Aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:

• Ruskí vojaci sa prvýkrát vzdali robotom
• Rusko na Ukrajinu v noci vyslalo rekordných 728 dronov
• Ruská armáda od začiatku vojny proti Ukrajine stratila už najmenej 16 generálov
• Rusko zintenzívňuje používanie chemických zbraní na Ukrajine
• Rusko údajne dobylo prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti
• Ruské útoky zasiahli dve náborové centrá, štyri osoby utrpeli zranenia
• Proukrajinskí partizáni poškodili železnicu vo Volgograde a na Kryme
• Ruské útoky v júni spôsobili najvyšší počet civilných obetí od apríla 2022
• Nočný útok na Kyjev si vyžiadal najmenej dve obete a 13 zranených

14:30 Ruské útoky v júni spôsobili najvyšší počet civilných obetí od apríla 2022

Intenzívne ruské dronové a raketové útoky v júni spôsobili rekordný počet civilných obetí za viac ako tri roky invázie Moskvy na Ukrajine. Vo štvrtok na to upozornila Organizácia Spojených národov (OSN), píše TASR podľa agentúry AFP.

V júni 2025 podľa OSN pri ruských útokoch zahynulo 232 civilistov a ďalších 1343 sa zranilo. Viac obetí zomrelo v apríli 2022 v úvodných fázach ruskej agresie.

„Civilisti na celej Ukrajine sú vystavení takému utrpeniu, aké sme nezažili už viac ako tri roky,“ povedala Danielle Bellová, vedúca misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine. „Nárast počtu úderov raketami dlhého doletu a bezpilotnými lietadlami v celej krajine priniesol civilistom ešte viac smrti a deštrukcie, a to ďaleko od frontovej línie,“ upozornila.

AFP pripomína, že spoľahlivé údaje o počte mŕtvych civilistov od začiatku vojny na Ukrajine neexistujú. OSN sa doteraz podarilo potvrdiť viac ako 13.500 mŕtvych civilistov. Upozorňuje však, že skutočný počet obetí je pravdepodobne oveľa vyšší, keďže mnohé prípady nie je možné overiť a do oblastí ruskej okupácie nemá  prístup. 

Medzi tieto miesta patrí napríklad prístavné mesto Mariupol, kde podľa odhadov zahynuli tisíce ľudí počas niekoľkotýždňového obliehania ruskými silami na začiatku vojny a mesto bolo prakticky úplne zničené. 

12:30 Proukrajinskí partizáni poškodili železnicu vo Volgograde a na Kryme

Terčom sabotážnych útokov proukrajinského partizánskeho hnutia Ateš sa stala železnica v ruskom Volgograde a pri obci Uvarovo na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý okupujú Rusi. Uviedlo to vo štvrtok hnutie na komunikačnej platforme Telegram, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Partizáni vyradili z prevádzky reléovú skriňu v depe vo Volgograde, ktorá slúžila na komunikáciu a riadenie vlakovej dopravy. Tento uzol podľa hnutia Ateš zohráva kľúčovú úlohu pri presune vojenského vybavenia, paliva, personálu a zbraní na Ukrajinu. Hnutie tvrdí, že sabotáž sťažila vojenskú logistiku, zdržala presun vojakov a prerušila dodávky munície na front.

Partizáni na Kryme vyradili z prevádzky reléovú skriňu pri obci Uvarovo a poškodili úsek železnice napojený na Krymský most. Hnutie Ateš uviedlo, že útok narušil dodávky dôležitých vojenských zásob.

7:30 Nočný útok na Kyjev si vyžiadal najmenej dve obete a 13 zranených

Rusko už druhú noc po sebe zaútočilo svojimi bezpilotnými lietadlami a raketami na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, informovali vo štvrtok tamojšie úrady. Vedúci vojenskej správy mesta Tymur Tkačenko potvrdil, že najmenej dvaja ľudia pri útoku zahynuli. Ďalších 13 osôb utrpelo zranenia a na viacerých miestach v Kyjeve vypukli požiare, píše TASR podľa agentúr Reuters a AFP a portálu The Kyiv Independent.

„Útok na hlavné mesto pokračuje. Nepriateľské bezpilotné lietadlá sa stále približujú k mestu,“ uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram. 

Ľudia z ukrajinskej metropoly hlásili výbuchy počas celej noci. Pri útoku sa v Kyjeve rozozneli sirény a Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny vydali viaceré varovania. 

S odvolaním na miestne zdroje informoval The Kyiv Independent, že deväť osôb museli hospitalizovať. Desiatky obyvateľov hlavného mesta sa podľa reportéra AFP ukryli v stanici metra.

Podľa starostu Kyjeva zachvátili požiare vo viacerých štvrtiach obytné domy ako aj čerpacie stanice či garáže. Klička vyzval obyvateľov, aby sa pre vlastnú bezpečnosť zdržali fotografovania a natáčania videí z náletov. „Váš život a zdravie sú dôležitejšie ako nakrúcanie útoku... Nešírte fotografie a videá, nepriateľ to môže využiť!“ napísal na Telegrame.

Útok prišiel len deň po tom, ako Rusko v noci na stredu vyslalo na Ukrajinu rekordných 728 dronov.

Správy z predchádzajúceho dňa 9. 7. 2025:

19:20 Ruskí vojaci sa prvýkrát vzdali robotom

Ruské jednotky sa prvýkrát v histórii vzdali pozemným robotickým systémom ukrajinských ozbrojených síl. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to ukrajinská 3. samostatná útočná brigáda na Facebooku.

„Bez pechoty a bez strát. 3. útočná brigáda vykonala bezprecedentnú operáciu, vojaci zaútočili na nepriateľské pozície v Charkovskej oblasti, vykonali čistenie a zajali okupantov iba s použitím dronov a pozemných robotických systémov," konštatovala brigáda.

Dodala, že na ruské opevnenia udreli drony FPV a pozemné robotické systémy. Keď sa k zničenému zemnému krytu blížil ďalší robot, ruskí vojaci, ktorí sa snažili vyhnúť detonácii, signalizovali kapituláciu. Preživších Rusov eskortovali na ukrajinské pozície drony.

9:00 Rusko na Ukrajinu v noci vyslalo rekordných 728 dronov

Rusko v noci na stredu na Ukrajinu vyslalo rekordných 728 dronov. Útočilo tiež 13 raketami typu Kindžal a Iskander. Väčšinu dronov ukrajinské sily zničili prostredníctvom protivzdušnej obrany alebo prostriedkov elektronického boja. Zostreliť sa podarilo aj sedem rakiet. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na príspevok ukrajinských vzdušných síl na sociálnej sieti Telegram, píše TASR.

Podľa ukrajinského letectva útoky smerovali najmä na mestá Volyň a Luck na západe Ukrajiny. Obete ani zranených zatiaľ zo zasiahnutých oblastí zatiaľ nehlásia. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na ruský útok vyzval spojencov na uvalenie dodatočných sankcií na Rusko. „Tento útok svedčí o potrebe ďalších sankcií, sankcií zameraných na ruskú ropu, ktorá už viac ako tri roky poháňa vojnovú mašinériu Moskvy,“ napísal Zelenskyj na X. „Potrebné sú aj sekundárne sankcie voči tým, ktorí túto ropu kupujú a tým sponzorujú zabíjanie. Naši partneri vedia, ako vyvíjať tlak spôsobom, ktorý donúti Rusko rozmýšľať o ukončení vojny, a nie o nových úderoch. Každý, kto chce mier, musí konať,“  dodal.

V noci na stredu útočila aj Ukrajina. Ukrajinský dronový útok na západoruskú Kurskú oblasť si podľa miestneho gubernátora Alexandra Chinštejna vyžiadal najmenej tri obete vrátane vojaka Národnej gardy. Ďalších sedem osôb utrpelo zranenia. Ukrajinská vláda sa k obvineniu bezprostredne nevyjadrila.

Správy z predchádzajúceho dňa 8. 7. 2025:

7:45 Počas uplynulého dňa prišla Moskva o ďalších 1 070 vojakov

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 070 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 028 610 uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri obrnené bojové vozidla pechoty, 41 delostreleckých systémov, dva raketomety a 172 dronov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 22 967 obrnených bojových vozidiel pechoty, 30 034 delostreleckých systémov, 1 434 raketometov a 44 230 dronov.

Správy z predchádzajúceho dňa 7. 7. 2025:

17:00 Ukrajina zasiahla chemický závod v Moskovskej oblasti

Ukrajinská armáda tvrdí, že v noci na pondelok zasiahla chemický závod v ruskej Moskovskej oblasti, v ktorom sa podľa nej vyrábali najmä termobarické hlavice pre útočné drony typu Šáhid, ale aj munícia a výbušniny pre ruské ozbrojené sily. Následky útoku sa podľa armády momentálne objasňujú, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Generálny štáb ukrajinskej armády na sieti Telegram uviedol, že v oblasti mesta Krasnozavodsk bolo zaznamenaných niekoľko výbuchov a taktiež pohyb hasičských vozidiel. Útok vykonali ukrajinské armádne jednotky bezpilotných systémov.

Ako doplnil server britskej stanice BBC, ruské kanály na Telegrame s odvolaním sa na miestnych obyvateľov v noci informovali o zvukoch pripomínajúcich výbuchy v oblasti Krasnozavodska.

Agentúra Reuters upozornila, že informácie ukrajinskej armády nedokázala nezávisle overiť. Ruské úrady sa k útoku na závod podľa BBC zatiaľ nevyjadrili.

Ruské ministerstvo obrany predtým počas dňa informovalo, že protivzdušná obrana zostrelila osem ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu. Ruské sily podľa vyhlásenia zničili celkovo 90 bezpilotných lietadiel. Útoky hlásili najmä z regiónov pri hraniciach s Ukrajinou, ale aj v Leningradskej oblasti pri Petrohrade. Škody ani zranených miestne úrady nehlásili.

Útokom v noci čelila aj Ukrajina, kde podľa úradov zahynuli najmenej štyria ľudia a 30 ďalších utrpelo zranenia. Dve obete hlásili zo Sumskej oblasti a ďalšie z Odeskej a Chersonskej oblasti

Reuters s odvolaním na agentúru Interfax informoval, že Rusko zasiahlo aj jednu zo základní ukrajinských vzdušných síl, zariadenie na výrobu komponentov pre bezpilotné lietadlá dlhého doletu a muničné sklady.

14:30 Ruské útoky zasiahli dve náborové centrá, štyri osoby utrpeli zranenia

Ruské útoky v pondelok zasiahli dve ukrajinské náborové strediská a utrpeli pri tom zranenia štyri osoby, uviedla ukrajinská armáda. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Armáda na sociálnych sieťach ozrejmila, že pri útoku na náborové centrum v Charkove boli zranení traja ľudia. Pri samostatnom útoku bezpilotného lietadla na stredisko v Záporoží hlásili jedného zraneného.

„Tieto údery sú súčasťou komplexnej nepriateľskej operácie zameranej na narušenie mobilizácie na Ukrajine,“ napísalo na sociálnych sieťach ukrajinské Centrum pre strategickú komunikáciu. Dodalo, že Rusko minulý týždeň zaútočilo aj na náborové strediská v mestách Kremenčuk, Kryvyj Rih a Poltava.

Mobilizačné centrá na Ukrajine zasiahla Moskva od začiatku invázie vo februári 2022 už viackrát. Dochádzalo k tomu však najmä prostredníctvom sabotáži, ktoré sa odohrali priamo na mieste.

Nábor do armády je na Ukrajine zložitou témou, desiatky mužov už zomreli pri útekoch z krajiny v snahe vyhnúť sa odvodu, pripomína AFP.

12:30 Rusko údajne dobylo prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti

Rusko v pondelok oznámilo, že dobylo dedinu Dačne v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Ukrajina to zatiaľ nekomentovala. Pokiaľ by sa správa potvrdila, išlo by o prvú obec v oblasti pod kontrolou ruských síl od začiatku ruskej vojenskej invázie vo februári 2022. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Ruské sily sa do Dnepropetrovskej oblasti snažia preniknúť zo susednej Doneckej oblasti už niekoľko týždňov. O dobytí Dačne (ruský názov: Dačnoje) na hraniciach s Doneckou oblasťou už pred týždňom informovali Ruskom dosadení predstavitelia na okupovaných územiach Ukrajiny. Ministerstvo obrany to však potvrdilo až teraz.

Dnepropetrovskú oblasť, na rozdiel od Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, Rusko neanektovalo a počas tri roky trvajúcej ofenzívy sa jej nepodarilo preniknúť za jej hranice. Počas nedávnych mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom v Istanbule však ruskí predstavitelia pohrozili Kyjevu, že ak Ukrajina nepodpíše mierovú dohodu podľa ruských podmienok, zaberú aj ďalšie územia.

Dnepropetrovská oblasť vrátane hlavného mesta Dnipro je tiež častým terčom ruských dronových a raketových útokov.

7:45 Nočné útoky Ruska si vyžiadali najmenej štyri obete a 30 zranených

Pri ruských útokoch naprieč Ukrajinou zahynuli v noci na pondelok najmenej štyria ľudia a 30 ďalších utrpelo zranenia. Dve obete hlásia zo Sumskej oblasti a ďalšie z Odeskej a Chersonskej oblasti. Informovali o tom miestni predstavitelia, píše TASR podľa agentúr AFP a Reuters.

Reuters s odvolaním na agentúru Interfax informovala, že Rusko zasiahlo aj jednu zo základní ukrajinských vzdušných síl, zariadenie na výrobu komponentov pre bezpilotné lietadlá dlhého doletu a muničné sklady.

V noci útočila aj Ukrajina. Protivzdušná obrana podľa ruského rezortu obrany zostrelila osem ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu. Celkovo ich ruské sily zničili 90 a útoky hlásili najmä z regiónov pri hraniciach s Ukrajinou, ale aj v Leningradskej oblasti pri Petrohrade. Škody ani zranených miestni predstavitelia nehlásia. 

Ruské ministerstvo obrany zároveň uviedlo, že jeho sily dobyli dediny Piddubne v Doneckej oblasti pri meste Pokrovsk a Sobolivku v Chersonskej oblasti pri Kupiansku. Ukrajinská strana to zatiaľ nepotvrdila. 

Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia. Plnú kontrolu má nad Krymským polostrovom a údajne aj nad Luhanskou oblasťou. Obsadilo tiež veľké časti Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Oficiálne odovzdanie týchto území je základnou požiadavkou Moskvy pre mierové urovnanie vojenského konfliktu. Kyjev to jednoznačne odmieta.

Správy z predchádzajúceho dňa 6. 7. 2025:

20:00 Gubernátor Doneckej oblasti vyzval na evakuáciu frontových miest Kosťantynivka a Družkivka

Piati ukrajinskí civilisti zomreli v nedeľu pri ruských útokoch na mestá Kosťantynivka a Družkivka v Doneckej oblasti. Ako referuje web Kyiv Independent, informoval o tom gubernátor oblasti Vadim Filaškin.

V Kosťantynivke ruské nálety a raketové útoky zabili štyroch ľudí, uviedol Filaškin. Útoky zároveň poškodili aj 14 domov, štyri výškové budovy s administratívnu budovu. V Družkivke jedného civilistu zabil ruský dron.

Filaškin vyzval obyvateľov oboch miest, aby sa presťahovali. „Je nebezpečné tu zostať! Evakuujte sa do bezpečnejších oblastí Ukrajiny!“ napísal po útoku na Telegrame. Koncom júna Filaškin vyhlásil, že Kosťantynivka čelí bezprostrednej „humanitárnej katastrofe“. Mesto leží len zhruba desať kilometrov od oblastí, ktoré sú okupuje ruská armáda.

15:40 Ruské vzdušné útoky za uplynulý deň zabili najmenej šesť ukrajinských civilistov

Ruské vzdušné útoky proti Ukrajine za uplynulý deň zabili najmenej šesť civilistov a najmenej 25 ďalších zranili. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Ruská armáda na útoky použila štyri rakety S-300 a 157 dronov Šáhid. Ukrajinská protivzdušná obrana uviedla, že 98 dronov zostrelila.

V Charkovskej oblasti ruské zabili zabili dvoch ľudí. V Doneckej oblasti pri ruských útokoch zomreli dvaja civilisti. Dvaja ľudia o život prišli aj v Chersonskej oblasti.

11:00 Ukrajinské útoky dronmi spôsobili chaos na ruských letiskách

Pre ukrajinské útoky dronmi moskovské medzinárodné letisko Šeremetievo v sobotu zrušilo 174 letov. Ďalších 47 letov malo meškanie. Spôsobilo to chaos v budove letiska. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ruské televízne vysielanie, ktoré zriadili Rádio Sloboda a Hlas Ameriky.

Na letisku Strigino v Nižnom Novgorode cestujúci strávili noc na podlahe v čakárni. Zrušených tam bolo najmenej 12 letov. Obmedzenia príletov a odletov zaviedlo v sobotu popoludní aj letisko Kaluga a zrušilo ich až v nedeľu ráno. Na letisku Pulkovo v Petrohrade pre obavy z dronov meškalo viac ako 30 letov.

Ruská federácia tvrdí, že jej armáda v noci na nedeľu zostrelila 120 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

SITA/Moscow News Agency via AP

Správy z predchádzajúceho dňa 5. 7. 2025:

19:30 Ruská armáda od začiatku vojny proti Ukrajine stratila už najmenej 16 generálov

Od začiatku vojny proti Ukrajine ruská armáda stratila už najmenej 16 generálov, uviedla britská vojenská spravodajská služba v súvislosti s tohtotýždňovým zabitím generálmajora Michaila Gudkova v Kurskej oblasti. „Strata toľkých vysokopostavených dôstojníkov pravdepodobne má za následok podkopanie velenia a riadenia v častiach ruských ozbrojených síl," konštatuje vojenské spravodajstvo Veľkej Británie. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Zástupca veliteľa ruského námorníctva Michail Gudkov je minimálne druhým vysokopostaveným ruským generálom, ktorý zomrel na fronte od začiatku roka. Gudkova zabil utorkový ukrajinský útok na ruské veliteľské stanovište. Pri tomto údere o život prišlo ďalších viac ako desať vysokých ruských dôstojníkov.

12:20 Ukrajina oznámila útok na ruskú leteckú základňu Borisoglebsk

Ukrajina uviedla, že v sobotu zaútočila na leteckú základňu Borisoglebsk v ruskej Voronežskej oblasti a označila ju za „domovskú základňu“ stíhačiek Su-34, Su-35S a Su-30SM. TASR o tom píše podľa agentúry AP.

Generálny štáb ukrajinskej armády na Facebooku uviedol, že zasiahol sklad s kĺzavými bombami, cvičným lietadlom a „možno aj inými lietadlami“. Ruskí predstavitelia sa k útoku bezprostredne nevyjadrili.

On 5 July, units of the Special Operations Forces of the Armed Forces of Ukraine, in cooperation with other components of the Defence Forces, struck the Borysoglebsk airfield in Voronezh oblast as part of efforts to reduce the enemy's capabilities to conduct air strikes. pic.twitter.com/UZxC1NXiDC

— Генеральний штаб ЗСУ (@GeneralStaffUA) July 5, 2025

 Cieľom podobných útokov je oslabiť schopnosť Moskvy zo vzduchu útočiť na Ukrajinu. Minulý mesiac pri prekvapivom útoku dronov zničila Ukrajina podľa vlastného tvrdenia viac ako 40 ruských lietadiel na letiskách hlboko na ruskom území, čím demonštrovala schopnosť zasiahnuť dôležité ciele.

Rusko v noci na sobotu vypálilo na Ukrajinu 322 dronov a leteckých návnad, uviedlo ukrajinské letectvo. Z nich bolo 157 zostrelených a 135 stratených, pravdepodobne v dôsledku elektronického rušenia.

Nová vlna útokov prišla po piatkovom oznámení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V piatok vyhlásil, že mal „veľmi dôležitý a produktívny“ telefonát s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Hovorili o možnosti posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu, možnej spoločnej výrobe zbraní a širšom úsilí pod vedením USA ukončiť vojnu s Ruskom, uvádza sa vo vyhlásení Zelenského.

9:20 Počet detských obetí ruských útokov na Ukrajine stúpol

Počas ruských útokov na Ukrajinu v období od marca do mája tohto roka zomrelo alebo utrpelo zranenia 222 ukrajinských detí. Ide o nárast v porovnaní so 73 detskými obeťami zaznamenanými v období od decembra do februára. Vyplýva to z najnovších údajov Detského fondu OSN (UNICEF), informoval v piatok spravodajský web Kyiv Independent.

„Pokračujúce používanie výbušných zbraní v husto obývaných oblastiach je mimoriadne smrteľné a ničivé," uviedol UNICEF. Len v apríli bolo zabitých alebo zmrzačených 97 detí, čo je najvyšší počet od júna 2022.

Jedným z aprílových útokov bol aj raketový úder na mesto Kryvyi Rih, pri ktorom balistická strela zasiahla detské ihrisko a pripravila o život deväť detí.

Správy z predchádzajúceho dňa 4. 7. 2025:

19:30 Rusko zintenzívňuje používanie chemických zbraní na Ukrajine

Rusko podľa holandskej vojenskej spravodajskej služby (MIVD) zintenzívňuje používanie chemických zbraní proti Ukrajine. Moskva už skôr používala slzný plyn a teraz spravodajské služby potvrdili aj použitie látky chlórpikrín, ktorá môže vo vysokých koncentráciách v uzavretých priestoroch zabíjať. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans, ktorý so zisteniami spravodajských služieb oboznámil holandský parlament, označil situáciu za „absolútne neprijateľnú“ a vyzval na „ďalšie sankcie, izoláciu Ruska a neochvejnú vojenskú podporu Ukrajine“.

17:40 Zelenskyj sa s Trumpom dohodol na spolupráci pri posilnení protivzdušnej obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že v piatkovom telefonickom rozhovore s prezidentom USA Donaldom Trupom sa dohodli na spolupráci pri posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany. Takisto sa dohodli na stretnutí svojich tímov, o termíne schôdzky sa bezprostredne nezmienil. Informuje o tom TASR.

„Mal som veľmi dôležitý a plodný rozhovor s prezidentom Spojených štátov. Zablahoželal som prezidentovi Trumpovi a celému americkému ľudu ku Dňu nezávislosti USA,“ napísal Zelenskyj na sieti X. Ukrajinci sú podľa neho vďační za všetku poskytnutú pomoc, ktorá pomáha „chrániť životy, životy i našu slobodu a nezávislosť“.

Zelenskyj podľa svojich slov s Trumpom diskutoval o súčasnej situácii vo vojne na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko. Témou rozhovoru boli ruské vzdušné útoky i širší vývoj na frontovej línii, uviedol s tým, že Trump je „veľmi dobre informovaný“ a poďakoval mu za jeho pozornosť venovanú Ukrajine.

„Hovorili sme o možnostiach v oblasti protivzdušnej obrany a dohodli sme sa, že budeme spolupracovať na posilnení ochrany nášho neba. Dohodli sme sa aj na stretnutí našich tímov,“ píše sa v príspevku ukrajinskej hlavy štátu.

Viac v článku tu.

13:13 Rusko i Ukrajina hlásia ďalšiu výmenu vojnových zajatcov

Rusko v piatok oznámilo uskutočnenie novej výmeny vojnových zajatcov s Ukrajinou s tým, že bola súčasťou dohody dosiahnutej minulý mesiac počas rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom v tureckom Istanbule. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Kyjev odovzdal „skupinu ruských vojakov“ a Moskva výmenou za to odovzdala tiež „skupinu ukrajinských vojakov“. Počty vymenených vojnových zajatcov ministerstvo nespresnilo, píše AFP.

Prepustenie ukrajinských vojakov potvrdil vo štvrtok aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, uvádza britská spravodajská stanica Sky News. Na Telegrame uviedol, že väčšina prepustených vojnových zajatcov bola v ruskom zajatí od roku 2022 a boli medzi nimi aj civilisti.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP

Obe strany konfliktu si doposiaľ vymenili vojnových zajatcov už niekoľkokrát, pripomína Sky News. Posledná výmena sa uskutočnila 26. júna, tiež ako súčasť dohody dosiahnutej počas istanbulských rokovaní.

11:00 Pri nočnom útoku na Kyjev bola zasiahnutá budova poľského veľvyslanectva

Budova konzulárneho oddelenia poľského veľvyslanectva v Kyjeve utrpela škody pri rozsiahlom ruskom raketovom a dronovom útoku na ukrajinské hlavné mesto. Na sociálnej sieti X to v piatok oznámil poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý zároveň potvrdil, že nikto z personálu neutrpel zranenia. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

„Práve som hovoril s veľvyslancom Lukasiewiczom, všetci sú v poriadku,“ napísal Sikorski. V súvislosti s incidentom vyzval na urýchlené poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Ukrajine. „Ukrajina naliehavo potrebuje prostriedky protivzdušnej obrany,“ uviedol.

Podľa predchádzajúcich správ ukrajinských médií bol Kyjev v noci na piatok ráno vystavený jednej z najväčších vĺn ruských raketových a dronových útokov za posledné mesiace, pričom škody utrpelo viacero budov v meste vrátane vzdelávacích a zdravotníckych zariadení.

SITA/AP Photo/Efrem LukatskyKyjev, 4. 7. 2025

9:50 Putin hneď po telefonáte s Trumpom na Ukrajinu vypálil rekordných 550 dronov a rakiet

Rusko v noci na piatok vyslalo na Ukrajinu 539 dronov a 11 rakiet, oznámilo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana zneškodnila 268 dronov a dve rakety. Terčom ruských útokov bol najmä Kyjev, odkiaľ hlásia 23 zranených. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že tento rozsiahly letecký útok ukázal, že Rusko nemá záujem o mier. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP. 

Podľa ukrajinského letectva bol nočný ruský útok najväčším od začiatku vojny. Rusko úspešne zasiahlo osem lokalít deviatimi raketami a 63 dronmi. Úlomky zo zostrelených dronov dopadli na najmenej 33 lokalít. V dôsledku elektronického boja sa stratilo 208 dronov. Vzdušné sily na platforme Telegram uviedli, že Rusko zaútočilo aj hypersonickou balistickou raketou Kinžal.

„(Rusko zaútočilo) hneď po tom, čo Putin telefonoval s (americkým prezidentom Donaldom) Trumpom. A robí to zámerne. Dosť bolo čakania! Putin jasne ukazuje, že úplne ignoruje Spojené štáty a všetkých, ktorí vyzývali na ukončenie vojny,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie na sociálnych sieťach. Dodal, že na Rusko musia byť okamžite uvalené sankcie a Ukrajine je potrebné poskytnúť všetky možné prostriedky na svoju obranu. 

K útoku sa na sieti X vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Bol to jeden z najrozsiahlejších leteckých útokov - zámerne masívny a cynický,“ napísal. Podľa Zelenského Rusko vyslalo na Ukrajinu 550 dronov z toho minimálne 300 útočných rusko-iránskych dronov typu Šáhid. Hlavným terčom ruských útokov bolo hlavné mesto. 

„Zvlášť pozoruhodné je, že prvé letecké poplachy v našich mestách a oblastiach sa včera začali ozývať takmer súčasne so správami médií o telefonáte medzi prezidentom Trumpom a Putinom,“ uviedol ukrajinský prezident. 

Útoky sa podľa Zelenského dotkli Kyjevskej, Dnepropetrovskej, Sumskej, Charkovskej, Černihivskej oblasti.         

„Toto všetko je jasným dôkazom toho, že bez skutočne rozsiahleho tlaku Rusko nezmení svoje hlúpe a deštruktívne správanie. Za každý takýto útok proti ľuďom a ľudskému životu musia pocítiť náležité sankcie a ďalšie údery na svoju ekonomiku, príjmy a infraštruktúru,“ uviedol Zelenskyj. Dodal, že len to môže rýchlo zmeniť situáciu k lepšiemu. A závisí to od partnerov Ukrajiny, predovšetkým od Spojených štátov, konštatoval. 

8:20 Po masívnom dronovom utoku na Kyjev hlásia 19 zranených a poškodené železničné trate

Pri útoku ruských bezpilotných lietadiel na Kyjev utrpelo v noci na piatok zranenia najmenej 19 ľudí, oznámil v piatok primátor ukrajinského hlavného mesta Vitalij Kličko. V statuse na sieti Telegram dodal, že 14 zranených previezli do nemocnice, informovali britská stanica BBC a agentúra DPA, píše TASR.

Podľa ukrajinskej národnej železničnej spoločnosti boli pri ruských útokoch v metropolitnej oblasti Kyjeva poškodené aj železničné trate, čo spôsobilo odklon osobných vlakov s meškaniami až dve hodiny, dodala DPA.        

Masívny raketový a dronový útok bol okrem Kyjeva zameraný aj na ďalšie mestá po celej Ukrajine. Kličko spresnil, že trosky dronov zneškodnených obranou Kyjeva spôsobili materiálne škody a požiare na bytových domoch, v areáli vzdelávacieho zariadenia, v podnikateľských priestoroch i hromadných garážach, ale aj v zdravotnom stredisku. 

SITA/Ukrainian Emergency Service via APKyjev, 4. 7. 2025

„Rusko, teroristická krajina, spôsobilo chaos,“ napísal Tkačenko v statuse na Telegrame. „Rusi prinášajú len teror a zabíjanie. To je fakt,“ doplnil.

Správy z predchádzajúceho dňa 3. 7. 2025:

18: 30 Drony zničili ruský muničný sklad v Doneckej oblasti

Sériu obrovských výbuchov v okupovanom ukrajinskom meste Charcyzk v Doneckej oblasti spôsobil v noci na štvrtok podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) ukrajinský útok dronmi na ruský muničný sklad. „Od 22:00 sa v sklade ozývali výbuchy, po ktorých nasledovala silná sekundárna detonácia munície a požiar,“ uviedla SBU na sociálnych sieťach. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Sklad, ktorý bol terčom útoku, mal podľa SBU pre Rusov „dôležitý strategický význam, pretože ho využívali ako tylovú základňu“.

Kyjev zároveň vo štvrtok uviedol, že ukrajinskí vojaci zaútočili aj na závod Energia v ruskej Lipeckej oblasti, ktorý vyrába komponenty pre rakety a drony vrátane batérií pre raketový systém Iskander a strely s plochou dráhou letu.

15:20 Pri ruských útokoch na Odesu a Poltavu zahynuli štyria ľudia

Pri ruských útokoch na ukrajinské mestá Odesa a Poltava vo štvrtok zahynuli najmenej štyria ľudia. Ďalších 17 osôb utrpelo v oboch mestách zranenia a v Poltave útoky poškodili miestne vojenské náborové centrum. Agentúry AFP a Reuters o tom informovali s odvolaním na miestnych predstaviteľov, píše TASR.

Ukrajinský vicepremiér Olexij Kuleba na Telegrame napísal, že odeský prístav zasiahla ruská raketa Iskander, pričom o život prišli dve osoby. Pri útoku sa zranilo šesť ľudí.

Dvoch mŕtvych a 11 zranených hlási miestny gubernátor Volodymyr Kohut aj z Poltavy, kde ruské útoky spôsobili požiare v náborovom centre a neďalekých obytných budovách.

Rusko uplynulý mesiac zintenzívnilo útoky dronmi a raketami a podniklo niektoré z najväčších útokov na Ukrajinu od celoplošnej invázie, ktorá sa začala vo februári 2022. Náborové stredisko ruské sily zasiahli aj v pondelok v meste Kryvyj Rih.

Ukrajinskí predstavitelia vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského v stredu po tom, čo Spojené štáty oznámili, že Ukrajine obmedzujú dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície, vyzvali svojich spojencov na poskytnutie tohto vojenského materiálu.

14:00 Ruská armáda tvrdí, že obsadila ukrajinskú pohraničnú dedinu Milove

Ruská armáda vo štvrtok oznámila, že obsadila dedinu Milove na severovýchode Ukrajiny v Charkovskej oblasti. Otvorila tak nový front na spoločnej hranici. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„V dôsledku rozhodných akcií bola oslobodená dedina Melovoje v Charkovskej oblasti,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany, pričom použilo ruský názov obce.

Ukrajinská armáda predtým na štvrtkovom brífingu uviedla, že Moskva sa opakovane pokúšala prekročiť hranicu pri Milove, ale jej jednotky jej postup „vytrvalo zadržiavali“. K tvrdeniu Ruska sa ukrajinské ozbrojené sily bezprostredne nevyjadrili.

Spomenutá dedina leží na úseku hranice, ktorý sa ruským jednotkám nepodarilo prekročiť od začiatku svojej ofenzívy v roku 2022. Pred konfliktom v nej žilo niekoľko stoviek ľudí.

Moskva už viac než rok postupuje na frontovej línii proti ukrajinským jednotkám.

Podľa analýzy údajov Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú uskutočnila agentúra AFP, ruská armáda v júni zrýchlila svoj postup už tretí mesiac po sebe.

12:15 Ukrajinský útok zabil zástupcu vrchného veliteľa ruského námorníctva

pri ukrajinskom útoku na Kurskú oblasť na západe európskej časti Ruska zahynul zástupca vrchného veliteľa ruského námorníctva generálmajor Michail Gudkov, potvrdili vo štvrtok ruské úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Neoficiálne ruské a ukrajinské kanály na platforme Telegram už predtým informovali, že Gudkov prišiel o život spolu s najmenej desiatkou ďalších dôstojníkov pri ukrajinskom raketovom útoku na veliteľské stanovište v meste Korenevo. Jeho úmrtie vo štvrtok potvrdil gubernátor Prímorského kraja na ruskom Ďalekom východe Oleg Kožemiako.

FOTO X

Šéf Kremľa Vladimir Putin podľa webovej stránky prezidenta vymenoval Gudkova za zástupcu vrchného veliteľa ruských námorných síl v marci tohto roka. Predtým velil 155. námornej brigáde ruskej Tichomorskej flotily, ktorá bojovala v Kurskej oblasti, kam v auguste minulého roka počas prekvapivej ofenzívy prenikli ukrajinské sily. 

Gudkov je podľa Reuters jedným z najvyššie postavených ruských vojenských dôstojníkov, ktorí zahynuli od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Za statočnosť pri vojenských akciách proti Ukrajine dostal ocenenia, Kyjev ho však obvinil z vojnových zločinov.

Kožemiako uviedol, že s Gudkovom sa v priebehu uplynulých rokov často rozprával. Podľa jeho vyhlásenia bol zabitý "pri plnení svojich povinností dôstojníka" spolu s ostatnými. Gubernátor vyjadril sústrasť príbuzným mŕtvych.

Ruské ministerstvo obrany ani Ukrajina sa k tomu bezprostredne nevyjadrili.

Správy z predchádzajúceho dňa 2. 7. 2025:

17:15 Rusko sa na Ukrajine postupne približuje k Pokrovsku a Kosťantynivke

Ruská armáda postúpila k dvom mestám na východe Ukrajiny, ktoré sú kľúčové pre zásobovacie trasy ukrajinskej armády. Napriek veľkým stratám zaznamenala úspech vo vidieckych oblastiach po oboch stranách miest Pokrovsk a Kosťantynivka, ktoré sa nachádzajú na križovatkách ciest vedúcich k frontu z väčších Ukrajinou kontrolovaných miest. Informuje o tom TASR podľa agentúry Reuters.

Ukrajinskí vojnoví blogeri z webu Deepstate tvrdia, že Rusko v júni obsadilo 556 štvorcových kilometrov ukrajinského územia. Ide o najväčší postup od novembra.

Jedným z cieľov Ruska je dobyť celú Doneckú oblasť, ktorej veľkú časť už teraz okupuje. Rusko podľa šéfa ukrajinských ozbrojených síl Olexandra Syrského zhromaždilo pri Pokrovsku 111.000 vojakov. Mesto sa snaží dobyť už od začiatku minulého roka.

Postupovať v Doneckej oblasti sa v súčasnosti Moskva snaží pomocou malých útočných skupín, ľahkých vozidiel a dronov. Hovorca operačnej skupiny Chortycia ukrajinských pozemných síl Viktor Trehubov pre Reuters povedal, že „neustále dochádza k útokom so zámerom preraziť  hranice susednej Dnepropetrovskej oblasti za každú cenu.“

Ruské sily, ktoré majú početnú prevahu, v máji obsadili hlavnú cestu spájajúcu Pokrovsk a Kosťantynivku, čím skomplikovali ukrajinské presuny a zásobovanie. „Ruský postup sa darí zadržiavať, ale obsadenie cesty Pokrovsk-Kosťantynivka je strategickou a logistickou prekážkou,“ vysvetlil Trehubov.

Ťažké straty však Moskve zabránili postúpiť smerom na Kosťantynivku z čiastočne okupovaného mesta Časiv Jar. „Teraz sa pokúšajú postupovať smerom ďalej od obývaných oblastí,“ povedal Trehubov.

Pokrovsk a Kosťantynivka podľa Trehubova zostávajú ukrajinskými logistickými centrami aj napriek neúspechom na bojisku a intenzívnym útokom ruských dronov, ktoré znižujú účinnosť niektorých obranných opevnení. „(Drony) sťažujú logistiku obom stranám, ale neznemožňujú ju. Drony predsa nie sú nezraniteľné,“ uviedol.

Ukrajinskú situáciu komplikuje rozhodnutie Spojených štátov, ktoré v noci na stredu oznámili, že zastavujú niektoré dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine. Dôvodom sú obavy, že ich vlastné zásoby sa príliš znížili.

13:00 Ukrajina chce od USA informácie o zastavení dodávok niektorých zbraní

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu na pokyn šéfa rezortu Andrija Sybihu predvolalo chargé d'affaires veľvyslanectva USA na Ukrajine Johna Ginkela, aby získalo informácie o najnovšom zastavení dodávok niektorých zbraní na Ukrajinu. Informovala o tom britská stanica BBC, píše TASR. 

„Vyjasňujeme si situáciu. Myslím si, že všetko sa objasní v najbližších dňoch,“ vyhlásil v stredu podľa agentúry AFP poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Litvin krátko po tom, čo si Kyjev predvolal amerického diplomata, aby od neho žiadal ďalšie informácie o rozhodnutí Washingtonu. 

Denník Washington Post v stredu napísal, že ukrajinskí predstavitelia sú novou situáciou zaskočení a snažia sa získať ďalšie informácie o oznámení Bieleho domu z noci na stredu, že Spojené štáty zastavujú niektoré dodávky rakiet protivzdušnej obrany a ďalšej munície pre Ukrajinu. 

Námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Ukrajiny Marjana Beca vo vyjadrení pre médiá upozornila, že „akékoľvek oneskorenie alebo prieťahy v podpore obranných schopností Ukrajiny len povzbudí agresora (Rusko) k pokračovaniu vo vojne a terore, namiesto toho, aby sa snažil o mier,“ doplnila BBC.

Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová vo vyhlásení zverejnenom v noci na stredu uviedla, že dané „rozhodnutie bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú podporu a pomoc našej krajiny pre iné krajiny po celom svete.“ „Sila Ozbrojených síl Spojených štátov zostáva nesporná — len sa spýtajte Iránu,“ dodala v narážke na nedávne raketové údery USA na iránske jadrové zariadenia.

Pentagón pri revízii dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, preto plánované dodávky určitých zbraní nebudú zaslané, uviedol podľa AP nemenovaný americký predstaviteľ.

Ide o zbrane, ktoré Washington Ukrajine prisľúbil ešte za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena. Zastavanie týchto dodávok podľa agentúry AP poukazuje na nové priority administratívy Bidenovho nástupcu Donalda Trumpa.

Správu o zastavení dodávok priniesol ako prvý v utorok popoludní magazín Politico, podľa ktorého zdrojov o tom v USA rozhodli už začiatkom júna. 

Rusko minulý víkend uskutočnilo podľa Kyjeva dosiaľ najväčší letecký útok na Ukrajinu od začiatku viac než trojročnej vojny. USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poskytli Kyjevu zbrane a vojenskú pomoc za viac ako 66 miliárd dolárov. Všetky dodávky zbraní pozastavili nakrátko vo februári a potom aj v marci. Trumpova vláda následne obnovila zasielanie poslednej pomoci schválenej za Bidena.

Televízia NBC News s odvolaním sa na svoje zdroje informovala, že medzi zastavenými dodávkami sú desiatky rakiet protivzdušnej obrany Patriot, niekoľko tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm, viac ako 100 rakiet Hellfire, viac ako 250 nábojov pre salvový raketový systém GMLRS, desiatky rakiet zem-vzduch Stinger a rakiet vzduch-vzduch AIM, ako aj granátomety, doplnila NBC News. 

7:45 USA nepošlú Ukrajine niektoré prisľúbené zbrane, obávajú sa o vlastné zásoby

Spojené štáty zastavujú niektoré dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine. Dôvodom sú obavy, že ich vlastné zásoby sa príliš znížili, potvrdili v utorok americkí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa agentúry AP a spravodajského servera Politico.

Tieto zbrane Washington za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena prisľúbil Kyjevu na použitie v pokračujúcej vojne proti Rusku. Zastavanie dodávok podľa AP poukazuje na nové priority Trumpovej administratívy.

BREAKING NEWS: The Pentagon is halting some promised munitions to Ukraine, citing worries that U.S. weapons stockpiles have fallen too low. https://t.co/uuw6CNgcC9

— POLITICO (@politico) July 1, 2025

 „Toto rozhodnutie bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú podporu a pomoc našej krajiny pre iné krajiny po celom svete,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová vo vyhlásení. „Sila Ozbrojených síl Spojených štátov zostáva nesporná — len sa spýtajte Iránu,“ dodala v narážke na nedávne raketové údery USA na iránske jadrové zariadenia.

Pentagón pri revízii dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, preto plánované dodávky určitých zbraní nebudú zaslané, uviedol podľa AP nemenovaný americký predstaviteľ.

Správu o zastavení prinieslo ako prvé v utorok popoludní Politico, podľa ktorého zdrojov rozhodnutie urobili začiatkom júna, no platnosť nadobúda až teraz. Zdroje agentúry Reuters uviedli, že medzi zastavenými položkami sú rakety protivzdušnej obrany, ktoré pomáhajú zostreliť útočiace ruské drony a rakety.

Rusko minulý víkend uskutočnilo podľa Kyjeva dosiaľ najväčší letecký útok na Ukrajinu od začiatku trojročnej vojny. Eskalujúce útoky ešte viac maria nádeje na prelom v mierovom úsilí, ktoré presadzuje Trump.

USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poskytli Kyjevu zbrane a vojenskú pomoc za viac ako 66 miliárd dolárov. Všetky dodávky zbraní pozastavili nakrátko vo februári a tiež v marci. Trumpova vláda následne obnovila zasielanie poslednej pomoci schválenej za Bidena.

Správy z predchádzajúceho dňa 1. 7. 2025:

15:20 Postup Ruska na Ukrajine sa zrýchľuje tretí mesiac po sebe

Postup ruských jednotiek na Ukrajine sa v júni zrýchľoval už tretí mesiac po sebe a dosiahol najväčší rozsah od novembra 2024. Ruská armáda v júni obsadila 588 štvorcových kilometrov ukrajinského územia v porovnaní s 507 štvorcovými kilometrami v máji, 379 štvorcovými kilometrami v apríli a 240 štvorcovými kilometrami v marci. Vyplýva z analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú v utorok zverejnila agentúra AFP.

Okrem prvých mesiacov vojny, ktorá sa začala vo februári 2022, iba v októbri (610 štvorcových kilometrov) a novembri (725 štvorcových kilometrov) minulého roka zabralo Rusko viac územia Ukrajiny ako v júni 2025.

Dve tretiny júnových územných ziskov pripadajú na Doneckú oblasť, kde prebiehajú najintenzívnejšie boje. Moskva v súčasnosti úplne alebo čiastočne kontroluje tri štvrtiny Doneckej oblasti, zatiaľ čo v rovnaký deň pred rokom to bolo 61 percent.

Ruská armáda však za posledný rok dosiahla bezprecedentný postup aj v iných regiónoch Ukrajiny, kde obsadila takmer 200 štvorcových kilometrov územia.

Ruská armáda 8. júna oznámila, že prvýkrát od začiatku vojny vstúpila na územie Dnepropetrovskej oblasti, hoci tam podľa ISW v súčasnosti kontroluje iba osem štvorcových kilometrov. Ukrajinská armáda však popiera, že by ruské sily zaznamenali v Dnepropetrovskej oblasti získali nejaké územné zisky.

Od júla 2024 do júna 2025 ruská armáda dobyla takmer 5500 štvorcových kilometrov ukrajinského územia v porovnaní s 1215 štvorcovými kilometrami za predchádzajúcich dvanásť mesiacov.

Koncom júna Rusko úplnú alebo čiastočne ovládalo takmer 19 percent územia Ukrajiny, konštatuje ISW.

14:26 Rusko v júni vypustilo na Ukrajinu 5438 dronov, najviac za jeden mesiac

Rusko v júni tohto roka zintenzívnilo útoky bezpilotných lietadiel na Ukrajinu, ukázala v utorok zverejnená analýza agentúry AFP. Moskva podľa nej vypálila proti susednej krajine 5438 ďalekonosných dronov, čo je viac ako v ktoromkoľvek mesiaci od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, informuje TASR.

Počet ruských dronových útokov sa v júni zvýšil o 37 percent v porovnaní s májom, keď Rusko podľa ukrajinského letectva vypustilo 3974 bezpilotných lietadiel. Okrem toho z analýzy vyplýva, že ruská armáda počas nočných útokov v júni vypálila aj 239 rakiet, teda takmer dvakrát viac ako v predchádzajúcom mesiaci. Rusko pritom v júni podľa AFP útočilo každú jednu noc.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Šéf Kremľa Vladimir Putin v júni vyhlásil, že bezpilotné lietadlá sú čoraz viac neoddeliteľnou súčasťou vojenskej sily Ruska. Tvrdil, že až polovicu všetkých útokov, ktoré „zničili a poškodili zariadenia a objekty“ na Ukrajine, podnikli jednotky bezpilotných lietadiel. Nedávno tiež oznámil vytváranie jednotiek bezpilotných systémov ako samostatné odvetvie ruských ozbrojených síl.

Intenzívnejšie útoky podľa AFP vyvíjajú ďalší tlak na už tak vyčerpané systémy protivzdušnej obrany a unavené civilné obyvateľstvo vojnou zmietanej krajiny.

Kyjev tvrdí, že sa eskalácii bombardovania prispôsobuje a Moskve prisľúbil odvetu. Od Spojených štátov a spojencov v Európe žiada viac systémov protivzdušnej obrany na ochranu svojej kritickej infraštruktúry.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov minulý týždeň novinárom povedal, že Ukrajina zavádza do praxe nové technológie - drony určené na zachytávanie nepriateľských bezpilotných lietadiel, ako aj ďalšie zariadenia. Podrobnosti o nich však údajne zámerne nezverejňuje. „Všetka práca na systémoch proti dronom je nepretržitým cyklom inovácií a zlepšovania,“ povedal.

Zložky ukrajinskej protivzdušnej obrany podľa analýzy AFP zničili 81 percent všetkých dronov a rakiet, ktoré v máji vypustilo Rusko. Napriek intenzívnejších útokom v priebehu júna sa miera zachytenia ruských dronov a rakiet Kyjevom zvýšila na 86 percent.

AFP pripúšťa, že posúdiť vplyv rozsiahlejších útokov ruských dronov je náročné, pretože Ukrajina tají, čo bolo cieľom ruských útokov, prípadne čo bolo zasiahnuté.

13:00 Ukrajina zaútočila na Iževsk vzdialený 1200 kilometrov od hranice, hlásia obete

Ukrajinský dronový útok na ruské mesto Iževsk vzdialené 1200 kilometrov od spoločnej hranice v utorok pripravil o život viacero ľudí a ďalším spôsobil zranenia. Informoval o tom najvyšší predstaviteľ Udmurtskej republiky Alexandr Brečalov, píše TASR.

Terčom útoku na Iževsk, v ktorom sa nachádza viacero zbrojných závodov vrátane továrne na výrobu útočných dronov, sa podľa Brečalova stal istý podnik, ktorého názov nespresnil. Najprv informoval o bližšie nešpecifikovaných „obetiach“, neskôr uviedol, že sú tam „mŕtvi a ťažko zranení“. Podľa telegramového kanálu Baza zahynuli tri osoby. Agentúra TASS neskôr uviedla, že do nemocnice previezli 35 ľudí, z toho desiati sú v ťažkom stave.

Šéf Centra boja proti dezinformáciám pri ukrajinskej Rade národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Andrij Kovalenko medzitým oznámil, že cieľom ukrajinských dronov v Iževsku sa stal elektromechanický závod Kupol, ktorý okrem iného vyrába samovražedné drony pre ruskú armádu i rakety do systémov protivzdušnej obrany.

Zo strany Ukrajiny išlo podľa agentúry AFP o jeden z najhlbších zásahov na ruskom území od začiatku viac než tri roky trvajúceho konfliktu. Aj keď sa Iževsk nachádza viac než 1000 kilometrovej od frontovej línie, Ukrajina na závod Kupol zaútočila aj v roku 2024.

Ukrajina v noci na utorok ostreľovala aj mesto Doneck, ktoré okupujú ruské sily, uviedla agentúra DPA. Okupačné úrady oznámili, že o život prišla jedna osoba a dve ďalšie utrpeli zranenia. Kyjev tvrdí, že úder zasiahol vojenské veliteľstvo nachádzajúce sa v Doneckom štátnom inštitúte neželezných kovov.

 

11:20 Rusko tvrdí, že plne kontroluje ukrajinskú Luhanskú oblasť

Ruské sily prevzali kontrolu nad celou ukrajinskou Luhanskou oblasťou, povedal v pondelok tamojší Moskvou dosadený predstaviteľ Leonid Pasečnik pre ruskú televíziu Pervyj kanal. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. 

Luhanskú oblasť - spoločne so Záporožskou, Chersonskou a Doneckou - anektovalo Rusko v septembri 2022, a to napriek skutočnosti, že ich nemalo plne pod kontrolou. Približne o rok nato v týchto oblastiach Rusko usporiadalo voľby. Západ a Kyjev anexiu aj voľby odsúdili a neuznali ich výsledky. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že tieto spomínané štyri ukrajinské oblasti sú súčasťou Ruska.  Táto oblasť s rozlohou 26.700 štvorcových kilometrov je prvou ukrajinskou oblasťou, ktorá je plne pod kontrolou ruských síl od anexie Krymu v roku 2014. 

„Územie Luhanskej ľudovej republiky je plne oslobodené, 100 percent,“ povedal Pasečnik pre ruskú štátnu televíziu. Ruské ministerstvo obrany dosiaľ nepotvrdilo túto informáciu. Nevyjadrila sa k nej ani Ukrajina. 

Ukrajina tvrdí, že nároky Ruska na Luhanskú a ďalšie ukrajinské oblasti sú neopodstatnené a nezákonné, a Kyjev avizoval, že nikdy neuzná ruskú zvrchovanosť nad týmito oblasťami. Rusko však trvá na tom, že tieto oblasti sú a aj zostanú súčasťou Ruska.

Luhanská oblasť bola spoločne so susednou Doneckou oblasťou ohniskom konfliktu, ktorý sa začal v roku 2014 po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča a ruskej anexii Krymu. V oboch týchto oblastiach bojovali Ruskom podporovaní separatisti proti ukrajinskej armáde. V tom istom roku Moskvou podporovaní separatisti vyhlásili vznik Luhanskej ľudovej republiky.

Rusko kontroluje takmer 19 percent medzinárodne uznaného ukrajinského územia vrátane Luhanskej oblasti, viac ako 70 percent percent Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a menšie časti Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti. 

Správy z predchádzajúceho dňa 30. 6. 2025:

12:00 Ruské sily údajne obsadili prvú dedinu v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti

Ruské sily po prvýkrát prevzali kontrolu nad dedinou v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, oznámili v pondelok ruské štátne médiá a vojnoví blogeri. Podľa agentúry Reuters ruské jednotky počas dvoch mesiacov obsadili takmer 950 kilometrov štvorcových územia na Ukrajine, píše TASR. 

Ruské ministerstvo obrany ani ukrajinské zdroje dosiaľ nepotvrdili územné zisky ruských síl. 

Ruská tlačová agentúra RIA Novosti citovala Moskvou dosadeného šéfa okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimira Rogova, ktorý uviedol, že ruské sily prevzali kontrolu nad dedinou Dačnoje v Dnepropetrovskej oblasti. 

Reuters tvrdí, že tri roky trvajúca vojna na Ukrajine sa zintenzívnila a ruské sily minulý mesiac získali približne 200 kilometrov štvorcových územia v ukrajinskej Sumskej oblasti a vstúpili do Dnepropetrovskej oblasti.

Podľa mapy ukrajinského kanálu Deep State v súčasnosti Rusko kontroluje 113.588 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, čo predstavuje nárast o 943 kilometrov štvorcových za posledné dva mesiace.

Ako pripomína Reuters, Rusko tvrdí že je ochotné pristúpiť na mier, avšak požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktorých časti má pod kontrolou Moskva, a ktoré sú podľa ruského prezidenta Vladimira Putina legálne súčasťou Ruska. Ukrajina a jej európski spojenci tvrdia, že ide o podmienky rovnajúce sa kapitulácii a Rusko podľa nich nechce mier. 

Rusko v súčasnosti kontroluje približne pätinu ukrajinského územia. Podľa Reuters kontroluje okolo 99 percent Luhanskej oblasti, viac ako 70 percent Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a menšie časti Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti. 

7:00 Rusko za uplynulý deň stratilo ďalších viac ako tisíc vojakov

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 070 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 020 010, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 980 tankov, 22 922 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 718 delostreleckých systémov a 1 427 raketometov.

Správy z predchádzajúceho dňa 29. 6. 2025:

19:50 Ukrajina prišla o ďalšiu stíhačku F-16, pilot pri havárii zahynul

Pilot ukrajinského stíhacieho lietadla F-16 americkej výroby zahynul pri havárii počas toho, ako odrážal ruský letecký útok dronmi, riadenými strelami a balistickými raketami. V nedeľu o tom informovali ukrajinské vzdušné sily, píše TASR podľa správ agentúry Reuters a stanice CNN.

Rusko v noci na nedeľu podniklo dosiaľ najväčší letecký útok na Ukrajinu od začiatku vojny. Zostrelený letec bol tretím vyškoleným pilotom na tento model amerických stíhačiek, ktorý zahynul od minulého leta. Ukrajina zatiaľ vo vojne s Ruskom prišla o štyri stíhacie lietadlá F-16.

Pilot podľa vyhlásenia ukrajinského letectva „urobil všetko v jeho silách, aby lietadlo nasmeroval preč od obývanej oblasti, ale nestihol sa katapultovať“. Ukrajinské letectvo tvrdí, že letec zničil pred svojou smrťou sedem cieľov, no pri snahe zneškodniť ôsmy bolo jeho lietadlo poškodené a začalo strácať výšku.

🕯️🇺🇦✈️ Zelensky awarded the title of Hero of Ukraine to Colonel Maksym Ustymenko.

The high title was awarded for personal courage and heroism displayed while defending the sovereignty and territorial integrity of Ukraine, as well as for selfless service to the people. pic.twitter.com/aKjJCbIqmp

— The Ukrainian Review (@UkrReview) June 29, 2025

Agentúra Reuters pripomína, že smrť vyškoleného pilota lietadiel F-16 je pre Ukrajinu veľkou stratou, nakoľko je na let s jedným z najmodernejších modelov útočných stíhačiek súčasnosti vycvičených len zopár ľudí. Výcvik je vysoko špecializovaný a trvá mesiace.

Rusko počas noci vypálilo na Ukrajinu celkovo 537 leteckých zbraní vrátane 477 dronov a návnad a 60 rakiet, uviedlo ukrajinské letectvo. Z nich bolo 249 zostrelených a 226 sa stratilo, spresnil pre agentúru AP Jurij Ihnat, vedúci komunikácie ukrajinského letectva.

9:20 Rusko podniklo najväčší letecký útok na Ukrajinu od začiatku vojny, Poliaci aktivovali stíhačky 

Rusko spustilo v noci svoj najväčší letecký útok proti Ukrajine ako súčasť eskalujúcej bombardovacej kampane, ktorá ešte viac zmarila nádeje na prielom v úsilí o ukončenie 3-ročnej vojny. TASR o tom píše podľa agentúry AP.

Rusko počas noci vypálilo na Ukrajinu celkovo 537 leteckých zbraní vrátane 477 dronov a návnad a 60 rakiet, uviedlo ukrajinské letectvo. Z nich bolo 249 zostrelených a 226 sa stratilo, spresnil pre AP Jurij Ihnat, vedúci komunikácie ukrajinského letectva.

Regionálny guvernér Chersonu Oleksandr Prokudin uviedol, že pri útoku zomrela jedna osoba. Podľa regionálneho guvernéra Igora Taburetsa bolo v Čerkasoch zranených šesť ľudí vrátane jedného dieťaťa. Nočný útok bol „najmasívnejším leteckým útokom“ na krajinu a bol zameraný aj na regióny ďaleko od frontovej línie. Zasiahnuté boli napríklad mestá Kremenčuk, Ľvov alebo Mykolajiv.

Poľské letectvo v nedeľu uviedlo, že Poľsko a spojenecké krajiny vyslali lietadlá, aby zabezpečili bezpečnosť poľského vzdušného priestoru.

❗️Uwaga, w związku z atakiem Federacji Rosyjskiej wykonującej uderzenia na obiekty znajdujące się na terytorium Ukrainy, rozpoczęło się operowanie polskiego i sojuszniczego lotnictwa w naszej przestrzeni powietrznej.

Zgodnie z obowiązującymi procedurami Dowódca Operacyjny RSZ… pic.twitter.com/pZ0BM3CTio

— Dowództwo Operacyjne RSZ (@DowOperSZ) June 29, 2025

V Mykolajivskej oblasti zasiahli balistické rakety a drony infraštruktúrny objekt, pričom vznikol požiar, ale bez obetí. Útoky prichádzajú deň po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Moskva je pripravená na ďalšie kolo mierových rokovaní, no Rusko naďalej trvá na maximálnych požiadavkách a odmieta prímerie bez podmienok. Ruské rakety a drony v ostatných týždňoch opakovane zasiahli aj civilné ciele, vrátane vlaku v Dnipre, kde zahynulo 21 ľudí a viac ako 300 bolo zranených.

Správy z predchádzajúceho dňa 28. 6. 2025:

14:40 Severná Kórea tajne vyslala 20 % elitných vojakov na pomoc Rusku v boji proti Ukrajine

Severná Kórea vyslala na podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine približne 11-tisíc elitných vojakov, čo predstavuje viac ako 20 % tzv. osobnej rezervy Kim Čong-una. Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Kyiv Independent, na brífingu to oznámil ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

„Ide o špeciálne vybraných vojakov na základe fyzických, psychologických a ďalších kritérií. Tieto jednotky už utrpeli značné straty,“ uviedol Umerov.

Podľa ukrajinskej rozviedky prebehli už štyri vlny rotácií týchto severokórejských jednotiek, pričom viaceré kontingenty boli na bojisku úplne zničené. Umerov varoval, že ďalšie nasadenie by mohlo nebezpečne oslabiť strategické rezervy KĽDR a ohroziť stabilitu režimu. „Toto rozhodnutie by ohrozilo bezpečnosť Kim Čong-una,“ dodal.

Umerov zdôraznil, že nasadenie severokórejských elitných síl poukazuje na rastúcu závislosť Ruska od autoritárskych režimov a na vážne problémy Moskvy s udržaním mobilizačných rezerv.

„V praxi ide o to, že Severná Kórea vyčerpáva svoje zdroje, zatiaľ čo Rusko neposkytuje žiadne ekvivalentné záväzky,“ povedal. Ukrajina v spolupráci so západnými partnermi naďalej monitoruje pohyb týchto jednotiek na okupovaných územiach.

Podľa skorších správ stratila Severná Kórea pri ofenzívnych operáciách v ruskej Kurskej oblasti viac ako 6-tisíc vojakov.

8:40 Ruské drony zaútočili na Odesu, zabili najmenej dvoch ľudí

Ruské bojové drony v noci zaútočili na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa, pričom zabili najmenej dvoch ľudí a ďalších šesť zranili – medzi nimi aj dve deti vo veku 3 a 7 rokov, uviedol v sobotu vojenský administrátor Oleh Kiper. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Jeden z dronov zasiahol horné poschodia výškového obytného domu, čo spôsobilo požiar. Po jeho uhasení záchranári v troskách objavili telá manželského páru, informoval Kiper.

Podľa starostu Hennadija Truchanova došlo v meste k viacerým výbuchom a vypukli požiare vo viacerých štvrtiach.

„Odesa, buď v strehu. Vyhľadajte bezpečné miesta,“ napísal v sobotu skoro ráno na platforme Telegram.

Ruské drony údajne prileteli smerom od Čierneho mora, pričom voči nim zasahovala protivzdušná obrana. Miestne médiá zverejnili prvé videá požiarov v meste po tom, čo sa útoky skončili okolo polnoci, no pravosť týchto videí zatiaľ nebola overená.

 

8:30 Ukrajina tvrdí, že pri Volgograde zasiahla štyri ruské stíhacie bombardéry Su-34

Ukrajinská armáda v piatok uviedla, že zasiahla štyri ruské bojové lietadlá na leteckej základni vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. 

Zasiahnutými majú byť štyri stíhacie bombardéry Su-34, a to na základni Marinovka pri meste Volgograd približne 900 kilometrov od ukrajinských hraníc, uviedla armáda na platforme Telegram. 

Operáciu podľa vyhlásenia armády vykonalo armádne oddelenie špeciálnych operácií spolu s ukrajinskou tajnou službou SBU a ďalšími vojenskými zložkami. „Podľa predbežných informácií boli zasiahnuté štyri lietadlá, konkrétne Su-34, ako aj technicko-prevádzkové zariadenia, v ktorých sa vykonáva servis a opravy rôznych bojových lietadiel,“ uviedla ukrajinská armáda. Dodala však, že rozsah škôd v Marinovke sa ešte zisťuje. 

Ruská armáda sa k správe bezprostredne nevyjadrila. Ukrajina podnikla v ostatných mesiacoch viacero takýchto cezhraničných operácií proti ruským vojenským cieľom či priemyselným, energetickým alebo iným objektom. Začiatkom júna vykonala rozsiahlu operáciu nazvanú Pavučina, v rámci ktorej zničila alebo poškodila viacero strategických bombardérov na niekoľkých leteckých základniach hlboko v Rusku.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.