Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ukrajina ONLINE: 38. týždeň vojny (7.11. – 13.11.2022)

.redakcia .svet

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: 38. týždeň vojny (7.11. – 13.11.2022) SITA/AP Photo/Bernat Armangue Stena s padlými obrancami Ukrajiny v hlavnom meste Kyjev, 7.11.2022

Informácie z predchádzajúceho dňa (13.11.2022):

20:44 Časť sankcií voči Rusku by mohla presiahnuť koniec vojny na Ukrajine

Americká ministerka financií Janet Yellenová uviedla, že niektoré sankcie voči Rusku môžu zostať v platnosti aj po možnej mierovej dohode s Ukrajinou. Informoval o tom v nedeľu denník The Wall Street Journal, ktorý vo svojej správe citovala agentúra Reuters.

Yellenová povedala, že akákoľvek prípadná mierová dohoda by zahŕňala revíziu sankcií, ktoré Spojené štáty a ich spojenci uvalili na ruskú ekonomiku. „Predpokladám, že v kontexte nejakej mierovej dohody je úprava sankcií možná a mohla by byť vhodná,“ pripustila Yellenová, ktorá je momentálne v Indonézii, kde sa zúčastňuje na summite G20.

USA a ich spojenci sa po vypuknutí vojny na Ukrajine snažili ochromiť vojenské kapacity Ruska tým, že mu obmedzili prístup k vyspelým západným technológiám a zablokovali jeho finančný systém. Napriek tomu však Rusko tento rok malo aj naďalej veľké príjmy z predaja energonosičov.

19:06 Lavrov pricestoval do dejiska summitu G20; Moskva odmieta politizáciu G20

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pricestoval v nedeľu na indonézsky ostrov Bali, kde bude na summite skupiny najväčších ekonomík sveta (G20) v utorok a stredu zastupovať ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kremeľ v piatok vysvetlil neprítomnosť ruského prezidenta na stretnutí G20 tým, že má už naplánovaný iný program a je nevyhnutné, aby zotrval na území Ruskej federácie.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov prišiel s týmto vyhlásením  deň po tom, čo Moskva oficiálne potvrdila, že na summite G20 sa namiesto Putina zúčastní Lavrov. Putinova neprítomnosť na Bali je podľa britského denníka vnímaná ako dôkaz medzinárodnej izolácie jeho osobne i Ruska. Dôvodom tejto izolácie je rozpútanie vojny na Ukrajine.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení z nedele - aj v súvislosti s predpokladanou diskusiou o vojne na Ukrajine – vyzvalo skupinu G20, aby "sa zamerala na ekonomické otázky, pre ktoré bol vytvorený tento formát (medzinárodného fóra) spájajúci hlavné svetové ekonomiky, a nie na otázky bezpečnosti, ktoré patria do pôsobnosti OSN".

„Kategoricky odmietame politizáciu G20, vnášanie nesúvisiacich a zámerne rozdeľujúcich tém do jej diskusií a izoláciu účastníkov na základe ničím neopodstatnených obvinení,“ píše sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

16:44 K štátom, ktoré pomôžu pri odmínovaní Ukrajiny, sa pridali Kambodža a Japonsko

Kambodža a Japonsko sú ďalšími štátmi, ktoré pomôžu Ukrajine pri odmínovaní jej územia, informovala v nedeľu britská stanica BBC. Spresnila, že Kambodža v koordinácii s japonskými úradmi vyšle do Poľska špecialistov na odmínovanie, ktorí následne vyškolia ukrajinských pyrotechnikov v ďalších zručnostiach.

Kambodžský premiér Hun Sen v rámci summitu ASEAN absolvoval stretnutia s delegáciami Európskej únie, Spojených štátov amerických a Kanady, počas ktorých ubezpečil partnerov o podpore Ukrajiny zo strany kambodžskej vlády, dodala BBC.

Odmínovanie v oblasti Charkova 27.Október, 2022. SITA/AP Photo/Andrii MarienkoOdmínovanie v oblasti Charkova 27.Október, 2022.

Zámer kambodžskej vlády potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý tento týždeň v Kambodži absolvoval sériu rokovaní venovaných aj tejto téme. V jednom zo svojich tvítov pripomenul, že Kambodža v minulosti dlho trpela vojnou a má veľa skúseností s odmínovaním.

Nášľapné míny v Kambodži sú pozostatkom bojkov medzi Červenými Khmérmi, vládou a ďalšími aktérmi, ktoré sa odohrávali najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Od roku 1979 tam výbušniny zabili alebo zranili vyše 64 000 ľudí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom týždňa v jednom zo svojich videoposolstiev uviedol, že ruské jednotky  nastražili na ukrajinskom území tisíce mín a zanechali tam aj nevybuchnutú muníciu.

Zelenskyj citoval časť odborníkov, podľa ktorých by ich likvidácia mohla trvať desaťročia. Upozornil však: „Nemôžeme čakať tak dlho. V priebehu rokov musíme urobiť to, čo by sa inde vo svete po vojnách robilo desaťročia“.

14:57 Ukrajinské železnice ponúkajú symbolické lístky do Ruskom okupovaných miest

Ukrajinské železnice spustili v nedeľu na počesť oslobodenia mesta Cherson na juhu krajiny predaj symbolických cestovných lístkov do viacerých miest, ktoré sú naďalej pod kontrolou ruských síl. Toto gesto má predstavovať symbol viery v ozbrojené sily Ukrajiny a nádej v oslobodenie spod okupácie. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Dnes si môžete objedať lístky na prvé tri vlaky z Kyjeva do piatich miest: už oslobodeného Chersonu, ako aj do Mariupola, Donecka, Luhanska a Simferopolu,“ uviedol v aplikácii Telegram prevádzkovateľ ukrajinských železníc. Tieto lístky bude možné využiť po tom, ako sa ukrajinskej armáde podarí mestá opätovne získať. „Akonáhle bude doprava obnovená, predstavitelia železníc pošlú (cestujúcim) správu s dátumom a lokalitou,“ oznámili železnice. Cena lístkov sa pohybuje od 1000 hrivien (približne 26 eur).

Reuters približuje, že Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a súčasne jedinou metropolou niektorej z ukrajinských oblastí, ktorú ruské ozbrojené sily ovládli po začiatku invázie z 24. februára. Momentálne zápasí s obnovou dodávok elektriny a vody po tom, čo sa odtiaľ nedávno stiahli ruské sily.

Prístavné mesto Mariupol v Azovskom mori na východe Ukrajiny ovládli ruské sily v máji po takmer štvormesačnom obliehaní. Dve najväčšie mestá na východnej Ukrajine Doneck a Luhansk sa dostali pod kontrolu proruských separatistov v roku 2014. Simferopol je druhým najväčším mestom na Krymskom polostrove.

13:23 Ruské ostreľovanie si v sobotu vyžiadalo šesť mŕtvych

Ruské ostreľovanie si v sobotu podľa zástupcu šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyryla Tymošenka vyžiadalo šesť mŕtvych. Na komunikačnej platforme Telegram napísal, že štyria ľudia zomreli a jeden utrpel zranenia v Doneckej oblasti. Dvaja ľudia zahynuli v Chersonskej oblasti. V Dnipropetrovskej oblasti podľa Tymošenka dvaja ľudia utrpeli zranenia.

12:40 Do ruských škôl sa má od septembra 2023 vrátiť povinný vojenský výcvik

Do ruských škôl sa od septembra budúceho roka vráti povinný prípravný vojenský výcvik známy zo sovietskych čias, ktorý bol ukončený v roku 1993. V nedeľnej správe o situácii na Ukrajine zverejnenej na Twitteri to uviedol britský rezort obrany, ktorý sa odvoláva na stredajšie oznámenie ruského ministra školstva Sergeja Kravcova. 

Daný program, ktorého cieľom je zaviesť minimálne 140 hodín vojenského výcviku za akademický rok, podporuje ministerstvo obrany v Moskve. Podľa Londýna je cieľom zvýšiť ochotu mladých ľudí ohľadom vojenskej služby a mobilizácie. Žiaci, ktorí sa blížia k dosiahnutiu veku, keď majú absolvovať povinnú vojenskú službu, tak majú získať príslušné vojenské schopnosti.

Tieto kroky sú tiež zrejme súčasťou širšieho projektu, ktorý má ruskej populácii vštepiť ideológiu vlastenectva a dôvery vo verejné inštitúcie. Britské ministerstvo pripomína, že niekdajší podobný program zahŕňal prípravu na možný útok chemickými či jadrovými zbraňami, prvú pomoc a tiež manipuláciu a streľbu z pušiek typu Kalašnikov.

„Ruskí predstavitelia sa pokúsili tento výcvik obnoviť v roku 2014 po invázii na Krym. Dúfali, že táto iniciatíva zvýši kvalitu brancov. O osem rokov neskôr sa zmenilo len málo a kvalita ruských brancov je naďalej slabá, s nízkou morálkou a obmedzeným výcvikom,“ uviedol britský rezort obrany s odvolaním sa na tajné služby. Dodal, že návrh tohto vojenského výcvikového programu má byť vypracovaný do konca tohto roku a následne bude prechádzať schvaľovacím procesom.

10:40 Poľsko prijalo od začiatku ukrajinskej vojny už vyše 7,7 milióna ľudí

Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už vyše 7,7 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu soboty približne 25 200 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 24 800 ľudí. A z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 5,89 milióna jedincov.

Koncom októbra schválil Senát – horná komora poľského parlamentu – jednohlasne rezolúciu, v ktorej označil Ruskú federáciu za teroristický režim. Parlament vyzval zároveň medzinárodnú komunitu, aby podporila Medzinárodný trestný súd (ICC) vo vyšetrovaní ľudí zodpovedných za vojnové zločiny na Ukrajine.

8:33 Rusi v Chersone pred útekom zničili kľúčovú infraštruktúru

Uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Rusi majú všade rovnaký cieľ: čo najviac ponížiť ľudí. Ale my všetko obnovíme, verte mi,“ uviedol Zelenskyj v sobotnom videopríhovore. „Pred útekom z Chersonu okupanti zničili všetku kritickú infraštruktúru: komunikácie, vodu, teplo, elektrinu,“ priblížil.

Úrady sa v rámci úsilia o stabilizáciu regiónu museli podľa slov Zelenského vysporiadať s takmer 2000 mínami, nástražnými drôtmi a nevybuchnutými delostreleckými granátmi, ktoré tam zanechali odchádzajúci Rusi.

Správy z prechádzajúceho dňa 12.11.2022:

21:09 Zelenskyj sľubuje obnovu vojnou zničenej infraštruktúry v Chersonskej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu večer potvrdil, že ukrajinská armáda ovláda už viac ako 60 lokalít v oslobodenej časti Chersonskej oblasti. Informoval, že ruské jednotky „pred útekom zničili všetku kritickú infraštruktúru“. Avizoval však, že Ukrajina všetko obnoví, aj keď to nejaký čas trvá.

Vo svojom príhovore sa Zelenskyj vrátil aj k piatkovému oslobodeniu mesta Cherson a vyhlásil, že ukrajinské ozbrojené sily oslobodia všetky okupované územia.

„Dnes sa všetci spolu cítime povzbudení. Neviem, či je ešte niekto, kto si nepozrel video s obyvateľmi Chersonu, ako vítajú ukrajinských obrancov,“ uviedol Zelenskyj, pričom poznamenal, že  takýchto privítaní bude ešte veľa, v tých mestách a dedinách, ktoré sú stále okupované. Zdôraznil: „Na nikoho nezabúdame, nikoho neopustíme. Rovnako to bude aj v Heničesku a Melitopole“.

Po kapitulácii Chersonu sa mesto Heničesk stalo administratívnym centrom okupovanej časti Chersonskej oblasti, informovala britská stanica BBC.

18:09 Červený melón sa stal symbolom nádeje po odchode Rusov z Chersonu

Sociálne siete zaplavili v uplynulých dňoch fotografie a videá, na ktorých ukrajinskí vojaci aj bežní občania pózujú s červenými melónmi. Tie sa totiž stali symbolom nádeje vo víťazstvo vojny po tom, čo sa ruské sily stiahli z mesta Cherson na juhu Ukrajiny. 

Na Twitteri sa napríklad objavil záber obrovskej sochy znázorňujúcej rozpolený melón, na vrchu ktorého je pripevnená ukrajinská vlajka. Melón zakomponovali do svojich log aj niektoré firmy a ukrajinská pošta ohlásila, že chce vydať špeciálnu známku s týmto motívom.

SITA/AP Photo/Nina Lyashonok

Dôvodom, prečo sa vodný melón stal obľúbeným symbolom na Ukrajine, sú aktuálne vojenské úspechy v Chersone, odkiaľ sa podarilo vytlačiť ruské sily. Chersonská oblasť je totiž regiónom, kde sa vypestuje väčšina ukrajinských melónov, vysvetľuje DPA. V čase osem mesiacov trvajúcej okupácie mesta ich však farmári nemohli vyvážať, čo im spôsobilo ďalšie finančné ťažkosti.

16:30 Do Chersonu sa po stiahnutí ruských síl vracia ukrajinská polícia aj médiá

Ukrajinský dozorný orgán pre komunikácie uviedol, že v Chersone sa obnovilo štátne televízne a rozhlasové vysielanie. Poradca tamojšieho starostu Roman Holovňa povedal, že zo susednej Mykolajivskej oblasti začína do Chersonu prúdiť humanitárna pomoc a zásoby. Situáciu v meste v ukrajinskej štátnej televízii opísal ako humanitárnu katastrofu. Obyvateľom podľa jeho slov chýba voda, lieky aj potraviny.

SITA/AP Photo/Nina Lyashonok

Ukrajinská armáda uviedla, že dohliada na stabilizačné opatrenia v okolí Chersonu, aby zaistila jeho bezpečnosť. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v sobotu poznamenal, že ruské sily po odchode z Chersonu posilňujú svoje bojové línie na východnom brehu rieky Dneper. Približne 70 percent Chersonskej oblasti zostáva pod kontrolou ruských síl.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

14:41 Rusko dosiahlo inváziou na Ukrajinu len medzinárodnú hanbu

Strategické zlyhanie Moskvy pri ukrajinskom meste Cherson vyvolá v očiach ruskej verejnosti pochybnosti o zmysle vojny na Ukrajine. V sobotu to vyhlásil britský minister obrany Ben Wallace. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Stiahnutie jednotiek z Chersonu je ďalším strategickým zlyhaním Ruska. Od začiatku vojny bol Cherson jediným väčším strategickým cieľom, ktorý sa Rusku podarilo dobyť,“ pripomenul Wallace vo vyhlásení.

SITA/Sergei Guneyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Podľa ministra obrany si teraz „bežní ruskí občania budú klásť otázku, načo bola celá vojna vôbec dobrá“. Wallace zároveň uviedol, že jediné, čo Rusi svojou inváziou na Ukrajinu dosiahli, je medzinárodná hanba.

13:35 Novým „hlavným mestom“ okupantov v Chersonskej oblasti sa stal Heničesk

Dočasným hlavným mestom Ruskom okupovaného ukrajinského administratívného územia Chersonská oblasť sa stal Heničesk. Podľa britského denníka The Guardian to oznámil Alexandr Fomin, jeden z členov Ruskom dosadeného oblastného vedenia. Chersonská oblasť je jedným z regiónov, o ktorých Ruská federácia tvrdí, že ich anektovala.

„Sú tam sústredené všetky hlavné úrady,“ povedal podľa Guardianu Fomin. Britské noviny sa odvolávajú na správu ruskej agentúry TASS.

Prístavné mesto Heničesk má necelých 20.000 obyvateľov a leží na pobreží Azovského mora. Rusko ho okupuje už od 27. februára. Polohou je veľmi blízko k hraniciam Krymskej oblasti, avšak dosť vzdialené od mesta Cherson a rieky Dneper.

11:58 Poľsko prijalo od začiatku ukrajinskej vojny už vyše 7,67 milióna ľudí

Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už vyše 7,67 milióna ľudí, oznámila v sobotu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu piatka približne 21 100 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v piatok odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 21.600 ľudí. A z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 5,87 milióna jedincov.

Koncom októbra schválil Senát – horná komora poľského parlamentu – jednohlasne rezolúciu, v ktorej označil Ruskú federáciu za teroristický režim. Parlament vyzval zároveň medzinárodnú komunitu, aby podporila Medzinárodný trestný súd (ICC) vo vyšetrovaní ľudí zodpovedných za vojnové zločiny na Ukrajine.

9:50 Na veľkej priehrade pri Chersone sú po ruskom ústupe vidieť nové škody

Po ruskom ústupe z neďalekého mesta Cherson sú viditeľné nové značné škody na veľkej priehrade Nova Kachovka na juhu Ukrajiny, uviedla v piatok americká spoločnosť Maxar, ktorá sa zaoberá satelitnými snímkami. Spoločnosť uviedla, že na záberoch vytvorených v piatok je vidno aj niekoľko poškodených mostov, ktoré vedú cez rieku Dneper. Ukrajinské jednotky v centre Chersonu vítali tamojší obyvatelia po tom, ako ruské vojenské sily opustili toto mesto.

Maxar Technologies via AP

„Satelitné snímky z dnešného rána odhaľujú nové významné škody na niekoľkých mostoch a priehrade Nova Kachovka v dôsledku ruského ústupu z Chersonu cez rieku Dneper,“ uviedol Maxar.

Cherson bolo jediné hlavné mesto regiónu, ktoré Rusko dobylo od invázie koncom februára. Kachovská priehrada sa nachádza neďaleko mesta Nova Kachovka.

8:32 Po úspechu v Chersone vojna pokračuje, hovorí Kuleba

V Chersone, nachádzajúcom sa na juhovýchode Ukrajiny, zaznela ukrajinská hymna po tom, ako Moskva stiahla svoje jednotky z mesta - prvého veľkého centra, ktoré padlo po februárovom príkaze ruského prezidenta Vladimira Putina na inváziu.

Kuleba sa predtým počas bilaterálneho stretnutia s austrálskym premiérom Anthonym Albanesom na okraj summitu poďakoval Austrálii za jej podporu; tá poskytla Kyjevu 440 miliónov amerických dolárov prevažne vo vojenskej oblasti.

Správy z prechádzajúceho dňa 11.11.2022:

21:00 Ukrajinská armáda oslobodila takmer celú Mykolajivskú oblasť

Ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť takmer celú Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny spod ruskej okupácie. V piatok to uviedol tamojší gubernátor Vitalij Kim. TASR o tom informuje na základe správy britskej spravodajskej stanice Sky News.

Gubernátor v príspevku na sociálnej sieti Telegram spresnil, že oslobodená nie je už iba Kinburnská kosa v južnej časti Mykolajivskej oblasti.

Ide tak o ďalší úspech ukrajinskej protiofenzívy na juhu krajiny, píše Sky News.

20:00 Ukrajina začala stavať múr na hraniciach s Bieloruskom

Na severnej hranici Ukrajiny začali stavať múr. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie Kyryla Tymošenka, zástupcu šéfa úradu ukrajinského prezidenta.

„Na severe vrie iná práca. Tu stavajú múr na hraniciach s Bieloruskom,“ uviedol Tymošenko na Telegrame. Dodal, že železobetónový plot s ostnatým drôtom už lemuje tri kilometre hranice s Bieloruskom vo Volyňskej oblasti. Práce sa vykonávajú aj v Rivnenskej a Žytomyrskej oblasti. Podľa Tymošenka opevnenia budujú aj v regiónoch susediacich s Ruskom.

17:50 Ukrajinská rozviedka vyzvala zostávajúcich ruských vojakov v Chersone, aby sa vzdali

Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) vyzvalo všetkých ruských vojakov, ktorí sú stále na západnom brehu rieky Dnipro v Chersonskej oblasti, aby sa vzdali. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Ruskí vojaci! Ako sa dalo očakávať, po ústupe hlavnej skupiny vojsk ruskej armády z ukrajinského Chersonu vás vaše velenie ponechalo napospas osudu. Vaši velitelia naliehajú, aby ste sa prezliekli do civilu a pokúsili sa z Chersonu utiecť na vlastnú päsť. Očividne sa vám to nepodarí,“ uviedlo GUR vo vyhlásení na Telegrame.

Dodalo, že Cherson sa vracia pod kontrolu Ukrajiny a do mesta vstupujú jednotky ukrajinských ozbrojených síl. „Ústupové cesty ruských útočníkov sú pod palebnou kontrolou ukrajinskej armády. Akékoľvek pokusy postaviť sa ukrajinským ozbrojeným silám budú zastavené. Každý ruský vojak, ktorý sa postaví na odpor, bude zničený.“ GUR zároveň odkázalo všetkým zostávajúcim ruským vojakom, že okamžitá kapitulácia je „jediná šanca, ako sa vyhnúť smrti“.

13:10 Sky News: Cherson už takmer úplne kontroluje ukrajinská armáda 

Juhoukrajinské mesto Cherson sa v týchto chvíľach nachádza už takmer pod úplnou kontrolou ukrajinskej armády. Podľa fotografií zverejnených na sociálnych sieťach v centre Chersonu veje ukrajinská vlajka. Informovala o tom v piatok britská televízia Sky News, z ktorej čerpala TASR.

Informuje o tom aj Euromaidan Press:

Ruská armáda predtým oznámila, že v skorých ranných hodinách dokončila odsun svojich jednotiek z mesta na ľavý breh rieky Dneper. Začala s ním iba v priebehu štvrtka.

Britská televízia sa v správach o situácii v Chersone odvoláva na nemenovaného predstaviteľa mesta. Podľa neho úrady nariadili civilistom ostať vo svojich domovoch, kým ukrajinské jednotky vyhľadávajú prípadných zostávajúcich ruských vojakov. Mnohí ruskí vojaci sa údajne utopili počas presunu cez rieku Dneper.

11:25 Ruské jednotky sa už stiahli z Chersonu

Ruské jednotky v piatok dokončili sťahovanie sa z ukrajinského mesta Cherson na ľavú stranu rieky Dneper. Oznámili to ruské ozbrojené sily.

„V chersonskom smere bol dnes o 5.00 h moskovského času zavŕšený presun divízií ruských vojsk na ľavý breh rieky Dneper. Na pravom brehu neostal jediný kus vojenskej techniky ani zbrane. Všetci ruskí vojaci prešli na ľavý breh Dnepra,“ napísalo vo zvodke na sociálnej sieti Telegram ruské ministerstvo obrany.

10:50 Zrútil sa strategický Antonivskyj most v Chersone

Antonivskyj most, ktorý bol jedinou cestnou spojnicou medzi juhoukrajinským mestom Cherson a Rusmi okupovaným pravým brehom rieky Dneper, sa v piatok zrútil. Informoval o tom verejnoprávny telerozhlas Suspilne s odvolaním sa na miestnych obyvateľov, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

Ukrajinský telerozhlas zverejnil fotografiu, na ktorej vidno, že na dlhom úseku mosta chýbajú nielen nosníky, ale aj piliere. Najbližší cestný most cez Dneper sa nachádza vo vzdialenosti viac než 70 kilometrov.

Bezprostredne nebolo jasné, čo zapríčinilo pád mosta. Rusko vo štvrtok začalo sťahovať svoje jednotky z Chersonu na pravú stranu Dnepra.

10:00 Ruská raketa zasiahla bytovku v Mykolajive, zahynulo najmenej 6 ľudí

Najmenej šesť ľudí zahynulo v noci na piatok pri ruskom raketovom útoku, ktorý zasiahol bytovku v juhoukrajinskom meste Mykolajiv. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na starostu mesta Olexandra Sienkevyča.

Na sociálnej sieti o tom informuje aj bývalá hovorkyňa ukrajinského prezidenta:

Ruská raketa podľa starostu zničila päť poschodí bytovky, uvádza britský denník The Guardian. Záchranári v týchto chvíľach hľadajú pod troskami prípadných preživších.

Informácie z predchádzajúceho dňa (10.11.2022):

18:29 Putin na summit G20 nepríde pre obavy z atentátu, tvrdí jeho exporadca

Ruský prezident Vladimir Putin sa na summite G20 na indonézskom ostrove Bali nezúčastní pre obavy z pokusu o atentát zo strany Západu. Vo štvrtok to uviedol bývalý poradca ruského prezidenta Sergej Markov na sociálnej sieti Telegram. TASR správu prevzala z britskej spravodajskej stanice Sky News.

Putinovu neúčasť na nadchádzajúcom summite G20 potvrdila vo štvrtok predstaviteľka ruského veľvyslanectva v Indonézii Julija Tomská. Podľa jej slov bude ruskú delegáciu viesť šéf rezortu diplomacie Sergej Lavrov.

Markov napísal, že dôvodom neúčasti ruského prezidenta je možný pokus o atentát na Putina zo strany tajných služieb Spojených štátov, Británie a Ukrajiny.

Šéfa Kremľa na summit, ktorý sa uskutoční 15. a 16. novembra, pozval indonézsky prezident Widodo. Pozvánku dostal i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aj napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20. Zelenského účasť na summite potvrdil jeho hovorca Serhij Nykyforov. Dodal, že s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o účasť v režime videokonferencie.

16:50 Armáda je už len 15 kilometrov od Chersonu, vstúpila do mesta Kyselivka

Ukrajinskí vojaci vo štvrtok vstúpili do mesta Kyselivka v Chersonskej oblasti, ktoré predtým okupovali ruské sily. Ako referuje spravodajský web CNN, vyplýva to z geolokalizovaného videa na sociálnych sieťach.

„Kyselivka je naša. Ideme do nej. Nepriateľ práve ušiel. Sláva Ukrajine,“ povedal jeden vojak vo videu, v ktorom príslušníci ukrajinských ozbrojených síl pózujú pred tabuľami na začiatku mesta.

Kyselivka leží asi 15 kilometrov severozápadne od mesta Cherson, pozdĺž hlavnej cesty z Mykolajiva.

Krátko predtým ukrajinskí vojaci informovali, že dobyli späť mesto Snihurivka v Mykolajivskej oblasti, ktoré sa nachádza po ceste do Chersonu v smere od severnejšieho Kryvého Rihu.

15:49 Predsedníctvo Rady a europarlament sa dohodli na neakceptovaní ruských dokladov vydaných na Ukrajine a v Gruzínsku

Toto rozhodnutie je reakciou na nevyprovokovanú a neopodstatnenú vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine a na ruskú prax vydávania ruských medzinárodných pasov obyvateľom okupovaných oblastí. Vyplýva to aj z jednostranného rozhodnutia Ruska uznať nezávislosť gruzínskych území Abcházska a Južného Osetska v roku 2008.

Ruské cestovné doklady vydané v Ruskom okupovaných regiónoch na Ukrajine alebo odtrhnutých územiach v Gruzínsku alebo osobám s pobytom v týchto regiónoch v Gruzínsku nebudú akceptované ako platné cestovné doklady na získanie víza alebo prekročenie hraníc schengenského priestoru.

Ruské cestovné doklady vydané v týchto regiónoch už členské štáty EÚ neuznávajú, alebo sú v procese ich neuznávania. Cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť spoločný prístup, zabezpečiť riadne fungovanie vonkajších hraníc a spoločnej vízovej politiky a zabezpečiť bezpečnosť členských štátov EÚ.

14:42 Ústup Ruska z Chersonu by bol ďalším víťazstvom Ukrajiny

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg čaká na to, ako sa prejaví stiahnutie ruských jednotiek z mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Ak sa tento odsun potvrdí, bude to podľa Stoltenberga ďalšie víťazstvo pre Ukrajinu.

„Uvidíme, ako sa situácia na mieste vyvinie v najbližších dňoch. Je však jasné, že Rusko je pod silným tlakom a ak by sa stiahlo z Chersonu, bolo by to ďalšie víťazstvo Ukrajiny,“ povedal Stoltenberg vo štvrtok v Ríme po rokovaní s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. 

Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej jednotky dobyli ďalších 12 miest a obcí v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Tento postup ukrajinská armáda zaznamenala deň po tom, čo Rusko nariadilo svojim jednotkám stiahnuť sa z mesta Cherson. Stoltenberg komentoval, že zásluha za tieto územné zisky prináleží ukrajinským vojakom. Pripomenul však aj "bezprecedentnú podporu", ktorú Ukrajine poskytli spojenci NATO vrátane Talianska. Táto podpora je pre Ukrajinu životne dôležitá a prispieva k tomu, že situácia na bojiskách sa mení každý deň.

Meloniová, ktorá sa ujala úradu predsedníčky talianskej vlády koncom októbra, po stretnutí so Stoltenbergom uviedla, že jednou z jej priorít je pracovať na posilnení aliancie, aby bola "ešte viac  schopná reagovať na hrozby prichádzajúce zo všetkých strán."

13:35 Europoslanci schválili uľahčenie cestnej prepravy tovarov z Ukrajiny a Moldavska

Keďže ukrajinský vzdušný priestor je uzavretý a export po mori je vážne obmedzený, Ukrajina potrebuje nájsť alternatívne cestné trasy na export obilia, palív, potravín a iných tovarov, uviedol EP. Moldavsko je podobne poškodené a potrebuje pomoc pri tranzite ukrajinských tovarov cez jeho územie. Dohody dočasne uľahčujú cestnú nákladnú dopravu a umožňujú ukrajinským, moldavským a európskym dopravcom tranzit bez povolení. Okrem toho dohoda s Ukrajinou umožňuje ukrajinským vodičom pri ceste do EÚ používať ich existujúce ukrajinské vodičské preukazy a certifikáty o profesionálnej spôsobilosti.

SITA/AP Photo/Aurel Obreja

12:42 Ukrajinská armáda sa zmocnila mesta Snihurivka v Mykolajivskej oblasti

Ukrajinské jednotky vo štvrtok vytlačili ruskú armádu z mesta Snihurivka v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny a opäť nad ním získali kontrolu. Podľa britskej stanice BBC o tom generálny štáb ukrajinskej armády informoval na svojom kanáli na platforme Telegram. Toto oznámenie sprevádzalo zverejnenie záberov, na ktorých vidno, že v meste je vztýčená ukrajinská vlajka.

Správu o návrate Snihurivky pod kontrolu Ukrajiny potvrdil aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Ovládnutie Snihurivky ukrajinskou armádou je zo strategického hľadiska veľmi dôležité, pretože sa jej otvára možnosť postupovať smerom k mestu Cherson.

Snihurivka sa nachádza asi 50 kilometrov od Chersonu. V auguste, po tom, čo sa Snihurivka a niekoľko ďalších lokalít v Mykolajivskej oblasti dostali pod kontrolu ruskej armády, bolo toto územie administratívne pripojené k Chersonskej oblasti. Tá bola neskôr  po kontroverzných referendách anektovaná Ruskom.

Ruské velenie v stredu oznámilo stiahnutie svojej armády z územia okupovaného Chersonu.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) vo štvrtok pripomenula, že veliteľ ruských síl na Ukrajine generál Sergej Surovikin v stredu s odvolaním sa na problémy so zásobovaním jednotiek v Chersonskej oblasti dislokovanými na pravom brehu Dnepra  navrhol, aby ruský minister obrany Sergej Šojgu vydal rozkaz na ich presun na ľavý breh rieky.

11:27 Putin sa na summite G20 v Indonézii nezúčastní, tvrdí ruské veľvyslanectvo

Šéf Bieleho domu vylúčil stretnutie s Putinom, ak by sa ruský prezident na samite zúčastnil. Biden uviedol, že jedinou konverzáciou, ktorú by mohol s ruským vodcom mať, by bola diskusia o prepustení Američanov väznených v Rusku. Predstavitelia Bidenovej administratívy uviedli, že s globálnymi partnermi koordinujú izoláciu Putina, ak by sa rozhodol na samite na Bali zúčastniť osobne alebo virtuálne. Diskutujú o bojkote alebo o iných prejavoch odsúdenia.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

10:55 Ukrajina bude po stiahnutí ruských vojsk z Chersonu opatrná

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že jeho krajina bude konať v súvislosti so stiahnutím ruských vojsk z mesta Cherson na juhu Ukrajiny "veľmi opatrne". Podľa amerického prezidenta Joea Bidena naznačuje toto stiahnutie vojsk, že Rusko má "skutočný problém". TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP.

„Nepriateľ nerozdáva dary, nepreukazuje gestá dobrej vôle... Preto sa pohybujeme veľmi opatrne, bez emócií, bez zbytočných rizík a v záujme oslobodenia celej našej zeme a čo možno najmenších strát,“ uviedol Zelenskyj.

Šéf Bieleho domu označil stiahnutie ruských vojsk z Chersonu za dôkaz, že Rusko a jeho armáda majú skutočné problémy. Povedal to počas svojho príhovoru k voľbám do amerického Kongresu.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu nariadil ruskej armáde, aby sa stiahla z Chersonu na západnom brehu rieky Dneper, kde v súčasnosti útočia ukrajinské sily. Cherson Rusi obsadili krátko po začiatku invázie na Ukrajinu 24. februára.

9:33 Deportáciami Ukrajincov Rusko zrejme spáchalo zločiny proti ľudskosti

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International tvrdí, že Rusko sa pravdepodobne dopustilo zločinov proti ľudskosti, keď násilne presúvalo ukrajinských civilistov z okupovaných oblastí krajiny do iných regiónov, a to do oblastí kontrolovaných Ruskom alebo do Ruska.

Vo svojej správe zverejnenej vo štvrtok Amnesty upozornila na prípady, keď boli deti odlúčené od svojich rodín, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, informovala agentúra AFP. Podľa Amnesty v rozhovoroch s jej tímami ukrajinskí civilisti vypovedali, že museli podstúpiť nenáležité procesy preverovania - známe ako filtrácia -, ktoré niekedy viedli k svojvoľnému zadržiavaniu, či dokonca mučeniu.

Generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová zdôraznila, že taktika násilného presunu a deportácie uplatňované Ruskom môžu byť kvalifikované ako vojnový zločin. Amnesty je presvedčená, že to musí byť vyšetrené ako zločin proti ľudskosti.

Organizácia pre ľudské práva špecifikovala, že vypočula 88 ľudí, väčšinou civilistov z ukrajinského čiernomorského prístavného mesta Mariupol, ktoré Rusko obsadilo v máji po týždňoch obliehania a ostreľovania. Svedčili aj obyvatelia Charkova, Luhanska, Chersonu a Záporožia.

7:34 Počet ranených či zabitých ruských vojakov na Ukrajine dosahuje 100 000

Vyše 100 000 ruských vojakov zahynulo na Ukrajine alebo tam bolo ranených. Vyhlásil to v stredu predseda zboru náčelníkov štábov americkej armády generál Mark Milley, podľa ktorého podobný počet obetí pravdepodobne zaznamenala aj ukrajinská armáda. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Pozeráte sa na vyše 100 000 zabitých alebo ranených ruských vojakov. Rovnaké to je pravdepodobne aj na ukrajinskej strane. Je to veľké ľudské utrpenie,“ uviedol Milley.

Ide o doposiaľ najvyšší odhad, ktorý americká strana poskytla počas deviatich mesiacov trvania konfliktu na Ukrajine. Reuters však upozorňuje, že tento počet nie je možné nezávisle overiť. Podľa Milleyho konflikt na Ukrajine spravil utečencov z 30 až 40 miliónov Ukrajincov, pričom v jeho priebehu už zrejme zahynulo približne 40 000 ukrajinských civilistov.

O vyhliadkach na diplomaciu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine Milley povedal, že počiatočné odmietanie rokovaní počas prvej svetovej vojny len znásobilo ľudské utrpenie a viedol k väčšiemu počtu obetí. „Preto ak existuje príležitosť rokovať, ... využite ju,“ povedal americký generál.

Správy z prechádzajúceho dňa (9.11):

19:40 Hovoriť o ústupe ruských vojakov z Chersonu je ešte priskoro, uviedol Podoľak

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v stredu povedal, že je ešte príliš skoro hovoriť o ústupe ruských vojakov z mesta Cherson na juhu Ukrajiny. 

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu ruskej armáde prikázal, aby sa stiahla z Chersonu na západnom brehu rieky Dneper, kde v súčasnosti útočia ukrajinské sily, pripomenula Reuters. Podľa Podoľaka je však potrebné „oddeľovať slová od skutkov“. „Hovoriť o odchode Ruska nemá zmysel, kým ešte nad Chersonom nevlaje ukrajinská zástava,“ povedal.

16:30 Minister Šojgu prikázal ruskej armáde, aby sa stiahla z mesta Cherson

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu prikázal ruskej armáde, aby sa stiahla z mesta Cherson na východe Ukrajiny. TASR správu prevzala v stredu z agentúr AFP a Reuters.

Šojgu armáde nariadil, aby sa stiahla z Chersonu na západnom brehu rieky Dneper, kde v súčasnosti útočia ukrajinské sily. Reuters tento krok označuje za jeden z „najvýznamnejších ústupov“ Ruska a možný „zlomový bod“ vo vojne, ktorú Moskva vedie na Ukrajine od 24. februára.

Veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin v televízii oznámil, že mesto Cherson už nie je možné zásobovať. Navrhol posunúť obranné línie na východný breh Dnepra.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP

16:00 Ruskí vojaci unášali ukrajinských civilistov vrátane detí

Ruskí vojaci v predchádzajúcich mesiacoch unášali ukrajinských civilistov vrátane detí do Ruska alebo ďalej na územia kontrolované Moskvou. TASR správu prevzala v stredu z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI).

Nemecká pobočka AI na sociálnej sieti uviedla, že vo štvrtok 10. novembra zverejní svoju novú správu o týchto únosoch civilistov na Ukrajine. „Zoznam vojnových zločinov, ktorých sa dopúšťajú ruské ozbrojené sily na Ukrajine, sa neustále rozširuje,“ povedala pre DPA Janine Uhlmannsieková, koordinátorka AI pre Európu a strednú Áziu.

Ruské sily od začiatku invázie na Ukrajinu bez rozmyslu útočia na obytné oblasti, používajú zakázanú kazetovú muníciu a cielenie zabíjajú civilistov. Uhlmannsieková Rusko žiada, aby okamžite ukončilo únosy osôb z okupovaných oblastí a všetky takto zasiahnuté osoby okamžite prepustilo.

15:20 Zástupca šéfa okupačnej správy Chersonskej oblasti Stremousov zahynul pri nehode

Kirill Stremousov, ktorý zastával post zástupcu šéfa ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, zahynul pri dopravnej nehode. 

Podľa britskej stanice BBC o tom v stredu informovali ruské tlačové agentúry a prokremeľské kanály na platforme Telegram.  Viaceré zdroje sa odvolávajú aj na svedectvo Stremousovho osobného šoféra, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody v Chersonskej oblasti. Jej okolnosti sú predmetom vyšetrovania. 

Bližšie podrobnosti nateraz nie sú známe, dodala BBC.

13:20 Na ruskej strane padlo už takmer 78-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 77 950 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišlo o život 780 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2801 tankov, 5666 bojových obrnených vozidiel, 4227 vozidiel a palivových nádrží, 1802 delostreleckých systémov, 393 odpaľovacích raketových systémov, 205 systémov protivzdušnej obrany, 260 vrtuľníkov, 278 lietadiel, 1483 dronov, 399 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 159 kusov špeciálnej techniky.

SITA/AP Photo

11:00 Sean Penn daroval svojho Oscara ukrajinskému prezidentovi Zelenskému

Americký herec Sean Penn daroval jedného zo svojich dvoch Oscarov ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Stalo sa tak počas Pennovej návštevy Kyjeva, uviedla v utorok spravodajská stanica BBC News.

Penn neskôr vyhlásil, že uvažuje o pridaní sa k ukrajinským silám a zapojení do bojov proti Rusku. Kremeľskí predstavitelia už predtým zaradili Penna a jeho kolegu Bena Stillera na zoznam „nežiaducich osôb“, čo znamená, že títo herci majú teraz zákaz vstupu do Ruska.

Penn účinkoval vo vyše 50 filmoch a počas svojej kariéry herca a režiséra získal množstvo ocenení. Svojich dvoch Oscarov dostal za stvárnenie hlavných úloh v snímkach Tajomná rieka (2003) a Milk (2008). Na Oscara bol nominovaný ešte trikrát v rovnakej kategórii za výkony vo filmoch Mŕtvy muž prichádza (1995), Sladký ničomník (1999) a Ja som Sam (2001).

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

8:50 Družicové snímky svedčia o zväčšovaní pohrebísk v blízkosti mesta Mariupol

Nové hroby vznikli v troch lokalitách: Staryj Krym, Manhuš a Vynohradne. Rozloha týchto pohrebísk sa od jari neustále rozrastá, čo dokazujú aj družicové snímky spoločností Maxar a Planet Labs PBC. Len od júna tam pribudlo ďalších 1500 hrobov. Agentúra AP vo svojej stredajšej správe informovala, že od začiatku vojny, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára, bolo len na cintoríne v meste Staryj Krym vykopaných viac než 4600 hrobov. 

Odborníci súčasne nedokážu určiť, koľko tiel je v nich pochovaných a kedy k pochovaniu došlo. Prístavné mesto Mariupol začali ruské jednotky obliehať krátko po začiatku invázie na územie Ukrajiny. Úplne ho ovládli až v máji, keď sa ukrajinskí obrancovia mesta vzdali do ruského zajatia. 

Počas týždňov ostreľovania a bombardovania bola veľká časť mesta zničená. Boje o mesto si vyžiadali najmenej 25.000 obetí. Ďalších do 7000 ľudí zahynulo pod troskami zničených domov. Pred vojnou mal Mariupol takmer pol milióna obyvateľov. Britské ministerstvo obrany v utorok informovalo, že ruské jednotky začali v úseku medzi Mariupolom a Starým Krymom budovať obranné štruktúry – vrátane protitankových v tvare pyramídy a známych ako "dračie zuby".

Britské ministerstvo neuviedlo zdroj svojich informácií, ale dodalo, že ruské ozbrojené sily "vyvíjajú značné úsilie" na opevnenie svojich línií na okupovaných ukrajinských územiach – pravdepodobne v snahe zabrániť akémukoľvek rýchlemu postupu ukrajinských jednotiek.

8:00 Na východe krajiny trvajú „zúrivé boje“, povedal Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uprostred prudkých bojov v častiach Doneckej a Luhanskej oblasti povedal, že „situácia je komplikovaná pozdĺž celej frontovej línie“. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Zelenskyj vo svojom každodennom videoprejave uviedol, že „v niektorých oblastiach pokračujú prudké pozičné boje a situácia je obzvlášť zložitá v Doneckej oblasti“. „Aktivita okupantov tam zostáva na mimoriadne vysokej úrovni, desiatky útokov každý deň,“ podotkol.

Povedal, že ruské sily „utrpeli mimoriadne veľké straty“, ale ich zámer sa nezmenil a naďalej chcú dosiahnuť administratívne hranice Doneckej oblasti. „Neodovzdávame tam ani centimeter našej pôdy. A ďakujem všetkým našim hrdinom, ktorí zastávajú pozície v Donbase,“ dodal Zelenskyj.

Podľa prezidenta v Chersonskej oblasti na juhu ukrajinské jednotky konajú „opatrne, dôkladne a v záujme oslobodenia celého nášho územia“. „Posilňujeme svoje pozície, rozbíjame ruskú logistiku, dôsledne ničíme potenciál okupantov udržať juh našej krajiny v okupácii,“ skonštatoval.

Zelenskyj povedal, že pokračujú práce na obnovení normálneho života v oslobodených oblastiach. Vo dvoch okresoch Charkivskej oblasti má podľa neho „obnovené dodávky plynu a elektriny viac ako tisícka domácností“. Doplnil, že v celej krajine pokračujú opravy energetických zariadení.

Správy z predchádzajúceho dňa 8.11.2022: 

20:10 Ukrajina tvrdí, že v Luhanskej oblasti napreduje napriek značnej ruskej obrane

Ukrajinské jednotky pokračujú v postupe v Luhanskej oblasti napriek „obrovskému množstvu“ ruských záloh, ktoré do oblasti prichádzajú. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na šéfa regionálnej vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja.

Ako povedal v ukrajinskej televízii, ozbrojené sily postupujú, ale podľa neho „treba vziať do úvahy, že existujú určité špecifiká Luhanskej oblasti“. „Ruským okupačným jednotkám sa tam podarilo priviesť obrovské množstvo vojakov, podarilo sa im vybudovať obranné stavby, zamínovať veľmi veľké územie, takže postup je dosť opatrný,“ povedal

Ukrajinská armáda sa začala zameriavať na Luhanskú oblasť v septembri po tom, ako rýchlo postúpila cez Charkovskú oblasť. Podľa Hajdaja sa v Luhanskej oblasti momentálne nachádza veľký počet čerstvo zmobilizovaných Rusov. Dodal, že okupanti sa pokúšajú o „nejaké nepochopiteľné protiofenzívne akcie“. Hajdaj predpovedá, že Rusi utrpia ťažké straty, keďže boje pri mestách Svatove a Kreminna budú pokračovať.

18:34 Zelenskyj žiada USA o neochvejnú podporu, až kým nebude obnovený mier

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Washington, aby zostal v oblasti podpory pre Ukrajinu jednotný. Výsledky utorňajších doplňujúcich volieb do amerického Kongresu môžu mať na túto podporu vplyv. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AFP.

„Žiadam vás o zachovanie vašej neochvejnej jednoty tak, ako je to teraz, až do dňa, keď všetci začujeme tie dôležité slová, o ktorých snívame...kým nezačujeme, že konečne nastal mier,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore. V noci na utorok ho odvysielali v priestoroch Národného centra pre ústavu (NCC) vo Filadelfii počas slávnosti, na ktorej ukrajinskému prezidentovi odovzdali najvyššie občianske vyznamenanie USA - Medailu slobody za rok 2022.

„Demokracie sa na svojej ceste za víťazstvom nesmú zastaviť,“ povedal Zelenskyj. Ukrajinci majú na život a politiku rozdielne pohľady, rovnako ako každá demokratická spoločnosť. "Keď sa však Rusko rozhodlo zničiť našu slobodu a vymazať Ukrajinu z mapy sveta, okamžite sme sa zjednotili a túto jednotu si udržiavame," povedal.

17:06 FSB tvrdí, že rozbila ukrajinskú „sabotážnu a prieskumnú skupinu“

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že v okupovanej Chersonskej oblasti rozbila ukrajinskú „sabotážnu a prieskumnú skupinu“ a zadržala deväť ukrajinských občanov. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

FSB v utorok oznámila, že „odhalila a zabránila aktivitám sabotážnej a prieskumnej skupiny SBU (Ukrajinskej bezpečnostnej služby, pozn. red.) v Chersonskej oblasti, ktorej úlohy zahŕňali páchanie teroristických činov proti vysokopostaveným členom vojenskej a civilnej administratívy Chersonskej oblasti“. Tvrdí tiež, že počas akcie objavila výbušniny, detonátory a malé zbrane.

Ukrajinská vláda sa zatiaľ k údajným zadržaniam svojich občanov nevyjadrila.

14:40 Moskovský súd poslal do väzenia aktivistu protestujúceho proti vojne na Ukrajine

Moskovský súd poslal v utorok na 25 dní do väzenia ruského opozičného aktivistu Iľju Povyševa, ktorému zároveň nariadil zaplatiť pokutu 50.000 rubľov (815 eur). Dôvodom uvedeného trestu je skutočnosť, že Povyšev v pondelok v Moskve protestoval proti ruskej invázii na Ukrajinu. Informuje o tom na svojej webstránke stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Polícia zadržala Povyševa pri provizórnom pamätníku ruského opozičného politika Borisa Nemcova, ktorého zavraždili v noci z 27. na 28. februára 2015 v centre Moskvy.      

Povyšev mal podľa vyhlásenia polície pri sebe plagát s heslom proti vojne na Ukrajine. Moskovský súd ho uznal za vinného z porušenia pravidiel týkajúcich sa verejných zhromaždení, ktorého sa podľa ruských úradov dopustil už v minulosti pri obdobnom proteste.

13:17 Základom akéhokoľvek vyrovnania s Ruskom musí byť „obnovenie“ okupovanej pôdy

„Hlavnou podmienkou (ukrajinského) prezidenta je obnovenie (ukrajinskej) územnej celistvosti,“ uviedol na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak sa taktiež na Twitteri opýtal, čo rozumieť pod slovom rokovania. Poukázal na predchádzajúce ruské ultimáta, ktoré sú podľa jeho slov „neprijateľné“. „O čom sa teda baviť? Alebo len schováte slovo 'vzdať sa' za slovo 'vyrovnanie'?“ poznamenal Podoľak.

SITA/Damir Sencar/Pool via AP

Obaja prišli s vyhláseniami po správach, že poprední americkí predstavitelia v ostatných týždňoch naliehali na Ukrajinu, aby dala najavo, že je naďalej otvorená diplomatickému dialógu s Ruskom.

12:55 Rusko už neorganizuje „evakuácie“ z Chersonu, tvrdí proruský oblastný predstaviteľ

Jeho vyjadrenie prišlo v čase, keď sa zjavne schyľuje k intenzívnej bitke o mesto Cherson, zatiaľ čo sa ukrajinské sily približujú k hlavnému mestu oblasti v snahe získať naspäť územie, ktoré ruské jednotky ovládli krátko po začiatku invázie.

Podobné „evakuácie“ zo strany Ruska vyvolávajú obavy, že ukrajinských obyvateľov nútia proti ich vôli odísť na ruské územie. Na začiatku vojny sa objavili správy o desiatkach tisíc Ukrajincov, ktorých násilne odviezli do takzvaných „filtračných táborov“ a následne do Ruska. Moskva tieto tvrdenia odmietla a obvinila Ukrajinu, že jej prekazila snahy „evakuovať“ ľudí do Ruska.

11:12 Rusko buduje na okupovaných územiach ďalšie obranné línie

Takého obranné línie vznikajú zrejme aj v okolí vojnou zničeného prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny, ktoré je momentálne okupované Ruskom. Na ich výstavbu sa používajú železobetónové pyramídové protitankové konštrukcie, známe ako "dračie zuby", ktoré sa vyrábajú v dvoch továrňach.

O výstavbe tejto línie informoval zakladateľ súkromnej vojenskej spoločnosti, známej aj ako Vagnerova (Wagnerova) skupina, Jevgenij Prigožin ešte 19. októbra. Obranné línie vtedy začali vznikať v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

9:39 Rusko a USA prvýkrát od invázie na Ukrajinu zvažujú rokovať o jadrových zbraniach

Rusko a Spojné štáty diskutujú o možnosti obnovení rozhovorov o strategických jadrových zbraniach, ktoré by tak boli vôbec prvými od začatia ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom v utorok ruský denník Kommersant, z ktorého citujú denník The Guardian i agentúra Reuters.

Rozhovory tohto druhu sú medzi Washingtonom a Moskvou zmrazené od 24. februára, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, a to aj napriek skutočnosti, že zmluva New START obmedzujúca počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín je naďalej v platnosti. Kommersant s odvolaním na prinajmenšom tri nemenované zdroje oboznámené so situáciou napísal, že Rusko a USA teraz diskutujú o možnosti usporiadania stretnutia poradného výboru k otázkam tejto zmluvy, ktoré by sa mohlo konať už v nadchádzajúcich týždňoch.

Denník ďalej uviedol, že strany pre usporiadanie takýchto rozhovorov vôbec prvýkrát zvažujú Blízky východ. Moskva totiž už nepovažuje Švajčiarsko, kde sa takéto rozhovory predtým tradične konávali, za dostatočne neutrálne miesto, keďže táto európska krajina na ňu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu uvalila sankcie.

Podľa zdrojov Kommersantu by sa prvé stretnutie oboch strán v rámci rozhovorov mohlo konať koncom novembra či začiatkom decembra.

8:36 Väčšina Ukrajincov očakáva prosperujúcu budúcnosť v EÚ

Najmenej 88 percent Ukrajincov verí, že ich krajina bude o desať rokov prosperujúcim členom Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorý bol zverejnený v pondelok. Píše o tom agentúra Reuters.

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ krátko po tom, ako Rusko vo februári spustilo rozsiahlu inváziu, a Kyjevu bol v júni udelený štatút kandidátskej krajiny. Invázia pripravila o život tisíce civilistov a zdevastovala rozsiahle územia a infraštruktúru.

Na prieskume sa zúčastnilo 1000 respondentov z celého územia Ukrajiny s výnimkou anektovaného Krymského polostrova a ďalších oblastí, ktoré boli pred ruskou inváziou z 24. februára okupované Moskvou dosadenými predstaviteľmi, uvádza Reuters.

Ukrajinci boli v súvislosti so šancou svojej krajiny na vstup do EÚ optimistickí aj na východe krajiny, kde prebiehajú mimoriadne ťažké boje, ukázal prieskum.

Výsledky prieskumu tiež ukázali, že 76 percent respondentov vidí budúcnosť svojej krajiny v EÚ. Iba päť percent opýtaných uviedlo, že sa domnieva, že vojna v konečnom dôsledku zanechá krajinu ekonomicky zničenú a vyvolá veľký exodus, hromadný odchod ľudí z vlasti.

7:28 USA budú Ukrajinu pevne podporovať pri akomkoľvek výsledku volieb

Spojené štáty budú naďalej neochvejne podporovať Ukrajinu aj v prípade, že nadchádzajúce doplňujúce voľby do Kongresu ovládnu republikáni. V pondelok to uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Sme presvedčení, že podpora Spojených štátov bude pevná a neochvejná,“ povedala hovorkyňa novinárom. Dodala, že americký prezident Joe Biden je odhodlaný podporovať Kyjev s podporou demokratov i republikánov, ako to robil aj doteraz. Líder republikánskej menšiny v americkej Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy nedávno avizoval, že ak jeho strana získa v novembrových doplňujúcich voľbách väčšinu, Kyjev sa nebude môcť spoľahnúť na neobmedzenú podporu Washingtonu.

Pomoc Ukrajine proti ruskej invázii podporuje aj veľká časť republikánskej základne, hoci pravicoví poslanci blízki americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi sú v tomto smere kritickí, píše AFP. Američania si budú v utorok 8. novembra voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov Kongresu a 35 senátorov. V niektorých štátoch sa budú konať aj regionálne voľby či voľby guvernérov.

Správy z predchádzajúceho dňa (7.11):

18:00 Po oslobodení Chersonu by Ukrajina údajne mohla pristúpiť k rokovaniam s Ruskom z pozície sily

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európska únia (EÚ) údajne vedú rozhovory za zatvorenými dverami o potenciálnych rokovaniach s Ruskom po možnom oslobodení mesta Cherson ukrajinskou armádou. Referuje o tom web eurointegration.com.ua s odvolaním sa na taliansky denník La Repubblica.

V rozhovoroch, ktoré trvajú medzi lídrami NATO a partnermi z EÚ, sa vychádza z predpokladu, že ruské sily sú teraz pod tlakom. „Nie sú schopní úspešne reagovať na ukrajinskú ofenzívu. Ich reakcia je defenzívne zameraná na ničenie infraštruktúry - elektriny, vody, mostov, ciest, budovanie trojitej línie zákopov a využívanie prírodných bariér, ako napríklad rieka Dnipro. Cieľom je spomaliť postup ukrajinských jednotiek. Cherson nie je len mesto. Je to kľúčový bod pre prístup k moru a zásadný pre kontrolu vodných zdrojov a riečnej dopravy. Jeho znovuzískanie by navždy znamenalo zmenu smeru konfliktu,“ uvádza sa v článku spomenutého zdroja.

Web eurointegration.com.ua podotýka, že Ukrajina by mohla začať rokovania po oslobodení Chersonu „z pozície sily“. Bez Chersonu je však takáto cesta nemožná. „Začať rokovania v tejto fáze by znamenalo dať armáde Moskvy čas na reorganizáciu. Skrátka, najprv treba opraviť niektoré strategické základné kamene,“ dodáva La Repubblica.

Okrem toho údajne existujú dva základné aspekty, ktoré americká administratíva zdôrazňuje vo svojich každodenných výmenách názorov so spojencami v NATO. Prvý sa týka ruskej hrozby použitia taktických jadrových zbraní, čomu sa chce aliancia vyhnúť, pretože v takom prípade by bola rozsiahla reakcia s použitím konvenčných zbraní takmer nevyhnutná.

Ďalší problém sa vraj týka vzťahov s Čínou. „Po strate Chersonu by sa kríza niekdajšej Červenej armády stala zrejmou. Pre Spojené štáty by v tomto bode totálna prehra Putina mala horší následok, a to odovzdanie kontroly nad Ruskom Číne. Bolo by to ako skok od ohňa k ohňu. Preto je lepšie mať nepriateľského vodcu s modrinami, ale nezávislého od Pekingu,“ píše ďalej La Repubblica. Nemecká vláda však podotýka, že len Ukrajina sa môže rozhodnúť, kedy chce viesť mierové rokovania s Ruskom.

16:30 Ukrajina zoštátni niekoľko podnikov pre potreby armády

Ukrajinské ministerstvo obrany skonfiškuje niekoľko energetických a výrobných podnikov, aby zaistilo dostatočné zásoby pre armádu na odrazenie ruskej invázie. V pondelok to uviedol tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„V súvislosti s potrebami armády sa rozhodlo o vyvlastnení majetku strategicky významných podnikov do vlastníctva štátu,“ povedal Danilov na tlačovej konferencii v Kyjeve. Ide napríklad o výrobcu leteckých motorov Motor Sič v Záporožskej oblasti či ropnú a plynárenskú spoločnosť UkrNafta.

„Po zrušení stanného práva môže byť tento majetok vrátený ich vlastníkom alebo môže byť splatená jeho hodnota,“ dodal Danilov.  

Zoštátnené budú aj podniky Zaporižtransformator, AvtoKraz a Ukrtatnafta. Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov povedal, že majetok týchto piatich podnikov bude spravovať rezort obrany na zabezpečenie „naliehavých“ vojenských potrieb".

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že tieto podniky vyrábajú produkty alebo poskytujú služby, ktoré sú "kriticky" dôležité pre obranné a energetické potreby Ukrajiny. "Tieto podniky musia pre potreby obrany štátu fungovať 24 hodín denne, sedem dní v týždni," dodal.

Najnovšie rozhodnutie o zoštátnení prichádza v čase pokračujúcich ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. 

14:40 Satelitné snímky odhalili nové pohrebiská pri Mariupoli

Severozápadne od ukrajinského mesta Mariupoľ bolo vykopaných viac ako 1500 nových hrobov, ktoré podľa ukrajinských predstaviteľov a svedkov obsahujú tisíce tiel. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Nedávne satelitné snímky spoločnosti Maxar ukazujú, že tri masové pohrebiská pri Mariupoli, ktoré sa nachádzajú v obciach Staryj Krym, Manhuš and Vynohradne, sa od jari neustále rozširujú.

Analýza snímok zo Starého Krymu potvrdila, že od posledného skúmania snímok v júni bolo na mieste vykopaných 1500 nových hrobov. Odhaduje sa, že od začiatku vojny bolo v tejto lokalite vykopaných viac ako 4600 hrobov.

Svedkovia v Mariupoli médiám povedali, že videli, ako ruské sily v ostatných mesiacoch vyťahujú telá z trosiek zničených budov v meste a odvážajú ich na pohrebiská.

Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že v bojoch v Mariupoli zahynulo najmenej 25-tisíc ľudí a päť až sedemtisíc z nich zomrelo pod troskami po bombardovaní ich domovov. Mariupoľ mal pred vojnou populáciu takmer 500-tisíc obyvateľov.

13:30 Na Ukrajinu dorazili západné protivzdušné systémy NASAMS a Aspide

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok oznámil, že na Ukrajinu dorazili západné systémy protivzdušnej obrany NASAMS a Aspide. Podľa neho posilnia obranu voči ruským útokom, ktoré sa v poslednom čase zameriavajú na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. TASR správu prevzala z agentúry AFP. 

„Na Ukrajinu dorazili systémy protivzdušnej obrany NASAMS a Aspide! Tieto zbrane výrazne posilnia ukrajinskú armádu a posilnia bezpečnosť našej oblohy,“ uviedol na sociálnych sieťach Reznikov, ktorý v tejto súvislosti vyjadril vďaku partnerom Ukrajiny – Nórsku, Španielsku a Spojeným štátom.  

„Budeme pokračovať v zostreľovaní terčov nepriateľa, ktoré na nás útočia,“ ubezpečil ukrajinský minister obrany.  NASAMS je systém protivzdušnej obrany stredného až dlhého dosahu vyvinutý nórskou spoločnosťou Kongsberg a americkou firmou Raytheon. MBDA Aspide je taliansky protilietadlový raketový komplet s krátkym až stredným dosahom. 

Reznikov už v októbri oznámil, že na Ukrajinu doviezli prvý zo štyroch prisľúbených nemeckých systémov protivzdušnej obrany IRIS-T. Ruské rakety a drony za posledný mesiac zničili zhruba tretinu ukrajinských elektrární. Vláda v Kyjeve preto vyzvala Ukrajincov, aby v maximálnej možnej miere šetrili elektrinou, hlavne v čase najväčšieho zaťaženia energetickej siete. Po celej Ukrajine v dôsledku ruských útokov dochádza k plánovaným odstávkam aj nepredvídaným výpadkom elektrickej energie. 

wikipedia/Soldatnytt from Oslo, Norway

13:00 Najväčším problémom sú iránske drony v Bielorusku

Ukrajine sa dosiaľ podľa Prystajka podarilo zneškodniť 70–75 percent dronov a rakiet odpálených Ruskom, pričom je podľa neho jasné, že Moskve už zásoba rakiet dochádza. "Avšak iránske drony, to je najväčší problém. Sú lacné... prichádzajú v húfoch. Je veľmi ťažké poradiť si s nimi," uviedol Prystajko. Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na politický tlak aj sankcie voči Iránu, pričom povedal, že existujú dôkazy, že Irán poskytol Rusku už tisícky dronov.

„Niektoré z nich sú momentálne skladované v Bielorusku, ktoré leží nad Ukrajinou,“ uviedol a dodal, že tieto drony sú tým pádom „pomerne blízko napríklad aj od Kyjeva“.

Prystajko dodal, že je potrebné zatvoriť vzdušný priestor nad Ukrajinou, ale tiež vystupňovať tlak na Rusko aj Irán. Čo sa týka Iránu, treba podľa jeho slov voči tejto blízkovýchodnej krajine zaviesť viacmenej rovnaké politické sankcie ako voči Rusku. Irán podľa neho treba vystaviť tlaku dovtedy, kým už nebude môcť Rusku posielať či vyrábať ďalšie rakety.

Prystajko okrem toho pre Sky News zopakoval aj nedávne slová kyjevského starostu Vitalija Klička, že Kyjevčanov by mohlo byť potrebné evakuovať v prípade, ak neprestanú ruské útoky na tamojšiu energetickú sieť. 

„Dúfam, že k tomu nedôjde, pričom stále sa snažíme obnoviť všetky energetické zariadenia... Ak by na to prišlo, museli by sme ich presunúť na západ Ukrajiny, do Ľvova a na ďalšie miesta ležiace blízko Európskej únie,“ povedal s tým, že by išlo o presun obrovského počtu ľudí. Treba však podľa jeho slov uvažovať, ako by sa to dalo spraviť, a to aj preto, že ukrajinské zimy bývajú pomerne kruté.

11:00 Ukrajina ohlásila na pondelok plánované i neplánované výpadky elektriny

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v pondelok ráno ohlásila, že viaceré administratívne oblasti na Ukrajine čakajú v priebehu dňa plánované aj neplánované výpadky elektrického prúdu. Informuje o tom spravodajská stanica CNN.

„Od 06.00 h ráno až do konca dňa dôjde k plánovaným výpadkom prúdu v meste Kyjev a tiež v oblastiach Kyjevskej, Černihivskej, Čerkaskej, Žytomyrskej, Sumskej, Charkovskej a Poltavskej,“ informovala spoločnosť Ukrenerho na platformách Facebook aj Telegram. 

„V niektorých oblastiach dôjde ojedinele aj k neplánovaným výpadkom prúdu. Zavedú ich regionálne energetické spoločnosti v prípade, že bude deficit elektriny väčší, než sa očakávalo. V prípade neplánovaných výpadkov môže byť elektrina zastavená, skôr než sa plánovalo, a obmedzenia jej spotreby môžu trvať dlhšie,“ dodala. Energetická infraštruktúra Ukrajiny je vystavená veľkému náporu už od 10. októbra, keď Rusko začalo útočiť na ukrajinské elektrárne. 

„Energetická sieť stále nie je schopná vrátiť sa po ruských teroristických útokoch k plnej prevádzke... V niektorých oblastiach tak musíme zaviesť výpadky prúdu, aby sme sa vyhli (jej) preťaženiu,“ dodalo Ukrenerho.

SITA/AP Photo/Andrew Kravchenko

8:00 Vojenská pomoc Iránu pre Rusko predlžuje vojnu, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom príhovore zverejnenom v nedeľu večer kritizoval dodávky iránskych zbraní do Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Irán podporuje teroristický režim v Rusku a pomáha predlžovať vojnu a tým aj hrozby pre svet, ktoré vznikli vďaka útočnej vojne vedenej Ruskom,“ povedal Zelenskyj. Bez podpory Moskvy zo strany Teheránu „by sme boli bližšie k mieru“, dodal.

Bez zapojenia Teheránu do vojny by tiež bolo na dosah riešenie svetovej potravinovej krízy alebo energetickej krízy. "Ktokoľvek pomáha Rusku predlžovať túto vojnu, musí prevziať zodpovednosť aj za jej dôsledky," konštatoval Zelenskyj.

Irán v sobotu prvýkrát priznal, že Rusku dodal útočné drony, avšak len niekoľko kusov a ešte pred začiatkom invázie. Zelenskyj v reakcii obvinil Teherán z klamstva. Ruská strana aj v nedeľu nasadila do bojov iránske útočné drony. Zelenskyj v príhovore uviedol, že ukrajinskej armáde sa niekoľko dronov podarilo zostreliť, no niektoré zasiahli svoj cieľ. 

Ukrajinský prezident ďalej uviedol, že Rusko sústreďuje sily a prostriedky na prípadné zopakovanie masových útokov na infraštruktúru Ukrajiny, v prvom rade energetický sektor. Ukrajina sa na túto hrozbu pripravuje, povedal Zelenskyj s tým, že už teraz postihli výpadky dodávok elektriny takmer 4,5 milióna Ukrajincov.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite