západ chcel dlhé roky žiť vo viere, že 21. storočie nebude poznačené konfliktmi. No posledné roky priniesli mnoho dôkazov, že agresívny postoj Ruska – napríklad v Gruzínsku či na Ukrajine – nie je ilúziou, ale predzvesťou novej kapitoly v histórii západného sveta.

Rusko sa opätovne snaží narušiť územnú celistvosť Ukrajiny. Spochybňovanie hraníc suverénneho štátu znamená len jedno – útok na európsky mier. Svet, ktorý nám je dobre známy, svet európskych hodnôt, slobôd, demokracie a blahobytu, si zobrali na mušku ruskí lídri a vojenskí predstavitelia. V hre nie je len budúcnosť Ukrajiny, ale aj bezpečnosť a rozvoj európskych ekonomík. Táto najväčšia politická kríza od konca studenej vojny je skúškou pravidiel, ktoré prijalo euroatlantické spoločenstvo po roku 1989. 

spytovanie svedomia

Mali by sme sa dnes pozrieť pravde do očí. Ohrozenie mieru zo strany Ruska dlhé roky narastalo za pasívneho postoja veľkej časti európskych politických síl. Mnoho lídrov nemalo odvahu ani odhodlanie prerušiť obchodné väzby s Kremľom. Je to slučka, ktorá sa postupne čoraz väčšmi sťahovala okolo európskeho, a nie moskovského krku. Pristúpenie na nejasné obchodné styky s režimom, ktorý necúvol pred vojnou s menšími štátmi a nezdráhal sa uchýliť k politickým vraždám či akciám spravodajských služieb na území členských štátov Európskej únie možno ťažko nazvať iba krátkozrakosťou. Je to vedomý akt politického cynizmu, ktorý Európu stojí čoraz viac – strácame nielen ekonomicky (napríklad z dôvodu vysokých cien účtov za plyn, čo je spôsobené politikou vydierania), ale aj politicky. Gazprom v roku 2021 zvýšil objem vývozu plynu do Číny a Turecka, a zároveň výrazne znížil dodávky do Európy. Export pre európskych odberateľov bol o 10 miliárd m3 nižší ako rok pretým, a až o 27 miliárd m3 nižší ako v roku 2019. Toto umelé prehlbovanie energetickej krízy je vydieraním, ktorého cieľom je vynútiť si spustenie plynovodu Nord Stream 2. Cenu za túto chybu však neplatia tí, ktorých podpisy sa vynímajú na zmluve, ale obyčajní Európania.