Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra


Ukrajina ONLINE: Británia zrýchli pomoc Ukrajine, patová situácia prospieva Rusku

.redakcia .svet

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: Británia zrýchli pomoc Ukrajine, patová situácia prospieva Rusku SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky Street art umelca TvBoy na zničenom múre v meste Buča, 30.1.2023.

aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:

  • Tanky z Británie dorazia na Ukrajinu pred začiatkom leta
  • Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti
  • Zelenskyj navštívil Mykolajiv a stretol sa s dánskou premiérkou
  • Scholz vylúčil poslanie stíhačiek Ukrajine
  • Ruská raketa zasiahla obytný dom v Charkove
  • Rusko pripravuje novú vlnu útokov do konca februára

17:01 Británia zrýchli pomoc Ukrajine, patová situácia prospieva Rusku

Premiér Spojeného kráľovstva Rishi Sunak podporuje zrýchlenie pomoci Ukrajine. Po ukončení previerky britského prístupu k tejto otázke dospel premiér k záveru, že z predlžovanej patovej situácie v konflikte bude mať prospech Rusko. TASR prevzala utorkovú správu z portálu denníka The Guardian.  

„Premiér Sunak po nástupe do úradu premiéra preskúmal prístup Spojeného kráľovstva a dospel k záveru, že predlžovaná patová situácia v konflikte prospeje iba Rusku. Preto sa rozhodol, že v úzkej spolupráci s našimi spojencami zrýchli britskú pomoc Ukrajine, aby mala maximálnu šancu uspieť a čo najviac využila príležitosť tam, kde majú ruské sily slabšiu pozíciu,“ napísal hovorca britského premiéra vo vyhlásení, ktoré po utorkovom zasadnutí kabinetu zverejnila tlačová agentúra PA Media.

Dodal, že nová stratégia počíta aj s väčším diplomatickým úsilím a s prípravou plánov na obnovu Ukrajiny skončení konfliktu.

15:48 Ukrajina dostane v prvej vlne dodávok od spojencov 120 až 140 tankov

Kyjev očakáva 120 až 140 tankov v prvej vlne dodávok od koalície 12 spojeneckých krajín, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Informácie priniesol portál britského denníka The Guardian.

Skupina západných krajín prisľúbila Ukrajine dodanie moderných tankov minulý týždeň. Tento krok urobili po tom, čo Nemecko potvrdilo, že pošle Kyjevu svoje tanky Leopard 2, a keď aj USA následne oznámili, že Ukrajine dodajú tanky M1 Abrams.

Kuleba na online brífingu vyhlásil: „Tanková koalícia má teraz 12 členov. Môžem povedať, že v prvej vlne dodávok dostanú ukrajinské ozbrojené sily od 120 do 140 tankov moderného typu.“

Nemecko totiž predtým oznámilo, že dá aj iným krajinám povolenie zaslať Kyjevu tanky nemeckej výroby Leopard 2, ak ich majú vo svojej výzbroji.

Krajiny ako Poľsko a Fínsko už verejne oznámili, že sú ochotné poskytnúť Ukrajine určitý počet svojich tankov nemeckej výroby Leopard 2. Španielsko, Holandsko a Dánsko tiež informovali, že sú otvorené myšlienke poslať Ukrajine takéto svoje tanky.

14:37 Rusko tvrdí, že obsadilo dedinu Blahodatne v Doneckej oblasti

Ruská armáda v utorok uviedla, že obsadila dedinu Blahodatne, nachádzajúcu sa severne od mesta Bachmut, ktoré je v súčasnosti epicentrom ťažkých bojov na Ukrajine. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že výsledkom úspešných ofenzívnych akcií ruské jednotky oslobodili obec Blahodatne v Doneckej ľudovej republike. Ministerstvo použilo moskovský termín na označenie východoukrajinskej Doneckej oblasti, pripomína AFP.

Blahodatne sa nachádza blízko mesta Soledar, ktoré nedávno obsadili ruské jednotky, na hlavnej ceste vedúcej od tamojších soľných baní k Bachmutu. O dobytie Bachmutu sa Rusko usiluje už niekoľko mesiacov. Prebiehajú oň doposiaľ najťažšie boje od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022.

Ruská súkromná vojenská spoločnosť Vagnerova skupina v priebehu víkendu vyhlásila, že Blahodatne obsadila, Kyjev to však v tom čase poprel s tým, že odrazil ruské útoky na túto dedinu.

13:40 Sankcie Západu sú neúčinné; chýbajúce tovary si Rusko vie zabezpečiť, tvrdí Medvedev

Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok vyhlásil, že sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, nemajú na ruskú ekonomiku takmer žiadny účinok. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

„Nepriateľské krajiny sa neodvážia priznať, že ich ‚pekelné‘ sankcie žalostne zlyhali. Nefungujú. Drvivá väčšina zahraničného priemyselného a spotrebného tovaru bola nahradená produktami domácej ruskej výroby alebo ázijskými značkami. Funguje i paralelný dovoz, z ktorého máme rovnaké západné značky a ich majitelia nemajú nič,“ napísal Medvedev v aplikácii Telegram.

Ruský exprezident tiež uviedol, že všetko je po starom — Američania zarábajú na poníženej Európe, zničená Európa stráca peniaze a Medzinárodný menový fond (IMF) medzičasom predpovedá Rusku ekonomický rast".

Ruská federácia bude podľa Medvedeva naďalej využívať duševné vlastníctvo západných krajín "na všetko od filmov po priemyselné softvéry bez licencií či platenia poplatkov". Zároveň vyzdvihol tých, ktorí vymysleli či používajú tzv. pirátske softvéry.

Rétorika bývalého ruského prezidenta je od začiatku konfliktu na Ukrajine stále agresívnejšia, pričom jeho vyhlásenia niekedy odrážajú myslenie najvyššej kremeľskej elity, domnieva sa agentúra Reuters.

11:28 Po celej krajine sa rozozvučali sirény hlásiace letecký poplach

Po celej Ukrajine sa v utorok predpoludním ozvali sirény upozorňujúce na letecký útok. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na portál alerts.in.ua zaznamenávajúci informácie o leteckých poplachoch a iných hrozbách.

Náletové sirény sa rozozvučali okolo 11:14 miestneho času. Signalizujú nebezpečenstvo raketových útokov, pričom občanom sa v takých prípadoch odporúča ísť do úkrytu alebo dodržiavať pravidlo dvoch stien, t.j. bezpečnostné pravidlo, podľa ktorého by mal byť človek v priestore, ktorý od ulice oddeľujú najmenej dve steny bez okien.

Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat vo vysielaní televíznej stanice Kanal 24 uviedol, že sirény po celej Ukrajine naznačujú hrozbu útokov hypersonickými strelami Kinžal.

10:26 Západné tanky môžu Kyjevu pomôcť, experti však varujú aj pred možnými rizikami

Tanky poskytnuté západnými krajinami môžu podľa expertov Ukrajine významne pomôcť v boji proti ruským silám. Odborníci však v tejto súvislosti upozorňujú aj na možné riziká v oblasti logistiky spojené s dodávkami týchto moderných bojových vozidiel. TASR informuje na základe analýzy britskej stanice BBC.

Ak západné krajiny svoje sľuby naplnia, ukrajinské ozbrojené zložky by mohlo posilniť viac než 100 tankov, čo je stále výrazne menej, než požadoval Kyjev. Ukrajinská vláda tvrdí, že by potrebovala približne 300 nových tankov, aby dokázala vytlačiť Rusov z okupovaných území Ukrajiny.

Nemecký tak Leopard vo verzií 2A4.SITA/Polish Defense Ministry via APNemecký tak Leopard vo verzií 2A4.

BBC upozornila, že výcvik ukrajinských posádok na používanie a údržbu tankov západnej výroby si vyžiada minimálne niekoľko týždňov až mesiacov.

Ben Barry z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) pre BBC povedal, že západné tanky významne zasiahnu do diania na bojiskách. Tento bývalý dôstojník britskej armády však varoval, že doposiaľ prisľúbené počty tankov zrejme nebudú mať taký význam, aby mohli rozhodnúť vojnu v prospech Ukrajiny.

Experti poukazujú, že v modernej vojne majú tanky kľúčový význam pri vedení ofenzívnych operácií, pri ktorých je potrebné rýchlo prelomiť nepriateľské línie, využiť mobilnú palebnú silu a obsadiť územie. Aby však mohli pôsobiť efektívne, potrebujú aj náležitú podporu a súčinnosť delostrelectva a pechoty.

Bývalý plukovník tankového pluku britskej armády  Hamish de Bretton-Gordon pre BBC poukázal na to, že rozsiahlejšiu ofenzívnu operáciu je potrebných minimálne 70 tankov. Viac než 100 prisľúbených západných bojových tankov by preto podľa neho mohlo výrazne zasiahnuť do diania na bojiskách.

9:33 Francúzsko nevylúčilo dodanie bojových lietadiel

Francúzsko nevylučuje dodanie bojových lietadiel Ukrajine, skonštatoval v pondelok prezident Emmanuel Macron, no zároveň vymenoval viacero podmienok, predtým ako by sa tak mohlo stať.

Macron na otázku počas pondelkovej tlačovej konferencie v Haagu, či Francúzsko zvažuje poslanie lietadiel, reagoval, že „nič nie je vylúčené“, pokiaľ budú splnené isté podmienky. Medzi tie podľa neho patrí, že takéto vybavenie nepovedie k eskalácii a nepoužijú ho, aby „sa dotkli ruského územia“ a tiež, že to „neoslabí kapacity francúzskej armády“. Dodal tiež, že Ukrajina by o lietadlá musela formálne požiadať, pričom poznamenal, že v utorok sa Paríži stretne s ukrajinským ministrom obrany Oleksijom Reznikovom.

Holandský premiér Mark Rutte, podobne ako Macron, uviedol, že Ukrajina zatiaľ o stíhačky F-16 formálne nepožiadala. Zároveň však vyjadril opatrný postoj po tom, ako jeho minister zahraničia povedal zákonodarcom, že, čo sa týka dodávok bojových lietadiel Ukrajine „nie je žiadne tabu“. „Nie sú žiadne rokovania o dodaní F-16 Ukrajine. Žiadne žiadosti,“ povedal v pondelok Rutte s tým, že síce nie sú žiadne tabu, no bol by to „veľmi veľký ďalší krok“.

8:50 Chorvátsky prezident kritizoval dodávky tankov a skonštatoval, že Krym už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny

Prezident Chorvátska, ktoré je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), v pondelok kritizoval západné krajiny za dodávky ťažkých tankov a iných zbraní Ukrajine v jej boji proti inváznym ruským silám. Tvrdil pritom, že tieto dodávky len predlžujú vojnu.

Zoran Milanović povedal novinárom v chorvátskom hlavnom meste Záhreb, že je „šialené“ myslieť si, že Rusko možno poraziť v konvenčnej vojne. „Som proti tomu, aby sa tam posielali smrtiace zbrane. Predlžuje to vojnu. Čo je cieľom? Rozpad Ruska, zmena vlády? Hovorí sa aj o rozdelení Ruska. To je šialené,“ skonštatoval.

Milanović vyhral prezidentské voľby v Chorvátsku v roku 2019 ako liberálny, ľavicovo orientovaný kandidát, v protiklade ku konzervatívnej vláde, ktorá je v krajine v súčasnosti pri moci. Medzičasom sa však obrátil k populistickému nacionalizmu a začal kritizovať prístup Západu k Balkánu a Rusku.

V pondelok zároveň chorvátsky prezident rozšíril svoj naratív, keď povedal, že Krym, ktorý Rusko ilegálne anektovalo v roku 2014, podľa neho už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny.

Podľa Milanovića „od roku 2014 do roku 2022 sledujeme, ako niekto provokuje Rusko s úmyslom začať túto vojnu“ a položil otázky, „čo je cieľom tejto vojny? Vojny proti jadrovej mocnosti, ktorá je vo vojne proti inej krajine? Existuje konvenčný spôsob, ako poraziť takúto krajinu?“. Zároveň tiež skonštatoval, že za vojnu platí Európa a Amerika „platí najmenej“.

I keď má prezident v Chorvátsku prevažne ceremoniálne postavenie, Milanović je formálne najvyšším veliteľom ozbrojených síl a jeho najnovšie protizápadné výpady podráždili vládu krajiny, ktorá plne podporuje Ukrajinu v boji proti ruskej agresii.

Chorvátsky premiér Andrej Plenković v pondelok v reakcii na prezidentove vyjadrenia uviedol, že „priamo poškodzujú postavenie chorvátskej zahraničnej politiky“. „Zhrnutie tohto naratívu je: čím skôr si sadnime, nechajme Rusov vziať bohviekoľko tisíc kilometrov štvorcových Ukrajiny a zabudnime na rozširovanie NATO,“ dodal Plenković.

7:48 Ukrajina by mala dostať všetko, čo potrebuje na ukončenie vojny

Na to, aby bolo možné odvrátiť katastrofu. Uviedol to bývalý britský premiér Boris Johnson v príspevku pre noviny The Washington Post, ktorý bol zverejnený v pondelok.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Johnsonových slov Ukrajine tým, že vyhlásil vojenskú ofenzívu, vydláždil cestu k pripojeniu sa k Severoatlantickej aliancii. Ako vysvetlil, na otázku, kedy Ukrajina vstúpi do NATO, by ešte pred vypuknutím vojny odpovedal, že prinajmenšom za desať rokov.

V súčasnej situácii však zdôraznil, že by sme mali začať proces prijatia Ukrajiny do NATO. Dodal, že tento proces by sa mal začať teraz.

Johnson vo svojom článku konštatoval, že sa zvyklo tvrdiť, že Ukrajina nie je dostatočne vojensky kompatibilná s NATO. „Dnes Ukrajinci nasadzujú závratne rozmanitú techniku z krajín NATO, a to s maximálnou zručnosťou a statočnosťou,“ uviedol. Preto podľa neho neexistuje absolútne nič, čo by Aliancia mohla naučiť Ukrajincov o bojoch vo vojne. Doplnil, že je toho, naopak, mnoho, čo môžu oni naučiť nás.

„Putin nezaútočil preto, že Ukrajina sa chystala vstúpiť do NATO“, poznamenal Johnson. „Zaútočil na Ukrajinu, pretože bol presvedčený – na základe mnohých dôkazov -, že sme to s ochranou Ukrajiny nemysleli celkom vážne,“ konštatoval.

Správy z predchádzajúceho dňa 30.1.2023:

20:15 Ukrajina plánuje tento rok investovať do dronov takmer 550 miliónov dolárov

Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony. Na ich dodanie už uzatvorila 16 zmlúv s ukrajinskými výrobcami. Oznámil to v pondelok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„V roku 2023 zvyšujeme obstarávanie dronov pre ukrajinské ozbrojené sily, “uviedol Reznikov na sociálnej sieti Facebook. Dodal, že na nákup dronov plánuje ministerstvo vyčleniť asi 20 miliárd hrivien (približne 503 milión eur).

Ukrajinská aj ruská armáda používajú vo vojne na Ukrajine širokú škálu bezpilotných lietadiel na prieskumné a útočné operácie. Ukrajina získala značné dodávky dronov od svojich zahraničných partnerov. Tí jej poskytli rôzne bezpilotné lietadla od tureckých dronov Bayraktar TB2, ktoré je možno vyzbrojiť raketami, po nórske prieskumné drony Black Hornet vážiace len 33 gramov, píše Reuters.

Kyjev sa však teraz snaží podporiť domácu výrobu, aby dokázal vybudovať podľa slov ukrajinských predstaviteľov „armádu dronov“. „Nezávislosť vojensko-priemyselného komplexu je jedným z faktorov obranných schopností tejto krajiny,“ uviedol Reznikov.

Ukrajinská armáda minulý týždeň oznámila, že začne v rámci svojich ozbrojených zložiek zakladať spoločnosti na výrobu útočných dronov. Reznikov oznámil, že ukrajinský rezort obrany dostal žiadosti navrhujúce výrobu až 75 rôznych dronov.

„Po konzultácii s generálnym štábom a ozbrojenými silami a po testoch uzatvorilo ministerstvo obrany 16 štátnych zákaziek s ukrajinskými výrobcami dronov,“ uviedol Reznikov.

20:00 Mínami a výbušninami je pokrytých zhruba 30 % územia krajiny

Približne 30 percent ukrajinského územia je pokrytých mínami a výbušninami. V prejave na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy to uviedla ukrajinská poslankyňa Lesia Vasylenková. Konštatovala, že výbušniny sa nachádzajú na poľnohospodárskej pôde a v lesoch, ale aj vo veľkých a malých mestách a v dedinách. „Nedávno oslobodené oblasti sú oblasťami, v ktorých je najviac rizík pre život ľudí,“ uviedla poslankyňa. „Nemocnice každý deň prijímajú mužov, ženy a predovšetkým deti so zraneniami spôsobenými výbušninami, “dodala. Informuje o tom portál news.sky.com.

18:40 Tanky z Británie dorazia na Ukrajinu pred začiatkom leta

Tanky, ktoré Ukrajine daruje Veľká Británia, sa na frontovú líniu dostanú pred začiatkom leta. Povedal to v Dolnej snemovni parlamentu krajiny britský minister obrany Ben Wallace. Vláda Veľkej Británie schválila, že Ukrajine dodá 14 tankov Challenger 2, aby Kyjivu pomohla v boji proti ruským silám. Informuje o tom portál news.sky.com.

Šéf britského rezortu obrany konštatoval, že bezpečnostné dôvody mu nedovoľujú zverejniť časový plán výcviku ukrajinských vojakov na používanie týchto tankov. Dodal však, že výcvik sa začne tým, ako tanky prevádzkovať individuálne a potom sa uskutoční výcvik boja vo formácii. Minulý týždeň Británia uviedla, že plánuje dodanie tankov Ukrajine do konca marca.

SITA/AP Photo/Pavel Golovkin

18:00 Francúzsko a Austrália budú spolupracovať na výrobe delostreleckých granátov pre Ukrajinu

Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Je to po prvý raz, čo ministri obrany dvoch krajín viedli rokovania na vysokej úrovni odvtedy, čo Austrália pred dvoma rokmi upustila od obrannej dohody s Francúzskom a uzavrela novú dohodu AUKUS so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi.

17:00 Zelenskyj navštívil Mykolajiv a stretol sa s dánskou premiérkou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v meste Mykolajiv na juhu krajiny stretol s dánskou premiérkou Mette Frederiksen.Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na jeho kanál na Instagrame.

Spoločne následne navštívili zranených ukrajinských vojakov v jednej z mykolajivských nemocníc, kde Zelenskyj rozdal medaily zdravotníckym pracovníkom. „Je dôležité, aby naši vojaci mohli podstupovať nielen fyzickú, ale aj psychologickú rehabilitáciu,“ skonštatoval podľa portálu Ukrajinská pravda.

Prezident sa v Mykolajive stretol aj s tamojšími oblastnými predstaviteľmi, informovala jeho kancelária v oficiálnom vyhlásení. Zelenskyj sa stretol „s vedením oblasti i oblastného centra, velením Chersonskej operačnej skupiny a šéfmi agentúr presadzovania práva a bezpečnosti v Mykolajivskej oblasti“. Účastníci podľa vyhlásenia „diskutovali o operačnej situácii na juhu Ukrajiny a následkoch ruských útokov raketami a dronmi“. Zelenskyj s miestnymi predstaviteľmi prebral „súčasný stav regionálnej energetickej infraštruktúry, prostriedky na jej ochranu a tempo obnovy“

15:15 Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti

Rusko presunulo ďalšie jednotky a vybavenie do Kurskej oblasti na obranu hranice s Ukrajinou a zaistenie bezpečnosti, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Roman Starovojt, ktorého citovala agentúra Interfax. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Úrady v Kurskej oblasti tvrdia, že toto územie sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 opakovane stáva terčom ukrajinského ostreľovania. Časť ruských jednotiek vstúpila na Ukrajinu z Kurska, hoci oblasti severovýchodnej Ukrajiny, ktoré obsadili, boli odvtedy znovu dobyté ukrajinskými silami, píše Reuters.

Starovojt na zasadnutí oblastnej samosprávy v pondelok povedal, že v Kursku sa už vytvoril plnohodnotný kontingent personálu ozbrojených síl, pohraničnej stráže a orgánov činných v trestnom konaní; „je však potrebné poskytnúť komplexnú podporu pre prijatie, nasadenie a usporiadanie ďalších jednotiek“, cituje Reuters.

Kyjev opakovane upozornil, že Rusko by sa mohlo opäť pokúsiť obsadiť časti severovýchodu Ukrajiny. Poukazoval pritom aj na zvýšenú vojenskú aktivitu v Bielorusku, ktoré je blízkym spojencom Ruska a nachádza sa približne 200 kilometrov západne od Kurskej oblasti.

11:40 Scholz vylúčil poslanie stíhačiek Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz vylúčil poslanie stíhačiek Ukrajine. V rozhovore pre noviny Tagesspiegel povedal, že sa sústreďuje na dodanie tankov Leopard 2 nemeckej výroby, ktorých poslanie schválil Berlín minulý týždeň. „Skutočnosť, že sme sa len teraz rozhodli a už sa v Nemecku rozprúdila ďalšia debata, sa zdá byť ľahkovážna,“ cituje predsedu nemeckej vlády spravodajský portál BBC.

Nemecko v stredu oznámilo, že poskytne Ukrajine 14 tankov Leopard 2 a schváli žiadosti ďalších krajín. Následne aj Spojené štáty oznámili, že pošlú ich tanky M1 Abrams. Ukrajina však následne požiadala spojenecké štáty, aby vytvorili „koalíciu stíhačiek“ a jej obranné schopnosti posilnili napríklad aj strelami s dlhým doletom.

SITA/AP Photo/Matias Delacroix

Ako tiež povedal, pravidelne hovorí s ruským vodcom Vladimirom Putinom a zatiaľ posledný telefonát absolvovali vlani v decembri. „Potrebujeme spolu hovoriť,“ poznamenal kancelár a dodal, že vždy jasne hovorí, že ruská invázia na Ukrajinu je absolútne neprijateľná a situáciu vyrieši len stiahnutie sa ruských vojakov.

11:20 Operácie ukrajinskej armády brzdí neochota Západu dodať pokročilé zbraňové systémy

Neochota Západu dodávať Ukrajine špičkové zbraňové systémy obmedzuje schopnosť Kyjiva pokračovať v rozsiahlych protiofenzívach. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Inštitút naznačuje, že schopnosť Ukrajiny začať rozsiahle protiofenzívne operácie a pokračovať v nich neobmedzovalo len „pomalé schvaľovanie a príchod pomoci“. Správa zdôrazňuje skutočnosť, že Ukrajina nemá žiadny významný domáci zbrojný priemysel, na ktorý by sa mohla obrátiť, a preto potrebuje podporu Západu.

„Vojenská pomoc poskytovaná západnou koalíciou pod vedením USA bola nevyhnutná pre prežitie Ukrajiny,“ uviedol ISW a dodal, že „Ukrajina môže oslobodiť kritické územia so súčasnou a sľúbenou úrovňou západnej podpory“. Zároveň podotkol, že je to „životne dôležitá otázka“ a je v záujme USA a západných spojencov, aby to Ukrajina dokázala.

8:00 Ruská raketa zasiahla obytný dom v Charkove

Raketa, vypálená ruskou armádou pravdepodobne zo systému S-300, zasiahla v nedeľu večer štvorpodlažný bytový dom v ukrajinskom meste Charkov. Útok si vyžiadal najmenej jednu obeť a troch zranených a spôsobil rozsiahle škody, informoval podľa agentúry Reuters gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

„Traja ľudia boli ľahko zranení. Žiaľ, staršia žena zomrela. Jej manžel bol v čase útoku nablízku a zázrakom neutrpel žiadne vážne zranenia,“ napísal Synehubov na svojom konte na platforme Telegram. Na záberoch z miesta útoku je vidieť, že časť obytnej budovy v druhom najľudnatejšom meste Ukrajiny zachvátil požiar.

Synehubov pre televíziu Suspiľne povedal, že záchranné tímy pátrajú po ďalšej nezvestnej staršej žene, ktorá by sa mohla nachádzať pod troskami.

Doplnil, že raketa zasiahla štvrté podlažie starého domu v štvrti Kyjevskij. Druhé a tretie podlažie boli značne poškodené a budova už nie je vhodná na bývanie.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite