námestí v Moskve zrušili.

9:00 V prvých hodinách nového roka bolo počuť výbuchy v Kyjeve i inde na Ukrajine

Väčšie množstvo výbuchov bolo počuť po polnoci v prvých hodinách nového roka v Kyjeve i iných častiach Ukrajiny. Na mnohých miestach krajiny zneli aj protiletecké sirény, píše agentúra Ruters.

Niektori obyvatelia Kyjeva vyšli na balkóny svojich bytov a za zvuku sirén skandovali „Sláva Ukrajine! Sláva hrdinom!“ priblížili Reutersu očití svedkovia.  

V centre hlavného mesta zničili úlomky rakety zneškodnenej ukrajinskými ozbrojenými silami jedno auto, avšak zranenia či obete na ľudských životoch predbežne hlásené neboli, oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko.

Vojenská správa Kyjeva informovala, že zničených bolo 23 Ruskom odpálených alebo vypustených „leteckých cieľov“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v novoročnom príhovore uviedol, že Ukrajina bude proti invázii ruskej armády bojovať, až kým nezvíťazí. Zároveň vzdal aj hold všetkým, čo bránia svoju vlasť, všíma si agentúra AFP.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj sumarizoval, že v priebehu soboty vypálilo Rusko na Ukrajinu viac než dve desiatky riadených striel; 12 z nich zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana, z toho šesť nad Kyjevom.

Informácie z predchádzajúceho dňa (31.12.2022):

19:10 Rusko a Ukrajina oznámili ďalšiu výmenu vojnových zajatcov

Rusko a Ukrajina si krátko pred príchodom nového roka vymenili vojnových zajatcov. Domov sa podľa Kyjeva vrátilo 140 ukrajinských vojakov, Moskva oznámila príchod 82 Rusov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Novú výmenu väzňov oznámili v sobotu vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak a ruské ministerstvo obrany. Bližšie informácie o čase ani mieste výmeny neposkytli. Vracajúcich sa Rusov, prevažne zranených vojakov, okamžite letecky prepravili do Moskvy, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ministerstvo obrany.

Jermak doplnil, že medzi prepustenými Ukrajincami bolo osem žien i zranení ľudia a bojovníci z prístavného mesta Mariupol.

18:44 Zelenskyj po nových náletoch – Ukrajina neodpustí Rusku jeho útoky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že jeho krajina neodpustí Rusku jeho agresiu. Vyjadril sa po tom, ako Moskva krátko pred Novým rokom podnikla ďalšiu sériu raketových útokov. Informácie TASR prevzala od agentúr AFP a Reuters a televízie CNN.

„Niekoľko vĺn raketových útokov na Silvestra. Rakety proti ľuďom... Nikto na svete vám to neodpustí. Ukrajina neodpustí,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. Rusko v sobotu odpálilo na Ukrajinu viac ako 20 rakiet, z nich 12 podľa ukrajinskej armády zostrelila protivzdušná obrana. Pri útokoch zahynul najmenej jeden človek v Kyjeve a desiatky ľudí utrpeli zranenia.

SITA/AP Photo/Felipe DanaKyjev po útokoch na civilnú infraštruktúru, 31.12.2022.

„Tentoraz je hromadný raketový útok Ruska úmyselne zameraný na obytné oblasti, vôbec nie na našu energetickú infraštruktúru,“ uviedol v tvíte ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Vojnový zločinec Putin 'oslavuje' Nový rok zabíjaním ľudí,“ dodal a zopakoval výzvu, aby Rusko zbavili stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že bez elektriny je vzhľadom na núdzové odstávky 30 percent odberateľov v hlavnom meste. Obyvatelia však majú vodu a funguje vykurovanie. Na Ukrajine zostávajú aj počas nadchádzajúcej noci v platnosti zákazy vychádzania od 19:00 h do polnoci, oslavy príchodu nového roka na verejných priestranstvách tak nie sú možné.

Predstavitelia viacerých ukrajinských oblastí na sociálnych sieťach vyzvali obyvateľov, aby na Silvestra tieto opatrenia dodržiavali. Niektorí upozornili, že v noci v uliciach miest posilnia počty policajtov.

15:08 Rusko útočilo na Ukrajinu raketami a dronmi, v Kyjeve hlásia mŕtveho

Krátko pred novoročnými oslavami Rusko v sobotu znova zaútočilo na Ukrajinu desiatkami rakiet i dronmi. Nálety hlásili vo viacerých oblastiach vrátane metropoly Kyjev, kde zabili najmenej jedného človeka. Informovali o tom agentúry AP, DPA a APF.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že starší človek zomrel v Solomianskom obvode na juhozápade mesta, kde tiež hospitalizovali tri zranené ženy. Medzi zranenými v inej časti mesta je podľa neho aj japonský novinár.

V Kyjeve bolo krátko po poludní, po vyhlásení leteckého poplachu po celej Ukrajine, počuť najmenej desať výbuchov, informovali novinári viacerých agentúr a miestni obyvatelia.

Útoky a následné požiare i zranených hlásili aj v Mykolajivskej oblasti na juhu a Chmeľnyckej, Žytomyrskej a Vinnyckej oblasti na západe krajiny. Vo viacerých regiónoch preventívne prerušili dodávky elektriny, aby obmedzili škody v prípade zásahu energetickej infraštruktúry.

Rusko od polovice októbra podniklo 11 sérií rozsiahlych útokov zameraných z veľkej časti na infraštruktúru Ukrajiny, dosiaľ posledný tento štvrtok. Výpadky prúdu postihujú milióny ľudí.

13:40 V Kyjeve bolo počuť výbuchy po varovaní náletmi

Viacero výbuchov bolo v sobotu počuť v ukrajinskej metropole Kyjev po tom, ako Rusko podľa tamojších predstaviteľov spustilo sériu vzdušných útokov. Informoval o tom denník The Guardian, od ktorého TASR správu prevzala.

Obyvatelia Ukrajiny dostali varovanie pred leteckými útokmi okolo poludnia. Vyhlásenie pohotovosti sa týkalo celej krajiny.

Novinári v Kyjeve informovali, že protivzdušná obrana funguje. Podľa agentúry Reuters bolo počuť desať explózií.

Gubernátor juhoukrajinskej Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim predtým oznámil, že na krajinu smeruje ďalší raketový útok. Na sociálnej sieti spresnil, že výstraha platí pre všetky oblasti.

11:15 Farmári tohto roku dokázali zozbierať 60 miliónov ton úrody

Napriek „najťažšiemu obdobiu sejby v histórii Ukrajiny" farmári krajiny dokázali v tomto roku zozbierať 60 miliónov ton úrody, čím zabezpečili zásoby potravín pre budúci rok. Povedal to v piatok na zasadaní vlády ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. 

Dodal pritom, že vďaka dohode o exporte obilia cez Čierne more, ktorú sprostredkovala Organizácia Spojených národov, Ukrajina od augusta mohla exportovať 15 miliónov ton potravín. Informuje o tom web Kyiv Independent.

9:40 Ruská armáda bude na svoju obnovu potrebovať najmenej päť rokov

Ruská armáda utrpela počas bojov na Ukrajine také veľké straty, že na svoju obnovu bude potrebovať najmenej päť rokov, uviedol v piatok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

„Podľa poznatkov vyplývajúcich zo zistení NATO utrpeli Rusi ťažké strany v tankoch, delostrelectve, obrnených vozidlách i vojakoch,“ citoval Reznikova denník Ukrajinska pravda. „Regulárne ozbrojené sily Ruskej federácie by sa mohli obnoviť (do stavu pred inváziou) najskôr do piatich rokov, a možno až za desať rokov,“ odhadol ukrajinský minister obrany. To isté podľa neho platí pre raketový potenciál Ruska.

K stratám ukrajinských ozbrojených síl sa Reznikov nevyjadril. Od februárového masívneho vpádu ruských jednotiek na Ukrajinu utrpeli ťažké straty obe bojujúce strany.

Ukrajina tvrdí, že ruská armáda prišla už o 100 000 svojich vojakov. Agentúra DPA pripomína, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.

Správy z predchádzajúceho dňa (30.12.2022):

20:02 Po vyhlásení mobilizácie sa Ukrajinu pokúsilo nelegálne opustiť vyše 12 000 ľudí

Ukrajinská štátna pohraničná služba informovala, že od 24. februára sa územie Ukrajiny pokúsilo nelegálne opustiť viac ako 12 000 osôb, na ktoré sa vzťahovala všeobecná mobilizácia vyhlásená v súvislosti s vojnou rozpútanou Ruskom. Vo svojej správe to v piatok uviedla britská stanica BBC, na ktorú upozornila TASR.

Pripomenula, že od prvého dňa vojny, ktorá sa začala 24. februára inváziou ruských jednotiek, je na Ukrajine vyhlásené stanné právo a všeobecná mobilizácia. V praxi to znamená, že muži vo veku od 18 do 60 rokov majú zakázané opustiť krajinu. Existujú však výnimky – týkajú sa napríklad osamelo žijúcich otcov, mužov nespôsobilých na vojenskú službu, ale aj osôb, ktorých práca zahŕňa prekračovanie hraníc – ide napríklad o vodičov z povolania alebo námorníkov, objasnila BBC.

Pohraničná služba Ukrajiny v piatok informovala, že od začiatku vojny začala v súvislosti s mobilizáciou viac ako 2100 trestných konaní, napríklad pre nelegálnu prepravu osôb cez hranice, falšovanie dokladov a vyhýbanie sa nástupu do vojenskej služby. Odsúdených bolo medzičasom 350 občanov Ukrajiny.

„Došlo aj k 410 neúspešným pokusom o podplatenie pohraničníkov vo výške viac ako 4,9 milióna hrivien (124.604 eur)“, uvádza sa vo vyhlásení pohraničnej služby. Priemerný úplatok tak predstavoval 11 900 hrivien, čo je asi 300 eur, spresnila BBC.

Pri prechode cez rieku na ukrajinsko-rumunskej hranici sa utopilo 12 ľudí, dodali tamojšie úrady. Pohraničníci našli aj telá troch mužov, ktorí zahynuli v horách. Ukrajinský parlament v polovici novembra predĺžil stanné právo, ako aj mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní. Znamená to, že uvedené opatrenia platia do 19. februára budúceho roku.

18:30 Väčšina Ukrajincov chce oslavovať Vianoce 25. decembra

Väčšina Ukrajincov chce oslavovať Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára, a nie 7. januára podľa juliánskeho kalendára, ktorý používa ruská pravoslávna cirkev. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý zverejnil web Ukrajinská pravda.

SITA/AP Photo/Evgeniy MaloletkaSkauti s Betlehemským svetlom počas vianočnej omše v meste Charkov, 25.12.2022.Podľa prieskumu chce približne 60 % opýtaných oslavovať Vianoce 25. decembra, kým začiatok januára preferuje iba 25 % obyvateľov. V oba dni je pripravených oslavovať takmer 13 % opýtaných a zhruba tri percentá Vianoce neoslavuje. Do ankety sa zapojilo približne 1,5 milióna Ukrajincov.

16:50 Ukrajina od začiatku vojny eviduje 15 000 nezvestných

Tisícky vojakov a civilistov sú na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vedené ako nezvestné, uviedla v piatok poradkyňa ukrajinského prezidenta Aľona Verbytská. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Rusko potvrdilo 3392 ukrajinských vojnových zajatcov, medzi ktorými sú aj civilisti, povedala Verbytská, ktorá sa angažuje ako ombudsmanka pre práva ukrajinských vojakov, pre médiá skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND).

„Na Ukrajine však v súčasnosti evidujeme 15 000 ľudí ako nezvestných, vrátane mnohých civilistov,“ dodala. Osud týchto ľudí je podľa nej neznámy. „Nevieme, čo sa s nimi stalo,“ podotkla. „Nachádzajú sa v ruskom zajatí, boli unesení z Ruskom obsadených území či boli už dávno zabití?“ spýtala sa Verbytská s tým, že táto neistota je ťažká predovšetkým pre rodinných príslušníkov nezvestných.

Podľa Verbitskej Rusko naďalej systematicky porušuje Ženevskú konvenciu a nedovoľuje predstaviteľom Medzinárodného výboru Červeného kríža navštíviť vojnových zajatcov.

Ukrajinské úrady opakovane upozorňujú, že z okupovaných území boli do Ruska unesené celé rodiny vrátane detí, pripomína DPA.

15:37 Bielorusko hovorí po náleze rakety o možnej provokácii Kyjeva

„Buď bola táto neriadená strela vypálená neúmyselne v dôsledku zlého výcviku posádky, alebo bola raketa poškodená, alebo ide o úmyselnú provokáciu ukrajinských ozbrojených síl,“ napísal vo vyhlásení ministerstva veliteľ bieloruskej protivzdušnej obrany Kiryl Kazancav.

Ako pripomína TASR, bieloruské médiá priniesli správy, podľa ktorých vo štvrtok dopoludnia dopadla na územie krajiny zostrelená raketa systému protivzdušnej obrany S-300.

#Ukraine is ready to investigate into the fall of S-300 missile on the territory of #Belarus and to invite experts from the countries which are not related to #Russia, said the Defense Ministry of Ukraine. pic.twitter.com/7Gv3iePMwr

— NEXTA (@nexta_tv) December 30, 2022

Kazancav uviedol, že ju zostrelili nad Ivanavským rajónom v Brestskej oblasti na juhozápade Bieloruska. Vzhľadom na incident si v Minsku už predvolali ukrajinského veľvyslanca. Kyjev uviedol, že je pripravený spolupracovať na objasnení prípadu za účasti expertov z radov štátov, ktoré nie sú spojené s podporou Ruska ako teroristického štátu.

Ukrajina vo štvrtok čelila ďalšiemu rozsiahlemu raketovému útoku Ruska. Časť ruských striel zasiahla aj objekty v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti. „Preto nemožno vylúčiť ani provokáciu zo strany teroristického štátu Ruska, ktorý trasu svojich riadených striel zvolil tak, aby vyprovokoval ich odpálenie vo vzdušnom priestore nad Bieloruskom,“ uvádzalo sa vo vyhlásení ukrajinského ministerstva obrany. Išlo by podľa neho o podobný prípad ako v novembri, keď bolo zasiahnuté poľské územie.

Na Ukrajine panujú obavy, že by Rusko mohlo spustiť novú ofenzívu smerom z Bieloruska. Dopad rakety na bieloruské územie by mohol byť v takomto prípade využitý ako zámienka, vysvetľuje DPA.

14:30 Vo štvrtok zaznamenali viac ako 80 ruských útokov na Chersonskú oblasť

Ruské sily vytrvalo bombardujú Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na gubernátora Jaroslava Januševyča, podľa ktorého Rusi vo štvrtok na oblasť zaútočili delostrelectvom a raketami 81-krát.

SITA/Kherson Region Administration via APSituácia v meste Cherson dňa 24.12.2022.

„Nepriateľ zaútočil 27-krát na mesto Cherson. Zasiahli obchod, zariadenia kritickej infraštruktúry, priemyselné firmy, súkromné aj bytové budovy,“ opísal Januševyč ruské útoky na hlavné mesto oblasti. Jedna osoba vo štvrtok utrpela zranenia.

12:58 Na Ukrajinu vycestovalo z Poľska viac ľudí, ako z nej prišlo

Vo štvrtok cestovalo približne 31 000 ľudí z Poľska na Ukrajinu, uviedla SG na sociálnej sieti. Za tento deň kontrolovala 27 200 osôb odchádzajúcich z Ukrajiny.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu z 24. februára zaznamenala poľská Pohraničná stráž 8,79 milióna osôb odchádzajúcich zo susednej krajiny. Počet ľudí prichádzajúcich do Poľska dosiahol takmer sedem miliónov. Tieto čísla však udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, pripomína DPA.

11:10 Stoltenberg vyzýva spojencov pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine

Dôležité je podľa neho vnímať kontext – rozsiahle ruské útoky na civilnú infraštruktúru, ktorých zámerom je pripraviť Ukrajincov v zime o vodu, vykurovanie a elektrinu. „Prezident Putin sa pokúša urobiť zo zimy zbraň proti civilistom. Nie je to útok na vojenské ciele s civilnými obeťami. Je to mohutný útok na civilistov,“ povedal Stoltenberg.

Spojenci podľa neho podporujú Ukrajinu pri práve na sebaobranu, ktoré je zakotvené v Charte OSN.

„Samozrejme, vyzývam spojencov, aby urobili viac,“ doplnil v interview. „Bezpečnostným záujmom nás všetkých je postarať sa o to, aby Ukrajina uspela a Putin nevyhral.“

9:16 Británia dodala Ukrajine detektory kovov a súpravy na deaktivovanie bômb

Británia v piatok oznámila, že dodala Ukrajine vyše 1000 detektorov kovov a 100 súprav na deaktivovanie bômb, ktoré pomáhajú čistiť mínové polia. Ide o najnovšiu britskú dodávku vojenskej pomoci tejto krajine napadnutej Ruskom. 

„Používanie pozemných mín Ruskom a útočenie na civilnú infraštruktúru ukazujú šokujúcu krutosť Putinovej invázie,“ uviedol v oznámení britský minister obrany Ben Wallace.

„Tento najnovší balík podpory Spojeného kráľovstva pomôže Ukrajine bezpečne čistiť pôdu a budovy, keď naspäť dobýja svoje právne uznávané územie,“ dodal Wallace. Detektory kovov, vyrobené nemeckou firmou Vallon, môžu pomôcť vojakom vyčistiť úseky ciest a trás od výbušných zariadení tak, aby boli bezpečné, uviedlo britské ministerstvo obrany. Doplnilo, že deaktivovacie súpravy zasa môžu zneškodniť rozbušky na nevybuchnutých bombách.

Wallace vo štvrtok vyhlásil, že Británia v roku 2023 vyčlení 2,3 miliardy libier (2,59 miliardy eur) na vojenskú pomoc Ukrajine, čo je rovnaká suma, akú poskytla Británia aj tento rok.

7:48 Na Kyjev v noci zaútočili drony; zničila ich protivzdušná obrana

Ukrajinské hlavné mesto Kyjev sa v noci na piatok stalo terčom útoku dronov. Miestni predstavitelia vydali krátko po 02.00 h na sociálnej sieti Telegram varovanie, aby sa obyvatelia mesta skryli v protileteckých krytoch. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba uviedol, že cieľom útoku bola podľa neho tamojšia energetická infraštruktúra. Útok si nevyžiadal žiadne obete.

Podľa predbežných vyjadrení kyjevskej vojenskej samosprávy vstúpilo do vzdušného priestoru Kyjeva päť dronov typu Šáhid, ktoré však boli zničené ukrajinskými systémami protivzdušnej obrany.

Agentúra AFP pripomína, že Ukrajina hlásila vo štvrtok ráno rozsiahly raketový útok Ruska. Na územie krajiny smerovalo vo viacerých vlnách vyše 100 striel. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v dôsledku týchto útokov je väčšina územia Ukrajiny bez elektriny.

Správy z predchádzajúceho dňa (29.12.2022):

20:00 Raketa zostrelená v Bielorusku môže byť zámernou provokáciou Ruska

Ukrajina vo štvrtok uviedla, že dopad rakety na územie v západnej časti Bieloruska mohol byť aj "zámernou provokáciou" zo strany Ruska.

Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré v reakcii na incident vo štvrtok večer vydalo ukrajinské ministerstvo obrany. Súčasne vyjadrilo pripravenosť vykonať vyšetrovanie, a to aj za účasti expertov "z radov štátov, ktoré nie sú spojené s podporou Ruska ako teroristického štátu". Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) monitorovaná agentúrou TASR.

Vo vyhlásení sa pripomína, že "Ukrajina naďalej odoláva ruskému barbarstvu a agresii, pričom využíva svoje bezpodmienečné právo na sebaobranu". 

Kyjev si podľa vyhlásenia tiež uvedomuje "zúfalé a tvrdohlavé snahy Kremľa zatiahnuť Bielorusko do jeho agresívnej vojny proti Ukrajine", preto ukrajinská strana "nevylučuje úmyselnú provokáciu zo strany teroristického štátu Rusko".

Ukrajinské ministerstvo obrany objasňuje, že Rusko mohlo vytýčiť takú trasu pre svoje riadené strely, aby vyprovokovalo ich neutralizáciu vo vzdušnom priestore nad územím Bieloruska. 

Podľa stanice RFE/RL Bielorusko tvrdí, že jeho vzdušný priestor bol vo štvrtok narušený protilietadlovou raketou S-300 odpálenou z územia Ukrajiny. V tejto súvislosti bol ukrajinskému veľvyslancovi v Minsku odovzdaný oficiálny protest bieloruského vedenia.

 Ruská armáda vo štvrtok podnikla ďalší mohutný útok na Ukrajinu. Podľa predbežných odhadov ukrajinského generálneho štábu bolo územie Ukrajiny napadnuté riadenými strelami typu Ch-101/Ch-555, Kalibr, Ch-22 a Ch-32, protiradarovými strelami Ch-31P, ako aj bezpilotnými lietadlami Šáhid 131/136. Celkovo bolo použitých viac ako 11 bezpilotných lietadiel a 69 riadených striel odpálených zo strategických bombardérov Tu-95MS a Tu-22M3 a lodí čiernomorskej flotily. Okrem toho boli proti ukrajinským mestám vo frontovej zóne použité aj protilietadlové riadené strely S-300. 

18:00 Ruské ostreľovanie si vyžiadalo najmenej troch mŕtvych

Najmenej traja ľudia zomreli a sedem utrpelo zranenia v dôsledku ruského raketového útoku na Ukrajinu. Hovorca ukrajinskej pohotovostnej služby Oleksandr Chorunžhyj pre televíziu CNN uviedol, že dvaja ľudia zomreli v Charkivskej oblasti na severovýchode krajiny a jedna osoba prišla o život v Doneckej oblasti na východe. Ostreľovanie zranilo štyroch ľudí v Kyjivskej oblasti, dvoch v Charkivskej a jedného v Ivanofrankivskej oblasti.

K 16:00 miestneho času bolo poškodených 41 objektov vrátane 21 obytných budov, povedal hovorca.

Šéf vojenskej administratívy v Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram napísal, že jeden z dvoch mŕtvych v oblasti prišiel o život v sanitke na ceste do nemocnice. „V oblasti boli zaznamenané údery nepriateľských rakiet. Všetky boli zamerané na naše zariadenia kritickej infraštruktúry,“ uviedol Synjehubov.

14:00 Štvrtkový ruský útok je jeden z „najmasívnejších“ od začiatku vojny, tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany

Najnovšia vlna ruských raketových útokov, ktorá vo štvrtok otriasla mestami a dedinami naprieč Ukrajinou, bola jedna z „najmasívnejších“ od začiatku vojny. Ako referuje spravodajský web CNN, na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany.

„Ruskí teroristi si ponechali jeden z najmasovejších raketových útokov od začiatku rozsiahlej invázie na posledné dni roka. Snívajú o tom, že Ukrajinci budú oslavovať Nový rok v tme a chlade. Ale nedokážu poraziť ukrajinský ľud,“ uviedlo ministerstvo obrany.

Podľa predbežných správ ukrajinského letectva ruské sily odpálili 69 riadených striel, pričom ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 54 z nich. Letectvo uviedlo, že odrazilo aj útoky iránskych bezpilotných lietadiel, ktoré sú navrhnuté tak, aby explodovali pri kontakte s cieľmi.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak predtým vo svojom príspevku na Twitteri uviedol, že Rusko pri útoku odpálilo viac ako 120 rakiet. Neuviedol však ďalšie podrobnosti. Povedal akurát to, že cieľom útoku bolo „zničiť kritickú infraštruktúru a hromadne zabiť civilistov“.

12:50 Na ruskej strane padlo už viac ako 104-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 104 560 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišlo o život 790 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3018 tankov, 6047 bojových obrnených vozidiel, 4675 vozidiel a palivových nádrží, 2004 delostreleckých systémov, 423 odpaľovacích raketových systémov, 212 systémov protivzdušnej obrany, 268 vrtuľníkov, 283 lietadiel, 1717 dronov, 653 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 179 kusov špeciálnej techniky.

Počas stredy zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v smere na Bachmut a Lyman, uviedol generálny štáb.

SITA/AP Photo/Andriy Andriyenko

11:00 V Kyjive je bez elektriny 40 % obyvateľov, informoval Kličko

Štvrtkový raketový útok Ruska na Ukrajinu spôsobil, že bez elektriny zostalo asi 40 % obyvateľov Kyjiva. Informoval o tom starosta hlavného mesta Vitalij Kličko, uvádza portál The Guardian.

Rusko vo štvrtok ráno spustilo ďalšiu vlnu raketových útokov na Ukrajinu a podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka vypálilo viac ako 120 striel. Útok bol ďalším na kľúčovú infraštruktúru naprieč Ukrajinou. Moskva podobné útoky spúšťa každý týždeň už od októbra.

SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletk

10:00 Protivzdušná obrana v Kyjive zostrelila 16 ruských striel, z mesta hlásia zranených

Informuje o tom portál The Guardian.

Protivzdušná obrana v Mykolajive a Odese údajne úspešne zostrelila niektoré z rakiet.

Podľa starostu Kyjiva Vitalija Klička protivzdušná obrana v oblasti zostrelila 16 ruských striel. V hlavnom meste však hlásia aj najmenej troch zranených, vrátane 14-ročného dievčaťa. Dvoch ľudí zachránili z domu, ktorý zasiahli trosky.

Naprieč krajinou tiež hlásia rozsiahle výpadky prúdu a obyvateľov varujú, aby naďalej zostali v krytoch, nabili si svoje elektronické zariadenia a podľa možností doplnili aj zásoby vody.

SITA/AP Photo/Efrem LukatskyĽudia v stanici metra, ktorá sa používa ako úkryt pred bombami počas raketového útoku v Kyjeve, 29. decembra 2022.

Britská veľvyslankyňa na Ukrajine Melinda Simmons útok kritizovala s tým, že konanie Moskvy ukázalo, že „Rusko nechce mier s Ukrajinou, Rusko chce podrobenie Ukrajiny“.

Štvrtkový útok je ďalším zo série ruských útokov na kľúčovú infraštruktúru naprieč Ukrajinou. Moskva podobné útoky spúšťa každý týždeň už od októbra.

9:00 Raketové útoky zasiahli aj Ľvov, oznámil starosta

Nové rozsiahle raketové útoky, ktoré vo štvrtok ráno zasiahli Ukrajinu, postihli aj mesto Ľvov. Informoval o tom starosta mesta Andrij Sadovyj, ktorého citovala webová stránka britskej spravodajskej televízie Sky News.

Sadovyj na Twitteri napísal: "Ľvov zasiahlo päť rakiet. Príslušné (pohotovostné) služby boli vyslané na miesto. Zisťujeme ďalšie informácie."

Ľvov sa nachádza na západe Ukrajiny približne 65 kilometrov od poľských hraníc a pred bojmi doň ušlo mnoho civilistov, ktorí odtiaľ často pokračujú v ceste do Poľska.

8:15 Ukrajina hlási rozsiahly ruský raketový útok

Ukrajina hlásila vo štvrtok ráno nový rozsiahly raketový útok Ruska. Vo viacerých mestách bolo počuť výbuchy, podľa úradov v dôsledku zostreľovania rakiet systémom protivzdušnej obrany. TASR informácie prevzala od agentúr Reuters, AFP a AP.

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč na sociálnej sieti napísal, že na územie krajiny smeruje vo viacerých vlnách vyše 100 striel. Sirény leteckého poplachu zneli podľa neho po celej Ukrajine.

Explózie bolo podľa spravodajcu agentúry Reuters a miestnych médií počuť v Kyjeve i v mestách Žytomyr a Odesa.

V Odeskej a Dnepropetrovskej oblasti oznámili prerušenie dodávok elektriny, ktorých cieľom je minimalizovať možné škody na energetickej infraštruktúre v prípade, keby ju zasiahli rakety.

7:30 Rusko poškodilo na Ukrajine už 700 zariadení kritickej infraštruktúry

Od začiatku vojny, ktorú koncom februára Rusko rozpútalo na Ukrajine, dostalo na Ukrajine zásah viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry. V televíznom rozhovore to v stredu uviedol námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin, pričom spresnil, že ide napríklad o plynovody, elektrické rozvodne či mosty.

"Vo všeobecnosti máme na Ukrajine k dnešnému dňu informácie o viac ako 35.000 objektoch poškodených v dôsledku ruských útokov," povedal Jenin.

Námestník ukrajinského ministra vnútra podľa TASR ešte koncom novembra vyhlásil, že od začiatku vojny na Ukrajine bolo v dôsledku ostreľovania poškodených 32.000 civilných objektov. Na vojenské ciele vraj smerovali len tri percentá útokov ruskej armády.

Agentúra DPA, ktorá o Jeninovom stredajšom vyhlásení informovala, pripomenula, že ruská armáda sa na energetické zariadenia na Ukrajine cielene zameriava od októbra. Obyvatelia sú preto často celé hodiny bez elektriny a niekedy sú prerušené aj dodávky tepla a vody. Vo viacerých oblastiach Ukrajiny došlo k novým leteckým útokom aj v utorok večer a v stredu ráno. Obzvlášť silno bolo zasiahnuté mesto Cherson, ktoré Ukrajina znovudobyla len nedávno. 

Podľa informácií zo stredy rána v Chersone bolo v priebehu predchádzajúcich 24 hodín zasiahnutých 33 civilných cieľov, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Raketové údery boli v stredu ráno hlásené aj z priemyselného mesta Charkov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vo svojom prejave k poslancom ukrajinského parlamentu označil obnovu Ukrajiny po vojne za najväčší hospodársky projekt v Európe. Vyzval poslancov, aby pripravili zákony, ktoré by prilákali podnikateľov a investorov, informovali podľa DPA ukrajinské médiá. 

Organizácia Spojených národov vo svojej najnovšej bilancii  uviedla, že počet potvrdených civilných obetí na životoch a zranených na Ukrajine sa blíži k 18.000. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) pritom zdôraznil, že skutočný počet obetí na životoch Ukrajincov je "podstatne vyšší", ale získať spoľahlivé údaje z frontových oblastí je ťažké. 

OHCHR vo svojom vyhlásení zverejnenom v utorok večer špecifikoval, že od 24. februára, keď ruská armáda začala vojnu proti Ukrajine, do 26. decembra bolo v radoch civilistov potvrdených 6884 obetí na životoch a 10.947 zranených. Do tejto bilancie je započítaných aj 429 zabitých detí.

Správy z predchádzajúceho dňa 28.12.2022:

20:16 Ukrajina pomohla Západu nájsť sa – tým, ako kladie odpor Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil v stredu pred poslancami ukrajinského parlamentu s každoročným posolstvom. Tento svoj prejav avizoval deň predtým vo večernom videopríhovore.

Podľa poslanca Jaroslava Železňaka sa začiatok prejavu oddialil pre letecký poplach. Zelenského prejav trval asi 50 minút, informovala britská stanica BBC. Ukrajinský prezident vyhlásil, že tým, ako sa Ukrajina postavila Rusku na odpor, pomohla „Západu nájsť sa a zbaviť sa strachu z Ruska.“      

„Počas desiatich mesiacov tohto roka sme pomohli všetkým. Pomohli sme Západu opäť sa nájsť, vrátiť sa na globálnu scénu a pocítiť, o koľko je silnejší. Nikto na Západe sa už Ruska nebojí a ani sa ho báť nikdy nebude,“ zdôraznil Zelenskyj, citovaný stanicou BBC na základe správy agentúry Ukrinform.

„Bola to Ukrajina, kto zjednotil Európsku úniu... Európa teraz bráni samu seba a zdoláva krízy. A to aj napriek kolosálnym zdrojom, ktoré Rusko vrhlo na rozbitie nášho kontinentu,“ pokračoval Zelenskyj.

Poznamenal, že po vypuknutí vojny európske štáty prehodnotili svoj postoj aj ku koncepcii neutrality, zmenili svoje zákony a zahraničnopolitické tradície a Ukrajine aktívne pomáhajú. Vo svojom posolstve Zelenskyj pripomenul aj to, ako ukrajinskí vojaci vyhnali okupantov z Kyjeva, čo označil za prvý zlom v tejto totálnej vojne.

19:10 Kyjev vyvíja drony schopné bojovať proti iným dronom

Ukrajina kúpila približne 1 400 dronov, predovšetkým na prieskum, ale plánuje vývoj bojových modelov, ktoré budú môcť útočiť na výbušné drony používané Ruskom. V rozhovore pre tlačovú agentúru The Associated Press to uviedol ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov, ktorý označil ruskú vojnu na Ukrajine za prvú veľkú vojnu v internetovom veku.

SITA/AP Photo/Libkos

Ukrajina realizuje výskum a vývoj dronov, ktoré by mohli bojovať proti iným dronom a zostreľovať ich, konštatoval Fedorov. „Už teraz môžem povedať, že situácia v oblasti dronov sa drasticky zmení vo februári alebo marci,“ poznamenal.

17:45 Ministri obrany Ruska, Turecka a Sýrie sa stretli v Moskve

Ministri obrany Ruska, Turecka a Sýrie sa v stredu zišli na predtým neohlásenej schôdzke v Moskve. Išlo o prvé stretnutie na úrovni ministrov týchto krajín od začiatku vojny v Sýrii v roku 2011, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že na schôdzke, ktorá sa niesla v pozitívnej atmosfére, sa zúčastnili aj šéfovia tajných služieb týchto troch štátov.

„Rokovania sa týkali spôsobov riešenia krízy v Sýrii, utečeneckého problému a spoločného úsilia na potlačenie teroristických organizácií prítomných v Sýrii,“ uviedlo ruské ministerstvo, podľa ktorého stretnutia predstaviteľov týchto troch štátov budú pokračovať.

Ako pripomína AP, Rusko sa už dlho snaží o zmierenie Turecka a Sýrie, s ktorými udržiava dobré vzťahy, pričom predovšetkým Sýria je jeho blízkym spojencom, avšak tieto dve krajiny stoja v sýrskej občianskej vojne proti sebe.

15:28 Poľsko zintenzívni prevoz ukrajinských pacientov do ďalších európskych krajín

Poľsko sa chystá zintenzívniť a zrýchliť prepravu ukrajinských nemocničných pacientov – vrátane ranených vojakov – do ďalších európskych krajín, pričom niektorí budú prevezení do poľských nemocníc. V stredu to pre tlačovú agentúru PAP povedal hovorca ministerstva zdravotníctva Wojciech Andrusiewicz.

Hovorca pred stredajšou plánovanou tlačovou konferenciou ministrov zdravotníctva Poľska a Ukrajiny v juhovýchodopoľskom meste Rzeszów oznámil, že z letiska Rzeszów-Jasionka odletí špeciálna linka ukrajinskými pacientmi na liečbu do ďalších európskych krajín. „V stredu odletí ďalšia skupina pacientov z tranzitného evakuačného zdravotníckeho strediska, zriadeného v obci Jasionka. V utorok tam priletelo 14 ľudí spolu s rodinami. Lietadlo ich prevezie na liečbu do Nórska,“ dodal Andrusiewicz.  

„Poľsko sa chystá na zintenzívnenie počtu transportov ukrajinských pacientov do ďalších európskych krajín, keďže ozbrojené aktivity na Ukrajine sa zvýšili a v tamojších nemocniciach majú nedostatok elektriny,“ vysvetlil hovorca ministra zdravotníctva.

„Niektorí pacienti budú prevezení aj do poľských nemocníc; medzi nimi budú i ranení vojaci, ktorí sa po vyliečení v Poľsku často vracajú na front,“ dodal.

14:35 Poľsko chápe snahu Ukrajiny vylúčiť Rusko z Bezpečnostnej rady OSN

Návrh Ukrajiny vylúčiť Rusko z Bezpečnostnej rady OSN nie je prekvapením, keďže Moskva napadnutím Ukrajiny zničila poriadok a bezpečnosť, vyhlásil v stredu námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok oznámil, že Ukrajina iniciovala proces zameraný na vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady OSN i zo samotnej Organizácie Spojených národov.

Przydacz v stredu povedal, že „Rusko pošliapalo všetky záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva zavedeného v systéme OSN.“ Podľa Przydacza Rusko, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, sa stalo ničiteľom poriadku a stability namiesto toho, aby ich chránilo.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí tiež vyhlásil, že tento systém OSN je zastaraný, pretože odráža sféry vplyvu z roku 1945.

O otázke stáleho kresla Ruska s právom veta v Bezpečnostnej rade OSN, ktoré majú aj Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Čína, sa už podľa ukrajinského ministra Kulebu v diplomatických kruhoch diskutuje. „O týchto otázkach sa ešte nehovorí na tlačových konferenciách a vo verejných vyhláseniach šéfov štátov a vlád, ale na nižšej úrovni si už ľudia kladú otázku – aké by malo byť Rusko, aby nepredstavovalo hrozbu pre mier a bezpečnosť,“ povedal v pondelok Kuleba.

13:04 Francúzsky minister obrany pricestoval na návštevu Kyjeva

Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu pricestoval v stredu na návštevu Kyjeva. Ide o jeho prvú návštevu Ukrajiny, odkedy bol v máji tohto roka vymenovaný do funkcie. TASR správu prevzala z denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na ukrajinské i francúzske médiá.

French Defense Minister Sebastien Lecornu arrived in Kyiv on an official visit. He will meet with Ukrainian Defense Minister Oleksii Reznikov. pic.twitter.com/tHdu1QnM1l

— NEXTA (@nexta_tv) December 28, 2022

O Lecornuovom príchode do Kyjeva informoval denník The Kyiv Post. Podľa reportéra francúzskej spravodajskej televízie France24 Andrewa Hilliara sa očakáva, že Lecornu v stredu navštívi pamätník obetí vojny. Zároveň upozorňuje, že Lecornu zavítal do Kyjeva v čase, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil navýšenie pomoci smerovanej z Francúzska na Ukrajinu.

Lecornu je v súvislosti s oznámením ďalšej pomoci Ukrajine pod tlakom. Niektorí predstavitelia Ukrajiny sa totiž podľa Hilliara stále hnevajú na Macronove vyjadrenia – lebo francúzsky prezident počas vojny naznačoval viac než ktorýkoľvek iný európsky predstaviteľ, že Ukrajina by sa mala pripraviť prijať nejaké ústupky výmenou za mier.  

11:58 Záporožskú elektráreň navštívil popredný Putinov poradca

Jeden z najmocnejších kremeľských poradcov Sergej Kirijenko navštívil na juhu Ukrajiny Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES), obsadenú ruskou armádou. Oznámil to v stredu predstaviteľ Ruskom dosadenej oblastnej správy Vladimir Rogov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Kirijenko je v súčasnosti poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina pre vnútropolitické záležitosti a v minulosti pôsobil aj ako šéf ruskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energetiku Rosatom. Podľa Rogova záporožskú elektráreň navštívil, aby skontroloval jej bezpečnosť.

„Segej Kirijenko navštívil jadrovú elektráreň – skontroloval bezpečnosť zariadenia a pracovné podmienky zamestnancov Rosatomu,“ uviedol Rogov na sociálnej sieti Telegram. K príspevku zverejnil Rogov aj fotografiu, na ktorej je Kirijenka vidno pred záporožskou elektrárňou. ZAES pritom leží na území administratívnej jednotky Záporožská oblasť, ktorú Rusko po vyhlásení sporných referend tento rok v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.

ZAES sa nachádza len 500 kilometrov od Černobyľa, miesta, kde v roku 1986 prišlo k najväčšej jadrovej katastrofe na svete. Elektráreň krátko po začiatku invázie obsadili ruské jednotky. Ide o najväčšiu atómovú elektráreň v Európe a v súčasnosti je situovaná blízko frontovej línie. V jej blízkosti dochádza opakovane k ostreľovaniu, z ktorého sa navzájom obviňujú Rusko i Ukrajina.

10:40 Ruská armáda poškodila už viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry

Ruská invázia na Ukrajine doteraz poškodila najmenej 702 zariadení kritickej infraštruktúry. Uviedol to prvý námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin. Ide napríklad o plynovody, elektrické rozvodne a mosty. Celkovo ruské útoky zničili viac ako 35-tisíc objektov, dodal Jenin. Informuje o tom web Kyiv Independent.

9:30 Ukrajinský vojenský expert: Boje na Ukrajine sa zintenzívnili

Ruská armáda vypálila v uplynulých 24 hodinách v ukrajinskom meste Cherson 33 rakiet na civilné ciele. Oznámila v stredu ráno ukrajinská armáda. Boje na Ukrajine pritom zosilneli, keď Rusko v snahe dobyť späť niektoré mestá vyslalo na frontovú líniu tanky a ozbrojené vozidlá, približuje ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Generálny štáb ukrajinskej armády v správe o situácii na bojovom poli v stredu ráno uviedol, že Rusko útočí na obývané oblasti ležiace na pravom brehu rieky Dneper neďaleko mesta Cherson mínometmi a delami. Rusko však popiera, že by svoje útoky mierilo na civilistov, a Reuters upozorňuje, že uvedené informácie nedokázal nezávisle overiť.

SITA/AP Photo/LibkosMesto Bachmut je pod neustálou paľbou, 27.12.2022.

Ruská armáda sa v novembra z Chersonu stiahla, pričom išlo o jeden z najväčších úspechov, ktoré ukrajinské ozbrojené sily dosiahli počas už celkovo 11 mesiacov trvajúcej vojny. Boje sa však s príchodom zimy spomalili.

„Čo sa týka frontovej línie, nastala len veľmi malá zmena, avšak nepriateľ zvýšil svoj tlak, a to aj čo sa týka počtu mužov a typu a kvality (vojenského) vybavenia,“ uviedol vojenský analytik Ždanov. Zároveň dodal, že boje zosilneli po tom, čo do nich Rusko vyslalo ozbrojené vozidlá a tanky.

Najťažšie boje prebiehajú v súčasnosti vo východoukrajinskom meste Bachmut a tiež severnejšie v mestách Svatove a Kreminna, kde sa ukrajinskí vojaci snažia prelomiť ruskú obranu, píše Reuters. Zároveň dodáva, že z Bachmutu, kde pred inváziou žilo asi 70 000 ľudí, sa stalo mesto duchov.

7:59 Kyjev musí rátať s výpadkami elektriny počas celej zimy

Obyvatelia Kyjeva budú musieť až do konca zimy počítať s náhlymi výpadkami elektriny, upozornila v utorok administratíva ukrajinského hlavného mesta. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Dodávky elektriny v Kyjeve i ďalších ukrajinských mestách sú výrazne obmedzované v dôsledku ruských raketových útokov. Elektrikári nepretržite pracujú na oprave systému, situácia však zostáva ťažká, priznal Pantelejev. Kapacity nie sú podľa neho postačujúce predovšetkým počas pracovných dní, kedy je zvýšená spotreba elektriny.

Tamojší premiér Denys Šmyhaľ predtým uviedol, že Ukrajina by mohla stráviť Silvestra bez odstávok elektriny, ak by už k žiadnemu ostreľovaniu nedošlo. Ako však napriek tomu pripustil, existuje veľké riziko, že ruská armáda bude opätovne útočiť na zásobovanie elektrinou na Ukrajine.

Správy z predchádzajúceho dňa (27.12.2022):

19:15 Ukrajinský minister energetiky sa obáva možného ruského bombardovania na Silvestra

Situácia s dodávkami energií na Ukrajine je v dôsledku neustáleho rizika ruského bombardovania naďalej „veľmi zložitá“. Vyjadril sa tak ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko, pričom upozornil na možné „maximálne škody na energetickom systéme“ počas Silvestra. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

V utorok sa Haluščenko vo vysielaní tamojšej televízie vyjadril, že Ukrajina sa pokúša využiť čas medzi ruskými útokmi na redukciu energetického deficitu zvyšovaním produkcie elektriny a tiež zvyšovaním kapacity na jej distribúciu. Dodal pritom, že počas sviatkov môže byť riziko bombardovania vyššie.

„Pretrváva pocit, že (Rusi) si nerozmysleli pokračujúce bombardovanie nášho energetického systému. Sú viazaní určitými dátumami. Myslím, že jedným z takýchto dátumov, keď sa pokúsia spôsobiť čo najväčšie škody na našom energetickom systéme, môže byť Nový rok,“ vyjadril sa s tým, že je zložité čokoľvek plánovať, pretože nie je možné predvídať rozsah ďalšieho bombardovania a škôd, ktoré spôsobí.

18:55 Putin zakázal vývoz ropy do krajín, ktoré zaviedli cenový strop

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal nariadenie zakazujúce vývoz ropy a ropných produktov do krajín, ktoré zaviedli cenový strop na ruskú ropu. Informuje o tom TASR na základe utorkovej správy britskej televízie Sky News.

Zákaz exportu ropy nadobudne účinnosť 1. februára 2023 a má trvať päť mesiacov. O tom, kedy vstúpi do platnosti aj zákaz vývozu ropných produktov, ešte rozhodne ruská vláda. 

Viac sa dočítate v článku na tomto odkaze.

16:20 Kuleba: Systém Patriot bude na Ukrajine nasadený za menej než šesť mesiacov 

Spojené štáty spustili osobitný plán na uvedenie systému protivzdušnej obrany Patriot na Ukrajine do prevádzky za „necelých šesť mesiacov“, hoci výcvik na jeho obsluhu trvá obvykle rok. V utorok to v rozhovore pre agentúru AP uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Kuleba povedal, že je „absolútne spokojný“ s výsledkami minulotýždňovej návštevy prezidenta Volodymyra Zelenského v USA, na ktorej bol oficiálne oznámený zámer americkej vlády dodať Ukrajine batériu systému Patriot. Ten je súčasťou balíka vojenskej pomoci v hodnote 1,8 miliardy dolárov.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Podľa Kulebu americká vláda vypracovala program pre ukrajinských vojakov, vďaka ktorému ukončia výcvik na obsluhu systému Patriot rýchlejšie, než je obvyklé, pričom to nebude mať vplyv na „kvalitu používania tejto zbrane na bojisku“.

Šéf ukrajinskej diplomacie neuviedol konkrétny časový rámec, no poznamenal, že to bude „oveľa menej ako šesť mesiacov“. Dodal, že výcvik ukrajinských vojakov bude prebiehať „mimo“ územia Ukrajiny.

Kuleba tiež vyhlásil, že Ukrajina urobí všetko pre to, aby vojnu vyhrala v roku 2023.

16:00 Mesto Kreminna v Donbase na východe Ukrajiny je stále dejiskom ťažkých bojov 

Vo východoukrajinskom meste Kreminna stále prebiehajú ťažké boje, pretože ruská armáda tam neustále posiela čerstvé posily, uviedol v utorok podľa americkej spravodajskej televízie CNN šéf civilnej a vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Informoval, že „ruským okupačným jednotkám sa za mesiac podarilo vybudovať veľmi silnú obranu. Privážajú tam obrovské množstvo záloh a techniky. Neustále obnovujú svoje jednotky,“ píše TASR.

Podľa Hajdaja ruská armáda v oblasti Kreminnej utrpela veľké straty, ale stále tam presúva nový personál, pretože tamojšie ruské velenie chápe, že „ak stratí Kreminnú, v podstate sa celá obranná línia rozpadne“.  

CNN sa nepodarilo overiť počet obetí bojov o Kreminnú na ruskej strane.

15:30 Skupina mužov na východe Ukrajiny okradla a zabila osemčlennú rodinu 

Skupina mužov okradla a následne zabila osemčlennú rodinu v Ruskom okupovanej obci Makijivka v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. V utorok o tom informovala agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na správy ruských a ukrajinských médií. 

Muži počas lúpeže ukradli finančnú hotovosť, mobilné telefóny a auto. Medzi obeťami sú štyri deti. Polícia už zadržala tri podozrivé osoby, napísala ruská tlačová agentúra TASS, z ktorej DPA citovala.

Podľa ukrajinských médií sú podozriví mužmi členmi súkromnej polovojenskej organizácie Vagnerova skupina, ktorá nedávno verbovala nových žoldnierov v ruských väzniciach.      

14:00 Bachmut statočne odoláva ruskému tlaku, tvrdí predstaviteľka ukrajinského MO 

Mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny statočne odoláva aj napriek sústredenému úsiliu ruských síl o jeho získanie. V utorok to uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, informuje TASR podľa správy americkej televízie CNN.

„Bachmut je v súčasnosti naša východná pevnosť. Nepriateľ tam totiž sústreďuje väčšinu svojho úsilia, vojenského vybavenia a zbraní,“ povedala Maľarová v rozhovore pre ukrajinskú televíziu.

Dodala, že Moskva dala svojej armáde za cieľ dosiahnuť hranice Doneckej oblasti do konca tohto roka. „Už nedokážu udržať tú obrovskú frontovú líniu, a tak si vyberajú časti, kde môžu maximálne sústrediť svoje úsilie,“ uviedla.

Maľarová poukázala na to, ako odvážne Bachmut odoláva a koľko strát zaznamenávajú Rusi v bojoch o toto mesto, pričom nedokážu postúpiť ďalej. „Bol tam mierny postup, ale nepriateľ bol vytlačený,“ dodala.

13:10 Putin a Lukašenko sa stretli dvakrát behom 24 hodín 

Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol behom uplynulých 24 hodín až dvakrát so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom, aby „doriešili mnohé záležitosti“. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na bieloruskú agentúru Belta.

Putin a Lukašenko sa stretli v utorok ráno v Petrohrade na pracovných raňajkách v Ruskom múzeu a takisto v pondelok večer na summite krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

„Včera sme diskutovali o veľmi veľkom množstve otázok, a to nielen pri čaji, ale až do neskorého večera. Občas niektorým štátom trvá roky, kým prediskutujú toľko vecí za taký krátky čas. My sme si však za večer vyjasnili mnohé veci, keď sme pokračovali v našom rozhovore z Minska, keďže ten sa týkal hlavne ekonomiky. Som Vám vďační za to, že boli včera doriešené do konca mnohé otázky,“ cituje Belta Lukašenka.

Šéf Kremľa podľa Belty pozval Lukašenka následne na utorok na raňajky, aby hovorili o bilaterálnych vzťahoch i iných dôležitých záležitostiach. „Aj keď sme neustále v kontakte, občas sa objavia nejaké záležitosti. Tie musíme vyriešiť a prijať nevyhnutné kroky, aby sme to urobili efektívnym spôsobom,“ uviedol ruský prezident.

12:05 Podpredseda ukrajinského parlamentu vyzval na vylúčenie Ruska z OSN

Podpredseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Kornijenko vyzval na vylúčenie Ruska z Organizácie Spojených národov (OSN). Členstvo Ruska v medzinárodnej organizácii je nelegitímne a „Ukrajina nebude mlčať“, napísal na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. Informuje o tom spravodajský portál denníka The Guardian.

Ukraine calls to expel the russian federation from the @UN. russia occupies foreign territories, russia occupies seats in international organizations. russia's membership in the #UN is illegitimate. Ukraine will not be silent. https://t.co/MhXA537YLg

— Oleksandr Korniyenko (@OlekKorn) December 27, 2022

Kornijenkovo vyjadrenie odzrkadľuje pondelkové vyhlásenie ukrajinského ministerstva zahraničia, podľa ktorého Rusko od roku 1991 nelegálne okupuje kreslo stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, ktoré patrilo Sovietskemu zväzu. „Z právneho a politického hľadiska možno vyvodiť len jeden záver: Rusko je uzurpátorom kresla Sovietskeho zväzu v Bezpečnostnej rade OSN,“ uviedol rezort. Tri desaťročia ruskej „ilegálnej“ prítomnosti v OSN boli podľa Kyjiva „poznačené vojnami a zaberaním území iných krajín“.

11:15 Ukrajina oznámila, že tento rok zneutralizovala vyše 4500 kybernetických útokov 

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) neutralizovala tento rok vyše 4500 počítačových útokov na Ukrajinu, oznámil v pondelok predstaviteľ SBU Iľľa Viťuk. Správu priniesla v utorok webová stranka americkej televízie CNN.

Šéf útvaru SBU pre kybernetickú bezpečnosť Viťuk v oznámení uviedol, že Ukrajina„ vstúpila do roka 2022 s tým, že sme mali za sebou osem rokov skúseností s hybridnou vojnou“. Dodal, že „v čase (ruskej) invázie sme už boli pripravení na najhoršie scenáre. A masívne kybernetické útoky, ktoré sme odrazili v januári a vo februári, sa stali ďalším ´výcvikom pred inváziou.“

„V súčasnosti agresorská krajina podniká priemerne vyše desať kybernetických útokov denne. Našťastie sa ukrajinská spoločnosť o väčšine z nich ani nedozvie,“ oznámil Viťuk. Útočníci podľa neho väčšinou cielia na energetiku, logistiku, vojenské zariadenia, vládne databázy a zdroje informácií.

„Riziká a hrozby monitorujeme v reálnom čase, 24 hodín denne sedem dní v týždni. Väčšinu hackerov z ruských špeciálnych služieb pracujúcich proti nám poznáme podľa mena. Pracujeme na ich zdokumentovaní,“ uviedol Viťuk a upozornil, že na budúcom medzinárodnom vojenskom súde budú podrobení vypočúvaniu.

10:00 Poľsko je lídrom v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine, tvrdí Borrell

Poľsko je popredným poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine, povedal šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell v rozhovore pre poľskú tlačovú agentúru PAP. 

SITA/AP Photo/Olivier Matthys

Borrell sa tiež Poľsku poďakoval za podporovanie Ukrajiny a informoval, že EÚ doteraz doručila Kyjevu vojenskú pomoc za najmenej deväť miliárd eur. Európska únia musí pokračovať v pomoci Ukrajine, ak sa má táto krajina úspešne brániť proti Rusku, dodal Borrell.

V tejto súvislosti spomenul Asistenčnú misiu Európskej únie pre Ukrajinu (EUMAM Ukraine). Zriadili ju v októbri a jej súčasťou je výcvikové stredisko pre ukrajinských vojakov v meste Brzeg na juhozápade Poľska.   

Borrell zdôraznil, že spustenie misie EUMAM by bez podpory Poľska nebolo bývalo možné.

9:00 Zelenskyj: Bez prúdu je na Ukrajine ešte stále deväť miliónov ľudí 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer povedal, že situácia na frontových líniách v Donbase, a síce v mestách Bachmut, Kreminna a ich okolí, ako aj ďalších oblastiach, je „ťažká a bolestivá“ a vyžaduje si maximálnu ukrajinskú „silu a koncentráciu“. Informujú o tom stanice CNN a Sky News.

„Situácia je tam ťažká a bolestivá. Okupanti (do bojov) nasadzujú všetko, čo majú k dispozícii – a to sú značné prostriedky – na dosiahnutie aspoň nejakého pokroku,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom prejave. 

Ukrajinský prezident sa okrem toho poďakoval zamestnancom energetického sektora, ktorí cez Vianoce pracovali na obnove dodávok prúdu v rôznych častiach Ukrajiny. Hoci na niektorých miestach podľa Zelenského stále pretrvávajú výpadky, situácia sa zlepšuje. „Do dnešného večera je v rôznych častiach Ukrajiny bez prúdu približne deväť miliónov ľudí.“Zelenskyj okrem toho informoval, že v pondelok absolvoval mimoriadne zasadnutie s predstaviteľmi vlády, na ktorom boli prijaté dôležité rozhodnutia týkajúce sa energetiky a infraštruktúry.

Zelenskyj tiež varoval, že Moskva by mohla chystať ďalšie útoky na ukrajinskú energetickú sieť. „Protivzdušná obrana sa (na takéto útoky) pripravuje, štát sa pripravuje, každý musí byť pripravený. Prosím, dávajte pozor na sirény,“ uviedol.

Informácie z predchádzajúceho dňa (26.12.2022):

20:04 Ukrajina chce do konca februára usporiadať mierový summit na pôde OSN

Ukrajina chce do konca februára usporiadať mierový summit, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční na pôde Organizácie Spojených národov (OSN). Prostredníkom na rokovaniach by podľa Kulebových slov mal byť generálny tajomník OSN António Guterres. Summit by sa mal uskutočniť v čase prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Šéf ukrajinského rezortu diplomacie vyhlásil, že je veľmi spokojný s výsledkom minulotýždňovej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Spojených štátoch a dodal, že Ukrajina urobí všetko preto, aby vojnu v roku 2023 vyhrala.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Kuleba zároveň uviedol, že generálny tajomník OSN Guterres sa ukázal nielen ako efektívny mediátor a vyjednávač, ale najmä ako čestný a zásadový človek, preto by uvítal jeho aktívnu účasť na summite.

Na vyjadrenia Moskvy, ktorá je podľa svojich vlastných slov pripravená vyjednávať, šéf ukrajinského rezortu diplomacie povedal, že (Rusko) pravidelne hovorí o tom, že je pripravené rokovať, nie je to však pravda, lebo všetko, čo robí na bojisku, dokazuje opak.

19:11 Zelenskyj požiadal Módího o pomoc pri implementácii mierového vzorca

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Indiu o pomoc pri implementácii mierového vzorca zameraného na ukončenie vojny na Ukrajine. Zelenskyj to uviedol v pondelok po telefonáte s indickým premiérom Naréndrom Módím. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

„Telefonoval som s premiérom Naréndrom Módím a zaželal som mu úspešné predsedníctvo v skupine G20. Práve na tejto platforme som oznámil mierový vzorec a teraz počítam s účasťou Indie pri jeho implementácii,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Ukrajinský prezident predstavil svoj mierový plán, ktorý by mal ukončiť vojnu na Ukrajine, počas novembrového summitu G20 na indonézskom ostrove Bali.  

Indická vláda vo vyhlásení po telefonáte uviedla, že Módí a Zelenskyj diskutovali o možnostiach posilnenia bilaterálnej spolupráce. Indický premiér tiež dôrazne zopakoval svoju výzvu na okamžité ukončenie nepriateľských akcií na Ukrajine a vyjadril svoju podporu akémukoľvek mierovému úsiliu.

India sa stala jedným z hlavný kupcov ruských energií po tom, čo Západ uvalil na Rusko sankcie pre februárovú inváziu na Ukrajinu, v dôsledku ktorej sa prudko znížil nákup ruskej ropy a plynu zo Západu.

17:55 K strategickému mestu Kremnina sa priblížila ukrajinská armáda

Ukrajinské sily sa podľa Kyjeva priblížili k mestu Kremnina v Luhanskej oblasti. Šéf ukrajinskej vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že boje pokračujú.

We are not far from #Kremina
the military command of the russian federation has already moved from this city to Rubizhnoye - Sergey Gaidai
The head of the Luhansk region reports that fierce battles are going on outside the city. 👏👏👏💪💪
Hope you stay safe #Heros 💙💛🇺🇦 pic.twitter.com/76qPTjwcCh

— Tracey/UkrzaliznytsiaFella 🇬🇧🇺🇦 #NAFO (@trajaykay) December 26, 2022

„Vojenské veliteľstvo Ruskej federácie sa už presunulo z tohto mesta do mesta Rubižne," napísal Hajdaj. Považovať sa to môže za znak, že ruské sily by sa mohli pripravovať na ústup. Informuje o tom portál news.sky.com.

15:30 Ukrajina potrebuje od spojencov stíhačky a bojové lode

Ukrajina potrebuje od svojich partnerov aj stíhačky a bojové lode, uviedol námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrij Meľnyk v pondelkovom rozhovore pre agentúru DPA, informuje TASR.

Meľnyk, ktorý pôsobil ako ukrajinský veľvyslanec v Nemecku, povedal, že Ukrajina je veľmi vďačná za novú a odvážnu podporu Spojených štátov, v rámci ktorej Kyjev dostane systém protivzdušnej obrany Patriot.

Podľa Meľnyka však Ukrajina naďalej potrebuje podporu. „Naliehavo potrebujeme západné tanky, bojové lietadlá, bojové lode, salvové raketomety, muníciu,“ pokračoval. Dodal, že ide o jeho jediné vianočné želanie. Zároveň upozornil, že bez potrebnej podpory sa vojna natiahne a prinesie viac utrpenia a skazy.

Meľnyk tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin pripravuje svoju armádu na veľmi dlhú vojnu a mobilizuje všetky dostupné zdroje.„ My Ukrajinci sme pripravení bojovať za oslobodenie svojej vlasti vrátane Krymu, kým budeme dýchať. To je isté bez ohľadu na to, čo naši partneri urobia,“ povedal.

Bývalý ukrajinský veľvyslanec v Nemecku tiež odmietol výzvy ruského prezidenta na rokovania o mieri, ktoré sú podľa jeho slov čistým blufovaním. Dodal, že Ukrajina sa nikdy nevzdá akejkoľvek časti svojho územia.

13:37 Rusko podniklo na Prvý sviatok vianočný na Ukrajinu 40 raketových útokov

Ruská armáda podnikla na Ukrajinu v nedeľu – na Prvý sviatok vianočný – vyše 40 raketových útokov, a to aj napriek vyhláseniam ruského prezidenta Vladimira Putina, že je pripravený rokovať. Oznámila to v pondelok ukrajinská armáda, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

V uplynulých 24 hodinách ruská armáda ostreľovala desiatky ukrajinských miest vrátane Luhanska, Donecka, Charkova, Chersonu a Záporožia. „V smere na Cherson pokračoval nepriateľ v ostreľovaní obývaných oblastí ležiacich na pravom brehu rieky Dneper,“ uviedla ukrajinská armáda v pondelok ráno.

Consequences of today's strike on #Kramatorsk. pic.twitter.com/yTxPEM5PQQ

— NEXTA (@nexta_tv) December 25, 2022

Ukrajinské ozbrojené sily zase v nedeľu podnikli takmer 20 útokov na ruské ciele. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že v sobotu – na Štedrý deň – ruská armáda zabila približne 60 ukrajinských vojakov pozdĺž kontaktnej línie medzi mestami Kupiansk a Lyman a zničila niekoľko kusov ukrajinského vojenského vybavenia. Guardian upozorňuje, že nedokázal dané informácie nezávisle overiť.

Na Ukrajine sa Božie narodenie slávi nielen 25. decembra, ale aj 7. januára, keď si ho pripomínajú pravoslávni kresťania. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že pre vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine čoraz viac ľudí na Ukrajine slávi kresťanské sviatky v rovnaké dni ako veriaci západných cirkví.

12:45 Rusi zostrelili nad svojím letiskom ukrajinský dron

Ruská protivzdušná obrana zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo, ktoré sa priblížilo k vojenskej leteckej základni v Saratovskej oblasti na juhu Ruska. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa v pondelok odvolala na ruské tlačové agentúry.

Ruské ministerstvo obrany podľa nich spresnilo, že ukrajinský dron bol zostrelený o 23:35 h SEČ v malej výške, keď sa približoval k vojenskému letisku Engels v Saratovskej oblasti.

10:29 Raketové systémy Iskander dodané Ruskom sú pripravené na použitie, tvrdí Bielorusko

Raketové systémy Iskander, schopné niesť aj jadrové hlavice, a protiraketové systémy S-400, ktoré dodalo Rusko, boli rozmiestnené v Bielorusku a sú pripravené na vykonávanie svojich úloh. Oznámil to predstaviteľ bieloruského ministerstva obrany, informuje TASR podľa pondelkovej správy denníka The Guardian.

Leonid Kasinskyj, šéf oddelenia pre ideológiu bieloruského rezortu obrany, vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram v nedeľu uviedol: „Naši vojaci a posádky úplne dokončili svoj výcvik v spoločných bojových výcvikových centrách armád Ruskej federácie a Bieloruskej republiky.“

„Tieto typy zbraní (systémy Iskander a S-400) sú dnes v bojovej službe a plne pripravené na vykonávanie svojho plánovaných úloh,“ dodal Kasinskyj.

Nie je jasné, koľko raketových systémov Iskander bolo presne v Bielorusku rozmiestnených, no podľa Guardianu prišlo k ich rozmiestneniu v Bielorusku po návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý do Minska zavítal 19. decembra. Táto návšteva vyvolala na Ukrajine obavy, že Putin bude tlačiť na Bielorusko, aby sa pripojilo k novému pozemnému útoku a otvorilo v ukrajinskom konflikte nový front.

Rusko spustilo útok na Ukrajinu tento rok vo februári aj z bieloruského územia a v posledných mesiacoch sa opäť zvyšuje počet spoločných vojenských aktivít Ruska a Bieloruska. Iskander-M je pojazdný raketový systém, ktorý má dosah do 500 kilometrov a dokáže niesť konvenčné alebo jadrového bojové hlavice.

8:19 Ukrajina vyzve na vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady OSN

Ukrajina plánuje v pondelok vyzvať na vylúčenie Ruska z radov stálych členov Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Máme veľmi jednoduchú otázku: Má Rusko právo zostať stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a vôbec byť v Organizácii Spojených národov?“ povedal Kuleba v nedeľu neskoro večer pre ukrajinskú štátnu televíziu. „Máme na to presvedčivú a opodstatnenú odpoveď – nie, nemá,“ dodal. O otázke stáleho kresla Ruska s právom veta v Bezpečnostnej rade OSN, ktoré zastávajú aj Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Čína, sa už podľa Kulebu v diplomatických kruhoch diskutuje.

„O týchto otázkach sa ešte nehovorí na tlačových konferenciách a vo verejných vyhláseniach lídrov štátov a vlád, ale na nižšej úrovni si už ľudia kladú otázku - aké by malo byť Rusko, aby nepredstavovalo hrozbu pre mier a bezpečnosť,“ povedal.

Vplyvná bezpečnostná rada pozostáva z 15 členov, ktorých úlohou je riešiť globálne krízy prijímaním sankcií, schvaľovaním vojenských akcií a schvaľovaním zmien charty OSN, pripomína AFP. Ale päť stálych členov, z ktorých všetci majú právo veta a môžu zablokovať akúkoľvek rezolúciu, odráža dynamiku moci z čias konca druhej svetovej vojny. Rada tak môže byť bezmocná pričinením jediného vetujúceho člena.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.