súhrnný obsah obsiahleho komuniké a ďalších príslušných vyhlásení samitu NATO si čitateľ ľahko vygúgli. Ja si  na tomto mieste dovolím len niekoľko poznámok k súčasnému stavu a vývoju.

Nejde len o bezprostredné dojmy. Situácii treba porozumieť aj z pohľadu nadčasovejších výziev, ktoré sa nezačali dnes a ktoré pokračujú. Vzťahy s Ruskom dnes viac než kedykoľvek za posledné tri dekády vyvolávajú spomienky na dobu studenej vojny. Rastúca moc Číny nám zase pripomína, že „koniec dejín“, triumfalisticky zvestovaný na začiatku 90. rokov, sa definitívne odkladá do zásuvky. Do tej, kde sú nahromadené doklady o stratených ilúziách vychádzajúcich z nedomyslených, či naopak, príliš domýšľavých „filozofií dejín“.

Naša spoločnosť má svoje znepokojivé alternatívy. A tieto „alternatívy“ nie sú vždy jasne teritoriálne lokalizovateľné a zďaleka nie sú vecou len vonkajších frontov a striktne zahraničnej politiky. Nové výzvy nie sú vždy úplne nové, ba nezriedka ide o starý tovar v novom balení. Ale rozpoznať pôvod a povahu dnešných problémov a využiť na ich riešenie okrem nových technológií aj zdedenú politickú skúsenosť nebude ľahké, i napriek povzbudivo znejúcim (či za účelom povzbudenia formulovaným) spoločným vyhláseniam. 

Tak či onak, zhoršená situácia, zdá sa, pohla účastníkov samitu k niektorým vyhláseniam znejúcim adresnejšie než doteraz. Dodávam: nie vždy a nie úplne.