Aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:
- Rusko čoraz častejšie používa na Ukrajine chemické zbrane, varuje Kallasová
- Trump zvažoval, že Ukrajine dodá rakety Tomahawk, uvádza The Washington Post
- Zelenskyj plánuje vymenovať Šmyhaľa do funkcie ministra obrany
- SBU tvrdí, že zneškodnila ruských agentov podozrivých zo zabitia jej plukovníka
18:00 Zelenskyj s Trumpom zvažujú veľkú dohodu o predaji a nákupe dronov a zbraní
Americký prezident Donald Trump a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj uvažujú nad dohodou, na základe ktorej by Washington kúpil ukrajinské bezpilotné lietadlá testované na bojisku a Kyjev americké zbrane. Zelenskyj to uviedol pre denník New York Post v rozhovore zverejnenom vo štvrtok, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Zelenskyj potvrdil, že jeho posledné rozhovory s Trumpom sa týkali dohody, ktorá by obom krajinám pomohla posilniť ich letecké technológie. „Americký ľud potrebuje túto technológiu a vy ju potrebujete mať vo svojom arzenáli,“ vyhlásil Zelenskyj v rozhovore, ktorý sa uskutočnil v stredu.
Podľa ukrajinského lídra sú drony kľúčovým nástrojom pre Kyjev v boji proti ruskej invázii, ktorá začala vo februári 2022. Reuters dodáva, že ukrajinské bezpilotné lietadlá sú schopné zasiahnuť ciele až 1300 kilometrov hlboko na ruskom území.
„Budeme pripravení podeliť sa o tieto skúsenosti s Amerikou a ďalšími európskymi partnermi,“ dodal Zelenskyj. Ukrajina podľa neho rokuje tiež s Dánskom, Nórskom a Nemeckom.
Počas svojho prejavu v parlamente v súvislosti s vymenovaním novej ukrajinskej vlády oznámil Zelenskyj bližšie nešpecifikované budúce dohody so Spojenými štátmi, ktoré podľa neho Ukrajinu posilnia, dodáva Reuters.
14:15 Rusko tvrdí, že obsadilo ukrajinské dediny v troch oblastiach frontovej línie
Rusko vo štvrtok oznámilo, že sa zmocnilo ukrajinských dedín v troch rôznych oblastiach frontovej línie. Rozšírilo tak svoju letnú ofenzívu napriek výzvam Spojených štátov na ukončenie bojov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že jeho sily „oslobodili“ osady Popiv Jar vo východnej Doneckej oblasti, Dehťarne v severovýchodnej Charkovskej oblasti a mestečko Kamianske v južnej Záporožskej oblasti. Ukrajina sa k tvrdeniam Moskvy bezprostredne nevyjadrila.
V mestečku Kamianske na brehu rieky Dneper žilo pred konfliktom približne 2000 ľudí. Dehťarne je dedinka ležiaca pri ruských hraniciach. Popiv Jar je malá dedina južne od ukrajinského mesta Kramatorsk.
Podľa analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú uskutočnila agentúra AFP, boli územné zisky Ruska za tento mesiac najväčšie od novembra minulého roka.
SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP
Rusko napriek tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa opakovane odmietlo výzvy na prímerie a pokračuje v intenzívnych útokoch na susednú Ukrajinu. Trump v uplynulých dňoch opakovane vyjadril nespokojnosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a v pondelok varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá. Trump tiež oznámil nové dodávky zbraní na Ukrajinu. Ukrajina však tvrdí, že Kremeľ nemá záujem ukončiť boje a bude v nich naďalej pokračovať aj po zavedení sankcií.
11:20 Rusko odovzdalo Ukrajine telá 1000 vojakov
Rusko vo štvrtok odovzdalo Ukrajine telá 1000 padlých vojakov. Spolupracovník ruského prezidenta Vladimir Medinskij na platforme Telegram uviedol, že odovzdanie tiel je súčasťou dohody o výmene zajatcov, ktorú strany dosiahli na júnových rokovaniach v Istanbule. Ukrajina podľa Medinského vydala 19 mŕtvych ruských vojakov, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Na rokovaniach v Turecku, ktoré sa uskutočnili 2. júna, sa znepriatelené strany nedohodli na prímerí vo viac ako tri roky trvajúcej vojne, avšak pristúpili na dohodu o veľkej výmene vojnových zajatcov.
„Na základe dohôd dosiahnutých v Istanbule bolo dnes Ukrajine odovzdaných ďalších 1000 tiel ukrajinských vojakov,“ napísal Medinskij, ktorého AFP označila za hlavného ruského vyjednávača.
Na Telegrame tiež zverejnil fotografie z procesu odovzdávania tiel. Rusko napriek tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa opakovane odmietlo výzvy na prímerie a pokračuje v intenzívnych útokoch na susednú Ukrajinu. Trump v uplynulých dňoch opakovane vyjadril nespokojnosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a v pondelok varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá. Trump tiež oznámil nové dodávky zbraní na Ukrajinu.
7:40 Pri ruskom útoku na centrum mesta Dobropillja zahynuli dvaja ľudia
Najmenej dvaja ľudia zahynuli a 22 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na východoukrajinské mesto Dobropiľľa. Rusko zasiahlo centrum mesta 500-kilogramovou kĺzavou bombou. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že v Dobropilli prebiehajú záchranné operácie. Terčom podľa jeho slov bol „obyčajný obchod a nákupná pasáž“. Útok označil za „strašný, nezmyselný teror“ a povedal, že „ruské údery nedávajú z vojenského hľadiska zmysel“.
Predpokladá sa, že pod troskami zasiahnutých budov môžu byť uväznení ďalší ľudia. Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin na sociálnej sieti Telegram zverejnil zábery z útoku, na ktorých vidno viacero požiarov. V čase útoku bolo podľa neho námestie plné ľudí.
Dobropiľľa sa nachádza asi 20 kilometrov od frontovej línie severozápade od strategického mesta Pokrovsk, ktoré je cieľom ruskej ofenzívy na Donbase.
Správy z predchádzajúceho dňa 16. 7. 2025:
20:00 Podľa Zelenského sa Putin USA bojí, pretože Kyjev nebombarduje, keď sú tam americkí predstavitelia
Vladimír Putin sa USA bojí, vždy keď na Ukrajinu príde nejaký americký predstaviteľ, ruské rakety prestanú útočiť na Kyjev, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Putin zámerne bombarduje civilistov, ale keď sú tu Američania, tak to nerobí," cituje z rozhovoru Zelenského pre Newsmax český portál Novinky.
Od pondelka je na Ukrajine splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Keith Kellogg. Hneď po jeho príchode prestali rozsiahle ruské útoky na Kyjev. „Ľudia o tom už aj vtipkujú, že by sme mali generálovi Kelloggovi dať ukrajinské občianstvo a nechať ho tu a že by nás Američania mali navštevovať častejšie," povedal v rozhovore Zelenskyj.
„Prezident Trump dal Putinovi šancu vojnu ukončiť. Vážne chcem veriť, že mu dal príležitosť. A vážne chcem veriť, že ak z toho Putin nevyvodí závery, prezident Trump na neho skutočne uvalí silné sankcie, ktoré nebude možné obísť," vyhlásil Zelenskyj. „Prezident Biden nebol schopný túto vojnu ukončiť. Mám dôveru, že prezident Trump to dokáže. To si myslím, že to bude ten hlavný rozdiel," uzavrel Zelenskyj.
11:30 Rusko vypustilo stovky dronov, hlásia po útokoch dvoch mŕtvych
Najmenej dvaja ľudia prišli o život a ďalších 15 utrpelo zranenia pri ruských nočných útokoch na Ukrajinu, uviedli v stredu miestne úrady. Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl vypustilo proti Ukrajine 400 dronov a jednu balistickú raketu. Ich cieľom sa stali predovšetkým mestá Charkov, Kryvyj Rih a Vinnycia. Obete hlásili z oblasti mesta Kupjansk severovýchodne od Charkova. Ruské údery zasiahli aj energetickú infraštruktúru, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Rusko podniklo kombinovaný útok iba deň po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil Moskve uvalením sekundárnych sankcií v podobe stopercentných ciel na jej obchodných partnerov, ak neukončí vojnu na Ukrajine do 50 dní.
Ruské údery si vyžiadali osem zranených vo Vinnyckej oblasti, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Ďalších troch zranených hlásili z Charkova, druhého najväčšieho mesta na Ukrajine, kde v priebehu 2O minút dronového útoku došlo k najmenej 17 výbuchom. Starosta Kryvého Rihu zase uviedol, že po zničení priemyselnej budovy ruskými raketami a dronmi bojuje o život 17-ročný chlapec.
„To sa ešte nikdy nestalo. Balistická raketa a 28 dronov typu Šáhid súčasne,“ napísal na Telegrame starosta a súčasne šéf mestskej správy Olexandr Vilkul. Kryvyj Rih je rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a terčom ruských útokov sa stáva pravidelne, podobne ako Charkov.
Zásah energetickej infraštruktúry v Kryvom Rihu potvrdil aj Zelenskyj. „Teraz robíme všetko pre to, aby sme všetko obnovili. Dodávky elektriny budú obnovené v priebehu dňa,“ uviedol na Telegrame.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že v metropole istý čas počas noci pracovali jednotky protivzdušnej obrany. Hlásené neboli žiadne obete ani škody.
Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. V posledných dňoch svoje útoky zintenzívňuje a proti susednej krajine vypúšťa každú noc stovky dronov a desiatky rakiet. Práve tieto útoky uviedol Trump tento týždeň ako dôvod svojho rozhodnutia schváliť dodávky zbraní vrátane systémov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu.
„Rusko nemení svoju stratégiu - a aby sme mohli účinne čeliť tomuto teroru, musíme systematicky posilňovať našu obranu: viac systémov protivzdušnej obrany, viac stíhačiek a viac odhodlania - aby Rusko pocítilo našu odpoveď,“ dodal Zelenskyj.
10:00 Rusko čoraz častejšie používa na Ukrajine chemické zbrane, varuje Kallasová
Rusko čoraz intenzívnejšie používa chemické zbrane na Ukrajine s cieľom spôsobiť čo najväčšiu bolesť a utrpenie a donútiť krajinu kapitulovať. Ako referuje web Politico, v utorok to vyhlásila šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.
Estónska politička po zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli uviedla, že podľa nemeckých a holandských spravodajských služieb použila Moskva od začiatku invázie chemické zbrane v najmenej 9-tisíc prípadoch a ich nasadenie sa stupňuje.
„Ako hovoria spravodajské služby, intenzita rastie a je to veľmi, veľmi znepokojujúce. Ukazuje to, že Rusko chce spôsobiť čo najviac bolesti a utrpenia, aby Ukrajina kapitulovala. Je to naozaj... neznesiteľné,“ povedala Kallasová. Pripomenula, že Rusko je signatárom a ratifikovalo Dohovor o zákaze chemických zbraní z roku 1993.
Kallasovej vyjadrenia zvyšujú znepokojenie v Európskej únii, kde narastá znepokojenie z eskalácie ruských útokov na Ukrajinu, vrátane masívnych nočných raketových náletov. Situácia viedla amerického prezidenta Donalda Trumpa k oznámeniu, že podporí zákon o uvalení prísnych ciel na ruský export, ak Putin do 50 dní neukončí útoky.
Kallasová privítala možnosť dodávok ďalších zbraní pre Ukrajinu, no zdôraznila, že Európa by chcela, aby USA niesli časť bremena. „Ak za tieto zbrane platíme, je to naša, čiže európska podpora,“ dodala.
Správy z predchádzajúceho dňa 15. 7. 2025:
11:25 Trump zvažoval, že Ukrajine dodá rakety Tomahawk, uvádza The Washington Post
Americký prezident Donald Trump pôvodne zvažoval, že Ukrajine dodá aj riadené rakety dlhého doletu Tomahawk ako spôsob nátlaku na Rusko. V stĺpčeku v americkom denníku The Washington Post (WP) to v utorok uviedol redaktor David Ignatius s odvolaním sa na nemenované zdroje. Podľa nich by Trump mohol dať Ukrajine tiež súhlas na použitie amerických taktických rakiet ATACMS, ktoré má Kyjev k dispozícii, s cieľom udrieť hlboko na území Ruska, informuje TASR.
Trump v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia. Zároveň vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.
#BREAKING Trump may allow Ukraine to use ATACMS missiles against targets deep inside Russia - The Washington Post pic.twitter.com/e36QehxRv2
— Global Watch (@GlobalWatch__) July 15, 2025
Ignatius, ktorý je podľa britskej stanice BBC považovaný za jedného z najpovolanejších novinárov píšucich pre WP o Ukrajine a Rusku, v názorovom stĺpčeku o najnovších Trumpových krokoch uviedol, že ešte v piatok sa diskutovalo aj o zahrnutí rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorými USA nedávno zaútočili na iránske jadrové zariadenie Isfahán, do dodávok vojenskej pomoci Ukrajine.
„Ak by boli vypálené z Ukrajiny, mohli by zasiahnuť Moskvu a Petrohrad. Tomahawky sú však zatiaľ mimo zoznamu dodávok, ako mi bolo povedané. Mohli by byť nasadené neskôr, ak bude chcieť Trump dosiahnuť ešte väčší vplyv,“ napísal americký novinár.
Americký prezident sa podľa nemenovaných zdrojov rozhodol pohroziť Rusku sankciami a poskytnúť Ukrajine zbrane z troch dôvodov: domnieva sa, že ho Putin nerešpektuje a úsilie o mier iba predstiera, pričom ignoruje výzvu na prímerie; videl účinnosť vojenskej sily USA pri použití rakiet Tomahawk, popri využití neviditeľných bombardérov B-2 proti Iránu; a nazdáva sa, že Putin bude súhlasiť s rozhovormi len pod hrozbou väčšej sily.
Šéf Bieleho domu sa údajne počas nedávneho telefonického rozhovoru opýtal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, prečo Ukrajina ešte nezasiahla ruské hlavné mesto Moskva.
„Trumpovo odhodlanie zatlačiť na Putina bolo vyjadrené v minulotýždňovom rozhovore so Zelenským, povedal mi zdroj. Trump sa Zelenského opýtal, prečo neudrel na Moskvu. 'Môžeme, ak nám dáte zbrane,' odvetil Zelenskyj. Trump odpovedal, že Ukrajina musí vyvinúť väčší tlak na Putina, a to nielen na Moskvu, ale aj na Petrohrad,“ napísal Ignatius.
Novinár tvrdí, že Trump by v rámci vojenskej pomoci Ukrajine mohol dať Kyjevu povolenie používať aj niektoré výkonné útočné zbrane. Takéto rozhodnutie by podľa jedného zo zdrojov pravdepodobne zahŕňalo súhlas na použitie 18 taktických balistických rakiet ATACMS, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na Ukrajine. Maximálny dolet majú 300 kilometrov, avšak USA ho zatiaľ pre Ukrajinu obmedzujú. Moskva ani Petrohrad by nimi ohrozené neboli, ale rakety by dokázali zasiahnuť vojenské základne, letiská a zásobovacie sklady pomerne hlboko v Rusku. Balík by mohol zahŕňať aj ďalšie rakety ATACMS, dodal Ignatius.
8:35 Zelenskyj plánuje vymenovať Šmyhaľa do funkcie ministra obrany
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vo svojom večernom príhovore navrhol pri reorganizácii vlády vymenovať jej súčasného predsedu Denysa Šmyhaľa do funkcie ministra obrany. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
„Bohaté skúsenosti Denysa Šmyhaľa budú určite zužitkované vo funkcii ministra obrany Ukrajiny. Práve v tejto oblasti sú v súčasnosti zdroje krajiny na maxime, úlohy sú na maxime a je tu veľká zodpovednosť,“ vyhlásil Zelenskyj.
Úradujúci minister obrany Rustem Umerov v súčasnosti zastáva zároveň aj funkciu hlavného vyjednávača Ukrajiny pri rokovaniach s Ruskom, pričom sa očakáva jeho vymenovanie za ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch. Šmyhaľ zastáva funkciu premiéra od marca 2020, čím sa stal najdlhšie slúžiacim predsedom vlády od získania nezávislosti Ukrajiny v roku 1991.
Zelenskyj v pondelok v rámci reorganizácie „vlády na obnovu Ukrajiny“ nominoval na post premiérky ministerku hospodárstva a prvú podpredsedníčku vlády Juliju Svyrydenkovú. Tá oznámila, že by v novej funkcii navrhla ďalšie dosiaľ neznáme personálne zmeny vo vláde.
„Som vďačná prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému za jeho dôveru – a za možnosť slúžiť Ukrajine v tomto rozhodujúcom období,“ uviedla Svyrydenková vo vyhlásení na sociálnych sieťach a dodala, že sa chce zamerať na pokračovanie v deregulácii, znižovanie byrokracie, ochranu podnikov a obmedzenie nekritických výdavkov, aby sa dosiahla „úplná koncentrácia štátnych zdrojov“ na obranu a povojnovú obnovu.
Vymenovanie Svyrydenkovej za premiérku i prestavbu vlády musí odobriť parlament. Vzhľadom na širokú podporu Zelenského sa nepredpokladá, že by nominácia narazila na odpor, poznamenala AFP.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.