„bibiho“ vládu nahradí koalícia s bezprecedentným počtom členov: až osem politických strán. A nie je to jediné prvenstvo. Vôbec prvýkrát v dejinách židovského štátu bude súčasťou vlády arabská strana. Doteraz boli Arabi alebo drúzovia (špecifická nábožensko-etnická komunita, ktorá má blízko k šiítskemu islamu) vo vláde len v rámci väčšinovo židovských strán, alebo sa o ich vonkajšiu podporu opierala ľavicová vláda Jicchaka Rabina v roku 1992.

Čomu vďačí Izrael za tieto prelomové zmeny? Pýtajme sa skôr komu.

historicky najhoršia politická kríza Izraela

Súčasná koalícia vznikla po náročných rokovaniach. Dohodu o nej podpísali len 35 minút pred vypršaním mandátu na zostavenie vlády. Medzi stranami sú totiž obrovské ideologicko-politické rozdiely. Napokon budú mať na ministerstvách zastúpenie židovskí nacionalisti, umiernená pravica, politický stred, ľavica, sociálna demokracia, progresívna ľavica a islamsko-arabskí nacionalisti. Všetko „vďaka“ Netanjahuovi.

 Izraelské strany sa ideologicky delia viac podľa prístupu k mierovému procesu s Palestínčanmi a menej podľa sociálno-ekonomických otázok. Lenže práve téma riešenia konfliktu nebola na programe už niekoľko volebných cyklov. Leitmotívom sa totiž stala osoba (ešte stále) premiéra a (ne)ochota spolupracovať s ním. On je deliacou čiarou, ktorá systém politických strán až na drobné výnimky rozsekla na dva bloky: pro-Bibi a anti-Bibi.