Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ukrajina ONLINE: Rusko zvažuje druhý útok na Kyjev, píšu médiá (1.5. – 15.8.2022)

.redakcia .svet

Pozrite si prehľad uplynulých udalostí na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: Rusko zvažuje druhý útok na Kyjev, píšu médiá (1.5. – 15.8.2022) Dattalion Detská hračka nasiaknutá krvou sa stala symobol útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk, pri ktorom zahynulo najmenej 50 ľudi.

najnovšie informácie sa dočítate tu.

Informácie z predchádzajúceho dňa (15.8.2022):

18:30 V dôsledku výbuchu v Popasnej mohlo zomrieť viac ako sto Vagnerovcov

Viac ako sto ruských žoldnierov bolo pravdepodobne zlikvidovaných v dôsledku útoku ukrajinských ozbrojených síl na veliteľstvo ruskej súkromnej vojenskej skupiny Vagnerovci v meste Popasna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Na Telegrame to uviedol regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Luhanská oblasť je v defenzíve. Ďalším dôkazom bola ,bavlnka´ v Popasnej a úmrtia Vagnerovcov. Zatiaľ nebudeme prezrádzať detaily. Ak sa však ukáže, že nakoniec zomrelo viac ako sto predstaviteľov velenia Vagnerovcov, to už pre nás nebude novinka,“ uviedol Hajdaj, ktorý odporúča počkať na oficiálne oznámenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.

Ruský miliardár a údajný veliteľ Vagnerovcov Jevgenij Prigožin podľa Hajdaja s najväčšou pravdepodobnosťou nebol žiadnym spôsobom zranený, ale má správy, že medzi zabitými sú jeho zástupcovia.

17:25 Ruské bombardovanie Charkova zranilo piatich ľudí

Ruské bombardovanie mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny v pondelok ráno zranilo piatich ľudí, pričom dvaja z nich sú vo vážnom stave. Oznámil to na komunikačnej platforme Telegram šéf štátnej administratívy Charkovskej blasti Oleh Synjehubov. „Podľa informácii Regionálneho centra núdzovej zdravotníckej pomoci sú štyria ľudia hospitalizovaní, pričom dvaja z nich sú vo vážnom stave. Jedného človeka ošetrili na mieste. Zdravotnícke a záchranárske tímy pokračujú v práci na miestach úderov," uviedol. Informuje o tom britský web The Guardian.

17:00 Rusom sa zrejme nepodarí dobyť celú Doneckú oblasť

Rusku sa pravdepodobne nepodarí dobyť celú Doneckú oblasť. V najnovšej správe to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany.

Vodca samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin minulý týždeň povedal, že dátum referenda o pripojení DĽR k Rusku bude vyhlásený po „úplnom oslobodení DĽR“. Ešte predtým investigatívni novinári zverejnili dôkazy o plánovacej stratégii DĽR na uskutočnenie takéhoto referenda a na zabezpečenie toho, aby aspoň 70 percent hlasov bolo za pripojenie k Rusku.

Podľa Britov je pravdepodobné, že Rusko je v pokročilom štádiu plánovania usporiadania referenda, aj keď nie je jasné, či už bolo prijaté konečné rozhodnutie pokračovať v hlasovaní. Pre Kremeľ však podľa Londýna doterajšia neschopnosť ruskej armády obsadiť celú Doneckú oblasť bude predstavovať prekážku pre jej maximalistické ciele na Ukrajine.

14:45 Ukrajinská armáda zasiahla základňu Vagnerovcov, pozíciu žoldnierov odhalil prokremeľský novinár

Ukrajinský útok cez víkend zasiahol základňu ruskej súkromnej vojenskej skupiny Vagnerovci v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN, podľa ktorého Moskvou sponzorovaná skupina žoldnierov sa stala terčom delostreleckej alebo raketovej paľby.

Pri geolokalizácii videí na sociálnych sieťach sa podarilo zistiť, že základňa Vagnerovcov sa nachádzala v meste Popasna. Regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v pondelok na svojom telegramovom kanáli uviedol, že „ukrajinské ozbrojené sily opäť úspešne pracovali na nepriateľskom velení“. „Tentoraz to bolo včera v Popasnej, kde bola dobre miereným zásahom rozbitá základňa Vagnerovcov. Počet mŕtvych sa upresňuje,“ povedal Hajdaj.

Web Ukrajinská Pravda uvádza, že prokremeľský ruský novinár Sergej Sreda 8. augusta na Telegrame odhalil veliteľstvo Vagnerovcov. Zverejnil fotografie svojej návštevy veliteľstva a nápis na jednej z nich uvádzal adresu „Mironovskaja 12, Popasna“. Príspevok bol síce neskôr odstránený, no na sociálnych sieťach kolujú kópie.

13:50 Po zničení tretieho kľúčového mosta Rusi na juhu Ukrajiny ustupujú na ľavý breh rieky Dnipro

Ruské sily ustupujú v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny na ľavý breh rieky Dnipro po tom, ako ukrajinské útoky zničili tretí kľúčový most v regióne. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.

„Sledujeme, ako velenie ruských síl využíva zvyšky cestnej infraštruktúry na evakuáciu na ľavý breh Dnipra, aby sa cítili bezpečne,“ povedala médiám hovorkyňa južného veliteľstva ukrajinskej armády Natalia Humeňuková.

Zničenie troch mostov znemožnilo pohyb ťažkej vojenskej techniky a dodávky munície Rusom na pravom brehu rieky. „Je to extrémne komplikované, až nemožné,“ dodala Humeňuková.

Napriek tomu ruské sily v nedeľu večer ostreľovali viaceré ukrajinské regióny, predovšetkým Charkivskú, Sumskú, Mykolajivskú, Zaporižžskú a Dnipropetrovskú oblasť, čo si vyžiadalo niekoľko ľudských životov a viacero zranených z radov civilistov.

Ukrajinská armáda zasa uviedla, že ešte v sobotu zničila dva „nepriateľské“ muničné sklady v Muzykivke a Novej Kachovke v Chersonskej oblasti.

12:00 Ruské jednotky počas noci ostreľovali juh aj východ Ukrajiny 

Ruské jednotky pokračovali v noci na pondelok v ostreľovaní Doneckej, Charkovskej, Sumskej a Mykolajivskej oblasti. 

Kým v meste Mikolajiv podľa jeho primátora Olexandra Senkevyča zásah dostalo aj jedno zo vzdelávacích zariadení a miestny hotel, v meste Charkov na východe Ukrajiny ruské jednotky v pondelok o 02.50 h miestneho času ostreľovali štvrť Slobidskyj a zasiahli pri tom továreň, napísal vo svojom on-line spravodajstve britský denník The Guardian.

Denník sa odvolal na status charkovského primátora Oleha Terechova, ktorý neskôr vo svojich postoch z predpoludnia informoval  aj o ostreľovaní štvrte Saltivka a najmenej piatich zranených. 

Terechov dodal, že zásah opäť dostala lokalita v blízkosti zastávky verejnej dopravy, ako sa to v minulosti stalo už viackrát.

Terčom ostreľovania bol aj deväťposchodový bytový dom. Podľa Terechova sa tento útok zaobišiel bez obetí. V dôsledku ostreľovania však vznikli škody na garážach. 

Podľa prvého námestníka ukrajinského ministra vnútra Jevhena Jenina ruská armáda od 24. februára, keď sa začala jej invázia na ukrajinské územie, už viac ako 22-tisíckrát zaútočila na civilné ciele. Podľa Ukrajiny vojenské objekty boli vystavené približne 300 útokom.

Podľa talianskeho spravodajského webu Rai News, ktorý sa odvolal na web denníka Kyiv Independent, Jenin dodal, že terčom útoku ruskej armády na Ukrajine sa „môže stať čokoľvek“, pričom spomenul útoky ruských síl na kritickú infraštruktúru, obchodné centrá, školy a objekty kultúrneho dedičstva.

Informácie z predchádzajúceho dňa (14.8.2022):

20:50 Loď s obilím pre Etiópiu vyplávala z ukrajinského prístavu

Loď s nákladom 23 000 ton obilia  vyplávala v nedeľu z prístavu v ukrajinskej Odeskej oblasti. Smeruje do Etiópie v rámci potravinového programu OSN. 

Loď Brave Commander plaviaca sa pod vlajkou Libérie opustila prístav v meste Južne, ktoré sa nachádza východne od Odesy, píše AP s odvolaním sa na gubernátora Odeskej oblasti Maxyma Marčenka. Plavidlo smeruje do Džibutska, kde obilie vyložia a prevezú do Etiópie - v rámci iniciatívy Svetového potravinového programu (WFP). Ide o prvú takúto dodávku obilia v vrámci programu na pomoc krajinám, ktoré čelia hladomoru.

Rusko a Ukrajina podpísali 22. júla v Istanbule dohodu sprostredkovanú Tureckom a OSN, ktorá umožňuje vývoz obilia z ukrajinských prístavov v Čiernom mori, pripomína AP. Tento vývoz predtým nebol možný pre ruskú blokádu. Etiópia je jednou z piatich krajín sveta, ktorú OSN považuje za rizikovú v spojitosti s hladomorom

18:26 Ľudia v Rubižnom exhumujú narýchlo pochované telá, dajú ich do hrobov

Rubižne patrí do ukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorú ruské ozbrojené sily úplne ovládli začiatkom júla, vyše štyri mesiace po začatí ruskej invázie na Ukrajinu.     Muži v piatok lopatami odhadzovali piesčitú pôdu pred poškodeným blokom bytových domov v Rubižne, meste s 50 000 obyvateľmi.

Lilia Ai-Talatiniová (48) sledovala, ako pracovníci sťahujú plachtu prikrývajúcu jej matku, ktorú pochovali v chvate po útokoch - tie sa tam začali v marci a rozdelili mesto na dve časti. Ai-Talatiniová povedala, že boje jej vtedy desať dní bránili dostať sa do bytu rodičov.

„Matka už umierala... ruky mala modré, pleť sinavú, pod očami kruhy. Na druhý deň sa matka pominula,“ uviedla žena. S manželom nemali lopaty, a preto, keď strely odleteli, museli telo odtiahnuť do otvorenej priekopy na pozemku. „Teraz ju dáme na cintorín, máme tam hrobové miesto," dodala dcéra.

Pátranie po telách koordinuje separatistická, Ruskom podporovaná samozvaná Luhanská ľudová republika (LĽR) na východe Ukrajiny. Predstaviteľka LĽR Anna Sorokinová povedala, že vytvorený tím pracuje v Rubižne už desať dní a exhumoval 104 pozostatkov ľudí.

16:33 Rusko žiada, aby Ukrajina umožnila expertom prístup do Záporožskej elektrárne

„Je dôležité, aby Ukrajinci prestali s ostreľovaním elektrárne a poskytli členom misie bezpečnostné záruky,“ povedal Michail Uľjanov, ruský diplomat a stály predstaviteľ Ruska pre medzinárodné organizácie vo Viedni, ktorého vyjadrenia zaznamenali ruské médiá. Elektráreň by mala podľa jeho slov navštíviť misia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Ruský konvoj hliadkujúci pred elektrárňou, 1.5.2022.SITA/AP Photo, FileRuský konvoj hliadkujúci pred elektrárňou, 1.5.2022.

13:45 Armáda už vyradila pätinu ruských jednotiek nasadených vo vojne na Ukrajine

„Pri dnešnom telefonickom rozhovore ešte raz porovnávali odhady ruských strát v tejto vojne. Poznamenávame, že nepriateľ utrpel značné straty, predovšetkým na živej sile. Pätina jednotiek ruských ozbrojených síl zapojených do bojov na Ukrajine bola porazená,“ uviedol Zalužnyj v sobotu večer.

Zalužnyj taktiež informoval Milleyho, že aktívne bojové akcie pokračujú na fronte dlhom 1300 kilometrov. „Musíme zvýšiť delostreleckú paľbu. Ešte raz som to adresoval našim partnerom,“ povedal hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl.

11:27 Z juhu prichádzajú dobré správy, ťažké boje pokračujú v Donbase, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že z juhu Ukrajiny prichádzajú „dobré správy“ týkajúce sa likvidovania ruských síl. „Boje na juhu krajiny prinášajú dobré správy o zničení síl a prostriedkov ruskej armády. Nestrácame ani deň, znižujeme potenciál okupantov,“ uviedol Zelenskyj v nočnom videopríhovore k národu na Telegrame.

Taktiež poznamenal, že v Donbase pokračujú tvrdé boje. „Najhorúcejšie body frontu v tomto smere sú nezmenené - Avdijivka, Marjinka, Pisky, Bachmut a celý tento smer... Rusko tam poslalo kolosálne množstvo svojich vojenských zdrojov - delostrelectvo, techniku, ľudí. Všetci naši obrancovia tam sú jednoducho hrdinovia,“ podotkol. V Charkivskej oblasti je podľa prezidenta „ukrajinská obrana silná a pokusy útočníkov o útok neustále zlyhávajú“.

10:27 Rusko posilňovalo pozície na juhu Ukrajiny, v Donbase pokračovali boje

Prioritou Ruska počas ofenzívy na Ukrajine bola v uplynulom týždni pravdepodobne reorganizácia vojenských jednotiek s cieľom upevniť pozície na juhu krajiny. V Donbase na východe však proruské sily pokračovali v pokusoch o útoky severne od mesta Doneck. V pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to v nedeľu uviedlo britské ministerstvo obrany.

Mimoriadne ťažké boje prebiehali v oblasti dediny Pisky neďaleko doneckého letiska, ktorá je na frontovej línii už od roku 2014, keď na východe Ukrajiny vypuklo separatistické povstanie. O túto obec sa podľa britského vojenského spravodajstva zrejme naďalej bojuje a cieľom ruského útoku je pravdepodobne získať kontrolu nad diaľnicou M04, ktorá je hlavým prístupom do Donecka zo západu.

Ukrajinská armáda v sobotu podľa agentúry Reuters uviedla, že v obci Pisky v Doneckej oblasti pokračujú tvrdé boje. Reagovala na tvrdenie ruského ministerstva obrany, podľa ktorého túto dedinu úplne obsadili ruské ozbrojené sily.

Správy z predchádzajúco dňa (13.8.) si môžete prečítať nižšie. 

19:40 V obci Pisky na východe Ukrajiny pokračujú tvrdé boje

Ukrajinská armáda v sobotu uviedla, že v obci Pisky vo východoukrajinskej Doneckej oblasti pokračujú tvrdé boje. Moskva predtým oznámila, že túto obec sa ruským ozbrojeným silám podarilo obsadiť. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

„Okupanti sa snažia prelomiť obranu našich jednotiek v smere na Oleksandropil, Krasnohorivku, Avdijivku, Marjinku a Pisky,“ napísal ukrajinský generálny štáb v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že ruské ozbrojené sily úplne obsadili obec Pisky. Dodalo, že v okolí mesta Kramatorsk sa ruskej armáde podarilo zničiť americký salvový raketomet HIMARS a sklad munície k tomuto zariadeniu.

16:38 Z Ukrajiny vyplávali ďalšie dve lode, oznámilo Turecko

Dve ďalšie lode s nákladom obilnín a slnečnicových semien vyplávali v sobotu dopoludnia z čiernomorských prístavov Ukrajiny, oznámilo turecké ministerstvo obrany. Celkový počet lodí s obilninami, ktoré opustili Ukrajinu na základe dohody sprostredkovanej Tureckom a OSN, stúpol na 16. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Loď Fulmar S, plaviaca sa pod vlajkou Barbadosu, vyplávala z ukrajinského prístavného mesta Čornomorsk s 12000 tonami obilnín a smerovala do juhotureckého mesta Iskenderun, dodalo ministerstvo. Z toho istého ukrajinského prístavu vyplávala pod vlajkou Marshallových ostrovov aj loď Thoe a jej cieľom je turecké mesto Tekirdag. Vezie 3000 ton slnečnicových semien.

Vo vyhlásení tureckého ministerstva obrany sa dodávalo, že v sobotu sa vydá na plavbu z Turecka na Ukrajinu iná loď a nakúpi tam obilie.  

14:34 Ukrajinské protiútoky na strategické mosty oslabili ruské pozície

Protiútoky Kyjeva na strategické mosty na rieke Dneper výrazne oslabili ruské pozície na juhu Ukrajiny. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany. Dva hlavné mosty na rieke Dneper v Chersonskej oblasti sa už pravdepodobne nedajú použiť na prepravu vojenskej techniky do Rusmi okupovaných oblastí západne od tejto rieky, napísal britský rezort obrany v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Dodal, že Moskve sa v uplynulých dňoch podarilo vykonať len povrchové opravy kľúčového mosta v Antonivke. Druhý dôležitý most v oblasti sa stal podľa Británie po ukrajinských útokoch nepriechodným pre ťažké vojenské vozidlá. Poškodený bol údajne aj hlavný železničný most pri meste Cherson. Pri organizovaní vojenských dodávok sa preto Moskva v súčasnosti spolieha najmä na trajektové spojenie.

12:10 Rusko blokuje prístup k liekom, tvrdí minister zdravotníctva

Ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ľaško obvinil ruské sily zo spáchania zločinu proti ľudskosti tým, že zablokovali prístup k cenovo dostupným liekom v okupovaných oblastiach. V rozhovore pre agentúru AP uviedol, že Rusi opakovane blokujú úsilie o poskytnutie štátom dotovaných liekov ľuďom v okupovaných mestách a dedinách.

„Počas celých šiestich mesiacov vojny Rusko nepovolilo riadne humanitárne koridory, aby sme mohli poskytnúť naše vlastné lieky pacientom, ktorí ich potrebujú,“ vyhlásil Ľaško. „Domnievame sa, že tieto kroky Rusko podniká zámerne a považujeme ich za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ktoré budú zdokumentované a identifikované,“ dodal minister.

Vojna na Ukrajine spôsobila vážne narušenie štátnej zdravotnej služby v krajine. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uviedla, že k 11. augustu zaznamenala 445 útokov na nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia, ktoré si priamo vyžiadali 86 úmrtí a 105 zranení.

Ľaško poznamenal, že sekundárne dôsledky boli oveľa závažnejšie. "V oblastiach, ktoré sú síce teraz pod kontrolou ukrajinských síl, sú poškodené cesty a mosty, a je ťažké dostať do nemocnice niekoho, kto mal infarkt alebo mŕtvicu. Niekedy to nestihneme, sanitka sa tam skrátka nedostane včas. Vojna preto spôsobuje oveľa viac obetí ako tých, ktorí zahynuli v bojoch. Toto číslo sa nedá spočítať,“ skonštatoval ukrajinský minister zdravotníctva.

10:40 Ukrajinská armáda zničila strategický most pri Kachovke v Chersonskej oblasti využívaný Rusmi

Ukrajinské sily zničili most pri vodnej elektrárni Kachovka v Chersonskej oblasti, ktorý ruské sily používali na presun vojenského vybavenia. Taktiež zasiahli ruské muničné sklady a logistické body v Chersonskej oblasti. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Inštitút naznačuje, že ukrajinskí partizáni sa pravdepodobne zameriavajú na ruských zástupcov a proruských kolaborantov, aby sabotovali pripravované fingované referendá o anexii v dočasne okupovaných regiónoch.

8:36 Moskva varovala USA pred označením Ruska za štát podporujúci terorizmus

Moskva upozornila Spojené štáty, že v prípade, ak by označili Rusko za "štátneho podporovateľa terorizmu", viedlo by to k vážnemu poškodeniu či dokonca úplnému prerušeniu diplomatických stykov.  Riaditeľ sekcie ruského ministerstva zahraničných vecí pre Severnú Ameriku Alexandr Darčijev v piatok podľa štátnej tlačovej agentúry TASS povedal, že prijatím takéhoto rozhodnutia by Washington prekročil bod, z ktorého niet návratu.

V júli dvaja americkí senátori navrhujúci prijatie zákona, ktorý by označil Rusko za štát podporujúci terorizmus, navštívili Kyjev a hovorili o záležitosti s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Darčijev uviedol, že schválenie takéhoto návrhu by spôsobilo "najvážnejšie vedľajšie škody pre bilaterálne diplomatické vzťahy, až po zníženie ich úrovne a dokonca prerušenie", ako ho citovala TASS.

Lotyšský parlament vo štvrtok v súvislosti s vojnou na Ukrajine označil Rusko za štátneho podporovateľa terorizmu a vyzval západných spojencov, aby uvalili rozsiahlejšie sankcie voči Moskve.

Správy z predchádzajúco dňa (12.8.) si môžete prečítať nižšie. 

20:00 Od začiatku vojny zostalo bez rodičov viac ako 3-tisíc ukrajinských detí

Počas vojny na Ukrajine dosiaľ zostalo bez rodičovskej starostlivosti najmenej 3182 detí. Informoval o tom zástupca riaditeľa odboru ochrany práv detí Národnej sociálnej služby Volodymyr Vovk.

V 541 prípadoch rodičia zomreli alebo sú nezvestní v dôsledku vojny. „Máme 106 sirôt, ktorým zomreli rodičia, a taktiež 206 sirôt, ktorých rodičia zomreli, no neexistujú žiadne listinné dôkazy a stále je aspoň malá šanca, že týchto rodičov nájdeme, keď sa vojna skončí,“ povedal Vovk, citovala ho ruská verzia BBC News na Telegrame.

19:50 Zelenskyj telefonoval s pápežom, hovoril mu o vojnových zločinoch Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na Twitteri oznámil, že absolvoval telefonát s pápežom Františkom, ktorého informoval o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine, informuje TASR.

„Sme pápežovi vďační za modlitby za Ukrajinu. Náš národ potrebuje podporu od svetových duchovných lídrov, ktorí musia svetu hovoriť pravdu o hrôzach, ktoré agresor pácha na Ukrajine,“ uviedol Zelenskyj.

19:30 V Mariupole Rusi chystajú tribunál so zajatými Ukrajincami

Na okupovaných ukrajinských územiach sa v priebehu augusta zrejme začnú súdne procesy s ukrajinskými vojnovými zajatcami. Prvé procesy sa očakávajú v Mariupole na Deň nezávislosti Ukrajiny 24. augusta, povedal na piatkovej tlačovej konferencii starosta mesta Vadym Bojčenko. Informuje o tom TASR na základe správy americkej spravodajskej stanice CNN.

"Okupanti pretvárajú budovu filharmónie v Mariupole – túto perlu mesta, kde sa konajú iba slávnostné podujatia – na dejisko súdnych procesov s našimi vojnovými zajatcami a civilistami," vyhlásil Bojčenko. Predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky taktiež naznačili, že procesy so zajatcami sa začnú čoskoro.

"Dátum začiatku tribunálu s ukrajinskými vojakmi a militantmi bude stanovený po ukončení rozsiahleho vyšetrovania," povedal pred niekoľkými dňami v ruskej televízii najvyšší predstaviteľ Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin. Oznámil tiež, že separatisti posilnili protivzdušnú obranu v oblasti, kde držia zajatcov.

Koncom júla došlo k delostreleckému útoku na väznicu v meste Olenivka v Donbase, pri ktorom zahynulo niekoľko desiatok vojnových zajatcov z Mariupola. Moskva obvinila z útoku Kyjev, ktorý sa údajne pred chystanými tribunálmi snažil umlčať svedkov ukrajinských vojnových zločinov. Generálny štáb ukrajinskej armády reagoval vyhlásením, že väznicu zbombardovali Rusi, aby mohli Ukrajinu následne obviniť z vojnového zločinu a zároveň zakryť mučenie a vraždenie zajatcov.

SITA/AP Photo

19:00 Ruskí vojaci evakuujú svoje rodiny z pobrežia Azovského mora

„Po krymskej bavlnke všetky rodiny vojenských okupantov naliehavo opustili pobrežie medzi dedinami Melekyne a Bilosarajska Kosa. Medzi kolaborantmi a vodcami okupantov Mariupoľa vládne strach,“ uviedol Andriuščenko.

Dodal, že Rusmi dosadený starosta Mariupoľa Kosťantyn Ivaščenko v uplynulých dňoch zdvojnásobil počet svojich ochrankárov. Ruskí okupanti začali tento týždeň s evakuáciou svojich rodín aj v Chersonskej oblasti.

18:00 Rusi pri výbuchoch na Kryme stratili osem bojových lietadiel

The Guardian pripomína, že strata ôsmich bojových lietadiel predstavuje iba zlomok celkového počtu strojov, ktoré má Rusko k dispozícii na vedenie vojny na Ukrajine. Avšak letisko pri dedine Novofedorivka, ležiacej blízko mesta Saky na západe Krymského polostrova, používa najmä ruská Čiernomorská flotila, ktorá túto stratu už môže pocítiť, dodáva britský denník.

Úrady na Ruskom anektovanom Kryme oznámili, že pri výbuchoch zahynul jeden civilista. Rusko poprelo stratu lietadiel a taktiež vyhlásilo, že nešlo o útok zo strany ukrajinskej armády. Niektoré západné médiá neskôr informovali s odkazom na nemenované ukrajinské zdroje, že išlo o akciu špeciálnych ukrajinských jednotiek.

16:30 Sabotér vážne zranil predstaviteľa proruskej správy v Melitopole

Popredný predstaviteľ Rusmi dosadenej správy v okupovanom ukrajinskom meste Melitopol Oleg Šostak utrpel vážne zranenia v dôsledku útoku sabotéra, ku ktorému došlo v piatok ráno. Informuje o tom TASR na základe správy americkej televízie CNN, ktorá sa odvoláva na starostu mesta Ivana Fedorova.

Fedorov, ktorý je lojálny Ukrajine a nenachádza sa v Melitopole, spresnil, že Šostak je jedným z vedúcich volebného štábu ruskej vládnej strany Jednotné Rusko v meste a šéfom oddelenia propagandy. Melitopol je druhým najväčším mestom prevažne Rusmi okupovanej Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

„Poľovačka na kolaborantov pripravujúcich pseudoreferendum (o pripojení oblasti k Rusku) sa začala,“ napísal Fedorov na sociálnej sieti Telegram. CNN dodala, že tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

Fedorov taktiež uviedol, že centrála Jednotného Ruska v Melitopole pred pár dňami vyletela do vzduchu a zhorel aj dom istej ženy, ktorá kolaborovala s Rusmi na príprave referenda.

„Sme vďační stovkám občanov Melitopola, ktorí nás denne informujú o činiteľoch a členoch volebných výborov. Pozornosť venujeme každému takémuto oznámeniu,“ dodal Fedorov.

13:00 Na ruskej strane padlo už viac ako 43-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 43 200 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 1849 tankov, 4108 bojových obrnených vozidiel, 3021 vozidiel a palivových nádrží, 975 delostreleckých systémov, 261 odpaľovacích raketových systémov, 136 systémov protivzdušnej obrany, 193 vrtuľníkov, 233 lietadiel, 778 dronov, 185 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 90 kusov špeciálnej techniky.

Počas štvrtka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo mesta Doneck, uviedol ukrajinský generálny štáb.

12:30 Mesto Nikopol ležiace neďaleko Zaporižžskej jadrovej elektrárne bolo opäť terčom ruských útokov

Mesto Nikopol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré leží na opačnom brehu rieky Dnipro ako Zaporižžská jadrová elektráreň, sa v noci na piatok opäť stalo terčom ruského raketového útoku. Šéf regionálnej vojenskej správy Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko uviedol, že ruská armáda ostreľovala dva okresy mesta raketometmi Grad a delostrelectvom. Do 40 rakiet dopadlo na neďaleké mesto Marhanec, pričom traja ľudia utrpeli zranenia. Informuje o tom portál cnn.com.

Oblasť mesta Nikopol je takmer každú noc terčom ruských rakiet a delostrelectva, ktoré je rozmiestnené v blízkosti jadrovej elektrárne, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Zaporižžská jadrová elektráreň, ktorá je najväčšia v Európe, pracuje so zníženou kapacitou od začiatku marca po tom, ako ju obsadila ruská armáda.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi upozornil, že časti elektrárne vyradili nedávne útoky, čím vzniklo riziko úniku rádioaktivity. „Akákoľvek vojenská činnosť ohrozujúca jadrovú bezpečnosť sa musí okamžite zastaviť,“ uviedol Grossi. „Tieto vojenské akcie v blízkosti takej veľkej jadrovej elektrárne by mohli viesť k veľmi vážnym následkom,“ vyhlásil.

11:00 Vyplávali ďalšie dve lode s nákladom potravín

Ďalšie dve lode exportujúce potraviny podľa tureckého ministerstva obrany vyplávali z ukrajinských prístavov. Ide o loď s nákladom 60 150 ton kukurice smerujúcu do Iránu a plavidlo s 3 050 tonami pšenice smerujúce do Turecka. Celkový počet lodí, ktoré vyplávali na základe dohody sprostredkovanej Organizáciou Spojených národov, tak stúpol na 14, pričom je medzi nimi aj prvá loď prepravujúca pšenicu. Informuje o tom britský web the Guardian.

V priebehu piatka majú naložiť aj obilie na loď, ktorá sa chystá do Etiópie. „Vďaka Čiernomorskej iniciatíve sme pripravení naložiť viac ako 23-tisíc ton obilia a vyviezť ho do Etiópie," napísal na mikroblogovacej sieti Twitter ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov.

8:00 Zelenskyj vyzval predstaviteľov Ukrajiny, aby nehovorili o vojenských taktikách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval predstaviteľov Ukrajiny, aby verejne nehovorili o vojenských taktikách Kyjeva. Vynášanie takýchto informácií je podľa neho "úprimne nezodpovedné". TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Vojna rozhodne nie je časom na namyslenosť a hlasné vyhlásenia. Čím menej podrobností o našich obranných plánoch prezradíte, tým lepšie to bude pre ich realizáciu,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore.      

Dodal, že ak chcú ukrajinskí predstavitelia zabezpečiť víťazstvo pre Ukrajinu, mali by si byť vedomí svojej zodpovednosti za každé slovo, ktoré povedia o vojenských taktikách Kyjeva.

Po tohtotýždňovej sérii výbuchov na Kryme, pri ktorých bola vážne poškodená ruská letecká základňa, povedali nemenovaní ukrajinskí predstavitelia pre americké denníky The New York Times a The Washington Post, že za predmetné útoky je zodpovedný Kyjev. Ukrajinská armáda sa však k zodpovednosti za tieto explózie neprihlásila.

Zelenskyj uviedol, že svoju výzvu adresuje najmä štátnym a vojenským predstaviteľom, ale aj ľuďom, ktorí komentujú udalosti na fronte.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Malyarová povedala, že bezpečnostné služby začali vyšetrovanie jedného z prípadov, keď predstavitelia Ukrajiny hovorili o vojenských taktikách s novinármi. "Takýto únik narúša plány ukrajinských ozbrojených síl, pretože nepriateľ prispôsobuje svoje akcie a používa tieto informácie proti nám," napísala v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Správy z predchádzajúco dňa ( 11.8.) si môžete prečítať nižšie. 

20:25 Washington podporuje výzvy na vytvorenie „demilitarizovanej zóny“ okolo Zaporižžskej jadrovej elektrárne

Spojené štáty podporujú výzvy na vytvorenie „demilitarizovanej zóny“ okolo Zaporižžskej jadrovej elektrárne na Ukrajine. Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtok to uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia.

„Boj v blízkosti jadrovej elektrárne je nebezpečný a nezodpovedný. Naďalej vyzývame Rusko, aby zastavilo všetky vojenské operácie v ukrajinských jadrových zariadeniach alebo v ich blízkosti, vrátilo plnú kontrolu Ukrajine a podporilo ukrajinské výzvy na vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo jadrovej elektrárne,“ uviedol hovorca vo vyhlásení.

Ukrajina i Západ vinia Rusko, že využíva jadrovú elektráreň v Enerhodare pri Zaporižžii ako vojenskú základňu. Americký minister zahraničia Antony Blinken minulý týždeň povedal, že „Rusko používa túto elektráreň ako ekvivalent ľudského štítu, v tom zmysle, že strieľa na Ukrajincov z okolia elektrárne“. „Samozrejme, Ukrajinci nemôžu a nebudú paľbu opätovať, aby nedošlo k hroznej havárii v jadrovej elektrárni. Takže toto je vrchol nezodpovednosti,“ povedal Blinken.

19:02 Británia Ukrajine pošle ďalšie salvové raketomety MLRS

Veľká Británia pošle Ukrajine ďalšie salvové raketomety (MLRS). Povedal to britský minister obrany. „Británia zároveň poskytne množstvo presne navádzaných striel M31A1, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vzdialené do 80 kilometrov, čo Ukrajine umožní pokračovať v obrane pred ruským ťažkým delostrelectvom," oznámilo britské ministerstvo obrany. Informuje o tom portál cnn.com.

M270 Multiple Launch Rocket System (M270 MLRS)Staff Sgt. Charles Butler/WikipediaM270 Multiple Launch Rocket System (M270 MLRS)

„Británia a medzinárodné spoločenstvo naďalej odmietajú túto nelegálnu vojnu a budú stať bok po boku a poskytovať Ukrajine obranné zbrane, aby jej pomohli brániť sa pred Putinovou inváziou," konštatoval Wallace vo vyhlásení.

Britský rezort obrany dodal, že k vybaveniu, ktoré teraz dodáva Ukrajine, patrí viac ako dvadsať samohybných diel ráže 155 milimetrov, delostrelectvo ráže 105-milimetrov a muníciu, viac ako 50-tisíc nábojov pre ukrajinské delostrelectvo zo sovietskej éry a najmenej 1 600 protitankových zbraní.

17:51 Súd nariadil stíhanej novinárke Ovsiannikovovej domáce väzenie

Moskovský súd vo štvrtok nariadil domáce väzenie novinárke Marine Ovsiannikovovej, ktorá protestovala proti ruskej invázii na Ukrajinu, a je preto stíhaná za poškodzovanie dobrého mena ruskej armády. V domácom väzení má byť Ovsiannikovová predbežne do 9. októbra. V prípade usvedčenia z trestného činu, za ktorý ju stíhajú, by táto 44-ročná matka dvoch detí mohla skončiť vo väzení až na desať rokov.

Ovsiannikovová v marci ešte ako zamestnankyňa ruskej štátnej televízie v živom vysielaní ukázala protestný plagát proti vojne Ruska na Ukrajine. Jej nápis znel: „Zastavte vojnu. Neverte propagande. Tu vám klamú.“ Po tejto udalosti žila krátky čas v zahraničí a pracovala ako reportérka pre nemecký denník Die Welt.

16:33 Exdôstojníka nemeckej armády súdia pre podozrenia zo špionáže pre Rusko

Obžalovaný Ralph G. podľa prokuratúry poskytol ruským agentom množstvo dokumentov a informácií o nemeckej armáde v období od októbra 2004 do marca 2020. V tom čase pôsobil v armáde ako zástupca veliteľa čaty. „Domnievame sa, že obžalovaný bol v kontakte s ruskou vojenskou tajnou službou GRU prostredníctvom viacerých osôb, predovšetkým z ruskej ambasády v Berlíne,“ spresnil prokurátor Gerd Kaiser vo štvrtok na súde v Düsseldorfe.

Samotný obžalovaný Ralph G. ani jeho obhajca prípad nekomentovali. Spolková prokuratúra ho tiež obviňuje, že ruským agentom odovzdával informácie o plynovode Nord Stream 2, ktorý vlastní ruský plynárenský gigant Gazprom. Nemecko pozastavilo proces jeho schvaľovania vo februári.

Prokuratúra tvrdí, že obžalovaný poskytol ruským agentom aj informácie o nemeckých zálohách či civilnej ochrane. Ruská tajná služba sa cez neho dostala tiež k osobným a kontaktným údajom vysokopostavených dôstojníkov nemeckých ozbrojených síl a prominentných šéfov firiem. Podozrivý vraj tiež Rusom pomáhal porozumieť obrannej politike Spojených štátov voči ich spojencom v NATO, uviedla prokuratúra. „Nenašli sme dôkazy, či bol za tieto informácie platený. Zarážajúce bolo len to, že opakovane dostával pozvánky na oficiálne ruské podujatia,“ podotkol prokurátor.

15:10 Moskva oznámila, že Švajčiarsko nemôže zastupovať Kyjev v Rusku

Rusko vo štvrtok oznámilo, že Švajčiarsko stratilo charakter neutrálnej krajiny, a preto nemôže diplomaticky zastupovať Ukrajinu v Rusku. Moskva vyčíta Bernu jeho rozhodnutie uvaliť na Rusko sankcie. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Švajčiarsko v stredu vyhlásilo, že Ukrajina požiadala Bern, aby ju v Rusku zastupoval. „Žiaľ, Švajčiarsko stratilo charakter neutrálnej krajiny a nemôže konať ako sprostredkovateľ, ani ako zástupca záujmov,“ povedal novinárom Ivan Nečajev z tlačového oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí. Potvrdil, že Bern požiadal Rusko o odpoveď, či bude súhlasiť, aby Švajčiarsko zastupovalo záujmy Ukrajiny v Rusku a obrátene (záujmy Ruska na Ukrajine).

Nečajev zdôraznil, že Švajčiarsko podporilo kyjevskú vládu a zaviedlo sankcie proti Rusku. „Je úplne nepochopiteľné, ako môže niekto s takýmto správaním ponúkať prostredníctvo, zastupovanie alebo ďalšie služby dobej vôle,“ dodal.

14:01 Kancelár Scholz potvrdil, že Berlín pošle na Ukrajinu ďalšie zbrane

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok uviedol, že Nemecko bude Ukrajine naďalej poskytovať dodávky zbraní na boj proti Rusku. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Nemecko porušilo svoju tradíciu a dodalo zbrane do vojnovej zóny,“ povedal Scholz novinárom na tlačovej konferencii v Berlíne. „Budeme v tom však pokračovať aj v blízkej budúcnosti,“ povedal Scholz bez toho, aby uviedol konkrétne podrobnosti.

V júli nemecká vláda zverejnila zoznam vojenskej pomoci poskytnutej Ukrajine. Vojenská technika, ktorú Nemecko dosiaľ poslalo Ukrajine, zahŕňa 14 900 protitankových mín, 500 protilietadlových rakiet Stinger, 10 samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000, dovedna 2700 prenosných systémov protivzdušnej obrany Strela, ako aj protidronové zariadenia, delostrelecké strelivo a ručné zbrane.

13:38 Na zastavenie vojny je potrebné zničiť ruskú ekonomiku

Na Telegrame to uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

„Je potrebné zaviesť embargo na plyn a posilniť obmedzenia na vývoz ruskej ropy. Na zastavenie vojny je potrebné v krátkom čase zničiť ruskú ekonomiku,“ uviedol Jermak. Dodal, že ropné embargo EÚ budúci rok výrazne poškodí ruskú ekonomiku. Plynové embargo by podľa neho malo pre Rusko fatálne následky.

12:11 Vlna ruského ostreľovania zasiahla množstvo cieľov na východe Ukrajiny

Rusko útočí na východe Ukrajiny na množstvo civilných a vojenských cieľov, pretože sa snaží úplne ovládnuť Doneckú aj Luhanskú oblasť. V noci na štvrtok rakety ničili aj mesto Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti. Oznámili to ukrajinskí predstavitelia, na ktorých sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Reznyčenko uviedol, že pri ostreľovaní Nikopolu zahynuli traja ľudia a siedmi utrpeli zranenia, pričom mesto zasiahlo 120 rakiet typu Grad. „Nepriateľ sústreďuje svoje snahy na to, aby získal úplnú kontrolu nad územiami Luhanskej aj Doneckej oblasti,“ napísal ukrajinský generálny štáb s tým, že ruské sily útočili na 60 obcí a vojenských cieľov.

Ostreľovanie ťažkým delostrelectvom sa vo štvrtok prenieslo aj do východoukrajinského mesta Pisky. Mesto leží na frontovej línii asi desať kilometrov severozápadne od mesta Doneck. „V Piskoch je horúco. Mesto je naše, ale na jeho severe a západe sa ešte držia malé skupinky odporu,“ napísal predstaviteľ samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Danil Bezsonov na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajina poprela, že dobre opevnené mesto, kľúčové pre obranu metropoly Doneck, padlo. Agentúra Reuters správy z bojiska nemohla overiť. Región Donbas, pozostávajúci z Doneckej a Luhanskej oblasti, sa stal hlavným cieľom Ruska, keď sa mu na začiatku invázie vo februári nepodarilo dobyť Kyjev. Luhanská oblasť je už takmer celá pod kontrolou Ruska, Donecká oblasť ešte odoláva.

10:59 Vývoz pšenice z ukrajinských prístavov by sa mal začať na budúci týždeň

Prvé zásielky pšenice by mali z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávať už na budúci týždeň. Uviedol to v stredu Frederick Kenney, dočasný koordinátor OSN v centre v Istanbule, ktoré bolo zriadené v súlade s dohodou o odblokovaní ukrajinských prístavov a obnovení vývozu obilia. Informuje o tom agentúra AFP.

Prvých 12 lodí s obilím, ktoré od dosiahnutia dohody vyrazili z troch ukrajinských čiernomorských prístavov, viezlo podľa jeho slov 370 000 ton kukurice a ďalších potravinových komodít.

Náklad lodí, ktorý dosiaľ tvorila najmä kukurica, by sa mal podľa Kenneyho v dohľadnej dobe zmeniť, pričom dominovať by už mala pšenica. Podľa jeho slov sa tak stane ihneď, ako z ukrajinských vyplávajú všetky lode, ktoré tam boli uviaznuté od začiatku ruskej invázie a dorazia do nich nové, aby odviezli tohoročnú úrodu pšenice.

8:47 Ruská letecká základňa na Kryme je ťažko poškodená, ukazujú družicové zábery

Družicové zábery zachytávajú po explóziách zo začiatku týždňa rozsiahle škody a niekoľko zničených ruských bojových lietadiel na leteckej základni Saky na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. Informoval o tom vo štvrtok portál britskej stanice BBC.

Na ruskom vojenskom letisku Saky pri Novofedorivke na západe Krymu došlo v utorok 9. augusta k sérii výbuchov, pri ktorých zomrel jeden človek. Ukrajina sa neprihlásila k zodpovednosti za ne, ale tieto nové dôkazy naznačujú, že mohlo ísť o cielený útok.

SITA/Planet Labs PBC via AP

Väčšina kráterov je v tej časti leteckej základne, kde boli lietadlá zaparkované pod holým nebom – ďaleko od krytých hangárov

7:40 Separatisti tvrdia, že vstúpili do miest Soledar a Bachmut

Proruskí separatisti v stredu vyhlásili, že ich jednotky vstúpili do miest Soledar a Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informovala o tom televízia CNN s tým, že ukrajinská strana toto tvrdenie nepotvrdila.

„V Soledare a Artemivsku (ukrajinsky v Bachmute) sme sa dostali na kraj mesta, do priemyselnej zóny, kde naďalej pokračujú boje,“ uviedol pre ruské médiá veliteľ milícií takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Eduard Basurin.  Obe tieto susediace mestá sú v posledných dňoch vystavené intenzívnemu ruskému ostreľovaniu, ktorého terčom sa podľa ukrajinských úradov stávajú aj obytné štvrte a civilná infraštruktúra.

Podľa Basurinových tvrdení, ktoré nebolo možné overiť, jednotky DĽR taktiež úplne obkľúčili mesto Avdijivka, ktoré sa nachádza v blízkosti mesta Doneck, a ovládajú už aj väčšinu neďalekých obcí Pisky a Marinka.

Správy z predchádzajúco dňa ( 10.8.) si môžete prečítať nižšie. 

20:50 Švajčiarsko by mohlo Ukrajinu diplomaticky zastupovať v Rusku 

Švajčiarsko v stredu oznámilo, že Ukrajina ho požiadala, aby ju diplomaticky zastupovalo v Rusku. Bern však zdôraznil, že s takýmto krokom bude ešte musieť súhlasiť Moskva. Informuje o tom agentúra AFP.  

Neutrálne Švajčiarsko už od začiatku ruskej invázie dáva najavo, že je pripravené Ukrajine diplomaticky pomôcť a prevziať úlohu tzv. sprostredkovateľa.  

Rezort švajčiarskej diplomacie ďalej vysvetlil, že takýto mandát umožňuje „poskytovať konzulárnu ochranu občanom iného dotknutého štátu“. Hovorkyňa ministerstva uviedla, že rokovania s Kyjevom už prebehli, bližšie podrobnosti však neposkytla, pričom zdôraznila, že v takýchto otázkach je dôležitá diskrétnosť. 

Súhlas Ruska s mandátom ochrannej mocnosti by však mohol byť problematický, keďže Moskvu nahnevala skutočnosť, že Švajčiarsko nasledovalo príklad Európskej únie a uvalilo na ňu sankcie, konštatuje AFP. Moskva teraz údajne spochybňuje, či je ešte možné považovať Švajčiarsko za neutrálne. 

19:00 Rusko tvrdí, že na Ukrajine zničilo nemecký protilietadlový systém Gepard 

Ruská armáda údajne zničila na juhu Ukrajiny samohybný protilietadlový systém Gepard z Nemecka. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie ruského ministerstva obrany. DPA pripomína, že túto informáciu nebolo možné nezávisle overiť.

Nemecko oznámilo, že Ukrajine dodá celkovo 30 systémov Gepard. Päť kusov už údajne poslalo na Ukrajinu. Kyjevské orgány potvrdili, že dostali zatiaľ tri gepardy.

Ruské ministerstvo obrany už niekoľkokrát oznámilo zničenie amerických salvových raketometov HIMARS. Do začiatku augusta ich údajne ruská armáda zlikvidovala šesť z celkovo 16 dodaných. Kyjev aj Washington však tieto tvrdenia popreli.

16:30 Ruskí vojaci už nie sú schopní používať železničné spojenie z Krymu na juh Ukrajiny

Ruské sily už nie sú schopné používať železničnú trať spájajúcu Krym s juhoukrajinskou Chersonskou oblasťou, ktorú začali okupovať v prvých dňoch invázie na Ukrajinu. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na poradcu šéfa civilno-vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Serhija Chlana.

„Toto je odbočka, ktorá išla cez Kalančak a Brylivku na železničnú stanicu Olešky a cez železničný most do samotného Chersonu,“ povedal s tým, že ďalšia trasa bola z Krymu do Melitopoľa. „Práve tam okupanti pristavili svoje vlaky a vyložili ich kúsok ďalej za Novooleksijivkou v okrese Heničesk. Včera tam bol zničený ďalší konvoj s technikou a muníciou,“ dodal. Aj televízia CNN v utorok informovala, že v oblasti Heničeska nastali výbuchy.

Ukrajinské sily, bojové lietadlá, rakety a strely dlhého doletu, sa už viac ako mesiac sústreďujú na zasiahnutie ruských zásobovacích línií, veliteľských centier a zásob munície v Chersonskej oblasti. Ruské pozemné sily sú väčšinou pri presune výstroja a munície závislé od železničného spojenia.

V neďalekom Melitopoli medzitým pokračuje odpor a útoky ukrajinskej armády. Legitímny starosta Ivan Fedorov, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov nenachádza v meste, v ukrajinskej televízii uviedol, že noc z utorka na stredu „bola pre okupantov na území Melitopoľa treťou pekelnou nocou“. Povedal, že v utorok večer pri obci Kyrylivka, pobrežnej osade pri Azovskom mori, kde Rusi evakuovali svoju techniku, bolo počuť dva výbuchy. „Potom bolo niekoľko hodín možné pozorovať hustý dym,“ poznamenal.

Fedorov tiež tvrdil, že „partizáni“ v utorok večer poškodili kanceláriu ruskej vládnej strany Jednotné Rusko, ktorú ruské sily zriadili v Melitopoli. Zopakoval tiež tvrdenia, že ruské sily bránia ľuďom odísť z Melitopoľa. „Ľudia hromadne opúšťajú okupované územia. Evakuácia je veľmi náročná. Okupanti dva dni nepúšťali autá.“

Fedorov povedal, že Rusi nútia ľudí, aby posielali svoje deti do škôl podporovaných Ruskom. „Okupanti viacerými metódami nútia rodičov posielať deti do škôl učiť sa podľa ruských osnov. Okupanti vyhlásili, že od 1. septembra nepustia deti mimo okupované územie. Tí rodičia, ktorí privedú deti do školy, dostanú 10-tisíc rubľov ako finančnú pomoc od okupantov,“ povedal.

14:00 Skupina G7 vyzýva Rusko, aby vrátilo Ukrajine Záporožskú jadrovú elektráreň

Skupina siedmich popredných ekonomík sveta G7 odsúdila ruskú okupáciu Záporožskej jadrovej elektrárne a vyzvala Moskvu, aby Ukrajine „okamžite odovzdala plnú kontrolu“ nad zariadením. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Ukrajinský personál prevádzkujúci elektráreň „musí byť schopný vykonávať svoje povinnosti bez hrozieb alebo tlaku. Pokračujúca ruská kontrola elektrárne ohrozuje región“, uviedli ministri zahraničných vecí G7 vo vyhlásení.

„Ruská federácia musí okamžite stiahnuť svoje jednotky z medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny a rešpektovať ukrajinské územie a suverenitu,“ dodala skupina G7. 

11:45 Výbuchy na Kryme zničili ruský sklad zbraní a asi desiatku lietadiel, predpokladajú Ukrajinci

Vzdušné sily Ukrajiny predpokladajú, že v dôsledku utorňajších výbuchov na vojenskom letisku v Novofedorivke na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym bol zničený sklad leteckých zbraní a asi desiatka ruských lietadiel. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na hovorcu velenia vzdušných síl Jurija Ihnata.

„Podľa výbuchu, ktorý sme sledovali na videozázname, je zrejmé, že bol zasiahnutý sklad leteckých zbraní, pretože detonácia bola silná. A ak sa tam dodatočne zničí tucet lietadiel, tak to bude skutočne malé víťazstvo,“ povedal Ihnat.

Ukrajinská armáda vyhlásila, že výbuchy spôsobil jej útok. Rusko tvrdenie ukrajinských ozbrojených síl popiera. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa nevyjadril k zodpovednosti za útok. Miestni obyvatelia zverejnili na sociálnych sieťach videá zobrazujúce najmenej dve epicentrá požiaru a uviedli, že počuli sedem až dvanásť výbuchov.

10:00 Pri ruskom ostreľovaní Dnepropetrovskej oblasti zahynulo najmenej 13 ľudí

Najmenej 13 ľudí zahynulo v noci na stredu pri ruskom ostreľovaní ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. V stredu to spresnil tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Rezničenko v príspevku na sociálnej sieti Telegram pôvodne napísal, že nočné ruské ostreľovanie v tejto oblasti si vyžiadalo 21 obetí – 11 v meste Nikopol a desať v meste Marhanec. V následnom príspevku na Telegrame však napísal o 11 obetiach – bez objasnenia, či predchádzajúce údaje boli nesprávne, všíma si Reuters.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti v ďalšom – v poradí už treťom – príspevku uviedol, že dve osoby podľahli v nemocnici zraneniam, čím sa počet obetí zvýšil na 13. Dodal, že pri ostreľovaní utrpelo zranenia 11 osôb, päť z nich je vo vážnom stave. 

8:40 Lotyšsko sa chce pripojiť ku Kyjevu v prípade proti Rusku na ESĽP

Lotyšsko oficiálne požiadalo o pripojenie sa k Ukrajine v trestnom prípade proti Rusku na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v súvislosti s vojenskou inváziou Moskvy, uviedlo v utorok lotyšské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

ESĽP v júni uviedol, že zaregistroval oficiálnu žiadosť Ukrajiny proti Rusku, čo je zriedkavý postup určený na preukázanie porušovania ľudských práv, ktorého sa Moskva dopustila od začiatku vojenskej invázie 24. februára. Viac sa dočítate v článku tu.

8:20 Ruské bombardovanie Dnipropetrovskej oblasti zabilo 21 ľudí

Ruské bombardovanie Dnipropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny v noci na stredu zabilo 21 ľudí. Uviedol to gubernátor oblasti Valentyn Reznyčenko. Celkovo jedenásť ľudí bolo podľa jeho slov zabitých v okrese Nikopol a desať v meste Marhanec. „Nepriateľ bombardoval oblasť dvakrát," povedal Reznyčenko. „Na obytné oblasti namieril 80 rakiet. Úmyselne a záludne udrel, keď ľudia spali vo svojich domovoch," konštatoval gubernátor a dodal, že išlo o „tragickú noc". Informuje o tom portál news.sky.com.

Informácie z predchádzajúceho dňa (9.8.2022):

19:00 Ukrajinská armáda tvrdí, že výbuchy na letisku na Kryme spôsobil jej útok

Ukrajinská armáda vyhlásila, že výbuchy na vojenskom letisku v Novofedorivke na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym spôsobil jej útok. Rusko tvrdenie ukrajinských ozbrojených síl popiera a hovorí, že letisko nebolo terčom útoku, iba tam nastali explózie munície. Informuje o tom britský web the Guardian.

16:00 Pri ruskej vojenskej základni na Kryme došlo k výbuchom

Viac než desať výbuchov rôznej intenzity zaznamenali v utorok blízko ruskej vojenskej základne Novofedorivka na Rusmi anektovanom ukrajinskom polostrove Krym. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na miestnych predstaviteľov a svedkov.

K výbuchom došlo okolo 15.30 h miestneho času (14.30 h SELČ). Tri z nich boli podľa svedkov obzvlášť silné. Najsilnejší výbuch prišiel o pol hodiny neskôr.

Ruský gubernátor Krymu Sergej Aksionov oznámil na sociálnej platforme Telegram, že vycestoval na miesto výbuchov. Podľa neho sa "okolnosti objasňujú".

Agentúra Reuters cituje informáciu ruskej agentúry TASS, že na miesto boli vyslané záchranné zložky. Miestni obyvatelia hlásia v oblasti upchaté cesty.

14:45 Sjevjerodoneck neprežije zimu, ľudia odchádzajú, tvrdí regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti

Obyvatelia východoukrajinského okupovaného mesta Sjevjerodoneck za súčasných podmienok neprežijú najbližšiu zimu. Tvrdí to regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„V Sjevjerodonecku nie je elektrina ani voda. Nefunguje ani kanalizácia. Mestu chýbajú špecialisti potrebnej úrovne na obnovu komunikácií. Takmer všetci ľudia, ktorí sa pokúsili vrátiť do mesta, tam zostali niekoľko dní, a potom si uvedomili, že v týchto podmienkach sa nedá prezimovať a opäť odišli,“ uviedol Hajdaj na platforme Telegram.

V meste boli podľa neho zničené areály obchodných reťazcov, z tohto dôvodu musia produkty dovážať z iných obcí. Hajdaj dodal, že okupačné úrady sa v meste snažia vytvoriť obraz „obnoveného života“. Dialo sa to napríklad vtedy, keď do Sjevjerodonecka prišla ruská televízia nakrútiť reportáž, ako Rusi rozdávajú miestnym obyvateľom balíčky s jedlom.

Serhij HajdajSITA/AP Photo/Efrem LukatskySerhij Hajdaj

12:00 Na Ruskom okupovaných oblastiach silnie ukrajinské hnutie odporu

Šíriaci sa odboj oslabuje kontrolu Kremľa nad okupovanými oblasťami a ohrozuje aj plány pripojiť ich k Rusku. "Naším cieľom je, aby bol život ruských okupantov neznesiteľný, a využiť akékoľvek prostriedky na prekazenie ich plánov," povedal Andrij, 32-ročný koordinátor partizánskeho hnutia Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Andrij je členom odbojovej skupiny Žovta strička (Žltá stužka) a pre agentúru AP prehovoril pod podmienkou čiastočnej anonymity. Skupina si dala meno podľa jednej z národných farieb Ukrajiny a žlté stužky používa aj ako označenie prípadných cieľov partizánskych útokov.

Ukrajinskí vojaci nedávno použili mobilné raketové systémy HIMARS proti strategickému mostu cez Dneper v Chersone a vážne tým narušili hlavnú zásobovaciu trasu Ruska. Krátko pred útokom na most sa objavili letáky s textom: "Ak to neurobia HIMARS-y, pomôže partizán."

"Dávame ukrajinskej armáde presné súradnice rôznych cieľov a vďaka pomoci partizánov sú nové zbrane dlhého doletu, predovšetkým HIMARS-y, ešte mocnejšie," povedal Andrij pre AP. "Sme neviditeľní, za ruskými líniami, a v tom je naša sila," dodal.

Polmiliónový Cherson, ktorý okupujú ruskí vojaci od marca, pravidelne zaplavujú letáky hnutia odporu s hrozbami voči promoskovským úradníkom. Ukrajinská armáda dobyla naspäť niektoré územia západne od rieky Dneper, ale zvýšila sa aj činnosť partizánov.

Sily ukrajinskej armády pre špeciálne operácie partizánom pomáhajú vytvárať si stratégie a taktiku. Určujú a vyberajú tiež ciele útokov a na webovej stránke radia, ako organizovať odpor, pripraviť prepady a vyhnúť sa zatknutiu. V okupovaných oblastiach im slúži tajná sieť skladov zbraní a úkrytov. Partizáni umiestňujú bomby k administratívnym budovám, k domom kolaborantov s Ruskom a dokonca aj na ich trasách do práce.

Výbušnina pripevnená na strome explodovala počas prejazdu riaditeľa chersonskej väznice Jevgenija Soboleva, hoci ten útok prežil. Policajné auto zasiahla črepina z inej bomby a vážne zranila dvoch policajtov, jeden z nich zomrel. Strelným zraneniam podľahol aj zástupca šéfa miestnej samosprávy v Novej Kachovke.

Partizáni sa opakovane pokúšali zabiť Vladimira Salda, šéfa Ruskom podporovanej samosprávy Chersonskej oblasti, a ponúkali aj odmenu milión hrivien (okolo 25.000 dolárov). Saldov asistent Pavel Slobodčikov bol zabitý vo svojom aute a ďalšieho predstaviteľa Dmytra Savlučenka usmrtila bomba nastražená v aute.

Útoky už donútili Moskvu poslať do Chersonu protipartizánske komando. "Špeciálne oddiely z Ruska odhalia každý deň dva či tri sklady zbraní určených na teroristické činy," napísal Saldo na svojom kanáli v odkazovej aplikácii.

Na začiatku okupácie tisíce obyvateľov organizovali pokojné protesty. Ruskí okupanti ich však potlačili a pozatýkali aktivistov, čo zradikalizovalo odboj.

Pôvodne svadobný fotograf Oleksandr Charčikov (41) z mesta Skadovsk na juhu Chersonskej oblasti povedal, že po zatknutí ho mučili. "Bili ma bejzbalovou pálkou, kliešťami mi stláčali prsty a mučili ma aj elektrickými šokmi," uviedol Charčikov v telefonickom rozhovore. "Utrpel som otras mozgu a zlomeninu rebra, ale nedal som im žiadnu informáciu, a to ma zachránilo," doplnil. Pod ruskou okupáciou prežil 155 dní, potom ušiel. "Represie sa zosilňujú. Vytvárajú pre Ukrajincov neznesiteľné podmienky, takže prežiť pod ruskou okupáciou je čoraz ťažšie," vyhlásil pre AP.

Rusi ponúkajú 10.000 rubľov (165 dolárov) každému, kto požiada o ruské občianstvo, aby posilnili svoju moc v tejto oblasti, potvrdil Charčikov.

11:15 Zelenskyj vyzval Západ, aby úplne uzavrel hranice pre všetkých Rusov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený, že jediný spôsob, ako odradiť Rusko od túžby zmocniť sa cudzích území, je zakázať Rusom návštevu západných krajín. Uviedol to v rozhovore pre Washington Post.

„Najdôležitejšie sankcie sú zatvorené hranice. Nechajte ich žiť vo vlastnom svete, kým nezmenia svoje zmýšľanie,“ vyhlásil Zelenskyj. Dodal, že doteraz uvalené sankcie na Rusko sú „slabé“ v porovnaní s totálnym uzavretím hraníc pre ruských občanov na najmenej jeden rok a úplným embargom na nákup ruských energií.

Washington Post pripomína, že ruské aerolinky majú zakázané lietať nad väčšinou Európy a Severnej Ameriky, čo Rusom komplikuje cestovanie do zahraničia. Neexistuje však zákaz v podobe, v akej ho navrhuje Zelenskyj. Ruskí občania stále môžu slobodne žiadať o víza a, napríklad, i cestovať do USA.

Autor článku zároveň píše, že niektorí kritici tvrdia, že takýto zákaz bude nespravodlivý voči tým, ktorí opustili Rusko pre nesúhlas s Putinovým režimom a jeho rozhodnutím zaútočiť na Ukrajinu.

Washington Post však pokračuje, že Zelenskyj sa domnieva, že všetci Rusi bez výnimky by sa mali vrátiť do Ruska, zostať tam a mali by niesť zodpovednosť za Putinove činy, pretože ho zvolili a nebojujú proti jeho režimu.

Zelenského podporuje i estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá vyzvala krajiny Európskej únie, aby prestali vydávať turistické víza Rusom. „Je čas zastaviť turizmus z Ruska. Prestaňte vydávať Rusom turistické víza. Návšteva Európy je privilégium, nie ľudské právo,“ napísala na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

11:00 Na ruskej strane padlo už takmer 43-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 1817 tankov, 4076 bojových obrnených vozidiel, 2998 vozidiel a palivových nádrží, 964 delostreleckých systémov, 261 odpaľovacích raketových systémov, 133 systémov protivzdušnej obrany, 193 vrtuľníkov, 223 lietadiel, 757 dronov, 185 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 87 kusov špeciálnej techniky.

Počas pondelka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblastiach okolo miest Bachmut a Doneck v Doneckej oblasti, uviedol generálny štáb.

10:00 Ruské ozbrojené sily nedokážu v Donbase zaznamenať výraznejší postup

Rusko počas uplynulého víkendu pokračovalo v posilňovaní svojich obranných radov na juhu Ukrajiny. Moskva zároveň pokračuje v útokoch na pozície Kyjeva v Doneckej oblasti. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v utorok uviedlo britské ministerstvo obrany. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Ruskej armáde sa vo východoukrajinskom Donbase za uplynulých 30 dní najviac darilo pri meste Bachmut. Moskva však v tejto oblasti dokázala za dané časové obdobie postúpiť iba o desať kilometrov, napísal britský rezort obrany na Twitteri.

„V iných častiach Donbasu, kde sa Rusko pokúšalo preraziť, nezískali jeho ozbrojené sily počas tohto 30-dňového obdobia viac ako tri kilometre; takmer určite výrazne menej, než plánovalo,“ analyzuje ministerstvo.

Moskva si aj napriek pokračujúcim intenzívnym delostreleckým útokom v týchto oblastiach nebola schopná zabezpečiť výraznejší postup, dodal britský rezort obrany.

9:00 Z Ukrajiny vyplávali ďalšie dve lode s obilninami

Ďalšie dve lode s obilninami vyplávali v utorok z ukrajinského prístavu Čornomorsk. V utorok to oznámilo turecké ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Nákladná loď Ocean Lion vezie 64.720 ton obilnín do Južnej Kórey a plavidlo Rahmi Yagci preváža 5300 ton slnečnicovej múky do Istanbulu, uviedol vo vyhlásení turecký rezort obrany.

Štyri lode s obilninami, ktoré vyplávali z Ukrajiny v nedeľu, už kotvia pri Istanbule a inšpektori ich skontrolujú v priebehu utorka, dodalo ministerstvo.

Obnovené dodávky ukrajinských obilnín majú zabrániť potravinovej kríze vo svete. Dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom sprostredkovalo v júli Turecko a Organizácia Spojených národov. Na vývoz ukrajinských obilnín dohliada Spoločné koordinačné centrum (JCC) v Istanbule, v ktorom pôsobia zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN.

AP Photo/Khalil Hamra

7:45 Zelenskyj varuje po útokoch na záporožskú elektráreň pred jadrovou katastrofou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripomenul v pondelok neskoro večer svetu jadrovú katastrofu v Černobyli. Vyjadril sa tak vo svojom pravidelnom nočnom prejave, a to v súvislosti s nedávnym ostreľovaním Záporožskej atómovej elektrárne. Lídrov západných mocností zároveň vyzval na prijatie ďalších sankcií voči Rusku. Informovala o tom agentúra AFP.

K havárii v jadrovej elektrárni v ukrajinskom meste Černobyľ došlo 26. apríla 1986 a je dosiaľ považovaná za najhoršiu jadrovú katastrofu na svete, pripomína AFP.

„Voči tomuto teroristickému štátu aj celému ruskému jadrovému priemyslu sú potrebné nové sankcie, a to za vyvolanie hrozby jadrovej katastrofy,“ dodal Zelenskyj.

Správy z predchádzajúceho dňa 8.8.2022:

19:41 Ukrajina zatkla mužov údajne najatých Ruskom na spáchanie vrážd prominentov

Ukrajinské bezpečnostné zložky zadržali dve osoby pracujúce pre ruské tajné služby, ktoré plánovali zabiť ukrajinského ministra obrany a šéfa hlavnej správy vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany (GUR). S odvolaním sa na Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU) o tom v pondelok informovala agentúra Reuters.

Podľa Reuters ukrajinská SBU prekazila sprisahanie ruskej vojenskej rozviedky (GRU), ktorá chcela využiť sabotážnu skupinu na vykonanie troch vrážd - okrem vrážd ministra obrany Olexija Reznikova a šéfa GUR Kyryla Budanova bola v pláne aj vražda nemenovaného prominentného ukrajinského aktivistu.

Agentúra Reuters upozornila, že tieto tvrdenia sa jej neporadilo overiť z nezávislých zdrojov. Moskva ani ruské štátne médiá na vyhlásenie Ukrajiny bezprostredne nereagovali.

Podľa SBU jedným zo zadržaných podozrivých je obyvateľ Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ovládanej Ruskom podporovanými separatistami. Druhým zadržaným je Kyjevčan. Za každú z vrážd mali dostať až 150 000 dolárov.

17:26 Ukrajinský súd poslal do väzenia ruského tankistu, ktorý strieľal na bytovku v meste Černihiv

Na desať rokov väzenia odsúdil v pondelok ukrajinský súd ruského tankistu Michaila Kulikova za ostreľovanie výškového obytného domu v meste Černihiv počas tretieho dňa ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára. Kulikov padol do ukrajinského zajatia počas bojov v Černihive, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Kulikov sa na súde k činu priznal, na svoju obhajobu však tvrdil, že iba vykonával rozkazy. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry nebola bytovka vojenským cieľom a ani nebola používaná na takéto účely. Rusko popiera cielené útoky proti civilným cieľom v rámci takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

Ukrajinské orgány vyšetrujú podozrenia z takmer 26 000 vojnových zločinov spáchaných od začiatku ruskej invázie. Obvinenia vzniesli proti 135 osobám, z nich iba 15 sa im podarilo zadržať.

15:25 Prvá loď s ukrajinskou kukuricou dorazila do cieľa

Prvá z lodí, ktoré vyplávali z Ukrajiny na základe dohody o exporte tamojšieho obilia do zahraničia, v pondelok dorazila do svojho cieľa v Turecku. Plavidlo Polarnet plaviace sa pod tureckou vlajkou s 12-tisíc tonami kukurice, ktoré vyrazilo 5. augusta z prístavu Čornomorsk, zakotvilo v prístave Derince v Izmitskom zálive.

SITA/AP Photo/Nina Lyashonok

Na základe dohody Ukrajiny, Ruska, Turecka a Organizácie Spojených národov, dostalo povolenie vyplávať 12 lodí, z toho 10 z Ukrajiny a dve tam. Z ukrajinských prístavov už odišlo zhruba 322-tisíc ton poľnohospodárskych produktov - kukurica, slnečnicový olej a sója.

13:50 Ozbrojené sily zasiahli dva mosty v Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda v pondelok zasiahla dva mosty v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedla to hovorkyňa južného veliteľstva ukrajinskej armády Natalia Humeňuková.

Podľa nej ukrajinské ozbrojené sily zasiahli Antonivský a Kachovský most, ktoré sa nachádzajú na kľúčových zásobovacích trasách ruských okupantov v Chersonskej oblasti. Ako dodala, zásahy na oboch mostoch „sú celkom úctyhodné“. Antonivský most bol zasiahnutý už aj predtým a ruské sily sa v týchto dňoch pripravovali na jeho opätovné otvorenie po oprave.

Humeňuková taktiež poznamenala, že ukrajinské sily zničili na juhu Ukrajiny niekoľko nepriateľských základní.

11:19 Ľudia vo Ľvovskej oblasti si majú dávať pozor na dezinformácie o náletoch

Guvernér Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny Maxym Kozyckyj v pondelok varoval obyvateľov, aby si dávali pozor na zdroje informácií, ktoré využívajú. Dodal, že v noci sa šírili fámy o zlyhaní systému leteckého poplachu. Uviedol to portál britského denníka The Guardian.

Kozyckyj vo svojej každodennej správe o aktuálnej situácii na sociálne sieti Telegram napísal: „Dňa 8. augusta o 02:57 h jeden kanál na Telegrame šíril informáciu, že vo Ľvove je letecký poplach, ale z technických príčin mesto a aplikácie v mobilných telefónoch nepriniesli varovanie. Táto informácie nie je pravdivá! Nijaká hrozba nebola. Sledujte a dôverujte iba oficiálnym zdrojom informácií.“ Toto tvrdenie nebolo nezávisle overené, dodal Guardian.

Kozyckyj v aktuálnej správe o ruskej invázii tiež uviedol, že v noci na pondelok bol jeden pravý letecký poplach, ale „nebezpečenstvo sa nepremenilo na skutočnosť". Doplnil takisto, že do Ľvovskej oblasti pricestovalo dvoma evakuačnými vlakmi z východu Ukrajiny ďalších 270 ľudí. Z Ľvovskej oblasti odišlo štyrmi vlakmi do pohraničného mesta Przemyšl v Poľsku 768 ľudí.

10:41 Ruskom dosadená samospráva tvrdí, že Ukrajina znovu ostreľovala Antonivský most

Ukrajinské sily opäť ostreľovali Antonivský most v okupovanom meste Cherson. Poškodili jeho konštrukciu a oddialili jeho znovuotvorenie, uviedol v pondelok zástupca šéfa okupačnej samosprávy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov.        Ako povedal Stremousov pre agentúru Interfax, ostreľovanie nespôsobilo na moste žiadne vážne škody. Nešpecifikoval však, o koľko dní sa oddiali jeho plánované znovuotvorenie.

Antonivský most je pre ruské sily jedným z dvoch priechodov na územie, ktoré okupujú na západnom brehu Dnepra na juhu Ukrajiny. Bez neho by sa pre Moskvu skomplikovalo  zásobovanie svojich jednotiek. V uplynulých týždňoch bol preto kľúčovým cieľom pre ukrajinskú armádu, ktorá snahe o zničenie mosta používa americké sofistikované raketové systémy. Kyjev sa tak pripravuje na možnú protiofenzívu s cieľom získať späť okupované oblasti na juhu krajiny.

Ruská armáda dobyla strategický dôležitú Chersonoskú oblasť, ktorá leží v susedstve Ruskom anektovaného polostrova Krym, v prvých dňoch invázie. Hlavné mesto oblasti Cherson Rusi dobyli 3. marca.  

9:20 Rusko zrejme rozmiestňuje v Donbase protipechotné míny

Rusko s vysokou pravdepodobnosťou rozmiestňuje v regióne Donbas na východe Ukrajiny protipechotné míny. Britské ministerstvo obrany to uviedlo v pondelok v najnovšej správe o invázii na Ukrajine, citoval z nej portál britskej spravodajskej stanice Sky News.

„Rusko s vysokou pravdepodobnosťou rozmiestňuje protipechotné míny na ochranu a na odstrašenie slobodného pohybu ľudí popri svojich obranných líniách v Donbase,“ napísalo ministerstvo a upozornilo:

Tieto míny dokážu privodiť rozsiahle obete medzi príslušníkmi armády i medzi miestnym civilným obyvateľstvom. „V mestách Doneck a Kramatorsk Rusko veľmi pravdepodobne rozmiestňuje trieštivé protipechotné míny PFM-1 a PFM-1S. Typ PFM-1, bežne známy ako motýlia mína, je mimoriadne kontroverzná zbraň, ktorá zabíja nevyberavo,“ dodal britský rezort obrany

8:19 Armáda v okupovanom Melitopoli zabila v noci viac ako 100 ruských vojakov

Ukrajinské ozbrojené sily zaútočili v noci na pondelok raketami HIMARS na ruské pozície v okupovanom meste Melitopoľ na juhu Ukrajiny. Ako referuje web Ukrajinská pravda, podľa predbežných odhadov bolo zničené značné množstvo ruskej vojenskej techniky.

Zničené vozidlá a technika v okupovanom meste Melitopoľ na juhu Ukrajiny. SITA/AP PHOTOZničené vozidlá a technika v okupovanom meste Melitopoľ na juhu Ukrajiny.

Vo vyhlásení ukrajinskej armády sa uvádza, že o život prišlo viac ako 100 ruských vojakov. „Tí už majú lístky na koncert Kobzona (zosnulý sovietsky spevák, pozn.) a ich rodičia už vyberajú model a farbu auta Lada,“ uviedla ukrajinská armáda.

Podľa legitímneho starostu Melitopoľa Ivana Fedorova ruská protivzdušná obrana už nie je schopná vzdorovať raketám HIMARS, čo podľa neho vytvára potrebné predpoklady pre úspešnú protiofenzívu v smere na Melitopoľ.

Informácie z predchádzajúceho dňa (7.8.2022):

18:20 Úroveň radiácie v Zaporižžskej jadrovej elektrárni je normálna

Úroveň radiácie v Zaporižžskej jadrovej elektrárni je na normálnej úrovni. Oznámil to gubernátor Zaporižžskej oblasti Oleksandr Staruch. Dodal, že normálna úroveň radiácie je aj v susednom meste Enerhodar. Obavy z radiácie v uplynulých dňoch vyvolali opakované útoky na elektráreň.Informuje o tom portál news.sky.com.

17:30 Ukrajinská prokuratúra vyšetruje už takmer 26.000 podozrení z vojnových zločinov

Ukrajinská prokuratúra už vyšetruje takmer 26.000 prípadov podozrenia z vojnových zločinov spáchaných od začiatku ruskej invázie z 24. februára, v súvislosti s ktorými zároveň už obvinila 135 osôb. Agentúre Reuters to v nedeľu povedal Jurij Bilousov, šéf oddelenia ukrajinskej generálnej prokuratúry, ktoré sa zaoberá vojnovými zločinmi.

Približne 15 z týchto obvinených osôb je podľa jeho slov vo väzbe na Ukrajine, zatiaľ čo zvyšných 120 je stále na slobode. Bilousov dodal, že súdom už bolo predložených 13 prípadov a padlo dovedna sedem verdiktov.

"Niekedy sa nás pýtajú prečo súdime takých... nízko postavených príslušníkov (ruskej) armády. Je to len pre to, že tu fyzicky sú... Ak by tu fyzicky boli generáli a my by sme boli schopní ich zajať, určite by sme súdili generálov," dodal v tejto súvislosti Bilousov.

15:30 Zelenskyj vyzval na silnejšiu reakciu na ruské útoky na Zaporižžskú jadrovú elektráreň

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval medzinárodné spoločenstvo na „silnejšiu reakciu" na ruské útoky na Zaporižžskú jadrovú elektráreň. V telefonáte s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom Zelenskyj požiadal o sankcie proti ruskému odvetviu jadrovej energetiky. Informuje o tom portál news.sky.com.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

14:30 Ukrajina a Rusko sa obviňujú z ostreľovania Záporožskej elektrárne

Ruská armáda v sobotu večer opäť ostreľovala areál ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne. Rakety tentoraz zasiahli areál nachádzajúci sa priamo vedľa skladu vyhoretého jadrového paliva. V dôsledku týchto útokov boli poškodené tri senzory monitorujúce radiáciu v okolí areálu. TASR o tom informuje na základe oznámenia, ktoré v nedeľu na Facebooku zverejnil ukrajinský štátny podnik Enerhoatom.

Z dôvodu poškodenia senzorov nie je v súčasnosti možná včasná reakcia v prípade zhoršenia radiačnej situácie alebo úniku radiácie z kontajnerov, konštatuje Enerhoatom.

Elektráreň v Záporoží bola podľa Enerhoatomu terčom ruského útoku, pri ktorom došlo k "vážnemu poškodeniu" niektorých jej objektov, aj v piatok. Rusko tieto obvinenia odmietlo a naopak tvrdilo, že za útokom je Ukrajina.

Aj sobotňajšie ostreľovanie "vojensko-civilná správa“ v neďalekom meste Enerhodar pripísala Kyjevu, ktorý mal pri ňom použiť kazetovú muníciu Uragan.

Záporožskú jadrovú elektráreň okupujú od marca ruské invázne sily, pracuje tam však ukrajinský personál. Kyjev tvrdí, že Rusi v jej areáli sústredili ťažkú vojenskú techniku.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) sa zatiaľ neúspešne snaží o to, aby mohol elektráreň navštíviť tím jej inšpektorov. Ukrajinská strana však takýto krok doposiaľ odmietala pre obavy, že by to v očiach medzinárodného spoločenstva legitimizovalo ruskú okupáciu elektrárne.

13:40 Zaporižžskú jadrovú elektráreň zasiahol ďalší raketový útok

Zaporižžskú jadrovú elektráreň na juhu Ukrajiny zasiahol ďalší raketový útok. Uviedla to ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom prevádzkujúca jadrové elektrárne. Nový útok sa stal v sobotu večer len niekoľko hodín po tom, ako paľba v piatok v elektrárni zasiahla vedenie vysokého napätia. Zasiahnuté bolo zariadenie elektrárne, v ktorom je uložených 174 kontajnerov s vyhoreným jadrovým palivom. Pri útoku utrpel zranenie jeden pracovník, ale informácie o jeho stave nezverejnili. Informuje o tom portál news.sky.com.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi už po piatkovej paľbe povedal, že existuje „veľmi reálne riziko jadrovej katastrofy".

12:40 Ruská armáda podľa Kyjiva v Zaporižžskej jadrovej elektrárni ukladá míny

Ukrajinská spravodajská služba tvrdí, že ruská armáda ukladá míny v Zaporižžskej jadrovej elektrárni. Hovorca hlavného riaditeľstva spravodajskej služby ukrajinského rezortu obrany Andrij Jusov uviedol, že Rusi na územie elektrárne dopravujú zbrane, techniku a výbušniny. Jadrovú elektráreň v piatok zasiahla paľba, čo vyvolalo odsúdenie po celom svete. Ukrajina hovorí, že išlo o ruskú paľbu a tvrdí, že stále existuje riziko úniku vodíka a požiaru. Informuje o tom portál news.sky.com.

12:00 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu prepustilo už šesť generálov

Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu prepustilo už šesť svojich vysokopostavených vojenských veliteľov, vyplýva z najnovšej pravidelnej správy britského ministerstva obrany. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá o tom informovala v nedeľu.

Ruskému vojenskému vedeniu sa podľa správy založenej na informáciách britských tajných služieb stali osudnými slabé výkony ozbrojených síl počas invázie. Velenie ruskej invázie na Ukrajine dostal v apríli do rúk generál Alexander Dvornikov, v júni ho však Moskva podľa analytikov zrejme vymenila, píše DPA. Nahradiť ho mal generálplukovník Gennadij Židko.

Okrem zmien na najvyšších veliteľských postoch prišlo najmenej desať ruských generálov aj o život na bojisku na Ukrajine, upozorňuje britský rezort obrany. Tieto udalosti zrejme viedli k taktickým a operatívnym problémom Ruska v útočnej vojne.

Britské ministerstvo obrany denne zverejňuje niektoré informácie tamojších tajných služieb o vojne na Ukrajine na sociálnej sieti Twitter, píše DPA. Rusko o taktických rozhodnutiach a personálnych záležitostiach dlhodobo mlčí.

Alexander Dvornikovwikipedia/Ministerstvo obrany Ruskej federácieAlexander Dvornikov

10:30 Predstaviteľ ruskej okupačnej správy zomrel po pokuse o atentát

Predstaviteľ ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti na Ukrajine Vitalij Hura po sobotňajšom pokuse o atentát na jeho osobu zomrel. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom informovala v nedeľu.

Hura bol námestníkom šéfa ruskej okupačnej správy v meste Nova Kachovka a "podľahol svojim zraneniam", napísala na sociálnej sieti Telegram miestna predstaviteľka Katerina Gubarevová. Na Huru zaútočili v sobotu ráno v jeho dome a spôsobili mu ťažké strelné zranenia, v dôsledku ktorých bol v kritickom stave, povedal zdroj z Ruskom podporovanej správy agentúre TASS.

Nova Kachovka sa nachádza približne 80 kilometrov východne od mesta Cherson, pripomína AFP. Od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine bolo zaznamenaných už niekoľko pokusov o atentát na Moskvou dosadených predstaviteľov ukrajinských oblastí. Rusko počas uplynulých mesiacov ovládlo rozsiahlu časť Chersonskej oblasti i časť susednej Záporožskej oblasti, kde ako menu zaviedlo ruský rubeľ a začalo vydávať ruské pasy.

Protiofenzívou sa ukrajinskej armáde podarilo opätovne ovládnuť niektoré časti Chersonskej oblasti, doposiaľ však neprelomila ruskú obranu samotného mesta Cherson, píše AFP.

10:00 Ruské útoky v Doneckej oblasti za uplynulý deň zabili piatich civilistov

Pri útokoch ruských ozbrojených síl v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v sobotu zomreli piati civilisti a ďalších osem ľudí utrpelo zranenia. Na komunikačnej platforme Telegram to v nedeľu ráno napísal šéf vojenskej administratívy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Informuje o tom web Kyiv Independent. Kyrylenko dodal, že ruská armáda zabila troch civilistov v meste Bachmut, jedného v meste Avdijivka a jedného v dedine Blahodatne.

9:00 Zaznamenali sme dôležité výsledky v ničení logistiky ruskej armády, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore zverejnenom v noci na nedeľu pochválil armádu za úspešné odrážanie útokov ruských jednotiek. Zároveň vyzdvihol kľúčovú úlohu, ktorú vo vojne zohrávajú zbrane dodané západnými krajinami. TASR správu prevzala od agentúr AFP a DPA.

Zelenskyj uviedol, že ukrajinské jednotky "zaznamenali dôležité výsledky v ničení logistiky ruskej armády". Dodal, že každý útok na sklady munície či veliteľské stanovištia nepriateľa "zachraňuje životy nás všetkých, ukrajinských vojakov a civilistov".

Ukrajinský prezident v príhovore poďakoval Spojeným štátom, ktoré nedávno oznámili, že Kyjevu poskytnú ďalšie zbraní v hodnote 550 miliónov dolárov. Zároveň požiadal spojencov o ďalšie dodávky vojenskej pomoci.

Zelenskyj opätovne obvinil Rusko z terorizmu a povedal, že "ruskí teroristi použili po prvýkrát atómovú elektráreň na účely teroru", čím odkázal na piatkové ostreľovanie Záporožskej atómovej elektrárne, z ktorého sa navzájom obviňujú Moskva a Kyjev

8:00 Rusi lákajú od ľudí osobné údaje výmenou za humanitárnu pomoc

Hajdaj to uviedol v príspevku na sociálnej sieti Telegram, informuje denník The Guardian. Gubernátor tvrdí, že na podujatiach, kde sa prideľuje humanitárna pomoc, prebieha takáto kampaň a zbieranie osobných údajov.  

"Okupačná moc a kolaboračné verejné hnutie organizujú pod zámienkou poskytovania jedla a stavebných materiálov stretnutia s obyvateľmi nedávno dobytých území," napísal Hajdaj. Dodal, že okupanti na týchto stretnutiach "od ľudí lákajú osobné údaje a vyzývajú ich, aby sa zúčastnili na takzvanom referende, ľudí tak nútia, aby svoju vôľu vymenili za jedlo či pitnú vodu".

Informácie z predchádzajúceho dňa (6.8.2022):

19:30 Severné Macedónsko Kyjivu dodá tanky a lietadlá

Severné Macedónsko sa s Ukrajinou dohodlo, že jej dodá tanky a lietadlá. Potvrdil to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Už skôr sa objavili správy o tom, že Skopje Kyjivu dodá tanky zo sovietskej éry, ale dodávky lietadiel sa nespomínali. „Mnohé krajiny dnes prejavujú viac odvahy ako polovica organizácie G20. Napríklad Severné Macedónsko, ktoré Ukrajine podáva pomocnú ruku vo forme tankov a lietadiel," uviedol Podoľak. Informuje o tom portál news.sky.com.

18:00 Ostreľovanie Záporožskej elektrárne spôsobilo vážne škody

V dôsledku piatkového ostreľovania došlo k "vážnemu poškodeniu" niektorých objektov Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to v sobotu prevádzkovateľ tejto elektrárne, ukrajinský štátny podnik Enerhoatom.

Z ostreľovania tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, ktoré spôsobilo vypnutie jedného z reaktorov, sa navzájom obviňujú Moskva aj Kyjev. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tejto súvislosti obvinil Rusko z jadrového terorizmu. Vinu za ostreľovanie elektrárne pripísala Rusku aj Európska únia.

Podľa sobotňajšieho vyhlásenia Enerhoatomu, z ktorého cituje agentúra AFP, došlo k "vážnemu poškodeniu" stanice so zásobníkmi dusíka a kyslíka a ďalšieho pomocného objektu.Poškodený bol aj kábel elektrického vedenia, v dôsledku čoho prestal fungovať jeden z reaktorov. "Existuje tiež riziko, že dôjde k úniku vodíka a rádioaktívnych látok a vysoké je aj nebezpečenstvo vzniku požiaru," varoval Enerhoatom na sociálnej sieti Telegram.

Ostreľovanie podľa neho spôsobilo "vážnu hrozbu pre bezpečné fungovanie elektrárne". Záporožskú jadrovú elektráreň okupujú od marca ruské invázne sily a Kyjev tvrdí, že v jej areáli sústredili ťažkú vojenskú techniku.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) sa už celé týždne snaží o to, aby mohol Záporožskú elektráreň navštíviť tím jej inšpektorov. Ukrajinská strana však takýto krok doposiaľ odmietala pre obavy, že by to v očiach medzinárodného spoločenstva legitimizovalo ruskú okupáciu elektrárne. Ako sa k tejto požiadavke stavia Kremeľ, nie je jasné.

MAAE ešte pred piatkovým ostreľovaním označila situáciu v Záporožskej elektrárni, za "nestabilnú" a "mimo kontroly" s tým, že v areáli dochádza k porušovaniu mnohých bezpečnostných predpisov.

Podľa MAAE odišli krátko pred piatkovými útokmi z elektrárne zamestnanci ruskej štátnej jadrovej spoločnosti Rosatom. Ukrajinskí pracovníci tam však zostali a elektráreň, ktorá má šesť reaktorov s celkovým výkonom zhruba 6000 MW, stále produkuje elektrickú energiu.

Ak by ostreľovanie zasiahlo reaktor v prevádzke, mohlo by to mať podobné dôsledky ako použitie atómovej bomby, varovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

16:45 Ruské bombardovanie Dnipropetrovskej oblasti zranilo troch ľudí

Ruské bombardovanie Dnipropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny v noci na sobotu zranilo troch ľudí a zničilo obytné budovy vrátane materskej školy a detského umeleckého centra.Informuje o tom britský web The Guardian s odvolaním sa na ukrajinské médium Kyiv Independent. Útoky spôsobili, že niekoľko tisíc ľudí zostalo bez dodávok elektriny, vody a plynu.

16:00 Od začiatku vojny ruská armáda stratila už 41 900 vojakov

Rusko v sobotu vyzvalo na maximálnu zdržanlivosť v pásme Gazy v čase najhoršej eskalácie násilia v tejto oblasti od minuloročnej vojny s Izraelom. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„S hlbokým znepokojením sledujeme, ako sa udalosti vyvíjajú,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová a dodala, že Moskva „vyzýva všetky zainteresované strany, aby prejavili maximálnu zdržanlivosť“.

Najnovšiu eskaláciu napätia v pásme Gaze vyvolalo zatknutie kľúčového člena Islamského džihádu začiatkom tohto týždňa, ktorého Izrael obviňuje zo zosnovania viacerých útokov.

Palestínsky islamský džihád, Iránom podporované islamistické zoskupenie, má významné zastúpenie v pásme Gazy a na Západnom brehu. Izraelská armáda tvrdí, že militanti z Palestínskeho islamského džihádu pôsobiaci v pásme Gazy plánovali v odvete za zatknutie svojho člena zaútočiť na južný Izrael, čo ju prinútilo vykonať „preventívne“ údery.

14:00 Vojna na Ukrajine vstupuje do novej fázy

Vojna na Ukrajine podľa britského ministerstva obrany vstupuje do novej fázy, keďže ruské sily presúvajú svoje pozície. Ruská armáda „takmer určite" zhromažďuje sily na juhu Ukrajiny, uviedol rezort v správe o vývoji vojny. Veľké konvoje vojenských nákladných áut, tankov a delostrelectva sa presúvajú z východoukrajinského regiónu Donbas na juhozápad, aby sa pripravili na ukrajinskú protiofenzívu na juhu. Britský rezort preto očakáva najťažšie boje na zhruba 350-kilometrovej frontovej línii tiahnúcej sa popri rieke Dneper od mesta Zaporižžia po Cherson. Informuje o tom portál news.sky.com.

Informácie z predchádzajúceho dňa (5.8.2022):

19:30 Podľa Kyjeva ruské bombardovanie zasiahlo elektrické vedenie v Záporožskej jadrovej elektrárni

Ruské bombardovanie podľa Kyjiva zasiahlo elektrické vedenie v Záporožskej jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny. Ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom podnikajúca v jadrovej energetike uviedla, že vedenie vysokého napätia v elektrárni v piatok zasiahlo ruské bombardovanie. Dodala však, že elektráreň je stále v prevádzke a nebol zaznamenaný nijaký únik rádioaktivity. Informuje o tom britský web The Guardian.

Ukrajinské vyhlásenie o incidente zverejnili krátko po tom, ako Ruskom dosadená administratíva v okupovanom ukrajinskom meste Enerhodar uviedla, že elektrické vedenie v elektrárni poškodil ukrajinský úder. Elektráreň sa nachádza na území, ktoré kontroluje Rusko.

18:20 Mykolajiv čaká cez víkend zákaz vychádzania, budú chytať kolaborantov

Juhoukrajinské mesto Mykolajiv, ležiace na frontovej línii, zavedie cez víkend zákaz vychádzania od piatka večera do skorého rána v pondelok. Úrady sa takto snažia chytiť ľudí kolaborujúcich s Ruskom, vysvetlil guvernér Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Mykolajiv je ostreľovaný počas celej invázie Ruska na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára. Mesto leží blízko Rusmi okupovaných častí v strategicky dôležitej Chersonskej oblasti, kde Ukrajinci plánujú podniknúť veľkú protiofenzívu a znovu oblasť dobyť.

Guvernér Kim obyvateľom mesta Mykolajiv vysvetlil, že zákaz vychádzania od 23.00 h miestneho času (22.00 h SELČ) v piatok do 05.00 h v pondelok neznamená, že mestu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo.

„Nie sú žiadne náznaky obkľúčenia. Mesto bude cez víkend zatvorené. Prosím, majte pochopenie. Zároveň pracujeme na odhalení kolaborantov. Vo štvrtiach budú prebiehať kontroly,“ napísal guvernér na sociálnej sieti Telegram.

15:00 Rusko vyhostilo 14 bulharských diplomatov 

Rusko vyhostilo 14 zamestnancov bulharského konzulátu a veľvyslanectva ako odpoveď na „nedôvodné“ rozhodnutie Sofie vyhostiť z Bulharska ruských diplomatov. V piatok to oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Bulharsko v júni oznámilo, že vyhostí 70 zamestnancov ruskej diplomatickej misie. AFP poznamenáva, že išlo o najväčší celkový počet jednorazovo vyhostených diplomatov z tejto balkánskej krajiny. Sofia tiež ohlásila dočasné uzavretie ruského generálneho konzulátu v meste Ruse na severe Bulharska.

„Radi by sme zdôraznili, že zodpovednosť za následky týchto kontraproduktívnych krokov leží iba na pleciach bulharskej vlády,“ vyhlásil ruský rezort diplomacie. Dodal, že „takéto kroky nielenže škodia tradičným zväzkom medzi oboma krajinami, ale tiež svedčia v prospech degradácie Západu, ktorý je ochotný obetovať záujmy svojich partnerov, aby poškodil Rusku“.

Ruské ministerstvo zahraničia zároveň oznámilo, že fakt, že sa Bulharsko „pridržiava tejto deštruktívnej línie, je poľutovaniahodný“.

Rusko v odpovedi na júnové vyhostenie 70 diplomatov Bulharsku pohrozilo odvetnými opatreniami. Európska únia uviedla, že Bulharsko vyhostením diplomatov reagovalo na „neoprávnenú hrozbu“ zo strany Ruska. EÚ zároveň tejto krajine vyjadrila v súvislosti s vyhostením „plnú podporu“.

12:50 Ukrajinské sily hlásia zásah ruských muničných skladov v Chersonskej oblasti

Ukrajinské sily tvrdia, že zasiahli niekoľko ruských skladov munície a vybavenia v Chersonskej oblasti. Ako v piatok uviedlo južné velenie ukrajinskej armády, lietadlá zasiahli dve miesta v okresoch Cherson a Kachovka a vrtuľníky zase zasiahli baštu nepriateľa v okupovanej časti Mykolajivskej oblasti. „Naše raketové a delostrelecké jednotky počas vykonávania palebných misií husto útočili na nepriateľský systém protivzdušnej obrany a logistické body, vrátane tých s muníciou v okrese Cherson,“ uviedlo tiež velenie. Útoky podľa ukrajinskej armády zničili tri sklady munície a vybavenia, niekoľko protilietadlových systémov S-300, radarovú stanicu a deväť obrnených vozidiel. Informuje o tom televízia CNN, ale zároveň pripomína, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

10:00 Zelenskyj obvinil Amnesty, že ospravedlňuje agresiu Ruska voči Ukrajine 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer odsúdil ľudskoprávnu organizáciu Amnesty International za to, že ospravedlňuje „teroristické“ činy Ruska. Reagoval tak na správu AI, podľa ktorej Kyjev ohrozuje civilistov umiestňovaním vojakov bojujúcich proti ruskej invázii v obytných oblastiach. TASR správu prevzala v noci na piatok z agentúry AFP. 

AI sa pokúsila „amnestovať tento teroristický štát a presunúť zodpovednosť z agresora na obeť“, uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore.  „Neexistuje žiadna okolnosť, ani len hypoteticky, na základe ktorej by sa akýkoľvek ruský útok voči Ukrajine stal oprávneným. Agresia proti nášmu štátu je nevyprovokovaná, invazívna a teroristická,“ dodal.

AI vo štvrtkovej správe uviedla, že ukrajinská armáda porušuje medzinárodné humanitárne právo a ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach. Podľa generálnej tajomníčky AI Agnes Callamardovej túto taktiku neospravedlňujú ani nevyberané útoky ruských síl.

Obytné štvrte, kde si ukrajinskí vojaci urobili základne, sú podľa AI niekoľko kilometrov od frontových línií, pričom existovali aj alternatívne riešenia bez ohrozenia civilistov. Vojaci navyše nevyzvali obyvateľov na evakuáciu napriek tomu, že začali útočiť na ruské sily, ktoré paľbu opätovali.

Správu AI vo štvrtok kritizovali aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak zdôraznil, že ukrajinské ozbrojené sily podnikajú všetky opatrenia na presun civilistov do bezpečnejších oblastí. 

Informácie z predchádzajúceho dňa (4.8.2022):

17:00 Rusko čelí nedostatku personálu a preto hľadá alternatívy, myslia si západní predstavitelia

Rusko čelí počas pokračujúcej ofenzívy na Ukrajine nedostatku personálu a podľa západných predstaviteľov tak muselo nájsť nielen alternatívne metódy náboru, ale aj prispôsobiť svoj spôsob boja. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Myslíme si, že verbovali vo väzeniach a evidentne spolupracujú aj so súkromnými vojenskými spoločnosťami,“ konštatovali podľa CNN vo štvrtok západní predstavitelia s tým, že počty mŕtvych a zranených na ruskej strane sú nesmierne vysoké „s čím Rusi vôbec nepočítali“.

Predpokladajú pritom, že Rusko prišlo o približne 75-tisíc mužov, vrátane asi 20-tisíc mŕtvych a 55-tisíc zranených.

„Majú skutočné problémy vyplniť personálne medzery. Väčšina (novších) regrútov stále prichádza skôr z vidieckych oblastí ako z miest, čo je podľa nás úmyselné, no majú skutočné problémy vyplniť medzery,“ uviedli s tým, že práve preto Rusi začínajú siahať po alternatívnych mechanizmoch verbovania.

Moskva podľa nich mení aj spôsob, akým ruské sily fungujú na bojisku. „Rusko zmenilo svoj spôsob boja, aby sa prispôsobilo redukcii personálu a kvalifikovaného personálu, takže bojujú v menších formáciách. To im v istom zmysle zjednodušuje fungovanie, no zároveň to limituje progres, ktorý môžu dosiahnuť,“ vysvetlili.

15:30 Ruské ostreľovanie na východe Ukrajiny v meste Toreck usmrtilo osem ľudí

Osem ľudí prišlo o život a štyria sú zranení po štvrtkovom ruskom ostreľovaní vo východoukrajinskom meste Toreck v Doneckej oblasti. Terčom útoku bola autobusová zastávka. S odvolaním sa na tamojšieho gubernátora Pavla Kyrylenka o tom informovala agentúra AFP.

Kyrylenko na sociálnej platforme Telegram uviedol, že ruské sily zasiahli zastávku mestskej verejnej dopravy, na ktorej čakalo na spoj množstvo ľudí. Medzi zranenými sú podľa jeho slov aj tri deti. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak  útok podľa denníka The Guardian označil za ďalší teroristický čin Ruska. Apeloval na ďalšie krajiny, aby Ruskú federáciu vyhlásil za štát, ktorý podporuje terorizmus. To by znamenalo ďalšie sankcie voči Moskve.

Silné výbuchy bolo počuť vo štvrtok aj v juhoukrajinskom meste Mykolajiv, píše agentúra AP citujúc aktuálnu správu o vývoji vojny, ktorú zverejnila kancelária prezidenta Volodymyra Zelenského. Za posledných 24 hodín boli na Ukrajine zabití najmenej štyria civilisti a desať ďalších utrpelo zranenia. Cieľom ostreľovania sa stalo deväť oblastí Ukrajiny vrátane dvoch štvrtí v Mykolajive.

Ruská armáda údajne vypálila 60 rakiet na mesto Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že ostreľovanie poškodilo asi 50 obytných budov a niektoré strely zasiahli elektrické vedenia, čo spôsobilo výpadky prúdu. Predstavitelia mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny uviedli, že rakety vypálené z ruského územia zasiahli tamojšie priemyselné oblasti.

13:45 Takmer šesťtisíc civilistov snažiacich sa odísť z území pod kontrolou Rusov uviazlo na kontrolnom bode

Takmer šesťtisíc ľudí, ktorí sa snažia odísť z Rusmi okupovaných území na juhu Ukrajiny do mesta Zaporižžia pod ukrajinskou kontrolou, pre povodne uviazlo na ceste. „Na kontrolnom bode Vasylivka je viac ako 1 200 osobných áut, čiže takmer šesťtisíc našich občanov čaká v rade na odchod do mesta Zaporižžia,“ povedal vo štvrtok pre ukrajinskú televíziu starosta ukrajinského mesta Melitopoľ Ivan Fedorov. „Čakacia doba je tam do sedem dní. Ale situácia sa v posledných dňoch skomplikovala, pretože v Zaporižžskej oblasti je silný dážď a nespevnená cesta je teraz nezjazdná,“ povedal starosta. Informuje o tom portál cnn.com.

Cesta do mesta Zaporižžia cez Vasylivku je jedným z mála „zelených koridorov“, ktorými môžu civilisti odísť z Rusmi okupovaných území do bezpečnejších oblastí Ukrajiny pod kontrolou Kyjiva.

13:15 Ruská ofenzíva pokračuje, ale podľa ukrajinskej armády je zväčša neúspešná

Ruské sily pokračujú v ofenzíve na východe Ukrajiny, no jej silám sa ich postup podarilo odraziť. V aktualizácii správy o vývoji vojny to uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Rusi podľa neho ostreľovali oblasti Jakovlivka, Travneve, Kodema, Pokrovske, Rozdolivka, Kurdjumivka, Zajceve, Bachmut a Soledar. Ruské sily sa „snažili zlepšiť taktické postavenie“ v mnohých smeroch, ale „neúspešne... a ustúpili“, vyjadril sa tiež generálny štáb a dodal, že pokračujú v ofenzívnych operáciách v smere Novoluhanske - Kodema. Informuje o tom televízia CNN.

Ukrajinské úrady hlásia intenzívne ostreľovanie na takmer celom východnom bojisku. Pri Charkive sa podľa ukrajinskej armády Rusi snažia postúpiť na Bajrak - Husarivku. Charkiv samotný už zväčša za svoj cieľ nemajú a skôr sa sústreďujú na Doneckú a Luhanskú oblasť.

Na juhu sa Rusko spolieha najmä na delostrelectvo a ostreľovalo viac ako 25 obcí v Mykolajive a jeho okolí. Mesto čelilo intenzívnemu ostreľovaniu počas celého týždňa.

11:40 Zelenskyj kritizoval bezpečnostnú architektúru vo svete

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom v stredu večer kritizoval bezpečnostnú architektúru vo svete, ktorá je podľa neho absolútne neadekvátna. Okrem vojny, ktorú vo februári na Ukrajine rozpútali ruské sily, poukázal aj na konflikty na Balkáne, Taiwane či Kaukaze. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Všetky tieto situácie sa zdajú byť odlišné, avšak zjednocuje ich jeden faktor - nefungujúca globálna bezpečnostná architektúra," konštatoval Zelenskyj.  Rok 2014 nazval "prelomovým", pričom poznamenal, že medzinárodné spoločenstvo vtedy Rusku nezabránila pokračovať v nezákonných aktivitách, akými boli anektovanie Krymského polostrova či zostrelenie lietadla spoločnosti Malaysia Airlines nad Donbasom na východe Ukrajiny.

Vojna na Ukrajine podľa Zelenského ukázala, aká krehká je sloboda. Zdôraznil, že svet potrebuje "efektívnu bezpečnostnú architektúru, ktorá zaistí, že žiadny štát už nikdy nebude môcť použiť teror proti inému štátu".

Zelenskyj opätovne obvinil Moskvu, že nevyprovokovanou inváziou na Ukrajinu porušilo medzinárodného právo. Kremeľ podľa neho len predstiera, že je otvorený mierovým rokovaniam s Kyjevom. Ak by Moskva skutočne chcela dosiahnuť mierové riešenie konfliktu, nedochádzalo by v súčasnosti k preskupovaniu ruských jednotiek na juhu Ukrajiny, dodal.

10:00 Rusko plánuje sfalšovať dôkazy o útoku na väznicu v Olenivke

Americkí predstavitelia veria, že Rusko pracuje na falšovaní dôkazov o minulotýždňovom útoku na väznicu s vojnovými zajatcami v ukrajinskej Olenivke. Pre agentúru AP to uviedol nemenovaný predstaviteľ oboznámený so zisteniami spravodajských služieb. Podľa neho ich utajená správa, ktorej utajenie nedávno znížili, ukazuje, že ruskí predstavitelia by dokonca mohli nastražiť muníciu zo salvových raketometov HIMARS, ako dôkazy, že pri útoku boli použité systémy poskytnuté USA Ukrajine. Predpokladá sa, že Rusko podnikne kroky, pretože očakáva, že nezávislí vyšetrovatelia a novinári sa nakoniec dostanú do Olenivky, dodal.

Rusko tvrdí, že ukrajinská armáda použila americké raketomety na útok na väznicu, ktorá sa nachádza v separatistami kontrolovanej Doneckej oblasti. Separatistickí a ruskí predstavitelia tvrdia, že útok si vyžiadal 53 mŕtvych ukrajinských vojnových zajatcov a 75 zranených. Ukrajinská armáda raketový alebo delostrelecký útok na Olenivku popiera. Jej rozviedka v stredu vo vyhlásení uviedla, že má dôkazy o tom, že separatisti spolupracovali s ruskou bezpečnostnou službou FSB a žoldnierskou Vagnerovou skupinou, aby podmínovali budovu a potom použili horľavinu, ktorá viedla k rýchlemu rozšíreniu požiaru. Tvrdenia oboch strán je zatiaľ nemožné overiť.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v stredu oznámil, že menuje vyšetrovaciu misiu, aby preskúmala incident v Olenivke. Reagoval tak na žiadosť Ukrajiny a Ruska.

SITA/AP Photo

8:00 Útok na väznicu v ukrajinskej Olenivke preskúma vyšetrovacia misia

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) na žiadosť Ukrajiny a Ruska menuje vyšetrovaciu misiu, aby preskúmala útok na väznicu v obci Olenivka na Ruskom kontrolovanom území Doneckej oblasti. António Guterres povedal, že podmienky misie na Ukrajinu sa v súčasnosti pripravujú a budú zaslané Kyjivu a Moskve na schválenie, pričom tiež poznamenal, že dúfa, že bojujúce krajiny uľahčia misii prístup a poskytnú údaje potrebné na „objasnenie pravdy o tom, čo sa stalo“. Zároveň uviedol, že OSN hľadá „kompetentných, nezávislých ľudí“, ktorí by sa na misii zúčastnili.

Zhorené telo ukrajinského vojenského väzňa v zničenej väznici v OlenivkeSITA/AP PhotoZhorené telo ukrajinského vojenského väzňa v zničenej väznici v Olenivke

Informácie z predchádzajúceho dňa (3.8.2022):

18:00 Rusko vytvára útočné sily zamerané na Zelenského rodné mesto, tvrdí Ukrajina

Rusko začalo vytvárať vojenskú údernú skupinu v smere na Kryvyj Rih, rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedlo v stredu južné operačné veliteľstvo ukrajinskej armády. Súčasne varovalo, že Moskva pripravuje nové ofenzívne operácie s cieľom ovládnuť celú Chersonskú oblasť pri Čiernom mori, informoval denník The Guardian.

Rusko počas invázie o konca februára obsadilo rozsiahle časti južnej Ukrajiny, Kyjev tam však avizoval protiofenzívu. V utorok oznámil, že opätovne dobyl 53 dedín v okupovanej Chersonskej oblasti.

16:20 USA uvalili sankcie na Putinovu údajnú priateľku

Americké ministerstvo financií v utorok medzi Rusov, na ktorých uvalili sankcie v súvislosti s vojnou na Ukrajine, zaradilo aj údajnú priateľku ruského prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Alina Maratovna Kabajevová, ktorej dlhodobo pripisujú romantický vzťah s ruským lídrom, sa na zoznam sankcionovaných osôb dostala, pretože „je alebo bola vedúcou, oficiálnou predstaviteľkou, vysoko postavenou výkonnou úradníčkou alebo členkou správnej rady za vládu Ruskej federácie“, vysvetľuje rezort v oficiálnom vyhlásení.

Tridsaťdeväťročná Kabajevová má podľa nich „blízky vzťah s Putinom“, bola členkou Štátnej dumy a „v súčasnosti vedie Národnú mediálnu skupinu, prokremeľské impérium televíznych, rozhlasových a printových spoločností“.

Wall Street Journal už v apríli informoval, že Spojené štáty zvažujú sankcionovanie Kabajevovej, no objavili sa obavy, že takýto krok by, vzhľadom na jej blízkosť Putinovi, vyvolal napätie. Kabajevová je už pritom na sankčných zoznamoch Európskej únie aj Spojeného kráľovstva.

Okrem bývalej gymnastky ministerstvo oznámilo uvalenie sankcií na viacero oligarchov, významnú oceliarsku spoločnosť a dve jej filiálky, ako aj finančnú inštitúciu, ktorú vinia z prevádzkovania operácie na vyhýbanie sa sankciám, a jej riaditeľa.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken okrem toho oznámil sankcie voči trom oligarchom, ruskej štátom vlastnenej spoločnosti spravovanej ministerstvom dopravy, „štyrom jednotlivcom a jednej organizácii, ktorí nelegálne pôsobia na ukrajinskom území v spolupráci s Ruskom“ a 24 ruským subjektom napojeným na obranu a technológie.

Spojené štáty tiež zavádzajú vízové obmedzenia pre 893 predstaviteľov Ruskej federácie a „31 zahraničných vládnych predstaviteľov, ktorí konali na podporu Ruska pri anexii ukrajinskej Krymskej oblasti a tým ohrozili alebo porušili suverenitu Ukrajiny“, uviedol Blinken.

14:00 Rusko tvrdí, že v Ľvovskej oblasti zničilo sklad zbraní dodaných Západom 

Rusko v stredu oznámilo, že v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny zničilo sklad so zbraňami dodanými zo zahraničia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Vysoko presné rakety dlhého doletu odpálené zo vzduchu zničili v blízkosti mesta Radechiv v Ľvovskej oblasti sklad zbraní a munície zahraničnej výroby dodaných kyjevskému režimu z Poľska,“ uviedlo podľa AFP ruské ministerstvo obrany na svojom pravidelnom dennom brífingu. Ruské ministerstvo nešpecifikovalo, aké druhy zbraní boli pri útoku zničené.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj podľa denníka Guardian v stredu ráno prostredníctvom aplikácie Telegram potvrdil, že Ľvovská oblasť bola v utorok večer terčom útoku, pri ktorom bol zasiahnutý objekt vojenskej infraštruktúry neďaleko Radechiva. K zraneniu osôb nedošlo.

10:45 Záporožská atómová elektráreň je úplne bez kontroly

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v noci na stredu upozornil, že najväčšia atómová elektráreň na Ukrajine je „úplne bez kontroly“. Zároveň vyzval Rusko a Ukrajinu, aby povolili odborníkom elektráreň prezrieť s cieľom stabilizovať situáciu a vyhnúť sa tak nukleárnej katastrofe. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Záporožská elektráreňwikipediaZáporožská elektráreň

„V elektrárni boli porušené všetky princípy atómovej bezpečnosti,“ vyhlásil Grossi. Zároveň vymenoval niekoľko konkrétnych príkladov porušenia bezpečnostných pravidiel a dodal, že ide o miesto, „kde stále prebieha aktívna vojna“.

„Ak si všetko spojíte dokopy, dostanete zoznam vecí, ktoré by sa v žiadnej atómovej elektrárni nikdy nemali stať. Preto od začiatku nástojím na tom, že elektráreň musíme navštíviť, aby sme vyhodnotili jej zabezpečenie, opravy a potrebnú pomoc rovnako, ako sme urobili v Černobyle,“ povedal Grossi.

9:40 Železnicu medzi Chersonskou oblasťou a Krymom pravdepodobne zničil ukrajinský úder, tvrdia britské zdroje

Železničné spojenie medzi Chersonskou oblasťou na juhu Ukrajiny a polostrovom Krym, ktorý anektovalo Rusko, s najväčšou pravdepodobnosťou zničil ukrajinský úder. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v správe o vývoji vojny na Ukrajine. „Výsledkom ukrajinského úderu na ruský vlak s muníciou v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny je to, že železnica spájajúca Cherson s Krymom s vysokou pravdepodobnosťou nie je funkčná,“ uviedol britský rezort obrany. Informuje o tom portál news.sky.com.

Hoci sa očakáva, že ruské sily trať opravia v priebehu niekoľkých dní, zostane ako zásobovacia trasa zraniteľná, konštatovalo ministerstvo obrany Veľkej Británie. Rezort dodal, že pravdepodobne stúpa počet civilistov snažiacich sa odísť z Chersonskej oblasti a okolia, keďže pokračujú boje a zhoršuje sa nedostatok potravín. „To vytvorí tlak na dopravné uzly a trasy a pravdepodobne to povedie k prijatiu opatrení na kontrolu pohybu,“ dodal rezort.

Informácie z predchádzajúceho dňa (2.8.2022):

20:03 Putinovu údajnú milenku postihli najnovšie sankcie USA

Rozšírenie amerických sankcií zameraných na ruské elity postihne aj Alinu Kabajevovú, ktorú médiá označujú za dlhoročnú partnerku prezidenta Vladimira Putina. V utorok o tom informovala tlačová agentúra AP.

Americké ministerstvo financií v utorok oznámilo, že vláda Kabajevovej zmrazila víza a na jej majetok uvalila ďalšie obmedzenia. V mladosti bola olympijskou gymnastkou a bývalou poslankyňou ruskej Štátnej dumy. Dnes je šéfkou štátnej mediálnej spoločnosti, ktorá podporuje inváziu Ruska na Ukrajine.

Na zavedenie sankcií proti Kabajevovej vyzývali aj kritici Kremľa a uväznený ruský obhajca ľudských práv Alexej Navaľnyj. Argumentovali, že jej spravodajské médium stojí v popredí tých, ktoré vykresľujú vyjadrovanie Západu o vojne ako dezinformačnú kampaň. Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie na Kabajevovú v máji, Európska únia v júni.

18:55 Šéf poľskej diplomacie: Vojnové zločiny spáchané na Ukrajine nesmú byť zabudnuté

Vojnové zločiny spáchané ruskou armádou na Ukrajine nemôžu byť zabudnuté a tí, ktorí sú za ne zodpovední, by mali byť postavení pred spravodlivosť. Vyhlásil to v utorok poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau počas návštevy Kyjeva. Pred chvíľou som navštívil mesto Buča a na vlastné oči som videl dôsledky nezmyselnej krutosti, ktoré nedokážem opísať," uviedol Rau na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom.

Podľa šéfa poľskej diplomacie vstúpia ukrajinské mestá Buča, Irpiň, Hostomeľ a Boroďanka do dejín ako mestá, v ktorých boli páchané vojnové zločiny. „Medzinárodné spoločenstvo má povinnosť vyvinúť všetku snahu na to, aby sa zodpovední za tieto príšerné zločiny postavili pred spravodlivosť,“ uviedol Rau. Poľský minister opäť vyzval Rusko, aby stiahlo svojich vojakov za medzinárodne uznané hranice Ukrajiny. „To násilie sa musí okamžite skončiť,“ vyhlásil Rau.

16:32 Rusko tvrdí, že USA sú priamo zapojené do konfliktu na Ukrajine

Rusko v utorok uviedlo, že Spojené štáty sú priamo zapojené do konfliktu na Ukrajine, pretože americkí tajní agenti schvaľujú a koordinujú ukrajinské raketové útoky na ruskú armádu. Ruské ministerstvo obrany takto reagovalo na rozhovor zástupcu šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadyma Skibického pre britský denník The Telegraph o tom, ako ukrajinskí vojaci používajú raketové systémy HIMARS.

Skibickyj v rozhovore uviedol, že pred útokmi prebiehajú konzultácie medzi predstaviteľmi americkej a ukrajinskej vojenskej rozviedky, no zdôraznil, že americkí predstavitelia neposkytujú Ukrajine priame informácie o cieľoch. Ukrajinská armáda podľa neho útoky vykonáva na základe satelitných záberov a informácii v priamom čase.

„To všetko nepopierateľne dokazuje, že Washington je aj napriek tvrdeniam Bieleho domu a Pentagónu priamo zapojený do konfliktu na Ukrajine,“ uviedol hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov. Rusko zároveň uviedlo, že americká vláda je zodpovedná za raketové útoky na civilistov v oblastiach na východe Ukrajiny, ktoré kontrolujú Ruskom podporované vojská.

15:47 Zelenskyj a Stoltenberg sa zhovárali o podpore NATO pre krajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg spolu v utorok telefonovali o vojenskej podpore aliancie pre Kyjiv. Zhovárali sa aj o obnovení vývozu obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informuje o tom televízia CNN.

„Je dôležité, aby NATO a spojenci poskytli Ukrajine ešte viac pomoci, ešte rýchlejšie,“ vyjadril sa Stoltenberg na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter s tým, že rozhovor o prioritách vojenskej pomoci bol dobrý.

Zelenského kancelária sa vyjadrila v podobnom duchu. Prezident podľa nej „informoval Jensa Stoltenberga o situácii na bojisku a potrebe, aby Ukrajina urýchlene dostala viac ťažkých zbraní od členských štátov NATO, aby úspešne odrazila ruské útoky a pristúpila k ďalšej protiofenzíve“. Zelenskyj pri rozhovore zdôraznil aj dôležitosť rýchleho získania nesmrtiacej vojenskej pomoci z aliancie.

14:15  Rusko klasifikovalo pluk Azov ako teroristickú organizáciu

Pluk Azov vznikol v roku 2014 ako krajine pravicové dobrovoľnícke milície s cieľom bojovať proti separatistom na východe Ukrajiny, ktorých podporuje Rusko. Neskôr ho začlenili do Národnej gardy Ukrajiny. Kyjev tvrdí, že pluk zmenil svoju nacionalistickú orientáciu a v súčasnosti je apolitický.

Továreň Azovstal, v ktorej sa odolával pluk Azov do posledných chvíľ. SITA/AP Photo, FileTováreň Azovstal, v ktorej sa odolával pluk Azov do posledných chvíľ.

Príslušníci pluku Azov, ktorých Moskva často označuje za neonacistov, nenávidiacich Rusko, spolu s vojakmi ukrajinskej armády celé týždne odolávali ruským silám v obkľúčenom prístavnom meste Mariupoľ. Ruská armáda v máji oznámila, že 2439 ukrajinských obrancov sa vzdalo po tom, ako zúfalo kládli odpor v systéme bunkrov a tunelov tamojších oceliarní Azovstal.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

13:19 Rusko sa po ďalšom neúspechu Čiernomorskej flotily zrejme zdrží verejných podujatí, tvrdí britská rozviedka

Britská spravodajská služba uviedla, že „útok na veliteľstvo Čiernomorskej flotily Ruskej federácie v Sevastopoli v Deň námorníctva je najnovším z neúspechov Čiernomorskej flotily počas päťmesačnej vojny proti Ukrajine“. Ako referuje web eurointegration.com.ua, pripomenula najmä aprílové potopenie krížnika Moskva, a dodala, že po týchto skúsenostiach Rusko pravdepodobne už nebude organizovať verejné podujatia súbežne s nepriateľskými aktivitami.

SITA/Pavel Byrkin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

11:40 Ukrajinská armáda odrazila ruské útoky vo viacerých smeroch

Ukrajinská armáda v priebehu pondelka odrazila ruské útoky v smere na Bachmut, Avdijivku a Kramatorsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

10:52 Ukrajina vyšetrujú viac ako 750 prípadov vlastizrady a kolaborácie

Ukrajinské úrady vyšetrujú dovedna 752 prípadov vlastizrady a kolaborácie. Na Telegrame o tom informoval ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie, ktorý uviedol, že najviac takýchto prípadov k 1. augustu zaznamenali v Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Zaporižžskej oblasti.

7:46 Zajatcov v Olenivke mohli zabiť termobarickými zbraňami, povedal generálny prokurátor

Ukrajinskí vojnoví zajatci v kolónii Olenivka v Doneckej oblasti mohli byť zabití termobarickými zbraňami. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdí to ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin odvolávajúci sa na predbežné údaje medzinárodných expertov.

Ukrajinské spravodajské služby sa domnievajú, že zavraždenie ukrajinských zajatcov v Olenivke zorganizovali žoldnieri zo skupiny Vagnerovcov na osobný pokyn ruského miliardára a ich údajného veliteľa Jevgenija Prigožina, a to bez toho, aby to koordinovali s vedením ruského ministerstva obrany.

Správy z predchádzajúceho dňa (1.8.) si môžete prečítať nižšie:

18:20 Sklad ruskej armády v Chersonskej oblasti zničil salvový raketomet

Ukrajinská armáda uviedla, že útokom salvovým raketometom spôsobila podstatné škody skladu ruských síl v Chersonskej oblasti. Poradca šéfa civilno-vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Serhij Chlan pre ukrajinskú televíziu povedal, že „včera bol na okraji mesta Skadovsk zničený ďalší sklad munície a vojenského vybavenia, ktoré nepriateľ dopravil z Krymu". Mesto Skadovsk sa nachádza na pobreží Čierneho mora približne 80 kilometrov od najbližšej ukrajinskej frontovej pozície. Informuje o tom portál cnn.com.

„Bodom obratu vo vojenských operáciách v chersonskom smere nastal pred viac ako dvomi týždňami vďaka systému HIMARS, ktorý nám umožnil začať likvidáciu skladov v zázemí nepriateľa," dodal Serhij Chlan.

17:00 Ukrajina opäť dobyla vyše 40 obcí v Chersonskej oblasti

Ukrajinskej armáde sa podarilo opätovne dobyť viac ako 40 obcí v strategicky dôležitej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámil to v pondelok tamojší šéf ukrajinskej regionálnej správy Dmytro Butrij. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Dnes sa nám podarilo deokupovať 46 obcí v Chersonskej oblasti," uviedol Butrij vo vysielaní ukrajinskej štátnej televízie. Zároveň povedal, že niektoré z dobytých obcí sú z 90 percent zničené a aj v súčasnosti sú neustále ostreľované.

Podľa Butrija sa väčšina dobytých obcí nachádza na severe oblasti, pričom Ukrajine sa podarilo opätovne dobyť aj niekoľko obcí na juhu v blízkosti čiernomorského pobrežia a ťažko ostreľovaného mesta Mykolajiv.

Butrij ďalej uviedol, že humanitárna situácia v Chersonskej oblasti je kritická, a znova vyzval obyvateľov, ktorí v oblasti ostali, aby sa z nej evakuovali do bezpečnejších častí krajiny. Ruská armáda dobyla strategický dôležitú Chersonoskú oblasť, ktorá leží na hraniciach s Ruskom anektovaným polostrovom Krym, v prvých dňoch invázie. Hlavné mesto oblasti Cherson Rusi dobyli 3. marca, píše AFP.

Ukrajinská armáda, posilnená modernými delostreleckými zbraňami zo Západu, však v uplynulých dňoch spustila na juhu krajiny protiútok. Ukrajinskí vojaci tam podnikajú útoky na ruské vojenské sklady a pozície nachádzajúce sa za frontovou líniou a podarilo sa im tiež zničiť mosty, cez ktoré Moskva dodávala zásoby svojim vojakom v Chersone.

Minulý mesiac jeden z ukrajinských predstaviteľov prisľúbil, že ukrajinská armáda dobyje späť Chersonskú oblasti do septembra, pripomína AFP.

16:20 Moskva posilňuje južné krídlo vojakmi z Doneckej oblasti

Ukrajinská armáda tvrdí, že niektoré sily, ktoré Rusko nasadzuje na posilnenie svojho južného krídla, pochádzajú z oblasti Donbasu. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorkyňu ukrajinského južného veliteľstva Nataliu Humeňukovú. „Máme informácie o posilách z Krymského polostrova, máme informácie o pokusoch o premiestnenie z východného smeru,“ povedala Humeňuková a dodala, že juh Ukrajiny zostáva pre Moskvu prioritou.

Ukrajinská rozviedka taktiež získala informácie, že Rusko niektorých vojakov presúva z Doneckej oblasti. „Pred dvoma týždňami Rusko stiahlo taktické skupiny výsadkových jednotiek z Doneckej oblasti a presunulo ich do okupovaného Chersonu. Rusko tiež presúva jednotky zo svojho východného vojenského okruhu, ktoré boli nasadené pri útoku na Slavjansk,“ uviedla rozviedka na Telegrame.

15:40 Ruské bombardovanie Doneckej oblasti zabilo troch civilistov

Najmenej traja civilisti za uplynulých 24 hodín zomreli a ďalších 16 utrpelo zranenia pri ruskom bombardovaní Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to v pondelok úrad ukrajinského prezidenta. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko zopakoval rozhodnú výzvu na evakuáciu všetkých civilistov, najmä 52-tisíc detí, ktoré sú stále v regióne. Informuje o tom portál news.sky.com.

V Charkive na severovýchode Ukrajiny boli pri ruskom ostreľovaní v pondelok ráno zranení dvaja ľudia. Jeden človek utrpel zranenie, keď čakal na zastávke na autobus, ďalší bol zranený pri výbuchu projektilu neďaleko obytnej budovy.

Pri nočnom bombardovaní viacerých budov v juhoukrajinskom meste Mykolajiv ruské sily zničili urgentný príjem nemocnice. Požiar, ktorý po bombardovaní vypukol, zničil zásielku humanitárnej pomoci, ktorá obsahovala lieky a potraviny.

15:15 Kyjiv tvrdí, že od začiatku vojny Rusko stratilo viac ako 41-tisíc vojakov

Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že za uplynulých 24 hodín zlikvidovali 200 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Od vypuknutia ruskej vojny proti Ukrajine tak podľa Kyjiva už padlo 41 030 ruských vojakov. Ukrajinská armáda tvrdí, že za posledný deň zničila päť ruských tankov, 16 delostreleckých systémov a sedem obrnených transportérov. Ruské straty týchto druhov zbraní tak stúpli na 1 768 tankov, 932 delostreleckých systémov a 4 011 obrnených transportérov. Informuje o tom spravodajský portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že tieto informácie nedokáže nezávisle overiť.

14:00 Nemecké systémy MARS II už dorazili na Ukrajinu

Nemeckom darované delostrelecko-raketové systémy MARS II už dorazili na Ukrajinu. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

„Ďakujem Nemecku a osobne mojej kolegyni, ministerke obrany Christine Lambrechtovej, za tieto systémy. Naši delostrelci pozdravujú našich nemeckých partnerov,“ napísal na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

MARS II má podobný dosah ako americký systém HIMARS. Má väčšiu kapacitu rakiet, až dvanásť namiesto šiestich, ale o niečo menšiu manévrovateľnosť. Nemecko uviedlo, že daruje tri z týchto systémov, ale nie je jasné, koľko ich bolo odovzdaných ukrajinským silám.

Staff Sgt. Charles Butler/South Dakota National Guard Public Affairs

13:00 Londýn dodá Ukrajine dve protimínové lode

Referuje o tom web Suspiľne Media s odvolaním sa na ukrajinského veľvyslanca v Londýne Vadyma Prystajka. Ten povedal, že skupina ukrajinských námorníkov už prechádza výcvikom na obsluhu lodí.

„Veľká Británia naďalej podporuje Ukrajinu v konfrontácii s ruskými útočníkmi, vrátane prípravy na odovzdanie niekoľkých vojnových lodí našej krajine. Nedávno som jednu z nich navštívil,“ povedal Prystajko a dodal, že Spojené kráľovstvo môže v budúcnosti presunúť na Ukrajinu i ďalšie lode.

„Po začatí totálnej vojny na Ukrajine sa naše priority posunuli - potrebujeme protimínové lode. Dve je počiatočný počet, s ktorým momentálne pracujeme. Sú to bojové lode, ktoré slúžia námorným silám Jej Veličenstva,“ dodal ukrajinský veľvyslanec.

11:45 Po bojoch pri Kyjive je v oblasti stále zhruba 300 ľudí nezvestných

Po bojoch v okolí ukrajinského hlavného mesta je v Kyjivskej oblasti stále približne 300 ľudí nezvestných. Napísal to v pondelok na komunikačnej platforme Telegram policajný šéf oblasti Andrij Nebytov. „Identifikované ešte neboli telá 216 ľudí. Uskutočňuje sa procedúra príslušnej selekcie DNA. Dúfam, že vďaka spolupráci s príbuznými budeme môcť tieto osoby identifikovať,“ uviedol Nebytov.

Niektorí nezvestní sú podľa policajného šéfa Kyjivskej oblasti v zajatí. „Pri dokumentovaní vojnových zločinov v Kyjivskej oblasti sme zistili, že mnohí ľudia sú v súčasnosti zadržiavaní na území Bieloruska. Podľa výpovedí svedkov týchto ľudí okupanti uniesli z miest Hostomeľ, Buča a Irpiň,“ konštatoval Nebytov. Informuje o tom web The Guardian.

10:00 Rusko presunie časť jednotiek zo severu Donbasu na juh Ukrajiny

Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej zvodke o vývoji vojny na Ukrajine uviedlo, že Rusko pravdepodobne presunie značnú časť svojich jednotiek zo severného sektora Donbasu na južnú Ukrajinu. Na svojom webe o tom v pondelok informoval britský denník The Guardian.

Podľa Londýna Rusko upravuje plán svojej ofenzívy na Donbase po tom, čo sa jeho jednotkám nepodarilo dosiahnuť rozhodujúci operačný prielom v súlade s plánom, ktorý sa snažili plniť od apríla. Británia predpokladá, že Rusko považuje za zraniteľný aj front v Záporožskej oblasti a bude sa ho snažiť posilniť.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) si ruské jednotky vytvárajú podmienky na útok na Charkov a Charkovskú oblasť, čo sa prejavuje obnovením lokalizovaných pozemných útokov v oblasti ležiacej severozápadne a juhozápadne od mesta Izium. Podľa názoru amerických expertov je však nepravdepodobné, že by sa ruským silám podarilo dobyť Charkovskú oblasť alebo Charkov – druhé najľudnatejšie mesto na Ukrajine –, a to vzhľadom na tempo postupu ruských jednotiek v Donbase a pretrvávajúce problémy so živou silou a logistikou.

Ukrajinský vojenský analytik Oleh Ždanov podľa agentúry AP poznamenal, že zintenzívnením útokov na juhu Ukrajiny Kyjev donútil Rusko, aby rozložilo svoje sily. "Ruské vojenské velenie bolo postavené pred dilemu: pokúsiť sa presadiť ofenzívu v Doneckej oblasti alebo vybudovať obranu na juhu," vysvetlil Ždanov. Dodal, že pre ruské jednotky bude "ťažké plniť obe úlohy súčasne dlhý čas."

Poznamenal, že namiesto toho, aby sa Ukrajinci pokúsili o masívnu, totálnu protiofenzívu, snažia sa podkopať ruskú armádu na juhu sériou úderov na jej muničné a palivové sklady a iné významné objekty.

Mykola Sunhurovskyj z kyjevského Razumkovovho centra pre hospodársky a politický výskum (UCEPD) poznamenal, že kapacity ukrajinskej armády boli posilnené západnými zbraňami, ktoré umožňujú dosiahnuť ciele ďaleko za frontovou líniou a s vysokou mierou presnosti. Ukrajina dostala približne desiatku amerických ľahkých raketometov HIMARS a použila ich na údery na ruské muničné sklady, ktoré sú nevyhnutné na udržanie palebnej prevahy Moskvy. Systémy HIMARS majú dosah 80 kilometrov, čo Ukrajincom umožňuje zasiahnuť ruské jednotky z miesta mimo dosahu väčšiny systémov ruského delostrelectva.

"Je to veľká výhoda," povedal Sunhurovskyj. "Ukrajinci začali zasadzovať presné údery na ruské sklady, veliteľské stanovištia, železničné stanice a mosty, čím ničia logistické reťazce a podkopávajú ruské vojenské kapacity," vysvetlil.

Ukrajinské údery na muničné sklady zaskočili ruskú armádu a prinútili ju presunúť materiál na viaceré miesta a ďalej od bojových oblastí, čím sa predĺžili zásobovacie trasy, znížila sa ruská palebná prevaha a pomohlo sa spomaliť ruská ofenzíva na východe, dodal ukrajinský analytik.

Bývalý veliteľ britských tankových jednotiek Justin Crump, ktorý vedie strategickú poradenskú spoločnosť Sibylline, si podľa AP myslí, že ruská armáda podcenila hrozbu, ktorú predstavujú raketomety HIMARS, a nechala svoje muničné sklady na známych miestach odkryté.

"Mysleli si, že ruská protivzdušná obrana tieto rakety zostrelí. A to sa nestalo," konštatoval Crump.

Dodal, že v sérii útokov, ktoré pomohli zvýšiť morálku ukrajinskej armády, Ukrajina opakovane použila systémy HIMARS aj na zasiahnutie dôležitého mosta cez rieku Dneper v Chersonskej oblasti, čím prerušila premávku po ňom a vyvolala potenciálne problémy so zásobovaním ruských jednotiek v tejto oblasti.

Ukrajinský vojenský analytik Ždanov označil tento most za základný článok pre zásobovanie ruských jednotiek na pravom brehu rieky Dneper.

AP podotkla, že Rusko môže na prepravu zásob a posíl pre svoje jednotky v Chersone využívať ešte druhý most cez Dneper, ktorý leží severne od Krymského polostrova anektovaného Ruskom v roku 2014. Údery Ukrajiny však ukázali zraniteľnosť Ruska a oslabili jeho pozíciu v regióne.

Súčasná situácia vytvára pre Ukrajinu príležitosť, aby  zasadila Rusom "zdrvujúci úder a zatlačila ich," povedal Crump s tým, že šance, že sa o to Ukrajina pokúsi, je väčšia než kedykoľvek doteraz. Crump poznamenal, že samotná perspektíva veľkej ukrajinskej protiofenzívy na juhu krajiny Kyjevu pomohla, keďže prinútila ruské velenie, aby odklonilo časť svojich jednotiek z hlavného bojiska na východe Ukrajiny.

7:40 Naše schopnosti sú silnejšie ako ruské rakety, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom príhovore odsúdil ostreľovanie juhoukrajinského mesta Mykolajiv ruskou armádou. "Dnes (v nedeľu) došlo k jednému z najbrutálnejších ostreľovaní Mykolajiva a okolitého regiónu počas celého obdobia totálnej vojny. ... Okupanti zasiahli obytné budovy, školy, inú sociálnu infraštruktúru a priemyselné objekty," uviedol Zelenskyj v prejave zverejnenom v nedeľu večer na stránke president.gov.ua.

Pripomenul, že pri tomto útoku prišiel o život Oleksij Vadaturskyj, majiteľ jednej z najväčších ukrajinských spoločností obchodujúcich s obilím, mal 74 rokov. Podľa ukrajinských médií útok neprežila ani jeho manželka Rajisa.

Zelenskyj vyslovil úprimnú sústrasť ich príbuzným a priateľom. "Ruským teroristom" sa podľa neho nepodarí zničiť sociálny a priemyselný potenciál Ukrajiny. "Ukrajina a náš ľud, naše schopnosti sú rozhodne silnejšie ako akékoľvek ruské rakety a granáty," povedal.

Ruská armáda sa podľa Zelenského snaží posilniť svoje pozície v okupovaných oblastí na juhu Ukrajiny. "Časť ruských síl bude presunutá z ich pozícií na východe na juh — do Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ale to im tam nepomôže," povedal ukrajinský prezident.

Zdôraznil, že žiadny ruský úder "nezostane bez odozvy zo strany našich vojenských a spravodajských dôstojníkov. Ozbrojené sily Ukrajiny sú pripravené reagovať na každú novú aktivitu okupantov".

Zo strategického hľadiska Rusko nemá podľa Zelenského šancu vyhrať túto vojnu. Ukrajinské sily si musia udržať svoje pozície, aby aj na taktickej úrovni cítila Moskva svoju porážku. "Treba sa držať na juhu, na východe a všade. Držať sa obrany, diplomacie a politiky. Zachovať si našu jednotu – a to nielen do víťazstva, ale aj po ňom, aby sme obnovili všetko, čo zničili okupanti. Verím, že toto všetko zvládneme," konštatoval Zelenskyj.

Správy z predchádzajúceho dňa (31.7.) si môžete prečítať nižšie:

19:55 Plán Putina vyzbrojiť námorníctvo nadzvukovými strelami je nad sily Ruska

Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina o nasadení väčšieho počtu nadzvukových striel v priebehu niekoľkých mesiacov ukazuje, že Rusko stále má plány, ktoré sú nad jeho sily. Povedal to šéf dánskej politickej poradenskej firmy Rasmussen Global Fabrice Pothier. Pre Sky News uviedol: „Myslím si, že je jasné, že v prípade akýchkoľvek zbraňových systémov budú mať Rusi reálne ťažkosti pri výrobe väčšieho počtu vzhľadom na to, že čelia reálnej technologickej blokáde a nebudú mať prístup k tým druhom technológií a mikročipov, ktoré sú potrebné na produkciu tohto druhu zbraní." Informuje o tom portál news.sky.com.

SITA/AP Photo/Dmitri Lovetsky

Ruské námorníctvo podľa Putina v najbližších mesiacoch dostane nadzvukové riadené strely Zircon. Počas Dňa námorníctva Putin v Petrohrade povedal, že ide o unikátne rakety a ich nasadenie bude závisieť od ruských záujmov. Ako prvá podľa jeho slov tieto strely dostane fregata Admiral Gorškov. Riadené strely Zircon sa dokážu pohybovať deväťkrát rýchlejšie ako zvuk a Rusko ich v uplynulom roku otestovalo z vojnových lodí a ponoriek.

17:22 Sting počas varšavského koncertu varoval pred hrozbami pre demokraciu

Sting zároveň požiadal populárneho poľského herca Macieja Stuhra, aby prišiel za ním na pódium a preložil jeho varovanie, že demokracii „vážne hrozí zánik, ak ju nebudeme brániť,“ informuje tlačová agentúra AP.

„Alternatívou demokracie je väzenie, väzenie mysle. Alternatívou demokracie je násilie, útlak a mlčanie,“ povedal 70-ročný hudobník, vlastným menom Gordon Sumner. Sting predniesol svoje posolstvo v krajine, ktorá hraničí s Ukrajinou, kde Rusko 24. februára 2022 spustilo inváziu, počas ktorej zahynuli už desaťtisíce ľudí a milióny boli vysídlené.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

15:12 Šéf diplomacie vyzval EÚ, aby Rusko označila za štát podporujúci terorizmus

Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs vyzval Európsku úniu, aby Rusko označila za štát podporujúci terorizmus. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter zároveň odsúdil „brutálnu vraždu ukrajinských vojnových zajatcov ruskými ozbrojenými silami v Olenivke a pokračujúce krutosti páchané ruskou armádou voči Ukrajine". Okrem toho Európsku úniu vyzval, aby zakázala vydávanie turistických víz pre Rusov. „EÚ musí považovať Rusko za štát podporujúci terorizmus. Opakujem návrh na zákaz vydávania turistických víz pre ruských občanov," napísal Rinkevičs na Twitteri. Informuje o tom britský web The Guardian.

13:38 Ukrajinská úroda môže byť tento rok o polovicu menšia

Ukrajina je dôležitým svetovým producentom obilia, v dôsledku ruskej invázie a s ňou súvisiacou blokádou čiernomorských prístavov však nedokáže svoje obilie dostať ku kupcom na svetové trhy.

SITA/UKRAINIAN PRESIDENTIAL PRESS OFFICE VIA AP

Hovorca tureckého prezidenta pritom v nedeľu uviedol, že je veľmi pravdepodobné, že prvá loď s obilím určeným na export vypláva z ukrajinského prístavu už v pondelok. Hovorca zároveň uviedol, že koordinačné centrum v Istanbule čoskoro dokončí svoju prácu na pláne vývozných trás ukrajinského obilia.

11:30 Ukrajina poprela, že podnikla útok na ruskú flotilu na Kryme

Ukrajina v nedeľu poprela, že by podnikla útok bezpilotným lietadlom na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v prístavnom meste Sevastopoľ na Ruskom anektovanom polostrove Krym, ktorý si podľa ruských predstaviteľov vyžiadal šesť zranených osôb.

Hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk označil tvrdenia Moskvy, že za útokom bola Ukrajina, za provokáciu. „Oslobodenie Krymu od okupantov sa uskutoční inak a oveľa efektívnejšie,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.

K útoku prišlo v deň, keď si Rusko pripomína Deň námorníctva - štátny sviatok, ktorý sa každoročne oslavuje poslednú júlovú nedeľu.

9:40 Moskva pozvala expertov OSN a Červeného kríža, aby vyšetrili útok na väzenie 

Rusko pozvalo odborníkov z OSN a Červeného kríža, aby vyšetrili smrť desiatok ukrajinských väzňov, ktorí v piatok zomreli pri raketovom útoku na väznicu v meste Olenivka na separatistami ovládanom východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že koná „v záujme vykonania objektívneho vyšetrovania“ útoku.

Satelitná snímka väzenia po útoku.SITA/Maxar Technologies via APSatelitná snímka väzenia po útoku.

Proruskí separatisti stanovili počet obetí útoku na 53 a obvinili z neho Kyjev. Ukrajinské ozbrojené sily odmietli akúkoľvek zodpovednosť a uviedli, že väznicu zasiahli Rusi, aby zakryli mučenie ukrajinských zajatcov.

8:55 Útok na ruskú flotilu na Kryme si vyžiadal päť ranených, tvrdia proruské úrady

Päť ľudí utrpelo zranenia v nedeľu pri útoku bezpilotným lietadlom na ruskú flotilu v prístavnom meste Sevastopoľ na polostrove Krym. Oznámil to gubernátor tohto Ruskom anektovaného mesta Michail Razvožajev. TARS o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

K útoku prišlo v deň, keď si Rusko pripomína Deň námorníctva - štátny sviatok, ktorý sa každoročne oslavuje poslednú júlovú nedeľu. „Dnes ráno sa ukrajinskí nacionalisti rozhodli pokaziť Deň námorníctva,“ uviedol Razvožajev na sociálnej sieti Telegram. Zároveň dodal, že pri útoku utrpelo zranenia päť ľudí vrátane zamestnancov armády.

Sevastopoľský gubernátor tiež oznámil, že z bezpečnostných dôvodov boli zrušené všetky podujatia, ktoré sa mali konať pri príležitosti nedeľňajšieho sviatku, pričom vyzval obyvateľov mesta, aby nevychádzali z domov, ak je to možné.

Správy z predchádzajúceho dňa (30.7.) si môžete prečítať nižšie:

18:00 Moskva zakázala vstup na územie krajiny 32 novozélandským predstaviteľom a žurnalistom

Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že 32 novozélandským predstaviteľom a žurnalistom zakázalo vstup na územie Ruskej federácie. K osobám, ktorým Moskva zakázala vstup do Ruska, patrí napríklad zástupca veliteľa novozélandských námorných síl Shane Arndell a starosta Wellingtonu Andy Foster. „Vzhľadom na to, že Wellington nemá v úmysle vzdať sa svojho protiruského kurzu, ktorý vedie k novým sankciám proti Moskve, práca na aktualizácii ,čierneho zoznamu' bude pokračovať," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničia. Informuje o tom portál news.sky.com.

13:45 Ruské bombardovanie Mykolajivskej oblasti jedného človeka zabilo a šiestich zranilo

Jeden človek zomrel a šiesti utrpeli zranenia pri ruskom bombardovaní, ktoré v sobotu ráno zasiahlo Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny. Oznámil to gubernátor oblasti Vitalij Kim. Gubernátor uviedol, že bombardovanie spôsobilo „významné škody" na výškových budovách. Ruský útok nasledoval deň po tom, ako piati ľudia v Mykolajivskej oblasti zomreli a 14 boli zranení, keď kazetová munícia zasiahla zástavku verejnej dopravy. Informuje o tom portál news.sky.com.

13:15 Útoky hlásili z niekoľkých miest pri frontovej línii

Pri najnovších ruských útokoch na ukrajinské mestá ležiace v blízkosti frontovej línie zahynul v sobotu najmenej jeden človek a bola zasiahnutá tiež škola v Charkove, vyplýva z vyjadrení viacerých ukrajinských predstaviteľov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

V noci na sobotu boli podniknuté dva útoky na juhoukrajinské mesto Mykolajiv. Podľa tamojšieho starostu Olexandra Senkeviča zasiahli rakety pri útokoch dve obytné štvrte a v ich dôsledku zahynul jeden človek. Ďalších šesť ľudí utrpelo zranenia pri útoku, v dôsledku ktorého boli „rozbité okná a dvere a zničené balkóny“, napísal Senkeviča na Telegrame.

V posledných týždňoch je Mykolajiv ostreľovaný skoro každý deň. Ide totiž o najväčšie mesto v blízkosti frontovej línie v Chersonskej oblasti, ktoré má pod kontrolou ukrajinská armáda. V jeho blízkosti sú preto rozmiestnení ukrajinskí vojaci, ktorí sa usilujú o začatie protiofenzívy na juhu krajiny. 

Ruská armáda zaútočila podľa miestnych úradov v sobotu ráno aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Raketa, ktorá na mesto dopadla, zasiahla budovu vzdelávacieho zariadenia. Na mieste museli zasahovať hasiči pre požiar, ktorý po útoku vznikol. Neboli však hlásené žiadne obete.

V sobotu prišlo k útoku aj na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti, ktoré je jedným z hlavných cieľov ruskej armády. Pri útoku bola zničená autobusová zastávka. Obete podobne ako v Charkove hlásené neboli.

11:40 Ukrajinská armáda v Chersonskej oblasti zlikvidovala viac ako 100 ruských vojakov a sedem tankov

Ukrajinská armáda uviedla, že v Chersonskej oblasti na juhu krajiny v piatok zabila veľa ruských vojakov a zničila dva sklady munície. Podľa južného veliteľstva ukrajinskej armády bolo zničených viac ako 100 ruských vojakov a sedem tankov. Veliteľstvo dodalo, že ukrajinské sily prerušili železničné spojenie do Chersonskej oblasti cez rieku Dneper, čo potenciálne ešte viac izoluje ruských vojakov na západnom brehu rieky od okupovaného polostrova Krym. „Preprava po železničnom moste cez Dneper nie je možná," konštatovalo južné veliteľstvo. „Ukrajinská armáda udiera na Rusov a to je len začiatok," napísal na komunikačnej platforme Telegram prvý zástupca šéfa Chersonskej regionálnej rady Jurij Sobolevskyj. Informuje o tom portál news.sky.com.

10:00 Proruské úrady na juhu Ukrajiny chcú usporiadať referendum o pripojení k Rusku 

Ruskom dosadané úrady na najnovších okupovaných územiach na juhu Ukrajiny sú pod tlakom a pravdepodobne sa pripravujú na usporiadanie referenda o pripojení k Rusku koncom tohto roka. Uviedlo to v sobotu ráno britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Miestne úrady pravdepodobne nútia miestnych obyvateľov, aby zverejnili osobné údaje na zostavenie voličských zoznamov,“ uviedol rezort obrany.

Ukrajine sa podľa ministerstva podarilo odraziť menšie ruské útoky na frontovej línii pri Doneckej oblasti na východe krajiny. Zároveň ruské jednotky v Chersonskej oblasti pravdepodobne postavili dva pontónové mosty a spustili systém prepravy, čím sa snažia kompenzovať nedávno poškodené mosty v okolí, dodáva britský rezort obrany.

Informácie z predchádzajúceho dňa (29.6.2022):

17:20 Zelenskyj navštívil prístav v Odese, odkiaľ majú vyvážať ukrajinské obilie

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok navštívil čiernomorský prístav v Odese, ktorý má zohrať kľúčovú úlohu pri exporte ukrajinských plodín do celého sveta. Udialo sa tak týždeň po tom, ako Ukrajina a Rusko podpísali separátne dohody o námornom exporte potravín s Tureckom a Organizáciou Spojených národov (OSN).

Zelenskyj bol svedkom toho, ako robotníci nakladali obilie na plavidlá. Dodal, že vývoz obilia sa začne vyplávaním niekoľkých lodí. „Naša strana je pripravená. Vyslali sme všetky signály našim partnerom - OSN a Turecku, a naša armáda garantuje bezpečnostnú situáciu,“ poznamenal Zelenskyj a doplnil, že pre Ukrajinu je dôležité, aby „zostala garantom globálnej potravinovej bezpečnosti“.

Návštevy prístavov sú súčasťou širšej snahy Ukrajiny ukázať svetu, že po minulotýždňovej prelomovej dohode je takmer pripravená opäť vyvážať do sveta milióny ton obilia. Cieľom je počas najbližších štyroch mesiacov vyviezť približne 20 miliónov ton obilia, ktoré nebolo možné vyexportovať v dôsledku ruskej blokády ukrajinských prístavov. Okrem Odesy majú obilie exportovať i z Čornomorska a Južného.

16:30 Nemecko dodá Ukrajine 16 mostných tankov Biber 

Nemecko dodá ukrajinskej armáde 16 mostných tankov typu Biber, ktoré jej uľahčia prekonávanie riek, priekop a ďalších prekážok. Oznámilo to v piatok nemecké ministerstvo obrany, informuje denník The Guardian. 

„Dodávka prvých šiestich týchto systémov sa uskutoční ešte tento rok, počínajúc jeseňou. Ďalších desať systémov bude nasledovať na budúci rok,“ uviedol nemecký rezort obrany. 

Tanky typu Biber patria medzi špeciálne obrnené vozidlá, ktoré umožňujú bojovým jednotkám rýchle prekonávanie terénnych prekážok. Tanky tohto druhu nemajú klasickú vežu s kanónom, ale namiesto nej sú vybavené rozložiteľným mostným systémom. 

14:45 Ukrajinská armáda popiera útok na väzenie s vojnovými zajatcami, tvrdenia Moskvy sú podľa nej súčasť informačnej vojny

Ukrajina poprela útok na väzenie v Olenivke v Ruskom kontrolovanej Doneckej oblasti, pri ktorom podľa separatistov zomrelo 53 ukrajinských vojnových zajatcov zajatých po bojoch o Mariupoľ. Ukrajinská armáda vyhlásila, že neostreľuje civilné oblasti a útočí len na ruské vojenské ciele. Zároveň obvinila ruské sily z úmyselného ostreľovania väzenia, aby mohli obviniť Ukrajinu z vojnových zločinov a zakryť mučenie a popravy. Ruské tvrdenia sú podľa ukrajinskej armády súčasť „informačnej vojny s cieľom obviniť ukrajinské ozbrojené sily z ostreľovania civilnej infraštruktúry a obyvateľstva, aby zakryli vlastnú zradnú akciu“.

Rusko tvrdí, že Ukrajina zaútočila na väzenie v Olenivke salvovými raketometmi HIMARS dodanými z USA. Ruskí predstavitelia a separatisti v Doneckej oblasti tvrdia, že okrem 53 mŕtvych si útok vyžiadal aj 75 zranených vojnových zajatcov a osem väzenských dozorcov. Líder separatistov Denis Pušilin povedal, že vo väzení bolo 193 väzňov, presný počet vojnových zajatcov však neuviedol. Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov povedal, že útok je „krvavá provokácia“, ktorej cieľom je odradiť ukrajinských vojakov od kapitulácie.

13:00 Ostreľovanie Mykolajiva neprežili najmenej štyria ľudia

Mykolajiv, 29.7.2022SITA/AP Photo/George IvanchenkoMykolajiv, 29.7.2022

Najmenej štyria ľudia zomreli pri piatkovom ostreľovaní mesta Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Uviedol to gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim s tým, že sedem ľudí utrpelo zranenia. Niektorí zo zranených boli podľa jeho slov pri ruskom raketovom útoku blízko zastávky verejnej dopravy. Starosta Mykolajiva Oleksandr Sienkevyč už skôr povedal, že predpoludním jednu z mestských častí zasiahla kazetová munícia, a vyzval ľudí, aby zostali v krytoch. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Raketové údery napríklad hlásil ráno aj starosta Charkiva na severovýchode Ukrajiny. Ihor Terechov povedal, že dve rakety zasiahli mesto po štvrtej hodine ráno. Jedna udrela do dvojposchodového domu, druhá zasiahla školu. Zatiaľ podľa Terechova nemajú správy o mŕtvych alebo zranených.

11:00 Ostreľovanie zabilo najmenej 40 ukrajinských zajatcov, tvrdia separatisti

Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny tvrdia, že najmenej 40 ukrajinských vojnových zajatcov zajatých počas bojov o Mariupoľ zomrelo v dôsledku ukrajinského ostreľovania. Hovorca separatistov v Doneckej oblasti Danijil Beznosov povedal, že piatkové ostreľovanie väzenia v meste Olenivka si tiež vyžiadalo 130 zranených. Ukrajinské úrady túto informáciu zatiaľ nekomentovali.

Ukrajinských vojakov vzali do zajatia po neúprosných bojoch o prístav Mariupoľ, kde mesiace strávili v oceliarni Azovstaľ. Po nepretržitých útokoch Ruska zo zeme, vzduchu aj mora sa napokon v máji vzdali. Desiatky vojakov potom vzali do väzení v Ruskom kontrolovaných oblastiach, ako je napríklad Donecká oblasť.

Informácie z predchádzajúceho dňa (28.7.2022):

20:41 Ukrajinských zajatcov nútia bojovať za Rusko

Ukrajincov zajatých ruskými silami masovo posielajú do siete väzení a filtračných táborov, kde ich podľa poľskej špeciálnej služby preverujú, či majú bojové skúsenosti, či sú funkcionármi ukrajinskej administratívy a aký majú postoj k Rusku. Ak nenamietajú, deportujú ich do Ruska a niektorých potom nútene naverbujú do ruskej armády a pošlú bojovať na front na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Ľudia, ktorí takto neurobia, sú „nútení svedčiť alebo robiť vyhlásenia proti Ukrajine, alebo sú postavení pred súd v rámci propagandy“, uviedla tiež poľská špeciálna služba. Tá okrem toho aj tvrdí, že niektoré ruské väzenia a filtračné tábory lokalizovala.

19:34 Americká kongresmanka: Rusi na Ukrajine stratili najmenej 75 000 vojakov

Vo vojne na Ukrajine zahynulo alebo bolo zranených viac než 75 000 ruských vojakov. Pre televíziu CNN to vo štvrtok vyhlásila členka brannobezpečnostného výboru Snemovne reprezentantov Elissa Slotkinová, ktorá sa predtým zúčastnila na neverejnom zasadnutí amerických politických predstaviteľov na túto tému, informuje TASR.

 „Dozvedeli sme sa, že viac než 75 000 Rusov bolo buď zabitých, alebo zranených. To je strašne veľa. Neuveriteľne veľa investovali do svojich pozemných síl, avšak viaž než 80 percent ich pozemných síl uviazlo (na Ukrajine) a sú unavení,“ povedala kongresmanka.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto počty vo štvrtok spochybnil. „Nie je to vyhlásenie americkej administratívy... Je to novinový článok. V dnešnej dobe sa ani tie najrenomovanejšie noviny neštítia šíriť takéto falošné správy,“ uviedol na margo denníka The New York Times, ktorý toto číslo tiež uvádzal. Oficiálny počet ruských obetí na Ukrajine už štyri mesiace stojí na čísle 1351.

18:33 Rusi chcú trestať ľudí v Chersonskej oblasti, ktorí používajú pri platení hrivny 

Ruskí okupanti v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny oznámili zákaz vydávania hrivien v platobnom styku a tresty pre tých, ktorí používajú oficiálnu ukrajinskú platobnú menu. Na Facebooku o tom informovala ukrajinská oblastná vojenská správa v Chersonskej oblasti.

Ruské štátom kontrolované médiá v pondelok informovali, že Kremľom podporovaní zástupcovia v okupovaných častiach Chersonskej oblasti plánujú stiahnuť ukrajinskú hrivnu z obehu.

16:20 Rusi obviňovali Ukrajincov z rozmiestňovania zbraní v obytných zónach, v skutočnosti to boli exponáty z druhej svetovej vojny

Rusko vyhlásilo, že ukrajinské ozbrojené sily v meste Dnipro rozmiestňujú vojenské vybavenie v obytných štvrtiach a v blízkosti detských ihrísk. Vysvitlo však, že to boli exponáty z druhej svetovej vojny, ktoré sú súčasťou miestneho múzea. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

S uvedeným tvrdením prišlo priamo ruské ministerstvo obrany, ktoré vyhlásilo, že Ukrajinci v Dnipre rozmiestnili delostrelectvo a obrnené vozidlá pri škole číslo 23. Ako sa však neskôr ukázalo, vo svojom tvrdení buď úmyselne klamali s cieľom šíriť nepravdivé informácie o ukrajinskej armáde alebo nevedeli, že pri spomenutej škole sa nachádza skanzen vojenskej techniky, v ktorom sú vystavené tanky a ďalšie zariadenia pochádzajúce z obdobia druhej svetovej vojny. Tie boli do skanzenu umiestnené ešte v roku 1975.

14:05 Do Británie dorazilo od začiatku vojny vyše 100 000 Ukrajincov

Vyše 100 000 Ukrajincov už prišlo do Británie vďaka dvom programom vytvoreným na pomoc pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny pred vojnou, oznámila vo štvrtok britská vláda. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Britská vláda vytvorila dva programy pre udeľovanie víz ukrajinským utečencom. Jeden je určený ľuďom, ktorí už majú v Spojenom kráľovstve rodinu, a v rámci druhého môžu utečencom poskytnúť ubytovanie britskí občania. Tieto programy boli najskôr vystavené kritike pre komplikovaný byrokratický proces, v dôsledku ktorého žilo mnoho utečencov v neistote aj niekoľko týždňov.

11:21 Japonsko vyzvalo Rusko, aby nepodnikalo vojenské cvičenie pri Kurilských ostrov

Japonsko vyzvalo vo štvrtok Rusko, aby vylúčilo oblasti okolo sporných Kurilských ostrovov z vojenského cvičenia, ktoré Moskva plánuje podniknúť na ruskom Ďalekom východe v dňoch 30. augusta až 5. septembra. Vyplýva to z vyjadrenia námestníka japonského tajomníka vlády Jošihikoa Isozakiho. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

„Jasne sme deklarovali, že Severné územia (Kurilské ostrovy) by mali byť z oblastí na cvičenie vylúčené,“ povedal Isozaki.

10:46 Po ukrajinskom protiútoku je odrezané mesto Cherson

Ukrajinskej armáde sa pri protiútoku podarilo v podstate odrezať Ruskom okupované meste Cherson. Ruskí  vojaci rozmiestení pri rieke Dneper sú teraz veľmi zraniteľní. Vyplýva to z pravidelnej správy britského ministerstva obrany o situácii na Ukrajine zverejnenej vo štvrtok. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Britský rezort obrany uvádza, že ukrajinské ozbrojené sily si pravdepodobne vybudovali predmostie južne od rieky Inhulec a pomocou  nedávno získaných delostreleckých zbraní s dlhým dosahom zničili najmenej tri mosty vedúce ponad Dneper. Na tieto mosty sa Rusko spoliehalo pri zásobovaní ovládaných oblastí.

„Jeden z nich (z mostov) - 1000 metrový Antonivský most v blízkosti Chersonu bol zničený minulý týždeň. Ukrajina na neho opäť zaútočila 27. júla a je veľmi pravdepodobné, že most teraz nemôže byť použitý na prekročenie (rieky),“ uvádza sa v správe.

9:22 Ruská armáda zaútočila na Kyjevskú oblasť, tvrdí tamojší gubernátor

Ruská armáda podnikla vo štvrtok ráno útok na infraštruktúru v Kyjevskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Olexij Kuleba. Podľa Kulebu prišlo k útoku vo Vyšhorodskom okrese, ktorý leží severne od Kyjeva. „Dnes ráno podnikol nepriateľ raketový útok na jednu z komunít vo Vyšhorodskom okrese,“ napísal Kuleba na sociálnej sieti Telegram.

Gubernátor ďalej uviedol, že paľba bola mierená na objekt infraštruktúry. „Objasňujú sa informácie o obetiach. Na mieste sú už všetky záchranné zložky“ dodal Kuleba.

Vo štvrtok ráno vyhlásila mestská rada v Kyjeve tiež letecký poplach a vyzvala obyvateľov mesta, aby sa skryli to úkrytov, všíma si The Guardian.

Informácie z predchádzajúceho dňa (27.7.):

17:50 Rusko tvrdí, že obsadilo druhú najväčšiu elektráreň v krajine

Rusko tvrdí, že obsadilo druhú najväčšiu elektráreň na Ukrajine. Kyjiv zatiaľ obsadenie Vuhlehirskej elektrárne v Doneckej oblasti nepotvrdil, povedal len, že neďaleko sa bojuje. Informuje o tom spravodajský portál Sky News, podľa ktorého by to bol prvý strategický zisk pre Rusko za viac ako tri týždne.

Neoverené zábery na sociálnych sieťach zdanlivo ukazujú ako bojovníci z ruskej súkromnej Vagnerovej skupiny pózujú pred Vuhlehirskou elektrárňou, o ktorej niektoré ruské médiá odvolávajúc sa na Ruskom podporovaných predstaviteľov tvrdia, že bola napadnutá. Jeden z Vagnerovcov pred elektrárňou ukázal na kameru svoje hodinky, na ktorých bolo 10:01 miestneho času a 26. júla. Video a informácie o ruskej kontrole nad tepelnou elektrárňou sa nepodarilo nezávisle overiť.

15:00 Ruská armáda v Chersonskej oblasti zostrelila vlastnú helikoptéru za 16 miliónov dolárov

Ruská armáda pri pokuse zaútočiť na ukrajinské jednotky v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zostrelila svoj vlastný vrtuľník Kamov Ka-52. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Helikoptéra uvedeného typu stojí 16 miliónov dolárov.

Ruskí vojaci strieľali aj po ďalších dvoch vlastných vrtuľníkoch. „Ruská protivzdušná obrana sa nikdy nevyznačovala presnosťou, takže útočníci zostrelili iba jednu z troch helikoptér Ka-52. Škoda,“ uviedol na Twitteri generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

13:40 Ukrajinská armáda potvrdila útoky na strategický most pri Chersone a tvrdí, že protiofenzíva na juhu napreduje

Ukrajinskí predstavitelia potvrdili ďalší útok na kľúčový most, ktorý používajú ruské sily na podporu a zásobovanie svojich jednotiek na okupovanom juhu Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský web CNN.

Na sociálnych sieťach sa objavilo viacero videí s explóziami v blízkosti Antonivského mosta ponad rieku Dnipro v Chersonskej oblasti, ktorá prepája Ukrajinu a Ruskom anektovaný polostrov Krym. Zásahy mosta potvrdila i hovorkyňa ukrajinského operačného veliteľstva Juh Natalia Humeňuková: „Áno, nastali útoky na most, a boli presné.“

Ukrajinským predstaviteľom sa podarilo uskutočniť zámer, aby most mohol naďalej slúžiť civilnej doprave, no bol neprejazdný pre ruskú ťažkú techniku. Humeňuková podotkla, že ukrajinská armáda na rozdiel od ruskej „neničí infraštruktúru, ale plány nepriateľa“.

Zástupca šéfa administratívy dosadenej Kremľom v Chersone Kirill Stremousov sa snažil situáciu bagatelizovať, že vojna sa nerozhodne na Antonivskom moste. Použil pritom spomenuté slovo „vojna“, ktoré je v Rusku zakázané pri pomenovávaní ruských vojenských aktivít na Ukrajine. Humeňuková však poznamenala, že ukrajinské sily postupujú zo severu do Chersonskej oblasti. „Protiofenzíva na juhu Ukrajiny napreduje. Ruská armáda je demoralizovaná,“ dodala.

12:45 Pri ruskom útoku na hotel v Bachmute zahynul najmenej jeden človek 

Najmenej jedna osoba v stredu zahynula a štyria ďalší ľudia utrpeli zranenia pri ruskom útoku na hotel v ukrajinskom meste Bachmut v Doneckej oblasti. Uviedla to miestna pohotovostná služba. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

„Podľa predbežných informácií sú tam mŕtvi i zranení, prebieha záchranná akcia,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

10:00 Ukrajina v noci útočila na Rusmi obsadený Antonivský most vedúci do Chersonu 

Kľúčový Antonivský most obsadený ruskými silami, ktorý vedie do okupovaného juhoukrajinského mesta Cherson, zasiahli v noci na stredu ukrajinské rakety. Kyjev zrejme stupňuje vojenské operácie s cieľom izolovať Rusmi okupované mesto, napísal portál britského denníka The Guardian.

Video a očití svedkovia potvrdzujú, že v okolí mosta cez Dneper a aj na ňom vybuchlo celkovo 18 rakiet. Antonivský most je pritom pre Rusov jednou z hlavných zásobovacých trás do Chersonu. Ruskej protiraketovej vzdušnej obrane sa napriek tomu nepodarilo zachytiť a zneškodniť rakety.

Ukrajinské ozbrojené sily zverejnili na sociálnej sieti Telegram minútové video, údajne zachytávajúce raketovú paľbu v stredu krátko po 01.00 h. „Okamih letu ponad Antonivský most,“ napísala armáda. V ďalšej sérii videí bolo počuť hlasné explózie a ukrajinská armáda k nim pripísala odkaz: „Výbuchy v oblasti Antonivského mosta.“

Proti mostu sa v poslednom týždni stupňujú ukrajinské útoky, aby Rusku čo najviac obmedzili trasy  pre presun ťažkých zbraní do Chersonu a okolia. Týka sa to aj cesty ponad Dneper pri neďalekom meste Nová Chakovka.

Informácie z predchádzajúceho dňa (26.7.):

20:17 Johnson udelil ukrajinskému prezidentovi Cenu Sira Winstona Churchilla

Zelenskyj si ocenenie váži a poznamenal, že je to pre neho „mimoriadna pocta“. „Toto ocenenie by bolo nemožné, keby celý ukrajinský ľud nepovstal na obranu slobody pred tyraniou, ktorá sa nás snaží vrátiť do najhoršieho. Ukrajina a celá Európa si vždy budú pamätať tých, ktorí bez váhania prišli na pomoc našim ľuďom a samotnej myšlienke slobody. Demokracie sveta sú schopné zastaviť akúkoľvek tyraniu,“ skonštatoval ukrajinský prezident.

UK PRIME MINISTER/TWITTER

Viac sa dočítate na tomto mieste.

19:18 Rusko nasadzuje viac síl na posilnenie južného krídla

Ruská armáda rozmiestňuje na svojom južnom krídle ďalšie sily, čím posilňuje svoje pozície v ukrajinskej Chersonskej a Zaporižžskej oblasti. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov i overené videá na sociálnych sieťach.

Viaceré príspevky na ukrajinských účtoch na sociálnych sieťach odkazujú na pohyb ťažkej vojenskej techniky na vlakoch alebo dopravné zápchy na diaľniciach z polostrova Krym a do Chersonskej oblasti. Televízia CNN geolokalizovaním týchto videí zistila, že informácie o presune ruských síl sú pravdivé.

Analytici naznačili, že pohyb ťažkej techniky by mohol byť reakciou Ruska na očakávanú ukrajinskú protiofenzívu v Chersonskej a Zaporižžskej oblasti. Inštitút pre štúdium vojny už v pondelok vo svojom dennom hodnotení vojny na Ukrajine uviedol, že „ruské sily pokračujú v opevňovaní svojich pozícií v Chersonskej a Zaporižžskej oblasti v rámci príprav na ukrajinskú protiofenzívu“.

17:14 Erdogan a Putin sa stretnú na budúci týždeň v Soči

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa 5. augusta stretne v ruskom prístavnom meste Soči so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. V utorok to oznámila turecká prezidentská kancelária, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax povedal, že stretnutie bude zamerané na "regionálne problémy a bilaterálne vzťahy", uvádza na svojom webe stanica ORF.

Turecko sa usiluje byť sprostredkovateľom riešenia vojnového konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. Minulý piatok Ukrajina a Rusko v Istanbule podpísali dve separátne dohody s OSN a Tureckom, ktoré majú umožniť vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more.    

Erdogan a Putin sa po prvý raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára stretli 19. júla na okraj trojstranného summitu Iránu, Turecka a Ruska v Teheráne. Zaoberali sa hlavne situáciou v Sýrii, kde majú Ankara a Moskva odlišné záujmy. Zatiaľ čo Irán a Rusko podporujú sýrskeho prezidenta Bašára Asada, Turecko podporuje povstalcov bojujúcich proti sýrskej vláde.

16:53 Koordinačné centrum pre export ukrajinského obilia začne fungovať v stredu

Spoločné koordinačné centrum pre export ukrajinského obilia má začať svoju činnosť v stredu. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na turecké ministerstvo obrany.

Uvedený rezort v utorňajšej tlačovej správe vyhlásil, že spustenie koordinačného centra sa uskutoční na Univerzite obrany v Istanbule za účasti tureckého ministra obrany Hulusiho Akara.

Centrum bude dohliadať na systém námornej prepravy životne dôležitého obilia z Ukrajiny. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho delegácia pricestuje do Istanbulu v utorok, aby vyriešila všetky praktické otázky potrebné na spustenie koordinačného centra.

14:46 Rusi vystrelili v utorok na Mykolajivskú oblasť 18 rakiet

Ruské sily v utorok vystrelili dovedna 18 rakiet na ukrajinskú Mykolajivskú oblasť. Na Facebooku to uviedol gubernátor oblasti Vitalij Kim a dodal, že niektoré rakety zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana. Nekonkretizoval počet zostrelených rakiet.

Útok však podľa Kima zasiahol kritickú infraštruktúru vrátane železničného mosta a podnikov v Mykolajivskej oblasti. Zatiaľ neboli žiadne obete.

13:02 Po ukrajinskom ostreľovaní vypukol požiar v sklade paliva v Donecku

Po ukrajinskom ostreľovaní  hlavného mesta samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny vypukol v noci na utorok požiar skladu s palivom. Oznámil to na sociálnych sieťach starosta Donecka Olexij Kulemzin. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

 „V dôsledku nočného ostreľovania vypukol požiar v mestskej časti Buďonnivskyj, v sklade s palivom,“ napísal Kulemzin na sociálnej sieti Telegram. Podľa záchranných zložiek sa pri požiari nikto nezranil. Kulemzin neskôr uviedol, že požiar sa podarilo uhasiť okolo 10.00 h miestneho času.

Doneck je hlavným mesto Ruskom podporovanej Doneckej ľudovej republiky. Jej nezávislosť okrem Ruska uznáva Sýria a Severná Kórea, píše Reuters.

12:19 Ruské rakety v Odese nezasiahli vojnovú loď, tvrdí ministerstvo obrany

Ruské údery v sobotu v juhoukrajinskej Odese nezasiahli ukrajinskú vojnovú loď, hoci Moskva tvrdí opak. Vo svojom utorkovom hodnotení vojny to tvrdí britské ministerstvo obrany, informuje spravodajský portál Sky News. Rezort na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že ruské strely s plochou dráhou letu zasiahli odeský prístav na mieste, kde sú doky. 

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že zasiahlo ukrajinskú vojnovú loď a zásoby protilodných striel. „Nič nenaznačuje, že takéto ciele boli na mieste, ktoré zasiahli rakety,“ vyjadrilo sa britské ministerstvo obrany.

10:12 Invázia Ruska pripravila o život 358 detí; 690 utrpelo zranenia

Ukrajinská generálna prokuratúra zverejnila v utorok dopoludnia nové údaje o obetiach spomedzi detí, ktoré si zatiaľ vyžiadala invázia Ruska na Ukrajine. Podľa tohto zdroja bolo zabitých 358 detí a najmenej 690 ďalších ich utrpelo zranenia. Informácie priniesla webová stránka britského denníka The Guardian.

Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára, invázia trvá už 153 dní.

V oznámení generálna prokuratúra uviedla, že počty zabitých a ranených detí nie sú konečné a že najväčší počet týchto obetí bol zaznamenaný v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Tam prebiehajú jedny z najťažších bojov medzi ukrajinskými vojakmi a ruskými inváznymi silami.

8:57 Útoky hlásili skoro ráno z miest Odesa, Charkov i Mykolajiv

Ruské vojsko zaútočilo na prístavné mesto Odesa ráno okolo 06.00 h miestneho času. Podľa hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka podnikli ruské ozbrojené sily na mesto raketový útok zo strategického lietadla. Ukrajinská armáda v osobitom vyhlásení uviedla, že vzdušná obrana tohto prístavného mesta „"zostrelila niekoľko rakiet".

V utorok skoro ráno zaútočili ruskí vojaci aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, pri útoku bola zasiahnutá obytná štvrť.  „Okolo 5.00 h ráno (miestneho času) okupanti zaútočili na civilnú infraštruktúru v mestskej štvrti Slobidskyj. V dôsledku ostreľovania začala horieť strecha jednej výstavnej haly s autami," uviedol šéf Charkovskej regionálnej štátnej správy Oleh Synehubov.

Zároveň informoval aj o útoku na neďaleké mesto Čuhujiv, v ktorom bola zasiahnutá kritická infraštruktúra.

Ruská armáda zaútočila ráno z Čierneho mora i na mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Pri útoku podobne ako v Odese využila aj letectvo.

„V Mykolajive počuť silné výbuchy! Žiadame všetkých, aby zostali v úkrytoch... V Mykolajivskej oblasti zaútočili na prístavnú infraštruktúru. V rovnakom čase bol zasiahnutý aj tamojší Mykolajivský okres,“ uviedol starosta mesta Mykolajiv Olexandr Senkevič s tým, že útok bol podniknutý z Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti.

7:58 Ukrajina chystá na august summit tzv. krymskej platformy

Ukrajina usporiada koncom augusta ďalší summit tzv. krymskej platformy, povedala v pondelok pre stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL) prvá námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džepparová. Spresnila, že summit sa bude konať 23. augusta, a to v on-line režime.

Medzinárodná platforma pre deokupáciu Krymu je iniciatívou ukrajinského vedenia. Jej cieľom je koordinácia krokov Ukrajiny a jej zahraničných partnerov na ochranu práv obyvateľov Krymu a ukončenie okupácie tohto polostrova obsadeného a anektovaného Ruskom.

Zástupcovia 43 krajín zúčastnených na prvom summite krymskej platformy podpísali vtedy spoločnú deklaráciu s výzvou na obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc a deklarovali, že "Rusku sa nepodarí legitimizovať dočasnú okupáciu Krymu a Sevastopolu", pripomenula stanica RFE/RL.

Informácie z dňa 25.7.2022:

19:40 Kyjev dúfa, že sa export obilia tento týždeň obnoví z aspoň jedného prístavu

Ukrajinský minister poľnohospodárstva Roman Leščenko dúfa, že po kľúčovej dohode o obnovení exportu obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov odíde prvý konvoj z prístavu Čornomorsk už tento týždeň. V nasledujúcich dvoch týždňoch by mali byť na export pripravené tri prístavy vrátane Odesy, ktorá cez víkend čelila raketovému útoku. Na svojej webstránke o tom informuje televízia CNN.

Ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov povedal, že v tureckom Istanbule už pripravujú koordinačné centrum, ktoré by dohliadalo na námorné karavány, pričom zástupcovia zúčastnených krajín už sú v meste. Centrum by podľa neho malo byť pripravené na prevádzku do stredy. Ako tiež spomenul, všetky námorné konvoje budú eskortovať ukrajinské lode.

Identické dohody o otvorení čiernomorských prístavov na export, ktoré Ukrajina a Rusko podpísali s Organizáciou Spojených národov (OSN) a Tureckom, podľa Kubrakova nelimitujú objem vývozu obilia. Dohody zahŕňajú aj import a export hnojív, čo je kľúčové pre budúcu úrodu, pripomenul Leščenko.

Kubrakov zdôraznil dôležitosť a naliehavú potrebu vývozu obilia. Pre Ukrajinu by mal znamenať „aspoň jednu miliardu dolárov mesačných príjmov z vývozu“, poznamenal. Ako tiež povedal, ak sejba pre budúcoročnú úrodu nepôjde podľa plánu, Ukrajina veľa stratí. „Je to otázka prežitia,“ dodal.

13:00 Minister obrany pochválil obrancov za používanie západných zbraní

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov pochválil armádu, s akou presnosťou používa západné zbrane a predovšetkým americké raketové systémy HIMARS. „Pracujú ako chirurg so skalpelom,“ povedal Reznikov podľa webu Ukrajinská pravda.

Tvrdí, že na základe satelitných snímok má ukrajinská armáda informácie, že západné zbrane pomohli zničiť najmenej 50 ruských muničných skladov a veliteľských stanovíšť. „To zodpovedajúcim spôsobom prerušuje ich logistické reťazce a zbavuje ich schopnosti viesť aktívne bojové operácie, sypaním veľkého množstva nábojov a striel na naše ozbrojené sily,“ povedal Reznikov.

12:30 Ukrajina pomocou HIMARS-ov zničila 50 ruských muničných skladov

Päťdesiat ruských muničných skladov zničili ukrajinské sily s použitím amerických salvových raketometov HIMARS, oznámil v pondelok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Týmto sme pretli ich logistické reťazce a znemožnili im vykonávať aktívne bojové operácie a ostreľovať naše sily ťažkými zbraňami," povedal Reznikov v ukrajinskej televízii.

Reuters uvádza, že Reznikovove tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Rusko sa k nim bezprostredne nevyjadrilo.

12:00 Ruskí velitelia riešia dilemu, či poslať vojakov na juh Ukrajiny alebo ich nechať v Donbase

Ruskí velitelia čelia dileme, či obnoviť útoky na východe Ukrajiny alebo posilniť obranu v okupovaných územiach západne od Donbasu. V najnovšej správe to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany, ktoré tvrdí, že Rusi pokračujú v nepresvedčivých bojoch v Chersonskej oblasti i v Donbase.

Britská rozviedka minulý týždeň identifikovala zariadenie, v ktorom ruská armáda opravuje svoje vojenské vozidlá, pričom uviedla, že sa nachádza v Barvinoku v ruskej Belgorodskej oblasti, asi 10 kilometrov od ukrajinských hraníc. V opravárenskom zariadení sa momentálne nachádza najmenej 300 poškodených vozidiel vrátane hlavných bojových tankov, obrnených transportérov a nákladných vozidiel.

„Okrem dobre zdokumentovaných personálnych problémov Rusko pravdepodobne naďalej bojuje s vyťažením a opravou tisícok bojových vozidiel, ktoré boli poškodené pri akcii na Ukrajine,“ uviedli Briti.

11:30 Dobrovoľníci zorganizovali technopárty, počas ktorej opravovali zničenú dedinu

Niekoľko mesiacov po tom, ako severoukrajinskú dedinu Jahidne zdevastovali ruskí okupanti, zorganizovala ukrajinská mládež technopárty. Nie však za účelom zábavy, ale preto, aby sa účastníci počas nej všetci spoločne podieľali na obnove zničenej obce.

S lopatami a krompáčmi pomáhali odpratávať zvyšky budov, ktoré zasiahlo ruské ostreľovanie, kým traktory odvážali nepoužiteľné sutiny na smetisko. O lepší pracovný výkon sa staral DJ, ktorý si svoju súpravu rozložil na prázdnych škatuliach od munície.

„Dobrovoľníctvo je teraz mojím životným štýlom,“ povedala Tania Burianovová, organizátorka z iniciatívy Opravme spolu. „Mám rada elektronickú hudbu a zvykla som sa zabávať. Ale teraz je vojna a my chceme pomôcť a robíme to s hudbou.“

Aktivitu mladých uvítala 68-ročná babka Nina. „Už nám opravili okná, dvere i vchody. Sami by sme to s našimi platmi ani dôchodkami nezvládli. Som vďačná, že nám pomohli,“ pochválila spomenutú iniciatívu, do ktorej sa zapojili najmä ľudia od 20 do 30 rokov, pričom väčšinou pochádzali z Kyjiva vzdialeného dve hodiny autom. Boli však medzi nimi i dobrovoľníci zo zahraničia - z Portugalska, USA či Nemecka.

SITA/AP Photo/Roman Hrytsyna

9:00 Ukrajinci ničia ruské veliteľské stanovištia a muničné sklady na juhu 

Ukrajinská armáda ničí ruské veliteľské stanovištia a muničné sklady na juhu Ukrajiny. Na Facebooku o tom informovalo ukrajinské vojenské velenie na juhu krajiny, ktoré uviedlo, že zabilo 66 ruských vojakov a zničilo päť tankov, dve húfnice, protitankový raketový systém a 12 obrnených a vojenských vozidiel. Ozbrojené sily Ukrajiny tiež zničili ruský dron, ktorý sa pokúšal vykonávať letecký prieskum.

SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka8:20 Dokonca aj Rusko pripúšťa, že vyhráme, uviedol Zelenskyj

Aj päť mesiacov od začiatku ruskej invázie bude Ukrajina robiť všetko, čo je v jej silách, aby svojmu nepriateľovi spôsobila čo možno najväčšie škody. Vyhlásil to v noci na pondelok v pravidelnom večernom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Ukrajinu podľa neho teraz čaká dôležitý týždeň, keďže sviatok bude prvýkrát oslavovať uprostred "krutej vojny". "Navzdory všetkému (tento sviatok) oslávime, pretože Ukrajincov nemožno zastrašiť," vyhlásil Zelenskyj.

7:50 Rusko plánuje vzniesť obvinenia voči ukrajinským vojakom

Bastrykin, ktorého vyjadrenia sprostredkoval denník  Rossijskaja gazeta, povedal, že Rusko plánuje vzniesť takéto obvinenia voči viac než 220 osobám. Sú medzi nimi zástupcovia velenia ukrajinských ozbrojených síl, a velitelia, ktorí útočili na civilné obyvateľstvo.

Ukrajinci sa podľa jeho slov zúčastňujú na zločinoch proti mieru a bezpečnosti ľudstva, ktoré nemajú premlčaciu dobu. Dodal, že Rusko už vznieslo obvinenia voči 96 veliteľom a ich podriadeným a ďalších 96 osôb vyhlásilo za hľadané.

Agentúra Reuters nemohla vyjadrenia Sledkomu bezprostredne overiť a ukrajinské úrady na výzvu o vyjadrenie bezprostredne nereagovali.

Spojené štáty a viac ako 40 ďalších krajín vo štvrtok 14. júla v Haagu, kde sídli Medzinárodný trestný súd (ICC), podpísali politickú deklaráciu o vzájomnej spolupráci pri vyšetrovaní a stíhaní vojnových zločinov na Ukrajine, pripomína Reuters. ICC bol vytvorený v roku 1998 tzv. Rímskym štatútom a je to prvý stály trestný tribunál príslušný na stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie.

Informácie z predchádzajúceho dňa 24.7.2022:

17:10 Lavrov v Káhire obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať 

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov rokoval v nedeľu v Káhire s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a so svojím rezortným kolegom Sámihom Šukrím. Stretol sa aj s generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov Ahmadom Abúlom Ghajtom, uviedla agentúra AP, ktorá sa odvolala na ruský web RT.

Na spoločnej tlačovej konferencii so Šukrím Lavrov uviedol, že s egyptskými predstaviteľmi diskutoval o ruskej „vojenskej operácii“ na Ukrajine. Zástupcovia Egypta na rokovaniach vyzvali na „politické a diplomatické“ riešenie tohto vojnového konfliktu.

Podľa AP Lavrov vo svojom vystúpení vyhlásil, že vinu za  prerušenie mierových rokovaní nesie Ukrajina, a zdôraznil, že ich obnovenie nezávisí do Ruska.

„Ukrajinské vedenie, od prezidenta až po jeho nespočetných poradcov, neustále tvrdí, že žiadne rokovania nebudú, kým Ukrajina neporazí Rusko na bojisku,“ tvrdí Lavrov.

AP dodala, že po sobotňajšom útoku na ukrajinský prístav Odesa nateraz nie je jasné, ako to ovplyvní plány na obnovenie prepravy ukrajinského obilia po mori v bezpečných koridoroch z ukrajinských čiernomorských prístavov.

16:00 Ruské ostreľovanie si na juhu a východe krajiny znova vyžiadalo obete

Ruské ostreľovanie si na juhu a východe Ukrajiny vyžiadalo ďalších mŕtvych a zranených. Gubernátor Doneckej oblasti, ktorá je v centre ruskej ofenzívy, uviedol, že za ostatných 24 hodín dvaja civilisti zomreli a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Najmenej päť civilistov zas podľa regionálnych predstaviteľov utrpelo zranenia pri ostreľovaní Mykolajiva na pobreží Čierneho mora v sobotu v noci a v nedeľu ráno. Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim povedal, že v dôsledku rozptýlenia munície a jej úlomkov tiež na otvorených priestranstvách v meste vznikli požiare.

Britské ministerstvo obrany v nedeľu ráno hlásilo, že podľa jeho spravodajských informácií robí Rusko vo svojej ofenzíve v regióne Donbas na východe Ukrajiny minimálne pokroky. Ofenzíva podľa neho zostáva rozsahom malá a sústreďuje sa na mesto Bachmut v Doneckej oblasti. Generálny štáb ukrajinských síl potvrdil, že Rusko „robilo vojenské operácie na vytvorenie podmienok“ pre útok na Bachmut, pričom strieľalo na okolité osady a bojovalo s ukrajinskými obrancami o kontrolu nad blízkou tepelnou elektrárňou.

10:30 Ukrajinské sily krok za krokom postupujú do Chersonskej oblasti

Ukrajinské sily postupujú krok za krokom do Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na východe Ukrajiny. V sobotňajšom večernom videoodkaze to povedal prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom denník The Guardian, podľa ktorého by protiofenzíva v Chersonskej oblasti mohla predstavovať posun od hlavného bojiska v Donbase.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojom sobotňajšom hodnotení vojny uviedol, že ukrajinské sily pravdepodobne plánujú začať alebo už začali protiofenzívu v Chersonskej oblasti. Viditeľnosť postupu a tempa protiofenzívy z otvorených zdrojov bude ale pravdepodobne obmedzená.

Ukrajinský poradca pre Cherson Serhij Chlan podľa ISW v sobotu uviedol, že ukrajinské sily obsadili nešpecifikované obce v Chersonskej oblasti. Zároveň vyzval ukrajinských civilistov, aby mlčali o postupe protiofenzívy, kým ukrajinské úrady nevydajú oficiálne vyhlásenia.

9:40 Podľa Zelenského bolo ostreľovanie Odesy barbarstvom zo strany Ruska

Za akt „očividného ruského barbarstva“ označil v sobotu ostreľovanie prístavu juhoukrajinského mesta Odesa tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Rusku zároveň vytkol, že prístav Odesy ostreľovalo len jeden deň po podpísaní dohody o umožnení vývozu ukrajinského obilia. Rusko podiel na útoku popiera, ako v sobotu po rozhovore s Moskvou oznámilo Turecko.

Viac sa dočítate v článku tu.

Informácie z predchádzajúceho dňa 23.7.2022:

20:54 Za záhadných okolností zomrel manažér ruskej firmy na vývoj zbraňových systémov

Vo veku 46 rokov v piatok v Moskve náhle zomrel jeden z najlepších ruských konštruktérov zbraní, 46-ročný Dmitrij Konopľov. Spoločnosť, ktorú viedol v meste Tula, vyvinula aj zbraňový systém Pancir používaný ruskou armádou vo vojne na Ukrajine.

Ako v sobotu informoval britský denník Daily Mail, Konopľov zomrel za záhadných okolností - údajne keď podstupoval liečbu proti úzkostným poruchám a depresiám.

Podľa ruských zdrojov lekári zatiaľ neurčili príčinu smrti. Ruské médiá napísali, že Konopľov mal problémy so srdcom a že zomrel  počas terapie, ktorej súčasťou bolo inhalovanie xenónu, čo malo vyliečiť bolesť hlavy a úzkostnú poruchu.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

18:56 Rusko popiera zodpovednosť za útok na prístav v Odese

Rusko popiera zodpovednosť za raketové údery na prístav v juhoukrajinskom meste Odesa. Turecký minister obrany Hulusi Akar vo vyhlásení, na ktoré sa odvoláva televízia Sky News, uviedol, že im Rusi povedali, že „s týmto útokom nemajú absolútne nič spoločné a že túto záležitosť veľmi pozorne a podrobne skúmajú“.

Ostreľovanie sa odohralo ani nie deň po tom, čo Rusko a Ukrajina podpísali samostatné dohody s Organizáciou Spojených národov (OSN) a Tureckom o znovuotvorení čiernomorských prístavov za účelom uvoľnenia cesty pre vývoz miliónov ton obilia z Ukrajiny po mori na svetové trhy. Turecký minister sa vyjadril, že v Ankare sú z toho znepokojení. Útok si vyžiadal okamžité odsúdenie Ruska zo strany Západu a Ukrajiny.

17:10 V Donbase zomreli dvaja americkí občania

Dvaja Američania zahynuli v Donbase na východe Ukrajiny, informovalo v sobotu ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov. Ako píše agentúra AFP, rezort diplomacie USA nespresnil, či išlo o osoby, ktoré na Ukrajinu pricestovali za účelom bojov proti ruským inváznym silám.

„Môžeme potvrdiť nedávne úmrtie dvoch amerických občanov v Donbase na Ukrajine. Sme v kontakte s ich rodinami a poskytujeme im všetku potrebnú konzulárnu pomoc," uviedol hovorca ministerstva. Ďalšie podrobnosti uvedené neboli.

AFP konštatuje, že prezident USA Joe Biden, ako aj ministerstvo zahraničných vecí varovali občanov krajiny, aby na Ukrajinu necestovali s cieľom podieľať sa na bojových operáciách. Kyjev zriadil medzinárodnú légiu pre dobrovoľných bojovníkov z cudziny, ktorí majú rozličné stupne predošlého vojenského výcviku.

16:01 Útoky Ruska na prístav v Odese odsúdili Guterres i Borrell

Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu jednoznačne odsúdil raketové útoky na ukrajinské prístavné mesto Odesa, ktoré je kľúčové čo sa týka vývozu obilia cez Čierne more. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v reakcii na útoky, ku ktorým došlo deň po tom, čo Kyjev a Moskva podpísali v Turecku prelomové dohody na odblokovanie exportu obilia, uviedol, že ide o odsúdeniahodný čin. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Generálny tajomník jednoznačne odsudzuje dnešné útoky na ukrajinský prístav v Odese,“ uviedol vo vyhlásení Guterresov hovorca Farhan Haq. „Úplná implementácia (dohody) zo strany Ruskej federácie, Ukrajiny a Turecka je nevyhnutná,“ zdôraznil.

Dodal, že bezpečný vývoz ukrajinského obilia a ďalších produktov na globálne trhy je zúfalo potrebný na riešenie globálnej potravinovej krízy a na zmiernenie utrpenia miliónov ľudí v núdzi na celom svete.

„Európska únia ostro odsudzuje ruské raketové útoky na odeský prístav. Útočenie na cieľ, ktorý je kľúčový pre export obilia, deň po podpísaní dohôd v Istanbule je mimoriadne odsúdeniahodné a znova demonštruje absolútne ignorovanie medzinárodného práva a záväzkov zo strany Ruska,“ napísal Borrell na Twitteri.

13:59 Kremeľ bude zodpovedný za krízu, ak zlyhá dohoda o vývoze obilia

Ukrajina v sobotu vyhlásila, že Kremeľ bude zodpovedný za akúkoľvek potravinovú krízu, ak nedôjde k naplneniu piatkovej dohody umožňujúcej obnovenie vývozu obilnín z ukrajinských prístavov blokovaných ruskými silami. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko sa tak vyjadril v sobotu po tom, čo čiernomorský prístav v Odese zasiahli ruské rakety. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ruský raketový (útok) je pľuvancom (ruského prezidenta) Vladimira Putina do tváre generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi a tureckému prezidentovi Recepovi (Tayyipovi) Erdoganovi, ktorí vyvinuli mimoriadne úsilie na dosiahnutie dohody,“ povedal hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Nikolenko. „Ak táto dohoda nebude naplnená, Rusko ponesie plnú zodpovednosť za prehlbovanie globálnej potravinovej krízy,“ dodal.

„Ukrajina zdôrazňuje potrebu prísnej implementácie dohôd o obnovení bezpečného vývozu ukrajinského poľnohospodárskeho tovaru cez Čierne more z troch prístavov: Odesa, Čornomorsk a Južne,“ apeloval Nikolenko, ktorého citovala stanica Sky News. „Vyzývame OSN a Turecko, aby zaistili, že Rusko si splní svoje záväzky v rámci bezpečného fungovania koridoru (na vývoz) obilia,“ povedal.

12:30 Odesou len niekoľko hodín po dohode otriasli výbuchy

Výbuchy otriasli v sobotu dôležitým ukrajinským prístavným mestom Odesa len jeden deň po tom, čo Kyjev a Moskva dosiahli zásadnú dohodu umožňujúcu obnovenie vývozu obilovín. Píše o tom britská stanica BBC.

Príčína niekoľkých výbuchov, ktoré juhoukrajinskú Odesu zasiahli v skorých ranných hodinách, nie je známa. Podľa podmienok piatkovej dohody však Rusko súhlasilo, že nebude ostreľovať ukrajinské prístavy, kým lode s nákladom obilia budú premávať.

SITA/Vadim Savitsky, Russian Defense Ministry Press Service via AP

Organizácia Spojených národov označila túto dohodu za maják nádeje po mesiacoch ozbrojeného rusko-ukrajinského konfliktu. Predseda Odeskej oblastnej rady Olexij Hončarenko napísal na sociálnej sieti Telegram, že v meste bolo šesť výbuchov a že po útoku zachvátili odeský prístav plamene.

Hončarenko dodal, že ukrajinské vzdušné sily zostrelili niekoľko ďalších rakiet a že stíhačky sa zapojili do bližšie nešpecifikovaných leteckých súbojov nad mestom.

11:00 Rakety zasiahli vojenské letisko a železničnú infraštruktúru v Kirovohradskej oblasti

Vojenské letisko a železničnú infraštruktúru v Kirovohradskej oblasti na strednej Ukrajine v sobotu zasiahlo 13 rakiet. Hlásia odtiaľ mŕtvych aj zranených. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Gubernátor oblasti Andrij Rajkovyč uviedol, že o život prišli dvaja ochrankári na elektrickej rozvodni. Podľa úradov tiež zomrel jeden ukrajinský vojak a deväť ďalších utrpelo zranenia.

Rajkovyč informoval, že na zasiahnutých miestach sú záchranné tímy. Jedna štvrť regionálneho hlavného mesta Kropyvnyckyj zostala po útokoch bez elektriny

10:36 USA Ukrajine pošlú vojenskú pomoc v hodnote 270 miliónov dolárov

Spojené štáty posielajú ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote 270 miliónov dolárov. Balík zahŕňa štyri raketové systémy HIMARS a umožní Kyjevu zaobstarať do 580 taktických dronov Phoenix Ghost, ktoré podľa hovorcu Národnej bezpečnostnej rady Johna Kirbyho umožnili Ukrajincom bojovať napriek delostreleckej nadradenosti Ruska. Súčasťou balíka je tiež 36-tisíc kusov delostreleckej munície a dodatočná munícia pre HIMARS.

Washington poskytol Ukrajine bezpečnostnú pomoc v hodnote 8,2 miliardy dolárov. Hradia ju prostredníctvom hospodárskej a bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd dolárov, ktorú v máji schválil Kongres.

8:22 Human Rights Watch obvinila ruské jednotky z mučenia civilistov na Ukrajine

Rozhovory uskutočnené s desiatkami osôb v okupovanej Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu krajiny odhalili 42 prípadov civilistov, ktorých ruské sily buď nechali zmiznúť, alebo ich svojvoľne zadržali, uviedla HRW.

Niektorí z nich nemali žiadny kontakt s vonkajším svetom a mnohí boli mučení. Dvaja z troch vojnových zajatcov zomreli.

„Ruské sily zmenili okupované oblasti na juhu Ukrajiny na priepasť strachu a divokého bezprávia,“ povedala vedúca ukrajinská výskumníčka z HRW Julia Gorbunovová.

„Mučenie, neľudské zaobchádzanie, ako aj svojvoľné zadržiavanie a nezákonné uväznenie civilistov patria medzi zjavné vojnové zločiny, ktoré máme zdokumentované, a ruskí predstavitelia musia s takýmito prípadmi zneužívania okamžite skoncovať a pochopiť, že môžu a budú za to niesť zodpovednosť,“ dodala.

Informácie z predchádzajúceho dňa 22.7.2022:

20:15 Odblokovanie prístavov prinesie Ukrajine každý mesiac miliardu dolárov z exportu

referuje web epravda.com.ua, povedal to námestník ukrajinského ministra infraštruktúry Mustafa Najem.

Najem pripomenul, že súhlas Ruskej federácie s takouto dohodou s Organizáciou Spojených národov (OSN) a Tureckom je vynúteným ústupkom zo strany ruských okupantov, ktorí „nedokázali udržať Hadí ostrov a sú nútení ustúpiť pred hrozbou svetového hladu“.

Rusko a Ukrajina v piatok podpísali samostatné dohody s OSN a Tureckom, čím uvoľnili cestu pre vývoz miliónov ton obilia z Ukrajiny po mori na svetové trhy. Ukončili tým patovú situáciu, ktorá ohrozovala globálnu potravinovú bezpečnosť.

Podľa ukrajinských predstaviteľov v dôsledku ruskej blokády čiernomorských prístavov uviazlo na Ukrajine viac ako 20 miliónov ton obilia. Ukrajina je jedným z najväčších svetových exportérov pšenice, kukurice a slnečnicového oleja. Ruská invázia a vojna na Ukrajine však narušili produkciu a zastavili dodávky, čo ohrozilo export potravín do mnohých rozvojových krajín, najmä v Afrike, a prispelo k zvýšeniu cien.

Turecko ponúklo, že poskytne bezpečné koridory v Čiernom mori a spolupracovalo s OSN, Ruskom a Ukrajinou na dosiahnutí dohody. Turecké úrady uviedli, že OSN zriadi v Istanbule centrum na kontrolu zásielok. Export potravín by sa mal realizovať z troch ukrajinských prístavov - v Odese, Čornomorsku a Južnom.

19:20 Ruské sily zničili už viac ako 400 kultúrnych pamiatok

Od vypuknutia vojny na Ukrajine zaznamenalo tamojšie ministerstvo kultúry 434 vojnových zločinov v podaní ruských okupantov voči pamiatkam kultúrneho dedičstva. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Celkovo ruské vojská v dôsledku ostreľovania poškodili 129 pamiatok kultúrneho dedičstva, z toho 22 národného významu, 100 miestneho významu a 7 novoobjavených objektov kultúrneho dedičstva. Okrem toho okupanti poškodili 105 cenných historických objektov v ukrajinských mestách.

Medzi zničenými kultúrnymi objektmi sa nachádza i 149 cirkevných stavieb, z toho 50 historických pamiatok, 46 pamätníkov na počet historických osobností a udalostí z 19. až 21. storočia, 33 múzeí a archívov, 41 knižníc a 65 kultúrnych domov, divadiel a kín.

Najviac zločinov bolo zaznamenaných v Charkivskej oblasti. Nasleduje Donecká, Kyjivská a Luhanská oblasť.

16:50 Ukrajinci zlikvidovali viac ako sto ruských cieľov s „vysokou hodnotou“, tvrdí predstaviteľ americkej obrany

Ukrajinskí vojaci v doterajšom priebehu vojny zasiahli najmenej sto ruských cieľov s „vysokou hodnotou“. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na popredného predstaviteľa americkej obrany.

Podľa predsedu Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Marka Milleyho boli Ukrajinci schopní presne zasiahnuť ruské ciele vďaka vyspelým americkým delostreleckým systémom. „Tieto útoky neustále znižujú schopnosť Ruska zásobovať svoje jednotky, veliť a kontrolovať svoje sily a viesť ich nezákonnú útočnú vojnu,“ povedal Milley.

Ukrajinci podľa neho „útočia na ruské veliteľské stanovištia, muničné sklady, miesta protivzdušnej obrany, radarové a komunikačné uzly a pozície delostrelectva s dlhým doletom“. Prispieva to k širšiemu hodnoteniu, že Ukrajina bola schopná pokročiť proti ruským silám. USA však taktiež odhadujú, že Rusko naďalej denne vystrelí „desaťtisíce“ kusov delostreleckej munície.

„Nemôžu to však takto držať navždy,“ poznamenal Milley, podľa ktorého Rusi už minuli veľmi veľa „inteligentnejšej munície“. Ruským silám sa na Ukrajine nepodarilo zničiť žiadny raketomet HIMARS, ktorý ukrajinskej armáde poskytli Spojené štáty. Milley však pripustil, že v určitom okamihu môžu mať Rusi šťastie a podarí sa im to. Boje v Doneckej oblasti „pravdepodobne potrvajú celé leto“, pričom Rusko za malé zisky zaplatí vysokú cenu, dodal Milley.

15:30 Ukrajina podpíše dohodu o vývoze obilia len s Tureckom a OSN, nie s Ruskom

Ukrajina podpíše dohodu umožňujúcu vývoz obilia z jej územia len s Tureckom a Organizáciou Spojených národov, nie však s Ruskom. Uviedol to v piatok poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Ukrajina nepodpisuje nijaké dokumenty s Ruskom. Podpíšeme dohodu s Tureckom a OSN," napísal Podoľak na Twitteri, pričom dodal, že Rusko separátne podpíše takúto istú dohodu.

Podoľak zároveň avizoval, že Ukrajina bude "vojensky reagovať" na akékoľvek provokácie zo strany Ruska. Povedal tiež, že ruské lode ani predstavitelia nebudú vpúšťaní do ukrajinských prístavov určených na export obilia. Akékoľvek nevyhnutné inšpekcie nákladných lodí sa budú podľa jeho slov vykonávať v tureckých vodách.

Turecko vo štvrtok oznámilo, že Ukrajina a Rusko v piatok v Istanbule podpíšu zmienenú dohodu umožňujúcu vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more.

Ukrajinské ministerstvo infraštruktúry v piatok – krátko pred Podoľakovým oznámením – na platforme Telegram informovalo, že do Istanbulu už dorazila ukrajinská delegácia vedená šéfom tohto rezortu – ministrom Olexandrom Kubrakovom.

Rezort zverejnil aj fotografiu ukrajinských delegátov s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. "Generálny tajomník opäť vyjadril podporu pre ukončenie blokády ukrajinských prístavov," uviedlo ministerstvo.

Až do 25 miliónov ton pšenice a ďalších obilnín uviazlo v ukrajinských prístavoch, ktoré zablokovali jednak ruské vojnové lode, ako aj míny, ktoré tam Kyjev umiestnil v obave z ruského útoku. Blokáda spôsobila výrazný nárast cien potravín na celom svete a vyvolala tiež obavy z hladomoru obzvlášť v najchudobnejších krajinách sveta.

12:00 Ruským silám sa v Doneckej oblasti nedarí postupovať

Ruským silám sa podľa ukrajinskej armády v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny nedarí postupovať napriek delostreleckým a raketovým útokom na frontových líniách. Najintenzívnejšie boje na východe Ukrajiny sú vo dvoch oblastiach, a to bezprostredne západne od mesta Lysyčansk, ktoré Rusi obsadili začiatkom tohto mesiaca, a južne od Bachmutu, kde opakovanými pokusmi o prelomenie ukrajinskej obrany Rusi získali len niekoľko kilometrov. Informuje o tom portál cnn.com.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v piatok uviedol, že ruská armáda bombardovala zhruba desiatku obcí južne a východne od Bachmutu a podnikla letecký útok neďaleko obce Striapivka, ktorá leží východne od mesta. Tento útok „sa pre nepriateľa skončil stratami“, uviedla ukrajinská armáda.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) intenzita akcií ruských síl sa zreteľne nelíši od obdobia na začiatku tohto mesiaca, počas ktorého bola oficiálne vyhlásená operačná pauza. Ruské zoskupenie síl severozápadne od mesta Sloviansk „podniká menej pozemných útokov ako počas oficiálnej operačnej prestávky“, konštatoval ISW.

10:15 Pri nálete ruských lietadiel na provinciu Idlib prišlo o život sedem ľudí

Životy siedmich ľudí vrátane štyroch detí si v piatok vyžiadal nálet ruských lietadiel na ciele  v oblasti Džisr aš-Šugúr v provincii Idlib na severozápade Sýrie. S odvolaním sa na Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) o tom v piatok informovala agentúra AFP.

Všetky deti mali menej než desať rokov, uviedol Rámí Abdal Rahmán, ktorý vedie SOHR sídliace v Británii.

SOHR potvrdilo, že v prípade šiestich z obetí ide o civilistov, a dodalo, že pod troskami budov sú stále uväznení ďalší ľudia vrátane žien a detí.

Obeťami náletu sú väčšinou Sýrčania vysídlení zo susednej provincie Hamá.

AFP pripomenula, že Rusko je hlavným podporovateľom režimu prezidenta Bašára Asada. Práve s podporou Ruska, ale aj Iránu, sa režimu v Damasku podarilo získal späť väčšinu území, o ktoré prišiel v počiatočných fázach občianskej vojny. Tá vypukla v roku 2011, keď vláda brutálne potlačila pokojné prodemokratické protesty.

Poslednými baštami ozbrojenej opozície voči Asadovmu režimu sú územia provincie Idlib a časti susedných provincií Aleppo, Hamá a Lázikíja.

9:15 Rusko v krajine ukradlo oceľ za 600 miliónov dolárov

Rusko na Ukrajine ukradlo zo závodov a prístavov oceľ v hodnote 600 miliónov dolárov. Tvrdí to šéf najväčšej ukrajinskej oceliarne Metinvest Jurij Ryženkov. Tejto firme patrí závod Azovstaľ, ktorý bol miestom posledného odporu ukrajinských vojakov a civilistov počas ničenia ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ. Azovstaľ spolu so sesterským závodom Iljič sa na výrobe ocele na Ukrajine podieľal 40 percentami.

Ryženkov pre BBC povedal, že podľa verejných zdrojov a informátorov ukradnutú oceľ presúvajú do Ruska a predávajú na domácom trhu alebo do afrických a ázijských krajín. Pritom za tisíce ton tejto ocele už zaplatili európski zákazníci vrátane zákazníkov z Veľkej Británie. „Robia to, že v podstate rabujú. Nekradnú len naše výrobky ale tiež časť produkcie, ktorá už patrí európskym zákazníkom. Takže v podstatne nekradnú len nám, ale kradnú aj Európanom,“ uviedol Ryženkov pre BBC.

Šéf Metinvestu konštatoval, že jeho firma dokumentuje všetky krádeže, v prípade ktorých je to možné, a pripravuje budúce právne kroky. Vysielateľ BBC požiadal o vyjadrenie ruské ministerstvo obrany, ktoré však neodpovedalo. Podľa odborníka na medzinárodné právo Marka Milanovicha z University of Reading existuje viacero možností žaloby, ale perspektíva úspechu je menej istá. „Žalovanie štátu, ktorý rabuje, a dosiahnutie kompenzácií, je naozaj veľmi, veľmi zriedkavé,“ povedal pre BBC. „Avšak, možno viac ako peniaze chcú symbolickú satisfakciu a označenie Ruska za porušovateľa zákona by bol veľký úspech,“ dodal.

SITA/AP Photo

9:00 Rusku na Ukrajine dôjde dych, myslí si šéf MI6

Rusko bude mať problémy s pokračovaním svojej vojenskej kampane a Ukrajina by mohla byť schopná protiúderu. Konštatoval to šéf britskej tajnej služby MI6 Richard Moore, informuje spravodajský portál BBC.

Rusko má podľa neho za sebou „obrovské neúspechy“, čo sa týka jeho pôvodných cieľov, teda odstránenia ukrajinského prezidenta, obsadenia Kyjiva a vyvolania nejednotnosti na Západe.

Počas výnimočného verejného vystúpenia na bezpečnostnom fóre v americkom Aspene označil inváziu za „najneslýchanejší nekrytý akt agresie ... v Európe od druhej svetovej vojny“.

Ruské zisky sú podľa Moora „malé“ a Moskve „dôjde dych“. „Náš odhad je, že Rusi budú v nadchádzajúcich niekoľkých týždňoch čoraz ťažšie hľadať ľudské zdroje i materiál. Budú si musieť dať nejakú prestávku a to dá Ukrajincom možnosť protiúderu,“ povedal na konferencii v Colorade.

BBC však upozorňuje, že tento pohľad sa môže zdať optimistický a schopnosť Ukrajiny na protiútok môže závisieť od väčších dodávok zbraní zo Západu, o ktorých sa ukrajinskí predstavitelia vyjadrujú, že často prichádzajú príliš pomaly.

Šéf MI6 v tejto súvislosti poznamenal, že nejaký úspech na bojisku by bol „dôležitou pripomienkou zvyšku Európy, že túto kampaň je možné vyhrať“, najmä pred zimou, počas ktorej bude pravdepodobne tlak na dodávky plynu. „Čakajú nás ťažké časy“, uviedol.

Ďalším dôvodom vytrvať v podpore a pomôcť Ukrajincom vyhrať alebo „aspoň vyjednávať z pozície výraznej sily“ je podľa neho skutočnosť, že čínsky líder Si Ťin-pching všetko pozorne sleduje. Zatiaľ podľa neho nie jasné, aké ponaučenie si Peking vezme z Putinových krokov na Ukrajine, je však dôležité pripomenúť čínskemu vedeniu, ako zle by mohla dopadnúť invázia na Taiwan.

Moore tiež potvrdil slová šéfa americkej CIA Williama Burnsa, ktorý deň predtým na fóre konštatoval, že Putin je zdravý. „Nie sú žiadne dôkazy, že by trpel zdravotnými problémami,“ uviedol.

8:00 Ukrajina môže ruským silám spôsobiť veľké škody, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videoprejave vo štvrtok večer vyhlásil, že Kyjev je schopný spôsobiť ruským silám rozsiahle škody. Ako píše agentúra Reuters, Ukrajina verí, že vďaka západným zbraniam - najmä raketometom s dlhým doletom, akými sú napríklad HIMARS od Spojených štátov - bude môcť spustiť protiofenzívu a znovu tak získať územia dočasne ovládané Moskvou.

Zelenskyj sa po stretnutí so zástupcami armády a ministerstva vnútra vyjadril optimisticky čo sa týka situácie na fronte. "Zhodli sme sa, že naše sily majú silný potenciál postupovať na bojisku a spôsobiť okupantom značné nové straty," povedal Zelenskyj.

Dodal, že každý ruský útok je "argumentom pre Ukrajinu na získanie ďalších (raketometov) HIMARS a iných moderných a účinných zbraní". "Každý z týchto útokov len posilňuje našu túžbu poraziť okupantov a to sa určite stane," zdôraznil ukrajinský líder.

Ukrajine sa aj pomocou západných zbraní darí brzdiť postup ruských inváznych síl a tiež eviduje úspechy čo sa týka útokov na sklady zbraní a munície. Ruská armáda si navyše podľa šéfa britskej tajnej služby SIS Richarda Moorea zrejme v nasledujúcich týždňoch urobí v bojoch na Ukrajine určitú operačnú prestávku, čo poskytne Kyjevu dôležitú príležitosť na protiútoky.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom príhovore vyjadril tiež očakávanie, že v piatok v Istanbule bude podpísaná dohoda o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Tento krok vo štvrtok avizovala kancelária tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. "Zajtra očakávame z Turecka správy pre náš štát ohľadom odblokovania našich prístavov," povedal Zelenskyj.

Informácie z predchádzajúceho dňa 21.7.2022:

17:20 Británia pošle Ukrajine ďalšie delá a protitankové zbrane 

Britská vláda pošle Ukrajine v nadchádzajúcich týždňoch ďalšiu vojenskú pomoc vrátane desiatok diel a viac ako 1600 protitankových zbraní. Oznámil to vo štvrtok britský minister obrany Ben Wallace, informujú denník The Guardian aj agentúra DPA.

„Spoločne s našimi medzinárodnými partnermi zabezpečíme, aby mala Ukrajina nástroje na obranu svojej krajiny pred Putinovou nelegálnou inváziou,“ uviedol Wallace. 

Británia podľa Wallacea poskytne Kyjevu aj protibatériové radarové systémy, ktoré slúžia na presné určenie zdroja paľby nepriateľského delostrelectva. Ukrajine dodá aj stovky dronov a viac ako 50.000 delostreleckých nábojov zo sovietskej éry, aké Kyjev aj teraz používa, spresnil minister. 

14:10 Na mesto Mykolajiv dopadlo sedem ruských rakiet

Na mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny v noci na štvrtok dopadlo sedem ruských rakiet, ktoré zasiahli nevyhnutnú infraštruktúru mesta. Uviedol to starosta mesta Oleksandr Sienkevyč. „Neviem si predstaviť nejaké vysvetlenie tohto bombardovania, keďže nebol zasiahnutý nijaký vojenský objekt alebo vojenský sklad. Zasiahnutá bola nevyhnutná infraštruktúra a objekty v blízkosti civilistov. Našťastie nie sú žiadne obete,“ povedal starosta. Informuje o tom portál cnn.com.

Sienkevyč konštatoval, že počas mesiacov bombardovania bolo v meste poškodených zhruba 540 viacposchodových obytných budov „vrátane šiestich, ktoré nie je možné opraviť“. Okrem toho bolo poškodených približne 680 súkromných domov a zabitých bolo 121 ľudí. Podľa starostu v meste, ktoré malo pred vojnou 480-tisíc obyvateľov, zostáva len zhruba 230-tisíc ľudí.

„Odporúčam obyvateľom Mykolajiva, aby z mesta odišli, keďže je nepretržite bombardované,“ vyjadril sa starosta. Šéf regionálnej vojenskej správy Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim o nočnom bombardovaní povedal, že dve z rakiet zasiahli a zničili sklad plný humanitárnej pomoci.

14:00 Ruské sily na Ukrajine nezničili žiadne systémy HIMARS

Ruským silám sa na Ukrajine nepodarilo zničiť žiadny raketomet HIMARS, ktorý ukrajinskej armáde poskytli Spojené štáty. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley.

Podľa neho systémy HIMARS poskytli Ukrajine nielen USA, ale aj ďalšie krajiny, napríklad Veľká Británia. „Do dnešného dňa Rusi nezničili tieto systémy a vždy, keď niečo také poviem, klopem na drevo. Oni (Ukrajinci, pozn.) ich využívajú veľmi efektívne,“ poznamenal Milley. Dodal, že problémom v súvislosti s týmito zbraňami môže byť iba nedostatok streliva.

12:00 Ukrajinská armáda zasiahla ďalších šesť ruských muničných skladov v Chersone

Ukrajinci zničili niekoľko ruských muničných skladov a veliteľských stanovíšť v Chersonskej oblasti. Informovali o tom ukrajinské ozbrojené sily. Hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuk uviedla, že za posledný deň zničili celkovo šesť muničných skladov v okupovanom Chersone. Informuje o tom spravodajský portál CNN, ktorý však upozorňuje, že nové zásahy nedokáže potvrdiť.

Regionálna vojenská správa v Chersone vo štvrtok informovala, že „v noci bolo v Chersonskej oblasti počuť hlučné explózie a streľbu“, vrátane Beryslavu na severnom brehu rieky Dneper.

Rusi podľa regionálnej vojenskej správy naďalej pália raketami na mesto Mykolajiv. „Ruskí okupanti vystrelili v noci na Mykolajiv sedem rakiet S-300,“ uviedli úrady, podľa ktorých zasiahli plynovod a sklad. „Dediny na demarkačnej línii sú pod neustálu paľbou,“ dodali. V dôsledku neustálych bojov tiež podľa nich v oblasti horia polia s plodinami a lesy.

11:10 Ostreľovanie Charkova si vyžiadalo ďalšie dve civilné obete

V dôsledku ostreľovania ukrajinského mesta Charkov prišli vo štvrtok o život dvaja ľudia a 19 utrpelo zranenia. Podľa agentúry AFP o tom informoval gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Charkovský primátor Ihor Terechov v statuse na platforme Telegram napísal: „Už druhý deň po sebe a približne v rovnakom čase okupant útočí na zastávky verejnej dopravy.“

Terechov narážal na udalosti zo stredy, keď rakety vypálené ruskou armádou zasiahli priestranstvo v blízkosti zastávky MHD. O život prišli traja ľudia, medzi nimi aj 13-ročný chlapec. Jeho 15-ročná sestra bola zranená.

Kým Terechov informoval o jednej obeti a 17 zranených po štvrtkovom útoku, Synehubov vo svojom statuse zverejnil aktuálnejšiu bilanciu útoku pripísaného ruskej armáde.

10:00 Ruské bombardovanie v Doneckej oblasti zničilo dve školy

Ruské bombardovanie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v noci na štvrtok zničilo dve školy v mestách Kramatorsk a Kosťantynivka. Fotografie zničených škôl vo štvrtok ráno na komunikačnej platforme Telegram zverejnil šéf ukrajinskej vojenskej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. „Ruskí okupanti dnes zničili dve školy, v Kramatorsku a Kosťantynivke," uviedol Kyrylenko a dodal, že zasiahnutá bola aj priemyselná zóna mesta Kramatorsk. Informuje o tom britský web The Guardian.

Informácie z predchádzajúceho dňa 20.7.2022:

19:03 Zelenská v Kongrese žiadala ďalšie zbrane pre Ukrajinu

Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská v stredu vystúpila s prejavom pred členmi amerického Kongresu a požiadala ich dodávky ďalších zbraní pre svoju krajinu. TASR správu prevzala z webovej stránky amerického denníka The New York Times.

Zelenská Kongres požiadala o viac zbraní na obranu pred „ruskými hrami o život,“ ktoré zabíjajú deti a rozdeľujú rodiny, píše The New York Times.

„Neprihováram sa vám ako prvá dáma, ale ako dcéra a matka,“" povedala. „Rusko ničí našich ľudí,“ povedala Zelenská a dodala, že voči jej krajine sa vedie nevyprovokovaná a invazívna teroristická vojna.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

16:26 USA pošlú Ukrajine ďalšie štyri raketomety HIMARS

Spojené štáty pošlú Ukrajine štyri ďalšie salvové raketomety HIMARS. Povedal to v stredu americký minister obrany Lloyd Austin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Budeme aj naďalej hľadať inovatívne spôsoby, ako pokračovať v dlhodobej podpore odvážnych mužov a žien z ukrajinských ozbrojených zložiek. Prispôsobíme našu pomoc s cieľom zaistiť, že Ukrajina má technológie, strelivo a palebnú silu na ubránenie sa,“ povedal Austin na začiatku stretnutia so spojencami prostredníctvom videokonferencie. Súčasťou americkej zásielky bude strelivo do raketometov a ďalšia delostrelecká munícia.

Spojené štáty dodali Kyjevu od polovice júna už osem salvových raketometov HIMARS, napísala v utorok agentúra AFP. Americké ministerstvo obrany minulý piatok (15. júla) na svojej oficiálnej webovej stránke potvrdilo, že USA sľúbili dodať ešte ďalšie štyri systémy. So zásielkou oznámenou v stredu sa celkový počet poskytnutých HIMARS-ov zvýši na 16, dodal Austin.

15:25 Pri ruskom bombardovaní Charkiva zomreli traja ľudia

Traja ľudia vrátane 13-ročného chlapca zomreli v stredu ráno pri ruskom bombardovaní mesta Charkiv na severovýchode Ukrajiny. Uviedol to šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Synjehubov. „Nanešťastie traja ľudia, a to 13-ročný chlapec, jeden muž a jedna žena, boli zabití pri rannom bombardovaní okresu Saltivskyj v Charkive zo strany okupantov," napísal Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram. 

SITA/AP Photo/Andrii Marienko

„Zranená bola 72-ročná žena," dodal. Synjehubov odporučil obyvateľom Charkiva, ktorý bol pred začiatkom ruskej invázie druhým najväčším mestom na Ukrajine, aby von vychádzali len v nevyhnutných prípadoch. Informuje o tom portál cnn.com.

14:08 Ruské vojenské ciele na Ukrajine už nie sú zamerané len na východ, povedal Lavrov 

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že ruské vojenské ciele na Ukrajine sa už nesústreďujú len na východ krajiny. Lavrov dodal, že zámery Kremľa zmenili dodávky západných zbraní pre ukrajinskú armádu.

Agentúra AFP vo svojej stredajšej správe citovala z Lavrovovho rozhovoru pre Margaritu Simoňjanovú, šéfredaktorku televízie RT a mediálnej skupiny Rossija segodňa, považovaných za nástroj propagandy Kremľa.

13:36 Ukrajinské sily zasiahli strategicky dôležitý most v Chersonskej oblasti

Ukrajinské sily zasiahli a výrazne poškodili strategicky dôležitý most cez rieku Dneper v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktorú z veľkej časti okupujú ruské invázne jednotky. V stredu to uviedol promoskovský lokálny predstaviteľ Kyrylo Stremousov, informuje agentúra AP.

Ukrajinské sily podľa Stremousova zasiahli Antonivský most v stredu raketovými útokmi celkovo 11-krát. Kyjev použil salvové raketomety HIMARS, ktoré mu dodali Spojené štáty, priblížil. Niektoré rakety zachytila ruská protivzdušná obrana, dodal. Pre ruské štátnu agentúru TASS Stremousov povedal, že most je síce veľmi poškodený, ale nehrozí jeho zrútenie. Už v utorok došlo k miernemu poškodeniu po ostreľovaní ukrajinskými silami.

Podľa britského ministerstva obrany je tento most výrazne slabým miestom ruských síl. Predstavuje totiž jeden len z dvoch cestných prechodov cez rieku Dneper, ktoré môže Rusko využívať na dopĺňanie zásob alebo stiahnutie svojich síl na území, ktoré okupuje západne od tejto rieky, uviedol rezort obrany na Twitteri.

9:50 Putin tvrdí, že Ukrajina nemá v záujme plniť podmienky mierovej dohody

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu povedal, že Moskva nevidí zo strany Ukrajiny ochotu plniť podmienky predbežnej mierovej dohody, ktorá bola podľa jeho slov uzavretá počas marcových rokovaní v tureckom Istanbule. Putin po príchode z návštevy Iránu novinárom povedal, že Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty sa ponúkli, že budú sprostredkovateľmi riešenia konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou.

Ohľadom prípadného stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským šéf Kremľa uviedol, že Kyjev sa nepridŕža podmienok predbežnej mierovej dohody, ktorá bola prakticky dosiahnutá už v marci. Putin tento výrok ďalej nekonkretizoval.

7:41 Ukrajina musí vyhrať vojnu do zimy

„Pre nás je veľmi dôležité, aby vojna nepokračovala aj v zime. Lebo po zime, keď budú mať Rusi ďalší čas na upevnenie pozícií, to bude pre nás určite ťažšie. Je veľmi dôležité nedať im tú možnosť,“ povedal Jermak pre ukrajinský týždenník Novoje vremia.

„Naším cieľom je víťazstvo,“ uviedol Jermak.

Informácie z predchádzajúceho dňa (19.7.2022):

16:00 Ukrajina a Rusko si vymenili telá desiatok mŕtvych vojakov

Ukrajina a Rusko si vymenili niekoľko desiatok mŕtvych tiel svojich vojakov. TASR správu prevzala v utorok z agentúry DPA.

Rusko zaútočilo proti Ukrajine pred takmer piatimi mesiacmi 24. februára. Obe strany však len zriedka informujú o svojich stratách, píše DPA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa DPA naposledy ohlásil 3500 zabitých vojakov, ktorým boli posmrtne udelené vyznamenania.

14:00 Armáda odráža ruské útoky na Avdijivku v Doneckej oblasti

Ruské sily sa v ostatných dňoch pokúsili o niekoľko útokov na mesto Avdijivka severne od Donecka, ale ukrajinské jednotky udržali svoje pozície. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na lokálneho vojenského veliteľa Vitalija Barabaša.

„Niekoľko dní po sebe sa nepriateľ pokúša uskutočniť útok v našom smere na Avdijivku. Všetky ich pokusy sú však neúspešné,“ poznamenal Barabaš a dodal, že ruské tvrdenia o obsadení dedín v tejto oblasti boli „falošné“. „Pred niekoľkými dňami vykonali v tomto smere veľmi vážne útočné akcie a ako uviedol generálny štáb, mali určitý úspech, ale netrvalo to dlho, pretože do večera boli naše pozície vybojované späť,“ dodal Barabaš.

Ruskí vojaci podľa neho pri Avdijivke prišli o štyri tanky a rovnaký počet vozidiel, pričom zahynulo približne 40 Rusov. Dodal, že na ukrajinskej strane prišli o život štyria vojaci a zhruba 30 utrpelo zranenia. CNN podotýka, že nemôže nezávisle overiť straty ani jednej zo strán konfliktu.

Barabaš pochválil americké systémy HIMARS a húfnice M777: „Vidíme ich pozitívny prínos.“ Varoval však, že sily podporované Ruskom zhromaždili za ostatných osem rokov značné množstvo munície v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. „Chvíľu potrvá, kým sa im minie,“ povedal Barabaš.

13:40 Rusi zasiahli centrum Kramatorska, hlásia odtiaľ najmenej jednu obeť

Ruské jednotky zasiahli v utorok centrum ukrajinského mesta Kramatorsk, pričom odtiaľ hlásia najmenej jednu obeť. Referuje o tom web Ukrajinská pravda. Podľa starostu mesta Oleksandra Hončarenka na mieste už zasahujú špecialisti na výbušniny a záchranári. Šéf vojenskej samosprávy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko informoval, že raketa zasiahla obytný dom, v ktorom horí viacero požiarov.

12:00 Počet obetí útoku na Vinnyciu stúpol na 25

Počet obetí minulotýždňového štvrtkového raketového útoku na ukrajinské mesto Vinnycia stúpol na 25. Ako informuje web Ukrajinská pravda, najnovšou obeťou je lekárka, ktorá bola na klinike v čase, keď nastal útok. „Tri deti zostali bez matky,“ povedal gubernátor Vinnyckej oblasti Serhij Borzov.

Útok si okrem spomenutého počtu obetí, medzi ktorými boli aj deti, vyžiadal i viac ako 200 zranených. Útok bol podľa prezidenta Volodymyra Zelenského zameraný na terorizovanie civilistov a vyzval medzinárodnú komunitu, aby uznala Rusko za teroristický štát.

Samotní Rusi tvrdili, že útok bol namierený na vojenský objekt v čase, keď sa v ňom konalo stretnutie velenia ukrajinských vzdušných síl so zástupcami zahraničných dodávateľov zbraní, pričom celkovo ponúkli tri rôzne verzie na ospravedlnenie svojho útoku.

11:00 Udržanie efektívnej útočnej bojovej sily predstavuje pre Rusov čoraz väčší problém

Rusko sa na Ukrajine snaží udržať efektívnu útočnú bojovú silu, pričom tento problém je čoraz naliehavejší. V najnovšej správe to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany.

Podľa Britov čelí Rusko dileme, či poslať svoje zálohy do Donbasu na východe Ukrajiny alebo do južnej Chersonskej oblasti, kde môže Ukrajina uskutočniť mohutnú protiofenzívu. Tempo postupu Ruska v Donbase podľa Britov bude pravdepodobne veľmi pomalé pre nedostatok vojakov.

8:30 Prílev západných zbraní mení rovnováhu na bojiskách Ukrajiny, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ukrajinské ozbrojené sily sú teraz schopné spôsobiť ruským jednotkám "značné straty". Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN, ktorá dodala, že aj podľa ďalších ukrajinských vládnych činiteľov prílev zbraní zo Západu, určených pre ukrajinskú armádu, mení situáciu na bojiskách.

Vo svojom každodennom videoposolstve Zelenskyj uviedol, že ozbrojené sily sú "schopné spôsobiť okupantom značné logistické straty".

"Pre ruskú armádu je čoraz ťažšie udržať pozície na dobytom území. Krok za krokom postupujeme, narúšame zásobovanie okupantov a identifikujeme a neutralizujeme kolaborantov," dodal.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj uviedol, že "dobre načasovaný príchod" delostrelectva dlhšieho dosahu, ako sú americké systémy HIMARS, pomáha meniť situáciu na bojiskách.

Podľa Zalužného sa ukrajinskej armáde podarilo stabilizovať situáciu na bojiskách. Označil ju za zložitú, ale úplne pod kontrolou. Zásluhu na tom pripísal systémom M142 HIMARS, ktorými sa daria "chirurgicky presné údery na nepriateľské kontrolné stanovištia a muničné a palivové sklady".

CNN dodala, že jej tímy tento mesiac identifikovali takmer 20 takýchto "úderov" v oblastiach ďaleko za pozíciami ruskej armády, a to v Doneckej, Luhanskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti. Niektoré z nich spôsobili veľké explózie a viacnásobné detonácie.

Aj tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov v rozhovore pre ukrajinskú televíziu povedal, že vďaka dodávkam dostatočného objemu zbraní od partnerov sa Ukrajine podarilo "vytvoriť určitú paritu na určitých pozíciách" frontu.

Danilov podľa CNN uviedol, že Ukrajina by v budúcnosti chcela viac zbraní, aby sa rovnováha naklonila v jej prospech, "aby sme mali čo najviac možností ukončiť túto vojnu čo najskôr".

Šéf oblastnej vojenskej správy v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny Serhij Hajdaj v pondelok v súvislosti so situáciou v Donbase povedal, že "západné zbrane nefungujú na 100, ale na 200 percent", keďže ruské sklady i veliteľské stanovištia "boli vyhodené do vzduchu".

Podľa Hajdaja sa "Rusi naozaj obávajú ďalšieho nárastu (počtu) týchto západných zbraní".

V reakcii na tento vývoj ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok nariadil ruskej armáde, aby prioritne ničila ukrajinské zbrane ďalekého dosahu a delostrelectvo. Minulú sobotu zasa vydal rozkaz, aby ruské jednotky zintenzívnili vojenskú operáciu na Ukrajine s cieľom zabrániť ukrajinským útokom na oblasti ovládané Ruskom.

7:30 Po incidente v jadrovej elektrárni v Enerhodare hlásia úmrtia a zranených ruských vojakov

Viacero ľudí zahynulo a najmenej deväť ruských vojakov utrpelo zranenia pri zatiaľ nevysvetlenom pondelňajšom incidente v jadrovej elektrárni v Enerhodare v Zaporižžskej oblasti. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na starostu mesta Dmytra Orlova.

Približne 50-tisícový Enerhodar, v ktorom sa nachádza najväčšia jadrová elektráreň v Európe, okupujú ruské sily už od marca. Orlov, ktorý sa nenachádza v meste, uviedol, že ruskí vojaci „boli urgentne dopravení do mestskej nemocnice so zraneniami rôznej závažnosti. Niektorí boli hospitalizovaní a jeden bol na jednotke intenzívnej starostlivosti“.

„Sú tam aj mŕtvi, ale presné čísla momentálne nevieme uviesť,“ povedal Orlov. Ruská strana zatiaľ neinformovala o tom, čo sa stalo.

Ralf1969

Informácie z predchádzajúceho dňa (18.7.2022):

20:50 Putin tvrdí, že Rusko zostane silné aj napriek hromadiacim sa sankciám 

Západné sankcie proti Rusku sú veľký problém, ale prezident Vladimir Putin tvrdí, že jeho krajina bude pracovať a všetky ich prekoná. Nedá sa postaviť taký „obrovský plot“, ktorý by Rusko izoloval od zvyšku sveta, dodal. V pondelok o tom informovala tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax.

„Je jasné, že toto bude pre našu krajinu veľký problém,“ povedal Putin pre Interfax o západných sankciách. „Nielenže sa nevzdáme... To určite nie. Práve naopak - a aj keď priznávame, že pred nami je kolosálna kopa ťažkostí, budeme intenzívne a profesionálne pracovať na nových riešeniach,“ dodal k téme sankcií, ktoré zaviedol Západ proti Rusku za to, že vedie vojnu na Ukrajine.

14:00 Rusi útočia na kombajny a polia s pšenicou, aby Ukrajinci nemohli zožať úrodu

Ruské sily podpaľujú ukrajinské pšeničné polia, čím komplikujú export obilia z krajiny. Referuje o tom spravodajská televízia CNN, ktorej sa podarilo dostať k záberom usvedčujúcim ruskú armádu z úmyselného ničenia ukrajinskej úrody. Tie nakrútil ukrajinský vojenský dron.

Ukrajinský farmár na mieste, kam dopadla ruská raketa, 12.6.2022SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky, FileUkrajinský farmár na mieste, kam dopadla ruská raketa, 12.6.2022

Reportér CNN Ivan Watson bol osobne na jednej z fariem na juhu Ukrajiny, kde farmári doslova súperia s časom, aby stihli zožať pšenicu predtým, ako by do nej mohli dopadnúť ruské rakety. Na videu je možné vidieť desiatky ruských rakiet, ktoré z polí zozbierali farmári, ako aj zničené poľnohospodárske vozidlá a stroje.

13:10 V Chersonskej oblasti ukrajinská armáda zasiahla dva ruské sklady

Ukrajinská armáda zasiahla dva sklady na území Chersonskej oblasti, ktorú okupuje Rusko. Jeden o 23:00 v nedeľu večer miestneho času v obci Čulakivka a druhý v dedine Rajske neďaleko mesta Nova Kachovka o 5:00 v pondelok ráno. Pre televíziu CNN to povedal poradca šéfa civilno-vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Serhij Chlan. Dodal, že detonácie v dedine Rajske trvali niekoľko hodín. Na videozáznamoch zverejnených na sociálnych médiách v pondelok ráno bolo vidieť veľké explózie.

Ukrajinské sily už skôr zasiahli veľký sklad v meste Nova Kachovka, kde podľa nich bola ruská munícia. Príchod západných delostreleckých a raketových systémov s veľkým dosahom a vysokou presnosťou umožnil ukrajinským silám zasahovať ruské zásobovacie trasy a sklady ďaleko za frontovými líniami.

12:20 Ruské delostrelectvo zničilo budovu v Torecku, zahynulo šesť ľudí

Šesť osôb zahynulo v pondelok pri zásahu dvojposchodovej budovy vo východoukrajinskom Torecku ruským delostrelectvom. Zasiahnutá budova je zničená, píše TASR podľa správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na miestnych záchranárov. 

„Záchranári našli päť mŕtvych tiel. Tri osoby vyslobodili spod trosiek, avšak jedna z nich neskôr v nemocnici zomrela,“ uvádza sa vo vyhlásení záchranárov.

Tridsaťtisícové mesto Toreck leží v Doneckej oblasti približne 50 kilometrov južne od Kramatorska, ktorý je jedným z posledných priemyselných miest na východe Ukrajiny ovládaných Kyjevom.

10:45 Moskva na Ukrajine posilňuje frontové línie Wagnerovou skupinou, tvrdí Británia

Moskva podľa britského ministerstva obrany využíva Wagnerovu skupinu na posilnenie frontových línií na Ukrajine. Straty, ktoré táto ruská súkromná armáda utrpela, však pravdepodobne budú ovplyvňovať jej efektívnosť, uviedol britský rezort obrany v najnovšej aktualizácii spravodajských informácií o vývoji vojny na Ukrajine. Informuje o tom britský web The Guardian.

Wagnerova skupina podľa správy britského ministerstva obrany určite zohrala ústrednú rolu v nedávnych bojoch, vrátane ruského obsadenia miest Popasna a Lysyčansk. Tieto boje podľa neho skupine spôsobili veľké straty. Ruská súkromná armáda preto znižuje štandardy pre nábor bojovníkov a prijíma odsúdené osoby a ľudí, ktorých v minulosti mala na čiernom zozname. Okrem toho novým odvedencom poskytuje veľmi obmedzený výcvik. „To s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvní budúcu operačnú efektívnosť skupiny,“ dodal britský rezort obrany.

9:40 Šojgu nariadil ruským silám prioritne ničiť ukrajinské rakety a delostrelectvo 

Ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil ruskej armáde, aby prioritne ničila ukrajinské zbrane ďalekého dosahu a delostrelectvo. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na rezort obrany v Moskve.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service photo via AP

Kyjev tvrdí, že s použitím niekoľkých raketových systémov, ktoré nedávno dostal od západných krajín, vykonal viacero úspešných útokov na 30 ruských logistických a muničných skladov.

Agentúra DPA píše, že cielené útoky na tie ukrajinské zbrane, „z ktorých sú ostreľované obytné oblasti v Donbase“, ohlásil Šojgu počas návštevy ruských jednotiek..

Šojgu už v sobotu nariadil ruským silám, aby zintenzívnili vojenskú operáciu na Ukrajine s cieľom zabrániť ukrajinským útokom na oblasti ovládané Ruskom.

Informácie z predchádzajúceho dňa (17.7.2022):

19:45 Rusi sa v Chersonskej oblasti začínajú skrývať v husto osídlených oblastiach

Ruské sily v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny menia svoju taktiku a snažia sa skrývať za civilné obyvateľstvo. Referuje o tom britský web The Guardian s odvolaním sa na ukrajinské vojenské velenie na juhu krajiny.

Ukrajinské sily už viac ako mesiac vyvíjajú tlak na ruskú obrannú líniu v Chersonskej oblasti a po nedávnych vyhláseniach ukrajinských politikov vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského sa dá očakávať, že Ukrajinci začnú ofenzívu s cieľom vytlačiť Rusko z okupovaných území na juhu.

Ukrajinské velenie na juhu informovalo, že ruskí vojaci sa rozmiestňujú v „husto obývaných oblastiach“ v nádeji, že Ukrajina nebude podnikať útoky na regióny, kde žijú ich vlastní ľudia. Dodalo, že ruská armáda pokračuje v pravidelných útokoch na Hadí ostrov „snažiac sa vytvoriť ilúziu kontroly nad ostrovom“.

„V noci dva bombardéry Su-24 opäť zasiahli zvyšky nepriateľského vybavenia na ostrove. Neutrpeli sme žiadne straty,“ uviedlo velenie na Facebooku.

18:45 Zelenskyj si pripomenul 8. výročie zostrelenia lietadla nad východnou Ukrajinou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vydal v nedeľu sústrastné vyhlásenie k ôsmemu výročiu zostrelenia komerčného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines nad Doneckou oblasťou v roku 2014, keď zahynulo všetkých 298 ľudí na palube, väčšinou Holanďanov. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Zelenskyj na Twitteri napísal: "Na ôsme výročie havárie letu MH17 sme v myšlienkach s príbuznými a priateľmi nevinných ľudí, ktorých zabilo Rusko. V súčasnosti Rusko pokračuje v rozsievaní žiaľu a smrti na ukrajinskej pôde. Ale trestu nič neunikne. Každý zločinec bude postavený pred spravodlivosť!"

Počas prebiehajúcej invázie Ruska na Ukrajine vníma medzinárodné spoločenstvo tohtoročné výročie zostrelenia lietadla ešte silnejšie. Rusko totiž stále popiera účasť na zostrelení letu MH17 z Amsterdamu do Kuala Lumpur - aj napriek zisteniam medzinárodného vyšetrovania, v rámci ktorého množstvo svedkov uviedlo, že videlo, ako bol protilietadlový raketový komplet Buk tajne prepravený cez hranicu z Ruska na Ukrajinu len niekoľko hodín pred tým, ako 17. júla 2014 zostrelil komerčné lietadlo spoločnosti Malaysia Airlines na východe Ukrajiny.

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová tiež vydala na ôsme výročie havárie ostré vyhlásenie vyzývajúce medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo kroky proti Rusku.

18:30 Zatkli predstaviteľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ktorý prezrádzal Rusom štátne tajomstvá

Ukrajinskí vyšetrovatelia zatkli popredného predstaviteľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktorý prezrádzal spravodajské a utajované informácie ruským špeciálnym službám. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na štátny vyšetrovací úrad.

Podľa spomenutého webu zadržaným mužom je Oleg Kulinič, niekdajší predstaviteľ SBU na Kryme. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho do funkcie vymenoval v októbri 2020, odvolal ho 2. marca tohto roka. Kulinič bol súčasťou zločineckej organizácie, ktorá vykonávala spravodajské a podvratné aktivity voči Ukrajine.

13:00 Na ruskej strane padlo už viac ako 38-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 38 300 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 1684 tankov, 3879 bojových obrnených vozidiel, 2746 vozidiel a palivových nádrží, 846 delostreleckých systémov, 248 odpaľovacích raketových systémov, 110 systémov protivzdušnej obrany, 188 vrtuľníkov, 220 lietadiel, 688 dronov, 166 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 68 kusov špeciálnej techniky.

Počas soboty zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti, uviedol ukrajinský generálny štáb.

10:30 Rusi sa obávajú ukrajinského ťaženia na juhu, tvrdia Briti

Rusko v obave z postupu ukrajinskej armády posilňuje svoje obranné pozície v okupovaných oblastiach na juhu Ukrajiny. Ako na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany, ruské sily presúvajú personál, vybavenie a muničné sklady medzi Mariupoľom a Zaporižžiou, a taktiež v Chersonskej oblasti. V Rusmi ovládanom meste Melitopoľ sprísnili bezpečnostné opatrenia.

Ukrajinské sily už viac ako mesiac vyvíjajú tlak na ruskú obrannú líniu v Chersonskej oblasti a po nedávnych vyhláseniach ukrajinských politikov vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského sa dá očakávať, že Ukrajinci začnú ofenzívu s cieľom vytlačiť Rusko z okupovaných území na juhu.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov pred niekoľkými dňami vyhlásil, že do ofenzívy v južných oblastiach Ukrajiny zapoja milión bojovníkov, z toho 700-tisíc vojakov a 300-tisíc členov národnej gardy, polície a pohraničnej stráže, pričom ofenzívu podporia účinné zbrane zo Západu.

9:30 Ukrajinská armáda hlási odrazenie ruských útokov na Sloviansk

Ukrajinské ozbrojené sily odrazili útoky ruských jednotiek v oblasti mesta Sloviansk v Doneckej oblasti na východe krajiny. Oznámil to v nedeľu ukrajinský generálny štáb, podľa ktorého bola vojenská i civilná infraštruktúra v rôznych lokalitách terčom mohutnej delostreleckej paľby. Informovala o tom agentúra DPA.

Ruská armáda znova ostreľovala aj oblasti miest Siversk a Bachmut v tej istej oblasti, kde delostrelectvom zasiahla desiatky obcí, dodal generálny štáb v Kyjeve. Jeho informácie nebolo možné nezávisle overiť.

"Vzhľadom na veľké straty vo vlastných radoch je väčšina jednotiek okupačných síl vo veľmi zlom morálno-psychologickom stave a hľadá spôsob, ako sa vyhnúť účasti na ďalších bojových operáciách," tvrdí tiež ukrajinská armáda.

Ruské ministerstvo obrany ohlásilo rozšírenie ofenzívy na východe Ukrajiny. Po obsadení Luhanskej oblasti chce Rusko dobyť aj celú susednú Doneckú oblasť, ktoré spolu tvoria región známy ako Donbas. Ukrajinský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj však v nedeľu uviedol, že pod kontrolou Kyjeva sú ešte dve dediny, čím znova poprel tvrdenia Moskvy o úplnom dobytí tejto oblasti, píše DPA.

Počas noci na nedeľu hlásili "mohutnú raketovú paľbu" aj v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny, kde boli zasiahnuté dva priemyselné podniky, uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

Rakety v noci opäť dopadli aj na mesto Charkov na severovýchode, odkiaľ hlásili zásah päťposchodovej priemyselnej budovy a zranenie 59-ročnej ženy, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

9:00 Armáda začne útočiť na ruské ciele na Kryme, potvrdil predstaviteľ rozviedky

Hlavné riaditeľstvo ukrajinskej spravodajskej služby (GUR) uviedlo, že ruské vojenské objekty na okupovanom polostrove Krym patria medzi ciele, na ktoré sa ukrajinské jednotky majú zamerať. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyjadrenia predstaviteľa GUR Vadyma Skibického.

„Krymský polostrov sa jednoducho stal centrom presunu všetkého vybavenia a zbraní, ktoré idú z Ruskej federácie do južných oblastí našej krajiny,“ vyhlásil Skibickyj a podotkol, že ruská flotila v Čiernom mori využíva Krym a jeho okolie na raketové útoky smerom na ukrajinské územie. „Z tohto dôvodu je to tiež jeden z cieľov, ktoré musia byť zasiahnuté, aby bola zaistená bezpečnosť našich občanov, našich zariadení a Ukrajiny všeobecne,“ dodal.

8:00 Ukrajina bude pokračovať v znovuzískavaní okupovaných území, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu večer vyhlásil, že jeho krajina znovu získala pod svoju kontrolu niektoré oblasti obsadené Ruskom a bude pokračovať v boji o opätovné nadobudnutie okupovaného územia. TASR správu prevzala zo servisu tlačovej agentúry DPA.

"Podarilo sa nám už oslobodiť časť územia obsadeného po 24. februári," povedal Zelenskyj vo svojom každodennom videopríhovore, pričom mal na mysli dátum, keď Rusko začalo svoju vojenskú inváziu na Ukrajinu. "Postupne oslobodíme aj ďalšie oblasti našej krajiny, ktoré sú v súčasnosti okupované," povedal.

Ukrajinské sily nedávno začali protiofenzívu na juhu krajiny a pred niekoľkými dňami ostreľovali ruský muničný sklad v Chersonskej oblasti. Zelenskyj zároveň žiada vytvorenie "osobitného tribunálu" na vyšetrovanie ruskej agresie na Ukrajine.

Takmer dva milióny ľudí vrátane státisícov detí Rusko nútene deportovalo z Ukrajiny, odkedy Kremeľ vo februári spustil rozsiahlu vojenskú ofenzívu, tvrdí Zelenskyj. Ľudia z okupovaných oblastí sú presúvaní ďaleko do vnútrozemia Ruska.

Rusko tvrdí, že počas svojej "špeciálnej vojenskej operácie" neútočí na civilistov. Hovorca ukrajinského ministerstva obrany v piatok uviedol, že len 30 percent ruských útokov zasahuje vojenské ciele, pričom zvyšok striel dopadá na civilné objekty.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v sobotu ruským silám nariadil zintenzívniť vojenskú operáciu na Ukrajine s cieľom zabrániť ukrajinským útokom na oblasti ovládané Ruskom. Šojgu tak uskutočnil počas inšpekcie síl zúčastňujúcich sa na operácii na Ukrajine, pričom udelil aj viacero vyznamenaní.

Informácie z predchádzajúceho dňa 16.7.2022:

18:00 Ruská spoločnosť s toľkými vrahmi bude zmrzačená celé generácie, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sľúbil obnovu všetky materské a iné školy, univerzity a ďalšie vzdelávacie inštitúcie, ktoré boli zničené ruskými útokmi na Ukrajine. Učinil tak prostredníctvom sobotňajšieho vyhlásenia na Facebooku.

„Určite obnovíme všetko, čo votrelci zničili. Každú z viac ako 2-tisíc vzdelávacích inštitúcií - všetky škôlky, všetky školy, inštitúcie, univerzity... A hlavné je, že si zachováme našu ľudskosť a našu civilizáciu. Ruská spoločnosť s toľkými vrahmi a katmi zostane zmrzačená celé generácie, a to vlastnou vinou,“ vyhlásil Zelenskyj.

16:00 Rusko zintenzívnilo útoky na ukrajinské mestá, zahynulo viacero civilistov

Rusko v sobotu zintenzívnilo útoky voči Ukrajine, pričom na viacerých miestach ukrajinského územia evidujú civilné obete. Udialo sa tak po tom, ako ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil zosilnenie operácií vo všetkých oblastiach.

Najmenej traja civilisti zahynuli a ďalší traja utrpeli zranenia pri raketovom útoku na severoukrajinské mesto Čuhujiv. Podľa policajného predstaviteľa v Charkovskej oblasti Serhija Bolvinova ruský útok nastal v skorých ranných hodinách a rakety boli pravdepodobne odpálené z ruského územia. Čuhujiv leží asi 120 kilometrov od ruských hraníc.

V susednej Sumskej oblasti zahynul jeden civilista a ďalších najmenej sedem bolo zranených po tom, čo Rusi spustili mínometnú a delostreleckú paľbu na tri mestá a dediny neďaleko ruských hraníc. Informoval o tom v sobotu ráno na Telegrame gubernátor oblasti Dmytro Žyvyckyj.

Za ostatných 24 hodín prišlo o život sedem civilistov a ďalších 14 utrpelo zranenia v mestách v Doneckej oblasti. Na juhu Ukrajiny boli dvaja ľudia zranení ruským ostreľovaním v meste Baštanka, severovýchodne od čiernomorského mesta Mykolajiv. Dvaja ľudia zomreli a jednu ženu museli hospitalizovať po ruskom raketovom útoku na mesto Nikopol v Dnipropetrovskej oblasti.

14:00 Šojgu nariadil zintenzívniť vojenskú operáciu na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v sobotu ruským silám nariadil zintenzívniť vojenskú operáciu na Ukrajine s cieľom zabrániť ukrajinským útokom na oblasti ovládané Ruskom. TASR správu prevzala z agentúr DPA a Reuters.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo, že Šojgu dal potrebné príkazy na rozšírenie činností bojových skupín vo všetkých smeroch špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Cieľom je zabrániť režimu v Kyjeve, aby pokračoval v delostreleckých a raketových útokoch na infraštruktúru a civilistov v Donbase a ďalších oblastiach.

Šojgu v sobotu uskutočnil inšpekciu síl zúčastňujúcich sa na operácii na Ukrajine, počas ktorej udelil viacero vyznamenaní.

Rusko spustilo špeciálnu operáciu na Ukrajine 24. februára. Po počiatočných neúspechoch na severe krajiny sa ruským silám neskôr podarilo pomocou delostreleckých útokov získať územia v Donbase na východe Ukrajiny, kde obsadili Luhanskú oblasť, píše DPA.

Postup Ruska sa však v posledných týždňoch zastavil po tom, ako ukrajinská strana nasadila salvové raketomety HIMARS. Raketové útoky ukrajinských síl zničili v posledných týždňoch viacero logistických centier ruskej armády vrátane skladov zbraní a munície na ukrajinskom území, píše DPA.

Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

13:30 Ukrajinská armáda po ústupe z Lysyčanska odráža ruské útoky

Ukrajinskej armáde sa darí odrážať ruské útoky po tom, sa pred niekoľkými dňami dala na ústup z mesta Lysyčansk v Luhanskej oblasti. V najnovšej správe to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany.

Podľa Britov sa Rusi naďalej sústredia na obsadenie miest Siversk a Bachmut. Začiatkom týždňa Rusi tvrdili, že vstúpili na okraj Siverska, čo podľa britského ministerstva obrany nebola pravda. „Rusko už predtým viackrát predčasne a nepravdivo informovalo o úspechu. Toto je pravdepodobne čiastočne zamerané na demonštráciu úspechu pred domácim publikom a na posilnenie morálky bojujúcich síl,“ uvádzajú Briti.

12:00 Ukrajina hlási ďalšie ruské útoky na mestá

Dvaja ľudia zahynuli v sobotu pri ruskom ostreľovaní mesta Nikopol na juhu Ukrajiny, oznámila tamojšia záchranná služba. Podľa gubernátora Dnepropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka Rusko na mesto vystrelilo 53 rakiet Grad, uviedla agentúra Reuters, od ktorej TASR informácie prevzala.

Ide o najnovší zo série raketových útokov ruských síl na mestské oblasti na Ukrajine, ktoré si za posledné tri dni vyžiadali takmer 40 obetí na životoch a ďalšie desiatky zranených. V sobotu ráno sa sirény leteckého poplachu ozvali aj v ukrajinskej metropole Kyjev.

V noci na sobotu ruská strela zasiahla mesto Čuhujiv v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, kde zabila troch ľudí vrátane 70-ročnej ženy, oznámil v sobotu oblastný gubernátor Oleh Synehubov.

Útok poškodil dvojposchodovú obytnú budovu, školu a obchod, trosky prehľadávali záchranári. Podľa polície ruské sily odpálili na Čuhujiv štyri rakety z neďalekého západoruského mesta Belgorod okolo 3.30 h miestneho času.

V piatok večer ruské rakety dopadli aj na mesto Dnipro, kde zahynuli traja ľudia a 15 osôb utrpelo zranenia, uviedol gubernátor Rezničenko na sociálnej sieti. Strely podľa neho zasiahli priemyselný závod a vedľajšiu ulicu. Zábery na sociálnych médiách ukazovali hustý čierny dym stúpajúci z budov a horiace autá.

Rusko, ktoré spustilo inváziu na Ukrajinu 24. februára, tvrdí, že počas svojej operácie neútočí na civilistov, pripomína Reuters. Hovorca ukrajinského ministerstva obrany v piatok uviedol, že len 30 percent ruských útokov zasahuje vojenské ciele, pričom zvyšok striel dopadá na civilné objekty.

SITA/AP Photo/Nariman El-Mofty

10:00 Rusko po operačnej prestávke obnovilo útočné operácie v Donbase

Ruské ozbrojené sily opätovne zintenzívnili útoky na východe Ukrajiny po preskupovaní z uplynulých dní. Ukrajinské jednotky za posledných 24 hodín odrazili okrem iného ich pokusy o postup v oblasti mesta Bachmut, uviedol v sobotu ukrajinský generálny štáb. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.

"Po preskupení nepriateľ obnovil útok na tepelnú elektráreň Vuhlehirsk a boje pokračujú," píše sa tiež v situačnej správe. Tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Experti z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) však tiež konštatovali, že ruské jednotky zrejme ukončujú "operačnú prestávku", ktorú mali po dobytí susediacich miest Severodoneck a Lysyčansk.

Aktuálne sú boje stále menšieho rozsahu. "Ak sa operačná prestávka skutočne skončila, Rusi budú v najbližších 72 hodinách pravdepodobne pokračovať v útokoch a rozšíria ich," uvádza sa v najnovšej analýze ISW.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým povedal, že vojna proti jeho krajine poškodí ruskú spoločnosť na celé desaťročia.

Ukrajina si zachová "ľudskosť a civilizáciu", uviedol Zelenskyj v pravidelnom videopríhovore v piatok večer s prísľubom, že obnovené budú aj zničené vzdelávacie inštitúcie. "Ale ruská spoločnosť, s toľkými vrahmi a katmi, zostane ochromená po celé generácie – a vlastnou vinou," vyhlásil podľa DPA.

Po nových útokoch vo viacerých ukrajinských regiónoch Zelenskyj tiež opätovne vyzval obyvateľov, aby neignorovali sirény varujúce pred leteckými útokmi. Tie sa podľa AFP ozývali takmer po celej krajine.

9:00 Rusko ostreľuje z jadrovej elektrárne okolité oblasti

Rusko využíva najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe ako základňu na skladovanie zbraní vrátane raketových systémov a ostreľovanie okolitých oblastí na Ukrajine. Uviedol to predstaviteľ ukrajinskej nukleárnej agentúry, informovala v sobotu agentúra AFP.

Prezident spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin vyhlásil, že situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni je "mimoriadne napätá". Závod podľa neho kontroluje približne 500 ruských vojakov.

"Okupanti tam privážajú svoju techniku vrátane raketových systémov, z ktorých už ostreľujú druhú stranu rieky Dneper a územie Nikopola," povedal Kotin v piatkovom televíznom rozhovore v zmienke o meste na druhej strane rieky.

Záporožská elektráreň na juhozápade Ukrajiny je pod ruskou kontrolou od prvých týždňov invázie Moskvy, stálu je však prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci, píše AFP.

8:00 Ukrajina tvrdí, že za posledné týždne zničila 30 ruských logistických centier

Raketové útoky ukrajinských síl zničili v posledných týždňoch viac ako 30 ruských vojenských logistických centier a výrazne znížili útočný potenciál Ruska, uviedol v piatok hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk v štátnej televízii. TASR správu prevzala od denníka The Guardian.

Hovorca zdôraznil úlohu, ktorú pri týchto útokoch zohrali americké salvové raketomety HIMARS. Tie sú jedny z viacerých typov zbraní dlhého doletu, ktoré Západ dodal Ukrajine na pomoc v boji proti ruským silám.

Motuzjanyk okrem toho pre agentúru Reuters uviedol, že spomínané ciele boli zničených viacerými raketovými systémami vrátane raketometov HIMARS.

Ako poznamenal The Guardian, ak by sa tieto tvrdenia potvrdili, nasvedčovalo by to badateľnému vplyvu západných zbraní na priebeh bojov v Ukrajine a signalizovalo zmenu dynamiky vojny po piatich mesiacoch od začiatku invázie.

Hovorca tiež povedal, že len 30 percent ruských raketových útokov zasiahlo vojenské ciele, zvyšok dopadol na civilné objekty. Toto tvrdenie sa však nepodarilo overiť.

Informácie z predchádzajúceho dňa 15.7.2022:

8:20 Export obilia Ukrajiny je zatiaľ nižší o 40 % v porovnaní s predchádzajúcim hospodárskym rokom

Vývoz ukrajinských obilnín od začiatku aktuálneho hospodárskeho roka trvajúceho od júla 2022 do júna 2023 dosiahol k 13. júlu dovedna 556 miliónov ton v porovnaní s 926 miliónmi ton v predchádzajúcom hospodárskom roku. Referuje o tom web ports.ua.

Podľa ukrajinskej národnej colnej správy sa znížil export základných obilnín, keď vývoz kukurice klesol o 17,4 %, vyváža sa viac ako dvakrát menej pšenice a takmer päťkrát menej jačmeňa. Okrem toho sa tiež vyviezlo len 1 300 ton múky, kým v predchádzajúcom hospodárskom roku to v rovnakom čase bolo 5 900 ton.

Pre ruskú blokádu ukrajinských prístavov musela Ukrajina zriadiť dva exportné kanály - cez Poľsko a Rumunsko, pričom vedie aj rokovania s pobaltskými štátmi.

Prvý námestník ministra pre agrárnu politiku a potraviny Taras Vysockij pred niekoľkými dňami povedal, že Ukrajina v roku 2022 zožne najmenej 50 miliónov ton obilnín. Bude to výrazne pod 85 miliónmi ton, ktoré vyprodukovala v predchádzajúcom roku, no stále nad pôvodne očakávaným množstvom.

14:50 Ruský útok na Mykolajiv si vyžiadal najmenej štyroch zranených 

Najmenej štyria ľudia utrpeli zranenia pri piatkovom ruskom raketovom útoku na mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Oznámila to šéfka regionálnej rady Hanna Zamazejevová. TASR správu prevzala od denníka The Guardian.

Najmenej desať rakiet zasiahlo dve tamojšie univerzity a objekty civilnej infraštruktúry a poškodené boli aj obytné budovy, napísala Zamazejevová v aplikácii Telegram.

Dodala, že medzi zranenými deti nie sú. Všetky zranené osoby boli prevezené do zdravotníckych zariadení na ošetrenie.

13:30 Rusko tvrdí, že budova zasiahnutá raketou v meste Vinnycia bola vojenským cieľom 

Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že štvrtkový raketový útok na ukrajinské mesto Vinnycia bol zameraný na budovu, kde mali stretnutie vrcholní predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl so zahraničnými dodávateľmi zbraní. Ukrajina toto tvrdenie odmietla. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Ukrajina poprela, že bol zasiahnutý vojenský cieľ, a dodala, že útok si vyžiadal najmenej 23 mŕtvych a zasiahol kultúrne centrum využívané vojenskými veteránmi vo výslužbe.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský útok vo Vinnycii za „neskrývaný teroristický čin“. „Dnes je medzi mŕtvymi vo Vinnycii dievča, malo štyri roky, volalo sa Liza. Dieťa malo štyri roky!“ uviedol vo štvrtok Zelenskyj a dodal: „Jeho matka je v kritickom stave.“

„Strely (s plochou dráhou letu) Kalibr boli 14. júla vypálené na Dom dôstojníkov vo Vinnycii,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo svojej dennej aktuálnej správe. „V zariadení sa konala konferencia velenia ukrajinských ozbrojených síl so zástupcami zahraničných dodávateľov zbraní... Útok viedol k likvidácii účastníkov,“ dodalo ruské ministerstvo.

9:40 Z Mykolajiva hlásia výbuchy

Z mesta Mykolajiv na juhu Ukrajiny hlásia výbuchy. Starosta mesta Oleksandr Sienkevyč na komunikačnej platforme Telegram informoval, že v piatok skoro ráno bolo v meste počuť najmenej 10 výbuchov. Zároveň vyzval obyvateľov, aby zostali v úkrytoch. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

9:10 V Rusmi ovládaných oblastiach prudko narastá počet hrobov

Satelitné a klasické fotografie odhaľujú prudký nárast pohrebísk v oblastiach Ukrajiny ovládaných Rusmi. Vyplýva to zo správy mimovládnej organizácie Centre for Information Resilience (CIR), zverejnenej v piatok. Citovala z nej tlačová agentúra AFP.

CIR analyzovala zábery pohrebísk v šiestich oblastiach - dve z nich boli v minulosti ovládané ruskými silami a zvyšné, na juhu Ukrajiny, sú stále ich pod kontrolou.

„Informácie z verejných zdrojov poskytujú bezprecedentný pohľad za frontové línie vojny na Ukrajine a do oblastí okupovaných ruskými silami,“ uviedol Benjamin Strick, riaditeľ vyšetrovania v CIR.

Na Starokrymskom cintoríne v Mariupole pribudlo podľa autorov správy asi 1000 nových hrobov za približne päť mesiacov od 21. októbra do 28. marca.

Informácie z predchádzajúceho dňa 14.7.2022:

17:00 Proruskí separatisti chcú v Záporoží zorganizovať referendum o pripojení k Rusku

Proruskí separatisti v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny vo štvrtok oznámili, že v regióne plánujú ešte tento rok uskutočniť referendum o pripojení sa k Rusku. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Referendum zorganizujeme tento rok na jeseň," uviedol predstaviteľ Moskvou dosadenej správy okupovanej časti Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij na brífingu zorganizovanom ruským ministerstvom obrany, na ktorom sa zúčastnil aj reportér AFP. Dodal, že plebiscit bude "transparentný".

"Chceme sa ako Záporožská oblasť pripojiť k Rusku," vyhlásil Balickij  .

Chersonská a Záporožská oblasť na juhu Ukrajiny sa dostali pod kontrolu ruských jednotiek už počas prvých týždňov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára.

Kremeľ začal v okupovaných častiach Ukrajiny s rusifikačnou kampaňou. Miestnym obyvateľom vydáva ruské pasy a zavádza autobusové a vlakové linky medzi anektovaným polostrovom Krym a Záporožskou a Chersonskou oblasťou.

Referendum plánuje zorganizovať aj medzinárodne neuznaná separatistická Donecká ľudová republika (DĽR) v Donbase. Na utorkovom slávnostnom otvorení jej "veľvyslanectva" v Moskve to oznámila šéfka rezortu zahraničných vecí DĽR Nataľja Nikanorovová.

VADIM CHUPRINA

12:00 Pri ruskom raketovom útoku na mesto Vinnycia zahynulo najmenej 12 ľudí

Najmenej 12 ľudí vrátane jedného dieťaťa zahynulo a 25 ďalších osôb utrpelo zranenia pri štvrtkovom ruskom raketovom útoku na mesto Vinnycia v strednej časti Ukrajiny. Uviedla to Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko povedal, že tri ruské rakety zasiahli kancelársku budovu a poškodili okolité obytné domy. Útok spôsobil obrovský požiar, ktorý sa rozšíril na parkovisko a zapálil vozidlá, dodal.

„Sú tam zranení a mŕtvi, medzi nimi aj malé dieťa,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

„Rusko každý deň útočí na civilistov, zabíja ukrajinské deti a mieri svoje rakety na civilné objekty... Čo je to, ak nie otvorený akt terorizmu?“ pokračoval.

Ruské ministerstvo obrany sa k útoku doposiaľ nevyjadrilo. Moskva však už viackrát poprela, že by pri "špeciálnej vojenskej operácii" na Ukrajine útočila na civilné ciele.

10:30 Mesto Mykolajiv zasiahlo deväť ruských rakiet

Ruské rakety, ktoré vo štvrtok ráno zasiahli mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny, poškodili dve vzdelávacie inštitúcie, zariadenie dopravnej infraštruktúry a hotel. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Podľa toho, čo je doteraz známe, bola jedna osoba zranená, keď „na regionálne centrum vypálili deväť rakiet zo systému protileteckej obrany S-300," napísal Kim. Zároveň konštatoval, že pri stredajšom bombardovaní mesta Pervomajsk zomreli štyria ľudia a dvaja ďalší boli zranení. Jeden človek podľa neho zomrel v noci na štvrtok pri bombardovaní mesta Baštanka. Informuje o tom britský web The Guardian.

SITA/AP Photo/George Ivanchenko

9:00 Zelenskyj sa poďakoval OSN a Turecku za vyjednávania o exporte obilia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privítal známky pokroku v rokovaniach o garantovaní bezpečného pohybu obchodných lodí s ukrajinským obilím po Čiernom mori. Vyjednávania medzi Kyjivom a Moskvou sprostredkúva Organizácia Spojených národov a Turecko. „Naozaj vynakladáme významné úsilie o obnovenie dodávok potravín na svetový trh. Som vďačný Organizácii Spojených národov a Turecku za ich snahu," povedal Zelenskyj v stredajšom večernom príhovore. Informuje o tom portál cnn.com.

„Úspech v tejto oblasti nie je potrebný len pre náš štát ale tiež, bez preháňania, pre celý svet. Ak bude možné odstrániť ruskú hrozbu pre dopravu po Čiernom mori, odstráni sa tým vážnosť globálnej potravinovej krízy," konštatoval Zelenskyj. Dodal, že ukrajinská delegácia ho informovala o dosiahnutí určitého pokroku. „Podrobnosti dohodneme s generálnym tajomníkom OSN v nadchádzajúcich dňoch," povedal ukrajinský prezident

8:00 Ruské lietadlá sa opäť pokúsili bombardovať Hadí ostrov

Dve lietadlá ruskej armády sa v stredu snažili zasiahnuť strategický ukrajinský ostrov v Čiernom mori, ale neboli úspešné, keďže ich bomby dopadli do mora. Uviedlo to južné operačné veliteľstvo ukrajinskej armády. „Pár vojenských lietadiel Su-27 sa snažil bombardovať Hadí ostrov, bomby spadli do mora neďaleko ostrova," dodal poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko. Informuje o tom britský web The Guardian.

SITA/Ukrainian Defence Ministry Press Office via APSITA/Ukrainian Defence Ministry Press Office via AP

Informácie z predchádzajúceho dňa 13.7.2022:

19:52 Rusi nezákonne deportujú Ukrajincov do Ruska; deti pôjdu na adopciu

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu obvinil Rusko z násilnej deportácie 1,6 milióna Ukrajincov na svoje územie. Touto zámernou nezákonnou filtračnou operáciou chce Moskva podľa neho vyľudniť niektoré oblasti Ukrajiny. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Blinken tvrdí, že ľudia z okupovaných oblastí na juhu a východe Ukrajiny sú presúvaní ďaleko do vnútrozemia Ruskej federácie.  „Nezákonný transport a deportácia ľudí pod ochranou je závažným porušením Štvrtej Ženevskej konvencie o ochrane civilných osôb počas vojny a je vojnovým zločinom,“ konštatoval.

Blinken vyhlásil, že na základe odhadov viacerých zdrojov vrátane samotnej ruskej vlády bolo do Ruska deportovaných 900 000 – 1,6 milióna Ukrajincov. Deportovali ich pritom až do odľahlých oblastí na ruskom Ďalekom východe. Dodal, že medzi deportovanými Ukrajincami sa nachádza i 260 000 detí, z ktorých niektoré násilím odobrali rodičom a v Rusku budú určené na adopciu.

18:13 Budaj ponúkol Ukrajine expertov na pomoc pri obnove životného prostredia

Rusko sa s veľkou pravdepodobnosťou dopúšťa na Ukrajine vojnových zločinov aj v oblasti životného prostredia, uviedol minister životného prostredia SR Ján Budaj v stredu na stretnutí šéfov envirorezortov členských krajín Európskej únie v Prahe. Ukrajine ponúkol slovenských expertov v oblasti posudzovania vplyvov na prírodu. TASR o tom informovalo tlačové oddelenie ministerstva životného prostredia SR.

„Ukrajinská vláda má zdokumentovaných 257 konkrétnych envirozločinov, pričom boli ničené aj národné parky, jazerá boli zamínované a vyše troch miliónov hektárov lesa zhorelo,“ napísal na sociálnej sieti Facebook Budaj o tom, čo im na rokovaní hovoril ukrajinský minister ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslan Strilec. Podľa neho 1,4 milióna obyvateľov Ukrajiny nemá prístup k pitnej vode.

17:08 Litva musí umožniť tranzit tovaru do Kaliningradu po železnici

Európska komisia v stredu vydala nové usmernenie ohľadne sankcií na dovoz tovaru do ruskej exklávy Kaliningrad zo zvyšku Ruskej federácie. Vyplýva z neho, že Litva musí umožniť tranzit ruského tovaru do Kaliningradskej oblasti po železnici, pričom sankcie sa vzťahujú na cestnú dopravu. Z Bruselu informuje spravodajca TASR Jaromír Novak.

„Cestný tranzit tovarov podliehajúcich sankciám prostredníctvom ruských prepravcov nie je podľa opatrení EÚ povolený. Tento zákaz sa nevzťahuje na železničnú dopravu,“ píše sa vo vyhlásení Komisie s tým, že po železnici sa do Kaliningradskej oblasti môžu z Ruska prepravovať iba nevyhnutné tovary.

Členské štáty EÚ, ktorých sa usmernenie týka, musia zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov do Kaliningradu ostal v rámci priemeru predchádzajúcich troch rokov. Členské štáty majú taktiež dbať na to, aby pri tom nedošlo k obchádzaniu sankcií.

15:00 Kuleba vylúčil, že by Ukrajina v rámci mierovej dohody postúpila Rusku územie

Ukrajina vylúčila, že by v rámci akejkoľvek mierovej dohody postúpila Rusku časť svojho územia. V stredu to povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý dodal, že v súčasnosti medzi Moskvou a Kyjevom neprebiehajú žiadne mierové rokovania. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Cieľom Ukrajiny v tejto vojne... je oslobodiť naše územia, obnoviť našu územnú celistvosť a plnú suverenitu na východe a juhu Ukrajiny," uviedol Kuleba. „Toto je konečná podoba našej vyjednávacej pozície,“ dodal.

Šéf ukrajinského rezortu diplomacie jasne povedal, že momentálne neprebiehajú medzi Moskvou a Kyjevom žiadne mierové rozhovory z dôvodu nesplniteľných ruských požiadaviek a pokračujúcej vojenskej agresie voči Ukrajine.

14:13 Rusko zneužilo OSN na šírenie dezinformácií, tvrdí 46 krajín vrátane SR

Slovensko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu 46 krajín, ktoré odsúdili Rusko za to, že zneužilo neformálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN na šírenie dezinformácií v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Informovalo o tom v stredu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Rusko sa znova pokúsilo odviesť pozornosť od vlastného porušovania Charty OSN a medzinárodného práva a cynicky ospravedlniť nevyprovokovanú a nelegálnu inváziu na Ukrajinu, uviedli signatári vyhlásenia. Dokument zverejnili po zasadnutí BR OSN, ktoré zvolalo Rusko tento týždeň na tému „Neonacizmus a radikálny nacionalizmus: Skúmanie základných príčin krízy na Ukrajine.“

„Odmietame pokračujúce snahy Ruska prekrúcať históriu na vlastné politické účely a presadzovať mimoriadne škodlivé falošné naratívy a dezinformácie o susedných krajinách, vrátane označovania iných za ’neofašistov’ a ’neonacistov’, ktoré sa nezakladá na skutočnosti,“ píše sa vo vyhlásení.

13:19 Kyjev chce úplne oslobodiť južné územia Ukrajiny, vraví minister zahraničných vecí Kuleba

Ukrajina sa bude snažiť o „úplné oslobodenie“ Rusmi okupovaných miest na juhu Ukrajiny. Pre agentúru AP to povedal šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba.

Moskva sa podľa neho pokúša de facto o anexiu Chersonu, Mariupoľa a ďalších obsadených miest zavádzaním ruských školských osnov, obchodovaním v ruskej mene a vystavovaním ruských pasov pre Ukrajincov. „Som si celkom istý, že keď budú tieto územia oslobodené, drvivá väčšina s pokojným svedomím spáli svoje ruské pasy v peciach,“ povedal Kuleba.

SITA/AP Photo/Andrew Kravchenko

11:40 Ruskí a ukrajinskí predstavitelia budú v Istanbule rokovať o exporte obilia na svetové trhy

Predstavitelia Ruska a Ukrajiny by sa mali v stredu stretnúť v tureckom Istanbule, aby viedli osobné rozhovory týkajúce sa vývozu ukrajinského obilia na svetové trhy cez Čierne more. Na schôdzke by sa mali zúčastniť i zástupcovia Organizácie Spojených národov (OSN) a tureckí predstavitelia.

Ukrajina je jedným z najväčších svetových exportérov pšenice, kukurice a slnečnicového oleja. Ruská invázia a vojna na Ukrajine však narušili produkciu a zastavili dodávky, čo ohrozilo export potravín do mnohých rozvojových krajín, najmä v Afrike, a prispelo k zvýšeniu cien.

10:24 Z trosiek budovy v meste Časiv Jar vytiahli už 46 mŕtvych

Záchranári vytiahli z trosiek obytnej budovy v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zničenej víkendovým ruským útokom už 46 tiel. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Okrem spomenutého počtu obetí sa dosiaľ podarilo zachrániť deväť ľudí. Záchranná operácia pokračuje a záchranné služby odpratali zhruba 85 % sutín. V priebehu stredy záchranári pravdepodobne ukončia záchrannú akciu.

SITA/AP Photo/Nariman El-Mofty

9:01 Európska vesmírna agentúra ukončuje spoluprácu s Ruskom na misii na Mars

Európska vesmírna agentúra (ESA) ukončuje spoluprácu s Ruskom na misii ExoMars, ktorá má na Mars dopraviť prieskumné vozidlo. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN.

Rada členských krajín ESA v utorok rozhodla, že naďalej pretrvávajú okolnosti, ktoré viedli k pozastaveniu spolupráce s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos.

„V dôsledku toho ma rada poverila oficiálne ukončiť v súčasnosti pozastavenú spoluprácu s Roskosmosom na misiách ExoMars Rover a Surface Platform,“ napísal na Twitteri generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher.

7:45 Rusko nemá odvahu priznať prehru a stiahnuť sa z Ukrajiny, tvrdí prezident Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ruskí vojaci sa boja ukrajinskej armády. Moskva však podľa neho nemá odvahu priznať prehru a stiahnuť svoje vojská z Ukrajiny.

„Rusko nás plánovalo zničiť za týždeň,“ uviedol Zelenskyj v nočnom prejave na Telegrame a pripomenul, že vojna trvá už 139 dní. „Ruskí vojaci majú strach z našich ozbrojených síl. Vieme to z odpočúvaných telefonických rozhovorov,“ dodal Zelenskyj.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

Informácie z predchádzajúceho dňa 12.7.2022:

19:00 Ukrajinská armáda zaútočila na ruské jednotky v Enerhodare v Záporižskej oblasti

Ukrajinskí vojaci v utorok zaútočili dronmi na ruské jednotky nachádzajúce sa v budove Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Enerhodare v Záporižskej oblasti. Na Telegrame to uviedla ukrajinská národná spoločnosť na výrobu jadrovej energie Enerhoatom.

„Bol zaznamenaný priamy zásah do budovy. Neexistujú žiadne správy o obetiach na strane nepriateľov, pretože okupanti zatajujú akékoľvek informácie o následkoch,“ informoval Enerhoatom. Približne 50-tisícový Enerhodar, v ktorom sa nachádza najväčšia jadrová elektráreň v Európe, okupujú ruské sily už od marca.

17:50 Vojna na Ukrajine si už vyžiadala životy viac ako 5-tisíc civilistov

Počas ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, bolo podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zabitých viac ako 5-tisíc civilistov. Skutočný počet obetí je však podľa úradu pravdepodobne podstatne vyšší. OHCHR, ktorý má na Ukrajine desiatky pozorovateľov situácie v oblasti ľudských práv, doteraz potvrdil 5 024 obetí na životoch. Ďalších 6 520 ukrajinských civilistov bolo podľa úradu počas bojov zranených. Informuje o tom britský web The Guardian.

16:00 Rada Európskej únie schválila dodatočnú makrofinančnú pomoc Ukrajine v objeme 1 miliardy eur

Rada Európskej únie (EÚ) v utorok rozhodla o urýchlenom poskytnutí dodatočnej makrofinančnej pomoci Ukrajine vo výške 1 miliardy eur. S už skôr vyplatenou núdzovou makrofinančnou pomocou dosiahne celková makrofinančná podpora EÚ Ukrajine od začiatku vojny 2,2 miliardy eur a očakáva sa jej ďalšie zvýšenie v nadchádzajúcich mesiacoch. 

Viac sa dočítate na tomto odkaze.

15:25 Zachránili päť ukrajinských občanov z okupovanej Chersonskej oblasti

Ukrajinské jednotky zachránili piatich Ukrajincov v rámci špeciálnej operácie v Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedla v pondelok ukrajinská vojenská tajná služba s tým, že išlo o jedného vojaka, jedného bývalého policajta a troch civilistov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Jeden z prepustených mal vážne zranenia z bojov,“ uvádza sa ďalej v správe.

Ukrajinské ozbrojené sily v pondelok uviedli, že oslobodili dedinu Ivanivka ležiacu v taktiež Chersonskej oblasti.

13:00 Počet obetí útoku obytný dom v meste Časiv Jar stúpol na 34

Počet mŕtvych po víkendovom ruskom útoku na bytový dom v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny stúpol na 34. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol šéf vojenskej samosprávy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko s tým, že jedným z mŕtvych je dieťa. Najmenej deväť ľudí utrpelo zranenia. Záchranná operácia pokračuje a záchranné služby odpratali zhruba 70 percent sutín, povedal tiež Kyrylenko. Informuje o tom televízia CNN.

Ruské sily zasiahli budovu v sobotu večer, keď opäť zintenzívnili útok na mestá a obce na východe Ukrajiny v snahe prevziať kontrolu nad celou oblasťou Donbasu.

11:40 Ukrajinská armáda začala protiofenzívu v Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda oznámila, že v pondelok spustila protiofenzívu proti ruským silám, ktorí okupujú časť Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Útok smeroval najmä na sklad zbraní v meste Nova Kachovka, oznámilo na sociálnej sieti ukrajinské operačné velenie Juh. Zničená bola húfnica, ďalšia vojenská technika a Rusko prišlo o viac ako 50 vojakov.

Ruské médiá v utorok ráno hlásili po útoku v Novej Kachovke najmenej sedem mŕtvych, štyroch nezvestných a desiatky zranených. Mnoho ľudí zavalili ruiny v stovkách zničených domov. Ruské zdroje uvádzajú, že Ukrajina pri tomto útoku použila salvové raketomety HIMARS dodané Spojenými štátmi.

9:20 Z Doneckej oblasti utieklo podľa gubernátora 80 percent obyvateľov

Z časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktorú má pod kontrolou ukrajinská vláda, evakuovali dosiaľ približne 80 percent predvojnovej populácie. TASR informácie prevzala v utorok z webu denníka The Guardian.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko uviedol, že na „kontrolovanom území“ tejto oblasti zostáva okolo 340-tisíc ľudí, pričom pred začiatkom ruskej invázie 24. februára tam malo trvalé bydlisko 1,67 milióna obyvateľov.

Ukrajinskí predstavitelia vyzývajú obyvateľov Doneckej oblasti, aby odišli do bezpečnejších častí krajiny. Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo útoky v tomto regióne, ktorého dobytie patrí k deklarovaným cieľom invázie po tom, ako ruské sily úplne obsadili susednú Luhanskú oblasť, tvoriacu spolu s Doneckou oblasťou územie známe ako Donbas.

8:30 Mestom Nova Kachovka v Chersonskej oblasti otriasla explózia

Mestom Nova Kachovka v Chersonskej oblasti na Ukrajine, ktorého veľkú časť ovládajú ruské okupačné sily, otriasla v pondelok večer séria veľkých výbuchov. Člen Chersonskej regionálnej rady Serhij Chlaň na Facebooku uviedol, že v Novej Kachovke bol zničený ruský muničný sklad. „Mínus jeden ruský muničný sklad v Novej Kachovke. Prinášali, prinášali, hromadili, hromadili a teraz z toho majú v noci ohňostroj,“ napísal.

Chlaň nie je v súčasnosti v Chersone, tamojších obyvateľov varoval, aby nevychádzali von a nechodili k miestu výbuchu.

Ruská agentúra TASS uviedla, že v meste explodovali sklady s dusičnanom draselným, ktorý sa používa ako prísada do hnojív. Ako silné oxidačné činidlo je však tiež súčasťou munície a mnohých pyrotechnických výrobkov.

Informácie z predchádzajúceho dňa 11.7.2022:

18:40 Rusko chce prinútiť Mariupoľčanov, aby vstúpili do ruskej armády

Rusko plánuje do jesene prinútiť obyvateľov ukrajinského Mariupoľa, aby vstúpili do ruskej armády. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol poradca mariupoľského starostu Petro Andriuščenko, ktorý poznamenal, že Moskva chce využiť civilistov ako „potravu pre delá“. Poukázal na to, že Ukrajina v najbližších týždňoch uskutoční protiofenzívu na juhu, čo by znamenalo, že občania Mariupoľa by sa mohli ocitnúť v pozícii ľudských štítov.

Andriuščenko taktiež požiadal obyvateľov, aby sa pokúsili o evakuáciu z mesta, pretože obnovenie základnej infraštruktúry pred zimou je nemožné. Vraví, že v niektorých oblastiach nepotečie voda, problémy naďalej budú s elektrinou a obnovenie dodávok plynu a tepla označil za nemožné. Taktiež podotkol, že tak skoro nebude fungovať ani zdravotnícky systém a v meste je nedostatok liekov. „Bežte, kým je čas,“ napísal na Telegrame.

18:30 Promoskovský starosta dediny pri Charkove zahynul pri výbuchu auta

Promoskovský starosta Rusmi okupovanej ukrajinskej dediny Velykyj Burluk v Charkovskej oblasti Jevgenij Junakov zahynul v pondelok pri výbuchu svojho auta, informuje TASR na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Okupačná oblastná samospráva označila Junakova za obeť "teroristického útoku", ktorý podľa nej zosnovali ukrajinské sily. Proruské úrady v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zas v pondelok údajne zmarili atentát na svojho šéfa Vladimira Salda. Na ceste, ktorou zvyčajne prechádza svojím autom, vraj našli improvizované výbušné zariadenie.

"Obyvatelia Chersonu, ktorí objavili podozrivý predmet, urýchlene upovedomili ruské ozbrojené sily," napísala proruská samospráva na sociálnej sieti Telegram s tým, že výbušninu následne zneškodnili pyrotechnici.

Okupačné orgány v Záporožskej oblasti v pondelok informovali, že zabili ukrajinského "sabotéra", ktorý sa údajne v noci pokúsil prepadnúť proruského predstaviteľa v Melitopole v jeho dome.

Pri výbuchu auta zahynul koncom júna aj predstaviteľ okupačnej samosprávy v Chersonskej oblasti pre mládež a šport Dmitrij Savlučenko.

18:20 Achmetov prevádza mediálne impérium na štát, nechce byť označovaný za oligarchu

Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov sa rozhodol previesť svoje mediálne impérium na štát. Ako povedal pre web Kyiv Independent, nechce byť viac označovaný za oligarchu. „Ako najväčší súkromný investor na Ukrajine som opakovane povedal, že som nebol, nie som a ani nebudem oligarchom,“ povedal 55-ročný Achmetov.

Ten prevedie Ukraina Media Holding na ukrajinskú vládu. Spomenutý holding zahŕňa televízny kanál Ukraina i spravodajskú stanicu Ukrajina 24, ktoré pred vypuknutím vojny patrili medzi najsledovanejšie v krajine.

Prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal 30. júna dekrét o zriadení registra oligarchov. Achmetov je už viac ako desať rokov najbohatším človekom na Ukrajine, v minulosti mal vplyv na množstvo proruských strán.

Cieľom dekrétu je implementovať protioligarchický zákon podpísaný Zelenským v roku 2021. Zákon zavádza právnu definíciu oligarchu a vyžaduje, aby úradníci deklarovali kontakty s oligarchami. Zakazuje tiež oligarchom financovať politické strany, politické reklamy či demonštrácie a vylučuje ich z privatizácie štátneho majetku.

Aby bol človek uznaný za oligarchu, musí spĺňať aspoň tri zo štyroch kritérií: priama účasť na politických aktivitách, značný vplyv na médiá, plynúce výhody z monopolov uznaných protimonopolnými úradmi a vlastníctvo majetku presahujúceho 2,2 miliardy hrivien, s výnimkou mediálneho majetku.

Achmetov je ukrajinský podnikateľ, investor a filantrop. Narodil sa v Donecku na východe Ukrajiny. Jeho obchodný majetok je sústredený v investičnej skupine System Capital Management, ktorá v rámci mnohých svojich firiem na Ukrajine, v Európskej únii a Severnej Amerike zamestnáva približne 200-tisíc ľudí. Je tiež vlastníkom futbalového klubu Šachtar Doneck a zakladateľom charitatívnej nadácie Rinata Achmetova.

17:00 Presné západné zbrane kompenzujú početnú prevahu ruskej armády, vraví ukrajinský predstaviteľ

Ukrajinská armáda kompenzuje početnú nevýhodu v porovnaní s ruskými silami presnosťou ukrajinských rakiet a delostrelectva. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

„Kvantitatívne výhody ruskej armády sú vyvážené presnosťou ukrajinských rakiet a delostrelectva. Západné zbrane pre naše ozbrojené sily už menia priebeh vojny. A to sme ešte nezačali!“ napísal Danilov na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter, pričom posledná veta bola zjavná narážka na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina zo 7. júla, že „Rusko na Ukrajine sotva začalo svoje akcie“.

Danilov taktiež poznamenal, že výsledkom najnovších útokov vysoko presnými zbraňami ukrajinskej armády na ruské „veliteľské stanovištia, vybavenie a muničné sklady“ je „demoralizácia, demilitarizácia a deokupácia“ ruských síl.

16:00 Nezvestných je už 7000 príslušníkov ukrajinských síl

Ukrajinské úrady evidujú od začiatku ruskej invázie už približne 7000 nezvestných príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, informuje v pondelok agentúra DPA.

Sú medzi nimi vojaci ukrajinskej armády, členovia národnej gardy, pohraničnej stráže, aj príslušníci tajných služieb. Povedal to v pondelok v televízii Oleh Kotenko, splnomocnenec Ukrajiny zaoberajúci sa nezvestnými osobami, ku ktorých zmiznutiu došlo za mimoriadnych okolností.

Predpokladá sa, že väčšina z nezvestných padla do ruského zajatia. Len samotná ukrajinská armáda eviduje približne 2000 nezvestných vojakov.

Rusko vedie vojnu na Ukrajine od 24. februára, čiže už štyri a pol mesiaca. Moskva pritom tvrdí, že odvtedy zajala vyše 6000 Ukrajincov. DPA pripomína, že žiaden z uvedených údajov sa nedá nezávisle overiť.

14:00 Ruský útok na Charkiv zabil troch ľudí a 28 zranil

Traja ľudia zomreli a ďalších 28 utrpelo zranenia pri pondelkových útokoch ruskej armády na obytné štvrte mesta Charkiv na severovýchode Ukrajiny. Oznámil to šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Synjehubov. „Podľa najnovších informácií z regionálneho centra núdzovej zdravotníckej pomoci bolo v dôsledku bombardovania Charkiva zranených 28 ľudí vrátane 16-ročného dieťaťa. Traja ľudia zomreli,“ napísal Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram. Informuje o tom portál cnn.com.

Poradca ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko tiež potvrdil obete na životoch v dôsledku útoku na Charkiv, ktorý je druhým najväčším ukrajinským mestom. Ruské sily na útok použili salvový raketomet Smerč, uviedol Tymošenko na Telegrame.

13:20 Kyjiv pripravuje masívnu ofenzívu na juhu krajiny

Ukrajinská armáda zhromažďuje bojové sily pozostávajúce z milióna ľudí, aby dobyli naspäť územia na juhu Ukrajiny okupované Ruskom. Pre britské noviny The Times, na ktoré sa odvoláva televízia CNN, to uviedol ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov s tým, že ofenzívu posilnia zbrane zo Západu. Miliónové sily budú pozostávať zo 700-tisíc vojakov a 300-tisíc členov národnej gardy, polície a pohraničnej stráže.

Minister vysvetlil, že prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil generálnemu štábu, aby pripravil plány, a dal rozkaz na znovudobytie pobrežných oblastí na juhu dôležitých pre hospodárstvo krajiny.

Reznikov pre noviny tiež vyjadril potešenie, že partneri Ukrajiny dokázali pomôcť Ukrajine obnoviť jej vyčerpané zásoby munície. Dodal však, že by chcel, aby NATO a partneri zvýšili tempo dodávok zbraní. „Bol to dlhý proces, mesiac a pol, ale dosiahli sme výsledok. Ukrajina mala ozbrojené sily zo sovietskej éry s tridsaťročnými zbraňami. Za tri mesiace sme to zmenili. Potrebujeme však viac, rýchlo, aby sme zachránili životy našich vojakov. Každý deň, keď čakáme na húfnice, môžeme stratiť sto vojakov,“ povedal.

10:45 Ukrajinská armáda oslobodila dedinu Ivanivka v Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda oslobodila dedinu Ivanivka v Chersonskej oblasti. Na Facebooku o tom v pondelok informovala 60. pešia brigáda ukrajinských ozbrojených síl. Ivanivka sa nachádza západne od Melitopoľa a približne 70 kilometrov severne od čiernomorského prístavu Heničesk.

„Po ruských okupantoch zostali v Ivanivke iba strašné spomienky a nefunkčná vojenská technika. Ukrajinskí vojaci nadväzujú komunikáciu s miestnym obyvateľstvom a poskytujú pomoc tým, ktorí to potrebujú,“ uviedla armáda.

10:30 Počet obetí útoku na bytovku v meste Časiv Jar stúpol na 18

Na 18 stúpol v pondelok počet obetí ruského raketového útoku na bytový dom v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny. TASR správu prevzala z denníka The Guardian a stanice CNN, odvolávajúcich sa na záchranné zložky, ktoré naďalej pátrajú po preživších.

Miestna ukrajinská pohotovostná služba uviedla, že dosiaľ počas záchrannej operácie spod trosiek vytiahli šesť živých ľudí. Záchranári sú podľa nej v kontakte s ďalšími dvoma preživšími.

Miestny gubernátor Pavlo Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram v nedeľu spresnil, že k útoku na päťposchodovú bytovku v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti došlo ešte v sobotu vo večerných hodinách a zranenia utrpelo najmenej päť ďalších osôb.

AP Photo/Nariman El-Mofty

8:40 Každý ruský vrah musí byť potrestaný, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že je nevyhnutné potrestať každého ruského vraha. Uviedol to vo svojom príhovore v noci na pondelok v reakcii na víkendový ruský raketový útok na bytový dom v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti, pri ktorom zahynulo najmenej 15 ľudí. TASR informuje na základe správy britského denníka The Guardian.

"Každý, kto dáva príkazy na takéto útoky, každý, kto ich vykonáva v bežných mestách, v obytných štvrtiach, zabíja úplne úmyselne," povedal Zelenskyj.

"Každého ruského vraha je nevyhnutné potrestať. Úplne každého. Rovnako, ako tomu bolo v prípade nacistov. A nech neočakávajú, že ich štát ochráni. Rusko ich opustí ako prvé, keď sa zmenia politické okolnosti," dodal.

7:40 Ukrajina pripravuje milión vojakov na opätovné dobytie juhu krajiny

Ukrajina zhromažďuje miliónové bojové sily vybavené západnými zbraňami s cieľom opätovne dobyť juh krajiny obsadený ruskou armádou. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov pre britský denník The Times, od ktorého správu v pondelok TASR prevzala.

Podľa ministra nariadil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ozbrojeným silám, aby opätovne dobyli pobrežné oblasti, ktoré sú životne dôležité pre hospodárstvo krajiny.

"Chápeme, že z politického hľadiska je to pre našu krajinu veľmi potrebné. Prezident dal najvyššiemu armádnemu veliteľovi príkaz vypracovať plány. Následne si svoju úlohu robí generálny štáb, ktorý hovorí, že na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme XYZ (to a ono)," povedal Reznikov.

"Toto je moja úloha. Píšem listy partnerom v partnerských krajinách, generáli hovoria o tom, prečo potrebujeme tieto druhy zbraní, a potom budú urobené politické rozhodnutia," priblížil minister.

O príprave protiofenzívy na juhu krajiny hovorila cez víkend aj ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. V nedeľu vyzvala civilistov, aby z tohto dôvodu urýchlene opustili Chersonskú oblasť okupovanú ruskými silami. Predtým apelovala aj na evakuáciu susednej Záporožskej oblasti. Uviedla tiež, že nemôže povedať, kedy k protiofenzíve dôjde.

7:00 Útok na mesto Časiv Jar bol podľa Zelenského úmyselným útokom na civilistov

Raketový útok na ukrajinské mesto Časiv Jar v Doneckej oblasti, pri ktorom zomrelo 15 civilistov, prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj označil za úmyselný útok na civilistov. „Každý, kto dáva príkazy na takéto údery, každý, kto ich podniká na obyčajné mestá, obytné oblasti, zabíja úplne úmyselne," povedal Zelenskyj v nedeľňajšom večernom príhovore. „Po takýchto úderoch nemôžu povedať, že niečo nevedeli," dodal. Informuje o tom britský web The Guardian.

Informácie z predchádzajúceho dňa 10.7.2022 si môžete prečítať nižšie:

20:50 Podľa 49 % ukrajinských firiem sa vojna skončí počas najbližšej zimy

Ukončenie aktívnej fázy vojny na Ukrajine do najbližšej zimy očakáva 49 percent firiem v krajine. Avšak 35 percent ukrajinských podnikov predpokladá, že aktívne vojenské akcie budú trvať do konca roku 2023 alebo aj dlhšie. Vyplýva to z prieskumu agentúry Gradus, v ktorom oslovila majiteľov 104 ukrajinských firiem. Informuje o tom britský web The Guardian s odvolaním sa na ukrajinské médium Kyiv Independent.

17:39 Od začiatku vojny ruská armáda stratila 37 300 vojakov

Ruská armáda od začiatku invázie na Ukrajinu stratila už 37 300 vojakov. Podľa odhadu generálneho štábu ukrajinskej armády ruskí vojaci prišli aj o 1 641 tankov, 834 delostreleckých systémov, 188 vrtuľníkov, 217 lietadiel a 15 lodí. Informuje o tom web Kyiv Independent.

16:27 Ruské sily zrejme postúpili pri východoukrajinskom meste Popasna

Ruské invázne jednotky pravdepodobne dosiahli isté malé územné zisky v okolí východoukrajinského mesta Popasna ležiaceho v Luhanskej oblasti, ktorá je už prevažne okupovaná Rusmi. Uviedlo to v nedeľu britské ministerstvo obrany na základe najnovších informácií britských tajných služieb.

Ruská armáda okrem toho podľa nich pokračuje v delostreleckom ostreľovaní okolia mesta Sloviansk v Doneckej oblasti, a to z pozícií v oblasti okupovaných miest Izium a Lysyčansk.

Britský rezort obrany v pravidelnom hlásení uviedol to, že ruské jednotky sa zrejme v rámci ďalšieho postupu v Doneckej oblasti sústredia na ovládnutie dôležitej cesty E40, spájajúcej mestá Doneck a Charkov.

Ukrajinskí obrancovia sa začiatkom júla stiahli z Luhanskej oblasti, ktorá je už takmer úplne okupovaná ruskými vojskami, na lepšie opevnené pozície v susednej Doneckej oblasti, aby zabránili  ďalšiemu postupu Rusov na dôležité priemyselné centrá Kramatorsk a Sloviansk.

13:41 Útok na bytovku v meste Časiv Jar si vyžiadal najmenej 15 obetí, počty obetí stále narastajú

Na najmenej 15 stúpol v nedeľu počet obetí ruského raketového útoku na bytový dom v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny, uviedli tamojší predstavitelia s odvolaním sa na  záchranárov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

SITA/AP Photo/Nariman El-Mofty

12:22 Rusko obmedzilo prístup k webovej stránke nemeckého denníka Die Welt

Rusko obmedzilo prístup k internetovej stránke nemeckého denníka Die Welt. Oznámil to ruský mediálny regulátor Roskomnadzor, ktorý konštatoval, že o obmedzenie požiadala prokuratúra. Ruskí predstavitelia obviňujú Západ zo šírenia nepravdivých informácií o vojne na Ukrajine, ktorú Moskva označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu". 

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Moskva zablokovala alebo obmedzila prístup k webom BBC, Hlasu Ameriky, Deutsche Welle a ďalších médií. Informuje o tom portál news.sky.com.

9:46 Pod troskami bytovky v Doneckej oblasti uviazli desiatky civilistov

Bytový dom sa zrútil po ruskom raketovom útoku v Doneckej oblasti v regióne Donbas na východe Ukrajiny a pod jeho troskami sa môže nachádzať viac než 30 ľudí, uviedol tamojší gubernátor Pavlo Kyrylenko. TASR správu prevzala zo stanice Sky News, ktorá o tom informovala v nedeľu.

Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram spresnil, že k útoku došlo ešte v sobotu vo večerných hodinách v meste Časiv Jar a vyžiadal si životy najmenej šiestich ľudí. Zranenia utrpelo päť ďalších osôb.

Gubernátor spresnil, že zasiahnutá bola päťposchodová bytovka a na základe výpovedí miestnych obyvateľov sa domnieva, že pod jej troskami sa môže nachádzať ešte 34 civilistov, cituje Sky News.

8:50 Prezident Zelenskyj sa poďakoval USA za nový balík vojenskej pomoci

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotňajšom večernom príhovore poďakoval Spojeným štátom americkým za poskytnutie ďalšieho balíka vojenskej pomoci v hodnote 400 miliónov dolárov. „Ďalšie raketové systémy HIMARS a iné zbrane s vysokou presnosťou nám umožňujú podnikať presné protiteroristické kroky a redukovať ruské útočné kapacity," povedal Zelenskyj. 

V súvislosti s ruskými útokmi na mestá Mykolajiv a Charkiv, Kryvyj Rih a komunity v Zaporižžskej oblasti a s pokračujúcimi bojmi v regióne Donbas ukrajinský prezident konštatoval: „Takéto teroristické činy je možné naozaj zastaviť len modernými presnými a silnými zbraňami". Informuje o tom portál news.sky.com.

Informácie z predchádzajúceho dňa 9.7.2022 si môžete prečítať nižšie:

20:56 Zelenskyj odvolal veľvyslancov v Nemecku, Česku, Maďarsku a ďalších krajinách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal v sobotu veľvyslancov v Nemecku, Českej republike, Maďarsku, Nórsku a Indii. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie zverejnené na stránke ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

Dôvod pre odvolanie diplomatov sa vo vyhlásení neuvádza. Nie je jasné ani to, či títo ambasádori dostanú nové diplomatické posty. Odvolaný veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk nedávno vyvolal pobúrenie svojimi výrokmi týkajúcimi sa niekdajšieho vodcu ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu.

V rozhovore s nemeckým novinárom Meľnyk poprel, že by Bandera niesol zodpovednosť za masové vyvražďovanie židovského a poľského obyvateľstva v období druhej svetovej vojny.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa od jeho vyjadrení dištancovalo, pričom ich označilo za Meľnykov osobný názor. Podľa analytikov tým chcelo zamedziť roztržke s Poľskom, ktoré patrí medzi hlavných podporovateľov Ukrajiny v boji proti ruskej agresii.

17:36 Ruské bombardovanie Doneckej, Dnipropetrovskej a Charkivskej oblasti si vyžiadalo civilné obete

Päť ľudí zomrelo a ďalších osem bolo zranených pri piatkovom ruskom bombardovaní mesta Siversk a obce Semyhirja v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V sobotu ráno o tom na komunikačnej platforme Telegram informoval gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. V meste Sloviansk záchranári vyslobodili 40-ročného muža z trosiek budovy, ktorú v sobotu ráno zničilo bombardovanie. Kyrylenko uviedol, že pod troskami bolo viac ľudí.

Charkov, 9.7.2022SITA/AP PHOTO/EVGENIY MALOLETKACharkov, 9.7.2022

15:45 Ukrajina v snahe vyviezť obilie obnovuje svoje nepoužívané prístavy na Dunaji 

Ukrajina obnovuje a rozširuje svoje dosiaľ dlhodobo nepoužívané prístavy na rieke Dunaj v snahe vyviezť tak zo svojho územia obilie v čase, keď Rusko blokuje jej čiernomorské prístavy. Informuje o tom v sobotu denník The Guardian.

12:36 Rusko presúva záložníkov do blízkosti Ukrajiny; chystá novú ofenzívu

Rusko presúva svoje záložné sily z celej krajiny a zhromažďuje ich blízko Ukrajiny s cieľom uskutočnenia budúcich ofenzívnych operácií, uviedla v sobotu britská vojenská tajná služba. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Veľká časť nových jednotiek ruskej pechoty na presun pravdepodobne využíva obrnené transportéry typu MT-LB, ktoré Rusko pôvodne nechávalo dlhodobo v skladoch, uviedlo britské ministerstvo obrany v pravidelnom hlásení na sociálnej sieti Twitter.

Ukrajinskí vojaci, ktorým britské jednotky poskytnú výcvik v rámci pomoci v boji proti Rusku, medzitým dorazili do Británie, informovali agentúry DPA a PA Media. Vo štvrtok sa stretli s tamojším ministrom obrany Benom Wallaceom. V rámci programu britskej armády absolvuje výcvik v nasledujúcich mesiacoch približne 10.000 Ukrajincov.

10:26 USA Ukrajine poskytnú ďalšie potrebné štyri raketové systémy HIMARS

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena poskytne Ukrajine ďalšie štyri raketové systémy HIMARS. Oznámil to vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany. Hodnota najnovšieho balíka pomoci je 400 miliónov dolárov. Informuje o tom portál cnn.com.

Súčasťou balíka vojenskej pomoci je dodatočná munícia pre systémy HIMARS, tri taktické vozidlá, delostrelecká munícia ráže 155 mm, radary na detekciu delostrelectva a náhradné dielce a ďalšie vybavenie, povedal predstaviteľ rezortu obrany USA. Delostrelecká munícia ráže 155 mm, ktorú USA Ukrajine poskytujú v tomto balíku, je „novým typom" munície. „Má väčšiu presnosť. Ponúka Ukrajine presné cielenie, bude efektívnejšia," konštatoval predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Informácie z predchádzajúceho dňa 8.7.2022 si môžete prečítať nižšie:

19:48 Moskva môže pre Kaliningrad prijať tvrdé opatrenia voči EÚ a Litve

Rusko varovalo Litvu a Európsku úniu (EÚ), že môže voči nim prijať „tvrdé opatrenia“, ak sa neobnoví tranzit niektorých tovarov do exklávy Kaliningrad a z nej. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

„Ak sa situácia v nasledujúcich dňoch nestabilizuje, Rusko potom prijme tvrdé opatrenia voči Litve a EÚ,“ vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová. Riešenie problému podľa jej slov trvá príliš dlho.

Litva, ktorá je tiež členom NATO, zakázala na jej území tranzit tovarov, na ktoré sa vzťahujú sankcie

18:55 Plán Západu bojkotovať Rusko na zasadnutí G20 zlyhal

Plán Západu bojkotovať Rusko na zasadnutí skupiny G20 nebol úspešný. V piatok to napísala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na sociálnej sieti Telegram. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

SITA/Stefani Reynolds/Pool Photo via AP

Zacharovová zároveň obvinila zo šírenia klamstiev nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú. Tá na stretnutí šéfov diplomacií G20 na indonézskom ostrove Bali kritizovala Moskvu za to, že nemá záujem o dialóg so zahraničnými partnermi po tom, ako šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov po začatí jej prejavu opustil zasadaciu miestnosť.

Lavrov bol podľa Zacharovovej v miestnosti prítomný, keď zasadnutie začalo, a zhruba o dve hodiny neskôr začal viesť bilaterálne rozhovory s kolegami na rovnakom fóre vo vedľajšej miestnosti. Ostatní ministri boli v danej miestnosti taktiež, keďže sa osobné fóra konajú presne na tento účel, dodala.

16:25 Šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba obvinil Moskvu, že hrá „hru o život“

Z hrania hry o život obvinil v piatok Rusko ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Zároveň dodal, že Moskva nemá miesto na nijakom medzinárodnom fóre. Kuleba to povedal počas svojho virtuálneho prejavu na ministerskej schôdzke krajín G20 na indonézskom ostrove Bali, píše agentúra Reuters.

Medzinárodné spoločenstvo podľa Kulebu nemá právo dovoliť Rusku, aby vydieralo svet vysokými cenami energií, hladom a bezpečnostnými hrozbami, uvádza sa vo vyhlásení jeho úradu.

SITA/Laurent Gillieron/Keystone via AP, File

Rokovaciu sálu opustil aj počas prejavu nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, keď kritizovala Moskvu v súvislosti s jej vojnou na Ukrajine, uviedli diplomatické zdroje. Nebol prítomný ani na rokovaniach za zatvorenými dverami, keď Moskvu v súvislosti s Ukrajinou kritizoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

14:04 Armáda v Chersonskej oblasti útočí na ruské sklady

Ruské vojenské sklady v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny čelia útokom ukrajinských síl. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na poradcu šéfa chersonskej vojenskej administratívy Serhija Chlana, ktorý pre ukrajinskú televíziu povedal, že ukrajinská paľba „ničí sklady a tylové zásoby okupantov“.

Chlan povedal, že v piatok pred úsvitom nastal v Novej Kachovke v Chersonskej oblasti „silný výbuch“. Ruské sklady sú podľa neho umiestnené ďaleko od prednej línie, pretože Rusi si myslia, že vzadu budú v bezpečí, ale ukrajinské útoky zasiahli i tieto sklady.

12:31 Na ruskej strane padlo takmer 37-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 36 900 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 1637 tankov, 3811 bojových obrnených vozidiel, 2685 vozidiel a palivových nádrží, 828 delostreleckých systémov, 247 odpaľovacích raketových systémov, 107 systémov protivzdušnej obrany, 187 vrtuľníkov, 217 lietadiel, 669 dronov, 155 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 66 kusov špeciálnej techniky.

Počas štvrtka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblastiach okolo mesta Kramatorsk v Doneckej oblasti, uviedol generálny štáb.

10:32 Blinken vyzval Moskvu, aby umožnila vývoz obilia z Ukrajiny

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na piatkovom stretnutí šéfov diplomacií skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali vyzval Moskvu, aby umožnila vývoz obilia z Ukrajiny. S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Západu, ktorý bol prítomný na rokovaniach za zatvorenými dverami, o tom informuje agentúra AFP.

„Ukrajina nie je vaša krajina. Obilie (na Ukrajine) nie je vaším obilím. Prečo blokujete prístavy? Mali by ste umožniť vývoz obilia,“ povedal Blinken na plenárnom zasadnutí G20.

Blinken, ktorý sa na rokovaniach na Bali stretol aj s indickým šéfom diplomacie Subrahmanjamom Džajšankarom, tiež novinárom povedal, že na svete panuje silná zhoda, čo sa týka potreby ukončiť vojnu na Ukrajine.

8:23 Ruská prokurátor žiada sedemročný trest pre politika za kritiku invázie

Ruská prokuratúra požiadala vo štvrtok o sedemročný trest odňatia slobody pre poslanca moskovského mestského zastupiteľstva Alexeja Gorinova za kritiku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. 

Gorinov (60), vyštudovaný právnik, bol zadržaný koncom apríla za šírenie  vedome nepravdivých informácií o ruskej armáde. Podľa AFP je Gorinov prvým riadne zvoleným politikom z radov ruskej opozície, ktorému hrozí väzenie za kritiku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

Prokurátor na pojednávaní obvodného súd v moskovskej štvrti Meščanskij obvinil Gorinova z podkopávania autority ruských ozbrojených síl, k čomu ho mala viesť "politická nenávisť".

Gorinov kritizoval ruskú vojenskú inváziu v marci na pracovnom stretnutí, ktoré bolo nahrávané a neskôr zverejnené na platforme YouTube.

Informácie z predchádzajúceho dňa 7.7.2022 si môžete prečítať nižšie:

17:15 Ruské sily ostreľujú Kramatorsk a Sloviansk

Ruské sily vo štvrtok ostreľovali mestá Kramatorsk a Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámili miestni predstavitelia. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Starosta Kramatorska Olexandr Hončarenko na sociálnej sieti Facebook uviedol, že pri ruskom leteckom útoku na centrum mesta dopadla raketa a zároveň vyzval obyvateľov, aby ostali vo svojich krytoch. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko neskôr uviedol, že útok na mesto si vyžiadal najmenej jednu obeť a zranenia  utrpelo najmenej šesť ľudí.

„Ruská raketa zasiahla centrum Kramatorska. Naisto vieme o jednom mŕtvom a šiestich ranených, no tieto údaje sa môže ešte meniť. Zničených bolo šesť budov vrátane hotela a výškovej obytnej budovy. Išlo o úmyselný útok na civilistov,“ uviedol Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram.

 Starosta Slovianska Vadym Ľach uviedol, že ruská armáda vo štvrtok ostreľovala aj jeho mesto. Pri útoku podľa neho utrpelo zranenia niekoľko ľudí. Ľach rovnako ako Hončarenko vyzval miestnych obyvateľov, aby nevychádzali von, ak to nie je absolútne nevyhnutné.

16:20 Turecko pustilo ruskú loď s ukrajinským obilím, Kyjev si predvolal tureckého veľvyslanca

Turecké úrady v stredu večer umožnili ruskej lodi prevážajúcej obilie z ukrajinských okupovaných oblastí pokračovať v plavbe. Loď pôvodne zadržali na žiadosť ukrajinských predstaviteľov. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na svojom webe vyjadrilo hlboké sklamanie a uviedlo, že si predvolalo tureckého veľvyslanca v Kyjeve.

Loď so sedemtisíc tonami obilnín opustila minulý štvrtok prístavné mesto Berďansk, ktoré je pod kontrolou Ruska, a v piatok dorazila do prístavu Karasu na severozápade Turecka.

Obilie údajne smeruje do „spriatelených krajín“ Ruska. Kyjev už niekoľko týždňov obviňuje Rusko a jeho spojencov, že z južnej Ukrajiny kradnú obilie a blokujú tamojšie prístavy, čo zhoršuje potravinovú krízu vo svete. Moskva to opakovane popiera.

13:30 Rusko údajne zaútočilo na Hadí ostrov po tom, čo tam Kyjev opäť vztýčil vlajku 

Lietadlo ruských ozbrojených síl vo štvrtok ráno uskutočnilo raketový útok na strategicky významný Hadí ostrov v Čiernom mori a usmrtilo niekoľkých príslušníkov ukrajinských jednotiek. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany. Stalo sa tak po tom, čo Kyjev oznámil, že jeho vojaci na ostrove znova vztýčili ukrajinskú vlajku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

SITA/Ukrainian Defence Ministry Press Office via AP

„Približne o 05.00 h sa niekoľko ukrajinských vojakov vylodilo na ostrove z motorového člna a odfotilo sa s vlajkou. Lietadlo ruských vzdušných síl okamžite zaútočilo na Hadí ostrov vysoko presnými raketami, v dôsledku čoho bola časť príslušníkov ukrajinskej armády zneškodnená,“ povedal hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

Vedúci úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak prostredníctvom platformy Telegram vo štvrtok zverejnil video, ktoré zachytáva, ako traja vojaci na Haďom ostrove vztyčujú ukrajinskú vlajku.

12:30 Rusko podľa analytikov pravdepodobne má prestávku pred novou ofenzívou

Rusko podľa zahraničných analytikov pravdepodobne dočasne zmierňuje svoju ofenzívu na Ukrajine, keďže ruská armáda sa snaží znova zhromaždiť svoje sily na obnovený útok. V stredu ruské sily podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) „prvý raz za 133 dní vojny“ nedosiahli žiadne územné zisky. Vo Washingtone sídliaci ISW predpokladá, že Moskva pravdepodobne robí „operačnú prestávku“, ktorá neznamená „úplné zastavenie nepriateľských aktivít“.

„Ruské sily sa pravdepodobne obmedzia na relatívne malé ofenzívne akcie, keďže sa snažia vytvoriť si podmienky pre významnejšie ofenzívne operácie a obnoviť si bojovú silu potrebnú na podniknutie týchto ambicióznejších akcií,“ uviedol inštitút.

Ruské bombardovanie na východe Ukrajiny pokračovalo, pričom podľa ukrajinských predstaviteľov za 24 hodín zabilo najmenej deväť civilistov a šiestich zranilo. Úrad ukrajinského prezidenta vo štvrtok ráno uviedol, že počas uplynulého dňa boli terčom bombardovania mestá a dediny v siedmich ukrajinských oblastiach. Najviac civilistov zomrelo v Doneckej oblasti. Zabili tam sedem civilistov, vrátane jedného dieťaťa, uviedol úrad ukrajinského prezidenta.

Podľa štvrtkového hodnotenia situácie, ktoré zverejnilo britské ministerstvo obrany, je cieľom silného ruského bombardovania na frontovej línii v Doneckej oblasti udržať si predošlé zisky.

9:30 Ukrajina vyšetruje 21-tisíc údajných vojnových zločinov

Ukrajina vyšetruje viac ako 21-tisíc vojnových zločinov a zločinov agresie údajne spáchaných Ruskom od začiatku invázie. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Rusko, ktoré na Ukrajinu zaútočilo 24. februára, odmieta obvinenia z vojnových zločinov.

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktová povedala pre BBC, že denne dostáva správy o 200 až 300 vojnových zločinoch. Priznala pritom, že množstvo súdnych procesov sa bude konať v neprítomnosti, no je podľa nej „otázkou spravodlivosti“ pokračovať v stíhaní.

V rozhovore pre reláciu Outside Source Venediktová upozornila, že ruskí vojaci, ktorí zabíjajú, mučia alebo znásilňujú civilistov, „by si mali byť vedomí, že je len otázkou času, kedy skončia pred súdom“. Poznamenala pritom, že i keď jej tím pracuje v regiónoch po celej Ukrajine, nedokáže všetky zločiny vyšetriť „riadne a efektívne“ pre nedostatočný prístup do niektorých oblastí a k niektorým ľuďom, čím zjavne narážala na oblasti okupované ruskými jednotkami.

V máji Venediktová informovala, že identifikovali už asi 600 podozrivých a začalo sa 80 trestných stíhaní.

Informácie z predchádzajúceho dňa 6.7.2022:

19:30 Správy Rusov o zničení systémov HIMARS označil Kyjiv za falošné

Ukrajina obvinila Rusko zo šírenia nepravdivých informácií po tom, ako Moskva oznámila, že zničila dva raketové systémy HIMARS, ktoré krajine dodali Spojené štáty. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Ruskí propagandisti aktívne šíria falošné informácie o údajnom zničení amerického raketového systému HIMARS,“ konštatoval v stredu ukrajinský generálny štáb a zdôraznil, že „táto informácia nezodpovedá realite a nie je nič iné ako falošná“.

Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že zničilo systémy HIMARS počas leteckého útoku v Doneckej oblasti. Zverejnili aj video údajného zásahu, no CNN konštatuje, že v ňom nedokázala identifikovať žiadny systém HIMARS, ani toto tvrdenie nezávislo overiť.

Spojené štáty sa zaviazali, že Ukrajine poskytnú osem systémov HIMARS a minimálne štyri sa už zapojili do bojov proti Rusku.

17:30 Obnova Mariupoľa bude stáť viac ako 14 miliárd dolárov, tvrdí starosta

Obnova zničeného ukrajinského mesta Mariupoľ môže podľa starostu Vadyma Bojčenka trvať sedem až desať rokov, kým 220-tisíc ľudí bude bývať v slušných podmienkach. Odborníci podľa neho predbežne odhadujú náklady na obnovu infraštruktúry na viac ako 14 miliárd dolárov, no toto číslo môže ešte narásť po zaznamenaní všetkých škôd. Na telegramovom konte mariupoľskej mestskej rady Bojčenko uviedol, že viac ako 1350 výškových budov a 40 % súkromných domov v meste bolo dosiaľ zničených alebo poškodených ruskou vojnou.

Európska investičná banka a veľké ukrajinské podniky už deklarovali pripravenosť pomôcť pri rekonštrukcii. Trvá i spolupráca s tímami Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Svetovou bankou a svetovo uznávanými medzinárodnými spoločnosťami.

„Do rekonštrukčných prác sú zapojené aj partnerské mestá ako Gdansk, Varšava, Drážďany a Rotterdam, ktoré boli zničené počas druhej svetovej vojny. Očakávame, že v 'Marshallovom pláne' pre Ukrajinu bude i samostatná kapitola pre Mariupoľ,“ vyhlásil Bojčenko, ktorý poďakoval ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a medzinárodným finančným organizáciám za ich neustálu pozornosť.

16:00  Zelenskyj nariadil zrušiť povolenia na pohyb pre brancov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dal pokyn hlavnému veliteľovi ukrajinských ozbrojených síl Valerijovi Zalužnému, aby zrušil povinnosť získavania povolení pre brancov na presun medzi regiónmi Ukrajiny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Zelenskyj nariadil zrušiť túto procedúru prijatú generálnym štábom ukrajinských ozbrojených síl, aby zostala zachovaná obranyschopnosti krajiny. Generálny štáb v utorok oznámil, že vypracoval postup pre udeľovanie povolení na opustenie miesta bydliska týkajúci sa občanov Ukrajiny, ktorých počas stanného práva môžu povolať do boja.

Podľa tohto postupu si mali branci plánujúci vycestovať mimo svojich okresov a regiónov pýtať povolenie na odchod od svojich územných náborových stredísk. Prezident Zelenskyj bol rozhorčený, že takéto rozhodnutie bolo prijaté bez neho a okamžite nariadil zrušenie takýchto povolení.

SITA/AP Photo/Andrii Marienko

15:00 Armáda pokračuje v bojoch v Donbase a spôsobuje Rusku značné straty

Ukrajinská armáda kladie tvrdý odpor ruským silám snažiacim sa o postup v Donbase na východe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na regionálneho šéfa vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja, ktorý uviedol, že Ukrajinci spôsobujú ruským jednotkám značné straty.

„Zadržiavame nepriateľa na hranici Luhanskej a Doneckej oblasti. Okupanti utrpeli značné straty, ako sami priznávajú. Rusi dostávajú každý deň rozkaz postúpiť ďalej, ale nie vždy ho splnia, pretože personálne straty sú veľmi výrazné,“ povedal Hajdaj.

Tvrdí, že počas samotného útoku na Lysyčansk nepriateľ prišiel o tisíce mŕtvych a zranených. „Áno, majú viac síl a prostriedkov, ale ukrajinská armáda je lepšie pripravená a motivovaná,“ dodal Hajdaj.

Ruské ministerstvo obrany pravidelne neinformuje o počte mŕtvych a zranených. CNN preto nemohla nezávisle overiť Hajdajove tvrdenia o ruských obetiach. Nezávislí analytici a pozorovatelia, vrátane niektorých proruských blogerov, však kritizovali snahu Moskvy dobyť mesto Lysyčansk a tvrdia, že to bolo príliš nákladné.

Hajdaj zároveň vyzval na dodatočné dodávky západných zbraní. Tie podľa neho prispejú k rovnováhe na bojisku. „Keď bude viac zbraní s dlhým doletom, vyrovná sa to personálnej výhode nepriateľa,“ poznamenal.

12:30 Ruské ostreľovanie si za 24 hodín vyžiadalo najmenej sedem mŕtvych

Ruské ostreľovanie si na Ukrajine za ostatných 24 hodín vyžiadalo najmenej sedem mŕtvych ľudí. Ďalších 25 utrpelo zranenia. Úrad ukrajinského prezidenta informoval, že ruské sily ostreľovali mestá a obce na juhovýchode Ukrajiny a najviac obetí je v Doneckej oblasti, kde Rusko v posledných dňoch posilnilo ofenzívu.

Gubernátor Pavlo Kyrylenko na platforme Telegram uviedol, že dvaja ľudia zomreli v meste Avdijivka a po jednom mŕtvom civilistovi hlásia zo Slovianska, Krasnohorivky a Kurachova. „Každý zločin bude potrestaný,“ napísal.

10:00 Ukrajinská armáda údajne odrazila ruský útok pri Lysyčansku

Ukrajinská armáda v stredu uviedla, že sa jej podarilo odraziť ruský útok neďaleko východoukrajinského mesta Lysyčansk, pričom spôsobila Rusom veľké straty. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ruský útok sa podľa generálneho štábu ukrajinskej armády odohral v okolí obcí Verchokamianske, Bilohorivka a Hryhorivka, ktoré sa nachádzajú na území Doneckej oblasti, približne desať až 15 kilometrov od mesta Lysyčansk ležiaceho pri hraniciach susednej Luhanskej oblasti.

Ukrajinskí vojaci podľa generálneho štábu nočný útok odrazili a "spôsobili nepriateľovi značné straty". Ďalší ruský pokus o prielom sa údajne podarilo prekaziť aj o niečo južnejšie v oblasti Bachmutu. Tieto tvrdenia však podľa DPA nebolo možné nezávisle overiť.

Mesta Lysyčansk sa počas uplynulého víkendu zmocnili ruské sily, keď sa z neho po týždňoch bojov stiahli ukrajinskí vojaci, podobne ako predtým zo susedného Severodonecka.

Ukrajinskí obrancovia sa následne stiahli z Luhanskej oblasti, ktorá je už takmer úplne okupovaná ruskými vojskami, na lepšie opevnené pozície, aby zabránili ich ďalšiemu postupu na dôležité priemyselné centrá Kramatorsk a Sloviansk v Doneckej oblasti. Ukrajinská obranná línia sa teraz tiahne popri mestách Siversk, Soledar a Bachmut.

Podľa pondelkového vyjadrenia britského ministerstva obrany sa ruské sily momentálne nachádzajú zhruba 16 kilometrov severne od Slovianska. Práve boj o Sloviansk by mal byť ďalšou kľúčovou bitkou v rámci prebiehajúcej ruskej ofenzívy v Donbase, uviedol na Twitteri britský rezort obrany s odvolaním sa na správy tajných služieb.

Ukrajinské úrady preto vyzývajú civilistov, aby sa urýchlene evakuovali zo Slovianska. Mesto bolo už v uplynulých dňoch vystavené masívnemu ostreľovaniu ruských síl; pri utorkovom útoku na miestne trhovisko zahynuli najmenej dvaja ľudia a sedem ďalších utrpelo zranenia.

7:40 Urajinské úrady vyzývajú civilistov v meste Sloviansk, aby sa rýchlo evakuovali

Ukrajinské úrady vyzývajú civilistov, aby sa urýchlene evakuovali z mesta Sloviansk, ku ktorému sa presúvajú ruské jednotky snažiace sa ovládnuť celý Donbas na východe Ukrajiny. V stredu o tom informovala agentúra AFP.

Sloviansk bol v posledných dňoch vystavený masívnemu ruskému ostreľovaniu, pričom v utorok pri útoku na trhovisku zahynuli najmenej dvaja ľudia a sedem ďalších utrpelo zranenia.

Pavlo Kyrylenko - gubernátor Doneckej oblasti, do ktorej patrí aj Sloviansk, - v rozhovore pre ukrajinské médiá zdôraznil, že "najdôležitejšou radou je evakuácia".

Vysvetlil, že "tento týždeň nebolo dňa bez ostreľovania". Dodal, že mesto je teraz v dosahu ruských rakiet, pričom ruské jednotky ho ostreľujú chaoticky. Útoky sú zamerané "na likvidáciu miestneho obyvateľstva," povedal.

Kyrylenko tiež informoval o ostreľovaní naprieč "celou frontovou líniou" v Donbase, na ktorý Rusko preorientovalo svoje úsilie po tom, čo sa po tvrdom odpore Ukrajiny vzdalo svojho pôvodného cieľa dobyť Kyjev.

Donbas sa skladá z Luhanskej oblasti, ktorú ruské jednotky takmer úplne dobyli, a Doneckej oblasti na jeho juhozápade, kde sa sústreďuje útok ruskej armády.

Nedeľný pád mesta Lysyčansk, ku ktorému došlo týždeň po ústupe ukrajinskej armády zo susedného mesta Severodoneck, uvoľnil ruským jednotkám postup na Kramatorsk a Sloviansk, vysvetlila AFP.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Správy z predchádzajúceho dňa 5.7.2022:

20:01 Kyjev požiadal o členstvo v OECD

Ukrajina v utorok požiadala o členstvo v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Na Telegrame o tom informoval ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. „Je symbolické, že sa tak stalo počas diskusie o praktickej implementácii plánu obnovy Ukrajiny v rámci konferencie v Lugane,“ poznamenal Šmyhaľ.

Ukrajinský premiér podotkol, že Ukrajina zdieľa všetky ciele a hodnoty OECD a bude sa usilovať o to, aby sa čo najskôr stala jej súčasťou. „Členstvo v OECD je jedným zo základných kameňov úspešného oživenia a rozvoja Ukrajiny. Žiadosť našej krajiny o vstup do organizácie som odovzdal generálnemu tajomníkovi Mathiasovi Cormannovi,“ dodal Šmyhaľ.

18:55 Rusko vo vojne dosiaľ prišlo o 115-tisíc vojakov, tvrdí Zelenského poradca

Ruská armáda prišla od začiatku invázie na Ukrajine približne o 115-tisíc vojakov. Toto číslo zahŕňa obete i zranených. Referuje o tom web rbc.ua s odvolaním sa na Mychajla Podoľaka, poradcu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Straty ruskej armády za 132 dní vojny predstavujú až 115-tisíc zabitých a zranených. Armádne jednotky stratili 36-tisíc a súkromné vojenské skupiny 12-tisíc vojakov. Ostatní sú zranení. Z vojenských jednotiek, ktoré dobyli takzvanú Luhanskú ľudovú republiku, zostalo nažive iba 25 až 35 percent,“ uviedol Podoľak.

AP Photo/Efrem Lukatsky, File/SITAGenerálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku uviedol, že počet padlých Rusov z radov ruskej armády počas ostatných 24 hodín stúpol o 150 na celkovo 36 350 mŕtvych. Ďalší poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč poznamenal, že iba v bitkách o Sjevjerodoneck a Lysyčansk prišla ruská armáda o asi 7-tisíc vojakov.

16:39 Sloviansk intenzívne ostreľujú Rusi, zasiahli aj trhovisko

Ruské sily intenzívne ostreľujú východoukrajinské mesto Sloviansk, oznámil v utorok Vadym Ľach, starosta tohto mesta, ktoré sa momentálne stáva ďalším cieľom Moskvy v rámci jej postupu v Donbase. Informuje o tom agentúra AFP.

„Sloviansk! Masívne ostreľovanie tohto mesta. V centre, na severe. Všetci sa ukryte,“ napísal Ľach v príspevku na Facebooku.

Agentúra Reuters medzičasom s odvolaním sa na vyjadrenie tamojšej polície informovala, že ruské sily zasiahli v utorok v Sloviansku trhovisko, pričom usmrtili jednu ženu a zranili prinajmenšom tri ďalšie osoby.

Spravodajca Reuters na mieste opísal, ako stúpal z miestneho obchodu s autodielmi žltý oblak a plamene zachvátili aj viacero stánkov na zmienenom trhovisku. Akú muníciu ruské sily pri útoku použili, nebolo bezprostredne zrejmé.

15:12 Moskva údajne pripravuje na august referendá v Doneckej a Luhanskej oblasti

Administratíva ruského prezidenta Vladimira Putina chce, aby boli ruské sily na východe Ukrajiny do augusta pripravené usporiadať protizákonné referendá. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruský Kommersant.

Podľa spomenutého zdroja „na území Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky trvajú predbežné prípravy na referendum a podľa základného scenára sa počíta s ich súbežným konaním“.

Podľa ukrajinskej rozviedky Rusko pracuje na niekoľkých scenároch pre dočasne okupované územia Ukrajiny - od anexie až po vytvorenie kvázi republík.

12:46 Švédsko bude podporovať politiku otvorených dverí NATO

Švédsko bude podporovať politiku otvorených dverí Severoatlantickej aliancie (NATO), uviedla premiérka Magdalena Anderssonová v pondelok počas návštevy Kyjeva. Informovala o tom televízia CNN.

Tzv. politika otvorených dverí NATO je založená na článku 10 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého rozhodnutie o pozvaní krajiny na vstup do Aliancie musia prijať všetky členské štáty tejto organizácie.

„Keď sa staneme členom, budeme podporovať politiku otvorených dverí NATO,“ povedala Anderssonová na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Švédsko a Fínsko ukončili v pondelok v sídle NATO v Bruseli prístupové rozhovory, ako sa na tom minulý týždeň na summite v Madride dohodli lídri členských štátov, uviedla Aliancia v oznámení. Obe krajiny podľa neho oficiálne potvrdili vôľu a schopnosť splniť politické, právne a vojenské záväzky a povinnosti členstva v NATO.

Prístupové protokoly s Fínskom a Švédskom podpíšu spojenci tento utorok. Následne ich musí ratifikovať všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Slovenska, čo môže trvať šesť až osem mesiacov

10:17 Ruské rakety zasiahli Mykolajiv i Dnipropetrovskú oblasť, na juhu Ukrajinci zničili ruské vybavenie

Ruské rakety zasiahli v utorok ráno prístavné mesto Mykolajiv. Podľa starostu Oleksandra Senkevyča na mieste pracujú záchranári, zdravotníci i pracovníci komunálnych služieb. Momentálne neevidujú žiadne obete.

Guvernér Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko na Telegrame informoval, že v noci na utorok Rusko zaútočilo na región siedmimi raketami. Ukrajinským silám sa podarilo zostreliť šesť z nich, no zvyšná zasiahla obytnú oblasť v meste Pokrovsk a poškodila niekoľko domov. Ani odtiaľ zatiaľ nehlásili žiadne obete.

V Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny však utrpeli zranenia štyria ľudia. Ako na Telegrame uviedol gubernátor oblasti Dmytro Žyvyckij, udialo sa tak v dedine Esman, kde raketa zasiahla tamojšiu školu. Dve osoby utrpeli zranenia aj neďaleko mesta Bilopillja.

Na juhu ukrajinské jednotky informovali, že zničili ruský tank, raketomet, húfnicu, osem vojenských vozidiel a dva ruské muničné sklady. Rusko tam počas najnovšej ukrajinskej protiofenzívy prišlo o najmenej 30 vojakov.

8:36 S obnovou Ukrajiny nemožno čakať na koniec vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok na to, aby sa s obnovou zničenej infraštruktúry jeho krajiny nečakalo na koniec ruskej invázie. Mnohé je potrebné urobiť bezodkladne, zdôraznil v pravidelnom večernom videopríhovore. Informovala o tom agentúra DPA.

Zelenskyj poukázal na to, že v oblastiach, ktoré po obsadení ruskými jednotkami znovu ovládli ukrajinské sily, boli zničené desaťtisíce domov. Je tiež potrebné už teraz začať prípravy na zimu, okrem iného z hľadiska zaistenia bezpečného zásobovania energiami.

7:43 Ukrajina rokuje o bezpečnosti vývozu obilnín s Tureckom a OSN

Ukrajina vedie rozhovory s Tureckom a Organizáciou Spojených národov (OSN) o zárukách týkajúcich sa vývozu obilnín z ukrajinských prístavov, uviedol v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„V súčasnosti prebiehajú rozhovory s Tureckom a OSN a našimi zástupcami, ktorí sú zodpovední za bezpečnosť obilia opúšťajúceho naše prístavy,“„“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou, ktorá v pondelok navštívila Ukrajinu.

Informácie z dňa (4.7.) nájdete nižšie:

20:40 Johnson hľadá alternatívy na vývoz ukrajinského obilia; jednou z nich je Dunaj

Britský premiér Boris Johnson v pondelok uviedol, že bude potrebné nájsť alternatívne trasy na vývoz ukrajinského obilia, ak to nepôjde cez Bosporský prieliv. Jednou z alternatív je podľa Johnsona rieka Dunaj. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian.

„Turci sú na vyriešenie tohto problému absolútne nevyhnutní. Robia, čo môžu...  Záleží však, či Rusi budú súhlasiť s tým, aby sa to obilie dostalo von,“ povedal Johnson v britskom parlamente.

„Musíme intenzívnejšie hľadať alternatívne spôsoby na vývoz obilia z Ukrajiny, ak nebudeme môcť použiť námornú trasu, ak nebudene môcť použiť Bosporský prieliv,“ dodal.

Turecko v nedeľu pri svojom pobreží zadržalo ruskú nákladnú loď, aby preverilo oznámenie z Ukrajiny, že toto plavidlo preváža kradnuté obilie.

John Sibley/Pool Photo via AP

20:30 Ukrajina zmrazila ruský a bieloruský majetok v hodnote 12 miliónov dolárov

Ukrajinská generálna prokuratúra oznámila zmrazenie majetku ruských a bieloruských podnikov v hodnote 12 miliónov dolárov. Ten zahŕňa 300 železničných kontajnerov s minerálnymi hnojivami, o ktorých sa zistilo, že porušujú ukrajinské colné predpisy. „Pre zabezpečenie zachovania majetku a jeho prípadnej konfiškácie uvalila generálna prokuratúra zmrazenie založené na rozhodnutiach vyšetrujúcich sudcov súdu v Ševčenkivskom rajóne v Kyjive,“ uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry na jej webstránke, na ktoré sa odvoláva televízia CNN. Vyšetrovanie podľa prokuratúry vedie Úrad pre hospodársku bezpečnosť a veľké daňové úniky.

19:30 V Zaporižžskej oblasti začali vyšetrovanie krádeže obilia Rusmi

Informuje o tom televízia CNN s odvolaním sa na vyhlásenie na webstránke regionálnej prokuratúry. Vyšetrovanie sa podľa neho zaoberá krádežou majetku zo spoločnosti so skladmi v Ruskom okupovanom Polohivskom okrese z konca júna.

16:30 Obnova Ukrajiny bude stáť 750 mld. dolárov

Povojnová obnova Ukrajiny je "spoločnou úlohou celého demokratického sveta", pretože prispeje k svetovému mieru. V pondelok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny vo švajčiarskom Lugane. Rekonštrukcia Ukrajiny má pritom stáť trištvrte bilióna dolárov, povedal na tej istej konferencii ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Rekonštrukcia Ukrajiny je najväčším príspevkom k podpore svetového mieru," vyhlásil Zelenskyj prostredníctvom videoodkazu.

Dvojdňová medzinárodná konferencia v Lugane bola plánovaná dlho pred vypuknutím vojny na Ukrajine, pôvodne sa na nej malo rokovať o reformách. Účastníci sa teraz budú snažiť načrtnúť princípy a priority procesu obnovy, ktorý sa má začať ešte počas trvania vojny. Na konferencii je prítomná aj 100-členná ukrajinská delegácia vrátane premiéra Šmyhala.

Zelenskyj vo svojom príhovore povedal, že obnova Ukrajiny je "najambicióznejším projektom našej doby". "Obnova Ukrajiny nie je lokálnou úlohou jedného národa. Je to spoločná úloha celého demokratického sveta," zdôraznil.

Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis, ktorý je spoluhostiteľom tejto konferencie, pripomenul dôležitosť podpory Ukrajiny "v tejto dobe hrôzy, svojvoľného ničenia a smútku". Ukrajine je podľa jeho slov nevyhnutné "poskytnúť perspektívu návratu k životu v mieri a k svetlej budúcnosti".

Účasť na tomto podujatí prisľúbila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, český premiér Petr Fiala a predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki. "Vieme, že ich boj je tiež naším bojom. Preto v týchto dňoch pomáhame Ukrajine, aby v tejto vojne zvíťazila," povedala von der Leyenová.

Povojnová obnova Ukrajiny v odhadovanej hodnote 750 miliárd dolárov by sa mala vo veľkej miere financovať zo zhabaného majetku Ruska a ruských oligarchov v zahraničí. Na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny vo švajčiarskom Lugane to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s tým, že takto zaistené prostriedky môžu dosiahnuť 300 až 500 miliárd dolárov. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na správy agentúr AFP a Reuters a tiež britského denníka The Guardian.

Podľa Šmyhaľa by mala povojnová obnova Ukrajiny mať tri fázy. V prvej je potrebné zabezpečiť základné potreby pre každodenný život obyvateľov, ako napríklad obnovu dodávok vody. Táto fáza už teraz podľa premiéra prebieha. V druhej fáze, hneď po skončení bojov, by sa mala spustiť výstavba dočasných príbytkov pre ľudí a tiež nemocníc a škôl. Tretia fáza má znamenať transformáciu Ukrajiny z dlhodobého hľadiska, dodal Šmyhaľ.

14:45 Na Haďom ostrove opäť vztýčili ukrajinskú vlajku

Ukrajina na Haďom ostrove opäť vztýčila svoju vlajku po tom, ako z neho minulý týždeň ustúpili ruskí vojaci. Oznámila to v pondelok hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humenjuková. „Územie Hadieho ostrova sa vrátilo pod jurisdikciu Ukrajiny,“ povedala na tlačovej konferencii. Informuje o tom portál news.sky.com.

Minulý týždeň ukrajinská armáda donútila Rusko, aby sa stiahlo z čiernomorského ostrovčeka nachádzajúceho sa juhovýchodne od Odesy, ktorý Moskva obsadila na začiatku vojny. Rusko využilo Hadí ostrov na zavedenie blokády exportu z Ukrajiny, ktorá je jedným z najväčších vývozcov obilia na svete. Ústup Kremľa znamenal významné víťazstvo pre ukrajinskú armádu.

Rusko uviedlo, že sa rozhodlo z ostrovčeka odísť, aby urobilo „gesto dobrej vôle“ a ukázalo, že Moskva nerobí prekážky v snahe OSN otvoriť koridor na prepravu obilia z Ukrajiny. Kyjiv tvrdí, že donútil ruské sily na odchod z Hadieho ostrova delostreleckou a raketovou paľbou.

14:10 Bielorusko sa nechystá vstúpiť do vojny, Rusko chce zničiť celú Ukrajinu, tvrdí šéf ukrajinskej rozviedky

Bielorusko sa nepripravuje na vojnu na Ukrajine. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyryla Budanova. Podľa neho neexistuje žiadna vážna hrozba, že by bieloruské jednotky prekročili hranicu s Ukrajinou.

Budanov zároveň uviedol, že ruským tvrdeniam o tom, že sa zameriavajú na oblasť Donbasu, sa nedá veriť. Tvrdí, že Moskva chce „absolútne úplné zničenie Ukrajiny“.

14:00 Putin nariadil pokračovať v ofenzíve na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin  nariadil ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby ruské jednotky pokračovali v ofenzíve na Ukrajine po tom, čo ovládli celú Luhanskú oblasť. V pondelok o tom informovala agentúra AFP.

„Vojenské jednotky, vrátane skupín Východ a Západ, musia plniť svoje úlohy podľa predtým schválených plánov,“ povedal Putin Šojguovi, pričom vyjadril nádej, že všetko pôjde tak, ako doteraz v luhanskej operácii.

Šojgu v pondelok na stretnutí s Putinom informoval, že operácia na prevzatie kontroly nad Luhanskou oblasťou sa v nedeľu  "zavŕšila oslobodením jedného z najväčších miest Luhanskej ľudovej republiky - mesta Lysyčansk".

Minister dodal, že ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu. Šojgu na stretnutí s Putinom informoval, že momentálne prebieha odmínovanie Lysyčanska a jeho okolia, prepravujú tam dodávky humanitárneho materiálu a poskytuje sa zdravotná pomoc civilistom.

Podľa agentúry Reuters Putin zablahoželal ruským vojakom k "oslobodeniu" Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Na stretnutí so Šojguom, ktoré vysielala aj ruská televízia, Putin povedal, že jednotky zapojené do operácie na dobytie Luhanskej oblasti by mali odpočívať, ale ostatné vojenské jednotky by mali pokračovať v boji.

Agentúra Reuters označila ovládnutie Luhanskej oblasti ruskými jednotkami za významný míľnik vo vojenskom ťažení Moskvy na Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na pondelok v reakcii na najnovší vývoj na bojiskách povedal, že Ukrajina sa ničoho nevzdáva a územia, o ktoré prišla, získa späť vďaka taktike a dodávkam moderných zbraní.

Ukrajinská armáda sa podľa neho postupne posúva vpred — tak v Charkovskej oblasti, ako aj v Chersonskej oblasti i na mori, čoho dobrým príkladom je Hadí ostrov. „Príde deň, keď to isté povieme o Donbase,“ konštatoval Zelenskyj.

Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo

13:20 Stiahnutie sa z Lysyčanska bolo podľa regionálneho šéfa náročné, ale správne

Rozhodnutie ukrajinských síl stiahnuť sa z Lysyčanka bolo podľa šéfa vojenskej samosprávy Luhanskej oblasti veľmi náročné, ale bolo správne, vzhľadom na straty, ktoré by utrpeli, keby sa pokúsili ešte nejaký čas držať. Serhij Hajdaj pre televíziu CNN povedal, že ruským silám by sa napokon podarilo obkľúčiť mesto a Kyjiv by prišiel o všetkých tamojších bojovníkov. „Je jasné, že je to veľmi bolestivé, veľmi ťažké, ale teraz sú chlapci nažive, vybavenie je neporušené, každý môže pokračovať v boji s ruskou armádou,“ pokračoval a vyzval na ďalšiu podporu zo Západu, pričom pripustil, že Rusko malo výhodu v množstve vybavenia, ktoré mohlo v oblasti umiestniť.

Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že sa musela z Lysyčanska stiahnuť. Lysyčansk je posledné mesto v Luhanskej oblasti vo východoukrajinskom Donbase, ktoré bolo pod kontrolou Kyjiva, no už aj to dobyli Rusi.

Hajdaj pochválil odvahu a schopnosti ukrajinských síl, ktoré boli schopné brániť Luhanskú oblasť takmer päť mesiacov. „Tridsať percent oblasti bolo už okupovaných, takže našej armáde zostávalo 70 percent na vybudovanie obrannej línie. A bolo to správne rozhodnutie - držíme ju od 24. februára, marca, apríla, mája, júna, teraz júla - takmer päť mesiacov na relatívne malom území,“ povedal.

Ako tiež poznamenal, zostávajúce mestá na Donbase sú ďalším cieľom Ruska. To sa pravdepodobne bude snažiť postupovať na mestá v Doneckej oblasti, ktoré sú pod ukrajinskou kontrolou, aby si zabezpečilo celý Donbas. Hajdaj však verí, že Ukrajina získa späť svoje stratené územia.

13:00 Na ruskej strane padlo viac ako 36-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 36 200 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 1589 tankov, 3754 bojových obrnených vozidiel, 2629 vozidiel a palivových nádrží, 804 delostreleckých systémov, 246 odpaľovacích raketových systémov, 105 systémov protivzdušnej obrany, 187 vrtuľníkov, 217 lietadiel, 658 dronov, 144 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 65 kusov špeciálnej techniky.

Počas nedele zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblastiach okolo miest Slavjansk a Doneck, uviedol generálny štáb.

8:30 Kyjiv potvrdil, že Rusko dobylo mesto Lysyčansk

Ukrajinská armáda potvrdila, že mesto Lysyčansk v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny padlo do rúk ruských síl. Referuje o tom spravodajský web BBC.

„Po ťažkých bojoch o Lysyčansk boli obranné sily Ukrajiny nútené stiahnuť sa zo svojich okupovaných pozícií a línií,“ uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu ešte v priebehu nedele tvrdil, že jeho sily dobyli Lysyčansk a prevzali kontrolu nad Luhanskou oblasťou. V tom čase však ešte trvali boje v Lysyčansku a jeho okolí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sľúbil, že ukrajinské sily sa vrátia do Lysyčanska, a to vďaka svojej taktike a „zvýšeniu dodávok moderných zbraní“.

Ramzan Kadyrov's Official Telegram

7:30 Ukrajina sa ničoho nevzdáva, stratené územia získa späť, uviedol Zelenskyj

Ukrajina sa ničoho nevzdáva a územia, o ktoré prišla, získa späť vďaka taktike a dodávkam moderných zbraní. Vo svojom pravidelnom príhovore, zverejnenom na svojej oficiálnej stránke, to v nedeľu večer povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinská armáda sa podľa neho postupne posúva vpred — tak v Charkovskej oblasti, ako aj v Chersonskej oblasti i na mori, čoho dobrým príkladom je Hadí ostrov. „Príde deň, keď to isté povieme o Donbase,“ konštatoval Zelenskyj.

Zdôraznil, že Ukrajina dosiahne úroveň, keď sa palebná sila jej armády vyrovná ruskej. „Nestrácame jediný deň. Presviedčame partnerov, nadväzujeme nové kontakty, využívame všetky príležitosti — politické, diplomatické, informačné.“

Podľa Zelenského má Rusko dostatok raketometov Smerč, Uragan a Grad na zničenie jedného ukrajinského mesta za druhým. Navyše, okupanti zhromaždili svoju najväčšiu palebnú silu v Donbase a v jednom sektore frontu môžu denne použiť desaťtisíce delostreleckých granátov.

„Toto je realita. Ničíme preto potenciál okupantov — deň čo deň, vypočítavo, mohutne. Dôležitú úlohu v tom samozrejme zohrávajú systémy HIMARS a ďalšie zbrane, ktoré sme dostali od partnerov,“ povedal ukrajinský prezident.

Informácie z predchádzajúceho dňa (3.7.) nájdete nižšie:

16:00 Bombardovanie Slovianska mnohých ľudí zabilo alebo zranilo

Mesto Sloviansk na východe Ukrajiny bolo v nedeľu naďalej terčom intenzívneho ruského bombardovania. Starosta tohto mesta v Doneckej oblasti Vadym Ljach už začiatkom tohto týždňa, keď sa boje zintenzívnili, vyzval obyvateľov, aby zo Slovianska odišli. V nedeľu na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že mesto je bombardované salvovými raketometmi a mnohí ľudia zomreli alebo utrpeli zranenia. Dodal, že ide o najsilnejšie bombardovanie Slovianska za posledné týždne. Informuje o tom portál news.sky.com.

13:00 Ruské sily obsadili Lysyčansk a celú Luhanskú oblasť

Ruské sily obsadili mesto Lysyčansk a celú Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny, oznámil v nedeľu ruský minister obrany Sergej Šojgu. TASR správu prevzala od agentúry AP a AFP.

„Sergej Šojgu informoval vrchného veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie Vladimira Putina o oslobodení Luhanskej ľudovej republiky,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Rezort obrany vo vyhlásení dodáva, že ruským silám sa podarilo získať kontrolu nad mestom Lysyčansk i nad niekoľkými priľahlými obcami. "Celková plocha oslobodeného územia dosahuje 182 štvorcových kilometrov," uvádza sa vo vyhlásení.

Agentúra AP však upozorňuje, že Ukrajina zatiaľ k situácii v Luhanskej oblasti neposkytla najnovšie informácie.

Lysyčansk bol posledným mestom v Luhanskej oblasti, ktoré  bránili ukrajinské jednotky. Ruské sily minulý víkend dobyli susedný  Severodoneck, ktorý od Lysyčanska oddeľuje iba rieka Severný Donec.

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v noci na nedeľu pripustil, že mesto Lysyčansk by mohlo padnúť do rúk Rusov. Podľa Arestovyča totiž ruské jednotky prekročili rieku Severný Donec a blížili sa k mestu zo severnej strany.

11:00 Ukrajina tvrdí, že vyradila z prevádzky ruskú vojenskú základňu v Melitopole 

Ukrajinské ozbrojené sily podnikli v nedeľu viac ako 30 útokov na ruskú vojenskú základňu v Rusmi v okupovanom meste Melitopol na juhu Ukrajiny. Povedal to starosta Ivan Fedorov. Útoky potvrdila aj ruská strana. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„O 03.00 h a 05.00 h miestneho času došlo k viac ako 30 útokom výlučne na vojenskú základňu,“ uviedol Fedorov, ktorý sa momentálne nachádza na území kontrolovanom Ukrajinou. Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram dodal, že základňa bola „vyradená z prevádzky“.

Fedorov tiež uviedol, že ruský obrnený vlak prevážajúci muníciu sa pri sobotňajšom útoku ukrajinských síl vykoľajil pri Melitopole.

Ruská tlačová agentúra RIA Novosti informovala, že Ukrajinci v Melitopole zasiahli oblasť Aviamistečko, kde sa nachádza miestne letisko, ale nešpecifikovala, aký objekt bol zasiahnutý.

RIA citovala šéfa správy Ruskom dobytých území v Záporožskej oblasti Vladimira Rogova, podľa ktorého Melitopol zasiahlo približne 16 až 18 ukrajinských rakiet v rámci dvoch útokov, ku ktorým došlo o 03:00 a 04:45 moskovského času (02:00 h a 03:45 SELČ).

Agentúra Reuters upozorňuje, že sa jej uvedené informácie nepodarilo nezávisle overiť.  

7:00 Sky News: Ukrajinská pohraničná služba našla pevný disk s údajmi ruských vojakov 

Príslušníci ukrajinskej štátnej pohraničnej služby v sobotu oznámili, že v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny našli pevný disk, na ktorom sa nachádzali údaje o ruskej armáde. TASR správu prevzala z televíznej stanice Sky News.

Ukrajinská pohraničná služba uviedla, že na pevnom disku sa nachádzali súbory vo veľkosti približne 100 gigabajtov. Obsahovali zoznam príslušníkov ruskej jednotky protivzdušnej obrany vrátane ich biografických údajov a podrobností o ruských zbraniach a vojenských cvičeniach.

Podľa Sky News boli niektoré dokumenty na disku označené ako „tajné“.

„Ukrajinské orgány teraz disponujú fotografiami, charakteristikami, kópiami cestovných dokladov a iných dokumentov ruských útočníkov,“ uviedla ukrajinská pohraničná služba.

Informácie z predchádzajúceho dňa (2.7.) nájdete nižšie:

19:00 Ruské bombardovanie v Doneckej oblasti zničilo viac ako 40 budov

Ruské bombardovanie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v sobotu zničilo viac ako 40 budov, vrátane obytných domov. Uviedla to ukrajinská polícia. Terčom boli mestá Bachmut, Slavjansk, Avdijivka, Chasiv Jar, Severny a Pivden a dediny Olexandrivka, Kurdjumivka, Želanne, Tonenke a Vozdviženka. Bombardovanie raketami a delostrelectvom zabilo a zranilo nezistený počet civilistov, konštatovala polícia. Medzi zničenými budovami je škola, obchodné centrum, stanica distribúcie plynu a obytné domy. Informuje o tom portál news.sky.com.

18:00 Výsadkový čln ruskej armády vraj potopila ruská mína pri Mariupoli

Výsadkový čln ruského námorníctva sa údajne potopil v Čiernom mori neďaleko okupovaného ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ. Čln bol zničený, keď narazil na ruskú námornú mínu, informuje portál news.sky.com s odvolaním sa na správu na moskovskom účte komunikačnej platformy Telegram. Posádka člna Čiernomorskej flotily podľa správy výbuch prežila. „Neďaleko Mariupoľa vyhodila do vzduchu mína výsadkový čln D-106 Čiernomorskej flotily," konštatuje správa.

16:40 Proruské sily tvrdia, že obkľúčili Lysyčansk, Ukrajina to popiera 

Proruskí separatisti v sobotu oznámili, že „kompletne“ obkľúčili mesto Lysyčansk v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Ukrajinská strana vzápätí tieto tvrdenia poprela. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP.

„Dnes sa spoločným úsilím podarilo Národnej milícii Luhanskej ľudovej republiky a ozbrojeným silám Ruskej federácie obsadiť posledné strategicky dôležité vyvýšeniny. To nám umožňuje povedať, že mesto Lysyčansk je kompletne obkľúčené,“ uviedol hovorca separatistických síl podporovaných Ruskom Andrej Maročko.

„Boje v okolí Lysyčansku pokračujú. Našťastie však mesto nebolo obkľúčené a je pod kontrolou ukrajinskej armády,“ uviedol hovorca ukrajinskej národnej gardy Ruslan Muzyčuk pre ukrajinskú televíziu.

15:35 Pohraničná služba našla v Černihivskej oblasti hard disk s údajmi o ruskej armáde

Ukrajinská Štátna pohraničná služba našla hard disk, ktorý obsahuje zhruba 100 gigabajtov údajov o ruskej armáde. Hard disk podľa Kyjiva našli v Černihivskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, keď pohraničná stráž „vykonávala svoje úlohy". Obsahuje zoznam príslušníkov ruskej jednotky protivzdušnej obrany s ich životopisnými údajmi. Zároveň obsahuje detaily o ruských zbraniach a údaje o vojenskom výcviku. Časť dokumentov bola údajne označená ako „tajné". „Ukrajinské bezpečnostné sily teraz majú fotografie, charakteristiku, kópie osobných dokladov a iných dokumentov útočníkov," uviedla ukrajinská Štátna pohraničná služba. Informuje o tom portál news.sky.com.

13:00 V DĽR na východe Ukrajiny obvinili zo žoldnierskych aktivít ďalších dvoch Britov 

V separatistickej Doneckej ľudovej republike (DĽR) na východe Ukrajiny obvinili zo „žoldnierskych aktivít“ ďalších dvoch britských občanov. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá o tom informovala v sobotu s odvolaním sa na ruské štátne médiá.

Agentúra TASS s odvolaním sa na na úrady samozvanej DĽR uviedla, že obvinenými sú humanitárny pracovník Dylan Healy a vojenský dobrovoľník Andrew Hill. Ruské médiá zároveň uvádzajú, že Briti odmietajú spolupracovať s vyšetrovateľmi.

K obvineniu oboch mužov prišlo po tom, ako ruské ministerstvo obrany koncom apríla zverejnilo video, na ktorom zranený muž s britským prízvukom hovorí, že sa volá Andrew Hill a pochádza z mesta Plymouth v Británii. Podľa ruského rezortu obrany sa Hill vzdal ruským jednotkám v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny, uvádza agentúra Reuters.

O zajatí Dylana Healyho informovala koncom apríla aj britská televízie BBC. S odvolaním sa na neziskovú organizáciu Presidium Network uviedla, že bol zadržaný na kontrolnom stanovišti na juhu Ukrajiny spolu s ďalším britským humanitárnym dobrovoľníkom Paulom Ureym.

Začiatkom júna súd v samozvanej DĽR, ktorej nezávislosť uznáva len Rusko a Sýria, odsúdil britských občanov Aidena Aslina a Shauna Pinnera na trest smrti. Pred súdom čelili obvineniam zo „žoldnierskych aktivít“.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo štvrtok oznámil, že žiada od Ruska, aby zabezpečilo, že nebude vykonaná poprava týchto dvoch Britov.

Britská vláda v tejto súvislosti trvá na tom, že britskí občania zajatí a odsúdení na Ukrajine, boli legitímnymi členmi ukrajinskej armády, a preto sa s nimi musí zaobchádzať ako s vojnovými zajatcami podľa Ženevských konvencií. 

9:30 V meste Mykolajiv hlásili silné výbuchy

Ukrajinským mestom Mykolajiv otriasli v sobotu skoro ráno silné explózie. Oznámil to starosta mesta Olexandr Senkevyč, ktorý na sociálnej sieti Telegram vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Pred výbuchmi bolo v Mykolajivskej oblasti počuť sirény ohlasujúce letecký poplach. Príčina výbuchov nebola bezprostredne známa. Overiť tieto správy nebolo možné.

V piatok zasiahli tri ruské rakety obytnú budovu 40 kilometrov juhozápadne od čiernomorského prístavného mesta Odesa. Podľa ukrajinskej civilnej obrany zahynulo pri tomto útoku najmenej 21 ľudí a 39 osôb utrpelo zranenia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil raketový útok na obytnú budovu za cielený.

Kyjev tvrdí, že Moskva zintenzívnila raketové útoky strelami dlhého doletu a zasahuje civilné ciele ďaleko od frontovej línie. Rusko zase tvrdí, že mieri na vojenské ciele. 

Informácie z predchádzajúceho dňa (1.7.) nájdete nižšie: 

19:10 Ukrajina požiadala Turecko o zadržanie lode, ktorá preváža kradnuté obilie

Ukrajina požiadala Turecko, aby zadržalo nákladnú loď Žibek Žoly, ktorá sa plaví pod ruskou vlajkou a preváža ukrajinské obilie z okupovaného prístavu Berďansk. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa ukrajinského rezortu diplomacie a vládny dokument.

 Ruská loď vezie približne 4500 ton obilia, ktoré patrí Ukrajine, uviedol predstaviteľ ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.

Ukrajinská generálna prokuratúra poslala vo štvrtok tureckému ministerstvu spravodlivosti list, v ktorom napísala, že loď Žibek Žoly je zapojená do "nelegálneho vývozu ukrajinského obilia" z Berďansku do tureckého mesta Karasu. Viezla údajne 7000-tonový náklad, čo je viac, než uvádzal predstaviteľ ukrajinského rezortu diplomacie.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí doposiaľ nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie k príchodu predmetnej nákladnej lode.

Kazašská spoločnosť KTZ Express, ktorá vlastní loď Žibek Žoly, uviedla, že toto plavidlo si od nej prenajala ruská firma Green Line, na ktorú nie sú v súčasnosti uvalené žiadne sankcie.

Predstaviteľ proruskej správy na okupovanej časti Záporožskej oblasti vo štvrtok oznámil, že po niekoľkomesačnej prestávke z Berďansku vyplávala nákladná loď. Nepovedal však, o akú loď išlo.

Kyjev tvrdí, že Moskva kradne obilie z ukrajinských území, ktoré okupuje ruská armáda. Kremeľ tieto tvrdenia odmieta.

19:00 Zelenskyj gratuloval Fialovi k predsedníctvu v EÚ, chce spolupracovať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a viacerí predstavitelia členských štátov Európskej únie v piatok na sociálnej sieti Twitter pogratulovali českému premiérovi Petrovi Fialovi k prevzatiu predsedníckej roly v Rade EÚ.

"Želáme vám úspechy pri implementácii ambicióznych priorít, kde jednou z kľúčových je podpora Ukrajiny," napísal na Twitteri Zelenskyj a dodal, že Ukrajina je pripravená spolupracovať na európskej agende, ktorá sa jej bude týkať. Fiala sa mu poďakoval a uviedol, že sa na spoluprácu teší.

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg na sociálnej sieti poznamenal, že "aj nadchádzajúce mesiace budú náročné a Európa musí konať rozhodne". Svojmu českému ministerskému kolegovi Janovi Lipavskému odkázal, že má jeho plnú podporu. Francúzsku sa poďakoval za dobre zvládnuté predsedníctvo v zložitom geopolitickom kontexte.

Predsedníčka litovského parlamentu Viktorija Cmilyte-Nielsenová na Twitteri zdôraznila, že Česko preberá predsedníctvo v kritických časoch pre Európu. "Všetky členské štáty EÚ a ich inštitúcie vrátane parlamentov musia zostať jednotné," napísala.

Česká republika v piatok prevzala predsedníctvo v Rade EÚ od Francúzska a o šesť mesiacov ho odovzdá Švédsku. Ako svoje hlavné priority si stanovila zvládnutie utečeneckej krízy a povojnovú obnovu Ukrajiny, energetickú bezpečnosť, posilňovanie obranných kapacít, strategickú odolnosť ekonomiky a odolnosť demokratických inštitúcií.

13:00 Odchod Rusov z Hadieho ostrova nebol „gestom dobrej vôle“, tvrdia Briti

Ústup ruských síl zo strategického Hadieho ostrova v Čiernom mori nepredstavoval „gesto dobrej vôle“, ako uviedla Moskva. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to britské ministerstvo obrany.

Rusko po stiahnutí svojich jednotiek zo spomenutého územia vyhlásilo, že týmto gestom dobrej vôle chce dokázať svetu, že nebráni koridoru na export poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny. Podľa Britov je však pravdepodobnejšie, že Rusi sa z Hadieho ostrova stiahli pre izolovanosť svojich jednotiek a čoraz väčšiu zraniteľnosť voči ukrajinským útokom.

Britské ministerstvo obrany tvrdí, že v ostatných týždňoch ukrajinské sily zaútočili na ruské jednotky na ostrove pomocou rakiet a bezpilotných lietadiel. Protilodné rakety tiež zasiahli ruské námorné lode, ktoré sa pokúšali zásobovať Rusov na ostrove.

Hadí ostrov leží v severozápadnej časti Čierneho mora, asi 50 kilometrov od južného cípu ukrajinskej pevniny a 300 kilometrov západne od anektovaného polostrova Krym. Hoci má rozlohu iba 18 hektárov, má veľký strategický význam.

12:20 Rusko začalo vyvážať obilie z okupovaných území

Rusko začalo s prepravou obilia z okupovaného územia na Ukrajine. Proruský regionálny predstaviteľ Jevgenij Balickyj povedal, že loď so sedemtisíc tonami obilnín opustila vo štvrtok prístavné mesto Berďansk, ktoré je pod kontrolou Ruska. Obilie podľa neho smeruje do „priateľských krajín“. Zásielka obilia z Berďanska v Zaporižžskej oblasti znamená otvorenie námornej cesty na export pšenice z Ukrajiny do iných krajín, informuje spravodajský portál BBC.

Kyjiv už niekoľko týždňov obviňuje Rusko a jeho spojencov, že z južnej Ukrajiny kradnú obilie a blokujú tamojšie prístavy, čo zhoršuje potravinovú krízu vo svete. Moskva to opakovane popiera.

11:30 Ruské jednotky sa pokúšajú obkľúčiť Lysyčansk

Boje v oblasti mesta Lysyčansk na východe Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské jednotky, sa vyostrujú. Ruské sily súčasne zintenzívnili aktivity v ďalších častiach frontovej línie. V piatkovej situačnej správe to uviedol ukrajinský generálny štáb, informovala agentúra DPA.

"Nepriateľ sústreďuje svoje hlavné úsilie na obkľúčenie ukrajinských vojakov v Lysyčansku z juhu a zo západu a na úplné ovládnutie Luhanskej oblasti," uviedol generálny štáb, ktorého informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Lysyčansk je posledným mestom v Luhanskej oblasti, ktorý ešte bránia ukrajinské jednotky. Dobytie celého tohto územia patrí k deklarovaným cieľom Moskvy pri jej invázii na Ukrajinu, vysvetľuje DPA.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v piatok uviedol, že ruské sily zaznamenali malé zisky v oblasti Lysyčanska, kde obsadili časti ropnej rafinérie na okraji mesta. V samotnom meste sa nachádza ešte okolo 15.000 obyvateľov v zlých podmienkach. Posledných takmer 24 hodín sa museli ukrývať počas veľmi intenzívneho ostreľovania, doplnil Hajdaj podľa stanice CNN.

Podľa ukrajinskej armády Rusko tiež posilnilo vojenské aktivity pri meste Kramatorsk na juhu aglomerácie zahŕňajúcej aj mesto Sloviansk. Dosiaľ sa do tejto oblasti pokúšali dostať najmä zo severu, kde aj v piatok hlásili delostrelecké boje z viacerých predmestí Slovianska. K ruskej pozemnej ofenzíve tam však podľa Kyjeva nedošlo.

8:30 Útoky v Odeskej oblasti si vyžiadali najmenej 17 mŕtvych

Štrnásť ľudí zomrelo a 30 utrpelo zranenia po tom, ako raketový útok skoro ráno zasiahol deväťposchodovú obytnú budovu v okrese Bilhorod-Dnistrovskyj v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Medzi zranenými sú aj tri deti. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na Ukrajinskú štátnu pohotovostnú službu.

Traja ľudia zomreli aj pri útoku na rekreačné centrum v rovnakom okrese. Útok sa stal zhruba o jednej hodine ráno, uviedla pohotovostná služba. Medzi mŕtvymi je aj jedno dieťa. Jeden človek utrpel zranenia.

SITA/Ukrainian Emergency Service via AP

Správy z predchádzajúceho dňa 30.6.2022:

20:37 Na konferencii o obnove Ukrajiny sa zúčastní 100-členná ukrajinská delegácia

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal povedie približne 100-členú delegáciu Kyjeva, ktorá sa na budúci týždeň zúčastní na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny vo švajčiarskom Lugane. Vo štvrtok o tom informoval ukrajinský veľvyslanec vo Švajčiarsku Artem Rybčenko, píše agentúra AFP.

Rybčenko uviedol, že pôjde vôbec o najväčšiu ukrajinskú delegáciu, ktorá vycestuje do zahraničia od februárového začiatku ruskej invázie. Okrem Šmyhala budú jej členmi šiesti členovia ukrajinskej vlády vrátane šéfa diplomacie Dmytra Kulebu, ako aj  početní poslanci a regionálni predstavitelia.

Na konferencii o obnove Ukrajiny, ktorá sa uskutoční 4.-5. júla v Lugane, sa zúčastnia zástupcovia 38 krajín sveta a 14 medzinárodných organizácií. Medzi účastníkmi by mali byť aj premiéri Poľska a Česka, ako aj šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová.

19:33 Západné sankcie by podľa Medvedeva za určitých okolností mohli byť dôvodom na vojnu

Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vo štvrtok varoval, že Moskva by mohla považovať západné sankcie za dôvod na vojnu. Zároveň tieto sankcie odsúdil ako „chrapúnske a cynické" a dodal, že hraničia s „ekonomickou vojnou".

„Za určitých okolností by sa takéto nepriateľské opatrenia mohli vnímať ako akt medzinárodnej agresie a dokonca ako casus belli,“ povedal Medvedev v prejave na na právnom fóre. Namiesto vyjadrenia „dôvod na vojnu" použil latinský ekvivalent „casus belli". „V reakcii na ne má štát právo na individuálnu a kolektívnu obranu," vyjadril sa o sankciách.

18:35  Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšie zbrane za 800 miliónov dolárov

Spojené štáty v najbližších dňoch oznámia ďalšiu dodávku zbraní pre Ukrajinu v hodnote 800 miliónov dolárov. Vo štvrtok to v Madride, dejisku konania tohtotýždňového summitu NATO, vyhlásil americký prezident Joe Biden, informuje agentúra AFP.

Šéf Bieleho domu avizoval, že Washington chce v rámci novej dodávky Ukrajine poskytnúť ďalšie systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo či delostrelecké lokalizačné systémy. Americký prezident zopakoval, že západné krajiny budú Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to len bude potrebné, pričom zdôraznil, že Rusko v tejto vojne nesmie zvíťaziť.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v pondelok avizoval, že USA plánujú Ukrajine dodať sofistikované protilietadlové systémy na obranu pred ruskými útokmi.

17:46 Ruská štátna duma schválila zákon, ktorý uľahčí zákazy zahraničných médií

Poslanci ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, schválili vo štvrtok zákon, ktorý uľahčí zásahy voči zahraničným aj domácim médiám. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

Nová právna norma umožňuje obmedziť alebo zakázať činnosť zahraničných mediálnych spoločností v rámci odvety za nepriateľské kroky iného štátu voči ruským médiám v zahraničí. Ruská generálna prokuratúra dostala v takýchto prípadoch právo, aby urýchlene prijala rozhodnutie o zákaze alebo obmedzení činnosti mediálnych subjektov z daného štátu (ktorý takéto nepriateľské kroky podnikol) na území Ruska.

Zákon schválený dolnou komorou ruského parlamentu taktiež uľahčuje dočasné zastavenie činnosti ruských médií, ktoré budú šíriť nebezpečné a nespoľahlivé informácie, prejavovať nedostatok rešpektu voči ruskej spoločnosti, štátu a ústave a diskreditovať ruské ozbrojené sily.

Činnosť takýchto médií bude môcť prokuratúra pozastaviť až na tri mesiace. V prípade opakovaných prehreškov bude takéto médium zakázané úplne.

15:24 Odchod Rusov z Hadieho ostrova dokazuje, že si nemôžu podmaniť Ukrajinu 

Stiahnutie ruských vojakov z ukrajinského Hadieho ostrova dokazuje, že Ukrajina môže vo vojne s Ruskom zvíťaziť. Vyhlásil to vo štvrtok britský premiér Boris Johnson na tlačovej konferencii po summite NATO v Madride, ktorému dominovali dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

„Pre Putina bude napokon nemožné udržať si krajinu, ktorá neprijme jeho vládu,“ vyhlásil Johnson, ktorý zároveň poukázal na jednotný Severoatlantickej aliancie voči agresívnym krokom Ruska.  

Podľa britského premiéra stiahnutie z Hadieho ostrova, na ktorom ruskí vojaci čelili vytrvalým ukrajinským útokom, signalizuje, že Rusko bude nakoniec musieť ustúpiť zo všetkých území Ukrajiny okupovaných od začiatku invázie.

„Myslíme si, že (Ukrajinci) majú naozaj silu na to, aby zahnali Rusov a dostať ich späť na pozície spred 24. februára,“ cituje Johnsona denník The Guardian.    Johnson zároveň zdôraznil, že s akoukoľvek budúcou mierovou dohodou bude musieť súhlasiť samotná Ukrajina.

14:09 Rusko je pripravené na dialóg o nešírení jadrových zbraní

Moskva je otvorená dialógu o strategickej stabilite a nešírení jadrových zbraní, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Rusko je otvorené dialógu o zaistení strategickej stability, o zachovaní režimov nešírenia zbraní hromadného ničenia a o zlepšení situácie v oblasti zbrojnej kontroly,“ uviedol šéf Kremľa počas právnického fóra, ktoré sa koná v Petrohrade.

Takáto snaha si však podľa Putina vyžaduje dôslednú spoluprácu a môže tiež pomôcť predísť tomu, čo sa dnes deje v Donbase.

Napriek ruskej invázii na Ukrajinu Moskva i Washington upozorňujú na dôležitosť zachovania komunikácie v súvislosti s jadrovými zbraňami. Rusko a USA sú pritom dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami, ktoré majú spolu približne 11 000 jadrových hlavíc.

12:40 Rusko tvrdí, že zadržiava vyše 6000 ukrajinských vojnových zajatcov

Rusko zadržiava viac ako 6000 ukrajinských vojnových zajatcov, oznámilo vo štvrtok ministerstvo obrany v Moskve. Správa prichádza deň po tom, ako si obe strany vojny vymenili ďalších zajatých vojakov. TASR informácie prevzala z agentúry AFP.

„Celkový počet ukrajinských vojakov, ktorí boli zajatí alebo sa vzdali, je viac ako 6000,“ uviedol vo vyhlásení hovorca ruského ministerstva obrany.

V stredu Ukrajina a Rusko odovzdali druhej strane po 144 zajatých vojakov. Podľa ukrajinskej spravodajskej služby išlo o najväčšiu takúto výmenu zajatcov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára.

10:22 Rusi sa dali na ústup zo strategického Hadieho ostrova

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že stiahlo svoje jednotky z Hadieho ostrova v Čiernom mori. Rusi na spomenutom území čelili mohutnému ukrajinskému ostreľovaniu. Moskva však tvrdí, že ústup predstavuje „gesto dobrej vôle“, aby Rusko ukázalo, že nebráni koridoru na export poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny.

Poštová známka, ktorá znázorňuje hrdinské gesto potopenému krížniku Moskva z prvých dní vojny. BORIS GROH/WIKIPEDIAPoštová známka, ktorá znázorňuje hrdinské gesto potopenému krížniku Moskva z prvých dní vojny.

Ukrajinská armáda tvrdí, že na Haďom ostrove zničila ruský raketový systém, húfnice a ďalšie ruské vybavenie. Rusi údajne urýchlene evakuovali zvyšok personálu na ostrove pomocou motorových člnov.

8:49 Británia prisľúbila Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote miliardy libier

Británia prisľúbila v stredu Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote miliardy libier (1,16 miliardy eur), aby jej pomohla odraziť ruskú inváziu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Nová vojenská pomoc zahŕňa systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá, inovatívne vybavenie pre elektronický boj a tisíce balíčkov pre ukrajinských vojakov, uviedla britská vláda vo vyhlásení.

SITA/Jonathan Ernst/Pool Photo via AP

Táto pomoc je podľa Británie prvým krokom, ktorý umožní Ukrajine ísť nad rámec jej úsilia pri statočnej obrane a posunúť sa smerom k začatiu ofenzívnej operácie, aby získala späť stratené územie.

Britský premiér Boris Johnson uviedol, že útoky šéfa Kremľa Vladimira Putina proti Ukrajine sú stále viac barbarské, keďže ruský líder nezískal to, v čo dúfal a čo očakával, a každému začína byť jasné, že táto vojna je zbytočná.

7:54 Putin chce stále zabrať väčšinu Ukrajiny, tvrdia americké spravodajské agentúry

Ruský prezident Vladimir Putin chce stále dobyť väčšinu Ukrajiny, domnievajú sa americké spravodajské agentúry. Jednotky Kremľa sú však bojom natoľko oslabené, že podľa amerických predstaviteľov sú schopné len pomalým tempom dosahovať územné zisky. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Podľa riaditeľky americkej národnej spravodajskej služby Avril Hainesovej „vojna môže trvať dlho“ a Putin má stále rovnaké ciele, aké mal na začiatku konfliktu - obsadiť väčšinu Ukrajiny. Tvrdí však, že je nepravdepodobné, že Rusko tento cieľ v dohľadnom čase dosiahne.

„Vnímame nesúlad medzi Putinovými krátkodobými vojenskými cieľmi v tejto oblasti a jeho vojenskou kapacitou, akýsi nesúlad medzi jeho ambíciami a tým, čo je armáda schopná dosiahnuť,“ povedala Hainesová.

Informácie z predchádzajúceho dňa (29.6.) si môžete prečítať nižšie:

15:15 Zelenskyj označil Vladimira Putina za teroristu, ktorý vedie teroristický štát

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil Vladimira Putina za „teroristu", ktorý vedie „teroristický štát". Vo virtuálnom prejave k Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov Zelenskyj povedal, že Rusko by mali vylúčiť z OSN. Zároveň Organizáciu Spojených národov vyzval, aby zriadila medzinárodný tribunál na vyšetrovanie ruských aktivít počas vojny.

„Musíme naliehavo konať a urobiť všetko s cieľom donútiť Rusko, aby zastavilo zabíjanie," vyhlásil ukrajinský prezident. Upozornil pritom, že inak sa „teroristická aktivita" Ruska rozšíri do iných európskych krajín a do Ázie, pričom spomenul pobaltské štáty, Poľsko, Moldavsko a Kazachstan. Informuje o tom portál news.sky.com.

15:00 NATO prizvalo do svojich radov Fínsko a Švédsko

Severoatlantická aliancia na summite v Madride v stredu rozhodla o prizvaní Fínska a Švédska do svojich radov. Hlavy štátov a vlád členských štátov NATO na summite zároveň súhlasili s podpísaním prístupových protokolov s týmito dvoma krajinami. Vyplýva to z tlačového vyhlásenia summitu. Viac v článku tu.

13:00 Pri raketovom útoku na Mykolajiv zomreli najmenej traja civilisti

Najmenej traja civilisti zomreli v stredu ráno, keď na mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny dopadlo osem ruských rakiet. Podľa Štátnej záchrannej služby (SES) Mykolajivskej oblasti zasiahli aj päťposchodovú obytnú budovu. „Momentálne sa vie o troch mŕtvych a jednom zranenom civilistovi,“ uviedla SES. Informuje o tom portál cnn.com.

Šéf regionálnej vojenskej administratívy Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim povedal, že celkovo boli zranení piati ľudia. Podľa starostu mesta Mykolajiv Oleksandra Senkevyča mesto v stredu ráno zažilo celkovo osem raketových úderov a počet obetí nie je konečný. „Od začiatku invázie sme neboli terčom paľby len 18 dní,“ konštatoval starosta. Od začiatku ruskej vojny podľa jeho slov pri útokoch zomrelo už 114 obyvateľov mesta.

9:00 Chersonská oblasť ovládaná Rusmi sa pripravuje na referendum o pripojení k Rusku 

Chersonská oblasť ležiaca na juhu Ukrajiny sa pripravuje na usporiadanie referenda o pripojení sa k Rusku. Oznámil to v stredu promoskovský lokálny predstaviteľ Kyrylo Stremousov, ktorého Moskva označuje za zástupcu šéfa chersonskej civilno-vojenskej regionálnej správy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Pripravujeme sa na referendum a uskutočníme ho. Chersonská oblasť príjme riešenie a pripojí sa k Ruskej federácii – stane sa jej plnohodnotným subjektom, ktorý bude môcť fungovať ako jediný štátny útvar, v ktorom nebudú národy nielen spolu žiť, ale stanú sa jednou rodinou, národmi Ruska,“ vyhlásil Stremousov vo videu zverejnenom na jeho oficiálnom účte na sociálnej sieti Telegram.

„Vybudujeme tú krajinu, o ktorej sme všetci tak dlho snívali, v ktorej sme voľakedy žili. Rovnaký princíp Sovietskeho zväzu, kde každá žena bola matkou, kde sa priateľstvo národov nezakladalo len na nejakej deklarácii, ale bolo úplne spontánne,“ dodal proruský predstaviteľ.

Stremousov začiatkom minulého týždňa avizoval, že spomínané referendum by sa mohlo uskutočniť na jeseň.

Proruské ozbrojené zložky pritom iba v utorok zadržali prokyjevského, riadne zvoleného starostu mesta Cherson Ihora Kolychajeva. Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) na svojom webe napísalo, že Kolychajeva zadržali, lebo otvorene odmietol spoluprácu s „okupačnou mocou“.

8:00 Pri útoku na obytnú budovu v Mykolajive zahynuli najmenej traja ľudia

Najmenej traja ľudia zahynuli a ďalší piati utrpeli v stredu zranenia pri ruskom útoku na obytnú budovu v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Starosta Olexandr Senkevyč uviedol, že mesto zasiahlo osem rakiet, a vyzval obyvateľov na evakuáciu. Povedal, že budovu zrejme zasiahla ruská riadená strela X-55.

Informácie z predchádzajúceho dňa (28.6.) si môžete prečítať nižšie:

17:45 Ukrajina a Rusko si vymenili vojnových zajatcov

V rámci výmeny zajatcov bolo v utorok na Ukrajinu vrátených 17 osôb, väčšinou príslušníkov ozbrojených síl. Podľa agentúry AFP o tom informovala ukrajinská tajná služba SBU.

V príspevku hlavnej správy vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany, zverejnenom na platforme Telegram, sa spresňuje, že z ruského zajatia sa dostali dvaja dôstojníci, 14 vojakov a jeden civilista. Piati z nich sú zranení a vyžadujú si neodkladné ošetrenie, uvádza sa v príspevku.

Ukrajina v rámci výmeny prepustila 15 ruských zajatcov, dodala AFP. K výmene došlo na hranici Chersonskej a Mikolajivskej oblasti.

Podľa ukrajinských médií prepustení uviedli, že ich po zajatí odviezli do Ruska, potom na Ruskom anektovaný Krym a tam ich držali v nemocniciach. Priblížili, že ich životné podmienky boli prijateľné. Kontakt s príbuznými im nebol umožnený.

Od ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, došlo medzi Moskvou a Kyjevom k niekoľkým výmenám zajatcov. Posledná z nich sa uskutočnila začiatkom mája, pričom sa na slobodu dostalo 41 ukrajinských zajatcov.

Ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných území v utorok informovalo, že ukrajinskej strane boli vydané pozostatky ďalších 46 padlých ukrajinských vojakov. Medzi nimi sú aj telá 21 obrancov Azovstaľu. Operácia ich vrátania sa uskutočnila v Záporožskej oblasti.

16:00 Lysyčansk odoláva útokom ruských jednotiek

Východoukrajinské mesto Lysyčansk  naďalej odráža ruské útoky, informoval v utorok prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. "Našou hlavnou úlohou je vydržať čo najdlhšie," dodal vo svojom statuse zverejnenom na platforme Telegram.

Z 95.000 ľudí, ktorí žili v meste pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ich zostalo približne 15.000. Hajdaj súčasne upozornil, že pre miestne obyvateľstvo je mimoriadne nebezpečné zostávať v Lysyčansku, pretože ruské jednotky "robia všetko pre to, aby zabili čo najviac civilistov". Poukázal na to, že jedna zo štvrtí "je posiata protipechotnými mínami".

Hajdaj odhaduje, že mesto má zásoby potravín a liekov na niekoľko týždňov. V posledných dňoch nebolo možné doviezť žiadnu humanitárnu pomoc, pretože je pod neustálou paľbou.

"Rusi sa naďalej snažia Lysyčansk odrezať a ovládnuť diaľnicu Bachmut-Lysyčansk," uviedol Hajdaj s odkazom na kľúčovú zásobovaciu trasu do mesta.

Informoval tiež, že po raketovom útoku, pri ktorom bola v pondelok v Lysyčansku zasiahnutá skupina ľudí pri cisterne s pitnou vodou, muselo niekoľko zranených podstúpiť amputáciu. Tento útok si vyžiadal osem mŕtvych a 21 zranených.

Lysyčansk je poslednou ukrajinskou baštou Luhanskej oblasti, konštatoval vo svojom statuse Hajdaj. Cez víkend sa totiž po týždňoch prudkých bojov ruské jednotky zmocnili mesta Severodoneck, ktoré leží na protiľahlom brehu rieky Severný Donec.  

Lysyčansk je ďalším cieľom ruských jednotiek, snažiacich sa obsadiť celý Donbasu, ktorý tvoria Luhanská a Donecká oblasť - na časti ich území boli v roku 2014 vyhlásené samozvané proruské separatistické republiky.

15:00 Od začiatku vojny Rusko prišlo o 35 250 vojakov

Rusko vo vojne na Ukrajine, ktorá sa začala pred 125 dňami, už podľa Kyjiva stratilo 35 250 vojakov. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí zároveň uviedlo, že v bojoch bolo zničených 3 704 ruských obrnených transportérov, 217 lietadiel, 185 vrtuľníkov a 1 567 tankov. V pondelok ukrajinský rezort zahraničia konštatoval, že Rusko od začiatku vojny stratilo 35-tisíc vojakov, čo naznačuje, že za posledných 24 hodín bolo zabitých 250 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Informuje o tom portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že údaje nie sú nezávisle overené.

14:15 Rusko je štátnym sponzorom terorizmu, úmyselne útočí na civilistov

Rusko musí byť po pondelkovom raketovom útoku na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk označené za "štátneho sponzora terorizmu", povedal v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Iba úplne šialení teroristi, ktorí by nemali mať miesto na tejto Zemi, môžu strieľať rakety na civilné objekty... Rusko musí byť uznané za štátneho sponzora terorizmu. Svet to dokáže, a preto musí zastaviť ruský teror,“ uviedol Zelenskyj na svojom kanáli na platforme Telegram.

Ukrajinský prezident ďalej obvinil Rusko zo „zámerných útokov“ na civilnú infraštruktúru.

Ruský raketový útok zasiahol v pondelok nákupné centrum vo východoukrajinskom meste Kremenčuk v čase, keď sa tam nachádzalo približne 1000 ľudí, približuje AFP. Útok si podľa najnovších informácií, ktoré zverejnil zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko, doposiaľ vyžiadal najmenej 20 potvrdených obetí. Štyridsať ďalších osôb je naďalej nezvestných.

SITA/Viacheslav Priadko via AP

14:00 Rusko sa v dôsledku veľkých strát spolieha na vyslúžilých dôstojníkov a záložné sily

Experti sa odvolávajú na americké a britské spravodajské služby, ktoré naznačujú, že Rusko sa spolieha na dôstojníkov vo výslužbe a bude musieť začať mobilizovať záložníkov, aby udržalo svoju ofenzívu na východe Ukrajiny, keďže jeho vojenské straty budú naďalej pribúdať. ISW prognózuje, že takéto zálohy pravdepodobne neposkytnú ruským silám možnosti na regeneráciu.

11:30 Ruské sily sa v Donbase snažia postúpiť pri Slavjansku a Lysyčansku

Ruskí vojaci sa tiež pokúšajú zaútočiť na dedinu Vovčojarivka pri Lysyčansku v Luhanskej oblasti a na okolie lysyčanskej ropnej rafinérie. Podľa generálneho štábu sa Rusko taktiež snaží získať kontrolu nad diaľnicou spájajúcou mestá Bachmut a Lysyčansk.

9:40 Rusko spustilo nezvyčajne intenzívnu vlnu útokov

Rusko v ostatných dňoch spustilo nezvyčajne intenzívnu vlnu útokov na Ukrajinu, pričom používa zbrane určené na ciele „strategického významu“. Vo svojom hodnotení vojny to konštatuje britské ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva televízia Sky News.

Ukrajinské sily podľa britskej vojenskej rozviedky pokračujú v upevňovaní svojich pozícií na vyšších miestach v obkľúčenom meste Lysyčansk - poslednom veľkom meste v Luhanskej oblasti, ktoré je aj napriek úspešnému ruskému postupu stále pod kontrolou Kyjiva. Vojaci tiež narúšajú ruské velenie a riadenie „úspešnými údermi hlboko za ruskými líniami“.

Medzi 24. a 26. júnom však Rusko použilo strely dlhého doletu na sériu útokov naprieč Ukrajinou, pripomína britský rezort obrany. Medzi zbraňami podľa neho pravdepodobne boli strely Kh-22 a Ch-101, ktoré odpálili z ruského a bieloruského vzdušného priestoru. Tieto zbrane boli navrhnuté na „ciele strategického významu, ale Rusko ich naďalej vo veľkom využíva na taktickú výhodu“, dodal. Napriek tomu sú ruské sily čoraz viac zdrojovo vyčerpané a akceptujú „úroveň zníženej bojovej účinnosti“, ktorá nebude dlhodobo udržateľná.

KH-22Антон БородинKH-22

8:00 Počet mŕtvych po útoku na nákupné centrum v Kremenčuku stúpol na najmenej 18

Pondelkový raketový útok na nákupné centrum v stredoukrajinskom meste Kremenčuk si vyžiadal najmenej 18 mŕtvych a prinajmenšom 59 zranených. Informuje o tom spravodajský portál BBC s tým, že existujú obavy, že počty ešte porastú. V čase, keď centrum, zasiahla raketa, tam bolo podľa prezidenta Volodymyra Zelenského viac ako tisíc ľudí a mnohým z nich sa podarilo utiecť. V budove po zásahu vypukol požiar, ktorý sa napokon podarilo uhasiť. Záchranári aj v noci prehľadávali trosky. Ukrajina v súvislosti s útokom požiadala o mimoriadne stretnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN).

Zelenskyj útok odsúdil ako jeden z „najdrzejších teroristických činov v európskych dejinách“. „Len šialení teroristi, ktorí by nemali mať miesto na Zemi, môžu vystreliť rakety na takýto objekt,“ dodal. Gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin útok označil za zločin proti ľudskosti a na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že to je „očividný a cynický teroristický čin voči civilnému obyvateľstvu“. Útok odsúdili aj lídri skupiny popredných ekonomík sveta G7, ktorí v spoločnom vyhlásení uviedli, že „nerozlišujúce útoky na nevinných civilistov predstavujú vojnový zločin“.

Námestník ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij útok na centrum v Kremenčuku nazval „ukrajinskou provokáciou“. Pre tvrdenia, že raketový útok bol zinscenovaný, však neuviedol žiadne dôkazy, píše BBC.

AP Photo/Efrem Lukatsky

Informácie z predchádzajúceho dňa (27.6.) si môžete prečítať nižšie:

21:45 Ruské jednotky útočiace v Lysyčansku zasiahli ľudí, ktoré si prišli po vodu 

Najmenej osem mŕtvych a viac ako 20 zranených si v pondelok vyžiadalo ostreľovanie východoukrajinského mesta Lysyčansk útočiacimi ruskými jednotkami. Podľa agentúry AFP o tom informoval prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Vo svojom statuse v aplikácii Telegram spresnil, že ruská armáda ostreľovala Lysyčansk zo samohybného raketometu Uragan. Zasiahla pri tom skupinu ľudí, ktorí si prišli nabrať vodu z pristavenej cisterny. Medzi obeťami je chlapec narodený v roku 2007. O rok mladší chlapec utrpel zranenia. Piatich zranených previezli do nemocníc v Lysyčansku, zvyšných rozviezli do nemocníc v iných mestách Luhanskej oblasti.

Hajdaj informoval, že pre boje už dva dni nie je možné dopraviť do Lysyčanska humanitárnu pomoc. K dispozícii sú však ešte zásoby, ktoré si v meste spravili vopred. Všetko potrebné má aj miestna nemocnica.

20:00 Raketový útok na nákupné centrum má zatiaľ desať potvrdených obetí

Najmenej desať mŕtvych a 40 zranených si vyžiadal v pondelok ruský raketový útok na nákupné centrum Amstor v Kremenčuku v Poltavskej oblasti na Ukrajine. Oznámil to na sociálnej platforme Telegram náčelník Poltavskej oblastnej vojenskej správy Dmytro Lunin, informuje TASR.

Lunin sa odvolal na Ukrajinskú štátnu službu pre výnimočné situácie, podľa ktorej požiar v nákupnom centre zasiahol plochu jedného hektára. Na likvidáciu požiaru nasadili 115 členov záchranných zložiek, 18 kusov techniky a aj požiarny vlak. Na záchrannej operácii sa podieľa tiež polícia, Národná garda i armáda. Šírenie požiaru sa medzičasom podarilo zastaviť.

„Už teraz je všetkým jasné, čo je cieľom Ruska – genocída Ukrajincov,“ komentoval útok Lunin. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým na Telegrame napísal, že v nákupnom centre sa v čase raketového útoku nachádzalo viac než tisíc civilistov.

18:20 Obyvatelia Mariupoľa pre nedostatok potravín lovia holuby

Obyvatelia okupovaného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny sú „nútení loviť holuby,“ aby mali čo jesť. Uviedol to v pondelok vo vyhlásení starosta Mariupoľa Vadym Bojčenko, ktorý z mesta pod ruskou kontrolou emigroval. Bojčenko konštatoval, že obyvatelia Mariupoľa na chytanie holubov „používajú improvizované pasce„ a ruskí vojaci si robia „posmech z ľudí, ktorí pred vojnou žili naplno a nevedeli, čo je hlad a nedostatok pitnej vody“. Informuje o tom portál cnn.com.

„Tieto strašné veci sa dejú v 21. storočí v srdci Európy pred očami celého sveta,“ dodal starosta Mariupoľa. Svoje vyhlásenie ukončil niekoľkými radami o rizikách konzumácie holubov, ktoré poskytol Oleksandr Lazarenko z Centra základnej zdravotníckej starostlivosti v Mariupoli. Lazarenko upozornil, že „holuby sú živnou pôdou pre mnohé vírusové, bakteriálne a hubové ochorenia“.

17:00 Nákupné centrum v Kremenčuku s tisíc ľuďmi zasiahli rakety

Ruské rakety v pondelok zasiahli zaplnené nákupné centrum v Kremenčuku v Poltavskej oblasti na Ukrajine. Podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na sociálnej sieti Telegram sa v budove nachádzalo viac než tisíc civilistov, informuje TASR.

Obchodné centrum je podľa Zelenského „v plameňoch, počet obetí si nemožno ani predstaviť“.

Ako pokračoval Zelenskyj, nákupné centrum nepredstavovalo pre ruskú armádu žiadne nebezpečenstvo a nemalo ani strategický vojenský význam. Je preto presvedčený, že „okupantov hnevá snaha ľudí žiť normálny život“.

Agentúra Reuters cituje starostu mesta Vitalija Meleckého, podľa ktorého si útok vyžiadal mŕtvych a zranených, ich počet však neuviedol.

V Kremenčuku sa nachádza najväčšia ropná rafinéria na Ukrajine.

14:40 Ukrajincov v Enerhodare „držia v zajatí, bijú a zabíjajú elektrinou“

Stovky obyvateľov držia v zajatí v meste Enerhodar v Záporožskej oblasti na Ukrajine, oznámil Kyjevom uznaný starosta Dmytro Orlov. V pondelok ho citoval portál britskej stanice Sky News. Orlov v nedeľu na sociálnej sieti Telegram napísal: „Podstatná časť týchto zajatcov sú kvalifikovaní pracovníci Záporožskej jadrovej elektrárne.“ Dodal: „Ľudí zabíjajú elektrickým prúdom, bijú ich a zadržiavajú celé týždne, v niektorých prípadoch až mesiace.“

„Nútia ich priznať sa k ,ilegálnym aktivitám', predovšetkým k účasti v mestskej domobrane a na ukrývaní zbraní a nútia ich aj povedať mená svojich ,komplicov',“ opísal zločiny Orlov.

14:20 V továrni Azot je stále zhruba 500 civilistov, tvrdia separatisti

Približne 500 civilistov sa podľa proruských separatistov stále nachádza v areáli chemickej továrne Azot vo východoukrajinskom meste Severodoneck. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Civilisti nemôžu továreň opustiť, keďže sú tam niektoré úseky zamínované, povedal v pondelok predstaviteľ luhanských separatistov Rodion Mirošnik pre ruskú štátnu televíziu.

Podľa Mirošnika tieto míny zneškodňujú špecialisti, aby sa t„íto ľudia mohli sami rozhodnúť, či chcú zostať na území Severodonecka, alebo ho chcú opustiť“. Rusko oznámilo obsadenie tohto  východoukrajinského priemyselného mesta v sobotu.

Mirošnik v nedeľu uviedol, že počas víkendu bolo z bombových krytov Azotu evakuovaných 450 civilistov. Mnohých z nich na základe vlastnej vôle previezli do Starobiľsku zhruba 50 kilometrov severozápadne od Severodonecka. Približne 30 percent z nich sa však zdráhalo Severodoneck opustiť „v nádeji, že sa život v meste opäť rýchlo zlepší“. Tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť, upozorňuje DPA.

12:55 Proruská predstaviteľka v Chersone sa stala terčom pokusu o atentát

Ďalší predstaviteľ kolaborujúci s ruskými okupantmi v juhoukrajinskom meste Cherson sa stal terčom pokusu o atentát, informoval v pondelok portál britskej stanice Sky News.

Auto Iriny Machnevovej, ktorá je „v novej administratíve poverená záležitosťami vzdelávania a kultúry“, podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS odpálili v meste Kachovka. Machnevová vyviazla bez zranení.

„Výbušné zariadenie explodovalo skôr, než malo, čo jej zachránilo život,“ napísala TASS s odvolaním sa na oblastnú políciu. Pokus o atentát potvrdil aj prokyjevský ukrajinský predstaviteľ Serhij Chlan.  Informoval tiež, že v nedeľu uniesli riaditeľa školy v meste Nova Kachovka v Chersonskej oblasti.

V meste Cherson, ktoré je už dlhšie pod kontrolou Ruska, došlo k mnohým pokusom o zabitie predstaviteľov kolaburujúcich s ruskými okupačnými silami. V piatok 24. júna zahynul pri výbuchu auta Dmitrij Savlučenko, vedúci oddelenia pre rodinu a mládež v Chersonskej vojensko-civilnej, teda okupačnej správe, uvádza Sky News.

11:00 Úrady vyzvali obyvateľov Lysyčanska na evakuáciu

Úrady v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny vyzvali v pondelok civilistov, aby sa urýchlene evakuovali z mesta Lysyčansk, ktoré je pod útokom ruských síl. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a denník The Guardian.

„V dôsledku skutočného ohrozenia života a zdravia vyzývame na okamžitú evakuáciu. Situácia v meste (Lysyčansk) je veľmi zložitá. Zachráňte seba a svojich milovaných, postarajte sa o deti. Môžete si byť istí, že o vás bude postarané v evakuačných mestách na území Ukrajiny,“ uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj na sociálnej sieti Telegram.

Ruské vojenské jednotky cez víkend zamerali svoje útoky na mesto Lysyčansk na východe Ukrajiny po tom, ako v sobotu dobyli susedné mesto Severodoneck, ktoré od Lysyčansku oddeľuje iba rieka Severný Donec.

Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády sa ruské sily v pondelok snažili pomocou delostrelectva z juhu blokovať Lysyčansk. Podľa štábu útočili pri Lysyčansku aj ruské vojnové lietadlá.

Informácie z predchádzajúceho dňa (26.6.) si môžete prečítať nižšie:

20:39 Západné sankcie voči Rusku majú vážny vplyv, tvrdí americký minister zahraničia

Západné sankcie voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajine majú podľa amerického ministra zahraničia „vážny vplyv“. Antony Blinken pre televíziu CNN na samite skupiny siedmich popredných ekonomík sveta G7 v Nemecku povedal, že aj keď Rusko „získava príjmy z ropy s vyššími cenami, nemôže ich minúť pre vývozné kontroly“. 

SITA/AP Photo/Michael Sohn

Rusko nedokáže získať to, čo potrebuje na modernizáciu svojho obranného sektora, technológií a energetického prieskumu, pokračoval minister s tým, že to znamená, že „časom každá z týchto oblastí upadne“. Spomenul tiež prognózy, podľa ktorých sa ruská ekonomika v budúcom roku zníži až o 15 %. G7 a NATO „budú naďalej spoločne robiť všetko, čo je v našich silách, aby zabezpečili, že Ukrajinci budú mať vo svojich rukách to, čo potrebujú na odrazenie ruskej agresie,“ dodal.

17:55 Od začiatku vojny padlo 34 850 ruských vojakov

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu doteraz podľa Kyjeva padlo približne 34 850 ruských vojakov. Ruská armáda tiež prišla o 3 659 obrnených vozidiel. Ukrajina vo svojom pravidelnom hlásení o ruských stratách uvádza, že Moskva stratila tiež 184 vrtuľníkov, 1 532 tankov a 217 lietadiel. Informuje o tom televízia Sky News, ktorá upozorňuje, že tieto údaje sa jej nepodarilo nezávisle overiť.

17:19 Útok na Kyjev si vyžiadal jednu obeť; Rusko tvrdí, že útočilo na vojenský cieľ

Rusko tvrdí, že pri útoku na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, ktorý sa odohral v nedeľu skoro ráno, zasiahlo továreň na výrobu zbraní. Uvádza sa to vo vyhlásení ruského ministerstva obrany, z ktorého citovala agentúra AFP.  

Ruské ministerstvo spresnilo, že továreň Arťom bola cieľom ako vojenská infraštruktúra. Dodalo, že škody na neďalekej bytovej budove spôsobila raketa protivzdušnej obrany vypálená Ukrajinou.

„Došlo k poškodeniu spodnej časti budovy, ako aj vrchnej časti, čo potvrdzuje verziu, že išlo o padajúcu strelu,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany, ktoré označilo tvrdenia o ruskom útoku na civilné objekty v Kyjeve za nepravdivú.

Ako informovala TASR, v Kyjeve bolo v nedeľu skoro ráno počuť štyri výbuchy. Novinári francúzskej tlačovej agentúry AFP informovali, že zasiahnutý bol bytový komplex neďaleko centra mesta.

14:46 Rusko podniklo útoky na tri výcvikové strediská ukrajinskej armády

Údery sa uskutočnili vysokopresnými zbraňami ruských vzdušno-kozmických síl a raketami Kalibr, informoval hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

12:27 Kuleba žiada od G7 po raketovom útoku na Kyjev viac zbraní a sankcií na Rusko

Ukrajinská vláda vyzvala v nedeľu lídrov združenia ekonomicky najvyspelejších štátov sveta G7 – ktorí sa aktuálne stretávajú v Nemecku –, aby dodali Ukrajine viac zbraní a uvalili na Moskvu ďalšie sankcie. K tejto žiadosti prišlo niekoľko hodín po tom, čo ruské jednotky zasiahli ráno v Kyjeve obytné budovy. Píše o tom agentúra AFP.

Najmenej štyria ľudia utrpeli podľa kyjevského starostu Vitalija Klička zranenia a ďalšie osoby zostali uväznené pod troskami deväťpodlažnej obytnej budovy, ktorú v nedeľu v skorých ranných hodinách zasiahol raketový útok ruských jednotiek. Spod sutín sa podarilo vytiahnuť živé sedemročné dievča a takisto živú jej matku, spresnil starosta.

11:34 Ruský minister obrany navštívil vojakov zapojených do ofenzívy na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil vojenské jednotky ruskej armády zapojené do ofenzívy na Ukrajine. V nedeľu o tom informoval rezort obrany v Moskve, na ktorý sa odvolali agentúra Reuters a spravodajská stanica Sky News.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP

„Armádny generál Sergej Šojgu si na veliteľských stanovištiach ruskej ruských jednotiek vypočul hlásenia veliteľov o aktuálnej situácii a operáciách ruských ozbrojených síl v hlavných operačných oblastiach,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Bezprostredne nebolo známe, kedy sa návšteva Šojgua na Ukrajine uskutočnila, ani to, či tam bol sám, konštatuje Sky News.

9:41 Raketový útok zasiahol deväťpodlažnú obytnú budovu v Kyjeve

Deväťpodlažná obytná budova v Kyjeve bola v nedeľu skoro ráno zasiahnutá raketovým útokom, oznámil podľa agentúry DPA poradca šéfa ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.

SITA/AP Photo/Nariman El-Mofty

Ďalšia raketa dopadla na dvor materskej škôlky v kyjevskom Ševčenkovom distrikte, napísal Heraščenko na sociálnej sieti Telegram.

Informácie z predchádzajúceho dňa (25.6.) si môžete prečítať nižšie:

19:03 Rusko poskytne Bielorusku raketové systémy Iskander-M;môžu niesť jadrové hlavice

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že Rusko v priebehu niekoľkých mesiacov poskytne Bielorusku operačno-taktické raketové systémy Iskander-M. Ide o systémy, ktoré sú schopné niesť aj jadrové hlavice.

Ako informovala agentúra AFP, Putin to oznámil v sobotu v Petrohrade na stretnutí so svojím spojencom, bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Z Putinovho vyjadrenia vyplýva, že o raketové systémy požiadal Lukašenko a ruské vedenie sa mu rozhodlo vyhovieť.

„V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov presunieme do Bieloruska taktické raketové systémy Iskander-M, ktoré môžu používať balistické aj riadené strely, a to v ich konvenčnej i jadrovej verzii,“ vyhlásil Putin.

18:01 Severodoneck padol do rúk ruskej armády, potvrdil to prokyjevský primátor mesta

Ruská armáda sa zmocnila  východoukrajinského mesta Severodoneck. Po týždňoch ťažkých bojov o mesto to v sobotu potvrdil jeho primátor Olexandr Striuk.

Ruské a proruské jednotky v Severodonecku ovládli aj miestny chemický závod Azot a „evakuovali“ odtiaľ viac ako 800 civilistov, ktorí sa tam ukrývali, uviedli v sobotu promoskovskí separatisti citovaní agentúrou AFP, ktorej správu prebrala i agentúra TASR.

Informácia, že ruské a proruské jednotky „prevzali úplnú kontrolu nad priemyselnou zónou závodu Azot“, zverejnil v aplikácii Telegram predstaviteľ separatistov Andrej Maročko.

15:24 Ruská armáda tvrdí, že na východe Ukrajiny zabila 80 poľských bojovníkov

Ruská armáda v sobotu vyhlásila, že na východe Ukrajiny jej sily počas presných útokov zabili 80 poľských bojovníkov v radoch ukrajinských ozbrojených síl. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúr DPA a AFP, ktoré však nebolo možné nezávisle overiť.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov povedal, že počas raketového útoku na zinkovú továreň Megatex v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti bolo zlikvidovaných 80 poľských žoldnierov. DPA približuje, že Rusko označuje všetkých dobrovoľných bojovníkov na strany Ukrajiny za žoldnierov. Konašenkov dodal, že zničených bolo pri tomto útoku aj 20 obrnených bojových vozidiel a osem raketometov typu Grad.

13:11 Rusko pravdepodobne odvolalo niekoľko generálov

Rusko podľa britskej vojenskej rozviedky tento mesiac pravdepodobne odvolalo niekoľkých generálov z kľúčových veliteľských rolí. Vo svojom najnovšom hodnotení vojny na Ukrajine britské ministerstvo obrany uvádza, že novým veliteľom južného vojenského okruhu zrejme bude generálplukovník Sergej Surovikin. 

Rezort pripomína, že jeho kariéru sprevádzajú „obvinenia z korupcie a brutality“. Rusko už niekoľkokrát počas invázie urobilo zmeny na veliteľských pozíciách po jej dezorganizovanom začiatku, ktorý nedokázal splniť kľúčové ciele Moskvy, pripomína na svojej webstránke televízia Sky News.

11:20 Na Ľvovskú oblasť vystrelili z Čierneho mora šesť rakiet

Rusko vystrelilo z Čierneho mora šesť rakiet na Ľvivskú oblasť na západe Ukrajiny. Tamojší gubernátor Maksym Kozyckyj, na ktorého sa odvoláva web Kyiv Independent, v sobotu informoval, že dve strely zostrelili a štyri zasiahli vojenskú infraštruktúru v Javorivskom okrese. Štyria ľudia utrpeli zranenia.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter v sobotu uviedol, že cez noc zasiahlo Ukrajinu 48 striel s plochou dráhou letu. Útoky sa podľa neho zamerali „výlučne na civilné ciele“. Zároveň obvinil Rusko, že sa snaží zastrašiť Ukrajinu, uvádza spravodajský portál Sky News.

10: 33 Ruské sily zasiahli severodeneckú továreň, kde sa ukrývajú civilisti

Ruské sily uskutočnili v sobotu delostrelecké a letecké útoky na ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk, pričom zasiahli aj chemickú továreň Azot, v ktorej sa ukrývajú stovky civilistov. Uviedol to gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters.

Hajdaj priblížil, že ruské jednotky zaútočili na severodoneckú priemyselnú zónu a pokúsili sa tiež vstúpiť do mesta Lysyčansk a o jeho blokádu.„ V Lysyčansku došlo k leteckým útokom. Severodoneck zasiahli delostrelecké (útoky),“ napísal Hajdaj na online platforme Telegram. Dodal, že ostreľovaná bola aj severodonecká továreň Azot a dediny Syneckyj, Pavlohrad a ďalšie.

Informácie z predchádzajúceho dňa (24.6.) si môžete prečítať nižšie:

18:45 Rusko plánuje útoky na obytné oblasti v Bielorusku, aby ho vtiahlo do vojny, tvrdí ukrajinská rozviedka

Rusko plánuje zaútočiť na obytné oblasti v Bielorusku, aby ho vtiahlo do vojny proti Ukrajine. Na Telegrame to v piatok uviedla ukrajinská rozviedka. Podľa nej Rusko plánuje vyhodiť do vzduchu obytné domy v Mozyre.

Do mesta už podľa ukrajinskej spravodajskej služby prišli ruské sabotážne jednotky vydávajúce sa za civilistov, ktoré sú tvorené pracovníkmi ruských spravodajských služieb a žoldniermi. Údajne chcú použiť rovnaký scenár so sériou teroristických útokov, aký použila Moskva, keď si potrebovala nájsť zámienku pre vojnu v Čečensku. Podľa Ukrajincov chcú Rusi v Mozyre delostreleckými a raketovými útokmi zasiahnuť rafinériu a sídliská, a následne zvaliť vinu na Kyjiv.

Dôstojníci bieloruskej armády na základe týchto informácií už vraj začali evakuovať svoje rodiny z Mozyru.

V blízkosti ukrajinských hraníc bolo k 21. júnu sústredených až sedem bieloruských práporov. Celkovo má bieloruská armáda približne 60-tisíc vojakov.

16:00 Ruské operácie sa v Donbase v najbližších týždňoch pravdepodobne zastavia, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny

Ruské sily dosiahli za ostatných niekoľko dní značné zisky v oblasti Sjevjerodonecka a Lysyčanska v Donbase na východe Ukrajiny, pričom ukrajinské jednotky trpia vysokými stratami. Na svojom oficiálnom webe to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý však tvrdí, že ukrajinské sily v podstate dosiahli svoj cieľ v bitke o Donbas, a to spomalením a degradáciou ruských jednotiek.

Experti z ISW prognózujú, že ruské útočné operácie sa v najbližších týždňoch pravdepodobne zastavia, bez ohľadu na to, či ruské sily dobyjú oblasť okolo Sjevjerodonecka a Lysyčanska, čo pravdepodobne poskytne ukrajinským silám príležitosť začať obozretnú protiofenzívu.

„Ideologická fixácia Kremľa na dobytie Sjevjerodonecka, podobne ako predchádzajúce obliehanie Azovstaľu, bude pravdepodobne v konečnom dôsledku na úkor ruských schopností v budúcich postupoch na Ukrajine. Strata Sjevjerodonecka je pre Ukrajinu stratou v tom zmysle, že akékoľvek územie dobyté ruskými silami je stratou, ale bitka pri Sjevjerodonecku nebude rozhodujúcim ruským víťazstvom,“ uvádza ISW.

14:40 Rusi tvrdia, že v Donbase obkľúčili asi 2-tisíc ukrajinských vojakov

Rusko tvrdí, že v Donbase obkľúčilo približne 2000 ukrajinských vojakov. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorcu ruského ministerstva obrany Igora Konašenkova.

„Celkovo sme v oblasti Hirske odrezali až 2000 ľudí - asi 1800 vojakov, 120 nacistov z Pravého sektora, až 80 zahraničných žoldnierov, ako aj viac ako 40 bojových obrnených vozidiel a asi 80 zbraní a mínometov,“ povedal Konašenkov. Tvrdil tiež, že v priebehu ostatných 24 hodín sa dobrovoľne vzdalo 41 ukrajinských vojakov.

CNN nedokázala tieto tvrdenia nezávisle overiť a vyjadrenie ukrajinských predstaviteľov zatiaľ nezískala.

12:00 Ruskí vojaci zničili časť ciest do mesta Lysyčansk

Ruské ozbrojené sily zničili časť ciest, ktoré vedú do východoukrajinského mesta Lysyčansk. Uviedol to šéf regionálnej vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Rusi s použitím vrtuľníkov ničia cesty a mosty vedúce do Lysyčanska,“ napísal Hajdaj v piatok na svojom oficiálnom účte na komunikačnej platforme Telegram. Správa, súčasťou ktorej je videozáznam jedného z bombardovaných mostov, dodáva: „Most je poškodený, teraz cez neho budú môcť prejsť len osobné autá, nákladné vozidlo do mesta neprejde“. Ruské sily sa už niekoľko týždňov snažia prerušiť zásobovacie trasy do miest Lysyčansk a Sjevjerodoneck. Informuje o tom portál cnn.com.

8:40 Ukrajinské jednotky dostali rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka 

Ukrajinské jednotky brániace východoukrajinské mesto Severodoneck dostali rozkaz ustúpiť. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na facebookový status šéfa vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja.

Hajdaj napísal, že ukrajinskí obrancovia Severodonecka ustúpia z mesta na nové, lepšie opevnené pozície.

Dodal, že ruské jednotky „takmer zničili Severodoneck, všetka kritická infraštruktúra bola zničená, 90 percent mesta je poškodených, 80 percent bytových domov bude musieť byť zbúraných – nedajú sa zrekonštruovať“.

Hajdaj zároveň informoval, že ukrajinským jednotkám sa podarilo odraziť ofenzívu ruských síl na južnom okraji mesta Lysyčansk. Ruská armáda však obsadila Mykolajivku.

8:00 V Doneckej oblasti už neexistuje mesto bezpečné pre civilistov

Žiadne mesto v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny už nie je bezpečné pre civilné obyvateľstvo, vzhľadom na stupňujúce sa boje medzi ukrajinskými vojakmi a ruskými inváznymi jednotkami. Uviedol to donecký gubernátor Pavlo Kyrylenko, ktorého v piatok citovala agentúra AFP.

„V Doneckej oblasti nie je miesto, nie je mesto, kde by to bolo bezpečné,“ povedal Kyrylenko s odvolaním sa na najnovšie poznatky tajných služieb. „Je extrémne nebezpečné pre obyvateľov, aby zostávali na ktoromkoľvek mieste v (Doneckej) oblasti,“ dodal v súvislosti s ťažkými bojmi v okolí miest Lysyčansk a Severodoneck.

Gubernátor poukázal na to, že v Kramatorsku zostáva zhruba 45-tisíc civilistov - približne jedna tretina z predvojnového počtu obyvateľov. Kyrylenko ďalej uviedol, že evakuácie civilistov pokračujú, pričom v stredu z oblasti evakuovali 251 ľudí. Zásobovanie potravinami pokračuje v Doneckej oblasti napriek výpadkom elektriny a občasným prerušeniam zásobovania vodou a plynom, cituje AFP.

Informácie z predchádzajúceho dňa (23.6.) si môžete prečítať nižšie:

20:50 V Lysyčansku podľa šéfa regionálnej vojenskej správy už nie je nijaké bezpečné miesto

V meste Lysyčansk na východe Ukrajiny už nezostalo nijaké bezpečné miesto. Povedal to vo štvrtok šéf ukrajinskej regionálnej vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Celý Lysyčansk bombarduje delostrelectvo veľkého kalibru a letectvo," povedal Hajdaj. Miestne úrady však pokračujú v evakuácii civilistov a v poskytovaní humanitárnej pomoci, dodal. Informuje o tom portál cnn.com.

Lysyčansk je posledným mestom v Luhanskej oblasti, ktoré stále odoláva útokom. Ruské sily obsadili niekoľko dedín južne od mesta, ale utrpeli straty v dôsledku paľby ukrajinského delostrelectva.

17:30 Viac ako polovica Doneckej oblasti je pod kontrolou Ruska

Viac ako polovicu Doneckej oblasti na východe Ukrajiny má zjavne pod kontrolou Rusko. Len 45 percent oblasti kontrolujú ukrajinské sily.Informuje o tom televízia CNN.

„Je veľmi náročné povedať, či je zvyšok kontrolovaný nepriateľom, pretože tieto mestá nepriateľ ničí, sú len územiami,“ skonštatoval šéf vojenskej samosprávy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Ako tiež povedal, v Sloviansku a Lymane sa koncentrujú práporové taktické skupiny. Ukrajinské sily majú podľa Kyrylenka pred sebou vážne bitky, pričom pokračuje ostreľovanie pozdĺž cesty Bachmut – Lysyčansk s cieľom „odrezať“ Sjevjerodoneck a Lysyčansk od zásobovania.

15:30 Americké salvové raketomety HIMARS sú už na Ukrajine

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok oznámil, že Spojené štáty už dodali jeho krajine salvové raketomety HIMARS. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.

"Systém HIMARS je na Ukrajine. Ďakujem môjmu (americkému) partnerovi a priateľovi (ministrovi obrany) Lloydovi Austinovi za tieto mocné zbrane. Leto bude pre ruských okupantov horúce a pre niektorých z nich to bude posledné leto," napísal Reznikov na sociálnej sieti Twitter.

Raketový systém HIMARS má dosah 70 kilometrov, čo je výrazne viac než delostrelectvo v súčasnosti používané ukrajinskou armádou. Spojené štáty o dodaní systému Ukrajine rozhodli po získaní záruk od jej prezidenta Volodymyra Zelenského, že ukrajinské sily ho nepoužijú proti cieľom na ruskom území.

U.S. Army photo

13:30 Na ruskej strane padlo už viac ako 34-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 34 430 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Počas stredy zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti, uviedol ukrajinský generálny štáb.

12:00 Od začiatku vojny bolo na Ukrajine zničených viac než 150 kultúrnych pamiatok

Experti OSN potvrdili, že od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine úplne alebo čiastočne zničených 152 kultúrnych a historických pamiatok.

Ako s odvolaním sa na aktualizovanú správu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok informovala agentúra AFP, patria medzi ne múzeá a pamätníky, kostoly a iné náboženské stavby, knižnice a iné výnimočné budovy.

"Tieto opakované útoky na ukrajinské kultúrne pamiatky musia prestať. Kultúrne dedičstvo vo všetkých svojich formách by nemalo byť za žiadnych okolností terčom útokov," uviedla vo vyhlásení generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.

Organizácia UNESCO pritom po vypuknutí vojny zintenzívnila svoju pomoc pre miestne úrady, aby na území Ukrajiny označili čo najviac historických pamiatok tzv. modrým štítom – ten svedčí o tom, že dané objekty sú chránené podľa Haagskeho dohovoru o kultúre v ozbrojených konfliktoch. Tento dohovor je z roku 1954 a jeho signatármi sú Rusko aj Ukrajina.

Napriek tomu však boli od 24. februára, keď sa začala na Ukrajine vojna, poškodené už desiatky pamiatok, z toho tri štvrtiny v Charkovskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a v blízkosti hlavného mesta Kyjev, uviedlo UNESCO vo svojej aktualizovanej správe.

Konštatuje v nej tiež, že sedem pamiatok svetového dedičstva, ako napríklad Katedrála sv. Sofie a kláštorné budovy Kyjevsko-pečerskej lavry v ukrajinskej metropole je zatiaľ nepoškodených.

Riaditeľ Centra svetového dedičstva UNESCO Lazare Eloundou Assomo už v apríli informoval o stovke poškodených alebo zničených pamätihodností vrátane historických pamiatok z 11. či 12. storočia a mnohých architektonických pamiatok zo sovietskej éry. Spomenul vtedy aj zničenie divadla v prístavnom meste Mariupol.

Po vypuknutí vojny Ukrajina žiadala, aby Rusko bolo vylúčené z UNESCO. Stretnutie, na ktorom sa malo diskutovať o štatúte pamiatok svetového dedičstva a mohla na ňom byť predložená aj táto žiadosť, však bolo odložené na neurčito. Pôvodne ho malo organizovať Rusko, a to v júni v meste Kazaň na juhozápade Ruska.

UNESCO v súvislosti s konfliktom na Ukrajine upozornilo, že ruskí vojaci alebo predstavitelia jeho vládnych úradov, ktorí budú uznaní za vinných z vedomého ničenia ukrajinských pamiatok, môžu byť stíhaní podľa medzinárodného práva.

SITA/AP Photo/

11:40 Rusi prišli na juhu Ukrajiny o desiatky vojakov i dva muničné sklady

Ruská armáda prišla v priebehu stredy na juhu Ukrajiny o 20 vojakov i dva muničné sklady v Chersonskej oblasti ovládanej Ruskom. Ukrajinské ozbrojené sily na Facebooku informovali, že nepriateľovi zničili i časť vybavenia vrátane samohybnej húfnice a štyroch vojenských vozidiel.

Podľa Ukrajincov ruské sily dvakrát zaútočili na Odeskú oblasť, no obe rakety zničili nad morom jednotky protivzdušnej obrany. Ukrajinská armáda tiež tvrdí, že pokračuje operácia na zničenie nepriateľských síl na strategickom Haďom ostrove v Čiernom mori.

9:30 Ruské jednotky dobyli v Luhanskej oblasti dve ďalšie obce

Ruské jednotky dobyli v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny dve ďalšie obce nachádzajúce sa v blízkosti strategicky významného mesta Lysyčansk. S odvolaním sa na ukrajinské úrady o tom vo štvrtok informovala agentúra CNN.

Náčelník vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj podľa CNN uviedol, že obce Loskutivka a Raj-Olexandrivka v stredu obsadili ruské jednotky. Obe dediny ležia juhozápadne od Lysyčanska a nachádzajú sa v okruhu približne ôsmich kilometrov od diaľnice spájajúcej Lysyčansk so západom krajiny.

Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojej štvrtkovej aktualizácii situácie na bojiskách uviedol, že ruské a proruské jednotky sa teraz sústreďuje na obsadenie tejto diaľnice. Rusi sa "snažia obsadiť dominantné výšiny v oblasti Berestove s cieľom získať kontrolu nad diaľnicou Bachmut – Lysyčansk", pričom tam prevelili ďalšiu taktickú prápornú skupinu," uvádza sa v raporte ukrajinského generálneho štábu.

Pokiaľ ide o mesto Severodoneck, Hajdaj uviedol, že ukrajinskej armáde sa naďalej darí "zadržiavať" ruské jednotky.  Dodal však, že ruskí "okupanti ničia (v meste) priemyselné zariadenia". "Ruská armáda 'oslobodzuje' Severodoneck od života a pracovných miest," povedal Hajdaj.

Dodala tiež, že ruské jednotky sa pripravujú aj na premostenie rieky Donec.

CNN konštatovala, že územie, ktoré bránia ukrajinské sily v mieste, kde sa stretávajú hranice Luhanskej a Doneckej oblasti, sa postupom ruských jednotiek ešte viac zmenšilo. Ruské útoky tam pokračujú z troch strán.

SITA/AP Photo/Alexei Alexandrov

8:00 Rusi podnikli ťažké letecké a delostrelecké útoky v Donbase

Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk povedal, že na každú delostreleckú strelu, ktorú Ukrajinci vypália, pripadá šesť ruských. Zelenskyj preto apeloval na západné krajiny, aby urýchlili dodávky ťažkých zbraní „na zastavenie tejto diabolskej armády“.

Ruské sily dobyli tri dediny v Luhanskej oblasti. Tamojší gubernátor Serhij Hajdaj povedal, že obce sa nachádzajú neďaleko Lysyčanska, posledného mesta v Luhanskej oblasti, ktoré je stále plne pod kontrolou Ukrajiny. Rusi tiež dobyli strategickú dedinu Toškivka, čo im umožnilo zintenzívniť útoky, povedal Hajdaj.

Rusi tiež pokračujú v ostreľovaní Charkiva a okolitých miest. Šéf vojenskej správy Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov informoval, že v dedine Pryšyb ruské sily zabili 10 ľudí vrátane piatich žien.

Správy z predchádzajúceho dňa 22.6.2022:

16:50 Podľa Británie je polovica doneckých separatistických síl mŕtva alebo zranená

Ruské a Ruskom podporované separatistické sily v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny utrpeli počas ruskej invázie ťažké straty, tvrdí britská vojenská rozviedka. Podľa jej odhadov len donecké milície prišli o 55 percent z ich pôvodných síl. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Rusko sa mesiace vyhýba zverejneniu podrobností o jeho obetiach. Ombudsmanka v samozvanej Doneckej ľudovej republike minulý týždeň uviedla, že o život prišlo 2 128 príslušníkov doneckých síl a 8 897 utrpelo zranenia. Zomrelo tam tiež 654 civilistov.

Britská vojenská rozviedka upozornila, že sa Rusko veľmi pravdepodobne usiluje nasadiť do východoukrajinského regiónu Donbas, ktorý pozostáva z Doneckej a Luhanskej oblasti, veľký počet záložných jednotiek. Ruské sily sa sústreďujú na dobytie Luhanskej oblasti a podľa ukrajinských lídrov je ich cieľom obkľúčenie mesta Lysyčansk. Regionálny šéf Serhij Hajdaj uviedol, že v meste nastala „kolosálna deštrukcia“. Situáciu v susednom meste Sjevjerodoneck opísal ako „peklo“ a citujúc tamojšieho starostu povedal, že tam zostalo zhruba sedem až osem tisíc civilistov. 

13:40 Na mesto Mykolajiv podľa šéfa regionálnej vojenskej správy dopadlo 7 rakiet

Mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny v stredu zasiahlo sedem ruských rakiet. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf regionálnej vojenskej administratívy Vitalij Kim. V čase útoku bol Kim na inšpekcii miestnej úrody. „Prerušil som inšpekciu v okrese. Vraciam sa do mesta. Mesto bolo zasiahnuté siedmimi raketami," napísal na Telegrame. Neuviedol však, či si údery vyžiadali nejaké obete. Informuje o tom portál cnn.com.

Ruské úrady a ruské médiá hneď o útoku na mesto Mykolajiv nepriniesli nijaké správy a televízia CNN nemohla nezávisle overiť tvrdenie šéfa regionálnej vojenskej správy, že na mesto dopadlo sedem rakiet. Mykolajiv bol v prvých týždňoch ruskej invázie miestom tvrdých bojov, ale ukrajinské sily ho úspešne ubránili.

13:00 Zacharovová: Moskva neodpovie na obmedzenie Litvy len diplomaticky 

Moskva neodpovie na zákaz prepravy tovaru cez územie Litvy do Kaliningradskej oblasti len diplomatickým, ale aj praktickým spôsobom. Uviedla to v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje agentúra Reuters.

„Ako jedna z hlavných otázok zaznieva, či bude reakcia (Moskvy) výlučne diplomatická. Odpoveď je: nie,“ povedala Zacharovová na pravidelnom tlačovom brífingu. „Odpoveď nebude diplomatická, ale praktická,“ dodala bez akýchkoľvek podrobností o tom, o aké opatrenia pôjde.

Vláda vo Vilniuse v sobotu zakázala tranzit tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie. Ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie Európskej únie. Spojené štáty toto opatrenie privítali.

Kaliningradská oblasť, ktorá sa nachádza medzi Litvou a Poľskom, dostáva dodávky z Ruska železnicou a plynovodom cez územie Litvy. Exklávu, kde sídli veliteľstvo ruskej Baltskej flotily, v apríli 1945 dobyla Červená armáda od nacistického Nemecka a po druhej svetovej vojne bola postúpená Sovietskemu zväzu. Územie predtým patrilo pruskej provincii Východné Prusko.      

9:00 RSF: Ukrajinský fotograf a jeho sprievodca „boli chladnokrvne popravení“

Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zverejnila v stredu vyšetrovaciu správu o okolnostiach smrti ukrajinského fotoreportéra a novinára Maxa Levina a vojaka Olexija Černyšova, ktorý ho sprevádzal. RSF dospeli k záveru, že obaja muži boli „nepochybne chladnokrvne popravení“ ruskými vojakmi. Informovali o tom agentúra AP a denník Le Monde.

Max LevineSITA/AP Photo/Inna VarenytsiaMax Levine

RSF pripomenula, že telá týchto dvoch mužov sa našli 1. apríla v lese na frontovej línii severne od Kyjeva. RSF vo svojej správe konštatujú, že boli zastrelení „po tom, čo ich pravdepodobne vypočúvali a mučili ruské sily (ešte) v deň ich zmiznutia“ 13. marca 2022. Fotoreportér mal na ruke modrú pásku – podobnú tým, aké nosia ukrajinskí vojaci. „Novinári na frontovej línii museli nosiť túto pásku, aby ich ukrajinskí vojaci identifikovali ako ,priateľov',“ uviedla mimovládna organizácia.

Dodala, že novinár sa s niektorými ukrajinskými vojakmi na fronte pod Kyjevom poznal od roku 2014, keď pokrýval vojnu v Donbase. Niekoľko dní pracoval aj ako asistent fotografa a vojnového reportéra Patricka Chauvela, s ktorým RSF viedli vyšetrovanie okolností Levinovej smrti. Podľa prvých svedectiev, ktoré zozbierali RSF, krátko pred svojou smrťou hľadal v lesoch svoj fotodron. 

RSF podľa agentúry AP vo svojej správe uviedli, že v zhorenom trupe auta, ktoré použili Levin a Černyšov a stále sa nachádza na mieste činu, napočítala 14 dier po guľkách. Neďaleko sa našli opustené pozície ruských jednotiek, z toho jedna s nastraženou mínou. Zostali tam aj zvyšky pohotovostnej dávky potravín, škatuľky od cigariet a iné odpadky, ktoré tu zrejme zanechali ruskí vojaci. Podľa RSF tam zostali i niektoré osobné veci obetí vrátane Černyšovových dokladov a častí jeho nepriestrelnej vesty a prilba fotografa. Ukrajinský tím s detektormi kovov objavil dokonca guľku v zemi, kde ležalo Levinovo telo. Podľa RSF tento nález naznačuje, že Levin „bol pravdepodobne zabitý jednou, možno dvoma guľkami vystrelenými zblízka, keď už bol na zemi“. V blízkosti miesta nálezu Černyšovovho spáleného tela sa našiel aj kanister na benzín.

7:45 V ruskej armáde sú čistky vyšších dôstojníkov, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny

Príliš „radikálne preskupenie“ štruktúry ruského vojenského velenia môže naznačovať „pretrvávajúcu dysfunkciu“. Ako na svojom webe referuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), tá môže byť následkom čistiek vyšších dôstojníkov, ktorí sú obviňovaní zo zlyhania na Ukrajine.

Kremeľ nedávno vymenil veliteľa vzdušných síl Andreja Serďukova, ktorého podľa ruských médií nahradil Michail Teplinskij. Ukrajinské zdroje už predtým 17. júna informovali, že Kremeľ odvolal Serďukova pre slabý výkon počas invázie a vysoké straty v radoch výsadkárov. Rusko údajne chystá i výmenu súčasného veliteľa južného vojenského okruhu Alexandra Dvornikova. ISW s odvolaním sa na investigatívnu skupinu Bellingcat tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin ho plánuje nahradiť, pretože nadmerne pije a má nedostatok dôvery medzi ruskými silami.

Na frontovej línii ruské sily úspešne postupujú z juhu smerom k Lysyčansku v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, aby tak obrali Ukrajincov o obrannú výhodu v podobe rieky Siverskyj Donec. ISW prognózuje, že v priebehu budúceho týždňa Rusi pravdepodobne zaútočia na predmestia Lysyčanska. Na juhu Ukrajiny tamojšia armáda v priebehu utorka 150-krát zaútočila na ruské ciele. Podľa jej tvrdení zabila 49 ruských vojakov, zničila dve samohybné húfnice, jeden delostrelecký ťahač, jeden muničný sklad a päť obrnených a vojenských vozidiel.

Informácie z predchádzajúceho dňa (22.6.) si môžete prečítať nižšie:

21:20 Mexického vedca v USA odsúdili na štyri roky za špionáž pre Rusko

Súd v americkom štáte Florida v utorok udelil mexickému vedcovi Héctorovi Alejandrovi Cabrerovi Fuentesovi štvorročný trest odňatia slobody za špionáž v prospech Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a denníka El País.

Tento vedec sa už vo februári priznal, že bol donútený spolupracovať s ruskými spravodajskými službami. Dostal miernejší trest po tom, ako súhlasil, že bude spolupracovať s prokuratúrou, píše El País.

Cabrera Fuentes (37) je medzinárodne uznávaný odborník v oblasti biochémie, uvádza na svojej webovej stránke denník. „Svoje chyby nesmierne ľutujem,“ povedal vedec krátko pred vynesením rozsudku. Americké úrady prosil o odpustenie a žiadal milosť od súdu.

17:56 Zelenskyj pozval Orbána na návštevu Ukrajiny, Budapešť ale o tom neinformovala

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok telefonoval s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ktorého pozval na návštevu Ukrajiny. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odkazom na spravodajský server telex.hu, podľa ktorého to vyplynulo zo Zelenského príspevku na Twitteri, nie však z oficiálnej správy Orbánovho úradu.

SITA/AP Photo/Jon Super

16:39 Moskva sa vyhráža Litve pre zákaz tranzitu tovarov do Kaliningradskej oblasti

Ruské ministerstvo zahraničia si v utorok predvolalo veľvyslanca Európskej únie v Rusku Markusa Ederera a „vyjadrilo rozhodný protest“ proti zákazu tranzitu niektorých tovarov cez litovské územie do ruskej Kaliningradskej oblasti. Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že „požaduje okamžité obnovenie bežnej prevádzky“ tranzitu, inak „budú nasledovať odvetné opatrenia“.

Tajomník ruskej štátnej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev v utorok navštívil spomenutú ruskú exklávu a počas stretnutia o národnej bezpečnosti prisľúbil, že v súvislosti s litovským zákazom podnikne kroky. „Rusko určite odpovie na takéto nepriateľské akcie,“ poznamenal Patrušev. Dodal, že príslušné opatrenia už pripravujú, budú prijaté v krátkom čase a ich dôsledky budú mať výrazný negatívny dopad na obyvateľstvo Litvy.

14:50 Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti

Ukrajina v utorok oznámila, že ruským vojakom sa podarilo zmocniť obce Toškivka, ležiacej v Luhanskej oblasti na frontovej línii – neďaleko kľúčových miest Severodoneck a Lysyčansk, kde už celé týždne prebiehajú intenzívne boje.  

„Podľa našich informácií Toškivku od dnešného dňa úplne ovládajú Rusi,“ povedal šéf severodoneckého okresu Roman Vlasenko, ktorého citovala agentúra AFP. Dodal pritom, že boje o Donbas sú momentálne v plnom prúde.

Toškivka, ktorá mala pred vojnou približne 5000 obyvateľov, sa nachádza zhruba 25 kilometrov južne od mesta Severodoneck, v ktorom už týždne prebiehajú boje medzi ruskou a ukrajinskou armádou.

„Celá Luhanská oblasť je teraz epicentrom bojov medzi ukrajinskou a ruskou armádou,“ priblížil Vlasenko.

14:19 Scholz sľúbil dodávky zbraní Ukrajine tak dlho, ako to bude nutné

Nemecko bude pokračovať v podpore Ukrajiny zbraňami „tak dlho, ako to bude potrebné", vyhlásil v utorok nemecký kancelár Olaf Scholz. „Európa a západné demokracie neakceptujú násilný útok na Ukrajinu," povedal Scholz na výročnej konferencii Federácie nemeckého priemyslu. Preto na Ukrajinu smerujú rozsiahle dodávky zbraní a na Rusko boli uvalené „bezprecedentne tvrdé sankcie", dodal. Informuje o tom portál cnn.com.

„Tieto sankcie účinkujú. Áno, tieto sankcie poškodzujú aj nás. Poškodzujú naše firmy, ale sú správne," povedal Scholz. „Sloboda niečo stojí. Demokracia niečo stojí. Solidarita s priateľmi niečo stojí. A my sme pripravení platiť túto cenu," vyhlásil nemecký kancelár.

13:33 Dvaja Američania zajatí na Ukrajine sú údajne zadržiavaní v Donecku

Dvaja Američania, ktorí boli zajatí na Ukrajine, sú údajne v zadržiavacom centre v meste Doneck na území samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na vchode Ukrajiny. Uviedla to v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na informovaný zdroj z bezpečnostných služieb DĽR citovaný agentúrou Interfax.

Ak sa správa Interfaxu potvrdí, Andyho Huynha a Alexandra Druekeho pôvodom z amerického štátu Alabama by mohli stíhať v tomto separatistickom regióne.

Správu o mieste, kde sa občania USA momentálne nachádzajú, si agentúra Reuters nemohla bezprostredne overiť. Hovorkyňa príslušných úradov v Donecku totiž záležitosť odmietla komentovať.

Reuters v tejto súvislosti pripomenul kauzu Britov Shauna Pinnera a Aidena Aslina a marockého občana Bráhíma Saadúna, ktorí boli začiatkom júna súdom v DĽR odsúdení na trest smrti. Všetci traja padli do zajatia, keď bojovali v radoch ukrajinskej armády.

11:30 V Luhanskej oblasti ukrajinská armáda podniká protiútoky proti ruským zásobovacím trasám

Ruskí vojaci v Luhanskej oblasti sa podľa generálneho štábu ukrajinskej armády sústreďujú na predchádzanie ukrajinským útokom proti „zázemiu skupiny ruských síl operujúcich v smere na Slavjansk". V oblasti Rusi používajú delostrelectvo proti civilnej infraštruktúre. Informuje o tom portál cnn.com.

V oblasti západne a juhozápadne od mesta Izjum sa v posledných dňoch odohrali intenzívne boje, keďže ukrajinská armáda sa snaží podnikať protiútoky proti ruským zásobovacím trasám. Ukrajinské sily pri rieke Siverskyj Donec severne od Slavjanska podľa ukrajinského generálneho štábu naďalej odolávajú úsiliu Ruska o prielom pri obciach Bohorodyčne a Dolyna.

10:35 V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vysiela ruská televízia, tvrdí armáda

Ruské ozbrojené sily "prekonfigurovali posledné zo siedmich televíznych veží v Chersonskej oblasti na vysielanie ruských televíznych staníc". Armáda dodala, že toto vysielanie bude zdarma.Chersonská oblasť leží severne od Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Bola jedným z prvých regiónov, ktoré ruské jednotky ovládli po svojej invázii začatej 24. februára.

Príslušníci okupačných síl ovládajú veľkú časť Chersonskej oblasti vrátane oblastnej metropoly Cherson. Ukrajinské sily sa tam v posledných týždňoch pokúšajú o ofenzívu, ktorej cieľom je znovudobytie tohto územia.

Informácie z predchádzajúceho dňa (20.6.) si môžete prečítať nižšie:

12:20 Ostreľovanie v Charkovskej oblasti sa zintenzívnilo, no Rusi sa nepokúšajú o postup

Ruské sily zintenzívnili ostreľovanie oblastí na okraji ukrajinského mesta Charkiv, ale ich pozemné jednotky sa nepokúsili o prelomenie obranných línií. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.

Ako uviedol šéf vojenskej správy Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov, ostreľovanie počas ostatného dňa zosilnelo. Neboli hlásené žiadne obete, no niektorí ľudia boli zranení. Podľa Synjehubova sa nepriateľ v Charkivskej oblasti sústreďuje hlavne na obranu. „Naši obrancovia pevne držia svoje pozície,“ dodal.

11:00 Ukrajina stratila kontrolu nad dedinou Meťolkine pri Severodonecku

Ukrajina v pondelok oznámila, že stratila kontrolu nad dedinou Meťolkine nachádzajúcou sa severovýchodne od mesta Severodoneck, kde už niekoľko týždňov prebiehajú ťažké boje proti ruským inváznym silám. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

"Žiaľ, nad Meťolkine už nemáme kontrolu. A nepriateľ naďalej posilňuje svoje rezervy," uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj vo vyhlásení na on-line platforme Telegram. V uvedenej obci žilo pred začiatkom vojny približne 1000 obyvateľov.

Ruské ministerstvo obrany už v nedeľu hlásilo, že prebralo kontrolu nad obcou Meťolkine, pripomína agentúra DPA. Ukrajinský generálny štáb vtedy ešte hovoril o čiastočnom úspechu ruských síl.

Hajdaj uviedol, že severodonecká chemická továreň Azot, kde sa ukrývajú stovky civilistov, je neustále pod paľbou ruských síl.  

Šéf vojenskej správy Severodonecka Olexandr Striuk v pondelok pre ukrajinskú televíziu povedal, že ruská armáda ovláda väčšinu rezidenčných oblastí v meste. "Ak hovoríme o celom meste, naše ozbrojené sily stále kontrolujú vyše tretinu. Rusi kontrolujú zvyšok," povedal. "V uliciach nepretržite prebiehajú boje," dodal s tým, že Rusko nasadzuje do bojov čoraz viac vojakov a snaží sa ukrajinské jednotky vytlačiť z mesta.

Evakuácia zo Severodonecka už niekoľko dní nie je možná, keďže bol zničený aj posledný most spájajúci toto mesto s Lysyčanskom.

10:30 V Zaporižžii hrozí kontaminácia podzemných vôd

V závode na spracovanie železnej rudy v Zaporižžii, ktorý ovládajú ruské sily, hrozí kontaminácia podzemných vôd. Prostredníctvom platformy YouTube to povedal gubernátor Zaporižskej oblasti Oleksandr Staruch.

Tvrdí, že ak by spomenutá továreň prestala prečerpávať vodu, existuje riziko, že okolité podzemné vody budú kontaminované železnou rudou. Závod na spracovanie železnej rudy ukončil svoju činnosť v marci, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

10:00 Rusko má problémy ovládnuť ukrajinské nebo a dochádzajú mu pokročilé riadené strely

Ruské vzdušné sily od začiatku invázie na Ukrajinu podávajú slabé výkony a ich neschopnosť dôsledne poskytovať vzdušnú silu je pravdepodobne jedným z najdôležitejších faktorov veľmi obmedzeného úspechu ruskej kampane. Vo svojom pondelkovom hodnotení vojny na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany. Ruské letectvo podľa Londýna nedokáže získať na Ukrajine plnú vzdušnú prevahu, pričom sa vyhýba rizikám a len zriedka prenikne hlboko za ukrajinské línie. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

„Po celé roky bola veľká časť ruského leteckého bojového výcviku s vysokou pravdepodobnosťou silne napísaná a navrhnutá tak, aby zapôsobila na vyšších predstaviteľov a nie na rozvoj dynamickej iniciatívy medzi leteckými posádkami. Zatiaľ čo Rusko má pôsobivý zoznam relatívne moderných a schopných bojových lietadiel, letectvo takmer určite zlyhalo v rozvoji inštitucionálnej kultúry a zručností potrebných pre jeho personál, aby splnilo túžbu Ruska zabezpečiť modernejšiu leteckú kampaň západného štýlu,“ konštatuje britský rezort obrany. To podľa neho viedlo k tomu, že na pozemné jednotky, ktoré sa vyčerpávajú, a na pokročilé riadené strely, ktorých zásoby sa pravdepodobne míňajú, dopadlo viac úsilia, ako bolo v pláne.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP

9:00 Zelenskyj varoval pred eskaláciou útokov v nadchádzajúcich dňoch

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred zintenzívnením ruských útokov v nadchádzajúcich dňoch smerujúcich k rozhodnutiu o budúcnosti Ukrajiny v Európskej únii (EÚ). Vo svojom nočnom príhovore k národu uviedol, že treba čakať väčšiu nepriateľskú aktivitu z Ruska, „a to nielen proti Ukrajine, ale tiež proti európskym krajinám“. Dodal tiež, že ukrajinské sily sa pripravujú a sú pripravené na ruské útoky. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Myslím si, že je každému jasné, že od roku 1991 bolo pre Ukrajinu len málo takých osudových rozhodnutí, aké teraz očakávame," povedal Zelenskyj odkazujúc na rok, keď Ukrajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu. „A som presvedčený, že len pozitívne rozhodnutie zodpovedá záujmom celej Európy,“ dodal.

V piatok, keď Európska komisia odporučila kandidátsky status Ukrajiny, ruský prezident Vladimir Putin povedal, že nemá nič proti ambíciám Ukrajiny pridať sa do eurobloku. Jeho hovorca Dmitrij Peskov však varoval, že akýkoľvek krok smerom k vstupu do EÚ si bude vyžadovať „zvýšenú pozornosť“ Moskvy.

Informácie z predchádzajúceho dňa (19.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 Ukrajinský parlament zakázal ruskú hudbu

Ukrajinský parlament v nedeľu zakázal ruskú hudbu v ukrajinských médiách a na verejných priestranstvách. Ako referuje web Ukrajinská pravda, používanie zvukových záznamov a hudobných videí interpretov podporujúcich ruskú agresiu, ako aj vystúpenia takýchto umelcov, bude zakázané.

Tieto obmedzenia budú platiť až do oslobodenia všetkých okupovaných ukrajinských území a zastavenia ruskej agresie. Na Ukrajine taktiež vznikne samostatný zoznam interpretov odsudzujúcich ruskú agresiu. Ich skladby sa budú môcť objaviť v rozhlase a na verejnosti.

Ruskú hudbu už predtým zakázali v Ternopiľskej oblasti. Teraz bude tento zákaz platiť na celoštátnej úrovni.

17:00 Rusko tvrdí, že zničilo ukrajinské veliteľské stanovište 

Rusko tvrdí, že raketovým útokom zničilo veliteľské stanovište ukrajinských ozbrojených síl a zabilo tak viac ako 50 vysokopostavených armádnych predstaviteľov. V nedeľu to oznámil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Konašenkov uviedol, že medzi obeťami tohto útoku sú aj ukrajinskí generáli. Predmetné veliteľské stanovište sa nachádzalo v Dnepropetrovskej oblasti pri obci Šyroka Dača, píše DPA.

Hovorca ruského ministerstva obrany povedal, že v Doneckej oblasti bola raketami zasiahnutá väčšia ukrajinská vojenská jednotka.  Týmto útokom podľa jeho slov zneškodnila ruská armáda zhruba 300 ukrajinských vojakov.

Agentúra DPA upozornila, že tieto údaje nedokáže nezávisle overiť.

14:45 Ukrajina hlási odrazenie útokov pri Severodonecku, Rusko dobytie ďalšej dediny 

Ukrajinské jednotky odrazili ruské útoky na dediny pri meste Severodoneck na východe krajiny, kde obe armády vedú už niekoľko týždňov krvavé boje. Uviedla to v nedeľu ukrajinská armáda, ktorej vyjadrenie priniesla agentúra AFP.

„Naše jednotky odrazili útok v oblasti Toškivky,“ píše sa v správe ukrajinskej armády na sociálnej sieti. „Nepriateľ ustúpil a preskupuje sa,“ dodala s tým, že zastavený bol aj postup ruských síl k dedine Orichove.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v nedeľu uviedol, že ruská armáda v tejto oblasti neustále dopĺňa svoje jednotky rezervami. V ostreľovanom meste Lysyčansk, ktoré od Severodonecka oddeľuje rieka, podľa neho pokračujú evakuácie. Tie však nie sú možné v samotnom Severodonecku po tom, ako bol zničený posledný most spájajúci tieto mestá.

Podľa ukrajinských predstaviteľov sa stovky ľudí ukrývajú pred ostreľovaním v chemickom závode Azot v Severodonecku. OSN tento týždeň varovala, že civilistom, ktorí sú stále v meste, dochádza čistá voda a potraviny.

Rusko v nedeľu oznámilo, že jeho ofenzíva na Severodoneck postupuje úspešne, pričom ruské jednotky dobyli obec Meťolkine na jeho východnom okraji, informovala agentúra Reuters. „Ozbrojené sily Ruskej federácie naďalej útočia na vojenské ciele na území Ukrajiny,“ povedal hovorca ruského ministerstva obrany, podľa ktorého riadenými strelami Kalibr zasiahli veliteľské centrum v Dnepropetrovskej oblasti, kde údajne zahynuli ukrajinskí generáli a dôstojníci vrátane členov generálneho štábu.

Reuters pripomína, že tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť. Hovorca ruského rezortu obrany tiež uviedol, že ruské sily zničili v meste Mykolajiv desať húfnic a 20 vojenských vozidiel, ktoré Ukrajine dodali západné krajiny, a pri útoku na závod na opravu tankov v Charkove tiež dva salvové raketomety.

13:30 Ruskí vojaci znovu postupujú smerom k Charkovu

Situácia severne od Charkova je veľmi ťažká a ruské sily sa pokúšajú znovu priblížiť k tomuto severovýchodnému ukrajinskému mestu, oznámil v nedeľu poradca ministra vnútra Vadym Denysenko. Správu priniesol portál britskej stanice Sky News.

Denysenko v štátnej televízii povedal: „Rusko sa pokúša urobiť z Charkova mesto na frontovej línii.“ Jeho slová prišli v čase, keď ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v nedeľu jeho rakety Iskander zasiahlo podnik na opravu tankov v tejto oblasti.

Ministerstvo tiež informovalo, že v ukrajinskom meste Mykolajiv zničilo desať húfnic a 20 vojenských vozidiel, ktoré dodali západné krajiny za posledných desať dní.

Charkov, druhé najväčšie mesto na Ukrajine, čelilo počas prvých mesiacov ruskej vojny takmer neustálemu bombardovaniu a ostreľovaniu pre svoju blízkosť k ruskej hranici.      Ukrajinská armáda však potom v máji dosiahla bojový úspech - oznámila, že ruskí vojaci sa z Charkovskej oblasti sťahujú.

12:10 Ukrajina hlási raketový útok na hlavné mesto Kyjev 

Ukrajinská metropola Kyjev bola v nedeľu ráno znova terčom vzdušného útoku. V meste bolo počuť sirény ohlasujúce letecký poplach, ako aj výbuchy. Podľa oficiálnych predstaviteľov však protivzdušná obrana zostrelila ruské rakety nad mestom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Viac v článku tu

08:00 Do Ruska boli presídlené z Ukrajiny už približne dva milióny obyvateľov

Približne dva milióny ľudí boli presídlené z Ukrajiny do Ruska od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorú koncom februára začal Kremeľ. Tvrdí to predstaviteľ ruského ministerstva obrany.

Ruské sily „evakuovali“ do Ruska už 1,9 milióna ľudí vrátane 307.000 detí, pričom len v sobotu to bolo 29.730 osôb vrátane 3500 detí, uviedol ruský generál Michail Mizincev, ktorého v sobotu večer citovala tlačová agentúra DPA.

Moskva tvrdí, že pomáha „evakuovať“ ľudí zo sporných oblastí Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti do bezpečia. Podľa Kyjeva však Rusko bráni ľuďom v úteku na územia, ktoré nie sú pod kontrolou ruských síl, a v skutočnosti ich deportuje.

Mnohí z tých, ktorí boli poslaní do Ruska, sa pokúsili dostať späť na Ukrajinu cez tretie krajiny.

Ženevské konvencie z roku 1949, ktoré definujú medzinárodné právne normy počas vojnových konfliktov, zakazujú hromadné násilné presuny civilistov počas bojov na územie okupačnej mocnosti a klasifikujú ich ako vojnový zločin.

Informácie z predchádzajúceho dňa (18.6.) si môžete prečítať nižšie: 

18:00 Na ruskej strane padlo už viac ako 33-tisíc vojakov

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 33 350 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1465 tankov, 3573 bojových obrnených vozidiel, 2513 vozidiel a palivových nádrží, 739 delostreleckých systémov, 233 odpaľovacích raketových systémov, 98 systémov protivzdušnej obrany, 180 vrtuľníkov, 216 lietadiel, 594 dronov, 129 striel s plochou dráhou letu, 14 lodí a 55 kusov špeciálnej techniky.

Počas uplynulého dňa zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti Bachmutu a Slavjanska v Doneckej oblasti i v okolí mesta Kryvyj Rih.

15:00 Prezident Zelenskyj navštívil čiernomorské mesto Mykolajiv

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil čiernomorské prístavné mesto Mykolajiv v rámci svojej pracovnej cesty po regióne. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na Zelenského kanceláriu.

„Prezident si prezrel budovu regionálnej štátnej správy v Mykolajive, ktorá bola zničená v dôsledku raketového útoku ruských síl,“ uvádza sa vo vyhlásení. Kancelária bližšie nešpecifikovala, kedy sa uskutočnila Zelenského návšteva mesta.

11:40 Ruské rakety zasiahli rafinériu v Kremenčuku

Ruské rakety zasiahli rafinériu v Kremenčuku v Poltavskej oblasti. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na gubernátora spomenutej oblasti Dmytra Lunina. Podľa neho bolo v noci na sobotu vystrelených na rafinériu šesť až osem rakiet.

Rafinéria v Kremenčuku pred nočným útokom nefungovala, keďže sa terčom ruského útoku stala už v skorších fázach vojny. Predpokladá sa, že minimálne do konca tohto kalendárneho roka nebude schopná obnoviť prevádzku.

Predseda Ukrajinskej asociácie pre ropu a plyn Andrij Zakrevskyj nedávno povedal, že po zničení najväčšej ukrajinskej rafinérie v Kremenčuku je Ukrajina závislá od dovozu palív.

10:00 Ukrajina hlási potopenie ruského remorkéra 

Ukrajinskými raketami zasiahnutý remorkér ruskej Čiernomorskej flotily sa podľa ukrajinských predstaviteľov potopil. Rusko ani nezávislé zdroje takúto informáciu dosiaľ nepotvrdili, informovala v sobotu agentúra DPA, od ktorej správu TASR prevzala.

Ukrajinská armáda v piatok uviedla, že ťažko poškodila ruský remorkér Vasilij Bech, ktorý podľa nej viezol muníciu, zbrane a vojakov na strategicky položený Hadí ostrov, obsadený ruskými jednotkami od konca februára. „Neskôr sa zistilo, že (tento remorkér) sa potopil,“ uviedol gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko v piatok večer vo videu na sociálnej sieti.

8:40 Rusi pokračujú v útokoch na Severodoneck, Ukrajinci odolávajú

Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinské mesto Severodoneck v Luhanskej oblasti, ukrajinská obrana však zostáva silná. Na svojom oficiálnom webe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Vo svojom najnovšom hodnotení vývoja situácie na Ukrajine ISW informoval, že ruské sily pokračujú vo svojom úsilí prerušiť ukrajinské komunikačné linky do Lysyčanska. Ukrajinské sily pravdepodobne vedú protiofenzívu severozápadne od mesta Izium, ktorej cieľom je odtiahnuť ruské sily od útočných operácií smerom na Slavjansk a narušiť ruské zásobovacie trasy.

 

Informácie z predchádzajceho dňa (17.6.) si môžete prečítať nižšie: 

20:00 Johnson ponúkol Zelenskému rozsiahly výcvik ukrajinských vojakov

Britský premiér Boris Johnson, ktorý v piatok neohlásene pricestoval do Kyjeva na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ponúkol Ukrajine rozsiahly výcvik tamojších vojakov. Pre agentúru Reuters to potvrdil jeho úrad na Downing Street 10. Londýn tvrdí, že by dokázal vycvičiť až 10.000 vojakov každých 120 dní.

"Moja dnešná návšteva uprostred tejto vojny, má vyslať ukrajinskému ľudu jasný a jednoduchý odkaz: Spojené kráľovstvo je s vami, kým nezvíťazíte," povedal Johnson počas spoločnej tlačovej konferencie v Kyjeve. Britský premiér dodal, že na Ukrajine dochádza k úmyselným útokom na civilistov zo strany ruskej armády, čo je podľa neho vojnový zločin a v tomto kontexte chápe, prečo Kyjev nemôže robiť kompromisy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. "Mnoho dní tejto vojny dokázalo, že podpora Británie je pevná a rozhodná. Som rád, že v Kyjeve opäť vidím veľkého priateľa našej krajiny," uviedol Zelenskyj na svojom oficiálnom účte v aplikácii Telegram. Dodal, že s Johnsonom diskutovali o možnosti ďalšieho rozšírenia západných sankcií voči Moskve.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak spresnil, že obaja lídri diskutovali aj o dodávkach ťažkých zbraní a systémov protivzdušnej obrany.

Johnsonova cesta do Kyjeva nebola vopred ohlásená z bezpečnostných dôvodov. Ide o druhú návštevu britského premiéra na Ukrajine od začiatku ruskej invázie.

18:00 Evakuácia zo závodu v Sjevjerodonecku je podľa gubernátora nemožná

Evakuácia ľudí v chemickom závode Azot v ukrajinskom Sjevjerodonecku je v dôsledku neprestajného ostreľovania a bojov „fyzicky nemožná“. Uviedol to gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. V závode sa podľa neho ukrýva 568 ľudí vrátane 38 detí. Skupina sa odmietla minulý mesiac evakuovať, ale teraz je opustenie továrne jedine možné s „úplným prímerím“, uviedol gubernátor. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Sjevjerodoneck a závod Azot sú v ostatnom období najintenzívnejším bojiskom na Ukrajine a sú pod neprestajnou paľbou ruských síl.

16:30 Zatkli 19 ruských agentov zhromažďujúcich informácie o ukrajinskej armáde

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila, že neutralizovala rozsiahlu spravodajskú sieť ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorá podľa nej zhromažďovala a odovzdávala informácie o ukrajinskej armáde. SBU uviedla, že zatkla 19 ľudí, ktorí podľa nej sú ruskými agentmi. Zatknutia boli v mestách Kyjiv, Charkiv, Odesa a Zaporižžia a tiež v Dnepropetrovskej a Vinnyckej oblasti. Informuje o tom portál news.sky.com.

Skupinu informátorov ruskej bezpečnostnej služby podľa SBU viedol agent ruskej FSB v Chersonskej oblasti. K informáciám, ktoré zhromažďovali, patrili elektronické mapy nevyhnutnej infraštruktúry a mapy umiestnenia jednotiek ukrajinskej armády, uviedla SBU.

15:45 Ukrajina ruší bezvízový styk s Ruskom

Ukrajinská vláda sa rozhodla zrušiť pre ruských občanov cestovanie na svoje územie bez víz. Potvrdil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Prezident Volodymyr Zelenskyj na komunikačnej platforme Telegram oznámil, že túto zmenu navrhol „s cieľom neutralizovať bezprecedentné hrozby pre národnú bezpečnosť, suverenitu a teritoriálnu integritu nášho štátu". Dodal, že zmena nadobudne účinnosť 1. júla.Informuje o tom portál cnn.com.

14:00 Mariupoľ sa ocitol v stredoveku, tvrdí poradca tamojšieho starostu

Podmienky v Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Mariupoľ sú momentálne „stredoveké“. Ako referuje spravodajský web CNN, v piatok to povedal poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko.

„Zásobovanie vodou je dostupné len pre dve až tri percentá domácností v meste. Ľudia si perú oblečenie v kalužiach na uliciach,“ poznamenal Andriuščenko a dodal: „Riziko šírenia chorôb sa každým dňom zvyšuje. Existujú informácie, že k lekárom prichádzajú ľudia s príznakmi podobnými úplavici alebo cholere.“

Svetová zdravotnícka organizácia minulý mesiac uviedla, že ju znepokojuje riziko cholery v Mariupoli, pričom tamojšiu hygienickú situáciu označila za „obrovské nebezpečenstvo“.

Andriuščenko, ktorý sa nenachádza v meste, ale má odtiaľ spoľahlivé informácie, tvrdí, že Rusko v Mariupoli zriaďuje „vojenský tábor“. Odchod z mesta je navyše možný iba do Ruska, na územia pod kontrolou Ukrajiny ľudí nepustia.

Andriuščenko odporúča občanom, aby odišli, ale sami a nie v oficiálnych kolónach, a následne sa pokúsili dostať do pobaltských štátov alebo Gruzínska. „Ľuďom odporúčame, aby išli bez prestávky a čo najskôr prekročili hranicu,“ podotkol.

12:30 Ruský útok na Mykolajiv si vyžiadal dve obete a 20 zranených

Najmenej dvaja ľudia zahynuli a 20 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na obytnú štvrť v juhoukrajinskom meste Mykolajiv, uviedol v piatok gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Raketový útok na obytnú oblasť zabil dvoch ľudí a 20 ďalších je zranených," napísal Kim na sociálnej sieti. Podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení bolo medzi zranenými aj dieťa.

V dôsledku ranného raketového útoku na Mykolajiv boli podľa neho poškodené štyri výškové obytné budovy a objekt infraštruktúry. V oblasti pokračovali záchranné práce.

Mykolajiv sa od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára pravidelne stával terčom ostreľovania zo strany ruských jednotiek, píše AFP. Budova miestnej administratívy zasiahla ruská raketa ešte v marci. Zahynulo pri tom viac než desať ľudí.

Mesto drží obranu južnej Ukrajiny, pretože leží na ceste k strategickému čiernomorskému prístavu Odesa. Mykolajiv sa nachádza zhruba 100 kilometrov severozápadne od Chersonu, ktorý padol do rúk ruských jednotiek počas prvých týždňov vojny.

11:40 Námorníctvo zasiahlo ruský remorkér s muníciou, zbraňami a personálom

Ukrajinské námorníctvo zasiahlo v Čiernom mori ruskú loď. Tá prepravovala muníciu, zbrane a personál na Ruskom okupovaný Hadí ostrov. Na Facebooku o tom informovalo námorníctvo ukrajinských ozbrojených síl.

Na palube ruského remorkéra Vasilij Bech, ktorý postavili v lodenici v Astracháni a súčasťou ruskej čiernomorskej flotily je od roku 2017, sa podľa Ukrajincov nachádzal protilietadlový raketový systém TOR.

Hadí ostrov leží v severozápadnej časti Čierneho mora, asi 50 kilometrov od južného cípu ukrajinskej pevniny a 300 kilometrov západne od anektovaného polostrova Krym. Hoci má rozlohu iba 18 hektárov, má veľký strategický význam.

9:00 Nenapadli sme Ukrajinu, tvrdí minister zahraničných vecí Lavrov

Od útoku ruskej armády na Ukrajinu pred takmer štyrmi mesiacmi prišli o život tisíce civilistov, ukrajinské mestá sa zmenili na trosky a milióny Ukrajincov museli utiecť zo svojich domovov, no šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov tvrdí, že tieto veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú. „Nenapadli sme Ukrajinu,“ povedal v rozhovore pre britskú spravodajskú televíziu BBC.

Lavrov tvrdošijne ďalej rozhlasuje, že Rusko pri svojom konaní nemalo na výber. „Vyhlásili sme špeciálnu vojenskú operáciu, pretože sme nemali absolútne žiadny iný spôsob, ako vysvetliť Západu, že zavlečenie Ukrajiny do NATO je trestný čin,“ poznamenal. Taktiež zopakoval oficiálnu líniu Kremľa, že na Ukrajine sú nacisti a ruská armáda „denacifikuje“ krajinu.

Neskôr mu redaktor BBC odcitoval oficiálnu správu OSN o tom, ako ruskí vojaci v ukrajinskej dedine Jahidne v Černihivskej oblasti prinútili 360 ľudí vrátane 74 detí a piatich osôb so zdravotným postihnutím zostať 28 dní v suteréne školy, kde nebola žiadna toaleta ani voda, pričom tam zomrelo desať ľudí. Keď sa ho opýtal, či aj toto je „boj proti nacistom“, Lavrov odpovedal: „Je to veľká škoda.“ Zároveň dodal, že predstavitelia OSN sú často vystavovaní tlaku zo strany Západu, aby šírili falošné správy.

Lavrov potom obvinil BBC, že neodhalila pravdu o tom, čo sa dialo s obyvateľstvom v separatistami ovládaných oblastiach východnej Ukrajiny, v ktorých podľa neho tamojších civilistov osem rokov bombardovali ukrajinské jednotky. Redaktor mu povedal, že BBC za ostatné roky mnohokrát kontaktovala vedenie v separatistami ovládaných oblastiach so žiadosťou o povolenie ísť sa pozrieť, čo sa deje. Zakaždým jej bol odmietnutý vstup.

Redaktor sa Lavrovom nenechal zmanipulovať a vzápätí naznačil, že ak by skutočne došlo ku genocíde, na ktorú sa Rusko odvoláva, tak by luhanskí a doneckí separatisti mali záujem, aby sa tam reportéri BBC dostali. Na otázku, prečo ich potom do samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky nepustili, Lavrov stroho odvetil: „Neviem.“

SITA/TASS Host Photo Agency Pool via AP

Správy z predchádzajúceho dňa 16.6.2022:

20:53 Ukrajina je pripravená pracovať na vstupe do Európskej únie, povedal Zelenskyj

Ukrajina je „pripravená pracovať“ na tom, aby sa stala plnohodnotným členom Európskej únie. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po štvrtkovom stretnutí so štyrmi lídrami EÚ v Kyjeve.

SITA/Ludovic Marin, Pool via AP

18:42 Tajná služba odhalila ruského špióna, chcel sa infiltrovať na Medzinárodný trestný súd

Holandská tajná služba (AIVD) odhalila ruského špióna, ktorý sa vydával za stážistu a chcel sa tak infiltrovať na Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, ktorý vyšetruje vojnové zločiny páchané ruskými vojakmi na Ukrajine. AIVD o tom informovala vo štvrtok, píše agentúra AFP.

Sergejovi Vladimirovičovi Čerkasovovi z ruskej vojenskej rozviedky (GRU), ktorý používal falošné brazílske doklady na meno Viktor Muller Ferreira, v apríli nepovolili vstup do Holandska. Podľa AIVD predstavoval "hrozbu pre národnú bezpečnosť".

Prítomnosť ruského špióna v ICC by bola pre ruské tajné služby podľa AIVD veľmi cenná, keďže súd vyšetruje Ruskú federáciu v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a rusko-gruzínskou vojnou z roku 2008.

16:02 Vojenská pomoc Ukrajine nie je provokácia, ale podpora nezávislého štátu, vraví Stoltenberg

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že vojenská pomoc NATO Ukrajine nie je „provokácia“, ale skôr podpora nezávislého štátu. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Keď ho požiadali, aby sa vyjadril k poznámkam pápeža Františka zverejneným začiatkom tohto týždňa, že vojna na Ukrajine „bola možno nejakým spôsobom buď vyprovokovaná, alebo sa jej nezabránilo“, Stoltenberg povedal, že „NATO je obranná aliancia a vojna je vojnou prezidenta Putina“.

„Toto je vojna, ktorú sa rozhodol viesť proti nezávislému suverénnemu národu, a to, čo NATO robí už mnoho rokov, je podpora suverénneho nezávislého národa v Európe - Ukrajiny,“ dodal Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli po stretnutí s ministrami obrany.

15:01 Od začiatku vojny sa na Ukrajinu vrátilo približne 2,5 milióna ľudí

Od konca februára, keď vypukla vojna na Ukrajine, sa do svojej domovskej krajiny vrátilo približne 2,5 milióna Ukrajincov. Na svojom oficiálnom webe o tom informoval Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Viac ako päť miliónov Ukrajincov sa k 14. júnu 2022 zaregistrovalo v Európe na dočasnú ochranu alebo v podobnom systéme národnej ochrany. Najmenej 7,5 milióna Ukrajincov už v dôsledku vojny opustilo svoju vlasť.

14:02 Veľká Británia uvalili ďalšie sankcie na Rusko. Túkajú sa aj patriarchu Kirilla

Britské ministerstvo zahraničia oznámilo nové kolo sankcií voči Rusku, ktoré súvisia s núteným presunom a adopciami ukrajinských detí. Medzi sankcionovanými je ruská komisárka pre práva detí Maria Ľvová-Belová, ktorú Londýn viní z „umožnenia násilného odobratia 2 000 zraniteľných detí z Luhanskej a Doneckej oblasti a vytvorenia novej politiky na uľahčenie ich nútených adopcií v Rusku“. 

AP Photo/Alexander Zemlianichenko

Sankcie sa tentoraz týkajú aj patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla za jeho výraznú podporu ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa tiež ocitli ďalší spojenci ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje spravodajský portál Sky News.

12:45 Ďalšie zbrane pomôžu Ukrajine získať späť okupované územia

Zbrane dodané Spojenými štátmi pomôžu Ukrajine získať späť Rusmi okupované územia vrátane Krymu a Donbasu. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok v rozhovore pre americkú stanicu CNN, informuje TASR.

„Chystáme sa oslobodiť všetky naše územia, všetko vrátane Krymu,“ uviedol Reznikov v rozhovore s reportérom CNN Matthewom Chanceom v Bruseli.

Ako ďalej priblížil, prvým krokom bude stabilizácia situácie, aby sa predišlo ďalším stratám na životoch. Druhou etapou je podľa neho zatlačenie ruských jednotiek naspäť na pozície, na ktorých boli pred inváziou z 24. februára.

10:03 V bojmi zmietanom Severodonecku zostáva zhruba 10 000 civilistov

Približne 10 000 civilistov zostáva uviaznutých vo východoukrajinskom meste Severodoneck, kde už niekoľko týždňov zúria ťažké boje medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami. Uviedol to vo štvrtok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. 

„Zo 100 000 obyvateľov zostáva (v meste) približne 10 000,“ napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram. Ako dodal, jednotky Kyjeva sa snažia čo najviac zadržať nepriateľa.

Vnútri chemickej továrne Azot v priemyselnej časti mesta, v ktorom ukrajinské sily už celé týždne odolávajú ruskému bombardovaniu a útokom, uviazlo podľa slov Hajdaja vyše 500 civilistov.

AFP píše, že situácia v závode Azot pripomína mariupolské oceliarne Azovstaľ, kde sa takisto ukrývali tisíce civilistov a ukrajinské sily tam niekoľko týždňov odolávali prevahe ruskej armády, až napokon v máji utrpeli porážku

9:34 Prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil ďalšiu vojenskú pomoc zo strany USA

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že je „vďačný" za pomoc v sume 1 miliardy dolárov, ktorú ohlásili USA. Pomoc, ktorej súčasťou je delostrelectvo a moderné raketové systémy, bude osobitne dôležitá pre obranu Donbasu, povedal Zelenskyj. 

„Samozrejme, budeme robiť všetko, aby sme zatiaľ prekonali ich výhody," povedal o ruskej ofenzíve na východe Ukrajiny. „Každý deň bojujem, aby Ukrajina dostala nevyhnutné zbrane a vybavenie," dodal ukrajinský prezident vo svojom stredajšom večernom videopríhovore. Zelenskyj zároveň ocenil aj ďalšiu humanitárnu pomoc, ktorú v sume 225 miliónov dolárov pre Ukrajinu sľúbil americký prezident Joe Biden.

7:50 Macron, Scholz a Draghi sú na ceste do Kyjeva

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi odcestovali vo štvrtok z Poľska vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev, uviedli talianske a nemecké médiá. 

Nemecká televízna stanica ZDF spresnila, že traja lídri na Ukrajinu odcestovali vo štvrtkových ranných hodinách. Taliansky denník La Reppublica zverejnil aj fotografiu Macrona, Scholza i Draghiho, píše AFP

Scholza opakovane kritizovali za to, že počas vojny na Ukrajine nezaujal dostatočne dôrazný postoj proti Rusku a od začiatku ruskej vojenskej invázie (24. februára) ešte nenavštívil Kyjev.

Informácie z predchádzajúceho dňa (15.6.) si môžete prečítať nižšie: 

20:58 Ukrajina údajne zmarila teroristický útok proti vedeniu krajiny

Ukrajina v stredu vyhlásila, že tamojšej polícii sa podarilo zmariť teroristický útok namierený proti vedeniu štátu. Informovala o tom britská spravodajská stanica Sky News s odvolaním sa na agentúru Interfax-Ukrajina.

Ako povedal námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhenij Jenin, útok bol zastavený vďaka informáciám, ktoré dostávame od našich operatívnych zdrojov.

Jenin v televíznom rozhovore dodal, že podrobnosti bude možné zverejniť až po víťazstve ukrajinských síl bojujúcich proti ruskej armáde.

20:00 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za miliardu dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov. Zahŕňať bude delostrelectvo, muníciu a protilodné strely. V stredu to oznámil americký prezident Joe Biden. TASR informuje na základe správy britskej spravodajskej stanice BBC.

Biden po stredajšom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ohlásil, že nový balík vojenskej pomoci je určený pre ukrajinské obranné operácie v Donbase. Obsahuje ďalšie delostrelecké systémy a zbrane pobrežnej obrany, ako aj muníciu pre delostrelectvo a sofistikované raketové systémy, uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

18:59 Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda spustila ofenzívu v Chersonskej oblasti na juhu krajiny, ktorej veľkú časť – vrátane oblastnej metropoly Cherson – ovládajú príslušníci ruských okupačných síl. Pre britskú televíziu Sky News to uviedol vojenský analytik Michael Clark.

Podľa jeho informácií ukrajinské sily otvorili 80-kilometrov dlhý front v oblasti na sever a severovýchod od Chersonu s cieľom oslobodiť tamojšie oblasti okupované Ruskom.

17:10 Minister obrany USA vyzval Západ na zvýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu

Americký minister obrany Lloyd Austin vyzval v stredu spojencov, aby zintenzívnili dodávky zbraní pre Ukrajinu brániacu sa pred ruskými inváznymi silami. 

„Musíme pridať v našom spoločnom záväzku týkajúcom sa sebaobrany Ukrajiny a musíme sa ešte viac usilovať, aby Ukrajina  dokázala brániť seba, svojich občanov a svoje územie,“ uviedol Austin na zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany v Bruseli. Stretnutie sa zaoberá prípravami summitu NATO v Madride, ktorý sa bude konať o dva týždne.

15:56 Zelenskyj je pozvaný na nadchádzajúci summit NATO v Madride

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pozvaný na summit lídrov Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutoční koncom júna v španielskej metropole Madrid.

„(Zelenskyj) je samozrejme vítaný, aby prišiel osobne. Ak to preňho ale nebude možné, tak sa nám prihovorí prostredníctvom videokonferencie,“ uviedol Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli.

Lídri NATO sú podľa generálneho tajomníka „veľmi odhodlaní podporiť Ukrajinu a preukázať, že solidarita nespočíva iba v slovách, ale aj v skutkoch.“

13:40 Ukrajinskí vojaci v Severodonecku bojovali aj tesne pred uplynutím ruského ultimáta

Rusko vyzvalo ukrajinské jednotky nachádzajúce sa v chemickej továrni Azot, aby „zastavili nezmyselný odpor“ a od stredajšieho rána zložili zbrane. Podľa Ukrajiny sa pritom v Azote nachádzajú okrem vojakov aj civilisti, ktorých Rusko prisľúbilo v stredu evakuovať cez humanitárne koridory.

„Je to stále ťažšie, no naša armáda zadržiava nepriateľa naraz v troch smeroch,“ uviedol Serhij Hajdaj, gubernátor Luhanskej oblasti, v ktorej sa Severodoneck nachádza. Hajdaj zverejnil túto informáciu na sociálnej sieti pred 8.00 h miestneho času. Práve o tomto čase malo uplynúť ruské ultimátum.

„Bránia Severodoneck a nedovolia (ruským vojakom) postupovať smerom k Lysyčansku,“ uviedol Hajdaj v súvislosti s mestom, ktoré od Severodonecka oddeľuje iba rieka. „Bez ohľadu na to sú však Rusi blízko, obyvatelia trpia a domy sú ničené,“ dodal gubernátor.

11:40 OSN varuje pred adopciami ukrajinských detí v Rusku

Ukrajinské deti nesmú byť v Rusku adoptované, do tejto krajiny boli totiž od začiatku invázie Moskvy na Ukrajine vo februári premiestnené tisíce detí a dospievajúcich, upozornila v utorok predstaviteľka OSN Afšán Chánov

SITA/AP PHOTO/NATACHA PISARENKO

„Znovu opakujeme, aj Ruskej federácii, že počas núdzových situácií alebo bezprostredne po nich nesmú prebiehať adopcie,“ povedala novinárom Chánová, regionálna riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) pre Európu a strednú Áziu.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

9:50 Ukrajinské sily odrazili pokusy o útoky na mestá v Donbase

Ukrajinská armáda tvrdí, že úspešne odrazila pokusy ruských síl zaútočiť na jej pozície v mestách Sjevjerodoneck a Toškivka na východe Ukrajiny. Boje tam však pokračujú, uviedol generálny štáb ukrajinských síl. 

Ruská armáda použila mínomety, delostrelectvo a salvové raketové systémy (MLRS) na ostreľovanie niekoľkých populačných centier v oblasti Sjevjerodonecka vrátane spomenutého mesta, Lysyčanska, Toškivky, Ustynivky, Borivského a Meťolkina. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

7:25 Od bojov v Donbase bude závisieť ďalšie smerovanie vojny, povedal Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer povedal, že obrana Donbasu je životne dôležitá. Práve výsledok tamojších bojov totiž podľa jeho slov určí, akým smerom sa bude vojna ďalej uberať.

„Vydržať na Donbase je rozhodujúce. Donbas je kľúčovým v určení toho, kto bude dominovať v nadchádzajúcich týždňoch,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom aplikácie Telegram vo svojom tradičnom večernom prejave k ukrajinskému ľudu. Zároveň však dodal, že ukrajinské sily bohužiaľ v Severodonecku a okolí utrpeli v intenzívnych bojoch bolestné straty.

Informácie z predchádzajúceho dňa (14.6.) si môžete prečítať nižšie: 

18:40 Rusko zakázalo vstup na svoje územie popredným britským novinárom 

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že v súvislosti s protiruskými krokmi britskej vlády zavádza sankcie voči popredným britským novinárom a zástupcom rezortu obrany. Týchto 49 fyzických osôb má zákaz vstupu na územie Ruskej federácie.

Podľa vyhlásenia zverejneného ruským rezortom diplomacie v aplikácii Telegram sú britskí novinári, uvedení na zozname, zapojení „do zámerného šírenia nepravdivých a jednostranných informácií o Rusku a udalostiach na Ukrajine a v Donbase“. „Svojimi zaujatými hodnoteniami tiež prispievajú k podnecovaniu rusofóbie v britskej spoločnosti,“ píše sa vo vyhlásení.

Na zozname novinárov spravodajcovia BBC Clive Myrie, Orla Guerinová a Nick Robinson, ktorí pôsobili na Ukrajine, ako aj generálny riaditeľ BBC Tim Davie.       

Okrem nich dostali zákaz vstupu do Ruska aj redaktori, moderátori a komentátori denníkov a televízií: Financial Times, Guardian, Daily Mail, Independent, Daily Telegraph, Sky News, The Times, BBC, Channel Four News, ITV.

Zákaz vstupu do Ruska dostal aj politológ Mark Galeotti, ktorý sa špecializuje na problematiku medzinárodného zločinu a bezpečnosti v súvislosti s Ruskom. V zozname sankcionovaných osôb spojených s obranným priemyslom je napr. námestník ministra obrany Jeremy Quin, viacero vysokopostavených predstaviteľov velenia britských ozbrojených síl vrátane veliteľa kráľovského námorníctva Bena Keya a veliteľa letectva Michaela Wigstona.

Zákaz vstupu do Ruska má už aj množstvo poslancov britského parlamentu a predstaviteľov vplyvných spoločností.

15:20 Amnesty International obvinila Rusko z použitia kazetovej munície

Medzinárodná mimovládna organizácia Amnesty International obvinila Rusko z použitia zakázanej kazetovej munície pri útokoch na Charkov, pri ktorých prišli o život a utrpeli zranenia stovky civilistov.

Spomenuté druhé najväčšie ukrajinské mesto nachádzajúce sa pri hraniciach s Ruskom čelí prakticky od vypuknutia vojny intenzívnemu ostreľovaniu. „Opakované používanie zakázanej kazetovej munície je šokujúce a je ďalším znakom absolútnej neúcty k životom civilistov,“ povedala konzultantka Amnesty International pre krízové situácie Donatella Roverová. Ruské sily zodpovedné za tieto „strašné útoky“ musia byť podľa nej brané na zodpovednosť za svoje činy. „Obete a ich rodiny musia dostať odškodnenie,“ dodala.

Amnesty International vo svojej pondelkovej správe citovala viacerých lekárov z charkovských nemocníc. Tí vyšetrovateľom ukázali úlomky, ktoré odstránili z tiel pacientov, preživších a svedkov útokov.

14:15 Protivzdušná obrana zostrelila ruské rakety nad Ternopiľskou i Ľvivskou oblasťou

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila niekoľko ruských rakiet nad Ternopiľskou oblasťou na západe Ukrajiny. Na Telegrame o tom informoval gubernátor oblasti Volodymyr Truš. Podľa predbežných správ nedošlo k žiadnym civilným obetiam ani škodám. Truš vyzval obyvateľov, aby sa počas náletov schovali do krytov.

Gubernátor susednej Ľvivskej oblasti Maksym Kozyckyj zasa na rovnakej platforme informoval, že protivzdušná obrana zostrelila raketu nad mestom Zoločiv, ktoré leží približne na polceste medzi Ternopiľom a Ľvivom. Raketa poškodila civilnú infraštruktúru. Informácie o možných obetiach zatiaľ nie sú známe.

V sobotu Rusi zaútočili v Ternopiľskej oblasti na mesto Čortkiv, pričom pri raketovom útoku utrpelo zranenia 22 ľudí vrátane 12-ročného dievčaťa. Moskva tvrdí, že útok bol zacielený na sklad zbraní, no podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nemal tento útok žiadny taktický ani strategický zmysel.

11:00 Evakuácia civilistov zo Severodonecka pokračuje

Evakuácia ľudí na východe Ukrajiny, 11. 6. 2022SITA/AP Photo/Efrem LukatskyEvakuácia ľudí na východe Ukrajiny, 11. 6. 2022Ukrajinské úrady pokračujú v evakuácii civilistov zo Severodonecka počas každého utíšenia „extrémne eskalovaného“ boja o kontrolu nad týmto východoukrajinským mestom. Posledný z troch hlavných mostov zo Severodonecka bol podľa šéfa regionálnej vojenskej správy už v pondelok neprejazdný, ale úrady uviedli, že stále majú cesty na príchod do mesta a odchod z neho. Informuje o tom portál cnn.com.

„Cesty spojenia s mestom sú dosť ťažké, ale existujú,“ povedal pre ukrajinskú televíziu šéf vojenskej správy Severodonecka Oleksandr Strjuk. Konštatoval, že evakuácia sa realizuje „každú minútu, keď je tu pokoj alebo existuje možnosť prepravy“. Strjuk dodal, že viac ako 500 civilistov sa stále ukrýva v chemickom závode Azot.

Šéf vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj pre ukrajinskú televíziu v utorok povedal, že Rusi do oblasti presunuli ďalšie dva taktické prápory. Poznamenal, že ruské sily sa naďalej snažia obkľúčiť ukrajinských vojakov v mestách Severodoneck a Lysyčansk.

9:35 Podľa Británie Rusko po prvý raz za niekoľko týždňov postúpilo v Charkovskej oblasti

Ruská armáda pravdepodobne po prvý raz v priebehu niekoľkých týždňov dosiahla malý pokrok v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to britské ministerstvo obrany, podľa ktorého hlavnou snahou Moskvy zostáva útok na Severodoneck v Donbase.

Podľa Britov zvýšili Rusi rozpočet na obranu o 20 percent, čo umožní mobilizáciu tamojšej obrannej priemyselnej základne. Toto odvetvie však môže mať problémy so splnením požiadaviek ruskej armády, čiastočne pre vplyv sankcií a nedostatok odborných znalostí.

Rusko by tak mohlo mať problémy pri produkcii vysokokvalitnej techniky a pokročilejších systémov, čo by znamenalo, že by pomerne ťažko dokázalo nahradiť vojenské vybavenie, o ktoré prišlo na Ukrajine. 

Informácie z predchádzajúceho dňa (13.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 V hrobe pri Buči našli sedem tiel, niektoré mali zviazané nohy a ruky

Ukrajinská polícia informovala v pondelok o náleze ďalšieho masového hrobu neďaleko ukrajinského mesta Buča v Kyjevskej oblasti. V hrobe ležalo sedem tiel.

Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval regionálny policajný veliteľ Andrij Nebytov, ktorý dodal, že viaceré z tiel mali zviazané ruky a nohy. "Sedem civilistov Rusi mučili a potom zbabelým spôsobom popravili guľkou do hlavy," uviedol Nebytov s tým, že "niekoľko obetí malo zviazané ruky a kolená".

Spresnil, že tento hrob bol objavený v oblasti neďaleko obce Myrocke, ktorá leží asi desať kilometrov severozápadne od mesta Buča. Podľa jeho slov pracuje polícia na identifikácii obetí.

Buča sa dostala do povedomia svetovej verejnosti a médií začiatkom apríla, keď sa odtiaľ po asi mesiaci okupácie stiahli ruské jednotky. Po ich odsune objavili ukrajinské armádne a bezpečnostné zložky na uliciach, v domoch či provizórne pochované desiatky tiel v civilnom oblečení, niektoré so zviazanými rukami.

Odvtedy v oblasti Buče a jej okolí objavujú stále viac tiel, ktoré sa podľa agentúry AFP stali synonymom obvinení z vojnových zločinov pripisovaných ruským vojakom. Moskva takéto tvrdenia opakovane odmieta a trvá na tom, že išlo o "falzifikáty", ktoré zinscenoval Kyjev s podporou Západu.

 Agentúra AFP pripomenula, že koncom apríla boli v hrobe v obci Myrocke nájdené telá ďalších troch zastrelených mužov so zviazanými rukami. Polícia uviedla, že na telá bolo vidno známky mučenia. Ukrajinský policajný prezident Ihor Klymenko na Facebooku informoval, že k dnešnému dňu sa na Ukrajine vyšetruje viac ako 12.000 prípadov smrti civilistov. Dodal, že asi 1200 tiel ešte nebolo identifikovaných.

Upozornil súčasne, že ide o predbežný počet obetí civilistov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. "Sú len tí mŕtvi ukrajinskí civilisti, ku ktorým má Ukrajina prístup a ktorých sa jej podarilo nájsť," píše sa v statuse na Facebooku.  Podľa Klymenka asi 25 percent všetkých obetí nájdených na Ukrajine sú ženy a deti.

AP Photo/Vadim Ghirda, File

16:20 Od začiatku ruskej invázie zahynulo viac ako 12.000 civilistov

Viac ako 12.000 civilistov už zahynulo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Oznámil to v pondelok šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko, informuje agentúra DPA.

Klymenko v rozhovore pre agentúru Interfax-Ukrajina uviedol, že 75 percent civilných obetí konfliktu predstavujú muži, 23 percent ženy a dve percentá deti.

"Sú to civilisti, títo ľudia nemajú nič spoločné s armádou alebo bezpečnostnými zložkami," zdôraznil šéf ukrajinskej polície. Dodal, že 1200 obetí rusko-ukrajinského konfliktu ešte stále nebolo identifikovaných.

Viac ako 1500 tiel obetí bolo nájdených v okolí hlavného mesta Ukrajiny Kyjeva po tom, ako sa z týchto oblastí na konci marca stiahli ruské invázne jednotky. Objavenie masových hrobov v meste Buča vyvolalo medzinárodné pobúrenie.

Rusko spustilo mohutný vojenský útok na Ukrajinu 24. februára. Organizácia Spojených národov doposiaľ potvrdila 4300 civilných obetí vojny na Ukrajine, avšak pripúšťa, že ich skutočný počet je zrejme omnoho vyšší.

SITA/AP Photo/Natacha Pisarenko

15:00 Ukrajina potrebuje delostrelecké systémy kalibru 155 mm

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj informoval, že frontová línia na Ukrajine sa v súčasnosti tiahne 2450 kilometrov, pričom na 1105 kilometroch sa vedú aktívne bojové operácie.

Zalužnyj to napísal v statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook po rokovaní s americkým generálom Markom Milleym, predsedom Zboru náčelníkov štábov americkej armády.

Ukrajinský generál informoval svojho kolegu o aktuálnej situácii, pričom zdôraznil, že ruská armáda sústredila svoje hlavné sily na severe Luhanskej oblasti. Hromadne tam používa delostrelectvo, pričom má - podľa Zalužného - "desaťnásobnú palebnú prevahu" nad ukrajinskou armádou, ktorá však "napriek všetkému drží svoje pozície".

Podľa Zalužného je situácia komplikovaná najmä v meste Severodoneck, kde ruská armáda rozmiestnila až sedem práporových taktických skupín. Ukrajinskej armáde sa napriek silnej paľbe podarilo protivníka zastaviť, uviedol Zalužnyj. Dodal: "Každý meter ukrajinskej zeme je tam nasiaknutý krvou - nielen tou našou, ale aj tou okupantskou".

Informoval tiež o obnovení ostreľovania obytných oblastí Charkova, ako aj o tom, že jednotky Ruskej federácie pokračujú v delostreleckej a mínometnej paľbe na pozície ukrajinskej armády v okolí miest Černihiv a Sumy.

Dodal, že v niektorých oblastiach ukrajinská armáda podnikla protiútoky. Agentúra DPA v tejto súvislosti pripomenula, že nedávno sa objavili správy o tom, že ukrajinskej armáde sa podarilo získať späť územia na hraniciach Mykolajivskej a Chersonskej oblasti.  

Zalužnyj v súvislosti s vývojom na bojiskách Ukrajiny zopakoval požiadavku ukrajinského velenia adresovanú západným spojencov – aby pomohli Ukrajine získať viac delostreleckých systémov kalibru 155 mm, a to v čo najkratšom čase.

Podľa Zalužného statusu na Facebooku si s generálom Milleym vymenili názory na priebeh transferu a použitia spojencami už poskytnutých zbraní a prediskutovali scenáre ďalšieho možného vývoja situácie.

10:00 Ruské jednotky vytlačili ukrajinskú armádu z centra Severodonecka

Jednotky ukrajinskej armády boli vytlačené z centra mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde už týždne prebiehajú ťažké boje medzi ruskou a ukrajinskou stranou. Oznámila to v pondelok ukrajinská armáda na sociálnej sieti Facebook. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Nepriateľ vykonal útočné operácie s pomocou delostrelectva v meste Severodoneck a čiastočne uspel, keď vytlačil naše jednotky z centra mesta," uviedla ukrajinská armáda. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj taktiež uviedol, že ruské jednotky dosiahli cez noc v Severodonecku "čiastočný úspech". Podľa Hajdaja pritom Moskva "zhromažďuje stále viac vybavenia", aby "obkľúčila" Severodoneck a neďaleké mesto Lysyčansk.

Hajdaj tiež oznámil, že pri ostreľovaní Lysyčanska, ktoré od Severodonecku oddeľuje rieka Siverskyj Donec, zahynuli traja civilisti vrátane šesťročného chlapca. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na pondelok uviedol, že ukrajinské a ruské sily bojujú "doslova o každý meter" Severodonecka.            

Severodoneck sa stal epicentrom bojov na východe Ukrajiny o kontrolu nad priemyselným regiónom Donbas, ktorý tvorí Donecká a Luhanská oblasť. Týždne trvajúce boje zničili časti tohto mesta a stali sa jednými z najkrvavejších od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára.

9:40 Podľa Zelenského by Rusko mohlo do konca júna stratiť viac ako 40-tisíc vojakov

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského by počet obetí na životoch medzi ruskými ozbrojenými silami mohol do konca júna prekročiť hranicu 40-tisíc. Kyjiv opakovane tvrdí, že ruská armáda počas invázie na Ukrajinu stráca veľký počet vojakov, ale Moskva vysoké straty svojich vojakov nepriznáva. Informuje o tom portál news.sky.com.

6:00 Zelenskyj znova žiadal dodanie systémov protiraketovej obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu opätovne vyzval partnerov svojej krajiny, aby jej dodali moderné systémy protiraketovej obrany. Informovali o tom televízia Sky News a denník The Guardian.

"Dodávka takýchto systémov bola možná tento rok, minulý rok a dokonca ešte predtým. Dostali sme ich? Nie. Potrebujeme ich? Áno," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore.

"Na túto otázku bolo už 2606 kladných odpovedí vo forme rôznych ruských riadených striel, ktoré zasiahli ukrajinské mestá, naše mestá, naše dediny, v období od 24. februára," uviedol ukrajinský líder.

Zelenskyj tiež informoval, že po ruskom raketovom útoku v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny je desať ľudí stále v nemocnici. Pri útoku na mesto Čortkiv utrpelo podľa tamojších predstaviteľov v sobotu večer zranenia najmenej 22 ľudí vrátane troch žien a dieťaťa.

"Tento útok, rovnako ako drvivá väčšina ďalších ruských úderov, nemal taktický ani strategický zmysel. Je to teror, len teror," povedal Zelenskyj. "Medzi obeťami je 12-ročné dievča z Charkova. Išlo do Ternopiľskej oblasti, aby utieklo pred ruskou armádou. A takéto skutočnosti budú teraz určovať vnímanie Ruska vo svete. Nie Peter I. alebo Lev Tolstoj, ale deti zranené a zabité pri ruských útokoch," vyhlásil.

Správy z predchádzajúceho dňa 12.6.2022:

20:59 Rezort zahraničia potvrdil, že na Ukrajine zomrel britský dobrovoľník

Ministerstvo zahraničných vecí Veľkej Británie potvrdilo, že v bojoch na Ukrajine bol zabitý britský dobrovoľník. „Podporujeme rodinu Brita, ktorý zomrel na Ukrajine," uviedol hovorca rezortu. Úmrtie Jordana Gatleya vo východoukrajinskom meste Sjevjerodoneck počas boja proti ruskej armáde už skôr oznámila jeho rodina. Jordan Gatley odišiel z britskej armády v marci a krátko po tom odcestoval na Ukrajinu, aby pomáhal odrážať ruské sily a aby cvičil ukrajinských vojakov. Informuje o tom portál news.sky.com.

17:39 Moskva tvrdí, že útokom na mesto Čortkiv na západe Ukrajiny zničila sklad zbraní

Ruský raketový útok na mesto Čortkiv v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny, ktorý zranil 22 ľudí vrátane 12-ročného dieťaťa, bol podľa Moskvy zacielený na sklad zbraní. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že útokom zničilo „veľký sklad protitankových raketových systémov, prenosných systémov protivzdušnej obrany a delostreleckých granátov, ktoré kyjivskému režimu dodali USA a európske krajiny". Informuje o tom portál bbc.com, ktorý poznamenáva, že tieto informácie nedokáže nezávisle overiť.

15:52 Rusi zničili druhý most spájajúci Sjevjerodoneck a Lysyčansk

Ruská armáda zničila druhý most spájajúci mesta Sjevjerodoneck a Lysyčansk a bombardujú tretí. Uviedol to guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Prvý most Rusi zničili ešte 22. mája. Hajdaj dodal, že situácia v Sjevjerodonecku je extrémne ťažká a nasledujúce dva dni budú rozhodujúce. Ruská armáda však podľa jeho slov doteraz nedokázala mesto obsadiť. Informuje o tom portál bbc.com.

„Chcú úplne odrezať Sjevjerodoneck od možnosti evakuovať odtiaľ ľudí alebo priviezť tam muníciu a posily," konštatoval guvernér. Dodal, že Rusko dnes a zajtra použije všetky svoje rezervy s cieľom získať Sjevjerodoneck. Podľa neho by mohli postupovať aj iným smermi s cieľom mesto odrezať prevzatím kontroly nad cestou Lysyčansk-Bachmut.

14:58 Kyjev dohodol dve trasy na vývoz obilia cez Poľsko a Rumunsko

Ukrajina dohodla dve trasy na vývoz obilia, a to cez Poľsko a Rumunsko, v snahe odvrátiť globálnu potravinovú krízu. Uviedol to námestník ministra zahraničných vecí Dmytro Senik, ktorý dodal, že globálna potravinová bezpečnosť je ohrozená pre ruskú inváziu na Ukrajinu a zastavený export obilia cez Čierne more. Kyjev rokuje aj s pobaltskými štátmi o treťom koridore pre vývoz potravín, poznamenal Senik. Informuje o tom portál news.sky.com.

Námestník ukrajinského rezortu zahraničia neposkytol detaily o tom, koľko obilia sa už presunulo cez koridory v Poľsku a Rumunsku. Dodal však, že tieto trasy „nie sú dokonalé, pretože na nich vznikajú zápchy, ale robíme, čo dokážeme, aby sme tieto trasy zatiaľ rozvíjali".

12:13 Rusi sa pripravujú, že vojna na Ukrajine potrvá do októbra

Ruská armáda sa podľa odhadov ukrajinskej vojenskej rozviedky pripravuje na dlhšiu vojnu na Ukrajine. Plány ruských ozbrojených síl sa predĺžili o ďalších 120 dní - do októbra tohto roka, uviedli vojenskí experti amerického Inštitútu pre výskum vojny (ISW). TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá o tom informovala v nedeľu.

AP Photo/Natacha Pisarenko

Ruská armáda bude naďalej upravovať svoje plány v závislosti od úspechu vo východoukrajinskom regióne Donbas, k čomu dochádza takmer na mesačnej báze, uviedli v sobotu večer miestneho času experti ISW s odvolaním sa na námestníka šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadima Sibického.

Informácie podľa odhadov ISW poukazujú na to, že Kremeľ neverí v rýchle dosiahnutie svojich cieľov na Ukrajine, cituje DPA. Ide pritom o pokus ruskej armády korigovať počiatočné nedostatky vojenskej ofenzívy na Ukrajine.

10:55 Ukrajina stále ovláda chemickú továreň v Severodonecku, tvrdí gubernátor Hajdaj

Kyjev stále ovláda priemyselný areál a chemickú továreň vo východoukrajinskom meste Severodoneck, kde sa pred neustálym ruským ostreľovaním skrývajú stovky civilistov, uviedol v nedeľu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. 

Ruskom podporovaní separatisti v sobotu uviedli, že v severodoneckej chemickej továrni Azot uviazlo aj 300 až 400 ukrajinských bojovníkov.

Hajdaj predtým povedal, že ruské jednotky ovládajú väčšinu tohto malého priemyselného mesta. Ruské ostreľovanie podľa neho spôsobilo v miestnej chemickej továrni veľký požiar. Reuters pripomína, že v nedeľu stále nebolo bezprostredne jasné, či sa už požiar podarilo uhasiť.

8:50 Ukrajinská armáda dostala od Elona Muska satelitné komunikačné systémy

Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že od zakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti SpaceX Elona Muska dostalo nové satelitné komunikačné systémy Starlink, ktoré sú potrebné na vykonávanie špeciálnych misií.

Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu na Twitteri uviedlo: „Multitasker @elonmusk zvláda nielen pracovať na prípravách misie na Mars, ale aj odovzdávať starlinky našej rozviedke, ktorá ich tak (veľmi) potrebuje pre svoje špeciálne misie“.

Status ministerstva obrany súčasne obsahuje ubezpečenie, že „ukrajinská armáda bude chrániť slobodu na Zemi, aby mohla byť nastolená aj na Marse.“

Informácie z predchádzajúceho dňa (11.6.) si môžete prečítať nižšie: 

18:46 Obyvateľom Melitopoľa začali odovzdávať ruské pasy

Ruské ozbrojené sily okupujúce juhoukrajinské mesto Melitopoľ začali v sobotu miestnym obyvateľom odovzdávať ruské pasy. Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra TASS, ktorá citovala miestneho predstaviteľa dosadeného Rusmi. Nekonkretizovala však, koľko obyvateľov Melitopoľa požiadalo o ruský pas a koľkí ho dostali. 

Agentúra TASS zároveň uviedla, že od apríla 2019 prostredníctvom zjednodušenej procedúry dostalo ruské občianstvo viac ako 800-tisíc obyvateľov oblastí na východnej Ukrajine, ktoré boli pod kontrolou separatistov. Mesto Melitopoľ sa nachádza mimo Donbasu v Zaporižžskej oblasti, ktorej časť je pod kontrolou ukrajinskej vlády.

17:22 Od začiatku vojny v bojoch zomrelo 32 050 ruských vojakov

Ukrajina uviedla, že od začiatku ruskej vojny v bojoch zahynulo 32 050 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Podľa Kyjeva bolo okrem toho zničených 1 419 ruských tankov, 178 vrtuľníkov a 712 delostreleckých systémov. Informuje o tom portál news.sky.com s odvolaním sa na správu ukrajinského médiá Kyjev Independent. Dodáva však, že nedokáže tieto informácie nezávisle overiť.

15:59 Ukrajina žiada vysvetlenie Bidenových výrokov o hrozbách zo strany Ruska

Biden v piatok na podujatí v Los Angeles povedal, že Spojené štáty mali dôkazy o zámere ruského prezidenta Vladimira Putina vpadnúť na Ukrajinu.

„(Putin) šiel na hranice. O tom nebolo pochýb. Zelenskyj o tom to nechcel počuť, takisto ako mnoho ďalších. Rozumiem, prečo to nechceli počuť,“ podotkol prezident USA s tým, že Putin nakoniec na Ukrajinu vpadol.

AP Photo/Evan Vucci, File

Hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov však toto Bidenovo tvrdenie v sobotu odmietol. Podľa BBC uviedol, že v tom čase  Zelenskyj tri- alebo štyrikrát telefonicky hovoril s Bidenom, pričom si vymenili názory a podrobné hodnotenia situácie. „Slová ‚nikto o tom nechcel počuť určite potrebujú vysvetlenie“, povedal Nykyforov.

13:44 Podľa guvernéra Luhanskej oblasti Rusi v dedine Vrubivka použili zápalné zbrane

Guvernér ukrajinskej Luhanskej oblasti obvinil Rusko z použitia zápalných zbraní v dedine Vrubivka, ktorá leží juhozápadne od miest Sjevjerodoneck a Lysyčansk. Serhij Hajdaj uviedol, že útoky spôsobili rozsiahle škody na civilných zariadeniach.

„Informácia o počte obetí v dedine Vrubivka v okrese Popasna sa ujasňuje," napísal Hajdaj v sobotu na komunikačnej platforme Telegram. Dodal, že ruské sily pokračujú v útokoch na Sjevjerodoneck a ničia dôležité priemyselné zariadenia, vrátane železničných staníc a tehelne a sklárne v susednom meste Lysyčansk.

11:24 Na Ukrajine zrejme zomrel v boji prvý český dobrovoľník

V bojoch na Ukrajine zrejme padol prvý český dobrovoľník, ktorý do krajiny odišiel bojovať. Ministerstvo zahraničných vecí ČR informáciu dostalo a overuje ju, napísal v sobotu spravodajský server Novinky.cz.      

Český dobrovoľník podľa servera padol počas ťažkých bojov, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo východoukrajinskom regióne Donbas.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

9:45 Rusko používa na pozemné ciele na Ukrajine protilodné rakety

Ruské bombardéry proti pozemným cieľom na Ukrajine pravdepodobne odpaľovali ťažké protilodné rakety zo 60. rokov minulého storočia, ktorých cieľom bolo ničiť lietadlové lode jadrovými hlavicami, uvádza sa v sobotňajšej správe britskej vojenskej rozviedky.

Zo správy vyplýva, že ak sú 5,5-tonové rakety typu Kh-22 použité pri pozemných útokoch s konvenčnými hlavicami, sú veľmi nepresné a môžu spôsobiť vážne vedľajšie škody a straty na životoch.

Rusko pravdepodobne využíva takéto zbrane, lebo sa mu míňajú presnejšie a modernejšie rakety, uviedlo britské ministerstvo obrany v pravidelnom vyhlásení.

8:50 Zelenskyj nechcel počuť americké varovania pred hroziacou ruskou inváziou

Americký prezident Joe Biden uviedol, že jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj pred ruskou inváziou na Ukrajinu nechcel počúvať varovania Ameriky. 

„Viem, že si mnoho ľudí myslelo, že zveličujem,“ povedal v Biden v piatok počas fundraisingovej recepcie v Los Angeles v súvislosti s jeho predchádzajúcimi varovaniami o možnom ruskom útoku na Ukrajinu. „Vedel som však, že máme údaje, ktoré tieto odhady potvrdzovali,“ uviedol ďalej reportérom.

„(Ruský prezident Vladimir Putin) šiel na hranice. Nebolo tu pochýb, a Zelenskyj to nechcel počuť, takisto to nechcelo počuť množstvo ľudí. Rozumiem, prečo to nechceli počuť,“ podotkol prezident USA s tým, že Putin nakoniec na Ukrajinu vtrhol.

Tieto varovania USA sa spočiatku stretli s nedôverou a dokonca skrytou kritikou zo strany niektorých európskych spojencov, ktorí sa v tom čase domnievali, že Spojené štáty majú príliš alarmistický postoj.

Informácie z predchádzajúceho dňa (10.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 Putinovo prirovnanie k cárovi dokazuje „krvavé dobýjanie pod falošnou zámienkou

Vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina o cárovi Petrovi Veľkom len dokazuje Putinovo "krvavé dobýjanie (Ukrajiny) pod vymyslenými zámienkami", uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v piatok na Twitteri. Citoval ho portál americkej televízie CNN.

Podoľak reagoval na Putinovo tvrdenie, že tak ako v prípade ruského cára Petra Veľkého je aj jeho údelom "vziať späť a upevniť" to, čo je oprávnene územím Ruska.

"Putinovo priznanie o dobýjaní území a porovnávanie sa s ruským cárom Petrom Veľkým dokazuje jedno: neexistoval žiadny ’konflikt’, iba krvavé dobýjanie krajiny pod falošnými zámienkami, že prebieha genocída ľudí," napísal Podoľak v tvíte.

"Nemali by sme rozprávať o ’zachraňovaní tváre Ruska’, ale o jeho okamžitej deimperializácii," uviedol poradca prezidenta Volodymyra Zelenského.

Podoľak zrejme narážal na výroky francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z minulého týždňa, že svet "nesmie ponižovať Rusko", aby s ním boli možné diplomatické rozhovory.

Putin vo štvrtok pri príležitosti 350. výročia narodenia Petra Veľkého vyhlásil, že tento ruský cár nedobýjal a neobsadzoval cudzie územia, ale bojoval o tie, ktoré oprávnene patrili Rusku.

"Prečo tam Peter Veľký išiel? Len si vzal tie územia späť a upevnil ich. A zdá sa, že naším údelom je tiež ’brať si späť územia a upevniť ich’," povedal.

V interview odvysielanom vo štvrtok na britskej stanici BBC ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia tvrdil, že "ciele ruskej operácie boli verejne oznámené".

"Cieľom bola neutralita Ukrajiny, jej demilitarizácia a denacifikácia. A prvoradým cieľom, ktorý sa práve napĺňa, bolo oslobodenie regiónu Donbas," argumentoval Nebenzia, pričom zopakoval známe dôvody Ruska na ospravedlnenie jeho invázie na Ukrajinu.

19:03 Zelenskyj vyzval EÚ, aby Ukrajine čo najskôr udelila štatút kandidáta

Európska únia by mala konať rýchlo a ponúknuť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny 27-členného bloku. V príhovore na Kodanskom summite o demokracii to prostredníctvom videokonferencie v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Podľa Zelenského "šedá zóna", v ktorej Ukrajina zostala, ruskú agresiu podporuje. Ukrajinský líder vyzval EÚ, aby ukázala, "že jej slová o ukrajinskom ľude, ktorý je súčasťou európskej rodiny, nie sú prázdne".

Zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že "stále existujú niektorí politickí skeptici, ktorí pochybujú o tom", či by sa malo umožniť Ukrajine stať sa členom EÚ.

Ukrajina zintenzívnila svoju snahu o vstup do EÚ odvtedy, ako ju 24. februára napadlo Rusko. Krátko po začiatku ruskej invázie pritom oficiálne požiadala o členstvo v Únii.

16:00 Pri útokoch ruskej armády denne zomiera do 200 ukrajinských vojakov

Do 200 ukrajinských vojakov zomiera každý deň pri útokoch ruskej armády. Povedal to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, podľa ktorého len viac a viac západných zbraní odrazí ruskú ofenzívu, zníži počet obetí a donúti Moskvu vyjednávať. Podoľak v rozhovore pre BBC povedal, že denné straty od 100 do 200 vojakov sú výsledkom „úplne chýbajúcej parity" medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré „na front vrhlo takmer všetky nejadrové zbrane" v snahe postúpiť vo východoukrajinskom regióne Donbas a mimo neho.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že denne o život prichádza do 100 ukrajinských vojakov, ale Podoľak konštatoval, že počet obetí stúpol. Ukrajinskí predstavitelia poukazujú na rastúce straty, aby podporili svoje žiadosti o ďalšie zbrane zo Západu.

13:00 V Sjevjerodonecku sa podľa guvernéra Luhanskej oblasti odohrávajú pouličné boje

V Sjevjerodonecku, ktorý je strategicky dôležitým mestom v regióne Donbas na východe Ukrajiny, sa odohrávajú „prudké pouličné boje“. Na komunikačnej platforme Telegram to napísal guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Vyčerpávame nepriateľa,“ uviedol guvernér a dodal, že ukrajinské sily stále kontrolujú mesto, ktoré je regionálnym centrom Luhanskej oblasti. Strategické cestné spojenie zo Sjevjerodonecka do susedných miest je stále v ukrajinských rukách, dodal Hajdaj, čo podľa neho bráni ruským silám v pokusoch o obkľúčenie mesta. Informuje o tom portál bbc.com.

Obsadenie Sjevjerodonecka a susedného mesta Lysyčansk by znamenalo, že pod ruskou kontrolou by bola celá Luhanská oblasť, ktorá tvorí polovicu regiónu Donbas. Informácie o situácii v teréne nie sú veľmi jasné. Ministerstvo obrany Veľkej Británie v piatok ráno uviedlo, že Rusko kontroluje väčšinu Sjevjerodonecka, ale jeho armáda dosiahla malý pokrok v pokusoch o obkľúčenie širšej oblasti zo severu a juhu.

AP Photo/Oleksandr Ratushniak

12:30 Ukrajinská armáda podnikla útoky na ruské pozície v Chersonskej oblasti

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v piatok vo svojej rannej zvodke o vývoji situácie na bojiskách informoval, že ukrajinské jednotky zaútočili na ruské vojenské pozície na juhu Chersonskej oblasti.

Ukrajina sa tam pokúša o ofenzívu, ktorej cieľom je znovudobytie tohto územia. Vojenská situácia tam zostáva napätá, konštatoval v piatok generálny štáb.

Dosadení promoskovskí činitelia v okupovanom Chersone sa zasadzujú za referendum o pripojení regiónu k Rusku. Prednedávnom oznámili, že v oblasti sa zavádza ruská mena, rubeľ.

10:00 Zmaríme plány okupantov v Zaporižžii, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho sily zaznamenali zisky v boji v Zaporižžskej oblasti na juhovýchode krajiny a tiež ďalej na sever, v okolí mesta Charkiv.

„Máme nejaké pozitívne správy zo Zaporižžskej oblasti, kde je možné zmariť plány okupantov,“ skonštatoval Zelenskyj a dodal, že postupne napredujú v Charkivskej oblasti a držia obranu na Mykolajivskej osi.

Ukrajinské jednotky sa podľa Zelenského opäť dostali pod neustály útok v Sjevjerodonecku, kde sa situácia vyvíja do dosiaľ najzložitejšej bitky vojny. „Sjevjerodoneck, Lysyčansk a ďalšie mestá v Donbase, ktoré okupanti teraz považujú za prvoradé ciele, stále stoja,“ dodal, prezident.

9:30 V Mariupoli sa zhoršuje humanitárna kríza a rastie riziko epidémie cholery

Zástupca starostu Mariupoľa upozorňuje, že zdravotné podmienky v okupovanom ukrajinskom meste sa zhoršujú. Približne 100-tisíc obyvateľov, ktorí sú stále v meste, podľa Serhija Orlova, ktorý už v Mariupoli nie je, čelí rastúcej hrozbe ochorení, vrátane cholery. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Myslíme si, že je to určite možné, vzhľadom na tieto podmienky, nefungujúci kanalizačný systém, množstvo mŕtvol, ktoré sú, bohužiaľ, v ruinách, a nedostatok lekárskej pomoci v meste v tejto chvíli,“ vysvetlil a dodal, že Rusko „stále všetko blokuje, akékoľvek snahy ukrajinskej administratívy dostať tam nejako humanitárnu pomoc“.

V meste podľa jeho slov nepracuje žiadna humanitárna organizácia, Červený kríž, Svetová zdravotnícka organizácia ani Organizácia Spojených národov. „Takže naši občania dostávajú nejakú malú humanitárnu pomoc od ruských okupantov, no to je podľa našich odhadov príliš málo, je to asi desatina potrebného množstva potravín a vody. Spolu s ich končiacimi zásobami jedla a úspor a bez práce, je to momentálne humanitárna kríza,“ doplnil Orlov.

Na kritickú situáciu v oblasti vo svojej dnešnej správe upozornilo aj britské ministerstvo obrany. Rusko podľa neho nedokáže obyvateľom na okupovaných územiach poskytnúť základné služby, prístup k pitnej vode je nestabilný a pokračujú rozsiahle výpadky telefónnych a internetových služieb.

V Chersone je kritický nedostatok liekov a Mariupoľ čelí hrozbe vypuknutia epidémie cholery, pričom prípady ochorenia sa v meste objavujú už od minulého mesiaca. „Zdravotná starostlivosť v Mariupoli je pravdepodobne na pokraji kolapsu a rozsiahla epidémia cholery to ešte zhorší,“ konštatujú Briti.

8:30 Kyjevu útok nehrozí, v ostražitosti však nepoľavíme, uviedol minister vnútra Ukrajiny

Bezprostredná hrozba ruského útoku na Kyjev v súčasnosti nehrozí, ukrajinské hlavné mesto však nepoľaví vo svojej ostražitosti, uviedol vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Útok na Kyjev dnes nehrozí. Vojaci sa v blízkosti bieloruských hraníc nezhromažďujú, uvedomujeme si však, že zajtra môže nastať akýkoľvek scenár," podotkol Monastyrskyj. "Preto uskutočňujeme vážny výcvik - príprava obrannej línie" a výcvik vojakov, ktorí zostanú v Kyjeve, dodal.

Šéf ukrajinského rezortu vnútra tiež upozornil, že ruské letecké útoky môžu nastať v ktorejkoľvek chvíli. "Akékoľvek miesto na Ukrajine vrátane Kyjeva sa môže stať terčom raketovej paľby," uviedol s tým, že medzi ciele takýchto útokov patrí aj "vládna štvrť" a "historické centrum" ukrajinskej metropoly.

Ruské sily sa po invázii na Ukrajinu koncom februára zamerali na Kyjev a rýchlo obsadili niekoľko miest v jeho okolí, pripomína AFP. O mesiac neskôr sa však invázne sily z týchto predmestí stiahli, zanechajúc za sebou množstvo mŕtvych, a sústredili sa na pokusy dobyť územia na východe a juhu Ukrajiny.

Monastyrskyj ďalej uviedol, že Ukrajina bude pokračovať v stíhaní zajatých ruských vojakov za údajné vojnové zločiny. "Tieto trestné činy nemajú premlčaciu dobu. Kedykoľvek tie monštrá nájdeme, bude voči ním vyvodzovaná zodpovednosť," dodal s tým, že doposiaľ existujú podozrenia voči 288 osobám.

Monastyrskyj tiež dodal, že prebiehajú rokovania s cieľom dostať domov ukrajinských vojnových zajatcov zadržiavaných Ruskom alebo Moskvou podporovanými separatistami. "Je nevyhnutné dostať ich  späť hneď, zachrániť chlapcov od hroziacej smrti," uviedol a zdôraznil, že Ukrajina pracuje na tom, aby boli ako prví vrátení domov zranení vojaci.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

8:00 Zelenskyj podpísal sankcie voči Putinovi a jeho ministrom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane prezidenta Vladimira Putina a všetkých ministrov.

Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.

Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia.

Ruský minister školstva Sergej Kravcov v reakcii pre agentúru Interfax uviedol, že tým Moskvu neodradia. „Dnešné rozhodnutie kyjivského režimu hovorí o jeho neschopnosti kontrolovať situáciu. Je to gesto zúfalstva, ktoré nemôže zabrániť integrácii Donbasu a oslobodených území do jednotného vzdelávacieho priestoru s Ruskom,“ vyjadril sa.

Ukrainian Presidential Press Office via AP

Informácie z predchádzajúceho dňa (9.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:50 Vláda v Británii je „hlboko znepokojená“ odsúdením Britov na smrť

Britská vláda je „hlboko znepokojená“ tým, že promoskovskí rebeli na východnej Ukrajine odsúdili na smrť dvoch Britov a Maročana za to, že bojovali na strane Ukrajiny. 

Hovorca premiéra Borisa Johnsona Jamie Davies sa vo štvrtok vyjadril, že vojnoví zajatci sú chránení na základe Ženevských konvencií a „nemali by ich zneužívať na politické účely“. „Budeme ďalej spolupracovať s ukrajinskými úradmi na zabezpečení prepustenia akýchkoľvek britských občanov, ktorí slúžili v ukrajinských ozbrojených silách a držia ich ako vojnových zajatcov,“ povedal.

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter odsúdenie Aidena Aslina a Shauna Pinnera odsúdila a proces označila za falošný bez akejkoľvek oprávnenosti.

Súd v samozvanej Doneckej ľudovej republike ich uznal za vinných za konanie smerujúce k násilnému zvrhnutiu moci, čo je v neuznanej republike skutok trestaný smrťou. Odsúdili ich pritom aj za žoldnierske aktivity a terorizmus. 

Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti vo štvrtok oznámila, že trojicu čaká poprava zastrelením. Majú mesiac na odvolanie.

16:30 Separatisti v DĽR odsúdili troch zahraničných bojovníkov na trest smrti

Najvyšší súd Ruskom podporovanej samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) vo štvrtok odsúdil na trest smrti dvoch Britov a jedného Maročana, ktorých zajali pri bojoch na Ukrajine. Informovali o tom agentúry AFP, DPA a Reuters. Viac sa dočítate v článku

13:20 Po úspešnej protiofenzíve ukrajinská armáda získala časť územia v Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda opätovne získala časť územia od ruských síl po úspešnej protiofenzíve pri meste Cherson na juhu krajiny. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany. Rezort nezverejnil ďalšie podrobnosti, ale uviedol, že vojaci Kremľa „utrpeli straty na živej sile a technike,“ pri ústupe zamínovali územie a budovali barikády. Informuje o tom portál news.sky.com.

Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré Rusko obsadilo. Ruské sily nad ním prevzali kontrolu v prvom týždni invázie. Ide o kľúčové mesto pre ruské sily pre jeho polohu pri ústí rieky Dneper na pobreží Čierneho mora. Hoci ruská armáda v oblasti už zaviedla svoje vlastné médiá, internetové služby a používanie rubľa, ukrajinské sily sa snažia oblasť opäť získať.

11:30 Gubernátor Hajdaj tvrdí, že s delostrelectvom zo Západu Ukrajina dobyje Severodoneck za pár dní 

Delostrelectvo s ďalekým dosahom dodané Západom by Ukrajine poskytlo dostatočnú palebnú silu potrebnú na to, aby donútila ruské jednotky ustúpiť a dobyla mesto Severodoneck v priebehu niekoľkých dní. Vo štvrtok to vyhlásil prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Hneď, ako budeme mať k dispozícii delostrelectvo s ďalekým dosahom, aby sme mohli viesť súboje s ruským delostrelectvom, naše špeciálne jednotky dokážu vyčistiť mesto (Severodoneck) za dva až tri dni,“ uviedol Hajdaj v rozhovore pre ukrajinskú televíziu.

Vo svojom príspevku v aplikácii Telegram Hajdaj vo štvrtok informoval, že „Rusi sa držia svojej primitívnej taktiky: paľba ťažkého delostrelectva a potom pokusy o prienik“. Dodal, že rovnaký postup ruské velenie zvolilo aj v „už zničených“ mestách Rubižne a Popasna.

Podľa Hajdaja v Severodonecku aj vo štvrtok pokračujú pouličné boje, pričom sa ruské jednotky snažia dobyť aj priemyselnú zónu, ktorá je zatiaľ v rukách Ukrajiny. Konštatoval, že „streľba v Severodonecku utíchne len vtedy, keď sa nabíjajú zbrane“.

Informoval tiež, že evakuácia civilistov zo Severodonecka naďalej nie je možná, rovnako ani doprava humanitárnej pomoci do mesta. Ubezpečil, že nemocnica má pre ranených nateraz všetko, čo potrebuje.

8:30 Brutálne boje o Severodoneck rozhodnú o osude Donbasu, tvrdí Zelenskyj

Brutálna bitka o mesto Severodoneck, ktoré ruské sily delostreleckými útokmi takmer úplne zničili, rozhodne o ďalšom osude oblasti Donbasu na východe Ukrajiny. Povedal to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Toto je veľmi brutálna bitka, veľmi tvrdá, možno jedna z najťažších v tejto vojne,“ povedal Zelenskyj v stredajšom videoprejave. "Severodoneck je naďalej epicentrom stretov v Donbase," uviedol. Z veľkej časti sa tu teraz rozhoduje o osude nášho Donbasu," dodal.

Po tom, čo sa ruským silám nepodarilo zmocniť sa Kyjevu, usilujú sa kompletne "oslobodiť" Donbas, ktorého približne tretinu ovládali proruskí separatisti už pred začiatkom februárovej invázie. Ruská armáda sa pokúša obsadiť celý Donbas, uhoľnú panvu na východe Ukrajiny tvorenú dvoma oblasťami – Doneckou a Luhanskou.

7:00 Zajatí Briti sa postavili pred proruský súd, hrozí im 20 rokov väzenia

Dvom Britom zajatým ruskými silami počas bojov na Ukrajine hrozí 20 rokov väzenia. Uvádza sa to vo videu, zverejnenom v stredu ruskými štátnymi médiami, píše tlačová agentúra DPA. 

Aidena Aslina (28) a Shauna Pinnera (48) zadržali v apríli, keď bojovali na ukrajinskej strane proti ruským inváznym silám. Údajne sa postavili pred súd v separatistickej, proruskej Doneckej ľudovej republike (DĽR).

Obaja Briti sa údajne priznali „k výcviku, aby mohli podnikať teroristické činy“. V zázname, zdieľanom ruskou štátnou tlačovou agentúrou RIA Novosti v stredu na sociálnych sieťach, počuť tlmočníka, ako sa Aslina pýta, či sa „priznáva“ k trestnému činu. Brit na to odpovedal: „Áno“. Toto obvinenie sa trestá 15 až 20 rokmi väzenia, uviedla RIA Novosti. Pinner takisto čelí dlhému odňatiu slobody a dokonca trestu smrti, pretože sa údajne priznal k „uchváteniu moci silou“.

Video zachytávalo oboch Britov v priestore pre väzňov na najvyššom súde samozvanej DĽR a tiež tretieho muža, údajne marockého občana Saadúna Brahíma.

Tieto správy prišli niekoľko hodín po tom, čo bývalý britský konzervatívny minister a zákonodarca Robert Jenrick vyhlásil, že Aslina by mali vrátiť domov pri najbližšej príležitosti, možno prostredníctvom výmeny vojnových zajatcov.

Informácie z predchádzajúceho dňa (8.6.) si môžete prečítať nižšie: 

15:00 Ukrajina neodmínuje Odesu, lebo hrozba ruských útokov stále trvá 

Ukrajina v stredu oznámila, že nebude odstraňovať míny nastražené vo vodách okolo čiernomorského prístavu Odesa. Odvolala sa pritom na pretrvávajúcu hrozbu útokov ruskej armády na mesto  priľahlé pobrežie, informovala agentúra AFP. Hovorca regionálnej správy Serhij Bratčuk vo videovyjadrení na sociálnych sieťach vysvetlil: „V okamihu, keď uvoľníme prístup do prístavu Odesa, bude tam ruská flotila“.

Uviedol tiež, že Rusko „sníva o výsadku vojsk“ do Odesy a že ruská armáda chce na mesto zaútočiť a „odrezať Ukrajinu od mora“, čo sa však podľa Bratčuka nestane.

Problému s exportom ukrajinského obilia sa v stredu na svojom rokovaní v Ankare venovali ministri zahraničných vecí Ruska a Turecka - Sergej Lavrov a Mevlüt Čavušoglu.

Lavrov v Ankare zopakoval vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko garantuje, že ak Kyjev vyčistí prístavy od mín, Moskva to nevyužije na dosiahnutie svojich vojenských cieľov.

Rusko je tiež v spolupráci s Tureckom pripravené garantovať bezpečnosť plavidiel z ukrajinských prístavov, ktoré sa budú plaviť cez Bosporský prieliv, vyhlásil Lavrov.

14:00 Cherson a Záporožská oblasť chystajú referendum o pripojení k Rusku

Predstavitelia Ruskom dosadenej administratívy mesta Cherson a Záporožskej oblasti na Ukrajine  oznámili prípravy na uskutočnenie referenda o pripojení k Rusku, informovala v stredu stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Dodala, že tieto plány boli zverejnené po utorkovej návšteve prvého námestníka riaditeľa kancelárie ruského prezidenta Sergeja Kirijenka. Samotný Kirijenko počas návštevy v Chersone údajne uviedol, že pričlenenie minimálne Chersonskej oblasti sa uskutoční tak, ako to bolo v prípade Krymu. RFE/RL však upozornila, že oficiálne zdroje tento Kirijenkov výrok necitujú.

Po invázii ruských jednotiek na Ukrajinu Rusko kontroluje väčšinu Chersonskej oblasti spolu s jej regionálnym centrom - mestom Cherson - , ako aj veľkú časť Záporožskej oblasti. Jej metropola -  mesto Záporožie - však zostáva v rukách Ukrajiny.

11:40 V bunkroch chemického závodu v Severodonecku sa vraj ukrýva 800 civilistov

Približne 800 civilistov v meste Severodoneck na východe Ukrajiny sa údajne ukrýva pred ruským bombardovaním v bunkroch pod chemickým závodom Azot. Je medzi nimi 200 zamestnancov závodu, konštatuje sa vo vyhlásení zverejnenom v mene majiteľov závodu. Zamestnanci zostali na mieste, aby „v závode čo najlepšie zabezpečili zostávajúce vysoko výbušné chemikálie“, konštatuje vyhlásenie.

Ukrajinská vláda správu o civilistoch ukrývajúcich sa v závode Azot ihneď nepotvrdila, uviedla BBC a dodala, že nezávisle nedokáže tieto informácie overiť. Rusko tvrdí, že kontroluje väčšinu Severodonecka, ale ukrajinská armáda trvá na tom, že útokom Rusov v meste odoláva.

Prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj však v stredu pripustil, že ukrajinské jednotky sa možno budú musieť stiahnuť zo Severodonecka na lepšie opevnené pozície. Ako informovala agentúra AFP, Hajdaj v rozhovore pre televíziu 1+1 uviedol: „Možno bude potrebné stiahnuť sa z mesta Severodoneck bombardovaného 24 hodín denne na lepšie opevnené pozície“.

9:45 Nórsko poslalo Ukrajine 22 húfnic s muníciou 

Nórsko darovalo Ukrajine 22 samohybných húfnic vrátane náhradných dielov, munície a ďalšieho vybavenia. V stredu o tom informovalo nórske ministerstvo obrany, píše denník The Guardian.

„Nórska vláda z bezpečnostných dôvodov čakala, kým bude môcť darovanie (húfnic) oznámiť. Budúce dodávky už možno oznámené verejnosti nebudú,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo v Osle.

Nórsko Ukrajine od začiatku ruskej invázie poslalo už viacero dodávok zbraní. Išlo najmä o 4000 protitankových striel, 100 kusov rakiet typu Mistral a ďalšie vojenské vybavenie.

7:30 Rusko doteraz odovzdalo telá 210 obrancov Mariupoľa

Rusko doteraz Ukrajine odovzdalo telá 210 bojovníkov, ktorí padli pri obrane mesta Mariupoľ. Uviedla to ukrajinská vojenská spravodajská služba. Väčšinou ide o telá posledných obrancov oceliarní Azovstaľ. Spravodajská služba nekonkretizovala, koľko tiel by ešte mohlo byť v troskách závodu.

Rusko, ktoré teraz kontroluje zničené prístavné mesto, začalo telá padlých odovzdávať minulý týždeň. Ukrajina v sobotu konštatovala, že obe strany si vymenili 320 tiel, pričom každá dostala telá 160 padlých. Ukrajinskí bojovníci bránili Azovstaľ takmer tri mesiace.

Informácie z predchádzajúceho dňa (7.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 USA už cvičí ukrajinských vojakov v používaní raketových systémov HIMARS

Armáda Spojených štátov začala cvičiť ukrajinské sily v používaní sofistikovaných raketových systémov HIMARS, ktoré administratíva prezidenta Joea Bidena schválila ako pomoc Kyjevu. Rusko však vyhlásilo, že to môže spustiť jeho rozsiahlejšie nálety na Ukrajinu. Informácie priniesla v utorok tlačová agentúra AP.

Hovorca amerického ministerstva obrany podplukovník Anton Semelroth uviedol, že ukrajinskí vojaci absolvujú výcvik obsluhy moderných palebných raketových systémov HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) na výcvikovej základni v meste Grafenwöhr v Nemecku a na ďalších miestach v Európe.

USA súhlasili, že pošlú Ukrajine štyri raketové systémy HIMARS, využívajúce presne riadenú muníciu stredného doletu, a budú súčasťou balíka pomoci za 700 miliónov dolárov schváleného minulý týždeň. Americkí predstavitelia vtedy vyhlásili, že výcvik používania týchto systémov bude trvať približne tri týždne, až potom budú môcť ísť na bojiská.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu varoval, že akékoľvek západné dodávky raketových systémov s dlhším doletom donútia Moskvu zasiahnuť "ciele, na ktoré sme ešte neútočili".

Zatiaľ USA zaistili výcvik v zaobchádzaní s rôznymi druhmi zbraní okolo 900 ukrajinským vojakom – učili sa používať napríklad húfnice, ktoré už sú dodávané na frontové línie.

HIMARS je upevnený na nákladnom vozidle a môže prepravovať kontajner naloženými šiestimi raketami, pričom každá môže doletieť do vzdialenosti okolo 70 kilometrov, píše AP.

U.S. ARMY PHOTO

16:45 Víťazstvo musí byť dosiahnuté na bojisku, chceme získať späť územie, uviedol Zelenskyj 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že víťazstvo vo vojne na Ukrajine musí byť dosiahnuté na bojisku a cieľom jeho krajiny je získať späť kontrolu nad všetkými ukrajinskými územiami, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a denníka Financial Times (FT).

Víťazstvo musí byť podľa Zelenského dosiahnuté na bojisku. Ukrajinský prezident však trvá na tom, že je stále otvorený aj mierovým rokovaniam s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Nikoho neponížime, budeme odpovedať prívetivo," uviedol Zelenskyj, ktorý tak reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten nedávno povedal, že Rusko by nemalo byť ponižované, aby v deň ukončenia bojov bolo možné dosiahnuť aj diplomatické riešenie konfliktu.

Ukrajina dúfa, že jej pomôžu Rusko premôcť dodávky zbraní s dlhým dosahom zo Západu. Ide predovšetkým o raketové systémy HIMARS zo Spojených štátov a raketomety M270, ktoré Ukrajine prisľúbila Británia.

Zelenskyj na konferencii tiež uviedol, že je rád, že britský premiér Boris Johnson, jeden z najstálejších spojencov Kyjeva, uspel v pondelňajšom hlasovaní o dôvere.

AP Photo/Efrem Lukatsky

15:30 Odmínovanie ukrajinských prístavov si vyžiada asi pol roka

Ukrajina by potrebovala asi šesť mesiacov na odmínovanie vôd v okolí svojich čiernomorských prístavov, aj keď bude ich blokáda ruským námorníctvom zrušená. Podľa utorkovej správy britského denníka The Guardian to vyhlásil námestník ukrajinského ministra pre poľnohospodársku politiku a potravinárstvo Taras Vysockyj.

Ak Rusko odmietne zrušiť blokádu prístavov, Ukrajina bude môcť vyvážať maximálne dva milióny ton obilia mesačne, upozornil Vysockyj pred účastníkmi konferencie Medzinárodnej rady pre obilniny (IGC).

V obilných silách na Ukrajine je viac ako 20 miliónov ton obilia a Ukrajina zápasí s vážnymi kapacitnými obmedzeniami, keď sa snaží vyvážať toto obilie po alternatívnych trasách – po cestách, železnici alebo po riekach, aby takto pomohla odvrátiť globálnu potravinovú krízu.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom deklaroval pripravenosť ruskej strany uľahčiť nerušený námorný tranzit tovaru v koordinácii s tureckými partnermi. Týkať sa to má aj vývozu obilia z ukrajinských prístavov.

Putin predtým, počas telefonického rozhovoru s talianskym premiérom Mariom Draghim, ponúkol pomoc pri riešení potravinovej krízy, avšak za podmienky zrušenia sankcií uvalených voči Rusku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Deň pred týmito rozhovormi web Politico s odvolaním sa na predstaviteľov Bieleho domu napísal, že Spojené štáty nie sú pripravené zmierniť sankcie proti Rusku výmenou za obnovenie vývozu obilia cez Čierne more.

Podľa nemenovaných zdrojov agentúry Bloomberg Turecko a Rusko dosiahli v pondelok predbežnú dohodu o obnovení dodávok ukrajinských poľnohospodárskych produktov z kľúčového čiernomorského prístavu Odesa. Ukrajina tento plán zatiaľ neodobrila.

AP Photo

13:45 Predstaviteľ administratívy dosadenej Kremľom signalizuje referendum o pripojení Chersonu k Rusku

Zástupca šéfa administratívy dosadenej Kremľom v ukrajinskom meste Cherson Kirill Stremousov signalizoval, že Moskva by sa mohla pokúsiť usporiadať v Chersonskej oblasti referendum o jej pripojení k Rusku. „S najväčšou pravdepodobnosťou bude referendum,“ vyjadril sa Stremousov. Neposkytol však žiadny dátum potenciálneho referenda. Zdá sa však nepravdepodobné, že by sa uprostred vojny mohol uskutočniť dôveryhodný plebiscit v čase, keď ukrajinské sily podnikajú v Chersonskej oblasti protiofenzívu. Informuje o tom portál bbc.com.

13:00 Rusko tvrdí, že zničilo delostrelecké systémy zo Západu

Ruská armáda tvrdí, že zničila niekoľko delostreleckých systémov, ktoré Ukrajine poskytli západní spojenci.

Hovorca ministerstva obrany Igor Konašenkov v utorok oznámil, že ruské delostrelectvo zasiahlo húfnicu dodanú z Nórska a ďalšie dva systémy, ktoré dodali Spojené štáty. Ruské ostreľovanie podľa neho zničilo aj ďalšie ukrajinské vybavenie na východe krajiny a letectvo zasiahlo ukrajinské jednotky, vybavenie a delostrelecké pozície.

Tvrdenia Konašenkova nebolo možné nezávisle overiť.

8:00 Ukrajinci v bojoch o Severodoneck čelia početnej prevahe Rusov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok upozornil, že jeho vojaci v bojoch o strategické východoukrajinské mesto Severodoneck čelia početnej prevahe "silnejšej" ruskej strany. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

"Držíme sa" v tomto kľúčovom meste, "ich je však viac a sú silnejší," povedal Zelenskyj novinárom v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev deň po návšteve frontových pozícií v Lysyčansku, ktorý sa nachádza na opačnom brehu rieky Siverskyj Donec.

Intenzita bojov premenila Severodoneck a Lysyčansk na "mŕtve mestá", citovala v pondelok Zelenského stanica BBC. Zelenskyj zároveň rovnako ako šéf americkej diplomacie Antony Blinken varoval pred obmedzením zásobovania obilím na svetovom trhu, čo Blinken nazval ruskou stratégiou "vydierania".

Ukrajinský prezident podľa agentúry Reuters vyzval na rýchlejšie dodávky väčšieho množstva zbraní. V prípade, že sa ruským silám podarí prelomiť frontovú líniu vo východoukrajinskom regióne Donbas, by sa situácia pre Kyjev mohla výrazne skomplikovať, upozornil Zelenskyj.

V regióne Donbas sa nachádza strategické mesto Severodoneck, o ktoré v súčasnosti prebiehajú ťažké boje, pripomína Reuters. Podľa Zelenského má Rusko v tomto meste viac vojakov, ukrajinské sily však majú "všetky šance" na protiúder.

Ukrajinské ministerstvo obrany zároveň obvinilo Rusko, že ostreľuje civilnú infraštruktúru v okolí Severodonecka i ďalej na sever v Charkovskej oblasti a západne v okolí mesta Sloviansk. Moskva útoky na civilistov popiera. Agentúra Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne overiť.

Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve zároveň vyjadril presvedčenie, že jeho krajina v priebehu nasledujúcich niekoľkých týždňov získa štatút kandidátskej krajiny EÚ. "Bude to rozhodnutie nielen pre Ukrajinu, ale pre celý európsky projekt," vyhlásil.

Správy z predchádzajúceho dňa 6.6.2022:

20:26 Separatisti sa chystajú súdiť troch Britov

Líder samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin oznámil, že najvyšší súd oblasti začína súd s tromi Britmi, ktorých obviňujú, že ako „žoldnieri“ bojovali na strane ukrajinských síl.

Dvaja muži, Aiden Aslin a Shaun Pinner, boli členmi bežných ukrajinských jednotiek v Mariupoli. Príslušnosť tretieho z nich, Andrewa Hilla, ktorého zadržali v okolí Mykolajiva, nie je jasná.

19:04 Zelenskyj varoval, že do jesene by mohlo v krajine uviaznuť 75 miliónov ton obilia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že do jesene by mohlo v krajine uviaznuť 75 miliónov ton obilia. Ukrajina je jedným z najväčších exportérov obilia na svete a od začiatku ruskej invázie rastú obavy z globálneho nedostatku tejto komodity. 

Momentálne má krajina v skladoch obrovské množstvo obilia, ktoré nemôže vyvážať. Ukrajinský prezident novinárom povedal, že rokuje s Veľkou Britániou a Tureckom o myšlienke, že by námorníctvo tretej krajiny garantovalo prepravu exportovaného ukrajinského obilia cez Čierne more, ktoré ovláda Rusko. 

17:50 Rusko začalo odovzdávať telá bojovníkov, ktorí zahynuli v Azovstali

Rusko začalo odovzdávať telá ukrajinských bojovníkov, ktorí zahynuli v oceliarňach Azovstaľ. Továreň, ktorá bola poslednou obrannou baštou v ukrajinskom meste Mariupoľ, sa na celom svete stala symbolom odporu proti ruskej invázii.

SITA/Dmytro Kozatsky via AP

Podľa agentúry AP o tom informoval bývalý veliteľ pluku Azov Maksym Žorin. Práve Azov bol medzi ukrajinskými jednotkami, ktoré takmer tri mesiace bránili Azovstaľ.

15:48 V Mariupoli sa hovorí o epidémii cholery, upozornil poradca starostu

Rusi dávajú ukrajinské mesto Mariupoľ do karantény pre pravdepodobnú epidémiu cholery. V rozhovore pre ukrajinskú televíziu to povedal poradca mariupoľského starostu, informuje spravodajský portál BBC.

„Vidíme, že mesto uzatvárajú,“ vyjadril sa Petro Andriuščenko pre United News TV s tým, že „vnútri mesta, medzi okupačnými úradmi a ich vedením, sa spomína slovo cholera“. BBC tieto tvrdenia nedokázalo overiť.

Andriuščenko zároveň upozornil na zhoršovanie humanitárnej situácie v meste, kde je nedostatok pitnej vody i potravín. Cez víkend tiež uviedol, že obyvatelia mesta sa musia registrovať, aby dostávali pitnú vodu, pričom ju môžu dostať len raz za dva dni.

14:40 Rusko zatlačí ukrajinské sily od svojich hraníc tak ďaleko, aký dosah budú mať ich zbrane

Rusko varovalo, že bude reagovať na západné dodávky zbraní s dlhým dosahom na Ukrajinu tým, že zatlačí ukrajinské sily ďalej od ruských hraníc. „Čím dlhší bude dosah systémov, ktoré budú dodané, tým ďalej zatlačíme nacistov od línie, od ktorej by mohla prísť hrozba pre ruskojazyčné obyvateľstvo a Ruskú federáciu,“ povedal na tlačovej konferencii ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Informuje o tom portál news.sky.com.

13:50 Johnson v telefonáte so Zelenským potvrdil darovanie salvových raketometov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že britský premiér Boris Johnson mu v telefonáte potvrdil dodanie nového balíka britskej vojenskej pomoci. Podľa Londýna pôjde o salvový raketový systém (MLRS) typu M270 americkej výroby. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters.

„Hovoril som s Borisom Johnsonom. Povedal som mu o situácii na frontovej línii. Potvrdil mi dodanie nového balíka posilnenej obrany pre Ukrajinu. Nastolili sme aj otázku zintenzívnenia práce na bezpečnostných zárukách. Spoločne s Veľkou Britániou hľadáme spôsoby, ako sa vyhnúť potravinovej kríze a ako dosiahnuť uvoľnenie zablokovaných prístavov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

11:50 Britský rezort obrany - Ruské sily v Severodonecku sú slabo vybavené aj vycvičené

Ruské vojenské jednotky nasadené na boj do mesta Severodoneck na východe Ukrajiny sú podľa britského ministerstva obrany len "slabo vybavené a vycvičené". Britský rezort obrany to tvrdí vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine, z ktorej v pondelok citovala spravodajská stanica Sky News.

Podľa zmieneného rezortu prešli za posledných 24 hodín v meste Severodoneck ukrajinské sily do protiútoku a oslabili tak predošlú prevahu, ktorú sa tam ruským silám podarilo získať vďaka svojej vysokej koncentrácii.

10:53 Veľká Británia Ukrajine dodá raketový systém s dostrelom 80 kilometrov

Veľká Británia pošle Ukrajine moderný raketový systém, aby jej pomohla odraziť ruský útok na východe krajiny. Raketový systém M270 pôjde na bojisko napriek varovaniu ruského prezidenta Vladimira Putina, že poskytnutie rakiet s dlhším doletom Ukrajine bude znamenať tvrdšie údery zo strany Ruska. Informuje o tom portál news.sky.com.

Systém M270 podľa britského ministerstva obrany dokáže zasiahnuť ciele vzdialené 80 kilometrov so špičkovou presnosťou. Rezort uviedol, že dodávku systému Ukrajine koordinoval s americkým nedávnym rozhodnutím darovať Kyjevu variant rovnakého raketového systému.

9:32 Nedeľné útoky Ruska na Kyjev mali zrejme narušiť dodávky západných zbraní

Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine v pondelok ráno na Twitteri uviedlo, že nedeľné útoky ruských síl zasiahli železničnú infraštruktúru v Kyjeve. Išlo o prvý útok tohto druhu na ukrajinskú metropolu za posledné týždne – jeho cieľom bola pravdepodobne snaha narušiť dodávky západného vojenského vybavenia pre ukrajinské jednotky, uvádza rezort obrany v Londýne.

8:50 Pri bojoch v Donbase zahynul proruský generál Kutuzov

Ukrajinská armáda v nedeľu potvrdila, že pri bojoch na východe Ukrajiny zahynul proruský generál samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Roman Kutuzov. Krátko predtým jeho úmrtie oznámila aj ruská štátna televízia. V pondelok o tom informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Generálmajor Kutuzov, veliteľ prvého armádneho zboru DĽR, bol oficiálne denacifikovaný a demilitarizovaný, uviedli v nedeľu večer ukrajinské ozbrojené sily.

Kutuzov údajne zahynul v čase, keď velil ruskému útoku na obec neďaleko východoukrajinského mesta Popasna v Luhanskej oblasti. Ukrajinská armáda predtým oznámila, že ruská ofenzíva v tejto oblasti bola neúspešná, pričom nepriateľ bol nútený stiahnuť sa so značnými stratami.

7:45 Zelenskyj navštívil Záporožie a frontovú líniu v Donbase

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto Záporožie na juhovýchode krajiny a tiež armádne stanovištia v blízkosti frontovej línie v Donbase. Informoval o tom denník The Guardian s odvolaním sa na vyhlásenie kancelárie ukrajinského prezidenta.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Zelenskyj podľa neho navštívil viaceré veliteľské stanovištia a pozície ukrajinských síl ležiace pri frontovej línii v okolí Bachmutu v Doneckej a Lysyčansku v Luhanskej oblasti.

Správy z predchádzajúceho dňa 5.6.2022:

19:00 V okupovanom meste Mariupoľ je kritický nedostatok vody

Nedostatok pitnej vody v okupovanom ukrajinskom meste Mariupoľ je podľa poradcu mariupoľského starostu kritický. Petro Andrušenko uviedol, že obyvatelia mesta sa musia registrovať, aby dostávali pitnú vodu, pričom ju môžu dostať len raz za dva dni. Poškodenie Mariupoľa počas viac ako dvoch mesiacov bombardovania bolo také vážne, že väčšinu základných služieb, ako sú dodávky elektriny, plynu a vody, musia Ruskom podporované miestne úrady ešte len obnoviť. Andrušenko, ktorý nie je v Mariupoli, zopakoval varovania pred epidémiou pre veľké množstvo odpadkov a množstvo tiel pochovaných po celom meste v plytkých hroboch. Informuje o tom portál cnn.com.

17:00 Na Kyjev ráno smerovalo 5 rakiet, jednu zostrelila protivzdušná obrana

Na Kyjev v nedeľu ráno smerovalo päť ruských striel s plochou dráhou letu. Uviedol to generálny štáb ukrajinskej armády, podľa ktorého strely X-22 vypálili z Kaspického mora. Jednu raketu zničila ukrajinská protivzdušná obrana a ostatné zasiahli „infraštruktúru na severe ukrajinského hlavného mesta," uviedla armáda. Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko predtým povedal rakety zasiahli jeden vojenský a jeden civilný objekt.Informuje o tom portál cnn.com.

Niektoré zo striel dopadli na závod na opravu železničných vozňov, pričom bol zranený jeden železničiar, uviedol generálny riaditeľ ukrajinskej štátnej železničnej spoločnosti Ukrzaliznycja Oleksandr Kamyšin. Poprel pritom ruské správy, že v závode bola vojenská technika, a pozval žurnalistov, aby závod navštívili a situáciu si overili. „Oficiálne vyhlasujem, že na území závodu nie je vojenské vybavenie. Závod opravuje nákladné vozne, vrátane tých, ktoré sa používajú na export obilia," konštatoval Kamyšin. „Skutočným cieľom je ekonomika Ukrajiny a civilné obyvateľstvo," uviedol. „Chcú blokovať našu možnosť exportovať ukrajinské produkty na Západ," dodal.

Po zásahoch ruských rakiet v Kyjeve stúpa dym, 5.6.2022SITA/AP Photo/Natacha PisarenkoPo zásahoch ruských rakiet v Kyjeve stúpa dym, 5.6.2022

11:30 Putin v prípade dodávok rakiet pohrozil Ukrajine útokmi na nové ciele

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu upozornil, že Moskva bude útočiť na nové ciele v prípade, ak Západ dodá Ukrajine rakety dlhého doletu. Nové dodávky zbraní majú podľa Putina za cieľ "predlžovať konflikt". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Rusko podľa prezidenta v prípade dodania rakiet dlhého doletu na Ukrajinu vyvodí primerané závery a použije svoje zbrane na zasiahnutie cieľov, ktoré predtým nezasiahlo. Putin však vo vyjadrení pre ruské tlačové agentúry nešpecifikoval, ktoré ciele mal na mysli, píše AFP.

Ukrajina sa usiluje získať delostrelecké salvové raketové systémy (MLRS), pripomína agentúra Reuters. Americký prezident Joe Biden minulý týždeň oznámil, že USA Ukrajine pošlú palebné raketové systémy HIMARS. Urobil tak po ubezpečení zo strany Kyjeva, že tieto systémy nebudú použité na zasiahnutie cieľov na Ruskom území.

11:00 Rusi strácajú kontrolu nad Severodoneckom

"Rusi mali pod kontrolou 70 percent Severodonecka, počas dvoch dní však boli vytlačení a mesto je teraz rozdelené na dve polovice" uviedol gubernátor. Ukrajinské sily podľa jeho vyjadrení zajali osem ruských vojakov.

Hajdaj v sobotu oznámil, že Rusko utrpelo veľké straty po tom, ako sa ukrajinským silám podarilo dobyť späť značnú časť Severodonecka.

Ruské sily snažia získať celé územie Donbasu, ktoré pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti. Severodoneck je pritom jedným z dôležitých miest, ktoré musia ruské sily obsadiť, aby ovládli celú Luhanskú oblasť.

7:00 V Kyjeve a Odese bolo ráno počuť výbuchy

Niekoľko výbuchov bolo v nedeľu ráno počuť v oblasti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Informujú o tom agentúra AFP a televízia CNN.

"Niekoľko výbuchov v štvrtiach Darnyckyj a Dniprovskyj v Kyjeve. Záchranári už pracujú na mieste. Podrobnejšie informácie neskôr," uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko prostredníctvom aplikácie Telegram.

"Aktuálne nie sú po raketových útokoch na infraštruktúru žiadni mŕtvi. Jeden zranený bol hospitalizovaný," dodal.

Reportér CNN, ktorý bol svedkom výbuchov, uviedol, že po jednom z nich bolo na severovýchode Kyjeva vidieť k oblohe stúpať stĺp dymu. Ukrajinské médiá v nedeľu ráno podľa CNN informovali aj o ruských raketových útokoch na prístavné mesto Odesa. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe.

Ruská armáda mala v noci z lietadla ostreľovať aj mesto Kramatorsk a zasiahnuť pritom dva tamojšie podniky.

Správy z predchádzajúceho dňa 4.6.2022:

19:00 Zelenskyj odsúdil bombardovanie dreveného kláštora v meste Svjatohirsk

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil bombardovanie dreveného kláštora v meste Svjatohirsk, ktorý v sobotu zachvátil požiar. „Okupanti vedia, čo bombardujú. Vedia, že na území Svjatohirskej lavry nie sú vojenské ciele, že sa tam pred bojmi ukrýva zhruba 300 ľudí, vrátane 60 detí," vyhlásil Zelenskyj.

Prezident zopakoval svoju výzvu na vylúčenie Ruska z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). „Každý chrám, ktorý Rusko na Ukrajine spálilo, každá škola vyhodená do povetria, každý zničený pamätník dokazuje, že pre Rusko nie je miesto v UNESCO," dodal ukrajinský prezident. Informuje o tom portál bbc.com.

18:00 Pravoslávny drevený kláštor v meste Svjatohirsk zachvátil požiar

Drevený kláštor v meste Svjatohirsk na východe Ukrajiny v dôsledku bojov v sobotu zachvátil požiar. Uviedla to vo vyhlásení Ukrajinská pravoslávna cirkev. „V dôsledku bojov vypukol na území Svjatohirskej lavry rozsiahly požiar. Plamene pohltili hlavný chrám," konštatovala cirkev. Nijaké obete hneď neboli hlásené. Informuje o tom portál cnn.com.

Pôvodný chrám v meste Svjatohirsk postavili v roku 1526. Donecká ciecéza uviedla, že chrám obnovili v roku 2005 s použitím tradícií ruskej drevenej architektúry zo 16. a 17. storočia.

16:00 Od ústupu ruských síl exhumovali v okolí Kyjiva telá viac ako 1 300 civilistov

Od stiahnutia sa ruských síl z okolia Kyjiva ukrajinské úrady v oblasti doteraz exhumovali telá viac ako 1 300 civilistov. Informovalo o tom v sobotu ukrajinské ministerstvo vnútra. Telá previezli na forenzné preskúmanie, pričom zhruba 200 obetí sa nepodarilo identifikovať, povedala hovorkyňa rezortu vnútra Aljona Matvejevová.

Od odchodu ruskej armády z okolia Kyjiva na začiatku apríla ukrajinské úrady exhumujú telá z masových hrobov, pracujú na zdokumentovaní zabití a zbierajú dôkazy o prípadných vojnových zločinoch pre vyšetrovanie a možné stíhanie.

SITA/AP Photo/Vadim Ghirda

15:00 Rusi ničia mosty v Luhanskej oblasti, aby zabránili príchodu ukrajinských posíl

Ruská armáda ničí mosty v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny neďaleko strategického mesta Sjevjerodoneck, aby zabránila ukrajinským posilám zapojiť sa do boja o mesto. Povedal to v sobotu guvernér Luhanskej oblasti Serhyj Hajdaj. Podľa jeho slov majú ruské sily v Sjevjerodonecku „vysoké straty" a ukrajinská armáda ich z mesta vytláča. Informuje o tom portál bbc.com.

13:30 Z mesta Slovjansk denne odchádzajú stovky ľudí

Z mesta Slovjansk na východe Ukrajiny denne odchádzajú stovky ľudí a tento týždeň sa evakuácia takmer zdvojnásobila. Povedal to v sobotu šéf vojenskej správy mesta Vadym Ljach. Približne 70 až 100 ľudí sa každý deň evakuuje do mesta Dnipro a 100 až 200 ľudí denne odchádza do iných častí Ukrajiny, uviedol Ljach. Dodal, že „k odchodu ľudí donútil" raketový úder, ktorý v utorok v meste zabil troch jeho obyvateľov. Informuje o tom portál cnn.com.

SITA/AP Photo/Andriy Andriyenko

11:00 Podľa guvernéra Luhanskej oblasti Ukrajinci získali naspäť 20 % mesta Sjevjerodoneck

Ukrajinské sily získali naspäť zhruba 20 percent územia, ktoré stratili v meste Sjevjerodoneck. Povedal to v piatok pre ukrajinskú televíziu guvernér Luhanskej oblasti Serhyj Hajdaj. Informuje o tom portál bbc.com. Sjevjerodoneck je strategicky dôležitý, keďže jeho obsadenie Rusmi by znamenalo, že kontrolujú takmer celú Luhanskú oblasť.

Na komunikačnej platforme Telegram Hajdaj v sobotu ráno uviedol, že ukrajinské sily za uplynulých 24 hodín odrazili deväť útokov a zničili jeden tank, jeden delostrelecký systém a osem obrnených vozidiel. Jednotka ukrajinskej protivzdušnej obrany podľa jeho slov zároveň zostrelila jednu raketu s plochou dráhou letu a tri drony. Ruské sily „vrhajú všetky svoje rezervy na Sjevjerodoneck," konštatoval guvernér Luhanskej oblasti. Dodal, že humanitárna situácia je náročná a „do mesta je nemožné dodávať potraviny a lieky".

9:00 Rusi pripravujú obnovenie ofenzívy na Slovjansk

Ruské ozbrojené sily posilňujú svoje počty na prístupoch k mestu Slovjansk a pripravujú sa na obnovenie ofenzívy. Neďaleký Kramatorsk je najväčším mestským sídlom v Doneckej oblasti, ktorý je stále pod kontrolou Ukrajiny. Ukrajinský generálny štáb v piatok konštatoval, že Rusi v oblasti koncentrujú do 20 práporových taktických skupín. Rusi sa podľa Kyjiva snažili zaútočiť na mestá Barvinkove a Svjatohirsk, ktoré sa nachádzajú severne a severozápadne od Slovjanska, ale nedosiali úspechy. Informuje o tom portál cnn.com.

8:00 Zelenskyj má v stý deň ruskej invázie vieru vo víťazstvo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že má vieru vo víťazstvo svojej krajiny a porážku ruskej agresie, ktorá trvá už 100 dní. Uviedla to v sobotu agentúra DPA.

"Presne pred 100 dňami sme sa prebudili do novej reality," Zelenskyj uviedol vo video nahrávke, nakrútenej pred jeho oficiálnym sídlom v Kyjeve.

Vojnovú skúsenosť opísal prostredníctvom slov ako rakety, ruiny a deportácie, ktorých význam museli Ukrajinci pochopiť a prežiť na vlastnej koži.

Zelenskyj v nahrávke zdôraznil, že jeho krajina bojuje za mier a víťazstvo. "Ruská armáda bola považovaná za druhú najsilnejšiu na svete v čase keď Moskva nariadila inváziu Ukrajiny, avšak jediné čo po nej teraz zostalo sú vojnové zločiny, hanba a nenávisť," uviedol.

Správy z predchádzajúceho dňa 3.6.2022:

18:20 Kremeľ plánuje pokračovať vo vojenskej operácii na Ukrajine až do dosiahnutia všetkých cieľov

Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov v piatok na otázku, ako Kremeľ vníma postup na Ukrajine za sto dní vojny, odpovedal, že ruské jednotky uspeli vo svojej hlavnej úlohe, ktorou bola „ochrana civilistov“ v oblastiach na východe Ukrajiny kontrolovaných Moskvou podporovanými separatistami.

Ruské sily podľa Peskova „oslobodili“ mnohé oblasti Ukrajiny od „pronacistickej“ ukrajinskej armády a nacionalistických jednotiek, pričom dodal, že „táto práca bude pokračovať, kým nedosiahneme všetky ciele špeciálnej vojenskej operácie“.

Na otázku, či ruské úrady plánujú v týchto oblastiach usporiadať referendá o pripojení k Rusku, odpovedal Peskov vyhýbavo, že to bude závisieť od toho, ako sa situácia vyvinie. On i ďalší ruskí predstavitelia pritom opakovane konštatovali, že o svojom statuse rozhodnú tamojší obyvatelia.

17:30 Ukrajinský veľvyslanec: Ukradnuté obilie odkúpilo viacero krajín vrátane Turecka 

Ukrajinské veľvyslanectvo v Ankare tvrdí, že ukradnuté ukrajinské obilie bolo predané niekoľkým krajinám, vrátane Turecka. Uviedol to v piatok ukrajinský veľvyslanec v Turecku Vasyl Bodnar, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Bodnar povedal, že ukrajinské veľvyslanectvo v Turecku sa pripravuje na začatie trestného stíhania voči jednotlivcom, spoločnostiam i lodiam zapojeným do predaja kradnutého ukrajinského obilia. Dodal, že ukrajinská ambasáda spolupracuje s tureckými predstaviteľmi a medzinárodnou policajnou organizáciou Interpol.

„Každý, kto sa podieľal na predaji ukradnutého tovaru bude nájdený a postavený pred súd,“ povedal ukrajinský veľvyslanec. Zároveň upozornil spoločnosti, ktoré obchodujú s Ruskom, že sa nebudú môcť zúčastniť na budúcich projektoch zameraných na obnovu Ukrajiny.

Turecko zdieľa s Ruskom a Ukrajinou námornú hranicu v Čiernom mori, pričom s oboma krajinami udržuje dobré vzťahy. Ankara vyjadrila v súvislosti s ruskou inváziou podporu Kyjevu, no zároveň odmieta zaviesť sankcie voči Moskve.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko vo štvrtok uviedol, že v ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia. Zároveň varoval, že blokáda prístavov Ruskom by mohla viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru.

15:00 Víťazstvo bude naše, odkazuje Zelenskyj vo videu k stému dňu vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si stý deň vojny pripomenul ďalším videom z Kyjiva. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Vojnového lídra v ňom sprevádzajú niektorí jeho najbližší spolupracovníci, vrátane ukrajinského premiéra, ktorých postupne menuje a zdôrazňuje, že všetci sú tu.

„Ukrajinské ozbrojené sily sú tiež tu ... náš národ je tiež tu. Bránime Ukrajinu už sto dní. Víťazstvo bude naše. Sláva Ukrajine!“ hovorí vo videu Zelenskyj.

Pätica stojí v centre Kyjiva, na rovnakom mieste, kde podobné video natočili 25. februára, deň po začiatku ruskej invázie. V tom čase Zelenskyj odmietol ponuky Západu na evakuáciu z Kyjiva, keď reagoval dnes už známou vetou „Potrebujem muníciu, nie odvoz!“.

14:10 Putinov kritik a expremiér Kasianov odišiel z Ruska

Ruský opozičný politik a bývalý premiér Michail Kasianov, ktorý kritizoval vojenské ťaženie Moskvy na Ukrajine, v piatok agentúre AFP potvrdil, že dočasne opustil Rusko, ale verí, že sa tam čoskoro vráti. 

Kasianov, ktorý v rokoch 2000–2004 pôsobil ako prvý premiér prezidenta Vladimira Putina, uviedol, že momentálne nie je v Rusku. "Dúfam, že nie nadlho," napísal 64-ročný politik, ktorý odmietol poskytnúť akékoľvek ďalšie podrobnosti, ako aj povedať súčasné miesto svojho pobytu.

Kasianov sa neskôr pridal k ruskej opozícii a stal sa jedným z najhlasnejších kritikov Kremľa. Je lídrom opozičnej Strany národnej slobody (PARNAS). 

V rozhovore pre nemeckú rozhlasovú stanicu Deutsche Welle, zverejnenom v polovici mája, expremiér kritizoval podľa svojich slov "brutálnu vojnu", ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine.

12:30 Rusi čelia na juhu krajiny systematickým protiútokom

Ruskí vojaci musia na juhu Ukrajiny čeliť systematickej protiofenzíve ukrajinských síl. Ako referujespravodajský web CNN, v piatkovom vyhlásení to uviedlo operačné veliteľstvo ukrajinských síl na juhu krajiny.

„Nepriateľ trpí systematickými protiútokmi našich jednotiek,“ uvádza sa vo vyhlásení. Ukrajinci dodávajú, že Rusko v snahe ubrániť sa v Chersonskej oblasti priviezlo po železnici 27 bojových vozidiel pechoty a vyložilo ich asi 40 kilometrov od Chersonu.

Rusom nevyšiel pokus získať naspäť stratené pozície v okolí Mykolajiva. V oblasti Kryvého Rihu zasa Rusi „zintenzívnili letecký prieskum a pokúsili sa o útočné operácie“, ale ani tento pokus im nevyšiel a museli sa stiahnuť na pôvodné pozície.

12:00 Ruský novinár Muratov predáva svoju Nobelovu medailu, zisk venuje Ukrajine 

Šéfredaktor nezávislých novín Novaja gazeta Dmitrij Muratov poskytol do dražby medailu, ktorá prislúcha k jeho Nobelovej cene za mier za rok 2021. Výťažok z predaja poputuje na pomoc ukrajinským utečencom, informovala vo štvrtok stanica Slobodná Európa (RFE/RL).

SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko, File

Aktuálna ponuka za medailu, ktorá sa bude dražiť 20. júna, je 512.000 dolárov, uvádza na svojej webovej stránke americká aukčná spoločnosť Heritage Auctions so sídlom v Texase.

Nobelovu cenu Muratov  získal „za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je predpokladom demokracie a trvalého mieru“.

Muratov oznámil, že peniaze získané z dražby medaily sa použijú na pomoc ukrajinským utečencom, ktorí museli po 24. februári opustiť svoju vlasť v dôsledku ruskej invázie a pokračujúcich bojov.

Tlačené vydanie novín sa začiatkom mája vrátilo na pulty stánkov, tentoraz však v Lotyšsku a pod názvom Novaja gazeta Europe. Pripravujú ich redaktori týchto novín, ktorí utiekli do zahraničia. Periodikum je podľa redakcie dostupné aj v Estónsku.

10:30 Podľa Británie Rusko dosahuje taktické úspechy, ovláda vyše 90 percent Luhanska 

Rusku sa v súčasnosti darí dosahovať taktické úspechy v ukrajinskom Donbase, kde ovláda už vyše 90 percent Luhanskej oblasti. Vyplýva to z pravidelnej správy britského ministerstva obrany o situácii na Ukrajine, ktorú zverejnili v piatok. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Po tom, ako sa ruským silám nepodarilo dosiahnuť svoj pôvodný cieľ dobyť hlavné mesto Kyjev a centrá ukrajinskej vlády, sa ruská armáda zameriava na vojenské operácie v Donbase na východe Ukrajiny, uvádza sa v správe.

„Ruské sily kontrolujú už vyše 90 percent Luhanskej oblasti a je pravdepodobné, že v nasledujúcich dvoch týždňoch ju dobyjú celú. Rusko dosiahlo tieto taktické úspechy za vysokú cenu zdrojov a koncentráciou sily a paľby na jednu časť celkového ťaženia,“ uvádza britský rezort obrany.

Zelenskyj sa však vyjadril, že napriek tomu sa ukrajinskej armáde podarili určité vojenské úspechy v okolé Severodonecka. „Teraz je to tam najťažšie. Rovnako ako v mestách a komunitách v okolí, v Lysyčansku, Bachmute a ďalších mestách, kde je silný útok Ruska,“ povedal Zelenskyj vo svojom každodennom videoposolstve.

Podľa správy totiž Rusko v súčasnosti nevykonáva žiadne manévre ani pohyb na iných frontoch.

7:10 USA potvrdili dodávku palebných systémov HIMARS

Spojené štáty potvrdili, že na Ukrajinu posielajú moderné palebné raketové systémy HIMARS. Vo svojom videopríhovore o tom v noci na piatok informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dodal, že tieto zbrane „pomôžu zachrániť životy našich ľudí a ochrániť našu krajinu“.

Ako informovala americká spravodajská televízia CNN, Zelenskyj sa poďakoval prezidentovi USA Joeovi Bidenovi a ľudu Spojených štátov za takúto podporu.

Dodal, že Ukrajina očakáva pomoc na zvýšenie úrovne svojej výzbroje aj od ďalších západných krajín. Ako príklad uviedol nový balík obrannej pomoci zo Švédska.

7:00 Podľa správy tajných služieb z USA sa Putin v apríli podrobil liečbe rakoviny 

Americké tajné služby vypracovali novú správu, ktorá odhaľuje, že ruský prezident Vladimir Putin sa v apríli podrobil liečbe pokročilej formy rakoviny. Informoval o tom časopis Newsweek s odvolaním sa na tri zdroje oboznámené s obsahom dokumentu. Píše sa v ňom tiež, že v marci došlo k pokusu o atentát na ruského prezidenta. 

Newsweek sa vo svojom článku opieral o tri zdroje: hovorcu amerického Úradu riaditeľa národných spravodajských služieb (ODNI), vysokého dôstojníka vzdušných síl vo výslužbe a predstaviteľa spravodajskej služby Pentagónu (DIA). 

V predchádzajúcom dokumente, ktorý bol vypracovaný dva týždne predtým, bol Putin označený za „nevyliečiteľne chorého“. Nová správa podľa Newsweeku zaznamenáva pozitívne zmeny v Putinovom stave.

„Putinova moc je silná, ale už nie absolútna,“ hovorí jeden z vysokých spravodajských dôstojníkov, ktorý má priamy prístup k utajovaným správam. 

V správe tajných služieb sa tiež uvádza, že Putin sa zrejme po aprílovej liečbe opäť zotavil. Všetky zdroje zároveň upozornili, že izolácia ruského prezidenta sťažuje americkým spravodajským službám presné posúdenie Putinovho zdravotného stavu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1 29. mája poprel, že by bol Putin v zlom zdravotnom stave. 

Informácie z predchádzajúceho dňa (2.6.) si môžete prečítatť nižšie: 

18:40 V ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia

Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru. Vo štvrtok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, informuje TASR na základe správy americkej televízie CNN.

"Zhruba 22 miliónov ton obilia uviazlo v prístavoch a nemôže sa dostať k spotrebiteľom, najmä v Afrike a Ázii," povedal Nikolenko. Tento problém podľa neho nevyrieši iba pozemná preprava.

Nikolenko tvrdí, že Rusko taktiež kradne ukrajinské obilie v okupovaných oblastiach, aby ho následne nezákonne predalo tretím krajinám. "Ruská armáda zamínovala časti mora a neustále sa snaží prelomiť obranu Odesy a ďalších miest na pobreží Čierneho mora," pokračoval Nikolenko.  Ukrajinský rezort diplomacie vyzval Rusko, aby "stiahlo svoje jednotky z teritoriálnych vôd Ukrajiny" a poskytlo bezpečnostné záruky, že ruská armáda nebude útočiť na ukrajinské prístavy a lode.

"Vyzývame všetky krajiny, ktorých potravinová bezpečnosť je najviac ohrozená ruskou agresiou voči Ukrajine, aby využili svoje kontakty s Moskvou a prinútili ju zrušiť blokádu ukrajinských námorných prístavov a ukončiť vojnu," povedal Nikolenko. Ukrajina tiež s partnermi diskutuje o "spôsoboch vytvorenia medzinárodnej misie" pod záštitou Organizácie Spojených národov, ktorá by zabezpečila priechodnosť námorných trás v Čiernom mori, dodal Nikolenko.      

15:40 Rusi momentálne okupujú 20 % ukrajinského územia, tvrdí Zelenskyj

Pod kontrolou Ruska sa momentálne nachádza pätina ukrajinského územia, pričom Donbas na východe Ukrajiny je „takmer úplne zničený“. Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtkovom prejave k luxemburským zákonodarcom to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„K dnešnému dňu je asi 20 % nášho územia pod kontrolou okupantov, takmer 125-tisíc kilometrov štvorcových. To je oveľa väčšie ako rozloha všetkých krajín Beneluxu dohromady,“ povedal Zelenskyj.

Taktiež poznamenal, že pozdĺž frontovej línie, ktorá sa tiahne „viac ako tisíc kilometrov“ od Charkivskej oblasti až po Mykolajiv na juhu Ukrajiny, pokračujú ťažké boje. V súvislosti s Donbasom podotkol, že „kedysi jedno z najmocnejších priemyselných centier v Európe“ je dnes „jednoducho zdevastované“.

Zelenskyj vyhlásil, že od začiatku vojny bolo zabitých viac ako 30-tisíc ruských vojakov. Zdôraznil, že je to viac ako počet sovietskych obetí počas 10-ročnej invázie v Afganistane i straty na ruskej strane počas oboch vojen v Čečensku.

SITA/AP Photo

10:30 Rusom začína dochádzať technika, majú nedostatok dronov

Rusko čelí nedostatku dronov. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU), ruské sily už počas vojny prišli o veľké množstvo tohto typu vojenského vybavenia, a to dokonca do takej miery, že museli začať používať drony vo vlastníctve ministerstva pre mimoriadne situácie.

10:20 Z Ukrajiny deportovali do Ruska 200-tisíc detí

Medzi Ukrajincami, ktorých nútene deportovali do Ruska a rozmiestnili ich po krajine, je podľa ukrajinského prezidenta aj 200-tisíc detí. To zahŕňa deti z detských domovov, deti, ktoré vzali s ich rodičmi, aj deti odlúčené od rodín. Volodymyr Zelenskyj to povedal v stredu, na Medzinárodný deň detí, počas jeho nočného videopríhovoru. Zároveň prízvukoval, že Ukrajina potrestá zodpovedných, ale najskôr ukáže Rusku na bojovom poli, že „Ukrajinu nemožno dobyť, že naši ľudia sa nevzdajú a naše deti sa nestanú majetkom okupantov“.

Zelenskyj uviedol, že od začiatku vojny bolo zabitých 243 detí, 446 utrpelo zranenia a 139 je nezvestných. Tieto čísla však môžu byť podľa jeho slov vyššie, keďže vláda nemá úplný obraz o situácii v oblastiach okupovaných ruskými silami.

AP Photo/Natacha Pisarenko

10:00 Ukrajinská armáda hlási pokračovanie bojov v okolí Severodonecka

Ruskí vojaci vo štvrtok pomaly postupovali k obsadeniu východoukrajinského mesta Severodoneck, kde pokračovali pouličné boje. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Generálny štáb ukrajinskej armády hlásil útoky ruských síl v oblasti Severodonecka. Toto priemyselné mesto v Luhanskej oblasti je kľúčovým cieľom Moskvy. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj oznámil, že Rusko má v súčasnosti pod kontrolou 80 percent tejto oblasti. "Pouličné boje pokračujú," napísal na sociálnej sieti Telegram a dodal, že ukrajinské sily "budú o Severodoneck bojovať až do konca".

Ukrajinci Rusku zabránili obsadiť hlavné mesto Kyjev; ruské vojenské ťaženie na východe Ukrajiny však spôsobuje vysoké straty, konštatuje AFP.

"Najnáročnejšia situácia je v Luhanskej oblasti, kde sa nepriateľ usiluje vytlačiť našich vojakov z ich pozícii," povedal hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. Rusko má podľa jeho vyjadrení výhodu v oblasti delostrelectva.

Zalužnyj v telefonickom rozhovore s generálom Thierrym Burkhardom – náčelníkom francúzskeho štábu obrany - takisto vyjadril požiadavku poskytnúť ukrajinským jednotkám zbrane rovnakého typu, aké používa NATO. "Zachráni to životy našich ľudí," povedal.

Washington v utorok oznámil, že Ukrajine dodá moderné raketové systémy, vrátane salvových raketometov HIMARS, ktoré dokážu súčasne vypáliť viacero navádzaných rakiet. Tieto systémy však obrat spôsobia len s nízkou pravdepodobnosťou, upozorňujú analytici, na ktorých sa AFP odvoláva. Ukrajinskí vojaci potrebujú čas na to, aby sa ich naučili účinne ovládať.

8:10 Ruskí vojaci mučili obyvateľov okupovaného Chersonu

Britská stanica BBC News zhromaždila viaceré svedectvá obyvateľov juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktorí hovoria o tom, že ich príslušníci ruských okupačných síl bili a mučili. Ruské invázne sily ovládli metropolu oblasti Cherson už krátko po začiatku invázie.

BBC zdôrazňuje, že ide o svedectvá z prvej ruky. Jedno z nich poskytol Olexandr Guz, miestny poslanec v obci Bilozerka v Chersoneskej oblasti. Ten hovoril o tom, ako ho ruskí vojaci zbili a spôsobili mu vážne podliatiny, dali mu na hlavu vrece a vyhrážali sa mu, že príde o ľadviny.

Novinár nezávislého regionálneho periodika Oleh Baturin uvádza, že ho ruskí okupanti uniesli a vyše týždňa väznili. Bili ho pritom po chrbte, nohách a trupe pažbami zbraní a zlomili mu štyri rebrá. Okrem toho počul, ako Rusi mučia aj ďalších ľudí a bol svedkom zinscenovanej falošnej popravy mladého muža.      

Reportéri BBC hovorili aj s lekárom z nemocnice v Chersone, ktorý uvádzal, že na telách pacientov objavil stopy po zásahu elektrickým prúdom, po zväzovaní rúk a škrtení, a tiež popáleniny na rukách a chodidlách.

V meste Cherson sa konajú opakované protesty obyvateľov proti ruskej okupácii. Ukrajinské úrady odhadujú, že mesto od začiatku marca opustila už približne polovica z 280.000 obyvateľov. Z Chersonského regiónu odišla už asi pätina obyvateľstva.

Ruské okupačné sily tvrdia, že ovládajú celú Chersonskú oblasť a podnikli už sériu krokov k jej rusifikácii, izolovaniu od zvyšku Ukrajiny a možnému začleneniu do Ruska. V oblasti sa však evidentne stále bojuje a ukrajinské jednotky tam v posledných dňoch hlásili viaceré lokálne bojové úspechy. 

SITA/AP PHOTO

8:00 Rusi zaútočili raketami na železničnú trať pri Ľvove

Ruské rakety zasiahli v stredu železničnú trať v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti, pričom utrpeli zranenia piati ľudia. Strely dopadli neďaleko kľúčového železničného tunela v Karpatoch, ktorý však údajne poškodený nebol. Informovali o tom agentúra AP a stanica CNN s odvolaním sa na vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov a železníc.

Prvé správy hovorili o tom, že rakety zasiahli aj dôležitý železničný tunel Beskydskyj na trati Ľvov-Stryj-Čop. Ide o jeden z najdlhších tunelov na Ukrajine vedúci popod Volovecké sedlo; nachádza sa na pomedzí Ľvovskej a Zakarpatskej oblasti, ktorá hraničí so Slovenskom.

Podľa ukrajinských štátnych železníc však nedošlo k zásahu samotného tunela, a rozsah vzniknutých škôd sa ešte skúma. "Preverujeme rozsah škôd na infraštruktúre. K obetiam z radov pracovníkov železníc nedošlo. Tri osobné vlaky nabrali meškania. Sú v bezpečí, rovnako ako cestujúci," uviedol riaditeľ železníc Olexandr Kamyšin.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že pri ruskom útoku na dopravnú infraštruktúru utrpeli zranenia piati ľudia s tým, že podrobnejšie informácie budú zverejnené v priebehu štvrtka.

Podľa CNN ide už o druhý ruský útok na túto železničnú trať v Ľvovskej oblasti, ktorá hraničí s Poľskom. Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko uviedol, že cieľom ruského útoku bolo prerušiť kľúčové železničné spojenie a zastaviť tak dodávky zbraní a paliva, ktoré Ukrajine posielajú západní spojenci. Heraščenko pôvodne hovoril o tom, že bol zasiahnutý aj tunel Beskydskyj, k čomu však podľa vyjadrenia železníc napokon nedošlo.

Správy z predchádzajúceho dňa (1.6.) nájdete nižšie: 

19:36 Interpol varuje pred záplavou ilegálnych zbraní po vojne na Ukrajine

Mnohé zo zbraní, ktoré sa momentálne posielajú na Ukrajinu, skončia nakoniec v rukách zločincov v Európe a ďalších častiach sveta, varoval v stredu generálny tajomník Interpolu Jürgen Stock. Zároveň vyzval krajiny, aby začali kontrolovať databázy na sledovanie zbraní, informuje tlačová agentúra AFP.

„Vysoká dostupnosť zbraní počas práve prebiehajúceho konfliktu bude mať za následok šírenie nelegálnych zbraní v post-konfliktnom období. Ono to príde, o tom nepochybujem. Zločinci sa na to zameriavajú už teraz,“ uviedol šéf Interpolu - najväčšej medzinárodnej policajnej organizácie na svete so sídlom vo francúzskom Lyone.

SITA/AP Photo/Bernat Armangue

„Dokonca aj ťažké zbrane, ktoré používa armáda, budú dostupné na kriminálnom trhu. Zločinci, o ktorých hovorím, pôsobia globálne, takže tieto zbrane sa budú vymieňať naprieč kontinentmi,“ upozornil Stock. Dodal, že konflikt spôsobil aj nárast krádeží priemyselných hnojív, ktoré by mohli teroristi využiť na výrobu bômb

18:42 Od začiatku ruskej invázie pre boje zomrelo najmenej 243 detí

Od začiatku ruskej invázie v dôsledku bojov na Ukrajine zomrelo najmenej 243 detí a 446 ďalších utrpelo zranenia. Ako informuje spravodajský portál CNN, uviedol to v stredu úrad ukrajinskej generálnej prokuratúry. V krajine bolo zároveň poškodených najmenej 1 937 vzdelávacích zariadení, pričom 181 bolo úplne zničených, uviedol úrad vo vyhlásení. Dodal však, že tieto údaje nie sú konečné, keďže nezahŕňajú obete na miestach, na ktorých sú aktívne boje, a na územiach okupovaných ruskými silami.

17:02 Rokovania o vývoze obilia z Ukrajiny dosiahli pokrok, ale nie dostatočný, uviedol generálny tajomník OSN

V rokovaniach o povolení vývozu obilia, ktoré pre vojnu uviazlo v ukrajinských prístavoch, a zabezpečení neobmedzeného prístupu ruských potravín a hnojív na svetové trhy je podľa generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) pokrok, ale zatiaľ nedospeli k chcenému výsledku. „Sú to veľmi komplexné veci,“ povedal António Guterres počas návštevy Švédska a poukázal na to, že „všetko je prepojené“.

Guterres okrem iného uviedol, že svet by mal mať prístup k ruskej výrobe hnojív a potravín, „čo je v súčasnej situácii tiež nevyhnutné pre globálne trhy“.

16:22 Kremeľ viní USA, že zbraňami pre Ukrajinu prilieva olej do ohňa

Moskva negatívne vníma americké plány dodávok ďalších zbraní Ukrajine. Deň po tom, čo administratíva amerického prezidenta Joea Bidena oznámila, že Ukrajine pošle menší počet pokročilejších raketových systémov stredného doletu, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že neverí sľubom Kyjeva, že ich nepoužije na útok na Rusko. Zároveň obvinil Spojené štáty z toho, že „úmyselne a usilovne prilievajú olej do ohňa“. „Spojené štáty sa držia línie boja s Ruskom až do posledného Ukrajinca,“ povedal.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service via APRuský raketový systém Uragán

13:20 Rusi na juhu Ukrajiny ustupujú a vyhadzujú do vzduchu mosty

Ruskí vojaci sa na juhu Ukrajiny dali na ústup a vyhadzujú do vzduchu mosty, aby zabránili prípadnému postupu ukrajinských síl. Na Telegrame to v stredu uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

„Obávajú sa prielomu zo strany ukrajinských ozbrojených síl, ale my sa nebojíme a podporujeme našich vojakov,“ napísal Kim, ktorý bližšie nekonkretizoval, v ktorej lokalite nastal ústup ruských vojsk.

Mykolajivská oblasť sa nachádza vedľa Chersonskej oblasti, ktorú už týždne okupujú Rusi. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nočnom príhovore k národu vyhlásil, že ukrajinskí vojaci zaznamenali „určitý úspech v Chersonskom smere“.

11:33 Berlín pošle na Ukrajinu moderné protilietadlové rakety a radarové systémy, potvrdil kancelár

Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu vyhlásil, že Berlín dodá Ukrajine moderné protilietadlové rakety a radarové systémy. Nemecko tak zintenzívni dodávky zbraní v čase, keď čelilo kritike za to, že nerobilo dosť pre pomoc Ukrajine.

Scholz povedal zákonodarcom, že vláda sa rozhodla poskytnúť Ukrajine rakety IRIS-T vyvinuté Nemeckom a spojencami z Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Dodal, že Nemecko pošle na Ukrajinu i radarové systémy, ktoré pomôžu lokalizovať nepriateľské delostrelectvo.

9:20 Denne prichádzame o 60 až 100 vojakov, vraví prezident Zelenskyj

Ukrajina stráca každý deň približne 60 až 100 vojakov. V rozhovore pre Newsmax to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Situácia na východe Ukrajiny je veľmi zložitá. Každý deň strácame 60 až 100 vojakov a približne 500 zranených v boji,“ povedal Zelenskyj.

Prezident taktiež podotkol, že Rusko v Čiernom mori blokuje export obilia. „V súčasnosti Rusko blokuje 22,5 milióna ton obilia. Aby sme odblokovali toto územie s prístupom k moru, musíme bojovať a musíme mať zbrane s účinným dostrelom až 120 - 140 kilometrov,“ dodal.

7:44 Armáda postupuje v Chersonskej a Charkivskej oblasti, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinská armáda napreduje v Chersonskej a Charkivskej oblasti a blokuje ruské sily v okolí mesta Zaporižžia. Ako referuje spravodajský web CNN, v utorok večer to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Naši obrancovia preukazujú mimoriadnu statočnosť napriek skutočnosti, že Rusko má podstatnú prevahu v sile a zbraniach,“ povedal Zelenskyj. „Chceme, aby boli všetci naši ľudia oslobodení, ale musíme to robiť opatrne,“ dodal.

Informácie z predchádzajúceho dňa (31.5.) nájdete nižšie: 

18:50 Po zničení najväčšej rafinérie je Ukrajina úplne závislá od dovozu palív

Ukrajina je momentálne „úplne závislá“ od dovozu pohonných hmôt, pretože najväčšia ukrajinská ropná rafinéria v Kremenčuku bola minulý mesiac zničená ruskými raketami. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na predsedu Ukrajinskej asociácie pre ropu a plyn Andrija Zakrevského.

„Teraz sme úplne závislí od dovozu palív. Pod tlak sa dostali aj železničné dodávateľské reťazce. Na hraniciach sú rady a ak k tomu pridáte 3000 kamiónov s palivom, zaťaženie logistických trás sa zvýši,“ povedal Zakrevskyj.

Povedal, že vojna znížila celonárodnú spotrebu o 30 až 40 %, no Ukrajine stále chýbajú štyri až päť miliónov ton paliva ročne. Pred vojnou až 75 % všetkého paliva prichádzalo z Bieloruska.

„Teraz sme v stave cenového šoku. Aby sme skutočne zlepšili situáciu s nedostatkom paliva, musíme rozmiestniť mobilné komplexy na rafináciu ropy vo Ľvive, Ivano-Frankivsku a Zakarpatskej oblasti. Musíme zvýšiť produkciu ropy,“ povedal Zakrevskyj.

Ukrajina zároveň podľa neho potrebuje „vybudovať ropovody z prístavov v Baltskom mori smerom na Ukrajinu“, ale „existuje veľa problémov“.

16:00 Ukrajinská prokuratúra vyšetruje už vyše 15.000 vojnových zločinov

Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje už viac ako 15.000 podozrení z vojnových zločinov. Medzi osobami podozrivými z ich spáchania sú aj vysokopostavení ruskí politici a predstavitelia. Oznámila to v utorok v Haagu ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. TASR tieto informácie prevzala z agentúr Reuters a DPA.

Venediktovová uviedla, že v súčasnosti je vo väzbe 80 podozrivých osôb. Podľa jej slov pribúda každý deň 200 až 300 nových podozrení z vojnových zločinov spáchaných na ukrajinskom území ruskými okupačnými silami.

Ukrajinská generálna prokurátorka povedala, že na zozname podozrivých je už viac ako 600 osôb, vrátane "vysokopostavených predstaviteľov ruskej armády, politikov a šíriteľov propagandy".

Krátko po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zriadili Poľsko, Ukrajina a Litva spoločný vyšetrovací tím, ku ktorému sa neskôr pripojil aj Medzinárodný trestný súd (ICC).

Venediktová zároveň v utorok Haagu potvrdila správu o tom, že k tomuto vyšetrovaciemu tímu sa pripojili aj Slovensko, Estónsko a Lotyšsko. Predtým o tejto skutočnosti informovala i Generálna prokuratúra SR.

V sídle Eurojustu v Haagu sa v dňoch 30. a 31. mája konalo koordinačné stretnutie zástupcov Litvy, Poľska, Ukrajiny, Estónska, Lotyšska, SR a Medzinárodného trestného súdu.

13:00 Rusko odovzdá Ukrajine telá bojovníkov z oceliarní Azovstaľ

Rusko v utorok uviedlo, že odovzdá Ukrajine telá 152 ukrajinských vojakov, ktoré boli nájdené v podzemí rozsiahleho areálu oceliarní Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ovládanom ruskou armádou. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho príslušníci našli telá "152 bojovníkov a vojakov ukrajinských ozbrojených síl". Ruská strana pritom tvrdí, že tieto telá boli umiestnené v nákladnom aute s nefunkčnou chladiacou jednotkou, pričom ruskí vojaci pod telami údajne našli štyri míny. Ukrajinskí bojovníci pritom telá podľa ruského rezortu obrany podmínovali na príkaz Kyjeva, aby mohli následne obviniť Rusko z toho, že zničilo tieto pozostatky. Guardian však upozorňuje, že ruské ministerstvo tieto svoje tvrdenia nepodložilo žiadnymi dôkazmi.

"Ruská strana plánuje telá ukrajinských bojovníkov a vojakov nájdené v areáli Azovstaľu odovzdať ukrajinským predstaviteľom," cituje ruský rezort obrany AFP.

Po tom, ako sa ruským silám podarilo koncom apríla dobyť ukrajinské prístavné mesto Mariupol, sa zostávajúci obrancovia mesta uchýlili do Azovstaľu, kde prežili celé týždne. Koncom mája sa stovky ukrajinských vojakov nachádzajúcich v Azovstale vzdali Moskve a následne padli do ruského zajatia. Ruská strana pritom naznačuje, že plánuje bojovníkov z Azovstaľu súdiť.

SITA/AP Photo

12:30 Ukrajinský súd odsúdil dvoch ruských zajatcov na vyše 11 rokov za mrežami

Ukrajinský súd odsúdil v utorok dvoch zajatých ruských vojakov na 11 a pol roka väzenia pre ostreľovanie obcí na východe Ukrajiny. Ide už o druhý verdikt týkajúci sa vojnových zločinov vykonaných na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej invázie. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AP.

Súd v ukrajinskej Poltavskej oblasti odsúdil dvoch ruských vojakov – Alexandra Bobykina a Alexandra Ivanova – za "porušenie zákonov a zvyklostí vedenia vojny" pri ostreľovaní civilnej infraštruktúry, ku ktorému došlo v Charkovskej oblasti ešte v prvý deň invázie.

Bobykin a Ivanov počas vyšetrovania priznali, že v prvý deň vojny Ruska proti Ukrajine boli súčasťou delostreleckej jednotky, ktorá na ciele v Charkovskej oblasti strieľala z ruskej Belgorodskej oblasti. Týmto ostreľovaním bolo podľa ukrajinskej prokuratúry zničené vzdelávacie zariadenie pri meste Derhači i niekoľko súkromných domov.

Do ukrajinského zajatia títo ruskí vojaci padli niekoľko dní po tom, čo ich jednotka ešte 24. februára prekročila rusko-ukrajinské hranice a pokračovala v ostreľovaní cieľov na území Ukrajiny.

Prvým príslušníkom ruských inváznych jednotiek, odsúdeným za vojnové zločiny spáchané na území Ukrajiny, sa stal Vadim Šišimarin, ktorého 23. mája odsúdili na Ukrajine za zabitie neozbrojeného civilistu na doživotie.

SITA/AP Photo/Bernat Armangue

10:00 Rusi ovládajú časť mesta Severodoneck, uviedol gubernátor

Ruské sily dobyli "časť" ukrajinského mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, no v meste sa stále nachádzajú aj ukrajinskí vojaci. Oznámil to v utorok na sociálnej sieti Telegram gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

Gubernátor okrem toho pre ukrajinskú televíziu uviedol, že väčšina zo 120.000 obyvateľov už Severodoneck opustila, no v meste sa stále nachádza približne 15.000 civilistov.

Ruské sily pritom v utorok uviedli, že sa im zatiaľ podarilo dobyť jednu tretinu mesta. "Môžeme povedať, že máme pod kontrolou už jednu tretinu mesta," uviedol Leonid Pasečnik – líder samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) podporovanej Ruskom.

Po tom, ako sa ruským silám nepodarilo na začiatku invázie dobyť hlavné mesto Kyjev, sa boje presunuli na východ Ukrajiny, kde sa ruské sily snažia dobyť celé územie Donbasu, ktoré pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti. Dobytím miest Severodoneck a Lysyčansk by ruská armáda získala kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou. Po dobytí tejto oblasti by podľa Reuters mohlo Rusko po vyše troch mesiacoch vojny deklarovať nejaké víťazstvo.

7:50 V Mariupole prišlo od začiatku invázie o život najmenej 22.000 ľudí

Najmenej 22.000 ľudí bolo od začiatku ruskej invázie zabitých v prístave Mariupol na juhu Ukrajiny. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na úrady v tomto meste.

"Odhadujeme, že počet mŕtvych v Mariupole je 22.000," povedal starosta tohto mesta Vadym Bojčenko. Čoraz viac údajov však podľa jeho slov potvrdzuje, je následky tohto "rasistického zločinu" sú oveľa horšie. "Toto si vyžaduje špeciálnu pozornosť svetového spoločenstva, rovnako ako hrozivá situácia miestnych obyvateľov na okupovanom území," dodal.

Mestské zastupiteľstvo Mariupola uviedlo, že od začiatku mája bolo na jeden z mestských cintorínov umiestnených 25 nových masových hrobov.

Od polovice apríla bolo v masových hroboch v okolí Mariupola pochovaných najmenej 16.000 ľudí. Ďalších 5000 bolo pochovaných v období do polovice marca. Tisíce tiel sú podľa úradov ešte stále pod troskami či v dočasných márniciach.

7:15 Rusko podľa Zelenského dúfa v hladomor

Ruská blokáda ukrajinských prístavov bráni Kyjivu v exporte 22 miliónov ton obilia. V pondelkovom nočnom príhovore to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

01:00 Zelenskyj hovoril s Erdoganom o blokáde prístavov i bezpečnostnej spolupráci

Prezidenti podľa Zelenského vyjadrení rokovali o hrozbe v oblasti potravinovej bezpečnosti a spôsoboch, ako uvoľniť ukrajinské prístavy. Takisto hovorili o spolupráci vo sfére bezpečnosti. "Jednohlasne sme sa zhodli na potrebe obnoviť mier," napísal. Ukrajinský prezident zároveň ocenil pomoc Turecka v tomto procese.

Ukrajinské čiernomorské prístavy, ktoré majú kľúčový význam pre vývoz obilia, od začiatku invázie blokuje ruské námorníctvo. Experti sa pre ruskú blokádu týchto prístavov obávajú nedostatku potravín v niektorých častiach sveta.

Turecko ešte v marci usporiadalo mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom v Antalyi a v Istanbule. Stretli sa na nich ministri zahraničných vecí oboch krajín Dmytro Kuleba a Sergej Lavrov. Rokovania neskôr pokračovali virtuálne.

Erdogan sa v pondelok telefonicky spojil aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten podľa Kremľa povedal, že Rusko je v koordinácii s Tureckom pripravené napomôcť vývozu obilia z ukrajinských prístavov. Prezidenti hovorili aj o zabezpečení bezpečnej námornej plavby v Čiernom a Azovskom mori a odstránení mín, ktoré sa nachádzajú v tamojších vodách.

Informácie z predchádzajúceho dňa (30.5.) nájdete nižšie: 

20:36 Zelenskyj vyzval účastníkov summitu EÚ na jednotu

K účastníkom summitu EÚ v Bruseli sa v pondelok prihovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vyzval európskej krajiny na jednotný postup voči šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. Informoval o tom spravodajca TASR, ktorý citoval vyjadrenie slovenského premiéra Eduarda Hegera.

Následne sa  lídrom eurobloku prihovoril formou videokonferencie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý im predstavil najnovšiu tragickú bilanciu ruskej agresie, vrátane zabitých detí a obrovských škôd na civilnej infraštruktúre.

19:41 Putin tvrdí, že Rusko je pripravené uľahčiť vývoz obilia z Ukrajiny

Šéf Kremľa Vladimir Putin tvrdí, že Rusko je v koordinácii s Tureckom pripravené napomôcť vývozu obilia z ukrajinských prístavov. Podľa Kremľa to Putin uviedol v pondelkovom telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

„Vladimir Putin poukázal na pripravenosť ruskej strany uľahčiť nerušený námorný tranzit tovaru v koordinácii s tureckými partnermi. Týka sa to aj vývozu obilia z ukrajinských prístavov,“ píše sa vo vyhlásení Kremľa.

Ukrajinské čiernomorské prístavy, ktoré majú kľúčový význam pre vývoz obilia, od začiatku invázie blokuje ruské námorníctvo.

17:28 Rusko posilňuje bezpečnosť Kurskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou

Gubernátor ruskej Kurskej oblasti Roman Starovojt v pondelok informoval o posilnení bezpečnostných opatrení v pohraničných oblastiach tohto regiónu susediaceho so Sumskou oblasťou ležiacou na severovýchode Ukrajiny.

Podľa britského denníka The Guardian, ktorý sa odvolal na ruskú tlačovú agentúru Interfax, boli do Kurskej oblasti vyslané jednotky ruskej armády a dorazila i ďalšia výzbroj v podobe delostrelectva a raketometov.

Starovojt vysvetlil, že všetko je zamerané na ochranu životov a zaistenie bezpečnosti obyvateľov regiónu.

Podľa neho za uplynulých 24 hodín na území Kurskej oblasti nezaznamenali žiadny incident súvisiaci s konfliktom na susednej Ukrajine. Dodal však, že ľudia z pohraničia hlásia úradom, že počuli výbuchy. Starovojt vysvetlil, „že to naša armáda (...) pracuje v pohraničnej oblasti“.

Ruské úrady začali vyšetrovanie prípadov ostreľovania dvoch obcí v Belgorodskej a Kurskej oblasti, z ktorého je obviňovaná ukrajinská armáda.

17:11 Francúzsko zvýši dodávky zbraní na Ukrajinu

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová v pondelok počas návštevy Kyjeva deklarovala pripravenosť Francúzska zvýšiť vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ktorá sa už 96. deň bráni ruskej agresii.

„Francúzsko nie je vo vojne s Ruskom, ale bude pokračovať v posilňovaní dodávok zbraní“, povedala Colonnová na tlačovej konferencii so svojím ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom.

Podľa jej slov zbrane z Francúzska dorazia na Ukrajinu už v najbližších týždňoch.

Podľa agentúry AFP Colonnová počas návštevy v Kyjeve obhajovala francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa na Ukrajine a v niektorých západných štátov dostal pod paľbu kritiky za to, že často telefonuje so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

15:50 Pri útoku na evakuačné vozidlo zahynul francúzsky novinár

Francúzsky novinár zahynul pri pondelkovom ostreľovaní evakuačného vozidla neďaleko východoukrajinského mesta Severodoneck, ktoré sa pokúšajú dobyť príslušníci ruských inváznych vojsk. 

„Naše obrnené vozidlo malo dnes evakuovať desať ľudí z oblasti, keď na neho na zaútočil nepriateľ,“ uviedol gubernátor ukrajinskej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

13:59 Na ruskej strane padlo už viac ako 30-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 30 350 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1349 tankov, 3282 bojových obrnených vozidiel, 2258 vozidiel a palivových nádrží, 643 delostreleckých systémov, 205 odpaľovacích raketových systémov, 93 systémov protivzdušnej obrany, 174 vrtuľníkov, 207 lietadiel, 507 dronov, 118 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 48 kusov špeciálnej techniky.

Počas nedele zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo mesta Zaporižžia.

12:36 Na návštevu Kyjeva a Buče pricestovala šéfka francúzskej diplomacie

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová v pondelok pricestovala na Ukrajinu. Oznámila to prostredníctvom svojho oficiálneho účtu na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. Ide o jej prvú návštevu Ukrajiny. Informuje o tom portál cnn.com.

Colonnová sa v Kyjeve stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom, aby diskutovali o podpore Ukrajiny zo strany Francúzska vo „všetkých oblastiach a osobitne o blokovaní exportu obilia a olejnín z Ukrajiny,“ uviedlo francúzske ministerstvo zahraničia.

11:02 Rusko utrpelo zničujúce straty, tvrdia Briti

Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou utrpelo zničujúce straty v radoch stredných a nižších dôstojníkov. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to britská spravodajská služba vo svojej najnovšej aktualizácii.

„Strata veľkej časti mladej generácie profesionálnych dôstojníkov pravdepodobne zhorší pretrvávajúce problémy ruskej armády s modernizáciou prístupu k veleniu a riadeniu,“ uvádzajú Briti, podľa ktorých nedostatok skúsených veliteľov „pravdepodobne povedie k ďalšiemu poklesu morálky a pretrvávajúcej zlej disciplíne“. Objavili sa správy, že vo viacerých ruských jednotkách nastali vzbury medzi vojakmi.

9:08 Ruské jednotky pripravujú veľký útok na Sloviansk, tvrdí ukrajinská  armáda

Ruské jednotky sa pripravujú na rozsiahly útok na územie okolo mesta Sloviansk – centrum ukrajinských obranných síl v regióne Donbas na východe Ukrajiny. Moskva presunula do spomínanej oblasti vojakov a plánuje Sloviansk napadnúť z Iziumu a tiež z nedávno obsadeného mestečka Lyman, vyplýva z pondelkovej správy generálneho štábu ukrajinskej armády. 

Oblasť medzi mestami Sloviansk a Kramatorsk je najväčším metropolitným územím v Donbase, ktoré je ešte pod kontrolou Kyjeva. Nachádza sa tam i hlavné velenie ukrajinských jednotiek na východe krajiny.

„V oblasti Slovianska podnikli nepriateľské jednotky preskupenie svojich bojových síl, aby obnovili ofenzívu v smere Izium – Barvenkove a Izium – Sloviansk,“ uvádza sa vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinskej armády.

7:35 Ukrajina hlási protiútok južne od mesta Kryvyj Roh a postup v smere na Cherson

Ukrajinské sily spustili úspešný protiútok južne od mesta Kryvyj Roh, uviedol šéf vojenskej správy tohto mesta na juhu Ukrajiny Oleksandr Vilkul. V pondelok ho citoval portál americkej televízie CNN.

Aj ukrajinská armáda oznámila, že začala protiofenzívu proti ruským silám na juhu, a hlásila výrazný postup v smere na Cherson. „Zlikvidovaných bolo 63 útočníkov a 19 kusov nepriateľskej výzbroje vrátane tankov T-72, salvového raketometu typu Grad, delostreleckých zbraní, vrtuľníkov a jedného lietadla SU-35,“ uviedol Vilkul.

Ďalšie podrobnosti neposkytol a tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť, napísal portál CNN. Ukrajinská armáda však už predtým hlásila značné postupy smerom na juh na území, kde sa stretávajú Chersonská a Mykolajivská oblasť.

Informácie z predchádzajúceho dňa (29.5.) nájdete nižšie: 

21:00 Zelenskyj prepustil šéfa SBU v Charkovskej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že zbavil funkcie miestneho šéfa bezpečnostnej služby SBU v Charkovskej oblasti Romana Dudina. Ako dôvod uviedol, že od začiatku ruskej invázie nedostatočne bránil mesto Charkov, ležiace na severovýchode Ukrajiny. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Zelenskyj to uviedol po tom, čo v nedeľu navštívil frontové pozície v Charkovskej oblasti, kde sa stretol s vojakmi brániacimi krajinu a odovzdal im štátne vyznamenania a dary. Išlo o prvú verejnú cestu Zelenského mimo Kyjevskej oblasti, odkedy Moskva 24. februára zaútočila na Ukrajinu.

„Prišiel som (do Charkova), zistil som to a prepustil som šéfa ukrajinskej bezpečnostnej služby v (Charkovskej) oblasti za to, že od prvých dní rozsiahlej vojny nepracoval na obrane mesta, ale myslel len na seba,“ kritizoval Zelenskyj vo videoprejave. Dodal, že to, prečo Dudin konal tak, ako konal, vyšetria úrady.

16:40 Zelenskyj po prvý raz od začiatku ruskej invázie navštívil východ Ukrajiny  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu frontové pozície v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Od začiatku ruskej ofenzívy ide o jeho prvú verejnú cestu mimo Kyjevskej oblasti. TASR informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

„Chcem sa vám poďakovať za vašu službu. Riskujete vlastné životy pre nás všetkých a pre našu krajinu,“ povedal Zelenskyj vojakom, ktorým odovzdal štátne vyznamenania a dary.

Kancelária ukrajinského prezidenta zverejnila na platforme Telegram video, ktoré zachytáva Zelenského v nepriestrelnej veste a takisto ukazuje zábery zničených budov v Charkove a jeho okolí.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

V Charkovskej oblasti bolo podľa slov ukrajinského lídra zničených 2229 budov. „Obnovíme (ich), prebudujeme a vrátime tam život. V Charkove a vo všetkých ostatných mestách a dedinách, kam prišlo zlo,“ zdôraznil Zelenskyj.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak uviedol, že Zelenskyj navštívil zničené obytné budovy, pričom zdôraznil, že nové budovy budú musieť byť postavené tak, aby ich súčasťou boli aj protibombové kryty. Okrem toho sa stretol aj s gubernátorom Charkovskej oblasti Olehom Synjehubovom a starostom Charkova Ihorom Terechovom, s ktorými hovoril o programoch rekonštrukcie.

Mesto Charkov bolo po spustení invázie 24. februára jedným z dejísk najhorších bojov na Ukrajine. Ruské sily sa odtiaľ stiahli pred niekoľkými týždňami. Jermak priblížil, že 31 percent Charkovskej oblasti v súčasnosti okupujú ruské jednotky a ďalších päť percent územia, ktoré bolo okupované, sa už Ukrajincom podarilo získať späť. 

11:30 Rusko zintenzívnilo útok na Severodoneck; podľa Kyjeva sa bojuje aj o Lyman 

Rusko zintenzívnilo svoj útok na východoukrajinské mesto Severodoneck, ktoré je jednou z posledných častí Luhanskej oblasti ovládaných ešte ukrajinskou armádou. Informovala o tom v nedeľu britská spravodajská televízia Sky News. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v nedeľu na sociálnej sieti Facebook potvrdil, že boje o Severodoneck pokračujú, pričom ruské sily vedú útočné operácie s použitím delostrelectva.

Podľa Sky News zostáva nejasná situácia okolo mesta Lyman: Rusko síce koncom týždňa vyhlásilo, že tento dôležitý železničný uzol, ktorý sa nachádza neďaleko Severodonecka, dobylo, ale námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová tvrdí, že boje o Lyman stále pokračujú.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore, ktorý predniesol v noci na nedeľu, označil za kľúčové miesta bojov okrem iného Severodoneck, Lysyčansk, Bachmut a Popasnú. Ubezpečil obyvateľstvo, že „každý deň pracujeme na posilnení našej obrany. Ide predovšetkým o dodávky zbraní“. Vyhlásil: „Každým dňom sa približujeme k času, keď naša armáda technologicky a palebnou silou prekoná okupantov.“

V tejto súvislosti poznamenal, že „veľa závisí od (západných) partnerov, od ich pripravenosti poskytnúť Ukrajine všetko potrebné na obranu slobody“. Poznamenal, že v tomto smere očakáva dobré správy už na budúci týždeň.

Informácie z predchádzajúceho dňa (28.5.) nájdete nižšie: 

19:00 Ukrajinca odsúdili za vlastizradu pre pomoc ruským vojakom

Súd na Ukrajine poslal muža na 15 rokov do väzenia za pomoc ruským vojakom na východe Ukrajiny. Štyridsaťročného muža obvineného z vlastizrady uznali vinným z toho, že Rusom poskytoval informácie o lokalite ukrajinských vojenských zariadení v Charkove, ktoré následne ostreľovali. Zadržali ho v Užhorode, pri hranici so Slovenskom, kam sa podľa prokuratúry presťahoval, aby tam vykonával ďalšiu podvratnú činnosť. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

17:55 Zrušili vekový limit pre pre vojakov vstupujúcich do armády

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý ruší vekový limit pre vstup do ozbrojených síl. Legislatíva umožňuje, aby sa do armády hlásili aj ľudia nad 40 rokov. Očakáva sa, že to budú ľudia bežného pracovného veku. Armáda mala predtým vekový limit 18 - 40 rokov pre Rusov a 18 - 30 rokov pre cudzincov. Krok dláždi cestu pre nábor ďalších civilných expertov do konfliktu na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Nový zákon uvádza, že špecialisti sú povinní obsluhovať vysoko presné zbrane a „skúsenosti ukazujú, že sa takými stanú vo veku 40 až 45 rokov“. Do ozbrojených síl môže vstúpiť aj viac lekárov, inžinierov a odborníkov na komunikáciu. Putin sa zatiaľ vyhýba rozsiahlym odvodom do invázie na Ukrajine, ktorú Kremeľ označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“.

Vojenskí experti z Ukrajiny a Západu tvrdia, že Rusko počas vojny na Ukrajine utrpelo ťažké straty. Podľa Ukrajiny mu zabili zhruba 30-tisíc vojakov, britská vláda odhaduje okolo 15-tisíc. Rusko 25. marca uviedlo, že má 1 351 mŕtvych a odvtedy tento počet neaktualizovalo.

16:20 Na Ukrajinu prichádzajú protilodné rakety z Dánska a samohybné húfnice z USA

Ukrajina začala dostávať protilodné rakety Harpoon z Dánska a samohybné húfnice zo Spojených štátov. V sobotu to oznámil ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Rakety Harpoon budú podľa neho ukrajinské sily používať spolu s ukrajinskými raketami Neptún pri obrane pobrežia vrátane prístavu Odesa. Minister povedal, že dodávky rakiet boli výsledkom spolupráce medzi niekoľkými krajinami a dodal, že dodávky z Dánska sa uskutočnili „za účasti našich britských priateľov", informuje spravodajský portál Sky News. 

Minister tiež povedal, že Ukrajina dostala rad ťažkých delostreleckých strojov vrátane spomenutých amerických upravených húfnic M109. Tie umožnia ukrajinskej armáde zasiahnuť ciele z väčšej vzdialenosti.

11:10 Ruské sily zrejme dobyli väčšinu ukrajinského mesta Lyman

Ruské sily pravdepodobne dobyli väčšinu mesta Lyman v Doneckej oblasti. Uvádza to britské ministerstvo obrany na základe informácií vojenskej rozviedky s tým, že je to predbežná operácia pre ďalšiu fázu ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. Mesto je dôležitý železničný uzol a poskytuje prístup k dôležitým železničným a cestným mostom nad riekou Siverskyj Donec. Ruské sily podľa rezortu budú v najbližších dňoch pravdepodobne „uprednostňovať vynútenie prechodu“ cez túto rieku. 

9:30 Donbas bude znova ukrajinský, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sľúbil, že východný región Donbas bude znova ukrajinský. Vo svojom nočnom piatkovom príhovore situáciu v oblasti opísal ako „veľmi náročnú“ v dôsledku posilňovania palebnej sily a počtu vojakov zo strany Ruska. Preto je podľa jeho slov potrebné zvýšiť obranu a odolnosť. „Aj keď Rusko prinesie do Donbasu všetko utrpenie a skazu, obnovíme každé mesto, každú komunitu. Neexistuje žiadna skutočná alternatíva,“ cituje ukrajinského prezidenta televízia CNN.

Americké ministerstvo obrany počas piatkového tlačového brífingu uviedlo, že Rusko pokračuje vo „zvyšovaní zisku“ v Donbase. Ukrajina vyzýva medzinárodných partnerov, aby jej poskytli raketové systémy, aby mohla odrážať ruskú ofenzívu. Hovorca Pentagonu John Kirby v piatok potvrdil žiadosť Ukrajiny, zároveň ale zdôraznil, že „rozhodnutia... ešte neboli prijaté“.

9:00 Severodoneck nie je podľa primátora ešte napriek tvrdeniam Moskvy úplne obkľúčený

Ukrajinský Severodoneck nie je ešte úplne obkľúčený ruskými silami, oznámila v noci na sobotu tamojšia vojenská správa. Píše o tom agentúra DPA, podľa ktorej však Moskva tvrdí, že túto oblasť prudkých bojov ruské jednotky obkľúčili už kompletne.

Dve tretiny tohto mesta v Luhanskej oblasti sú síce obliehané, avšak ešte nie úplne v celosti obkľúčené, uviedol na sociálnej sieti Telegram šéf miestneho vojenského vedenia Olexandr Striuk. Dodal, že samotné mesto náporu ruských jednotiek stále odoláva.

Proruskí separatisti však tvrdia, že Severodoneck je už obkľúčený úplne, uvádza DPA s odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti. Striuk hovorí, že v meste je zničených 90 percent budov a 60 percent bude musieť byť kompletne prestavaných.

Severodoneck je jednou z posledných častí Luhanska, ktoré ešte stále drží v moci ukrajinská armáda.

Informácie z predchádzajúceho dňa (27.5.2022) si môžete prečítať nižšie: 

20:40 Rusko zvažuje druhý útok na Kyjev, píšu médiá

Rusko údajne zvažuje druhý útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Meduza.

Meduza so sídlom v Lotyšsku v piatok napísala, že Moskva znovu dúfa, že môže vyhrať "opotrebovávaciu vojnu" na Ukrajine. Táto forma vojny sa snaží systematicky a postupne znižovať schopnosť nepriateľa viesť vojnu, vyčerpávať ho. Vláda ruského prezidenta Vladimira Putina si začína myslieť, že môže vojnu celkovo vyhrať do konca tohto roka, uviedla Meduza s odvolaním sa na svoje zdroje.

Dva z jej zdrojov sú údajne blízke Kremľu, ďalší je priamo zvnútra samotnej Putinovej vlády. Moskva má tiež "minimálny a maximálny prah" pre vyhlásenie úspešnej a dokončenej "špeciálnej vojenskej operácie", ako Putin nazval inváziu na Ukrajinu, napísala Meduza.

Minimálnou hranicou je údajne dobytie východného regiónu Donbas. Maximálnym cieľom je dobytie Kyjeva, vysvetlila Meduza. Predchádzajúci útok na ukrajinské hlavné mesto zlyhal, čo viedlo k tomu, že ruské sily sa presunuli a sústredili na Donbas.

Moskva si zrejme uvedomuje, že druhý pokus o obsadenie Kyjeva bude veľká operácia. Meduza napísala: "Velitelia ruskej armády sa evidentne zmierili s myšlienkou, že ukrajinskú metropolu nemožno dobyť ’len s malým množstvom preliatej krvi’, čo znamená, že na akýkoľvek druhý útok potrebujú viac vojakov."

Portál Sky News upozornil, že tieto informácie nemohol nezávisle overiť.

19:00 Zelenskyj  telefonoval s Draghim o ďalšej vojenskej pomoci a podpore

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval v piatok talianskeho premiéra Maria Draghiho v telefonáte o situácii na fronte. Takisto žiadal pre svoju krajinu ďalšiu podporu. TASR správu prevzala z agentúry ANSA a Zelenského oznámenia na Twitteri.

Draghi Zelenského ubezpečil o podpore zo strany talianskej vlády v spolupráci so zvyškom EÚ, píše ANSA s odvolaním sa na úrad talianskeho premiéra.

"Očakávame od partnerov Ukrajiny ďalšiu obrannú podporu," napísal Zelenskyj na Twitteri. Takisto podľa jeho slov hovorili o dodávkach paliva a možnostiach odvrátenia potravinovej krízy. Tá podľa úradu talianskeho premiéra ohrozuje najchudobnejšie krajiny sveta. Ukrajinský prezident v tejto súvislosti uviedol, že je potrebné uvoľniť ukrajinské prístavy.

SITA/AP Photo/Mariam Zuhaib

18:00 Ukrajinská armáda bojuje o udržanie kontroly nad časťami mesta Lyman

Ukrajinská armáda bojuje o udržanie kontroly nad časťami mesta Lyman. Uviedlo to v piatok ukrajinské ministerstvo obrany, hoci proruskí separatisti predtým vyhlásili, že toto kľúčové mesto na východe Ukrajiny obsadili. Rezort obrany konštatoval, že vojaci bojujú o udržanie severozápadnej a juhovýchodnej časti mesta. Informuje o tom portál news.sky.com.

Obrancovia podnikajú protiútoky proti snahám Ruska posunúť ofenzívu smerom k Slavjansku, uviedol na brífingu hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. Predtým v piatok proruskí separatisti zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky tvrdili, že dosiahli úplnú kontrolu nad mestom Lyman. Mesto Lyman, ktoré sa nachádza zhruba 45 kilometrov od Sjevjerodonecka na východe Ukrajiny, je pre Kremeľ kľúčovým strategickým cieľom v snahe pokročiť k mestám Slavjansk a Kramatorsk.

15:30 Zákonodarcovia na Ďalekom východe vyzvali Putina na stiahnutie jednotiek z Ukrajiny

Štyria členovia Komunistickej strany Ruskej federácie v zákonodarnom zbore Prímorského kraja na ruskom Ďalekom východe vyzvali prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine. Referuje o tom Rádio Sloboda, známe aj ako Rádio Slobodná Európa.

Leonid Vasjukevič na schôdzi zákonodarného zboru prečítal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že ruská armáda má veľké straty a nedosahuje vojenský úspech. Dodal, že „mladí ľudia, ktorí by mohli byť veľkým prínosom pre krajinu, zomierajú a stávajú sa invalidmi“. Vyhlásenie okrem neho údajne podpísali aj Gennadij Šulga, Natalia Kočugovová a Alexandr Šustov.

Vedenie komunistickej strany v Prímorskom kraji tieto výroky ostro odsúdilo. Gubernátor oblasti Oleg Kožemjako dal Vasjukeviča a Šulgu okamžite vyviesť z rokovacej miestnosti so slovami, ako si dovoľujú „očierňovať ruskú armádu a obrancov, ktorí bojujú proti nacizmu“. Zároveň použil označenie „zradca“.

15:00 Rusi presúvajú sily z Krymu do Zaporižskej oblasti, údajne na juhu budujú tretiu obrannú líniu

Rusko presúva námorné, vzdušné a pozemné sily z Krymu smerom na Zaporižskú oblasť. Na komunikačnej platforme Telegram to tvrdí vojenská správa spomenutého juhoukrajinského regiónu.

Tá uviedla, že v okolí Melitopoľa spozorovali ruský konvoj vojenskej techniky a tankov. Ruské sily tiež údajne budujú „tretiu obrannú líniu“ a presúvajú posily, aby upevnili svoje pozície v južnej časti Ukrajiny.

Rusi na okupovaných územiach zintenzívnili šírenie propagandistických informačných materiálov prostredníctvom televízie a rozhlasu. V Berďansku sa snažia presvedčiť miestne obyvateľstvo, aby prešlo na mobilné siete ruských operátorov.

12:30 Na obnovu potrebujeme až 600 miliárd libier, vraví exminister financií

Bývalý ukrajinský minister financií Tymofij Mylovanov odhaduje, že Ukrajina potrebuje na obnovu v dôsledku ruskej invázie až 600 miliárd libier. Pre spravodajský program BBC World Service povedal, že by to mohlo priniesť šancu na „lepšie vybudovanie“ krajiny.

Mylovanov, ktorý sa nachádza na konferencii v Londýne, položil rečnícku otázku, či Ukrajina potrebuje obnoviť to, čo bolo zničené, alebo to radšej môže využiť „ako príležitosť na modernizáciu krajiny“. Zároveň povedal, že Ukrajina musí využiť všetky dostupné zdroje na rekonštrukciu krajiny.

9:30 Rusko nemá dosť modernej techniky; používa aj 50 rokov staré tanky

Sovietske tanky T-62 nasadil Kremeľ podľa informácií britského rezortu do bojov na juhu Ukrajiny. Ide o tanky, ktoré boli uvedené do prevádzky ešte roku 1961 a následne sa stali kľúčovým vybavením sovietskej armády.

Britské ministerstvo tvrdí, že tieto tanky budú pravdepodobne "obzvlášť zraniteľné" voči protitankovým zbraniam. To, že ich Rusi vôbec nasadili do boja, podľa rezortu poukazuje na ich "nedostatok moderného, bojaschopného vybavenia".

Britský rezort vo svojej najnovšej správe tiež uvádza, že ruské sily pokračujú v snahe o obkľúčenie miest Severodoneck a Lysyčansk v Donbase na východe Ukrajiny, pričom v ostatnom čase sa v tejto oblasti zmocnili niekoľkých dedín ležiacich severozápadne od mesta Popasna. Ukrajina však Kremľu kladie odpor a marí jeho snahy o získanie "úplnej kontroly" nad Donbasom, dodalo ministerstvo.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

8:15 Boje o Severodoneck si vyžiadali už najmenej 1500 životov

Ťažké boje o mesto Severodoneck na východe Ukrajiny si doteraz vyžiadali životy najmenej 1500 ľudí, informoval primátor mesta Olexandr Striuk. Dodal, že mesto stále odoláva náporu ruských jednotiek. Priznal však, že ruskej prieskumnej a sabotážnej skupine sa podarilo preniknúť do miestneho hotela.

Potvrdil, že hlavná cesta medzi susedným mestom Lysyčansk a Bachmutom, ktorý sa nachádza smerom na juhozápad, zostáva otvorená, ale prejazd po nej nie je bezpečný, keďže je vystavená sústavnému ostreľovaniu.

Informoval, že vo štvrtok sa podarilo z mesta evakuovať len 12 ľudí. Dodal, že proces evakuácie sa nezastavuje a úrady sa snažia dostať do bezpečia ľudí, ktorí prichádzajú do centra na distribúciu humanitárnej pomoci.

Metropolitná oblasť Severodoneck-Lysyčansk je jediným veľkým mestom v Luhanskej oblasti, ktoré je pod kontrolou Ukrajiny. Zvyšok územia je takmer úplne obsadený ruskými jednotkami, ktoré sa preto snažia Severodoneck odrezať od územia ovládaného Ukrajinou.

Poradca šéfa prezidentskej kancelárie Olexij Arestovyč začiatkom mája vysvetlil, že Kremeľ dal ruským jednotkám za cieľ dobyť Severodoneck. Varoval súčasne, že tomuto donbaskému mestu hrozí podobný osud ako juhoukrajinskému Mariupolu. Útok na Severodoneck sa začal 25. mája.

Proruské milície Doneckej a Luhanskej oblasti - dvoch separatistických regiónov na na východe Ukrajine - a ruské jednotky už v stredu deklarovali, že Severodoneck obkľúčili.

Severodoneck je z hľadiska vojenskej logistiky dôležitým administratívnym a strategickým bodom: nachádza sa viac ako 80 kilometrov východne od Kramatorska, ktorý sa stal administratívnym centrom Donbasu, odkedy región ovládli separatisti podporovaní Moskvou.

AP Photo/Leo Correa

8:00 Zelenskyj obvinil Rusko z páchania genocídy v Donbase

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtkovom pravidelnom videopríhovore obvinil Rusko zo "zjavnej politiky genocídy" v Donbase na východe Ukrajiny. Varoval, že ofenzíva Moskvy v tejto oblasti môže skončiť tak, že tento región zostane "neobývaný". TASR prevzala správu z agentúr AFP a AP.

"Toto všetko - vrátane deportácie našich ľudí a masového zabíjania civilistov je zjavnou politikou genocídy páchanou Ruskom," povedal Zelenskyj. Poznamenal tiež, že ruské sily sa snažia zničiť mnohé východoukrajinské mestá. "Chcú premeniť Popasnu, Bachmut, Lyman, Lysyčansk a Severodoneck na popol, ako to spravili s Volnovachou a Mariupolom," upozornil.

Zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová vo štvrtok uviedla, že v Donbase prebiehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do tohto priemyselného regiónu.

Denník The Guardian píše, že Zelenskyj tiež kritizoval rozpory v rámci EÚ čo sa týka šiesteho balíka sankcií voči Rusku. Ten zahŕňa okrem iného zákaz dovozu ruskej ropy. Proti je ale Maďarsko, ktoré argumentuje tým, že jeho ekonomika by utrpela veľké straty. Takéto opatrenia EÚ si vyžadujú jednomyseľné schválenie všetkých členských štátov.

"Samozrejme, som vďačný tým priateľom, ktorí obhajujú nové sankcie. Odkiaľ však majú ľudia, ktorí blokujú tento šiesty balík (sankcií), svoju silu? Prečo môžu mať takú moc?" pýtal sa Zelenskyj. V tejto súvislosti tiež poznamenal, že Rusko dostáva za dodávky zdrojov energií do štátov EÚ miliardu eur denne.

"Tlak na Rusko je doslova otázkou záchrany životov," apeloval Zelenskyj. "A každý deň váhania, slabosti, rozličných sporov či návrhov na ‘upokojenie’ agresora na úkor obete znamenajú len viac zabitých Ukrajincov," povedal Zelenskyj.

Prezident Ukrajiny sa tiež sťažoval na skutočnosť, že svet jeho krajine nedodáva zbrane dostatočne rýchlo a že dosiaľ nezaistil úplnú izoláciu ruského bankového systému.

SITA/AP Photo/Markus Schreiber

Správy z predchádzajúceho dňa (26.5.) nájdete nižšie:

20:10 Fínska premiérka navštívila Ukrajinu

Fínska premiérka Sanna Marinová vo štvrtok navštívila Ukrajinu a pripojila sa tak k iným európskym lídrom, ktorí tak učinili pred ňou. Počas návštevy sa stretla aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP)

Podľa fínskej verejnoprávnej televízie YLE sa bola pozrieť aj v mestách Buča a Irpiň neďaleko Kyjiva, v ktorých ruskí vojaci páchali zverstvá na ukrajinských civilistoch.

Zelenskyj sa poďakoval Marinovej za dodávky zbraní z Fínska a podporu pri sankciách voči Rusku.

Fínsko, ktoré je znepokojené ruskou inváziou na Ukrajinu, nedávno prerušilo svoju politiku neutrálnosti a spolu so Švédskom požiadalo o členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).

19:00 Rusko potvrdilo prepustenie 115 členov gardy, ktorí odmietli bojovať na Ukrajine 

Ruský súd potvrdil prepustenie 115 príslušníkov Národnej gardy, ktorí podali námietku proti svojmu prepusteniu za to, že sa odmietli zúčastniť na vojenskej operácii Moskvy na Ukrajine. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AFP. Prípad je zrejme prvým oficiálnym potvrdením toho, že vojaci sa odmietajú podieľať na vojne Ruska na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára.

Vojenský súd v Kabardsko-balkarskej republike na juhu Ruskej federácie v stredu oznámil, že preskúmal „potrebné dokumenty“ a vypočul predstaviteľov Národnej gardy, teda domácej bezpečnostnej zložky oddelenej od ruskej armády.

Súd dospel k záveru, že odporcovia „svojvoľne odmietli vykonať oficiálnu úlohu“, a zamietol ich odvolanie.

Pojednávanie sa konalo za zatvorenými dverami, aby sa neprezradili "vojenské tajomstvá", dodal súd.

16:10 Z Charkova hlásia najmenej štyri obete ruského ostreľovania

Najmenej štyria ľudia prišli vo štvrtok o život počas ostreľovania východoukrajinského mesta Charkov ruskými silami. Oznámil to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Okupanti opäť ostreľujú centrum regiónu,“ oznámil Synjehubov prostredníctvom sociálnej siete Telegram. „Na základe predbežných informácii utrpelo zranenia sedem ľudí. Nanešťastie, štyria boli zabití. Obyvateľov Charkova a okolia žiadame, aby zostali v úkrytoch,“ dodal. Úrady podľa jeho slov informácie o ostreľovaní preverujú.

14:55 V meste Severodoneck je poškodených alebo zničených 90 % obytných budov

Ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk sú terčom ruského útoku v rámci ofenzívy v Luhanskej oblasti, uviedol vo štvrtok v aktualizácii vojenskej situácie úrad ukrajinského prezidenta. Šéf vojenskej správy Severodonecka Oleksandr Strjuk vo štvrtkovom rozhlasovom rozhovore povedal, že spojenie medzi Severodoneckom a Lysyčanskom sa skomplikovalo vzhľadom na ruské bombardovanie mosta medzi oboma mestami. Informuje o tom portál cnn.com.

Nepriateľ neprestal bombardovať obytné štvrte uplynulý týždeň a pol, povedal Strjuk. „V meste zostáva 12- až 13-tisíc ľudí. Ľudia sa schovávajú v krytoch a pivniciach. Meste je terčom neustálej paľby,“ povedal šéf vojenskej správy Severodonecka a dodal, že komunikácia je obmedzená a 90 percent obytných budov v meste je poškodených alebo zničených. Pád Severodonecka, ktoré je posledným veľkým mestom v Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej vlády, by bol pre Kyjiv veľkým neúspechom.

„Situácia je náročná, predovšetkým v doneckom operačnom obvode,“ povedal Fedir Venislavskyj, ukrajinský poslanec a člen parlamentného Výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo. „Najhorúcejšími miestami sú Severodoneck a Lysyčansk,“ konštatoval a dodal, že ruskí vojaci sa snažia obkľúčiť ukrajinské sily a potom zaútočiť na mestá Bachmut a Soledar. „Nepriateľ čiastočne kontroluje mesto Lyman a smeruje k predmestiam Severodonecka. Situácia v tejto operačnej oblasti bude v najbližších dňoch veľmi náročná,“ konštatoval Venislavskyj.

13:30 Podľa Trussovej Putin žiada za uvoľnenie vývozu potravín z Ukrajiny výkupné 

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová obvinila vo štvrtok ruského prezidenta Vladimira Putina, že blokádu obilia v ukrajinských prístavoch sa snaží využiť ako zámienku na zrušenie medzinárodných sankcií, ktoré Západ na Moskvu uvalil za ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Je úplne otrasné, že sa Putin snaží od sveta žiadať výkupné a v podstate premieňa hlad a nedostatok jedla medzi najchudobnejšími ľuďmi na svete na zbraň,“ uviedla Trussová počas návštevy Bosny a Hercegoviny. „Jednoducho to nesmieme dopustiť. Putin musí odvolať blokádu ukrajinského obilia,“ dodala. Podľa šéfky britskej diplomacie by zrušenie sankcií či ich akékoľvek uvoľnenie Putina z dlhodobého hľadiska len posilnili.      

13:00 Dvom ruským zajatcom hrozí na Ukrajine za ostreľovanie 12 rokov väzenia

Dvaja zajatí ruskí vojaci pred ukrajinským súdom priznali vinu za delostrelecké ostreľovanie  Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Stalo sa tak v rámci druhého súdneho procesu na Ukrajine, ktorý sa týka podozrení z vojnových zločinov spáchaných počas ruskej invázie. Očakáva sa, že súd svoj verdikt vynesie 31. mája. Obžaloba žiada pre dvoch príslušníkov ruskej delostreleckej jednotky - 27-ročného Alexandra Bobykina a 23-ročného Alexandra Ivanova - trest vo výške 12 rokov väzenia za porušenie zákonov a zvyklostí vedenia vojny.

Obhajcovia súd požiadali o zhovievavosť, pričom argumentovali, že obaja vojaci len plnili rozkazy a vyjadrili za svoje činy ľútosť. Bobykin a Ivanov počas vyšetrovania priznali, že v prvý deň vojny Ruska proti Ukrajine boli súčasťou delostreleckej jednotky, ktorá na ciele v Charkovskej oblasti strieľala z ruskej Belgorodskej oblasti. 

Do ukrajinského zajatia títo ruskí vojaci padli po tom, ako ich jednotka ešte 24. februára prekročila rusko-ukrajinské hranice a pokračovala v ostreľovaní cieľov na území Ukrajiny. Ukrajinské médiá s odvolaním sa na vyšetrovací spis informovali, že v ten istý deň sa ukrajinskej armáde podarilo kolónu ruských vojenských vozidiel zlikvidovať. Na druhý deň sa Ivanov vzdal a zranený Bobykin sa ďalších desať dní skrýval, kým tiež nepadol do zajatia.

10:00 Podľa separatistov je v Donbase až 8000 ukrajinských zajatcov

Približne 8000 ukrajinských vojnových zajatcov je údajne zadržiavaných v dvoch separatistických „republikách“ na východe Ukrajiny – v Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR). Povedal to vo štvrtok predstaviteľ LĽR Rodion Mirošnik. TASR správu prevzala zo stanice Sky News, ktorá sa odvolala na správy ruských štátnych médií.

„Zajatcov je veľa. Samozrejme, na území Doneckej ľudovej republiky je ich viac, ale aj my ich máme dosť, momentálne je ich celkovo v regióne okolo 8000. To je veľa, pričom denne pribúdajú doslova stovky ďalších,“ povedal Mirošnik.

Stanica Sky News upozornila, že tieto informácie nie je schopná nezávisle overiť.

8:20 Rusko v Donbase ostreľovalo 40 miest a dedín; Zelenskyj žiada Západ o zbrane

Ruské jednotky za posledných 24 hodín ostreľovali viac ako 40 obcí a miest v Donbase na východe Ukrajiny. V dôsledku toho prišlo o život šesť ľudí a ďalších 12 ich bolo zranených. Podľa agentúry Reuters o tom vo štvrtok  informovala Spoločná pracovná skupina ukrajinských ozbrojených síl.

Takéto intenzívne ostreľovanie môže podľa Ukrajiny viesť k tomu, že sa uzavrie posledná významnejšia úniková cesta pre civilistov, ktorí by sa chceli z oblasti evakuovať. Ruským ostreľovaním v Donbase boli zničené alebo poškodené bytové i súkromné domy i ďalšie objekty civilnej infraštruktúry, či budova železničnej stanice, informovalo ukrajinské vojenské velenie.

Vo vyhlásení sa uvádza, že ukrajinskej armáde sa podarilo odraziť desať nepriateľských útokov, zničili štyri tanky a štyri drony. O život prišlo 62 vojakov ruskej armády.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videopríhovore z noci na štvrtok upozornil, že ruskí vojaci majú v niektorých častiach Donbase výraznú prevahu: „oveľa viac zbraní i vojakov“. Žiadal preto o ešte väčšiu vojenskú pomoc zo Západu, aby to bolo „dosť na víťazstvo“. 

Podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja bola hlavná cesta zo Severodonecka ostreľovaná, ale humanitárnu pomoc tamojším obyvateľom sa darí dopravovať.

7:00 Polícia v Lysyčansku pochováva mŕtvych do masového hrobu

Najmenej 150 ľudí pochovala do masového hrobu miestna polícia v meste Lysyčansk na východe Ukrajiny. Na platforme Telegram to v stredu uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Sergej Hajdaj. TARS správu prevzala od agentúry DPA.

Hajdaj zároveň prisľúbil, že obete budú riadne pochované po skončení vojny. Núdzová situácia si podľa neho vyžaduje, aby polícia prevzala vykonávanie množstva úloh vrátane pochovávania mŕtvych. Ako spresnil, do masového hrobu budú pochovávané obete ruského ostreľovania i tamojší obyvatelia, ktorí zomreli prirodzenou smrťou.

Na zverejnenom videozázname bolo vidieť, ako boli mŕtve telá v bielych vreciach označených štítkami s menom uložené do jamy, píše DPA.

Ruské jednotky podľa Hajdaja ovládli do 95 percent Luhanskej oblasti a situácia je „extrémne zlá“.

Informácie z predchádzajúceho dňa (25.5.) si môžete prečítať nižšie:

21:00 Bojovníkov z Vagnerovej skupiny obvinili zo zabíjania civilistov na Ukrajine

Dvojicu Bielorusov, ktorí sú údajne členmi tzv. Vagnerovej skupiny, obvinili zo zabíjania civilistov neďaleko Kyjeva. Ide o prvých zahraničných žoldnierov, ktorí na Ukrajine čelia obvineniam z vojnových zločinov. TASR správu prevzala v stredu z webovej stránky denníka The Guardian.

Ukrajinská prokuratúra v utorok zverejnila mená a fotografie ôsmich mužov, ktorí sú hľadaní za údajné vojnové zločiny vrátane vrážd a mučenia. Mali sa ich dopustiť v dedine Motyžyn v Kyjevskej oblasti, v ktorej sa nachádza aj mesto Buča.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

19:27 Švajčiarsko pomáha Ukrajine so zhabaním majetku Janukovyčovho spolupracovníka

Švajčiarska vláda v stredu oznámila, že spustí súdne konanie zamerané na zhabanie majetku v hodnote vyše 100 miliónov frankov (97,38 milióna eur), ktorý patrí blízkemu spolupracovníkovi bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, Jurijovi Ivaniuščenkovi. 

Švajčiarska vláda, Spolková rada, uviedla, že poskytuje pomoc Ukrajine, pretože Kyjev vo svojom úsilí skonfiškovať peniaze čelí určitým ťažkostiam, ktoré súčasná vojna ešte zhoršila. Vláda však dodala, že tento jej krok nesúvisí so sankciami uvalenými na Rusko za napadnutie Ukrajiny.

Vláda uviedla, že majetok Janukovyčovho spolupracovníka Ivaniuščenka a členov jeho rodiny bol vo Švajčiarsku zmrazený po zosadení prokremeľského prezidenta Janukovyča v roku 2014.

Švajčiarsky spolkový súd určí, či majetok môže byť zhabaný, a ak to schváli, vrátia ho Ukrajine.

18:31 Rusko vzalo telá mŕtvych vojakov a vybavenie z krížnika Moskva, tvrdí ukrajinská rozviedka

Rusko pozbieralo telá mŕtvych vojakov a vybavenie z potopeného krížnika Moskva. Referuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na predstaviteľa ukrajinských spravodajských služieb Vadyma Skibického.

SITA/AP Photo, File

Ten tvrdí, že ruská operácia na krížniku Moskva, ktorý po potopení odtiahli do Sevastopoľa na Kryme, trvala najmenej dva týždne. „Zapojilo sa do toho päť až sedem lodí, ktoré odniesli telá, vzali všetko vybavenie a vyčistili krížnik,“ poznamenal Skibickyj.

Potopenie krížnika Moskva je jednou z doterajších významných udalostí vojny na Ukrajine. Loď sa potopila v polovici po výbuchu a požiari, ktorý podľa Kyjiva spôsobil ich zásah raketami. Rusko zase tvrdí, že na lodi vybuchla munícia.

17:13 Putin po prvý raz navštívil vojakov zranených počas vojny na Ukrajine

„Prezident neustále kontroluje podmienky zaobchádzania s tými, ktorí boli zranení počas špeciálnej vojenskej operácie. V stredu sa mohol ísť na tieto podmienky pozrieť osobne,“ povedal o návšteve zdravotníckeho zariadenia hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

16:24 Boje už dospeli na okraje kľúčového mesta Severodoneck

Boje medzi ruskými a ukrajinskými silami dosiahli už hranice kľúčového východoukrajinského mesta Severodoneck. V stredu to oznámil gubernátor Luhanskej oblasti, kde sa mesto nachádza, a situáciu označil za veľmi ťažkú. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry AFP.

„Ruskí vojaci postúpili dostatočne ďaleko na to, aby mohli na mesto páliť mínometnými granátmi," napísal gubernátor Serhij Hajdaj vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Dodal, že včera už prebiehali boje v predmestiach Severodonecka.

14:34 Putin podpísal dekrét o občianstve pre ľudí z okupovaných oblastí Ukrajiny

Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal v stredu dekrét, ktorým sa zjednodušuje proces získania ruského občianstva pre obyvateľov Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine. Juhoukrajinská Chersonská oblasť je v súčasnosti pod plnou kontrolou ruských okupačných jednotiek, zatiaľ čo susedná Záporožská oblasť je pod kontrolou Moskvy len čiastočne.

Ukrajinci, žijúci v spomínaných regiónoch majú podľa novej Putinovej vyhlášky právo požiadať o ruské občianstvo zjednodušeným postupom bez splnenia viacerých podmienok. Napríklad nemusia žiť päť rokov v Rusku.

Putinov dekrét podľa Reuters rozširuje systém dostupný už od roku 2019 pre obyvateľov proruských separatistických oblastí na východe Ukrajiny. Kyjev už vtedy ostro odsúdil zrýchlené vydávanie ruských pasov pre obyvateľov týchto samozvaných „ľudových republík.“

13:15 Rusko tvrdí, že zničilo ukrajinskú továreň na výrobu lietadlových motorov

Ruské rakety údajne zasiahli ukrajinskú továreň na výrobu motorov a niekoľko železničných staníc. Informoval o tom v stredu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. 

Vysokopresné rakety odpálené zo súše aj z mora zničili výrobné haly továrne Motor Sič, v ktorej sa vyrábajú lietadlové motory pre ukrajinské ozbrojené sily, vrátane motorov pre bezpilotné drony," uviedol Konašenkov v 91. deň ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.

Jeho slová nebolo možné nezávisle overiť.

V rámci série intenzívnych útokov na ukrajinské ciele, ku ktorým došlo v noci na stredu, ruské rakety zasiahli aj železničnú stanicu v meste Pokrovsk v Dnepropetrovskej oblasti. Cieľom útoku na civilnú železničnú stanicu bol transport záložníkov ukrajinskej armády, ktorý smeroval do Donbasu, tvrdil hovorca rezortu obrany v Moskve.  

12:38 S Putinom môžem hovoriť, keď vystúpi zo svojej bubliny alternatívnej reality 

„Keď bude prezident pripravený opustiť svoju bublinu tejto alternatívnej reality, vrátiť sa do skutočného sveta a porozprávať sa s nami, uvedomí si, že bolo zabitých mnoho ľudí vrátane civilistov, možno potom pochopí, že by sme mali začať hovoriť o konci tejto vojny, ktorú rozpútal a ktorú vedie jeho krajina proti nám,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videokonferencie na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

AP Photo/Markus Schreiber

10:55 Rusko takmer úplne odrezalo Ukrajinu od exportu potravín

Ruská invázia na Ukrajinu prakticky zastavila všetok námorný obchod v ukrajinských prístavoch. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa, ktorý pod podmienkou anonymity poskytol spravodajskej televízii CNN odtajnenú mapu regiónu, Rusko odrezalo Ukrajinu od exportu komodít, čo zvyšuje riziko globálnej potravinovej krízy.

Mapa analyzuje pohyb lodí prichádzajúcich a vychádzajúcich z ukrajinských prístavov pred a po začiatku konfliktu, pričom ukazuje takmer úplný pokles obchodnej dopravy do prístavov v Čiernom a Azovskom mori po začatí invázie. Tretia mapa poskytuje súčasnú vizualizáciu pohybu ruských námorných plavidiel v Čiernom mori pri pobreží Ukrajiny, pričom podľa predstaviteľa USA zvýrazňuje „ohniská aktivity“.

8:40 Ukrajina potrebuje ešte viac ťažkých zbraní, povedal Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval, že Moskva sa snaží zničiť priemyselný región Donbas na východe Ukrajiny, kde aktuálne prebiehajú intenzívne boje. 

Ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore zopakoval, že situácia v Donbase je mimoriadne zložitá s tým, že všetka zostávajúca sila ruskej armády je teraz sústredená na tento región.

Skutočnosť, že Ukrajina dokáže už tri mesiace odolávať ruskej vojenskej agresii, je podľa jeho slov prekvapením a zdrojom inšpirácie pre celý svet. Zelenskyj zároveň požiadal Západ o ďalšie ťažké zbrane vrátane tankov.

Okrem toho sa vysmial utorkovému vyhláseniu ruského ministra obrany Sergeja Šojgu, že Rusko zámerne spomaľuje ofenzívu na Ukrajine, aby poskytlo obyvateľom obkľúčených miest čas na evakuáciu. Spomalenie ruského postupu je podľa Zelenského dôsledkom toho, že ukrajinskí obrancovia kladú Rusom veľmi tvrdý odpor.

7:44 V Mariupoli zomrelo najmenej 22-tisíc obyvateľov, tvrdí poradca starostu

Počas trojmesačného ruského útoku na ukrajinské mesto Mariupoľ zomrelo pravdepodobne najmenej 22-tisíc jeho obyvateľov. Poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko uviedol, že tento počet sa zakladá na mnohých kontaktoch, ktoré s ďalšími predstaviteľmi radnice majú s funkcionármi, ktorí v meste uviazli. 

Podľa neho by však skutočný počet mohol byť oveľa vyšší. Tieto informácie sa nedali nezávisle overiť, informuje na svojej webstránke televízia CNN.

Správy z predchádzajúceho dňa 24.5.2022

21:00 Satelitné snímky údajne zachytili ruské lode pri krádeži ukrajinského obilia

Satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies spred niekoľkých dní údajne zachytili dvojicu ruských lodí pri nakladaní ukradnutého obilia na Ruskom anektovanom Kryme. TASR správu prevzala v utorok z webovej stránky stanice Sky News.

Satelitné snímky zhotovené 19. až 22. mája zachytávajú, ako obilie zo síl nakladajú na dve lode plaviace sa pod ruskou vlajkou a kotviace v prístave v meste Sevastopol na anektovanom Krymskom polostrove.

Sky News pripomína, že Rusko v súčasnosti ukrajinské prístavy blokuje. V dôsledku toho Kyjev nedokáže vyvážať obilie a na celom svete hrozí potravinová kríza.

Jednu zo zmienených lodí, ktorá by mala prevážať ukradnuté ukrajinské obilie, zachytili satelitné zábery zhotovené americkou spoločnosťou Planet Labs pri tom, ako kotví v prístave v sýrskom meste Lázikíja. Sky News v tejto súvislosti pripomína, že sýrsky prezident Bašár Asad je blízkym spojencom Ruska.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose obvinila Rusko z toho, že na Ukrajine úmyselne blokuje prístavy a bombarduje sklady obilia.

Von der Leyenová podľa agentúry AP povedala, že na Ukrajine je momentálne zablokovaných až približne 20 ton pšenice. "Okrem tohto si Rusko zhromažďuje zásoby vlastného potravinového exportu, ktoré používa ako formu vydierania - buď na zadržiavanie týchto zásielok, aby sa celosvetovo zvýšila ich cena, alebo na obchodovanie s pšenicou výmenou za politickú podporu," uviedla.

Podľa predsedníčky EK na takéto správanie najviac doplácajú krajiny s nestabilnou politickou situáciou a tiež najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Von der Leyenová v tejto súvislosti poznamenala, že v Libanone sa ceny chleba zvýšili o 70 percent. Dodala, že potravinovým zásielkam z Odesy zase nebolo umožnené dostať sa do Somálska.

20:00 Viac než 80 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku

Viac ako štyri pätiny Ukrajincov sú presvedčené, že ich krajina by sa v rámci mierovej dohody s Ruskom za žiadnych okolností nemala vzdať nijakých svojich území. Vyplýva to výsledkov prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS) zverejnených v utorok. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

KIIS svoj prieskum uskutočnil v dňoch 13. – 18. mája na vzorke 2000 ľudí. Až 82 percent účastníkov uviedlo, že nepodporuje územné ústupky – dokonca ani v prípade, ak by to viedlo k predĺženiu vojny a zvýšeniu ohrozenia nezávislosti Ukrajiny.

Desať percent respondentov považuje za prijateľné vzdanie sa územia s cieľom dosiahnuť mier. Osem percent účastníkov nie je rozhodnutých. Akékoľvek územné ústupky odmietlo 77 percent Ukrajincov žijúcich na územiach okupovaných Ruskom.

Ukrajinská vláda opakovane uviedla, že nemá v úmysle robiť Rusku akékoľvek územné ústupky, pripomína Reuters. Kyjev takisto tvrdí, že sa v súčasnosti neusiluje o prímerie napriek tomu, že to žiadajú lídri viacerých európskych krajín.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu povedal, že v súčasnej situácii by sa akékoľvek ústupky obrátili proti Ukrajine, pretože Rusko by po akomkoľvek prerušení bojov zasiahlo ešte tvrdšie.

"Vojna sa (po akýchkoľvek ústupkoch) neskončí. Len bude na nejaký čas pozastavená," povedal v rozhovore pre Reuters v prísne stráženom prezidentskom úrade v Kyjeve.

19:00 Invázia Ruska je teraz v najaktívnejšej fáze

Vojenská operácia Ruska na Ukrajine vstúpila do svojej najaktívnejšej fázy, vyhlásil v utorok hovorca ukrajinského ministerstva obrany Olexandr Motuzianyk. Informovali o tom portály britskej stanice BBC a britského denníka The Guardian.

Ruské sily sa pokúšajú úplne obkľúčiť ukrajinských vojakov v dvoch susediacich mestách, rozdelených riekou Siverskyj Donec na východe Ukrajiny – v Severodonecku a Lysyčansku. Ukrajina uviedla, že ruské sily sa nevzdali pokusov o prekročenie tejto rieky.

Motuzianyk na brífingu vysielanom v televízii povedal: "Teraz pozorujeme najaktívnejšiu fázu plnohodnotnej agresie Ruska, ktorú rozpútalo v našej krajine. Situácia na východnom fronte je extrémne ťažká, pretože práve tam sa teraz rozhoduje o osude tejto krajiny."

15:00 V troskách zničenej budovy v Mariupole našli telá 200 ľudí

V troskách jednej zo zničených budov v juhoukrajinskom meste Mariupol objavili telá 200 ľudí. Oznámil to v utorok poradca mariupolského starostu Petro Andriuščenko s tým, že telá, ktoré objavili robotníci pri odpratávaní sutín, boli v stave rozkladu a v okolí sa šíril zápach. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Správa o náleze ďalších tiel obetí ruskej invázie prišla krátko po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z rozpútania "totálnej vojny", ktorej cieľom je spôsobiť na Ukrajine čo najväčšiu skazu a čo najviac obetí.

Prístavné mesto Mariupol na pobreží Azovského mora je jedným z miest, ktoré zažili od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine najhoršie pustošenie. Moskva nedávno vyhlásila, že nad Mariupolom, ktorý ruské sily obliehali takmer tri mesiace, prevzala úplnú kontrolu. Mariupolské oceliarne Azovstaľ sa stali na Ukrajine aj vo svete symbolom odporu ukrajinských síl, ktoré takmer tri mesiace bránili mesto pred ruskými inváznymi jednotkami.

13:00 Ak Ukrajina nebude môcť vyvážať obilie, spôsobí to migračnú krízu

Ak pre vojnu na Ukrajine nebudú mať krajiny severnej Afriky dostatok potravín, spôsobí to masovú migráciu do Európy. V utorok to uviedol poľský prezident Andrzej Duda v prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. TASR prevzala správu od agentúry Reuters.

"Ak v severnej Afrike vypukne hladomor... Španielsko a celá južná Európa budú čeliť obrovskému prílevu migrantov," uviedol Duda. "Teraz by sme sa mali sústrediť na to, aby Ukrajina mohla vyvážať svoje obilie," dodal.

S podobným varovaním nedávno prišiel aj Medzinárodný menový fond (MMF), podľa ktorého môže nedostatok pšenice v najchudobnejších regiónoch sveta spôsobiť migráciu miliónov ľudí.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej invázie zastavil. Podľa nemeckej vlády blokuje Rusko na Ukrajine export približne 20 miliónov ton obilnín, určených najmä pre severnú Afriku a Áziu, z nich veľkú časť v prístave v Odese.

Podľa niektorých diplomatov chce šéf Kremľa Putin týmto spôsobom zámerne vyvolať masové pohyby utečencov s cieľom destabilizovať Európu, ktorá voči Rusku po útoku na Ukrajinu zaviedla sankcie a začala dodávať zbrane Kyjevu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že Ukrajina rokuje o vytvorení potravinových koridorov na vývoz pšenice, ďalších druhov obilia a slnečnicových semien. Zopakoval tiež obvinenia, že Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny ukradlo už státisíce ton obilia.

AP Photo/Efrem Lukatsky

12:00 Rusi chcú v Chersonskej oblasti zriadiť vojenskú základňu

Rusmi dosadený predstaviteľ ukrajinskej Chersonskej oblasti uviedol, že prokremeľská administratíva v regióne požiada Moskvu, aby tam zriadila vojenskú základňu. „V Chersonskej oblasti by mala byť ruská vojenská základňa,“ povedal Kirill Stremousov, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Prevzatie kontroly nad Chersonom, mestom v južnej časti Ukrajiny, a veľkou časťou okolitého regiónu, je dosiaľ pravdepodobne najvýznamnejší úspech Ruska vo vojne na Ukrajine. Ukrajinskí predstavitelia špekulovali, že Rusko plánuje v regióne usporiadať referendum o vyhlásení nezávislosti, podobné tým, ktoré sa konali v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny v roku 2014.

SITA/AP Photo/Dmitri Lovetsky

11:00 Na Donbase pokračujú tvrdé boje

Ruské jednotky pokračujú v snahe o ovládnutie celej Luhanskej oblasti. V utorkovom vyhlásení to uviedol ukrajinsky generálny štáb, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Rusko spustilo "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine pred tromi mesiacmi. Ruská armáda v súčasnosti sústreďuje svoje útoky na východe Ukrajiny. Kyjev sa obáva zvýšenej ruskej ofenzíve v tejto oblasti najmä po tom, ako sa Moskve minulý týždeň podarilo získať úplnú kontrolu nad prístavným mestom Mariupol.

9:30 Ruskí vojaci si pýtajú úplatky od ľudí, ktorí chcú utiecť z Melitopoľa

Na kontrolných stanovištiach si Rusi pýtajú od Ukrajincov od troch do päťtisíc hrivien (približne od 100 do 160 eur) na osobu. Tí, ktorí toľko peňazí nemajú, sú nútení zostať v Melitopoli a znášať ruský teror.

Na kontrolnom stanovišti vo Vasylivke z neznámych príčin ruskí okupanti nepovoľujú žiadnu cestnú dopravu. Na odchod čaká viac ako 400 áut. Podľa správ na sociálnych sieťach umožnia odísť len tým autám, za ktoré občania zaplatia od 20 000 do 40 000 hrivien (od 650 do 1300 eur).

SITA/AP Photo

8:00 Kyjev je pripravený na výmenu zajatcov; Zelenskyj žiada vyvinutie tlak na Rusko

Ukrajinský premiér Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev je pripravený na výmenu vojnových zajatcov s Ruskom, a vyzval spojencov Ukrajiny, aby v tejto veci vyvíjali tlak na Rusko.

Zelenskyj to povedal v pondelok počas online rozhovoru v Ukrajinskom dome v Davose, kde sa koná Svetové ekonomické fórum, uviedla agentúra Reuters.

Výmenu zajatcov označil Zelenskyj za "humanitárny moment a veľmi politické rozhodnutie, ktoré závisí od podpory mnohých štátov". Informoval, že Ukrajina do vyjednávania o prepustení ukrajinských zajatcov zapojila Organizáciu Spojených národov, Švajčiarsko, Izrael a "veľa, veľa krajín". Uviedol však, že tento proces je veľmi komplikovaný.

Podľa Zelenského je v súčasnosti veľmi dôležité, aby "svet v žiadnom prípade Rusko neprehováral", ale vyvíjal politický tlak "prostredníctvom akýchkoľvek pák". Zelenskyj v tejto súvislosti spomenul obchodovanie s Ruskom či ropné embargo. Apeloval na aktivizáciu procesu výmeny ukrajinských vojakov za ruských, pričom zdôraznil: "Nepotrebujeme ruských vojakov, potrebujeme len našich". Dodal: "Sme pripravení na výmenu hoci aj zajtra."

Agentúra Reuters pripomenula, že po tom, ako ruské jednotky dobyli väčšinu územia juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol začali 16. mája skladať zbrane a vzdávať sa aj obrancovia poslednej bašty ukrajinského odporu v meste, ktorí celé týždne odolávali ruskej presile v oceliarenskom komplexe Azovstaľ.

Ukrajina tento proces označuje za ich evakuáciu a v súlade s dohodami očakáva ich skorú výmenu za ruských vojnových zajatcov. Rusko však týchto vojakov považuje za svojich zajatcov a podľa vyhlásení viacerých ruských politikov ich dokonca plánuje súdiť.

Reuters dodal, že Rusko pred tromi mesiacmi, 24. februára, spustilo na území Ukrajiny tzv. "špeciálnu vojenskú operáciu", ktorej cieľom je "demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu. Kyjev a Západ označili tieto ciele Moskvy za falošnú zámienku pre obsadenie územia iného nezávislého štátu.

Rusko sa v posledných týždňoch sústreďuje na bojové operácie na východe Ukrajiny, kde sa snaží obkľúčiť ukrajinské jednotky a zmocniť sa celých území Doneckej a Luhanskej oblasti. Na časti územia týchto regiónov proruskí separatisti v roku 2014 vyhlásili samozvané tzv. ľudové republiky. Kyjev ich považuje za svoje "dočasne okupované územia".

AP Photo/Markus Schreiber

7:30 Zelenskyj chce o ukončení vojny rokovať iba s Putinom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že spomedzi ruských predstaviteľov je ochotný sa stretnúť a rokovať o ukončení vojny na Ukrajine iba s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„O všetkom rozhoduje prezident Ruskej federácie,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka. „Ak hovoríme o ukončení tejto vojny, tak bez neho toto rozhodnutie nemožno prijať,“ pokračoval ukrajinský prezident.

„Nemôžem akceptovať stretnutie s nikým z Ruskej federácie okrem prezidenta,“ vyhlásil najvyšší ukrajinský predstaviteľ.

Ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu niekoľkokrát stretli, no obe strany v súčasnosti priznávajú, že mierové rokovania sú pozastavené, píše Reuters. Zelenskyj minulý týždeň uviedol pre ukrajinskú televíziu, že ukončenie vojny na Ukrajine je nemožné bez zapojenia diplomacie.

Ukrajinský prezident na summite v Davose okrem toho uviedol, že konflikt na Ukrajine si vyžaduje obrovskú ľudskú obeť. Ukrajinské jednotky podľa Zelenského dosahujú nejaké územné zisky, a to najmä v okolí mesta Charkov, no situácia v Donbase je podľa neho "najkrvavejšia" a zomiera tam množstvo ľudí.

Správy z predchádzajúceho dňa 23.5.2022

19:45 Ukrajina bude za vojnové zločiny súdiť 48 ďalších ruských vojakov

Približne 13.000 prípadov podozrenia z ruských vojnových zločinov sa podľa ukrajinskej generálnej prokurátorky Iryny Venediktovovej v súčasnosti vyšetruje, pričom procesu bude čeliť ďalších 48 ruských vojakov. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Venediktovová to povedala v pondelok na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Súd v Kyjeve medzitým odsúdil ruského vojaka Vadima Šišimarina na doživotie za zabitie 62-ročného neozbrojeného ukrajinského civilistu Olexandra Šelipova.

„Začali sme už takmer 13-tisíc prípadov, ktoré sú spojené len s vojnovými zločinmi. V tejto kategórii bolo nahlásených (asi) 49 osôb, ktoré sme začali stíhať za vojnové zločiny,“ spresnila Venediktovová.

Ukrajinskí predstavitelia majú podľa nej zoznam približne 600 podozrivých, o ktorých sa predpokladá, že boli zapojení do vojnových zločinov. Dva prípady týkajúce sa troch jednotlivcov už riešili súdy, cituje jej vyjadrenie The Guardian.

19:20 Rusko eskaluje útok na Donbas

Ruské sily zintenzívňujú bombardovanie oblastí v Donbase na východe Ukrajiny. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko pre agentúru AP povedal, že v blízkosti Luhanskej oblasti pokračujú ťažké boje a frontová línia je neustále ostreľovaná.

Podľa Kyrylenka mestá Kramatorsk a Slovjansk v Doneckej oblasti stále nie sú pod kontrolou Ruska. Situácia je však podľa neho zložitá. „Frontová línia je neustále pod ostreľovaním,“ podotkol. Kyrylenko poznamenal, že drvivá väčšina obyvateľov už bola evakuovaná. Z viac ako 1,6 milióna ľudí, ktorí žili v regióne pred ruskou inváziou, nezostalo „viac ako 320-tisíc ľudí“.

17:45 Lukašenko obvinil Západ, že chce rozštvrtiť Ukrajinu

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko obvinil Západ, že sa pokúša rozštvrtiť Ukrajinu. Počas návštevy ruského letoviska Soči, kde sa stretáva s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, tiež vyhlásil, že sa Poľsko snaží zmocniť západu Ukrajiny. Zároveň naznačil, že Kyjiv bude musieť nakoniec požiadať o pomoc Bielorusko a Rusko, aby zabránil tomuto prepadnutiu. Pre svoje tvrdenia však neposkytol žiadne dôkazy, upozorňuje spravodajský portál BBC.

Putin sa na spoločnej tlačovej konferencii sústredil na ruskú snahu prinútiť zahraničné spoločnosti platiť v rubľoch pri nákupe ruského exportu. To podľa jeho slov posilní ruskú menu.

16:00 YouTube odstránil viac ako 70-tisíc videí súvisiacich s inváziou na Ukrajinu 

Najväčší internetový server na zdieľanie videosúborov, YouTube, zo svojej webstránky stiahol viac ako 70-tisíc videí a 9000 kanálov súvisiacich s vojnou na Ukrajine za porušovanie pravidiel obsahu. Odstránil aj videá, v ktorých sa ruská invázia označovala za „oslobodzovaciu operáciu“. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Platforma YouTube sa v Rusku teší veľkej popularite, kde na rozdiel od svojich iných amerických náprotivkov nebola zakázaná. Rusko jej fungovanie nepozastavilo ani po tom, čo zakročila proti prokremeľskému obsahu, ktorý porušoval jej pravidlá – popieranie či zľahčovanie invázie.

YouTube po začiatku vojny na Ukrajine celosvetovo zablokoval prístup na všetky kanály spájané s ruskými médiami financovanými štátom, ako aj niekoľko ďalších kanálov vrátane účtu prokremeľského novinára Vladimira Soloviova.

„Našou najdôležitejšou úlohou je zabezpečiť, aby ľudia, ktorí hľadajú informácie, našli presné, kvalitné a overené údaje,“ povedal vedúci produktového oddelenia Neal Mohan.

15:20 Pri útoku na základňu v Černihivskej oblasti zomrelo 87 ľudí, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že ruský útok na vojenskú základňu na severe Ukrajiny, ku ktorému došlo tento mesiac, si vyžiadal 87 obetí na životoch. Oblasť, v ktorej sa útok odohral, neskôr opätovne ovládli jednotky Kyjeva. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Dnes je pod troskami v Desne 87 obetí. Osemdesiatsedem mŕtvych tiel, obetí, ktoré boli zabité,“ povedal Zelenskyj počas prejavu na summite vo švajčiarskom Davose v súvislosti s ruským útokom na obec Desna v Čerhihivskej oblasti zo 17. mája.

Ruské údery na Desnu boli zriedkavým útokom na oblasť nachádzajúcu sa neďaleko ukrajinskej metropoly Kyjev niekoľko týždňov po tom, čo ukrajinské jednotky územie opätovne ovládli po stiahnutí síl Moskvy, pripomína AFP.

14:15 WHO potvrdila už 248 útokov na ukrajinské zdravotnícke zariadenia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v pondelok uviedla, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu overila správy už o 248 útokov na tamojšie zdravotnícke zariadenia. Pri týchto útokoch zahynulo dovedna 75 ľudí, oznámila zdravotnícka agentúra OSN podľa denníka The Guardian.

Od poslednej takejto bilancie WHO zverejnenej 16. mája sa počet potvrdených útokov na zdravotnícke objekty na Ukrajine zvýšil o tri desiatky.

„K 23. máju bolo overených 248 útokov na zdravotnícke zariadenia na Ukrajine. K týmto útokom došlo medzi 24. februárom a 19. májom a zapríčinili 75 úmrtí a 59 zranených. Zdravotníctvo by nikdy nemalo byť terčom (útokov),“ uviedla WHO na Twitteri. Stanica Sky News v tejto súvislosti uvádza, že britská vláda minulý týždeň vyčíslila, že Ukrajine v rámci lekárskej pomoci darovala už vyše 11 miliónov položiek.

„Ruské ničím nevyprovokované a nelegitímne útoky na Ukrajinu vytvorili zdravotnú núdzu, pričom Putin sa zameral na zdravotnícke zariadenia ako pôrodnice, nemocnice či sanitky... Podpora Spojeného kráľovstva pre našich (ukrajinských) priateľov je neochvejná, poskytujeme im lieky a vybavenie, ktoré zúfalo potrebujú a ktoré zachraňujú desaťtisíce životov,“ povedal britský minister zdravotníctva Sajid Javid.

13:00 Vodca separatistov v Donecku: Bojovníkov z Azovstaľu čaká súdny proces

Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin v pondelok povedal, že ukrajinských bojovníkov, ktorí sa vzdali ruskej armáde v oceliarniach Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, postavia v Donecku pred súd. S odvolaním sa na správu ruskej agentúry Interfax o tom informuje agentúra Reuters. „Zajatci z Azovstaľu sú zadržiavaní na území Doneckej ľudovej republiky... Plánované je aj zorganizovanie medzinárodného tribunálu na území tejto republiky,“ povedal Pušilin. Bližšie podrobnosti týkajúce sa toho, akým obvineniam budú zajatí vojaci čeliť, agentúra Interfax neuviedla.

Ukrajinskí vojaci bránili prístavné mesto Mariupoľ pred ruskými jednotkami 80 dní. Poslednou baštou ich odporu v meste bol práve rozsiahly komplex oceliarní Azovstaľ, kam sa spolu s ukrajinskými vojakmi uchýlili aj stovky civilistov.

Ukrajinskí vojaci, ktorí komplex bránili, začali skladať zbrane a vzdávať sa 16. mája. Presný počet vojakov, ktorí sa vzdali, nie je známy. Mnohí z nich sú údajne príslušníkmi jednotky špeciálneho určenia Azov, ktorý Moskva označuje za nacistický. Pluk Azov, ktorý vznikol v roku 2014 ako domobrana na boj proti Ruskom podporovaným separatistom, popiera, že by bol nacistický. Ruské ministerstvo spravodlivosti žiada ruský najvyšší súd, aby túto jednotku označil za teroristickú organizáciu.

12:45 Ruského vojaka Šišimarina odsúdili na doživotie 

Ukrajinský súd odsúdil v pondelok ruského vojaka Vadima Šišimarina na doživotie. Šišimarin bol obvinený z vojnových zločinov a zabitia neozbrojeného civilistu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a stanice BBC. Viac sa dočítate v článku tu.

12:10 Nový zákon na Ukrajine umožní konfiškovať majetok podporovateľov vojny

Ukrajina má nový zákon, ktorý umožní štátu zhabať majetok ľudí podporujúcich ruskú vojnu na Ukrajine. Podporovatelia bojov riskujú, že sa dostanú pred ukrajinský Najvyšší protikorupčný súd, ktorý povedie správne konanie na prevedenie ich majetku „do štátnych príjmov“, uvádza sa v stanovisku prezidentskej kancelárie, na ktoré sa odvoláva spravodajský portál BBC.

„Postup identifikácie a konfiškácie majetku sankcionovaných osôb, ktoré tak či onak podporujú agresiu okupantov proti Ukrajine, umožní rýchlo a efektívne doplniť ukrajinský rozpočet na úkor nepriateľov,“ píše sa tiež vo vyhlásení.

V dôsledku konfliktu s Ruskom ekonomika Ukrajiny značne utrpela. V piatok skupina G7 súhlasila s poskytnutím ekonomickej pomoci krajine vo výške 19,8 miliardy dolárov, aby sa mohla ďalej brániť.

10:30 Ukrajina v bojoch na východe prichádza o 50 – 100 vojakov denne

Informoval o tom v pondelok nezávislý denník The Kyiv Independent, z ktorého citovala britská spravodajská televízia Sky News. Tieto slová zazneli v nedeľu v Kyjeve na spoločnom brífingu Zelenského s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Zelenskyj vtedy reagoval na otázku, či vedenie jeho štátu nemá v pláne zrušiť zákaz opustiť územie Ukrajiny, ktorý platí pre mužov schopných vojenskej služby. Žiadajú to signatári petície, ktorú podpísalo viac než 25-tisíc ľudí. Na brífingu však Zelenskyj vyjadril názor, že bojaschopní muži by z Ukrajiny nemali odchádzať – najmä nie v situácii, keď na východe zomiera „50–100 ľudí denne“.

Bilanciu obetí konfliktu z radov svojej armády ukrajinská strana obvykle nezverejňuje. Pamiatku padlých vo vojne s Ruskom si však pripomína každý deň o 09.00 h miestneho času. Rozhlasové a televízne stanice vtedy prerušujú svoje vysielanie a minútou ticha si padlých uctievajú aj v školách i na veľvyslanectvách Ukrajiny v zahraničí.

Podľa Sky News je momentálne miestom najprudších bojov oblasť okolo mesta Severodoneck, ktoré je vystavené intenzívnej paľbe ruských jednotiek snažiacich sa obsadiť celý Donbas. Ukrajinským jednotkám sa nateraz darí odolávať útokom ruských síl. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj podľa Sky news poznamenal, že v tejto situácii funguje v meste len jediná nemocnica, a aj tá má iba troch lekárov a zásoby na desať dní.

9:25 Boris Johnson napísal ukrajinským deťom otvorený list 

Johnson v liste uviedol, že bol veľmi smutný z toho, ako počas jeho návštevy Kyjeva v apríli nevidel na uliciach ani v parkoch žiadne deti a mladých ľudí.

SITA/AP Photo/Alastair Grant

„Neviem si ani len predstaviť, aký musel byť tento rok pre vás náročný,“ píše Johnson. Dodal, že deti museli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu opustiť svoje domovy, rodiny, kamarátov, domáce zvieratá, hračky a všetko známe a hľadať útočisko v staniciach metra, vzdialených mestách či iných krajinách. „Mnoho z vás zažilo veci, ktoré by nikdy nemalo zažiť žiadne dieťa. Napriek tomu nás ukrajinské deti deň čo deň učia, čo to znamená byť silnými a dôstojnými a mať hlavu hore aj v týchto najťažších časoch. Neviem si predstaviť lepší príklad pre dnešné deti a dospelých,“ napísal Johnson.

Britský premiér sa už skôr zaviazal, že „zdvojnásobí snahy“ o zabezpečenie nevyhnutných potravín a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu.

Informácie z predchádzajúceho dňa (22.5.) nájdete nižšie: 

21:01 Zelenskyj plánuje zákon o postavení poľských občanov na Ukrajine

Poľským občanom na Ukrajine budú poskytnuté také isté práva, aké v súčasnosti v Poľsko poskytuje ukrajinským utečencom. Povedal to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. 

Poslanec ukrajinskej vládnucej strany v nedeľu povedal, že Zelenskyj plánuje predložiť do ukrajinského parlamentu návrh zákona o poskytnutí špeciálneho štatútu poľským občanom na Ukrajine, píše Reuters.

Poľský parlament v marci schválil návrh zákona na legalizáciu a zjednodušenie pobytu ukrajinských utečencov. Tento zákon im poskytuje právo na pobyt a prácu, zdravotnú starostlivosť, či sociálne zabezpečenie. Poľsko podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo takmer 3,5 milióna ukrajinských utečencov.

18:53 Pri výbuchu v Enerhodare bol vážne zranený Ruskom dosadený starosta

Starosta juhoukrajinského okupovaného mesta Enerhodar Andrij Ševčuk, ktorý bol do funkcie dosadený Ruskom, utrpel v nedeľu vážne zranenia pri výbuchu. Uviedol to Ukrajinou uznaný starosta Enerhodaru Dmytro Orlov a tiež ruské médiá. 

Ševčuk sa po výbuchu nachádza na jednotke intenzívnej starostlivosti, napísali ruské médiá odvolávajúc sa na záchranné zložky. „Máme potvrdené správy, že počas explózie bol zranený samozvaný šéf 'ľudovej správy' Ševčuk a členovia jeho ochranky,“ napísal Orlov v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

17:00 Na ruskej strane padlo už viac ako 29-tisíc vojakov. Informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 29 050 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1285 tankov, 3141 bojových obrnených vozidiel, 2194 vozidiel a palivových nádrží, 599 delostreleckých systémov, 201 odpaľovacích raketových systémov, 93 systémov protivzdušnej obrany, 170 vrtuľníkov, 204 lietadiel, 470 dronov, 107 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 43 kusov špeciálnej techniky.

16:01 Ukrajina predĺžila stanné právo a mobilizáciu o 90 dní

Ukrajina predĺžila o ďalších 90 dní stanné právo, ktoré v krajine vyhlásili koncom februára. Parlament v Kyjeve v súvislosti s ruskou inváziou v nedeľu odhlasoval aj predĺženie všeobecnej mobilizácie rovnako do 23. augusta. 

Poslanci hlasovali o návrhu zákona, ktorý bol zverejnený už skôr v priebehu týždňa na návrh prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten vyhlásil stanné právo po prvý raz 24. februára niekoľko hodín po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Odvtedy ho dvakrát predĺžili o 30 dní.

Stanné právo je osobitný právny režim, ktorý dáva armáde rozšírené právomoci a obmedzuje občianske slobody, ako je právo na zhromažďovania. Počas jeho platnosti nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18 až 60 rokov.

14:43 Ruský vyjednávač navrhuje výmenu mariupoľských obrancov za proruského politika Medvedčuka

Ruský vyjednávač Leonid Sluckij navrhol, aby Moskva zvážila výmenu ukrajinských vojakov zajatých v Mariupoli za uväzneného ukrajinského politika Viktora Medvedčuka považovaného za spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Sluckij povedal, že Rusko „preskúma možnosť“ výmeny niektorých z viac ako 2-tisíc väzňov zajatých v oceliarni Azovstaľ za Medvedčuka. Tohto proruského politika a podnikateľa zatkli úrady v Kyjeve v apríli a obvinili ho z vlastizrady a pomáhania teroristickej organizácii.

12:30 Putin chce potravinovou krízou vyvolať prílev utečencov do Európy

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa bývalého nemeckého veľvyslanca v Rusku snaží cielene vyvolať potravinové krízy na Blízkom východe a v Afrike. Zámerom je destabilizovať Európu masovými pohybmi utečencov, uviedol diplomat Rüdiger von Fritsch pre nedeľňajšie vydanie novín Tagesspiegel. 

„Putin počíta s tým, že po kolapse dodávok obilia budú hladujúci ľudia utekať z týchto regiónov a pokúšať sa dostať do Európy – ako predtým milióny Sýrčanov, ktorí utekali pred hrôzami vojny,“ povedal von Fritsch.

Rusko podľa neho z tohto dôvodu bráni Ukrajine vo vývoze obilnín a bombarduje obilné silá. „Novými prílevmi utečencov chce destabilizovať Európu a vytvoriť politický tlak, aby sa západné štáty vzdali svojho tvrdého postoja voči Rusku. To je jeho nová hybridná vojna,“ tvrdí von Fritsch.

11:40 Situácia v Donbase je veľmi zložitá

Urajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol v noci na nedeľu vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore k národu, že situácia v Donbase na východe Ukrajiny je „mimoriadne ťažká. “

Ruská armáda v posledných dňoch eskalovala útoky na mestá Sloviansk a Severodoneck. Podľa Zelenského ukrajinské sily odrážajú útoky v tejto oblasti každý jeden deň. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj oznámil, že jediná funkčná nemocnica v meste Severodoneck má len troch lekárov a zásoby na desať dní.

Zelenskyj ďalej povedal, že ruská ekonomika za pokračujúcu agresiu platí vysokú cenu. „Rusko poslalo prakticky všetky svoje zdroje, aby nás zničilo“, dodal.

10:25 Poľský prezident Duda neohlásene pricestoval na Ukrajinu

Poľský prezident Andrzej Duda pricestoval na neohlásenú návštevu Ukrajiny a v nedeľu vystúpi s prejavom v tamojšom parlamente. Informovala o tom jeho kancelária.

Poľsko, ktoré od začiatku vojny prichýlilo milióny ukrajinských utečencov, je silným podporovateľom snáh Ukrajiny o vstup do Európskej únie. Keďže Rusko blokuje ukrajinské prístavy, Poľsko sa stalo hlavnou bránou pre humanitárnu pomoc a zbrane smerujúce na Ukrajinu zo Západu. Zároveň pomáha Ukrajine dostať jej obilie a iné poľnohospodárske produkty na svetové trhy.

8:50 Hlavný vyjednávač Kyjeva odmietol prímerie aj akékoľvek ústupky Rusku

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu vylúčil dosiahnutie prímeria s Ruskom s tým, že Kyjev neprijme žiadnu dohodu s Moskvou, ktorá by zahŕňala odovzdanie časti územia.

Podoľak pripustil, že postoj Kyjeva k vojne je čoraz nekompromisnejší a povedal, že akékoľvek ústupky by sa obrátili proti Ukrajine, pretože Rusko by po akomkoľvek prerušení bojov zasiahlo ešte tvrdšie.

„Vojna sa (po akýchkoľvek ústupkoch) neskončí. Len bude na nejaký čas pozastavená,“ povedal v rozhovore pre Reuters v prísne stráženom prezidentskom úrade v Kyjeve.

Podoľak zároveň odmietol podľa svojich slov veľmi zvláštne výzvy Západu na okamžité prímerie, ktoré by zahŕňalo ruské jednotky zostávajúce na území, ktoré obsadili na juhu a východe Ukrajiny.

Správy z predchádzajúceho dňa 21.5.2022:

20:33 Ukrajina sa potrebuje stať členom EÚ, alternatívy neexistujú

„Ukrajina sa musí stať plnohodnotným členom Európskej únie a nepotrebuje žiadne alternatívy v podobe "európskeho politického spoločenstva“, ktoré navrhuje Francúzsko. V sobotu v Kyjeve to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii s portugalským premiérom Antóniom Costom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň načrtol vytvorenie širšieho politického spoločenstva demokratických štátov okolo Únie, ktorého členom by sa mohli stať Ukrajina, Moldavsko i Gruzínsko. Podľa jeho slov je naliehavou záležitosťou, aby mali tieto štáty svoje miesto vo vnútri Európy. Do radov tohto spoločenstva by mohlo zavítať napríklad aj Spojené kráľovstvo, dodal.

„Nepotrebujeme žiadne alternatívy k žiadosti Ukrajiny o členstvo v Európskej únii, nepotrebujeme takéto kompromisy,“ povedal Zelenskyj.

18:00 Ukrajina upozorňuje na zvýšené riziko útokov z Bieloruska

Ukrajina upozorňuje na riziko leteckých útokov z Bieloruska, ktoré sa zatiaľ do vojny na Ukrajine oficiálne nezapojilo. V sobotu to v správe o vývoji situácie v krajine uviedol ukrajinský generálny štáb,

Moskva svoje útoky naďalej sústredí na východ Ukrajiny, kde ukrajinská armáda nedávno odrazila 11 útokov, uviedol generálny štáb. Lode ruského námorníctva sa presúvajú do Čierneho a Azovského mora na bojové a prieskumné operácie, píše sa v správe.

Ruskí vojaci bránia civilistom prejsť z Chersonskej oblasti na územie kontrolované Ukrajinou. Moskva taktiež blokuje nové humanitárne koridory, uviedol ukrajinský generálny štáb.

17:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu v Kyjeve stretol s portugalským premiérom Antóniom Costom 

Stretnutie označil ako dôležité a zmysluplné. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram uviedol, že s portugalským premiérom Costom diskutoval o ďalšej obrannej pomoci, šiestom balíku sankcií Európskej únie proti Rusku, trestnom stíhaní vojnových zločincov, európskej integrácii a povojnovej obnove Ukrajiny.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Costa na Twitteri uviedol, že Portugalsko jednoznačne stojí pri Ukrajine a je odhodlané ďalej prehlbovať svoju humanitárnu, finančnú a vojenskú podporu tomuto štátu napadnutému Ruskom.

16:11 Rusko sa najbližších niekoľko rokov nepostaví na nohy, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina „zlomila chrbtovú kosť“ jednej z najsilnejších armád sveta. Dodal, že Rusi sa „v najbližších niekoľkých rokoch nepostavia na nohy“. Varoval však pred veľkými očakávaniami o tom, čo môže Ukrajina dosiahnuť na bojisku. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Zelenskyj zdôraznil, že návrat k stavu z 23. februára, čiže spred začiatku ruskej invázie, by pre Ukrajinu predstavoval „víťazstvo“. Znamenalo by to podľa neho koniec „prvej fázy vojny“. Podotkol, že konflikt možno úplne vyriešiť iba diplomaciou.

14:58 Rusko zakázalo vstup 963 Američanom vrátane prezidenta Bidena

Rusko zakázalo vstup na svoje územie viac ako 900 Američanom vrátane prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena či riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa. 

Vplyv tohto opatrenia bude z prevažnej časti symbolický, no ide o ďalšiu známku zhoršovania vzťahov Ruska a Spojených štátov od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu z 24. februára, konštatuje Reuters.

Zákaz cestovania celkovo 963 občanov USA do Ruska oznámili krátko po tom, ako americký prezident Biden podpísal zákon o poskytnutí vojenskej, ekonomickej a ďalšej pomoci Ukrajine za takmer 40 miliárd dolárov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v oznámení na svojej webovej stránke uviedlo, že čierna listina je reakciou na sankcie a nepriateľské kroky Washingtonu voči Moskve.

13:16 Biden podpísal balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov

Americký prezident Joe Biden podpísal v sobotu v Soule návrh zákona o balíku pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov. 

Biden balík finančnej pomoci podpísal v čase svojej prvej prezidentskej návštevy v Ázii. Washington mu príslušný dokument na podpis zaslal do Južnej Kórey letecky.

Balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40 miliárd dolárov schválil vo štvrtok (19. mája) Senát amerického Kongresu týždeň po tom, ako ho v hlasovaní odobrila americká Snemovňa reprezentantov.

11:26 Rusko prerušilo dodávky zemného plynu do Fínska

Dodávky ruského zemného plynu do Fínska sa v sobotu ráno zastavili, oznámil fínsky štátny energetický koncern Gasum. Došlo k tomu po tom, ako Helsinki odmietli platiť za plyn v rubľoch. Fínsko spolu so Švédskom okrem toho pred niekoľkými dňami podalo žiadosť o členstvo v NATO. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

„Dodávky zemného plynu do Fínska na základe zmluvy spoločnosti Gasum boli prerušené,“ uviedla firma vo vyhlásení s tým, že dodávky plynu budú teraz realizované z iných zdrojov cez plynovod Balticconnector, spájajúci Fínsko s Estónskom.

8:50 USA by mali v dohľadnej dobe ponechať v Európe 100 000 vojakov

Spojené štáty zrejme v dohľadnej dobe ponechajú v európskych krajinách svojich 100 000 vojakov. Ak by však došlo k eskalácii napätia zo strany Ruska a prípadného ohrozenia Švédska, Fínska či členských krajín NATO, mohli by tento počet ešte zvýšiť. 

Uvádzajú to viacerí nemenovaní americkí predstavitelia oboznámení so situáciou, ktorých v piatok citovala spravodajská stanica CNN.

Správy z predchádzajúceho dňa 20.5.2022:

21:00 Ruská armáda tvrdí, že úplne oslobodila oceliarne Azovstaľ v Mariupole

Ruská armáda tvrdí, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou. S odvolaním sa na správy ruských médií o tom v piatok informuje agentúra AFP.

Ruské ministerstvo obrany podľa stanice BBC informovalo, že v piatok sa "vzdala" posledná skupina ukrajinských vojakov, ktorá sa v Azovstali ešte ukrývala. Podľa rezortu má ísť o 531 príslušníkov pluku Azov.

"Areál metalurgického závodu Azovstaľ, kde bola od 21. apríla tohto roka blokovaná skupina ukrajinských militantov z nacistického zoskupenia Azov, je úplne oslobodené," povedal hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov.

Ten ďalej uviedol, že od 16. mája už "zložilo zbrane a vzdalo sa" celkovo 2439 neonacistov z pluku Azov a ukrajinských vojakov. "Posledná skupina pozostávajúca z 531 militantov sa vzdala dnes," dodal.

Podzemné priestor Azovstaľu, kde sa ukrývali militanti, sú podľa Konašenkova plne pod kontrolou ruských ozbrojených síl. BBC upozornila, že správu o ovládnutí Azovstaľu ruskými silami nedokáže nezávisle overiť.

Ruská armáda po správe o ovládnutí Azovstaľu tiež informovala, že po takmer troch mesiacoch obliehania už má kontrolu nad celým Mariupolom.

Veliteľ pluku Azov Denys Prokopenko vo videu zdieľanom na komunikačnej aplikácii Telegram krátko predtým oznámil, že velenie ukrajinskej armády nariadilo vojakom, ktorí ešte boli v oceliarňach Azovstaľ, aby zložili zbrane. Zároveň vyjadrilo vieru v to, že  sa mu ich podarí vymeniť za ruských vojakov zajatých počas bojov na Ukrajine. Prokremeľské úrady v Donecku sa však avizovali, že niektorých obrancov Azovstaľu postavia pred súd.

20:00 Nemecko dodá Ukrajine 15 samohybných protilietadlových systémov Gepard

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová potvrdila, že jej krajina v júli Ukrajine dodá 15 samohybných protilietadlových systémov Gepard. Podľa nemeckých vládnych zdrojov súčasťou dodávky bude „dostatok" munície. Nemecko už v apríli oznámilo, že Ukrajine dodá ťažké zbrane po kritike, že je v oblasti takýchto dodávok pomalé. Neskôr Berlín Kyjivu sľúbil aj sedem samohybných húfnic a začal výcvik ukrajinských vojakov na používanie týchto zbraní. Informuje o tom portál news.sky.com.

Hans-Hermann Bühling

15:20 Obrancovia v Azovstali dostali rozkaz prestať brániť Mariupoľ

Ukrajinskí obrancovia v mariupoľskej oceliarni Azovstaľ dostali rozkaz ukončiť obranu mesta. Veliteľ ukrajinského bataliónu Azov Denys Prokopenko zverejnil krátke video z oceliarne, v ktorom hovorí, že najvyššie vojenské vedenie „vydalo rozkaz zachovať život a zdravie vojakov posádky a zastaviť obranu mesta“. Správa naznačuje, že zostávajúci bojovníci v Azovstali ho plánujú v blízkej budúcnosti opustiť, informuje televízia CNN s tým, že sa predpokladá, že v rozľahlom komplexe zostalo niekoľko stoviek bojovníkov.

Azovstaľ bol poslednou baštou ukrajinských síl v inak okupovanom Mariupoli a stal sa symbolom ukrajinského vzdoru napriek neprestajným ruským útokom.

11:20 Ruskí vojaci čelia jednej z najsilnejších a najlepšie vycvičených armád, vraví tamojší politik

Pomalý ruský postup na Ukrajine je spôsobený tým, že ruskí vojaci čelia jednej z najsilnejších a najlepšie vycvičených armád. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na ruského politika Franca Klinceviča.

Ten v ruskej štátnej televízii povedal, že Moskva bojuje proti vojakom s presne rovnakou mentalitou, a to spôsobuje Rusom problémy. Dodal, že nechce nikoho uraziť, ale ruská „špeciálna vojenská operácia“ napreduje „s pomerne veľkými ťažkosťami“.

Ukrajinskú armádu označil za „jednu z najsilnejších a najlepšie vycvičených armád“ a povedal, že Rusko „bojuje proti ruským vojakom a dôstojníkom“.

10:30 V Sjevjerodonecku bolo v dôsledku ruského útoku zabitých 12 ľudí

Ruské sily zaútočili na mestá Lysyčansk a Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Informoval o tom v piatok gubernátor spomenutého regiónu Serhij Hajdaj.

Na Telegrame uviedol, že v Sjevjerodonecku bolo v dôsledku ruského útoku zabitých 12 ľudí a v celom regióne bolo zničených viac ako 60 domov. Dodal, že útok na Sjevjerodoneck „bol neúspešný, Rusi utrpeli personálne straty a ustúpili“. Jeho tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej piatkovej rannej aktualizácii taktiež uviedol, že Rusi sa pokúsili zaútočiť na Sjevjerodoneck, ale po utrpení strát sa stiahli.

9:20 Rusko zrejme presunie svoje sily z Mariupola do Donbasu

Rusko pravdepodobne presunie svoje sily z ukrajinského prístavného mesta Mariupol do Donbasu ihneď po tom, ako toto dlho obliehané mesto strategicky zabezpečí. V najnovšej hodnotiacej správe to uviedlo britské ministerstvo obrany s tým, že pre tlak, ktorý je vyvíjaný na ruských veliteľov, sa tento presun zrejme uskutoční bez adekvátnej prípravy. TASR správu prevzala od denníka The Guardian.

"Ihneď ako Rusko (strategicky) zabezpečí Mariupol, pravdepodobne presunie svoje jednotky do Donbasu, aby tam posilnili prebiehajúce operácie," uvádza britský rezort obrany.

"Ruskí velitelia sú však pod tlakom v súvislosti s preukázateľným dosiahnutím operačných cieľov. To znamená, že Rusko zrejme presunie svoje jednotky rýchlo a bez adekvátnych príprav, čím riskuje ďalšie oslabenie svojich síl," dodáva britské ministerstvo.

SITA/AP Photo

8:40 Samozvaný gubernátor vraví, že Chersonská oblasť sa stane súčasťou Ruska

„Ruskú federáciu vnímame ako svoju vlastnú krajinu,“ povedal Saldo a dodal, že nový rozpočet Chersonskej oblasti bol schválený v ruských rubľoch.

7:30 Donbas je úplne zničený, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Donbas na východe Ukrajiny je ruskými jednotkami úplne zničený. Súčasne Rusko obvinil z nezmyselného bombardovania, keďže v tejto oblasti zintenzívňuje svoju ofenzívu.

Zelenskyj podľa agentúry Reuters vo štvrtok večer vo videoposolstve informoval, že ukrajinskí vojaci stále pracujú na oslobodzovaní Charkovskej oblasti, zatiaľ čo sa Rusko snaží zvyšovať svoj tlak v Donbase.

„Je to tam peklo - a to nie je prehnané,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že pri „brutálnom a absolútne nezmyselnom ostreľovaní“ mesta Severodoneck vo štvrtok zahynulo 12 ľudí a desiatky ďalších sú zranené.

Informoval tiež: „(Neustále) dochádza k úderom na Odeskú oblasť, na mestá v strednej Ukrajine. Donbas je úplne zničený“.

„Ide o úmyselný a zločinný pokus zabiť čo najviac Ukrajincov, zničiť čo najviac domov, sociálnych zariadení a podnikov,“ uviedol Zelenskyj podľa agentúry Reuters.

Správy z predchádzajúceho dňa 19.5.2022:

19:45 Senát USA schválil balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov 

Senát amerického Kongresu vo štvrtok schválil balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. 

17:45 Ukrajinská prokuratúra žiada doživotie v procese s ruským vojakom

Ukrajinská prokuratúra žiada doživotný trest odňatia slobody pre ruského vojaka, ktorého na Ukrajine súdia za vojnové zločiny. Uviedol to vo štvrtok spravodajca agentúry AFP, ktorý sa zúčastňuje na súdnom pojednávaní v Kyjeve.

Prokurátor vo štvrtok požiadal sudcu, aby 21-ročnému Vadimovi Šišimarinovi, ktorý sa priznal k zabitiu 62-ročného civilistu v prvých dňoch vojenskej invázie, udelil „trest vo forme doživotného väzenia“.

15:00 Prvý ruský vojak súdený za vojnové zločiny požiadal o odpustenie

SITA/AP Photo/Roman Hrytsyna

Prvý ruský vojak, ktorého na Ukrajine súdia za vojnový zločin, Vadim Šišimarin, požiadal vo štvrtok na súde v Kyjeve o odpustenie, keď podrobne opisoval, ako zabil na začiatku ruskej vojenskej invázie civilistu. Viac sa dočítate na tomto odkaze.

14:55 Europoslanci žiadajú osobitný medzinárodný tribunál na prešetrenie zločinov agresie na Ukrajine

Osobitný medzinárodný tribunál by mal v prípade zločinov agresie na Ukrajine prešetriť konanie ruského politického vedenia, vojenských veliteľov a ich spojencov. Európsky parlament (EP) v uznesení, ktoré prijal vo štvrtok, vyzýva Európsku úniu (EÚ), aby prijala všetky potrebné opatrenia v medzinárodných konaniach a súdoch na podporu stíhania ruského a bieloruského režimu za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a agresiu. Europoslanci žiadajú, aby sa tieto vyšetrovania a následné trestné stíhania vzťahovali aj na všetkých zamestnancov ruských ozbrojených síl a vládnych úradníkov zapojených do vojnových zločinov.

Uznesenie o boji proti beztrestnosti vojnových zločinov na Ukrajine bolo prijaté zdvihnutím ruky, informuje EP na svojej oficiálnej webstránke.

EP v uznesení vyzýva úniu, aby podporila zriadenie osobitného medzinárodného tribunálu na stíhanie zločinov agresie na Ukrajine, v súvislosti s ktorými nemá Medzinárodný trestný súd (ICC) právomoc. Novozriadený tribunál by mal za tieto zločiny vyvodiť zodpovednosť ruského politického vedenia, vojenských veliteľov a ich spojencov. Poslanci tiež žiadajú, aby EÚ čo najskôr poskytla všetky potrebné ľudské a rozpočtové zdroje a administratívnu, vyšetrovaciu a logistickú podporu potrebnú na zriadenie tribunálu.

Hlásené zverstvá ako neselektívne ostreľovanie miest a obytných oblastí, nútené deportácie, používanie zakázanej munície, útoky na civilné obyvateľstvo unikajúce cez vopred dohodnuté humanitárne koridory, popravy a sexuálne násilie predstavujú podľa europoslancov porušenie medzinárodného humanitárneho práva. Možno ich považovať za vojnové zločiny, pričom ako poslanci zdôraznili, dosiaľ za ne nebol nikto stíhaný. Zdôrazňujú pritom, že EÚ musí konať rýchlo, pretože existuje vážne riziko, že v dôsledku pretrvávajúcich násilností budú dôkazy súvisiace s vojnovými zločinmi zničené.

13:00 Nemecký kancelár vyhlásil, že dodanie zbraní Ukrajine nie je eskaláciou

Nemecký kancelár Olaf Scholz v parlamente krajiny obhajoval rozhodnutie dodať zbrane Ukrajine, ktorá bojuje proti ruskej agresii, a vyhlásil, že to „neznamená eskaláciu“. V prejave k poslancom kancelár vo štvrtok odmietol obavy, ktoré sa v Nemecku objavili, že vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo viesť k širšiemu konfliktu. Vyzbrojovanie Ukrajiny je „príspevkom k odrazeniu útoku a teda k čo najrýchlejšiemu ukončeniu násilia“, povedal Scholz.

Kancelár dodal, že ruský prezident Vladimir Putin sa pomýlil, keď si myslel, že mier na Ukrajine je možné vynútiť silou. „Nebude mierový diktát, pretože Ukrajinci ho neakceptujú a ani my,“ povedal Scholz. „Len keď toto Putin pochopí, len keď pochopí, že nemôže zlomiť obranu Ukrajiny, bude pripravený úprimne rokovať o mieri,“ dodal nemecký kancelár.

12:15 Rusko vyhostilo piatich portugalských diplomatov 

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že vyhosťuje piatich portugalských diplomatov. Ide o reakciu na to, že Lisabon minulý mesiac nariadil desiatim ruským diplomatom opustiť krajinu. Informovala o tom agentúra Reuters.

„(Portugalskí diplomati) sú povinní opustiť krajinu do 14 dní od doručenia zodpovedajúcej nóty“, uviedol rezort ruskej diplomacie v tlačovom vyhlásení.

Moskva ešte v stredu oznámila, že v reakcii na kroky západných krajín vyhostí celkovo 85 zamestnancov veľvyslanectiev Francúzska, Španielska a Talianska. Európske krajiny vyhostili po invázii Moskvy na Ukrajinu už viac ako 300 zamestnancov ruských veľvyslanectiev.

9:50 Putin odvolal dvoch vysokopostavených veliteľov

Ruský prezident Vladimir Putin podľa britského ministerstva obrany odvolal najmenej dvoch vysokopostavených veliteľov pre ich výkon vo vojne na Ukrajine. Britský rezort obrany v aktualizácii spravodajských informácii o priebehu vojny na Ukrajine uviedol, že z velenia bol odvolaný generálplukovník Sergej Kiseľ pre to, že nedokázal obsadiť ukrajinské mesto Charkiv. Rezort konštatoval, že o svoju funkciu pravdepodobne prišiel aj viceadmirál Igor Osipov pre aprílové potopenie ruského krížnika. 

Britský rezort obrany dodal, že náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Ruska Valerij Gerasimov „pravdepodobne zostáva na svojom poste", ale je „nejasné", či má dôveru ruského prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom portál news.sky.com.

8:20 Z oceliarní Azovstaľ evakuovali ďalších vojakov, píše Sky News

Z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol evakuovali v stredu neskoro večer ďalších ukrajinských vojakov. Vo štvrtok o tom informoval portál britskej stanice Sky News.

Z oceliarní bolo vidieť odchádzať niekoľko autobusov a ruské vojenské vozidlá. Prvých ukrajinských bojovníkov evakuovali v pondelok neskoro večer a nie je jasné, koľkí ešte v areáli zostávajú.

Proruský separatistický vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin uviedol, že vo vnútri oceliarní ešte zostáva vyše 1000 ukrajinských vojakov vrátane ich vysokopostavených veliteľov, píše tlačová agentúra AFP.

7:00 Rusko údajne poslalo 900 ukrajinských vojakov z Azovstaľu do väzenskej kolónie 

Rusko tvrdí, že poslalo viac než 900 ukrajinských vojakov, ktorí vyše mesiaca odrážali ruské útoky v mariupolských oceliarňach Azovstaľ, do väzenskej kolónie v Doneckej oblasti. TASR správu prevzala v stredu z denníka The Guardian, podľa ktorého zostáva osud obrancov Azovstaľu nejasný. Ukrajina Ruskom uvádzané počty vojakov nepotvrdila.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí v Moskve Marija Zacharovová v stredu večer vyhlásila, že od utorka sa v Mariupole vzdalo už 959 ukrajinských vojakov, z ktorých 51 sa aktuálne lieči zo zranení.

Zvyšok bol podľa hovorkyne poslaný do bývalej trestaneckej kolónie v meste Olenivka nachádzajúcom sa v časti východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú ovláda Rusko.

Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že zranení príslušníci ukrajinských síl boli prevezení do nemocnice v meste Novoazovsk na území separatistickej proruskej „republiky“ vyhlásenej v Doneckej oblasti.

Informácie z predchádzajúceho dňa (18.5.2022) nájdete nižšie: 

19:00 V Kyjevskej oblasti našli od začiatku invázie 1288 zabitých civilistov

Takmer 1300 zabitých civilistov sa doteraz našlo v Kyjevskej oblasti od začiatku ruskej invázie na konci februára. Informuje o tom TASR na základe stredajšej správy britskej stanice BBC, ktorá sa odvoláva na agentúru Interfax-Ukrajina a tamojšiu políciu.

"Doteraz sme našli telá 1288 zabitých ľudí. Zdôrazňujem, že išlo o civilistov," uviedol náčelník polície Kyjevskej oblasti Andrij Niebytov, ktorého cituje agentúra Interfax-Ukrajina.

Ku koncu apríla hovorili ukrajinské úrady o približne tisícke nájdených zabitých civilistov v Kyjevskej oblasti.

18:30 Proces s ruským vojakom, ktorý sa priznal k spáchaniu vojnových zločinov, bude pokračovať vo štvrtok

Proces s 21-ročným ruským vojakom Vadimom Šišimarinom, ktorý sa v stredu pred súdom v Kyjeve priznal k spáchaniu vojnových zločinov na Ukrajine, bude pokračovať vo štvrtok. Proces v stredu prerušili - do nasledovného dňa - z dôvodu veľkého náporu novinárov v súdnej miestnosti, informovala stanica CNN.

Seržant Šišimarin, ktorý bol príslušníkom ruského tankového práporu, čelil pred súdom obvineniam z vojnových zločinov a plánovanej vraždy v spojitosti so zabitím 62-ročného muža na severovýchode Ukrajiny. K tomuto činu došlo 28. februára. V prípade usvedčenia mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody, informovala ešte minulý týždeň stanica BBC.

Obžaloba tvrdí, že obvinený spolu s ďalšími vojakmi cestoval v ukradnutom vozidle v oblasti neďaleko ukrajinského mesta Sumy, keď stretli neozbrojeného civilistu. Ten práve používal mobilný telefón. Šišimarinovi prikázali podľa agentúry AFP vystreliť na tohto muža s cieľom zabrániť mu, aby ukrajinským obrancom oznámil pozíciu ruských vojakov.

Ide o prvý takýto proces s ruským vojakom od začiatku ruskej invázie do susednej krajiny. Denník The Guardian komentuje, že je mimoriadne nezvyčajné, že proces prebieha v čase, keď vojenský konflikt stále trvá a takisto je bezprecedentné, že sa koná len niekoľko týždňov po spáchaní skutku. Obeť bola zastrelená pred menej ako troma mesiacmi v prvých dňoch invázie.

Súd si má pred vynesením rozsudku ešte vypočuť výpovede svedkov vrátane manželky zabitého muža a ďalšieho vojaka, ktorý sa so Šišimarinom nachádzal vo vozidle.

Rusko tvrdí, že stále nedisponuje žiadnymi podrobnosťami čo sa týka Šišimarinovho prípadu a obvinenia považuje za "neprijateľné" a vykonštruované, uviedol na stredajšej tlačovej konferencii hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

13:20 Na ruskej strane už padlo viac ako 28-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

Ukrajinská armáda zabila v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine približne 28 300 ruských vojakov. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na správy generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku.

Rusko podľa nich prišlo aj o 1251 tankov, 3043 bojových obrnených vozidiel, 2137 vozidiel a palivových nádrží, 586 delostreleckých systémov, 199 odpaľovacích raketových systémov, 91 systémov protivzdušnej obrany, 167 vrtuľníkov, 202 lietadiel, 441 dronov, 102 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 43 kusov špeciálnej techniky.

Iba počas utorka padlo na ruskej strane zhruba 400 vojakov.

SITA/AP Photo/Felipe Dana

10:00  Rusko rozmiestňuje vrtuľníky v Luhanskej oblasti a pokúša sa obkľúčiť kľúčové mesto v Doneckej oblasti

Rusi zintenzívnili svoje úsilie o zničenie ukrajinskej obrany v Luhanskej oblasti a priviezli ďalších 15 vrtuľníkov na posilnenie ofenzívy. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských vojenských predstaviteľov.

Ukrajinská obrana v okolí miest Sjevjerodoneck a Lysyčansk zostáva pod silným tlakom delostreleckého bombardovania a leteckých útokov, ktoré sa zvýšili aj v dedinách južnejšie, ako je napríklad Vrubivka.

Ruské sily sa snažia prelomiť ukrajinské línie v Luhanskej oblasti a dokončiť dobytie regiónu, v ktorom podľa odhadov ovládajú asi 90 % územia.

Šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že pri najnovších bojoch zahynuli štyria civilisti a Rusi zasiahli fabriku na výrobu dusíka v Sjevjerodonecku. „Ruský svet ničí všetko, čo mu stojí v ceste, snažiac sa presadiť takýto život v Luhanskej oblasti - bez ľudí, domov, tovární,“ povedal Hajdaj.

V susednej Doneckej oblasti sa ruské sily snažia obkľúčiť mesto Lymaň a získať plnú kontrolu nad neďalekou osadou Drobyševe. Ak uspejú, ukrajinská obrana v Lymane by bola zraniteľná voči útoku z troch smerov.

SITA/AP Photo/Alexei Alexandrov

9:00 Partizáni údajne zabili ruských dôstojníkov v Melitopoli

Ukrajinskí partizánski bojovníci údajne zabili niekoľko vysokých ruských dôstojníkov v meste Melitopoľ na juhu Ukrajiny. Na Telegrame to uviedla tamojšia regionálna správa.

Ruské sily okupujú spomenuté mesto od začiatku vojny. Melitopoľ je jedno z mála ukrajinských miest, kde sa Rusom podarilo dosadiť vlastné vedenie. Podľa regionálnej správy sa okupanti snažia situáciu utajiť, ruskí vojaci však v utorok aktívnejšie kontrolovali osobné autá v meste, keďže pravdepodobne pátrali po partizánoch.

Zatiaľ neboli poskytnuté žiadne podrobnosti o vraždách a túto správu nebolo možné okamžite potvrdiť.

Ukrajinci tvrdia, že v doterajšom priebehu vojny už zabili mnohých ruských generálov a iných dôstojníkov. Niekoľko týchto úmrtí potvrdili i samotní Rusi.

8:30 Ruské straty na Ukrajine zrejme vedú k „nejednotnému veleniu

Rusko zrejme využíva tisíce čečenských bojovníkov v oblasti juhoukrajinského mesta Mariupol a v Luhanskej oblasti, čo len zdôrazňuje jeho "značné problémy s vojenským personálom na Ukrajine", uviedlo v stredu ráno britské ministerstvo obrany v správe hodnotiacej tamojšiu bojovú situáciu. TASR správu prevzala zo stanice BBC.

"Napriek tomu, že ruské sily celé týždne obliehali Mariupol, vytrvalý ukrajinský odpor bránil Rusku v získaní úplnej kontroly nad mestom. Prekazil aj prvé ruské pokusy o dobytie kľúčového mesta a spôsobil veľké straty v radoch ruských síl," uviedlo ministerstvo.

Situácia viedla k tomu, že Rusko musí "do veľkej miery využívať pomocný personál", napísal britský rezort obrany vo svojom pravidelnom dennom spravodajskom hodnotení.

"Tieto (doplňujúce) sily zrejme pozostávajú z jednotlivcov -dobrovoľníkov a z oddielov Národnej gardy, ktorých úlohou je obvykle zaisťovať vládu vodcu čečenskej republiky Ramzana Kadyrova," uvádza sa v správe.

Ministerstvo ďalej uvádza, že Kadyrov pravdepodobne osobne dohliada na operácie nasadených bojovníkov, pričom jeho bratranec je zrejme čečenským poľným veliteľom v Mariupole.

Rezort britskej obrany dodáva, že takáto "nesúrodosť jednotiek" zrejme prispieva k nejednotnému veleniu, čo brzdí ruské operácie, cituje BBC.

8:00 Ľvov je podľa starostu terčom neustáleho ruského ostreľovania

Západoukrajinské mesto Ľvov blízko hraníc s Poľskom je neustále terčom ruského raketového ostreľovania, citovali v stredu tamojšie médiá starostu tohto mesta Andrija Sadového. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

V Ľvove sa nachádza veľké množstvo medzinárodných organizácií a cieľom týchto útokov je zneistiť ich, povedal Sadovyj pre ukrajinskú televíziu. Rusko sa podľa neho nezameralo len na tamojšiu vojenskú infraštruktúru, ale prostredníctvom ostreľovania chce vyvolať neustále napätie.

"Keď však ľudia včas reagujú na letecký poplach a ukryjú sa v ochranných krytoch, potom to nie je nebezpečné," dodal Sadovyj.

Staré mesto ľvovské je zaradené do Svetového kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO, pripomína DPA.

Ľudia videli rakety na periférii mesta a počuli veľmi silné explózie, uviedol Sadovyj. K škodám v samotnom Ľvove však podľa neho nedošlo. Obyvatelia však museli prakticky celú noc na utorok stráviť v krytoch, dodal.

V okolí mesta Javoriv v Ľvovskej oblasti bola raketovou paľbou zasiahnutá časť železničnej infraštruktúry. Ľvovský starosta podľa agentúry DPA pripomenul, že toto všetko sa deje len niekoľko kilometrov od hraníc s členským štátom Európskej únie Poľskom.

SITA/AP Photo/Nariman El-Mofty

Správy z predchádzajúceho dňa 17.5.2022:

21:07 Ruský vicepremiér prišiel do Chersonskej oblasti kontrolovanej Rusmi

Ruský vicepremiér Marat Chusnullin navštívil v utorok Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny, čo predstavuje znak zvyšujúceho sa vplyvu Ruska v tomto regióne.

Chersonská oblasť sa nachádza na juhu Ukrajiny mimo oblastí, na ktoré si nárokujú Ruskom podporovaní separatisti a už niekoľko týždňov je pod kontrolou ruských síl.

Chusnullin podľa agentúry RIA Novosti povedal, že Cherson by mohol zaujať „dôstojné miesto v našej ruskej rodine“. Povedal tiež, že Rusko organizuje opravy ciest a mostov a naznačil, že produkty z prevažne poľnohospodárskeho regiónu by sa mohli vyvážať do Ruska.

20:21 Ruský súd bude rozhodovať o označení pluku Azov za teroristickú organizáciu

Ruské ministerstvo spravodlivosti požiadalo ruský najvyšší súd, aby označil ukrajinský pluk Azov za teroristickú organizáciu. Príslušný súdny proces sa má začať 26. mája. 

SITA/AP Photo/Alexei Alexandrov

Stovky bojovníkov pluku Azov strávili v podzemí Rusmi obliehaných a bombardovaných oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupoľ dlhé týždne a nakoniec ich odtiaľ v noci z pondelka na utorok ruskí vojaci odviezli autobusmi na územie ovládané proruskými separatistami. Moskva tvrdí, že bojovníci Azovu sa vzdali a teraz sú v zajatí – ukrajinské vedenie zas nazvalo ich prevoz do samozvanej Doneckej ľudovej republiky evakuáciou.

19:45 Kyjev dúfa vo výmenu mariupoľských obrancov

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin nazval bojovníkov z Azovstaľu „nacistickými zločincami“, ktorí by mali byť vylúčení z akýchkoľvek budúcich výmen.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v utorok vyjadrila nádej, že 264 mariupoľských obrancov z oceliarne Azovstaľ bude vymenených za ruských vojnových zajatcov. Verí, že sa tak udeje napriek poznámkam predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina, ktorý ich označil za „zločincov“, ktorí by mali „čeliť spravodlivosti“.

Maľarová na utorkovom brífingu uviedla, že Volodinov komentár je politické vyhlásenie „koncipované ako vnútorná propaganda, so zreteľom na vnútorné politické procesy v Ruskej federácii“. Dodala, že z pohľadu Ukrajiny už trvá proces vyjednávania aj samotná záchranná operácia.

18:28 Pri útoku ruských síl v Černihivskej oblasti zomrelo osem ľudí, 12 je zranených

Osem ľudí prišlo v utorok o život a 12 utrpelo zranenia pri nálete ruských síl na obec Desna v Černihivskej oblasti ležiacej na severe Ukrajiny, v ktorej sa nachádza vojenská základňa. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na miestne záchranné zložky.

V dedine Desna, ktorá leží zhruba 70 kilometrov severne od ukrajinskej metropoly Kyjev, sa nachádza veľké vojenské výcvikové stredisko.

K útoku došlo niekoľko týždňov po tom, čo Rusko stiahlo svoje jednotky z tejto oblasti a ohlásilo, že svoje vojenské úsilie zameria na Donbas na východe Ukrajiny.

17:58 Bývalý ruský plukovník v štátnej televízii skritizoval inváziu na Ukrajinu

K zriedkavej verejnej kritike vedenia ruských vojenských operácií na Ukrajine sa odhodlal bývalý popredný ruský dôstojník. Ako referuje spravodajský web CNN, Michail Chodarenok v štátnej televízii zároveň varoval, že situácia sa pre Rusko ešte zhorší.

„Nepime ´informačné lieky na upokojenie´ o nejakom morálnom alebo psychologickom kolapse ukrajinských ozbrojených síl,“ povedal plukovník vo výslužbe vo vysielaní ruského Prvého kanála. „Nič z toho sa nepribližuje realite,“ dodal.

Po týchto slovách nasledoval nesúhlas zo strany moderátora, na čo Chodarenok odpovedal, že vzhľadom na pomoc od Európy by Ukrajina mohla vyzbrojiť až milión ľudí. „Musíme vidieť túto realitu blízkej budúcnosti a musíme to zvážiť v našich operačných a strategických výpočtoch. Úprimne povedané, situácia sa pre nás bude zhoršovať,“ varoval.

15:52 Zelenskyj hovoril so Scholzom o situácii na fronte

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj diskutoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o situácii na vojnovom fronte. Lídri tiež hovorili o posilnení sankcií a tlaku na Rusko, ako aj vyhliadkach na mier. 

Zelenskyj to uviedol na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter s tým, že rozhovory s nemeckým kancelárom boli produktívne. Zároveň sa poďakoval za nemeckú podporu Ukrajiny, vrátane tej vojenskej, a vyjadril sa, že sa sa tešia „na ďalšiu pomoc Nemecka na ceste Ukrajiny k plnému členstvu v EÚ“.

13:36 Medzi obeťami v masových hroboch na Ukrajine rezort neeviduje občanov SR

Medzi obeťami, ktoré boli doteraz objavené v masových hroboch na Ukrajine, rezort diplomacie neeviduje žiadnych slovenských občanov. V utorok to potvrdil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.

„Viem potvrdiť, že zatiaľ nemáme žiadne indície, či už zo Slovenska alebo Ukrajiny, že by medzi obeťami, ktoré boli doteraz objavené v masových hroboch, ktoré sa na dennej báze objavujú na území Ukrajiny, bol slovenský občan,“ uviedol Korčok.

12:54 Rusko vyhostí dvoch fínskych diplomatov pre konfrontačnú politiku Helsínk

Rusko v utorok oznámilo, že vyhostí dvoch zamestnancov fínskeho veľvyslanectva v Moskve v rámci reakcie na obdobný krok Fínska i na posielanie zbraní na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí, zverejneného na jeho oficiálnej webovej stránke.

Ruský rezort diplomacie uvádza, že si v utorok predvolal fínskeho veľvyslanca v Rusku Anttiho Helanterä a vyjadril mu protest v súvislosti s vyhostením dvoch zamestnancov ruského veľvyslanectva v Helsinkách, ku ktorému Fínsko podľa ministerstva pristúpilo v rámci protiruskej sankčnej kampane Európskej únie.

11:45 Vatikánsky sekretár pre vzťahy so zahraničím navštívi tento týždeň Kyjev

Vatikánsky sekretár pre vzťahy s inými štátmi arcibiskup Paul Gallagher navštívi tento týždeň Kyjev. Gallagherova cesta sa uskutoční v čase, keď sa Vatikán svoje obavy o Ukrajinu snaží vyvážiť s úsilím o udržanie otvorených kanálov pre dialóg s Ruskom.

Gallagher by mal do Kyjeva doraziť v stredu a v piatok sa má stretnúť s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Táto návšteva sa pritom mala uskutočniť ešte pred Veľkou nocou, avšak bola posunutá, pretože arcibiskup sa vtedy nakazil koronavírusom.

8:45 V hromadnom hrobe pri Kyjeve našli telo českého občana

V jednom z hromadných hrobov pri Kyjeve našli telo českého občana. Naznačujú to dokumenty, ktoré boli v hrobe s tromi obeťami. Informuje o tom spravodajský portál iDNES.cz s odvolaním sa na noviny Ukrajinská pravda. Úmrtie českého občana pre portál potvrdilo aj ministerstvo zahraničia.

7:55 Operácia na záchranu obrancov Mariupoľu bude pokračovať

S týmto vyhlásením prišiel Zelenskyj krátko po tom, ako námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v pondelok neskoro večer oznámila, že z obliehaného závodu Azovstaľ evakuovali v pondelok viac ako 260 ukrajinských vojakov.

Časť z nich - 53 ťažko zranených - previezli do zdravotníckeho zariadenia v meste Novoazovsk, ktoré sa sa nachádza na území proruskej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

Ďalších 211 osôb bolo vyvezených cez humanitárny koridor do mesta Olenivka, dodala Maľarová.

Ich návrat domov sa uskutoční prostredníctvom ich výmeny s ruskou stranou, spresnila. Olenivka je mesto neďaleko Donecka na frontovej línii súčasných bojov, ale tiež na území okupovanom Ruskom.

Informácie z predchádzajúceho dňa (16.5.) si môžete prečítať nižšie: 

19:40 Ruské ostreľovanie v Sjevjerodonecku si vyžiadalo desať obetí

Najmenej desať ľudí zahynulo pri ostreľovaní východoukrajinského mesta Sjevjerodoneck, ktoré je takmer úplne obkľúčené ruskými vojakmi. V pondelok to na sociálnej sieti Telegram napísal gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Ruskí vojaci "ostreľujú Sjevjerodoneck bez prestávky," uviedol Hajdaj. "Najmenej desať ľudí zahynulo. V súčasnosti je oblasť extrémne náročné skontrolovať," dodal gubernátor.

Východ Ukrajiny je v posledných týždňoch terčom neustáleho bombardovania zo strany ruskej armády, ktorá sa snaží prevziať kontrolu nad regiónom, napísala na svojom webe britská spravodajská stanica Sky News.

17:50 Zelenskyj poďakoval vojakom, ktorí vyhnali Rusov z Charkiva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poslal ďakovnú správu ukrajinským vojakom, ktorí vyhnali ruských vojakov z druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkiv. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Ukrajinské sily v ostatných dňoch získavajú späť územia v severovýchodných oblastiach a vytláčajú Rusov ďaleko od mesta, ktoré prežilo týždne ťažkého bombardovania. V pondelok ukrajinskí vojaci zverejnili zábery dokazujúce, že dosiahli hranicu s Ruskom.

„227. prápor 127. brigády územnej obrany Ukrajiny! Ďakujem pekne!“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na Instagrame.

„Od všetkých Ukrajincov, od každého, odo mňa a od mojej rodiny. Moja vďačnosť nemá hraníc. Všetkým prajem zdravie a dávajte na seba pozor. Sláva Ukrajine!“ dodal Zelenskyj.

13:30 Ukrajinské sily odrazili vpád ruských vojakov v Sumskej oblasti

Ukrajinskí pohraničníci odrazili vpád ruskej sabotážnej a prieskumnej skupiny v Sumskej oblasti ležiacej na severovýchode Ukrajiny. Oznámil to v pondelok tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Žyvyckyj v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že skupina Rusov vstúpila na ukrajinské územie, pričom sa snažila kryť mínometnými granátmi, granátmi a streľbou z automatických zbraní. Skupina sa však nakoniec po protiútoku ukrajinských síl stiahla.

Agentúra Reuters však upozorňuje, že túto správu nedokázala nezávisle overiť.

Ruské jednotky vstúpili do Sumskej oblasti ležiacej pri ruských hraniciach krátko po začiatku ruskej vojenskej invázie. Ukrajinským silám sa však podarilo túto oblasť dobyť späť na začiatku apríla a odvtedy sa pripravujú na ďalšie možné ruské útoky, píše Reuters.

Agentúra zároveň upozorňuje, že ukrajinskej armáde sa po viac než 80 dňoch od začiatku invázie podarilo vydobyť viacero úspechov, keď sa im podarilo prinúť ruských veliteľov upustiť od postupu na hlavné mesto Kyjev a získať späť časť územia okolo druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov.

SITA/AP Photo/Mstyslav Chernov

12:50 „Uvedomil som si, že žijem, opísal Ukrajinec pochovaný zaživa ruskými vojakmi

Jedno z údajných zverstiev páchaných ruskými vojakmi vo vojne na Ukrajine proti tamojším civilistom opísala najnovšie jedna z jej obetí, ktorej príbeh v pondelok priniesol aj portál britskej stanice Sky News.

Ukrajinského civilistu Mykolu Rusi údajne aj s jeho dvoma bratmi donútili kľaknúť si na okraj čerstvo vykopanej jamy vedľa pšeničného poľa na severe Ukrajiny. Predtým im zaviazali oči a spútali ich.

Ruskí vojaci sotili Mykolu do hrobu na Jevhena, potom zacítil váhu Dymytrovho tela, ktoré na neho dopadlo. Neskôr si uvedomil, že niekto na nich lopatou hádže zem.

"Uvedomil som si, že žijem," povedal 33-ročný Mykola.

Projektil mu zasiahol hornú čeľusť zvnútra líca bez toho, aby mu spôsobil veľké zranenie, ale podľa opisu musel ešte Mykola po prežitej poprave zvládnuť mučivú cestu domov - celý čas sa musel vyhýbať ruským silám.

Jeho opis tvorí základ jedného z tisícov prípadov, ktoré ukrajinskí prokurátori zbierajú proti ruským ozbrojeným silám - obviňujú ich z páchania vojnových zločinov vrátane svojvoľných popráv, mučenia a znásilňovania.

9:40 Ukrajinské jednotky brániace Charkov dosiahli hranice s Ruskom

Ukrajinské jednotky brániace mesto Charkov ležiace na severovýchode krajiny dosiahli štátne hranice s Ruskom, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Oleh Sinehubov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Sme hrdí na vojakov 227. práporu 127. brigády Síl územnej obrany ukrajinskej armády (TrO ZSU), ktorí obnovili hraničné značenie na štátnych hraniciach. Ďakujeme každému, kto riskuje život pri oslobodzovaní Ukrajiny od ruských votrelcov. Máme pred sebou ešte veľa práce – spoločne k víťazstvu!" napísal v príspevku na sociálnej sieti Telegram Sinehubov.

Agentúry Reuters však upozorňuje, že túto správu nedokázala nezávisle overiť, pričom si všíma, že z príspevku gubernátora Charkovskej oblasti nie je jasné, koľkým vojakom sa podarilo na hranice dostať, a ani to, kde presne sa im hranice podarilo dosiahnuť.

Ukrajinské jednotky spustili protiútok v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, pričom prinútil ruské jednotky, aby sa stiahli z druhého najväčšieho mesta krajiny Charkova, píše Reuters. Boje v tejto časti krajiny zosilneli po tom, ako sa ruské vojská nedávno stiahli zo severu Ukrajiny a okolia Kyjeva a zamerali sa na ukrajinský východ.

8:50 Bielorusko rozmiestňuje špeciálne sily popri hraniciach s Ukrajinou

Britské ministerstvo obrany hlásilo v pondelok zvýšenú aktivitu bieloruských ozbrojených síl, ktorá naznačuje, že je súčasťou taktiky účinne zabrániť vyslaniu ukrajinských vojakov na posilnenie príslušníkov armády, ktorí už bojujú s Ruskom o ovládnutie východoukrajinského územia Donbas. Informácie priniesol portál britskej stanice Sky News.

Britské ministerstvo vo svojej každodennej aktuálnej správe uviedlo, že Bielorusko ako spojenec Ruska "oznámilo rozmiestnenie špeciálnych síl popri ukrajinských hraniciach, ako aj jednotiek protivzdušnej obrany, delostrelectva a raketových síl na výcvikových strelniciach na západe krajiny".

"Prítomnosť bieloruských síl blízko hraníc zrejme pripúta k tejto lokalite ukrajinských vojakov, takže sa nebudú môcť presunúť na Donbas a posilniť tamojšie operácie," vysvetlilo ministerstvo.

V aktuálnej správe však rezort britskej obrany napísal, že napriek predchádzajúcim špekuláciám sa bieloruské sily priamo nezapojili do vojnového konfliktu, pretože bieloruský prezident a spojenec ruského lídra Vladimira Putina, Alexandr Lukašenko, "pravdepodobne balansuje medzi podporou ruskej invázie na Ukrajine a želaním vyhnúť sa priamej vojenskej účasti, aby jeho krajinu nepostihli západné sankcie, odveta Ukrajiny či prípadná nespokojnosť v radoch bieloruskej armády".

7:40 Ruské jednotky v snahe postúpiť na západ k hraniciam Luhanskej a Doneckej oblasti utrpeli veľké straty

Ukrajinská armáda tvrdí, že ruské jednotky „utrpeli významné straty ľudského potenciálu a vybavenia" v snahe postúpiť na západ k hraniciam Luhanskej a Doneckej oblasti. „V niektorých oblastiach početné stavy ruských jednotiek klesli na necelých 20 percent," uviedol v nedeľu večer generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Informuje o tom portál cnn.com.

„V smere Popasna pre veľké straty a neschopnosť pôsobiť samostatne sa výsadkové jednotky ozbrojených síl Ruskej federácie spájajú s predstaviteľmi ruských súkromných vojenských oddielov," povedal hovorca ukrajinského generálneho štábu Oleksandr Štupun. Rusi sa okrem toho niekoľko týždňov snažia posunúť na juh od mesta Izjum a ukrajinský generálny štáb v nedeľu povedal, že sa neúspešne pokúšajú viesť ofenzívu a útočné operácie smerom k dvom dedinám južne od mesta.

Ukrajinská armáda dodala, že ruské sily severne a východe od Charkiva sa snažia brániť svoje pozície, aby „predišli postupu našich vojakov k štátnym hraniciam Ukrajiny", pričom pokračujú v bombardovaní mestečiek a dedín, ktoré Ukrajina nedávno oslobodila.

7:30 Zelenskyj chce žiadať o podporu aj africké a ázijské krajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce žiadať o pomoc pre svoju krajinu čeliacu ruskej agresii aj v Afrike a Ázii. S týmto zámerom plánuje vystúpiť pred parlamentmi ďalších krajín, uviedol v pravidelnom videopríhovore v noci na pondelok. Informácie priniesla agentúra DPA.

Zelenskyj sa v uplynulých mesiacoch snažil získať podporu okrem iného vystúpeniami pred poslancami početných európskych krajín, s ktorými sa spojil prostredníctvom videokonferencie. O týždeň sa chce obrátiť i na Svetové ekonomické fórum v Davose, na ktorého zasadnutí sa bude hovoriť aj o obnove Ukrajiny po vojne.

Cieľom je aj sprísnenie sankcií proti Rusku, zdôraznil ukrajinský líder. "Okupanti musia pociťovať, že cena vojny pre nich neustále rastie," vyhlásil v najnovšom odkaze. Prioritou je podľa neho ropné embargo. "Bez ohľadu na to, ako veľmi sa Moskva snaží tomuto rozhodnutiu zabrániť, čas závislosti Európy od ruských energetických zdrojov sa blíži ku koncu. A to sa nezmení," citovala Zelenského DPA.

7:00 Ľvov hlásil kybernetické útoky

Predpokladaní ruskí hekeri zaútočili na systémy samosprávy v západoukrajinskom meste Ľvov, oznámil v nedeľu večer zástupca starostu Andrij Moskalenko. TASR informácie prevzala od agentúry DPA.

Upozornil tiež na to, že Rusko v rámci svojej invázie na Ukrajinu podniká aj kybernetické útoky, a varoval občanov, aby si dávali pozor na internete i mimo neho, píše DPA.

Agentúra dopĺňa, že Ukrajina je už dlho terčom hekerckých skupín, ktoré západní experti na počítačovú bezpečnosť spájajú s ruskými tajnými službami. Po začiatku ruskej invázie sa očakávalo aj vystupňovanie kybernetických útokov, ich výraznejší nárast však nebol zaznamenaný.

Informácie z predchádzajúceho dňa (15.5.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 Ukrajina môže vyhrať vojnu s Ruskom, tvrdí Stoltenberg

Ukrajina môže zvíťaziť vo vojne s Ruskom, povedal v nedeľu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, ktorý zároveň vyzval NATO, aby pokračovalo v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ukrajina môže túto vojnu vyhrať. Ukrajinci statočne bránia svoju vlasť. Musíme vystupňovať a udržať našu... podporu Ukrajine,“ povedal Stoltenberg po skončení neformálneho zasadnutia Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí. Zároveň vyjadril presvedčenie, že ak Fínsko a Švédsko podľa očakávania vstúpia do NATO, prispeje to k posilneniu bezpečnosti v Európe.

SITA/AP Photo/Olivier Matthys, File

„Demonštruje to skutočnosť, že dvere NATO sú otvorené a že sa agresia nevypláca,“ povedal Stoltenberg počas virtuálneho vystúpenia pred novinármi po berlínskej schôdzke.

Vyjadril tiež presvedčenie, že sa podarí nájsť riešenie v súvislosti s obavami Turecka, týkajúcimi sa vstupu Fínska a Švédska do Aliancie.

Som presvedčený, že dokážeme nájsť spoločnú pôdu, konsenzus o tom, ako pokračovať v otázkach členstva, uviedol s tým, že zostáva v kontakte s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom.

17:00 Ukrajinské ozbrojené sily na frontových líniách nasadili viacero amerických húfníc M-77

Objekt vojenskej infraštruktúry v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny bol v nedeľu ráno terčom raketového útoku ruskej armády. Podľa agentúry Reuters to na svojom konte v aplikácii Telegram uviedol jej gubernátor Maksym Kozyckyj.

„Štyri nepriateľské rakety zasiahli objekt vojenskej infraštruktúry v okrese Javoriv neďaleko hraníc s Poľskom. Objekt je úplne zničený. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete. Lekársku pomoc nikto nevyhľadal,“ napísal Kozyckyj.

Velenie ukrajinských vzdušných síl Západ v príspevku na sociálnej sieti uviedlo, že z Čierneho mora bolo na Ľvovskú oblasť vypálených niekoľko rakiet. Dve rakety boli zničené skôr, ako zasiahli svoje ciele.

12:00 Rusko po víťazstve Ukrajiny na Eurovízii zhodilo fosforové bomby na Azovstaľ 

Rusko zhodilo fosforov bomby na oceliarne Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ po tom, čo Ukrajina v sobotu večer zvíťazila v pesničkovej súťaži Eurovízia. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá sa v nedeľu odvolala na ukrajinské zdroje.

„Na zem prišlo peklo. Do Azovstaľu,“ napísal na platforme Telegram poradca starostu Mariupola Petro Andriuščenko. Zdieľal tiež video, na ktorom bol spomínaný útok zachytený. Na zázname, ktorý podľa AFP nebolo možné nezávisle overiť, bolo vidieť aj delostreleckú paľbu.

Fosforové bomby sú zápalnou muníciou, ktorá sa pri kontakte s kyslíkom vznieti a spôsobí ničivé škody. Ich použitie v obývaných oblastiach je na základe medzinárodného práva zakázané.

Andriuščenko zverejnil aj fotografie znázorňujúce nápisy na bombách, ktoré naznačujú, že boli zhodené v reakcii na víťazstvo Ukrajiny na Eurovízii, píše AFP. Zdroj fotografií nebol známy, na munícii však bolo v ruštine napísané: „Kalusha, ako bolo požadované! Do Azovstaľu“. A po anglicky: „Pomôžte Mariupolu - Pomôžte Azovstaľu hneď teraz“, s dátumom 14. mája. Boli to slová, ktoré vyslovil spevák ukrajinskej skupiny Kalush Orchestra počas výzvy z pódia po víťazstve v súťaži v talianskom Turíne.

Rusko bolo z pesničkovej súťaže Eurovízia kvôli vojne na Ukrajine vylúčené, pripomína AFP. V obliehaných oceliarňach v Mariupole sa na základe tvrdení Ukrajiny nachádza približne 1000 ľudí. Pokusy o ich záchranu sa ukázali ako komplikované, odmietajú sa však podriadiť ruským výzvam, aby sa vzdali.

11:30 Rusko opäť útočilo v blízkosti poľských hraníc 

Objekt vojenskej infraštruktúry v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny bol v nedeľu ráno terčom raketového útoku ruskej armády. Podľa agentúry Reuters to na svojom konte v aplikácii Telegram uviedol jej gubernátor Maksym Kozyckyj.

„Štyri nepriateľské rakety zasiahli objekt vojenskej infraštruktúry v okrese Javoriv neďaleko hraníc s Poľskom. Objekt je úplne zničený. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete. Lekársku pomoc nikto nevyhľadal,“ napísal Kozyckyj.

Velenie ukrajinských vzdušných síl Západ v príspevku na sociálnej sieti uviedlo, že z Čierneho mora bolo na Ľvovskú oblasť vypálených niekoľko rakiet. Dve rakety boli zničené skôr, ako zasiahli svoje ciele.

9:45 Podľa Británie Rusko na Ukrajine stratilo tretinu svojich pozemných síl

Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu pravdepodobne prišlo o „jednu tretinu“ svojich pozemných jednotiek, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala od stanice Sky News.

Ministerstvo vo svojej najnovšej správe k vývoji na Ukrajine tiež dodalo, že ruská ofenzíva vo východoukrajinskom priemyselnom regióne Donbas „stratila dynamiku a výrazne zaostáva za plánom“. Rusku sa podľa britského rezortu obrany za uplynulý mesiac vôbec „nepodarilo“ dosiahnuť žiadne „výrazné územné zisky“.

„Ruské sily sú čoraz viac obmedzované zníženými schopnosťami, pretrvávajúcou nízkou morálkou a zníženou bojovou účinnosťou,“ uviedlo ministerstvo v správe.„Je nepravdepodobné, že by Rusko v priebehu nasledujúcich 30 dní dramaticky urýchlilo tempo svojho postupu,“ dodalo.

7:00 Ukrajinský prezident podpísal zákon o zákaze proruských strán

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v sobotu zákon umožňujúci zakázať činnosť politickým stranám, ktoré ospravedlňujú, uznávajú alebo popierajú ozbrojenú agresiu Ruska voči Ukrajine.

Oznámil to šéf právneho výboru ukrajinského parlamentu, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AP.

Od konca marca bola na Ukrajine pozastavená činnosť 11 politických strán s väzbami na Ruskú federáciu. Rozhodla o tom Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) s tým, že zákaz bude platiť počas stanného práva vyhláseného po ruskej invázii.

Informácie z predchádzajúceho dňa (14.5.) si môžete prečítať nižšie: 

19:00 Do Kyjeva pricestovala delegácia amerických senátorov, stretla sa zo Zelenským 

Do Kyjeva pricestovala v sobotu delegácia členov Senátu Kongresu USA vedená popredným republikánskym senátorom Mitchom McConnellom. V ukrajinskej metropole ich privítal prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa im poďakoval za americkú podporu v boji proti ruskej vojenskej agresii. 

„Ďakujem, že zohrávate poprednú úlohu v podpore nášho boja, ktorý je nielen bojom za našu krajinu, ale aj zápasom za demokratické hodnoty a slobody. Naozaj si to ceníme,“ povedal Zelenskyj členom americkej delegácie podľa denníka The Guardian. 

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Okrem Mitcha McConnela ju tvorili aj ďalší republikáni: Susan Collinsová, John Barraso a John Cornyn. Zelenskyj vyzdvihol ich príchod ako jasný prejav toho, že poskytovanie pomoci Ukrajine podporujú obe hlavné politické strany v USA, republikáni i demokrati.

„Rusko pácha genocídu ukrajinského ľudu. Dopúšťa sa vojnových zločinov, ktoré desia celý svet: mučenia, masových popráv, znásilňovania. Európa takéto zločiny nezažila od druhej svetovej vojny,“ povedal ukrajinský prezident americkým senátorom. 

17:00 Sergej Lavrov tvrdí, že Západ jeho krajine vyhlásil totálnu hybridnú vojnu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že Západ jeho krajine vyhlásil „totálnu hybridnú vojnu". Lavrov dodal, že je ťažké predpovedať, ako dlho bude tento konflikt so Západom trvať. Poznamenal pritom, že snaha o izoláciu Ruska bude neúspešná. „Západní politici by mali pochopiť, že ich snaha izolovať našu krajinu je márna", povedal Lavrov. Informuje o tom portál news.sky.com.

16:15 Skupina G7 nikdy neuzná hranice, ktoré Rusko zmení silou

Priemyselne najrozvinutejšie krajiny skupiny G7 prisľúbili v sobotu rozšírenie sankcií na sektory, od ktorých je Rusko závislé. Zároveň varovali Čínu v súvislosti s marením sankčných opatrení voči Moskve za ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.

Ministri zahraničných vecí G7 vo vyhlásení zverejnenom na záver dvojdňového rokovania v Nemecku ďalej uviedli, že nikdy neuznajú hranice, ktoré sa Rusko snaží vojnou na Ukrajine zmeniť. Celý článok nájdete na tomto odkaze.

12:10 Moskva bude reagovať, ak NATO rozmiestni jadrové sily blízko ruských hraníc

Moskva podnikne primerané preventívne opatrenia v prípade, že Severoatlantická aliancia (NATO) rozmiestni jadrové sily a infraštruktúru v blízkosti ruských hraníc, uviedol v sobotu námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško, ktorého citovali tamojšie agentúry. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Bude nevyhnutné reagovať... podniknutím adekvátnych preventívnych opatrení, ktoré by zaistili životaschopnosť odstrašenia, “uviedol Gruško podľa agentúry Interfax.

Viac sa dočítate v článku tu.

10:20 Agentúra Reuters informuje, že stovky tiel ruských vojakov čakajú v chladiarenskom vlaku pri Kyjeve

Telá mŕtvych ruských vojakov zabitých na Ukrajine prevážali na koľajisko pri Kyjeve a spolu so stovkami ďalších umiestnili do chladiarenského vlaku, kde čakajú na čas, kedy budú môcť byť vrátené späť svojim rodinám. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá o tom informovala v sobotu.

„Väčšina z nich bola privezená z Kyjevskej oblasti; sú tu aj niekoľkí z Černihivskej oblasti i z niektorých ďalších oblastí,“ uviedol hlavný civilno-vojenský styčný dôstojník Volodymyr Ljamzin, kým ľudia oblečení v bielom ochrannom odeve nakladali vaky s telami do skriňových vagónov. Ako dodal, chladiarenské vlaky umiestnené v iných regiónoch na Ukrajine sa používajú na rovnaký pochmúrny účel.

8:00 Pluk Azov bude v Mariupole vzdorovať „tak dlho, ako bude môcť“

Ukrajinskí vojaci v zničenom obliehanom prístavnom meste Mariupol budú vzdorovať ruským jednotkám napriek nedostatku munície, jedla, vody a liekov „tak dlho, ako budú môcť“, uviedol v piatok zástupca veliteľa pluku Azov Sviatoslav Palamar. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Zranení členovia Azovu v meste MariupoľSITA/Dmytro 'Orest' Kozatskyi/ASFR of the UNGPO via APZranení členovia Azovu v meste Mariupoľ

SITA/Dmytro 'Orest' Kozatskyi/ASFR of the UNGPO via AP

SITA/Dmytro 'Orest' Kozatskyi/ASFR of the UNGPO via AP

Palamar počas online zasadania kyjevského bezpečnostného fóra povedal, že ruské jednotky pokračujú v útokoch na areál oceliarní Azovstaľ - poslednej bašty ukrajinského odporu v Mariupole - kde sa nachádzajú ukrajinskí obrancovia. „Pokračujeme v kladení odporu a dodržiavame rozkaz našich vysokopostavených politických lídrov udržiavať obranu. Udržiavame  obranu a pokračujeme v boji napriek všetkému,“ uviedol Palamar.

V rozhovore s panelom, v ktorom boli okrem iných aj americkí generáli Philip M. Breedlove a Wesley K. Clark, Palamar apeloval na USA, aby pomohli evakuovať približne 600 zranených ukrajinských vojakov z oceliarní Azovstaľ a pomohli z areálu dostať zvyšok ukrajinských síl.

Členovia pluku Azov, ktorí sa naďalej nachádzajú v areáli Azovstaľu, sa opakovanie odmietli vzdať ruským jednotkám pre obavy, že by mohli byť zavraždení alebo mučení, pripomína AP.

Informácie z predchádzajúceho dňa (13.5.) si môžete prečítať nižšie: 

20:34 Rusko preruší dodávky elektriny do Fínska

Fínsky prevádzkovateľ elektrickej siete Fingrid uviedol, že ruská spoločnosť Inter RAO zastavuje dodávky pre „problémy s prijímaním platieb za elektrinu predanú na trhu“. Toto oznámenie prichádza deň po tom, čo Fínsko avizovalo svoj zámer vstúpiť do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Fínsko nakupuje len 10 % svojej elektriny z Ruska a podľa Fingridu tento nedostatok vykompenzuje získaním väčšieho množstva energie zo Švédska a zvýšením domácej výroby. Fínsko očakáva, že sa v roku 2023 stane sebestačným v oblasti elektrickej energie, dodal Fingrid.

19:38 Rusi v Zaporižskej oblasti zadržiavajú obyvateľov, nútia mladistvých kopať zákopy

V Zaporižskej oblasti uniesli ruskí okupanti dovedna 271 ľudí. Na Telegrame to uviedol regionálny gubernátor Oleksandr Staruch s tým, že v zajatí naďalej zostáva viac ako 100 osôb.

„Mnohí obyvatelia dočasne okupovaných území sú zadržiavaní, vrátane maloletých alebo detí, aby kopali zákopy v južných okresoch Zaporižskej oblasti. Miestnych farmárov nútia spolupracovať. Okrem toho okupanti vyvážajú do Ruska poľnohospodárske stroje či obilie,“ poznamenal Staruch.

17:44 Šéf Pentagónu telefonoval Šojguovi; vyzval ho na okamžité prímerie na Ukrajine

Americký minister obrany Lloyd Austin vyzval v piatok ruského rezortného partnera Sergeja Šojgua, aby okamžite pristúpil k zavedeniu prímeria na Ukrajine. Išlo o prvý telefonický rozhovor medzi šéfmi silových rezortov USA a Ruska od 18. februára.

„Lloyd Austin naliehal na okamžité prímerie na Ukrajine a zdôraznil dôležitosť udržiavania komunikačných liniek,“ uviedol Pentagón vo zverejnenom vyhlásení. Washington viac informácií o telefonáte bezprostredne neposkytol.

16:49 Kuleba vyzval G7: Skonfiškujte ruský majetok, pomôže pri obnove Ukrajiny

„Hovoríme o stovkách miliárd dolárov. Rusko musí platiť, “ povedal šéf ukrajinskej diplomacie.

Kuleba mal v piatok v Nemecku stretnutie s ministrami zahraničných vecí z krajín G7, na ktorom sa zúčastnil aj ich rezortný kolega z Moldavska.

Nemecký minister financií Christian Lindner už skôr vyhlásil, že takýto krok podporuje. Pre nemecký týždenník Der Spiegel povedal: „V prípade majetku ruského štátu môj zmysel pre spravodlivosť hovorí v prospech toho.“

15:15 V Chersonskej oblasti horí 1500 hektárov lesa

V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny horí viac ako 1500 hektárov lesa. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Keďže naďalej pokračujú boje na hraniciach medzi Mykolajivskou a Dnipropetrovskou oblasťou, situácia sa stáva kritickou, keďže ruskí okupanti pokračujú v posilňovaní svojich pozícií a práve zo spomenutej Chersonskej oblasti ostreľujú susedné regióny.

13:45 Rusko pravdepodobne zintenzívni bombardovanie mariupoľskej oceliarne, tvrdí ukrajinská armáda

Rusko pokračuje v delostreleckom ostreľovaní a náletoch na juhoukrajinské mesto Mariupoľ ležiace na pobreží Azovského mora. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na ukrajinské ozbrojené sily.

Ruské sily sústreďujú svoje úsilie na zablokovanie ukrajinských jednotiek v blízkosti oceliarne Azovstaľ, ktorá je posledná oblasť v meste, ktorá nie je pod kontrolou Ruska.

Hovorca armády Oleksandr Štupun povedal, že Rusko sa pokúša prevziať „plnú kontrolu nad mestom a potlačiť odpor ukrajinských obrancov“. Podľa neho sa očakáva, že Rusko zintenzívni bombardovanie oceliarne, keď už z nej evakuovali všetkých civilistov.

12:32 Začal sa prvý súd týkajúci sa ruských vojnových zločinov

V Kyjeve sa v piatok začal prvý súdny proces, v ktorom sa riešia obvinenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine príslušníkmi ruských inváznych vojsk. Pred súd predstúpil 21-ročný vojak, ktorý je obvinený zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.

Obvinený Vadim Šišimarin môže za zabitie civilistu, ku ktorému došlo koncom februára v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, dostať až doživotie.SITA/AP Photo/Efrem LukatskyObvinený Vadim Šišimarin môže za zabitie civilistu, ku ktorému došlo koncom februára v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, dostať až doživotie.Viac si prečítate na tomto mieste.

11:56 Ukrajinské sily zabránili pokusom Rusov prekročiť rieku v regióne Donbas

Podľa britského ministerstva obrany ukrajinské sily zabránili pokusom Rusov prekročiť rieku v regióne Donbas. Prekračovanie rieky v oblasti bojov je „veľmi riskantným manévrom“ a hovorí o tlaku, pod ktorým sú ruskí velitelia, aby dosiahli pokrok na východe Ukrajiny, uviedlo britské ministerstvo. Dodalo, že Rusko nedokázalo významne pokročiť napriek tomu, že do oblasti presunulo vojakov, ktorých stiahlo z Kyjivskej a Černihivskej oblasti.

10:22 EÚ poskytne Ukrajine ďalších 500 miliónov eur na vojenskú pomoc Ukrajine

Európska únia poskytne Ukrajine, ktorá sa už 79. deň bráni ruskej agresii, ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Oznámil to v piatok šéf diplomacie EÚ Joseph Borrell, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí  ministrov zahraničných vecí skupiny G7 v Nemecku. 

Borrell zároveň vyjadril presvedčenie, že krajinám Európskej únie sa už v najbližších dňoch podarí dohodnúť na šiestom balíku sankcií voči Rusku, ktorý by postupne zaviedol embargo na dovoz ruskej ropy.

7:32 Ruské sily zničili na Ukrajine už 570 zdravotníckych zariadení

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer v pravidelnom videoprejave k národu vyhlásil, že ruské sily od začiatku vojenskej ofenzívy na Ukrajine poškodili 570 zdravotníckych zariadení, pričom úplne zničili 101 nemocníc. Toto konanie nazval barbarstvom a hlúposťou. 

Zelenskyj tiež uviedol, že ruské sily vo štvrtok pri ostreľovaní Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny zasiahli dve školy. Stanica Sky News predtým informovala, že tento útok v meste Novhorod-Siverskyj si vyžiadal tri obete na životoch.

Informácie z predchádzajúceho dňa (12.5.) nájdete nižšie:

20:00 Kyjev obviňuje ruské jednotky z vojnového zločinu v dedine pri Charkove

Z ostreľovania obytného domu tankom v dedine Stepanki na východe Ukrajiny obvinili ruských vojakov vo štvrtok ukrajinské úrady a svedkovia, ktorí poskytli rozhovory pre agentúru AFP. Pri spomínanom ostreľovaní prišlo o život niekoľko civilistov.

K incidentu podľa AFP došlo ešte 27. marca v dedine Stepanki pri druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov. Ruské okupačné jednotky podľa výpovedí svedkov spustili paľbu z tanku na dom, pričom zahynuli dvaja muži a jedna žena, uviedla na platforme Telegram ukrajinská generálna prokuratúra.

Charkovská polícia i svedkovia informovali, že ostreľovanie si vyžiadalo štyri obete a dvoch zranených, pripomína AFP s tým, že nezrovnalosť nebolo možné bezprostredne vysvetliť. Prokuratúra však uviedla, že sa začalo vyšetrovanie v prípade vojnového zločinu a úkladnej vraždy.

Svedkovia pre AFP spresnili, že šesť ľudí, ktorí v spomínanom dome žili, sa v čase, keď sa priblížil ruský tank, nachádzali na dvore a pili čaj. "Začali vchádzať do domu, aby sa ukryli," uviedla Oľha Karpenková (52), ktorej dcéra bola medzi obeťami na životoch. Tank zamieril a vystrelil na nich vo chvíli, keď vchádzali do domu.

"Štyria ľudia zomreli, dvaja utrpeli zranenia. Moja dcéra zomrela po zásahu šrapnelom, ktorý jej zozadu poranil hlavu," uviedla Karpenková. Susedia pochovali mŕtvych obyvateľov domu v záhrade. Po tom, čo dedinu opätovne ovládli ukrajinské jednotky, ich v stredu exhumovali, píše AFP.

Odkedy Moskva 24. februára spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, Kyjev obvinil ruské jednotky z viacerých vojnových zločinov v mestách, ktoré okupovali – vrátane vrážd, mučenia a znásilňovania.

Stanica CNN zverejnila vo štvrtok zábery z bezpečnostnej kamery, na ktorých sú podľa nej dvaja ukrajinskí civilisti zastrelení ruskými vojakmi od chrbta v polovici marca pri predajni áut neďaleko Kyjeva.

19:00 Asi 3000 civilistov z Mariupola zadržiavajú vo väzniciach

Približne 3000 civilistov z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol zadržiavajú vo väzniciach ovládaných proruskými separatistami na východe Ukrajiny, uviedla vo štvrtok splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmyla Denisovová. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Denisovová na sociálnych médiách tvrdila, že Kyjev vie o najmenej dvoch väzniciach zriadených vo východnej Doneckej oblasti. Jedna sa nachádza v oblastnej metropole Doneck a ďalšia na jej predmestí Olenivka zhruba 20 kilometrov juhozápadne od jej centra.

Kyjev podľa ombudsmanky získal tvrdenia ľudí, ktorí boli "mučení, vypočúvaní, vyhrážali sa im popravou a nútili ich spolupracovať". Ďalší po takomto vypočúvaní zmizli, cituje ju AP.

Denisovová ďalej uviedla, že títo väzni boli držaní v "neľudských podmienkach" s obmedzeným prístupom na toalety a nedostatočným priestorom na spanie. Niektorých zadržiavaných podľa nej prepustili po 36 dňoch po tom, čo museli podpísať bližšie nešpecifikované dokumenty.

Ukrajinské úrady vyzývajú Organizáciu Spojených národov (OSN) na intervenciu, uvádza AP. Viac než 100.000 civilistov naďalej zostáva v zničenom Mariupole, ktorý mal pred vojnou zhruba pol milióna obyvateľov.

Ukrajinské úrady tiež predtým opakovane uviedli, že "tisíce Ukrajincov" sú násilne odvádzané do Ruska. Vojaci z práporu Azov pokračujú v odolávaní v areáli oceliarní Azovstaľ, poslednej bašte ukrajinského odporu v tomto meste.

SITA/Dmytro 'Orest' Kozatskyi via AP

18:30 Rusko letecky zaútočilo na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk

Štyri ruské letecké útoky sa vo štvrtok zamerali na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v ukrajinskej Poltavskej oblasti. Oznámil to oblastný gubernátor Dmytro Lunin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Lunin na sociálnej sieti napísal, že v Poltavskej oblasti vo vnútrozemí Ukrajiny bolo možné počuť explózie z týchto útokov.

18:00 Udržať obranu v Azovstali nie je možné, tvrdia obrancovia a žiadajú pomoc

Udržať obranu v komplexe oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol je nemožné a Kyjev by mal všetkých svojich vojakov zachrániť. Vláda však nereaguje dostatočne. Povedal to jeden z veliteľov ukrajinského pluku Azov Sviatoslav Palamar. TASR správu prevzala vo štvrtok z webovej stránky španielskeho denníka ABC.

 Ukrajinské sily v tejto oblasti čeliacej ruskému bombardovaniu podľa Palamara hlásia 6000 bojovníkov, ktorí utrpeli ťažké zranenia, a tento počet sa zvyšuje. Nie je tam dostatok antibiotík ani ďalšieho materiálu a každý deň dochádza k úmrtiam, píše ABC. Vzdať sa však podľa Palamara neplánujú.

Ukrajinská vláda podľa jeho slov mala reagovať skôr a nemala dovoliť, aby sa ruské sily dostali k prístavnému mestu Mariupol. Sila nepriateľa je podľa neho dominantná a odpor kladú obrancovia v oceliarni Azovstaľ. "Nariadili nám udržiavať obranu a naďalej to plníme v nesmierne náročných podmienkach," povedal.

Vláda by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, zdôraznil veliteľ. "Tvrdia, že robia všetko, čo môžu. Udržať však obranu v týchto podmienkach nie je možné a ja chcem, aby tiež urobili i nemožné na záchranu svojich vojakov," povedal. Obrancovia sa podľa jeho slov spoliehajú na možnosť evakuácie na základe medzinárodných záruk.

Obrancovia Azovstaľu sú však podľa Palamara presvedčení, že ich obeta nie je zbytočná. "Čelíme mnohým vojakom, ktorí bojujú s veľkým množstvom munície, delostreleckých granátov a ďalších zbraní a keby sme ich nezneškodnili, posunuli by obrannú líniu," povedal. Táto obranná línia je v súčasnosti podľa jeho slov najrozsiahlejšia na Ukrajine. Obeta obrancov podľa Palamarových slov priniesla mimoriadne prínosy Ukrajine i celému svetu. "Zastavili sme nepriateľa a to nám poskytlo čas, aby naša krajina dostala zbrane a Rusi nepostupovali," povedal.

Obrancov bojujúcich v Azovstali označil za ozajstných hrdinov, na ktorých by všetci mali byť hrdí. Velenie podľa jeho slov robí všetko, čo je v jeho silách, na záchranu života všetkých vojakov.

Palamar takisto vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite zasiahlo. "Situácia je náročná a kritická," povedal a dodal, že svetoví lídri by mali na ruského prezidenta Vladimira Putina vytvoriť nátlak a prinútiť ho dodržiavať všetky medzinárodné zmluvy, ako napríklad Ženevské konvencie.

SITA/DMYTRO 'OREST' KOZATSKYI VIA AP

14:00 Ruské ostreľovanie v Černihivskej oblasti si vyžiadalo tri obete

Tri obete a 12 zranených si vyžiadalo štvrtkové ruské ostreľovanie ukrajinského mesta Novhorod-Siverskyj v Černihivskej oblasti. Oznámili to ukrajinskú pohotovostnú službu, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Mesto Novhorod-Siverskyj sa nachádza na severovýchode Ukrajiny, zhruba 45 kilometrov južne od ruských hraníc.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že útok sa odohral v noci a zasiahol kritickú infraštruktúru, vrátane školy, administratívnych budov a obytných domov. Útok si podľa neho vyžiadal mŕtvych a zranených, avšak neuviedol ich počet.

Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko v Černihivskej oblasti "vykonalo delostrelecké útoky". V posledných týždňoch táto oblasť zaznamenala menej útokov ako iné východoukrajinské regióny.

Z utorkovej správy ukrajinskej pobočky Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vyplýva, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu preukázateľne prišlo o život 3381 civilistov.

10:20 Ukrajina ovládla v Charkovskej oblasti ďalšiu obec

Ukrajina oznámila, že znovu dobyla obec Pytomnyk, ktorá leží v Charkovskej oblasti severne od mesta Charkov a približne na polceste k hranici s Ruskom. TASR o tom informuje vo štvrtok na základe správy britského denníka The Guardian.

"Okupačné sily prešli (v danej oblasti) do defenzívy, aby spomalili tempo ofenzívy našich jednotiek," píše sa v najnovšej situačnej správe ukrajinského ministerstva obrany.

Brigádny generál Oleksij Hromov, zástupca náčelníka hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny, informoval, že ukrajinské jednotky zaznamenávajú úspechy v Charkovskej oblasti, kde sa im darí vytláčať ruské jednotky a oslobodzovať obce a mestá. V stredu tak Ukrajina oznámila oslobodenie obcí a miest Rubižne, Bajrak, Čerkaski Tyšky a Ruski Tyšky.

Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej aktualizácii vývoja konfliktu na Ukrajine okrem iného konštatuje: "Tým, že Rusko uprednostnilo operáciu v Donbase, zostali jednotky rozmiestnené v Charkovskej oblasti nechránené pred mobilnými a vysoko motivovanými ukrajinským silami".

V správe generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny zo štvrtka rána zverejnenej na jeho oficiálnej facebookovej stránke sa uvádza, že ruské jednotky pokračujú v útočných operáciách v tzv. východnej operačnej zóne s cieľom získať úplnú kontrolu nad územím Doneckej, Luhanskej a Chersonskej oblasti a udržať pozemný koridor s dočasne okupovaným Krymom.

Ukrajina uviedla, že jej armáda zničila v Luhanskej oblasti dva pontónové mosty, ktoré ruské jednotky používali na prechod cez rieku Siverskyj Donec.

Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo i fotografie - podľa neho - zničených ruských tankov a ďalšej výzbroje v obci Bilohorivka ležiacej neďaleko strategicky dôležitého mesta Lysyčansk, ktoré sa nachádza sa v Luhanskej oblasti a je pod kontrolou Ukrajiny.

Najvyšší predstaviteľ Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj označil Bilohorivku za "pevnosť", ktorá - podobne ako mesto Mariupol – na seba viaže veľké množstvo ruských jednotiek.V tomto regióne už niekoľko dní zúria ťažké boje, pripomenul The Guardian. Na fronte okolo mesta Sloviansk v Doneckej oblasti sa ruské jednotky sústredili na obnovenie útočných akcií - preskupujú sa, aby obnovil ofenzívu na mestá Barvinkove a Sloviansk.  

Podľa situačnej správy ukrajinského generálneho štábu pretrváva aj hrozba raketových a bombových útokov podnikaných z územia Bieloruska. Ukrajinská armáda informovala, že na väčšine dočasne obsadených území Charkovskej oblasti okupačné sily rušia pokrytie mobilnou sieťou. Ich cieľom je zabrániť prenosu informácií o pohybe ruských vojsk.     

8:15 Veliteľ brigády námornej pechoty v Azovstali žiada o pomoc Elona Muska

Veliteľ 36. brigády námornej pechoty ukrajinských ozbrojených síl Serhij Volyna v stredu požiadal najbohatšieho muža na svete Elona Muska, aby pomohol s evakuáciou ľudí z komplexu oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol. Vo štvrtok o tom informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Volyna uviedol, že si vytvoril účet na sociálnej sieti Twitter iba preto, aby sa skontaktoval s Muskom. "Ľudia hovoria, že si prišiel z inej planéty, aby si naučil ľudí veriť v nemožné," napísal Volyna v príspevku na Twitteri smerom k Muskovi. "Naše planéty sú vedľa seba, keďže ja žijem tam, kde je takmer nemožné prežiť. Pomôž nám dostať sa z Azovstaľu do sprostredkovateľskej krajiny. Ak nie ty, kto potom?" pokračoval ukrajinský veliteľ.

Volyna zároveň vyzval "každého človeka na planéte Zem", aby pomohol tejto správe dostať sa k Muskovi.

Kyjev tento týždeň oznámil, že v komplexe oceliarní Azovstaľ je stále uväznených viac ako tisíc ukrajinských vojakov, pričom je viacero z nich zranených. Ženy, deti a starí ľudia boli z tohto metalurgického komplexu evakuovaní v rámci humanitárnych misií, ktoré sprostredkovala Organizácia Spojených národov a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Musk podporil Ukrajinu svojou satelitnou internetovou službou Starlink, ktorá krajine pomáha získať prístup na internet v prípade zlyhania alebo zničenia telekomunikačných sietí.

8:00 Ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta Mariupol

Poradca starostu juhoukrajinského mesta Mariupol Petro Andriuščenko v stredu povedal, že ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta. Uviedla to agentúra AP.

Po týždňoch ostreľovania a bombardovania je v Mariupole len málo budov vhodných na bývanie. Je aj veľmi málo potravín a pitnej vody, informoval Andriuščenko s tým, že niektorí ľudia, ktorí zostali v meste, spolupracujú s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.

Agentúra AP pripomenula, že ruské jednotky stále bojujú o získanie kontroly nad rozsiahlym areálom oceliarní Azovstaľ, ktorý ako svoju poslednú baštu bránia ukrajinskí ozbrojenci - príslušníci pluku Azov, národnej gardy a ďalších zložiek ukrajinských ozbrojených síl.

Títo vojaci sa odmietajú vzdať, pretože tvrdia, že by ich ruskí vojaci mučili alebo zabili. Žiadajú však evakuáciu svojich ranených druhov.

V súvislosti s tým Ukrajina Rusku navrhla výmenu ranených obrancov Azovstaľu za ruských vojnových zajatcov. "Dohoda zatiaľ nebola dosiahnutá. Rokovania pokračujú,“ dodala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.        

7:30 Kyjev navrhol výmenu obrancov z Azovstaľu za ruských vojnových zajatcov

Ukrajina navrhla výmenu vážne zranených obrancov oceliarne Azovstaľ v meste Mariupoľ s ruskými vojnovými zajatcami. Na komunikačnej platforme Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková s tým, že dohodu v tejto veci ešte nedosiahli a pokračujú v rokovaniach. Vláda podľa jej slov pracuje na rôznych možnostiach záchrany bojovníkov, ktorí uviazli v oceliarni, ale „žiadna z nich nie je dokonalá“. Vojaci v Azovstale trvajú na tom, že sa nikdy nevzdajú ruským silám, ktoré ich obklopujú. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Informácie z predchádzajúceho dňa (11.5.) nájdete nižšie:

18:45 Záchrana bojovníkov z Azovstaľu by si vyžiadala veľa obetí, tvrdí Ukrajina

Ukrajinské vojenské vedenie v stredu utlmilo nádeje na spustenie ofenzívy s cieľom zachrániť bojovníkov, ktorí sa skrývajú v obliehanom komplexe oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol. Uviedla to agentúra DPA, ktorá sa odvolala na vyhlásenie zástupcu náčelníka generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.„Takáto operácia by si vyžadovala značný počet vojakov, pretože ukrajinské sily sú 150 až 200 kilometrov od Mariupola,“ uviedol Olexij Hromov. Podľa neho už ruské jednotky opevnili svoje pozície a takáto operácia by si vyžiadala mnoho obetí.

Prístavné mesto Mariupol na juhovýchode Ukrajiny už viac ako dva mesiace obliehajú ruskí vojaci. V tamojších oceliarňach Azovstaľ sa skrývajú poslední ukrajinskí bojovníci vrátane členov námornej pechoty a jednotiek nacionalistického pluku Azov. Obrancovia z Azovstaľu vyzývajú Kyjev a medzinárodné spoločenstvo, aby na ich záchranu použili diplomatické alebo vojenské prostriedky, pripomenula DPA.

Za uplynulé týždne bolo cez humanitárne koridory zachránených približne 500 civilistov, ktorí sa spolu s bojovníkmi skrývali v oceliarňach. Rusko odmieta voľný odchod vojakov. Podľa Moskvy by mali zložiť zbrane a ísť do zajatia.

Podľa podpredsedníčky ukrajinskej vlády Iryny Vereščukovovej je v komplexe stále okolo 1000 ozbrojených mužov, z ktorých polovica je však zranená. Podľa Ruska sa má v oceliarňach skrývať 2500 ukrajinských bojovníkov ale aj zahraničných žoldnierov.

18:30 Prvý ruský vojak sa postaví pred súd pre údajný vojnový zločin

Po prvý raz od začiatku vojny sa na Ukrajine postaví pred súd ruský vojak obvinený zo spáchania údajného vojnového zločinu. Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová informovala, že muž, ktorý je momentálne vo väzbe, je obvinený zo zabitia neozbrojeného civilistu v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny. Obvineniu predchádzalo policajné vyšetrovanie ruskej armády za „porušenie zákonov a zvykov vojny“ a za „úmyselnú vraždu“, uvádza spravodajský portál BBC

15:40 Manželky ukrajinských vojakov požiadali pápeža, aby pomohol obrancom Mariupoľa

Kateryna Prokopenková a Julija Fedusiuková pozdravili Františka v stredu na konci jeho verejnej audiencie na Námestí sv. Petra. Požiadali ho, aby zasiahol a pomohol zabezpečiť evakuáciu jednotiek treťou stranou skôr, ako ich ruskí vojaci môžu zajať alebo zabiť. Keď potom hovorili s novinármi, povedali, že František neprijal žiadne záväzky, ale povedal, že sa za nich modlí.

Prokopenková povedala, že muži by boli ochotní cestovať do tretej krajiny, ak by sa podarilo zorganizovať evakuáciu. Spomenuli Turecko alebo Švajčiarsko. „Naši vojaci sú pripravení na evakuáciu do tretej krajiny. V prípade evakuácie do tretej krajiny sú pripravení zložiť zbrane. Všetci sme pripravení im pomôcť, dúfam,“ povedala.

Fedusiuk povedala, že jej manžel Arsenij Fedusiuk ju nedávno požiadal, aby mu pozisťovala, ako prežiť bez vody. „Voda dochádza. Nemajú jedlo, vodu ani lieky. Umierajú každý deň. Každý deň zomiera jeden alebo dvaja zranení vojaci,“ povedala.

14:00 Rusmi dosadené vedenie Chersonskej oblasti chce požiadať Putina o začlenenie do Ruska

Predstaviteľ ukrajinskej Chersonskej oblasti dosadený Ruskom povedal, že administratíva tohto regiónu požiada ruského prezidenta Vladimira Putina o anektovanie oblasti a začlenenie do Ruska.

Kirill Stremousov v stredu novinárom povedal, že neexistujú žiadne plány na vytvorenie samozvanej „Chersonskej ľudovej republiky“, podobnej tým v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Povedal však, že existujú plány požiadať Putina, aby ju anektoval.

„Mesto Cherson je Rusko,“ povedal Stremousov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti. „Na území Chersonskej oblasti nebude žiadna Chersonská ľudová republika, nebudú žiadne referendá,“ dodal Stremousov s tým, že ruskému prezidentovi odošlú požiadavku, aby zahrnul región medzi správne regióny Ruskej federácie.

Moskva uznala samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku dva dni pred napadnutím Ukrajiny a využila to ako zámienku na vyslanie vojakov do susedného štátu.

13:30 Označenie Ruska za teroristický štát je podľa Moskvy „provokácia“ zo strany Litvy

Rozhodnutie Litvy vyhlásiť Rusko za „štát, ktorý podporuje a pácha terorizmus“ je provokatívne a extrémistické. Ako referuje spravodajský web CNN, pre ruské prokremeľské rádio Sputnik to v stredu uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. „V krajinách, ktoré prijímajú takéto dokumenty, deklarácie a vyhlásenia, robia takéto extrémistické kroky, sa to inak ani nedá nazvať. Všetky tieto krajiny sú členmi NATO. V ostatných desaťročiach sme opakovane videli nezákonné a agresívne akcie NATO, čo viedlo k veľkým stratám na životoch. To by sa malo považovať za prvok provokácie, extrémizmu a politického pokrytectva,“ vyhlásila Zacharovová.

Litovský parlament v utorok schválil rezolúciu, v ktorej vyhlásil ruskú inváziu na Ukrajinu za genocídu a Rusko za páchateľa terorizmu. Seimas v rezolúcii uznáva „rozsiahlu ozbrojenú agresiu - vojnu - proti Ukrajine zo strany ozbrojených síl Ruskej federácie a jej politického a vojenského vedenia ... ako genocídu proti ukrajinskému ľudu“.

Tiež obviňuje ruské ozbrojené sily z toho, že „úmyselne a systematicky útočia na civilné ciele“. Rusko je podľa uznesenia „štát, ktorý podporuje a pácha terorizmus“. Parlament tiež vyzval na zriadenie medzinárodného tribunálu na vyšetrenie vojnových zločinov na Ukrajine.

12:15 Ruské jednotky zanechali v Charkovskej oblasti „smrteľné pasce“, vraví gubernátor

Ruskí vojaci zanechali v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny „smrteľné pasce“. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Ten prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram vyzval obyvateľov, aby radšej zostali v krytoch a neponáhľali sa naspäť do oslobodených dedín.

„Nepriateľ je zákerný a robí všetko pre to, aby zranil čo najviac ukrajinských civilistov,“ poznamenal Synjehubov. Podľa neho v regióne naďalej trvajú „zúrivé boje“, no ukrajinská armáda zatlačila okupantov k ruskej hranici a Rusi tak momentálne v menšej miere ostreľujú druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov.

10:30 Podľa Veľkej Británie ukrajinská armáda narúša snahy Moskvy na Haďom ostrove v Čiernom mori

Ukrajinské zacielenie na Hadí ostrov pomáha narúšať pokusy ruskej armády rozšíriť svoj vplyv v Čiernom mori. V najnovšej správe zverejnenej na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to tvrdí britské ministerstvo obrany.

„Rusko sa opakovane snaží posilniť svoju vysunutú posádku, ktorá sa tam nachádza. Ukrajina úspešne zasiahla ruskú protivzdušnú obranu a zásobovacie plavidlá bezpilotnými lietadlami Bayraktar. Ruské zásobovacie plavidlá majú minimálnu ochranu v západnej časti Čierneho mora po tom, ako ruské námorníctvo ustúpilo na Krym po strate krížnika Moskva,“ uvádza britské ministerstvo obrany.

Agentúra AP dodáva, že toto tvrdenie zodpovedá jej tohtotýždňovej analýze založenej na skúmaní satelitných snímok. Britská armáda však zároveň varuje: „Ak Rusko upevní svoju pozíciu na ostrove pomocou strategickej protivzdušnej obrany a pobrežných obranných rakiet, mohlo by ovládnuť severozápad Čierneho mora.“

8:20 Petícia za vyslobodenie vojakov brániacich Azovstaľ má vyše milión signatárov 

On-line petíciu vyzývajúcu Organizáciu Spojených národov, aby z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom Mariupole vyslobodila všetkých zostávajúcich asi 1000 ukrajinských ozbrojencov podpísalo do utorka už viac ako 1,1 milióna ľudí. V stredu o tom informovala agentúra AFP.

Metalurgický kombinát Azovstaľ je poslednou baštou odporu ukrajinských ozbrojených síl v meste Mariupol, ktoré už týždne zažíva neúprosné ostreľovanie a bombardovanie jednotkami ruskej armády.

Ruská armáda sa snaží získať úplnú kontrolu nad Mariupolom, aby mohla otvoriť ďalší pozemný koridor s Krymským polostrovom, ktorý Rusko obsadilo a anektovalo v roku 2014.

Príbuzní, ukrajinskí blogeri a bojoví druhovia ozbrojencov z Azovstaľu z iných operácií už dlhší čas – prostredníctvom sociálnych sietí – vyzývajú, aby sa ukrajinské vedenie spoločne s niektorými krajinami zo Západu pokúsilo u Ruska presadiť scenár podobný Operácii Dynamo z čias druhej svetovej vojny.

7:10 Armáda odtláča Rusov od Charkova, podľa Kulebu by Ukrajina mohla rozšíriť svoje ciele

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ukrajinská armáda postupne odtláča ruské jednotky od Charkova. Generálny štáb uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily vyhnali Rusov zo štyroch dedín severovýchodne od Charkova a pokúšajú sa ich zatlačiť späť k ruským hraniciam.

Ukrajinskí predstavitelia tiež v utorok oznámili, že ruské rakety zasiahli životne dôležitý prístav Odesa. Je to pravdepodobne súčasť úsilia Ruska o prerušenie zásobovacích liniek a dodávok zbraní, ktoré sú pre obranu Ukrajiny kľúčové. Schopnosť Ukrajiny zabrzdiť väčšiu a lepšie vyzbrojenú ruskú armádu prekvapila mnohých, ktorí očakávali oveľa rýchlejší konflikt. Ukrajinci na mnohých miestach zablokovali ruské sily a na iných dokonca prešli do protiofenzívy.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyjadril presvedčenie, že Ukrajina by mohla rozšíriť svoje ciele, než len zatlačiť Rusko späť do oblastí, v ktorých Moskva a jej spojenci pôsobili pred začiatkom invázie.

Informácie z predchádzajúceho dňa (10.5.) nájdete nižšie:

20:26 Štyria gubernátori ruských regiónov v utorok odstúpili, práve v období, keď krajina začína pociťovať dôsledky západných ekonomických sankcií

Šéfovia Tomskej, Saratovskej a Kirovskej oblasti a Marijskej republiky oznámili svoj okamžitý odchod z úradu, pričom šéf Riazanskej oblasti uviedol, že sa nebude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie.

Voľby sú vo všetkých týchto piatich regiónoch naplánované na september.

Hoci sú gubernátori ruských oblastí volení, politicky podliehajú Kremľu. Niekoľkí z odchádzajúcich gubernátorov zastupujú regióny, kde vládnuca strana Jednotné Rusko dosiahla vo vlaňajších parlamentných voľbách slabé výsledky.

Nepopulárnych gubernátorov bežne z úradu odvolávajú, pričom často podávajú demisiu hromadne v jarných mesiacoch.

18:07 Šéfka amerických tajných služieb: Putin rozpúta vojnu aj v Podnestersku

Ruský prezident Vladimir Putin neukončí vojnu na Ukrajine iba ťažením v regióne Donbas a je odhodlaný vybudovať pozemný koridor do moldavského Podnesterska. Uviedla to v utorok riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová.

„Domnievame sa, že prezident Putin sa pripravuje na dlhotrvajúci konflikt na Ukrajine, počas ktorého chce dosiahnuť aj ciele mimo Donbasu,“ povedala Hainesová.

„Putin s najväčšou pravdepodobnosťou usudzuje, že Rusko má väčšiu schopnosť a ochotu podstupovať výzvy než jeho protivníci, a zrejme sa spolieha na to, že odhodlanie USA a EÚ bude slabnúť, keď sa zhorší nedostatok potravín a narastie inflácia aj ceny energií,“ vyhlásila ďalej Hainesová v Senáte.

Podľa jej slov sa Putin stane ešte nepredvídateľnejším a mohol by v Rusku nariadiť stanné právo so zámerom podporiť svoje ambície na Ukrajine.

17:17 V rámci Ukrajiny je vysídlených už viac ako osem miliónov civilistov

Od vypuknutia ruskej invázie bolo v rámci Ukrajiny vysídlených viac ako osem miliónov civilistov, ktorí utiekli zo svojich domovov, no zostali v krajine zničenej vojnou. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na údaje Organizácie Spojených národov (OSN).

Ako uvádza Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), takmer polovica z týchto ľudí, približne 44 percent, zvažovala ďalšie presídlenie z dôvodu rozsahu humanitárnej krízy v krajine.

„Potreby vnútorne vysídlených osôb a všetkých postihnutých vojnou na Ukrajine z hodiny na hodinu rastú,“ povedal generálny riaditeľ IOM António Vitorino.

15:20 Podľa Kyjeva je v areáli Azovstaľ ešte viac ako 1000 ukrajinských ozbrojencov

V rozľahlom areáli oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol je viac ako 1000 ukrajinských ozbrojencov, pričom mnohí z nich sú zranení. Pre agentúru AFP to v utorok uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.

Oceliarne Azovstaľ sú poslednou baštou ukrajinského odporu v bojmi zničenom prístavnom meste a stali sa symbolom boja proti ruskej invázii.

12:57 Armáda zabila už 26-tisíc ruských vojakov, tvrdí generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl

Generálny štáb informoval, že počas pondelka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v okolí Avdijivky v Doneckej oblasti.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine padlo už 26-tisíc ruských vojakov. Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1170 tankov, 2808 bojových obrnených vozidiel, 519 delostreleckých systémov, 185 odpaľovacích raketových systémov, 87 systémov protivzdušnej obrany, 158 vrtuľníkov, 199 lietadiel, 1980 vozidiel a palivových nádrží, 380 dronov, 94 striel s plochou dráhou letu, 12 lodí a 41 kusov špeciálnej techniky.

11:16 V troskách budovy v Iziume objavili telá 44 civilistov

Telá 44 civilistov sa našli v ukrajinskom meste Izium v troskách päťposchodovej budovy, ktorú v marci zničili ruské sily. Informovala o tom stanica BBC s odvolaním sa na gubernátora ukrajinskej Charkovskej oblasti Oleha Synehubova s tým, že jeho vyhlásenie na platforme Telegram nebolo možné nezávisle overiť.

„Telá 44 civilistov boli nájdené v dočasne okupovanom Iziume pod troskami päťposchodovej budovy, ktorá bola zničená okupantmi počas prvých desiatich dní mesiaca marca,“ uviedol Synehubov na Telegrame. „Ide o ďalší hrozný vojnový zločin ruskej armády voči civilnému obyvateľstvu,“ dodal.

11:00 V Azovstali ostalo najmenej 100 civilistov, tvrdí poradca starostu 

„Okrem armády sa v krytoch nachádza najmenej 100 civilistov. To však neznížilo intenzitu útokov zo strany okupantov. Ťažké delostrelectvo celý deň pokračovalo v ostreľovaní závodu. Pokusy o pozemný útok sú však naďalej neúspešné. V meste sa preto znovu ozýva kanonáda,“ napísal poradca starostu Andriuščenko.

V podzemí areálu spustošenej továrne sa nachádza údajne 2000 ukrajinských vojakov, ktorí sa však odmietajú vzdať. Azovstaľ je poslednou baštou ukrajinského odporu v Mariupole. 

Mnoho civilistov tam bolo uväznených niekoľko týždňov s malým množstvom potravín, vody a liekov. Za uplynulé týždne sa ich odtiaľ podarilo evakuovať niekoľko stoviek. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková cez víkend oznámila, že z Azovstaľu evakuovali už všetky ženy, deti a starcov.

10:46 Tokio zakazuje export moderných tovarov pre niektoré ruské vedecké inštitúcie

Japonsko ohlásilo nové ekonomické sankcie voči Rusku. Patrí k nim zmrazenie aktív ďalších jednotlivcov a zákaz časti exportu, vrátane vývozu moderných tovarov pre niektoré vedecké inštitúcie. Japonsko zároveň rozhodne o načasovaní a metóde embarga na dovoz ruskej ropy, pričom bude zvažovať vplyv na ekonomiku, uviedol minister priemyslu Koiči Hagiuda.

9:40 Rusko podcenilo intenzitu ukrajinského odporu, tvrdí britský rezort obrany

„Ruský plán invázie bol s vysokou pravdepodobnosťou založený na mylnom predpoklade, že narazí len na limitovaný odpor a ruskí vojaci budú schopní rýchlo obkľúčiť a obísť populačné centrá,“ uviedlo ministerstvo vo svojom najnovšom spravodajskom brífingu.

Tento chybný predpoklad bol dôvodom, prečo ruské sily v úvodnej fáze invázie kládli dôraz na rýchly postup, aby dosiahli rýchle víťazstvo s minimálnymi nákladmi.

Zlyhanie pôvodného plánu spôsobilo, že šéf Kremľa Putin nemohol počas pondelkového slávnostného prejavu na moskovskom Červenom námestí deklarovať nijaký výrazný úspech vojenského ťaženia na Ukrajine. Červené námestie, Moskva 9.5.2022SITA/AP Photo/Alexander ZemlianichenkoZlyhanie pôvodného plánu spôsobilo, že šéf Kremľa Putin nemohol počas pondelkového slávnostného prejavu na moskovskom Červenom námestí deklarovať nijaký výrazný úspech vojenského ťaženia na Ukrajine. Červené námestie, Moskva 9.5.2022

Tento prístup viedol podľa britského ministerstva k neudržateľným stratám a následnému prehodnoteniu rozsahu ruských vojenských operácií na Ukrajine.    

7:32 Pri nočnom raketovom útoku na Odesu jeden človek zomrel a piati utrpeli zranenia

Ruské ozbrojené sily v pondelok v noci vypálili zo vzduchu sedem rakiet na ukrajinské prístavné mesto Odesa, pričom zasiahli nákupné centrum a sklad. Informovala o tom ukrajinská armáda a dodala, že jeden človek zomrel a piati boli zranení. 

Správy z predchádzajúceho dňa (9.5.2022) si prečítate nižšie:

15:00 Odeskú oblasť zasiahli štyri rakety; v Kyjeve zneli sirény

Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny v pondelok zasiahli štyri rakety, ktoré boli podľa vojenských zdrojov odpálené z Krymského polostrova anektovaného Ruskom. Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá uviedla, že ide o potvrdenú informáciu.

Raketa Oniks je nadzvuková univerzálna protilodná strela stredného doletu, bola vyvinutá koncom 70. rokov. Môže byť odpaľovaná z hladinových lodí, ponoriek, lietadiel i mobilných pobrežných batérií. Je určená na boj proti námorným silám, ale aj proti pozemným cieľom, pričom dosah cieľa možno ešte niekoľkonásobne zvýšiť.

BBC dodala, že práve v čase, keď sa Moskva konala slávnostná vojenská prehliadka k Dňu víťazstva v druhej svetovej vojne, sa v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev znova rozozvučali sirény.

Počas prehliadky v Moskve sa ruský prezident Vladimir Putin vyjadril aj tzv. špeciálnej vojenskej operácii, ktorú Rusko na území Ukrajiny spustilo 24. februára.

Uviedol, že ruské jednotky na východe Ukrajiny bránia vlasť a jej bezpečnosť. Zdôraznil tiež, že táto operácia bola nevyhnutným opatrením podniknutým v správny čas. Podľa neho rozhodnutie podniknúť operáciu, ktorú Ukrajina i Západ označujú za inváziu, bolo "správnym rozhodnutím" nezávislej, silnej a suverénnej krajiny.

Napriek očakávaniam a obavám Putin vo svojom prejave neoznámil ani mobilizáciu v Rusku, ani nevyhlásil Ukrajine vojnu.

12:00 Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú dištančne

Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom zamerané na ukončenie ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa nezastavili, ale pokračujú na diaľku. V pondelok to uviedol vedúci ruskej delegácie na rusko-ukrajinských rokovaniach Vladimir Medinskij. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá citovala agentúru Interfax.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v apríli oznámil, že rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sa zastavili. Medinskij však v ten istý deň uviedol, že hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom.

Moskva obviňuje Kyjev z brzdenia rokovaní a podkopávania vzájomných rozhovorov správami o zverstvách ruskej armády na Ukrajine. Kremeľ opakovane poprel, že by počas svojej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine útočil na civilistov.

Delegácie Ruska a Ukrajiny sa naposledy fyzicky stretli 29. marca na mierových rokovaniach v Istanbule. Požiadavky Kremľa doposiaľ zahŕňali neutralitu Ukrajiny, nezávislosť dvoch samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky – a uznanie Krymu ako súčasti Ruskej federácie. Kyjev však odmieta vzdať sa častí svojho územia.

9:30 Ruské sily konfiškujú osobné dokumenty obyvateľov v častiach Zaporižžskej oblasti

Ruské sily začali bezdôvodne konfiškovať osobné dokumenty obyvateľov v Ruskom kontrolovaných častiach Zaporižžskej oblasti, tvrdí ukrajinská armáda. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v pondelok uviedol, že Rusi vzali dokumenty ľuďom, aby ich prinútili zúčastniť sa na oslavách Dňa víťazstva, ktorý pripomína triumf Sovietov nad nacistickým Nemeckom.

Ukrajina tiež uviedla, že Rusko umiestnilo približne 19 taktických práporových skupín v ruskej Belgorodskej oblasti. Tieto skupiny pravdepodobne pozostávajú z približne 15 200 vojakov s tankmi, raketovými batériami a inou výzbrojou.

Generálny štáb tiež varoval pred vysokou pravdepodobnosťou ruských raketových útokov.

9:20 Ukrajina nedovolí, aby si Rusko prisvojilo víťazstvo nad nacizmom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Ukrajina nedovolí Rusku, aby si prisvojilo víťazstvo nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Vyjadril sa tak prostredníctvom videa zverejneného na platforme Telegram v deň 77. výročia porážky nacistického Nemecka. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Dnes slávime Deň víťazstva nad fašizmom. Sme hrdí na našich predkov, ktorí spoločne s ďalšími štátmi v protihitlerovskej koalícii porazili nacizmus," uviedol Zelenskyj. "A nikomu nedovolíme, aby si toto víťazstvo prisvojil," zdôraznil. "Vyhrali sme vtedy. Vyhráme (aj) teraz," povedal.

Zelenskyj dodal, že Ukrajina zvíťazí, keďže bojuje za slobodu ukrajinských detí. "Nikdy nezabudneme na to, čo urobili naši predkovia počas druhej svetovej vojny, ktorá zabila viac ako osem miliónov Ukrajincov. Už čoskoro budú na Ukrajine dva dni víťazstva. A niekto nebude mať ani jeden," uviedol podľa denníka The Guardian.

Ukrajinský líder zdôraznil, že "nikomu nedá ani kúsok našej zeme... ani kúsok našich dejín".

7:00 Zelenskyj mal prejav ku Dňu víťazstva nad fašizmom

Rusko zabudlo na všetko, čo bolo dôležité pre víťazov druhej svetovej vojny. Ale Ukrajina a celý slobodný svet mu to pripomenie, aby nikto nezabudol. Aby skutočne dôležité slová – "nikdy viac" – ktoré sa každoročne opakujú v celom slobodnom svete v dňoch spomienky na obete druhej svetovej vojny, opäť získali na váhe. Vo svojom nedeľňajšom večernom príhovore, zverejnenom na svojej oficiálnej stránke, to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Odsúdil ďalšie útoky ruskej armády na východe Ukrajiny, pričom konkrétne spomenul útok na školu v obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti, pri ktorom podľa neho zahynulo 60 ľudí.

"Civilisti, ktorí sa pred ostreľovaním jednoducho ukryli v škole. Išlo o cielený útok na školu. Ďalší zločin okupantov," konštatoval Zelenskyj. Spomenul i raketový útok v Odeskej oblasti, ktorý opäť zasiahol obytnú budovu, ako aj ostreľovanie v oblasti mesta Sumy, v Donbase a Charkovskej oblasti.

"Ako keby dnes nebolo 8. mája. Ako keby zajtra nebolo 9. mája, keď by mal mať hlavné slovo mier. Pre všetkých normálnych ľudí," uviedol ukrajinský prezident.

"Som si istý, že tento deň (8. mája) na Ukrajine ukázal, že sme už plnohodnotnou súčasťou slobodného sveta a zjednotenej Európy. Je to v zjavnom protiklade k osamelosti Moskvy v zle a nenávisti, ktorý zajtra každý uvidí," uzatvoril Zelenskyj

Prejav prezidenta Ukrajiny - Deň víťazstva nad fašizmom (SK titulky) from BENDIK FILMS on Vimeo.

Správy z predchádzajúceho dňa 8.5.2022:

20:56 Krajiny G7 sa zaviazali zastaviť dovoz ruskej ropy

Skupina siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta G7 je "zaviazaná postupne ukončiť alebo zakázať dovoz ruskej ropy", uviedol v nedeľu Biely dom, stupňujúc tlak na Moskvu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.

Skupinu G7 tvoria Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko.

Západ dosiaľ preukazoval koordináciu pri vyhlasovaní sankcií voči Rusku, ale v prípade ruskej ropy a plynu nepostupoval rovnakým tempom. USA, ktoré nie sú hlavným spotrebiteľom ruských uhľovodíkov, ich dovoz zakázali už skôr.

19:14 Líder Podnesterska poprel tvrdenie o mobilizácii v regióne

Líder moldavského proruského separatistického územia Podnestersko Vadim Krasnoselskij poprel, že v regióne je mobilizácia. Ukrajinská armáda predtým v nedeľu uviedla, že ruské a separatistické ozbrojené sily v Podnestersku sú „v plnej pohotovosti". 

Prezident medzinárodne neuznávaného územia však vyhlásil, že región „nepredstavuje hrozbu pre susedné štáty, dodržiava neutralitu a zachováva záväzok voči princípu riešenia všetkých problémov pri rokovacom stole".

Separatistické Podnestersko susediace s Ukrajinou sa od Moldavska odtrhlo v roku 1992 a na jeho území sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov.

18:10 Kanadský premiér Justin Truedeau navštívil mesto Irpiň, stretne sa aj so Zelenským

Kanadský premiér Justin Truedeau v nedeľu navštívil ukrajinské mesto Irpiň pri Kyjeve. V príspevku na sociálnej sieti Telegram to oznámil starosta mesta Olexandr Markušyn. „Kanadský premiér prišiel, aby si na vlastné oči pozrel všetky zverstvá, ktoré v našom meste páchali ruskí okupanti,“ vyhlásil Markušyn.

Trudeauov hovorca Cameron Ahmad v nedeľu oznámil, že kanadský premiér sa „stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a uistí ho o neochvejnej podpore ukrajinského ľudu“, píše agentúra Reuters. Do Kyjeva v nedeľu pricestovala aj predsedníčka nemeckého Spolkového snemu Bärbel Basová a chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

16:23 Z mesta Popasna sa stiahli ukrajinské jednotky

Všetko tu je zničené, vyhlásil Hajdaj v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Dodal, že ukrajinské jednotky sa presunuli na opevnenejšie pozície.

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v nedeľu oznámil, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad prevažnou časťou Popasnej.

Rusko začalo v apríli na východe Ukrajiny intenzívnu ofenzívu, pričom najprudšie útoky a bombardovanie sa v uplynulých dňoch odohrávali práve v blízkosti Popasnej.

14:16 Pri ruských útokoch doteraz zomrelo 225 detí

Pri ruských útokoch proti Ukrajine doteraz zomrelo 225 detí a ďalších 413 utrpelo zranenia. Uviedla to v nedeľu poradkyňa ukrajinského prezidenta Daria Herasymčuková. Tieto počty sú však podľa nej pravdepodobne vyššie, keďže nezahŕňajú obete na okupovaných územiach. 

Moskva podľa Ukrajiny útočí aj na vzdelávacie inštitúcie, vrátane škôl a univerzít, pričom viac ako 20 úplne zničila. Herasymčuková konštatovala, že najviac detí trpí v regióne Donbas a ukrajinská vláda vyzýva na zahraničnú pomoc pri repatriácii detí z detských domovov z území okupovaných Rusmi.

12:52 Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti

Ukrajinská armáda v nedeľu varovala, že jednotky moldavského separatistického regiónu Podnestersko, ako aj tamojšie ruské sily, sú v stave plnej bojovej pohotovosti.

Z Podnesterska, ktorý sa nachádza pri hraniciach s Ukrajinou, hlásili v sobotu ďalšie útoky. Podobné útoky hlásia z tohto separatistického regiónu už takmer dva týždne, pričom tieto incidenty vyvolali obavy, že ruská vojna na Ukrajine by sa mohla rozšíriť aj na ďalšie fronty.

10:45 Rusko zničilo takmer 200 ukrajinských kultúrnych pamiatok 

„K 7. máju ruská armáda zničila alebo poškodila už takmer 200  lokalít kultúrneho dedičstva,“ povedal ukrajinský prezident vo videu z Kyjeva.

Medzi týmito pamiatkami je aj múzeum ukrajinského básnika a filozofa Hryhorija Skovorodu v Charkovskej oblasti, ktoré v predchádzajúcu noc zasiahla raketa, uviedol Zelenskyj.

Skovoroda žil v rokoch 1722 až 1794.

„Žiaľ, zlo sa znovu vracia vtedy, keď si ľudia nevážia práva iných ľudí, keď ignorujú zákony a ničia kultúru,“ povedal Zelenskyj.„ Presne to sa stalo ruskému štátu. Preto sa teraz musíme všetci brániť. Musíme brániť našich ľudí, naše mestá a dokonca naše múzeá, lebo sa stávajú terčmi ruských raketových úrokov,“ dodal.

Svet si v nedeľu a v pondelok pripomenie víťazstvo nad nacistami v druhej svetovej vojne, pokračoval Zelenskyj.

8:33 Pri leteckom útoku na školu pravdepodobne zomrelo 60 ľudí

Pravdepodobne až 60 ľudí zomrelo pri sobotňajšom leteckom útoku na školu v ukrajinskej obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti, v ktorej sa ukrývalo 90 miestnych obyvateľov. Obec sa nachádza približne 11 kilometrov od frontovej línie. Šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že 30 ľudí zo zbombardovanej školy zachránili, pričom siedmi z nich sú zranení. 

V troskách sa našli dve telá, napísal v nedeľu Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram. Dodal, že je „pravdepodobné, že zomreli všetci 60 ľudia, ktorí zostali pod troskami budovy."

Informácie z predchádzajúceho dňa (7.5.) nájdete nižšie: 

21:10 CIA: Niet dôkazov, že by Rusko plánovalo použiť na Ukrajine jadrové zbrane

Podľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko pripravovalo nasadenie taktických jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine. Vyhlásil to v sobotu riaditeľ CIA William Burns, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

„Ako spravodajská komunita v tejto chvíli nemáme praktické dôkazy o tom, že by Rusko plánovalo nasadenie alebo potenciálne použitie taktických jadrových zbraní. Vzhľadom na predvádzanie svojej vojenskej sily zo strany Kremľa však nemôžeme brať tieto možnosti na ľahkú váhu,“ upozornil Burns.

19:06 Z mariupolských oceliarní Azovstaľ evakuovali všetky ženy, deti a starcov

Všetky ženy, deti a starší civilisti boli evakuovaní z obliehaných oceliarní Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, kde ukrajinské sily vzdorujú ruským vojenským jednotkám.

Informovala o tom v sobotu tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej vlády.

18:40 Ruské rakety vzduch-zem zasiahli dve lokality v meste Sumy

Ruské rakety vzduch-zem zasiahli dve lokality v ukrajinskom meste Sumy, ktoré sa nachádza pri ruských hraniciach. Útok potvrdil guvernér Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj aj guvernér susednej ruskej Kurskej oblasti Roman Staraovojt. Podľa Žyvyckého boli zranení pohraničníci. 

Guvernér Kurskej oblasti obyvateľov regiónu ubezpečil, že na ruskom území sa nebojuje a ich životy nie sú ohrozené. Informuje o tom portál bbc.com. Ruské pozemné sily sa zo Sumskej oblasti úplne stiahli začiatkom apríla po tom, ako do časti regiónu vstúpili na začiaktu ruskej invázie na Ukrajinu.

17:00 V Moskve sa skončila skúška vojenskej prehliadky pred Dňom víťazstva

Počas skúšky Červeným námestím pochodovali vojenské jednotky zoradené do formácií, za nimi nasledovali samohybné delá. Rusi predviedli aj balistickú strelu typu RS-24 Jars, pričom nad hlavami účastníkov prelietavali bojové lietadlá a helikoptéry.

SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko

Osem stíhačiek typu Mig-29 nad Červeným námestím vytvorí písmeno „Z“, ktoré sa stalo prejavom podpory ruskej agresie na Ukrajine, píše AFP. Na podujatí prednesie prejav ruský prezident Vladimir Putin.

16:28 Ukrajina tvrdí, že pri Haďom ostrove zničila ďalšiu ruskú vojenskú loď

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho armáde sa pomocou bezpilotného dronu Bayraktar TB2 podarilo pri Haďom ostrove, ktorý majú v súčasnoti pod kontrolou ruské sily, zničiť ruské vyloďovacie plavidlo triedy Serna a obranný protilietadlový systém.        

„Ukrajinský Bayraktar TB2 zničil ďalšiu ruskú loď... Tradičná prehliadka ruskej Čiernomorskej flotily 9. mája sa tento roku bude konať v blízkosti Hadieho ostrova, a to na dne mora,“ uviedol ukrajinský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter. K príspevku rezort zverejnil aj čiernobiele video, ktoré zachytáva výbuch na lodi.

V osobitnom príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach uvádzalo ukrajinské ministerstvo obrany, že dron Bayraktar zničil aj protilietadlový systém Tor-M2, ktorý bol prevážaný na Hadí ostrov.

14:01 Ruská armáda vystrelila štyri rakety na Odesu

Ruská armáda v sobotu vystrelila štyri rakety s plochou dráhou letu na ukrajinské prístavné mesto Odesa. „Nepriateľ pokračuje nielen vo fyzickom ničení ale aj v psychologickom tlaku na civilné obyvateľstvo," uviedla ukrajinská armáda, ktorá o útoku informovala. 

Dodala však, že výsledkom útoku neboli nijaké obete na životoch. Regionálna ukrajinská vojenská správa zároveň zverejnila videozáznam ukazujúci útok dronom na ruský hliadkový čln v Čiernom mori.

13:00 V Moskve otvorili výstavu venovanú NATO, návštevníci hovoria o propagande

Výstava je venovaná dejinám NATO a začína bombardovaním japonských miest Hirošimy a Nagasaki Spojenými štátmi v roku 1945, napriek tomu, že NATO bolo založené až o štyri roky neskôr. Vymenúva tiež bombardovania Juhoslávie v roku 1999, vojny v Iraku, Vietname a Afganistane a takisto vzťah NATO s Ukrajinou, ktorý podľa múzea viedol až k terajšiemu konfliktu.

Medzi exponáty patria maľby ranených detí a plačúcich žien, fotografie protestov proti NATO, ktoré sa konali v Európe, protitankový raketomet britskej výroby, ktorý údajne použili ukrajinské jednotky, či mapy ukazujúce to, kam až na územie Ruska dokážu doletieť rakety NATO, ako uviedol hlavný historik múzea Fjodor Kokin.

Názory návštevníkov múzea sa rôznia. Niektorí si ju pochvaľujú, no podľa učiteľky biológie Alexandry, ktorá nechcela zverejniť svoje priezvisko, je výstava „fušerskou robotou a jej návšteva stratou času“. V knihe návštev, kde podľa múzea môžu ľudia otvorene vyjadriť svoj názor, návštevníci výstavu označujú ako „otrasnú propagandu v sovietskom štýle“ a žiadajú mier na Ukrajine.

11:19 Kyjev tvrdí, Rusi ničia mosty v snahe zabrániť protiútokom

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojom najnovšom hodnotení uviedol, že „okupanti vyhodili do vzduchu tri cestné mosty“ v oblastiach východne od mesta Charkov.  

CNN dodala, že ukrajinskej armáde sa za posledné dva týždne podarilo získať späť kontrolu nad niekoľkými obcami severne a východne od Charkova, čím sťažili Rusku raketové a delostrelecké útoky na mesto.

Charkov, ktorý sa nachádza blízko územia Ruska, bol jedným z prvých napadnutých miest, keď Rusko vtrhlo do krajiny.

9:40 Británia na Ukrajinu pošle 287 mobilných generátorov na výrobu elektriny

Britská vláda sľúbila, že Ukrajine pošle 287 mobilných generátorov na výrobu elektriny nad rámec 569, ktoré už krajine darovala. Nové generátory, ktoré dokážu dodávať elektrinu pre takmer 8-tisíc domov, budú slúžiť nemocniciam, útulkom a ďalším nevyhnutným zariadeniam, uviedlo britské ministerstvo pre podnikanie, energetiku a priemyselnú stratégiu. 

Informuje o tom portál news.sky.com.

8:50  Biden oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 150 miliónov USD

Nová zásielka zbraní má obsahovať 25 000 kusov delostreleckej munície, delostrelecké radary používané na detekciu zdroja nepriateľskej paľby, elektronické rušičky a náhradné diely.      

Delostrelecká munícia je zjavne určená pre nedávno dodané americké húfnice.

Bidenova administratíva doteraz poslala Ukrajine zbrane v hodnote viac ako 3,4 miliardy dolárov, od ťažkého delostrelectva až po protilietadlové rakety Stinger odpaľované z ramena a drony.

Informácie z predchádzajúceho dňa (6.5.) nájdete nižšie: 

19:00 Do Ruska deportovali už viac ako pol milióna Ukrajincov, tvrdí Zelenskyj

Do Ruska bolo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu deportovaných viac ako pol milióna Ukrajincov. V piatok to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy americkej televízie CNN.

„Boli donútení tam ísť. Zobrali im doklady a komunikačné prostriedky. Posielajú ich do odľahlých regiónov tejto cudzej krajiny, aby sa tam asimilovali,“ povedal Zelenskyj. Ukrajinský prezident upozornil, že počet deportovaných Ukrajincov napríklad prevyšuje počet obyvateľov Islandu.

18:20 Rusko vrátilo 41 zajatcov

Pri najnovšej výmene zajatcov Rusko vrátilo Ukrajine 41 ľudí. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková informovala, že v skupine bolo 28 príslušníkov ozbrojených síl a 13 civilistov. V skupine bolo 11 žien i farár ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, uviedla. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

15:10 Kremeľ vylučuje použitie jadrových zbraní na Ukrajine

Rusko podľa Kremľa na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexej Zajcev novinárom povedal, že použitie jadrových zbraní zo strany Ruska nie je vhodné pre špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Informuje o tom portál news.sky.com.

Viacerí experti upozorňujú, že ťažkosti Ruska pri prekonávaní vytrvalého ukrajinského odporu a v dosahovaní zreteľných vojenských úspechov by mohli viesť k tomu, že Vladimir Putin sa uchýli k nejakej forme jadrového úderu.

14:00 Zelenskyj sa v nedeľu prihovorí lídrom krajín G7

Lídri krajín G7 sa v nedeľu zúčastnia na videokonferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na nemeckú vládu.

„Ôsmy máj je historický dátum, v Európe pripomínajúci koniec druhej svetovej vojny, ktorá spôsobila hrôzy, ničenie a smrť,“ konštatovala hovorkyňa počas pravidelnej tlačovej konferencie. V súvislosti so súčasnou vojnou na Ukrajine, je „súdržnosť G7 dôležitejšia ako kedykoľvek predtým“, dodala.

Nemecko tento rok predsedá skupine G7.

13:00 Rusi v Mariupoli obnovujú sovietske symboly

Ruskí okupanti v ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ obnovujú symboly zo sovietskej éry. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na Petra Andriuščenka, poradcu mariupoľského starostu Vadyma Bojčenka.

Andriuščenko v piatok zverejnil fotografie, pri ktorých uviedol, že Rusi v ostatných dňoch „obnovili“ všetky pamiatky sovietskeho obdobia vrátane pamätníkov obetiam fašizmu a komunistom.

Na miestnej nemocnici Rusi vztýčili ruskú vlajku. „Okupanti dovolili lekárom pracovať pre Mariupoľčanov. Zdravotnícky personál a lekári bývajú priamo v nemocnici, je tam len ambulantná liečba. Svetlo je nemocnici zabezpečené cez generátory, vodu nosia nosiči,“ poznamenal Andriuščenko a dodal, že Rusi nútia Mariupoľčanov zbierať z trosiek mŕtve telá výmenou za jedlo.

12:10 Z Mariupoľa s pomocou OSN evakuovali už takmer 500 civilistov

Ukrajina oznámila, že z mesta Mariupoľ na juhovýchode krajiny od začiatku operácie, ktorú vedie Organizácia Spojených národov (OSN), už evakuovali takmer 500 civilistov. Je medzi nimi aj časť civilistov z obliehanej oceliarne Azovstaľ. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak evakuáciu označil za „zložitú operáciu“ a dodal, že Ukrajina bude naďalej robiť všetko na „záchranu všetkých civilistov a vojakov“. Informuje o tom portál bbc.com.

11:00 Rusi tvrdia, že zničili dve ukrajinské lietadlá a muničný sklad v Kramatorsku

Ruské rakety zničili veľký muničný sklad vo východoukrajinskom meste Kramatorsk. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to ruské ministerstvo obrany.

Moskva tiež uviedla, že jej protivzdušná obrana zostrelila v Luhanskej oblasti dve ukrajinské bojové lietadlá. BBC zatiaľ nedokázala ruské tvrdenia nezávisle overiť.

9:20 Spojené štáty pred potopením krížnika Moskva poskytli Ukrajine spravodajské informácie

Spojené štáty oznámili, že poskytli Ukrajine spravodajské informácie o umiestnení ruského krížnika Moskva. Ako uviedol nemenovaný americký predstaviteľ, udialo sa tak pred ukrajinským útokom, ktorý v Čiernom mori potopil vlajkovú loď ruského námorníctva.

Podľa amerického predstaviteľa sa samotná Ukrajina rozhodla zacieliť na plavidlo a následne ho potopiť pomocou vlastných protilodných rakiet. Vzhľadom na ruské útoky na ukrajinské pobrežie z mora sa USA rozhodli poskytnúť spravodajské informácie o umiestnení ruských lodí. Predstaviteľ dodal, že USA nevedeli o ukrajinských plánoch zaútočiť na krížnik Moskva až do chvíle, kým nezačali túto operáciu.

7:40 OSN má dôkazy o únose 180 osôb v oblastiach, ktoré ovláda Rusko

Vysoká komisárka Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Michelle Bacheletová uviedla, že jej úrad má dôkazy o svojvoľnom zadržiavaní a možných nútených zmiznutiach 180 miestnych predstaviteľov, novinárov, aktivistov, bývalých členov ozbrojených síl a iných civilistov v oblastiach Ukrajiny, ktoré ovláda Rusko. 

„K 4. máju moja kancelária zdokumentovala 180 takýchto prípadov, pričom päť obetí (únosov) nakoniec našli mŕtvych,“ povedala Bacheletová.

Tieto únosy spáchali podľa OSN ruskí vojaci a proruské ozbrojené skupiny v Charkovskej, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.

Bacheletová dodala, že jej úradu boli hlásené aj prípady žien, ktoré boli znásilnené ruskými vojakmi, ako aj ďalšie obvinenia z páchania sexuálneho násilia zo strany Rusov aj Ukrajincov. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára bolo v krajine potvrdených 6731 civilných obetí, uviedla Bacheletová s tým, že "skutočné čísla sú podstatne vyššie."

Informácie z predchádzajúceho dňa (5.5.) nájdete nižšie: 

20:48 Zelenskyj telefonoval s Johnsonom, žiadal o zbrane s väčším dosahom

Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok opäť telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o vývoji konfliktu s Ruskom a potrebách ukrajinskej armády. Tá okrem iného žiada o zbrane s väčším dosahom, ktoré by zabránili ruskému bombardovaniu civilistov na Ukrajine.

„Premiér zdôraznil aj dôležitosť nezávislého medzinárodného súdneho procesu, aby tí, ktorí nesú zodpovednosť za ohavnosti páchané na Ukrajine, neušli spravodlivosti. Uistil (Zelenského) aj o britskej podpore pri zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch (na Ukrajine),“ povedal hovorca britskej vlády. Lídri oboch krajín sa dohodli, že o pár dní si opäť zavolajú.

19:34 Japonsko zavádza nové sankcie voči Rusku

Japonsko vo štvrtok oznámilo nové sankcie voči Ruskej federácii. Ako počas návštevy Londýna povedal japonský premiér Fumio Kišida, Tokio zmrazí aktíva ďalším 140 ruským občanom a takisto rozšíri zákaz vývozu aj na ruské vojenské firmy. 

Kišida po stretnutí s britským premiérom Borisom Johnsonom novinárom povedal, že Moskva musí niesť následky za násilie, ktoré páchajú ruské sily na Ukrajine. Agresia Ruska nepredstavuje problém len pre Európu, varoval.

18:52 Európsky parlament žiada Rusko, aby vrátilo prenajaté zahraničné lietadlá

Poslanci Európskeho parlamentu ocenili vo štvrtok európskych prevádzkovateľov dopravy a cestovného ruchu za pomoc poskytovanú utečencom z Ukrajiny. Zároveň vyzvali Rusko, aby vrátilo ukradnuté lietadlá prenajaté od zahraničných spoločností.

Poslanci tiež odsúdili skutočnosť, že Rusko v jasnom rozpore s medzinárodnými pravidlami civilného letectva prinútilo lietadlá prenajaté od zahraničných spoločností, aby sa znova zaregistrovali v ruskom národnom registri lietadiel. „Takúto krádež nemožno tolerovať,“

17:30 Zelenskyj pozval na návštevu Kyjeva nemeckého kancelára aj prezidenta

Zelenskyj pozval vedenie Nemecka na Ukrajinu počas štvrtkového telefonátu so Steinmeierom, vďaka ktorému si údajne vyjasnili predchádzajúce problémy, pričom nemecký prezident vyjadril Ukrajine solidaritu, rešpekt a podporu.

Denník Die Welt napísal s odvolaním sa na zdroje z prezidentského úradu v Berlíne, že Zelenskyj srdečne pozval do Kyjeva celú politickú špičku Nemecka – prezidenta, vládu a kancelára.

Steinmeier chcel pôvodne absolvovať cestu do Kyjeva už v apríli spoločne s prezidentmi Poľska a pobaltských štátov. Keď jeho cestu ukrajinská strana odmietla – okrem iného pre predchádzajúcu politiku jeho sociálnych demokratov (SPD) voči Rusku – viedlo to k zvýšeniu napätia medzi Berlínom a Kyjevom. Berlín tento krok Kyjeva totiž interpretoval ako urážku hlavy štátu.  

15:50 Ukrajinská armáda prešla vo dvoch smeroch do protiútokov

Ukrajinské sily prešli do protiofenzívnych operácií v oblasti Charkiva a Izjumu. Ako referuje web Ukrajinská pravda, oznámil to hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

Ten taktiež informoval, že ruskí okupanti začali v oblasti opäť používať riadené strely, ktorých hlavným účelom je zničenie logistických trás vojensko-technickej pomoci Ukrajine.

15:12 Mariupoľskí obrancovia odrazili útok Rusov na oceliareň, tvrdí Zelenského poradca

Ukrajinské sily „odrazili“ útok ruských jednotiek v mariupoľskej oceliarni Azovstaľ, poslednej bašte ukrajinského odporu v obliehanom meste na pobreží Azovského mora. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč.

Pre ukrajinskú televíziu povedal, že koluje mnoho protichodných informácií, no potvrdil, že Rusi v stredu vstúpili do rozsiahleho komplexu a ich pokusy odrazili ukrajinskí obrancovia. „Môžeme povedať, že trvajú boje. Všetky ostatné informácie objasňujeme,“ povedal Arestovyč s tým, že sa uskutočňujú rokovania s Ruskom o nových evakuačných koridoroch.

13:32 Zelenskyj spustil crowdfundingovú platformu na pomoc Ukrajine

„Spustili sme globálnu iniciatívu United24,“ napísal Zelenskyj na Twitteri. Jej prvou časťou je on-line platforma na zbieranie finančných prostriedkov na podporu Ukrajine. Ostatné projekty a programy budú pridané čoskoro," napísal.