Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ukrajina ONLINE: V Rusmi okupovanom meste Mariupoľ bolo vraj počuť silné explózie

.redakcia .svet

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: V Rusmi okupovanom meste Mariupoľ bolo vraj počuť silné explózie SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky 80.výročie obliehania Leningradu, Petrohrad 18.1.2023.

aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:

  • Biden pri príležitosti výročia ruskej invázie možno navštívi Poľsko
  • Ukrajina označila Wagnerovu skupinu za medzinárodnú zločineckú organizáciu
  • Nórsko chce venovať na pomoc Ukrajine 75 miliárd korún
  • v Odese je naďalej bez elektriny zhruba 300-tisíc obyvateľov
  • Reznikov ohlásil audit pre korupciu; svoje odstúpenie nepotvrdil

19:22 Ukrajinský parlament odobril nového ministra vnútra Ihora Klymenka

Ukrajinský parlament v utorok potvrdil vo funkcii ministra vnútra Ihora Klymenka, bývalého šéfa tamojšej polície. Vláda ho dočasným vedením rezortu poverila v januári po tragickej nehode, pri ktorej zahynul dovtedajší minister Denys Monastyrskyj. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Vrtuľník s vedením ukrajinského ministerstva vnútra smerujúci na frontovú líniu na východe Ukrajiny sa zrútil 18. januára pri budove škôlky v meste Brovary pri Kyjeve. Nehoda si vyžiadala dovedna 14 obetí vrátane jedného dieťaťa. Medzi obeťami boli aj prvý námestník ministra vnútra Jevhenij Jenin a štátny tajomník Jurij Lubkovyč.

Parlament v Kyjeve schválil v utorok vo funkcii aj nového šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Vasyľa Maľuka. Za zastupujúceho šéfa SBU ho vlani v júli vymenoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo bol odvolaný jeho predchodca, Ivan Bakanov.

17:44 V Rusmi okupovanom meste Mariupoľ bolo vraj počuť silné explózie

Päť hlasných explózii bolo počuť v ukrajinskom meste Mariupoľ v Doneckej oblasti, ktoré je okupované ruskou armádou. Uviedol to v utorok poradca starostu Mariupoľa Petro Andriuščenko. Výbuchy podľa neho pravdepodobne nastali na mieste, na ktoré ruskí okupanti nedávno prisunuli systémy protivzdušnej obrany a ďalšiu vojenskú techniku. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Andriuščenko dodal, že po explóziách „bolo nad mestom vidieť veľké množstvo ruských lietadiel". V sobotu Andriuščenko konštatoval, že v priebehu uplynulého týždňa počet ruských vojakov v meste Mariupoľ a jeho okolí stúpol o 10 až 15-tisíc. „Celkovo môžeme hovoriť o približne 30-tisíc okupantoch, ktorí sú sústredení v Mariupoli a jeho regióne," napísal poradca mariupoľského starostu na komunikačnej platforme Telegram.

16:08 Dodávky zbraní vťahujú NATO do vojny na Ukrajine, tvrdí Šojgu

Ruský minister obrany Sergej Šojgu obvinili Západ, že sa pokúša naťahovať tamojší vojnu na Ukrajine dodávaním ťažkých zbraní Kyjivu. Takéto kroky podľa neho vťahujú krajiny v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) do vojny, čo môže viesť k ďalšej eskalácii. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„USA a ich spojenci sa snažia predĺžiť konflikt tak dlho, ako je možné. S týmto cieľom začali dodávky ťažkých zbraní, otvorene vyzývajú Ukrajinu obsadiť naše územia,“ vyhlásil Šojgu počas stretnutia s predstaviteľmi ruskej obrany. „Vskutku, takéto kroky zahŕňajú krajiny NATO do konfliktu a môžu viesť k nepredvídateľným úrovniam jeho eskalácie. Skupiny ruských síl pokračujú v ničení všetkej výzbroje a techniky dodanej do Kyjiva, a to na trasách ich dodávky aj na bojových pozíciách,“ dodal. CNN upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

Šojgu sa takto vyjadril v čase, keď Ukrajina očakáva mobilizáciu pol milióna ďalších ruských vojakov v nadchádzajúcich mesiacoch. Predstaviteľ ukrajinských spravodajských služieb Vadym Skibickyj v rozhovore povedal, že „Rusko sa chystá zmobilizovať 300-tisíc až 500-tisíc ľudí, aby na jar a v lete 2023 vykonalo útočné operácie na juhu a východe Ukrajiny“.

15:34 Ukrajinský parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu o ďalších 90 dní

Za predĺženie stanného práva hlasovalo 348 poslancov 450-členného parlamentu (Verchovnej rady). Potrebných bolo minimálne 226 hlasov. Obe uvedené opatrenia zostanú v platnosti do 20. mája.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18–60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vlani vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na demonštrácie. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok povedal, že ruské ozbrojené sily úspešne postupujú v okolí ukrajinských miest Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti. 

Ukrajinská strana už niekoľko dní informuje o ťažkých bojoch neďaleko Bachmutu. Zelenskyj nedávno zopakoval, že ukrajinské jednotky v oblasti naďalej kladú odpor.

14:10 Na ruskej strane padlo už viac ako 133-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 133 190 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 1 030 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 245 tankov, 6 443 bojových obrnených vozidiel, 5 107 vozidiel a palivových nádrží, 2 232 delostreleckých systémov, 461 odpaľovacích raketových systémov, 227 systémov protivzdušnej obrany, 284 vrtuľníkov, 294 lietadiel, 1 958 dronov, 796 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 208 kusov špeciálnej techniky.

13:52 V Rusku nariadili kontrolu a rekonštrukciu protibombových krytov

Ruské úrady nariadili kontrolu a rekonštrukciu protibombových krytov po celej krajine. Kontroly sa dotknú aj krytov v najodľahlejších oblastiach Ruska. Referuje o tom ruský web The Moscow Times.

„Po rozpade Sovietskeho zväzu ich nikto nepotreboval. Ale teraz, vzhľadom na situáciu na fronte, Kremeľ nariadil, aby sa všetko vyriešilo,“ povedal nemenovaný predstaviteľ jednej zo západoruských oblastí.

Podľa ruských médií zverejnil tamojší oficiálny portál pre verejné obstarávanie Zakupki stovky vládnych tendrov na renováciu protibombových krytov v oblastiach po celej krajine. Zákazky zahŕňajú opravu ventilácie, hydroizoláciu, výmenu dverí, vzduchové filtre či inštaláciu osvetlenia.

11:40 Ukrajina stiahla z knižníc 19 miliónov kníh v ruštine a z čias Sovietskeho zväzu

 Zo všetkých stiahnutých kníh bolo približne 11 miliónov v ruštine. Čo sa so stiahnutými knihami stalo, jasné nie je.  „Boli odpísané aj niektoré knihy písané v ukrajinčine pochádzajúce z čias Sovietskeho zväzu... Je tiež odporúčané odpísať a odstrániť knihy, ktorých autori podporovali agresiu proti Ukrajine,“ uviedla Kravčuková podľa vyhlásenia zverejneného na webovej stránke ukrajinského parlamentu.

„Vo všeobecnosti je pomer kníh v ruskom a ukrajinskom jazyku v našich knižniciach veľmi poľutovaniahodný... Je nevyhnutné obnoviť naše fondy a čo najskôr nakúpiť knihy v ukrajinčine,“ uviedla Kravčuková.

Dodala, že približne 44 percent kníh v ukrajinských knižniciach je v ruštine. Zvyšné sú písané v ukrajinčine alebo v jazyku niektorej inej európskej krajiny.

Kyjev začal obmedzovať používanie ruských kníh po tom, čo Rusko anektovalo v roku 2014 Krymský polostrov. Tento proces tzv. derusifikácie sa ešte viac zrýchlil, keď ruské vojská pred necelým rokom vpadli na Ukrajinu. V polovici roka 2022 zakázala Ukrajina napríklad distribúciu ruských kníh v snahe zvrátiť politiku, ktorá podľa Kyjeva celé storočia potláčala ukrajinskú identitu.

Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je ukrajinčina. Približne polovica ukrajinského obyvateľstva hovorí prevažne alebo výlučne len po ukrajinsky a približne 30 percent obyvateľov používa zväčša alebo stále iba ruštinu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v roku 2019 vykonal Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie (KIIS).

Ruština aj ukrajinčina sú východoslovanské jazyky, avšak zatiaľ čo väčšina Ukrajincov ruštinu ovláda, Rusi, ktorí s ukrajinčinou oboznámení nie sú, majú ťažkosti jej porozumieť.

9:13 Biden pri príležitosti výročia ruskej invázie možno navštívi Poľsko

Návšteva je podľa týchto zdrojov v súčasnosti plánovaná na dátum blízku ku koncu tohtoročného februára. Zdroje však pripomenuli, že cesta nie je potvrdená, až kým ju neoznámi Biely dom, a plány sa môžu meniť.

O možnej návšteve Bidena v Európe pri príležitosti prvého výročia invázie informovali americké médiá už koncom januára. Odvolali sa pri tom na nemenované vysokopostavené zdroje z prostredia americkej vlády.

Vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz v sobotu uviedol, že očakávaná návšteva šéfa Bieleho domu v Poľsku je kľúčová v spojitosti s ďalšou pomocou pre Poľsko v oblasti bezpečnosti zo strany USA, približuje agentúra PAP. 

Poľsko sa podľa Przydaczových slov dohodlo s americkou stranou, že dátum návštevy oznámia v najbližších dňoch.

8:20 Západ by Ukrajinu nemal tlačiť do žiadnych územných ústupkov

„To je čisto na Ukrajine, ako si vyhodnotí situáciu. Nemali by sme Ukrajinu tlačiť do akýchkoľvek územných ústupkov alebo do toho, aby za každú cenu naplnila ciele, ktoré si stanovila a o ktorých hovorí napríklad aj prezident (Volodymyr) Zelenskyj,“ uviedol novozvolený český prezident Petr Pavel.

Cieľom západných krajín by podľa budúceho českého prezidenta malo byť opätovné nastolenie suverenity Ukrajiny a jej obnova, návrat k medzinárodnému právu a riadne vyšetrenie vojnových zločinov, ktoré sa odohrali v priebehu ruskej agresie.

Podľa Pavla nie je možné akceptovať ako východiskový stav pre rokovania o mieri anexiu ukrajinských území Ruskom, ku ktorej došlo v rozpore s medzinárodným právom. „V okamihu, keď opustíte ukrajinské územie, tak sa môžeme rozprávať o ďalších veciach,“ navrhuje Pavel postoj, aký by mal k mierovým rokovaniam zaujať Západ.

SITA/AP Photo/Petr David Josek

7:42 Armáda zasiahla 13 ruských pozícií, Rusi ostreľovali civilistov po celej krajine

Ukrajinské letectvo zasiahlo počas uplynulého dňa deväť stanovíšť a dve protilietadlové pozície ruských jednotiek. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že ukrajinské raketomety a delostrelci zasiahli aj dve ruské dočasné základne.

Podľa správy ruské sily podnikli päť raketových a 12 leteckých útokov na Ukrajinu. Rusko taktiež vykonalo 36 útokov s viacerými raketovými systémami, predovšetkým na civilné lokality v Chersonskej oblasti. Útoky poškodili obytné budovy, pričom evidujú obete v radoch civilistov.

Ruská armáda podľa generálneho štábu ostreľovala viaceré obce v Doneckej, Sumskej, Charkivskej, Luhanskej, Dnipropetrovskej, Zaporižžskej a Chersonskej oblasti.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite