Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Srebrenica – peklo na Zemi

.juraj Petrovič .svet .politika

Začiatkom roku 1995 bolo bosnianske mesto Srebrenica, vyhlásené v apríli roku 1993 Bezpečnostnou radou OSN za „bezpečnú zónu“, už tri roky obkľúčené vojskami armády Republiky Srbskej. Mesto, preľudnené utečencami, odpojené od zdrojov pitnej vody a sporadicky zásobované humanitárnymi konvojmi, sa postupne zmenilo na veľký utečenecký tábor. Podmienky boli katastrofálne, ale to, čo malo nasledovať, bolo ešte oveľa horšie.

Srebrenica – peklo na Zemi PASCAL GUYOT/AFP/PROFIMEDIA 29. marec 1993 Tuzla: Dvetisíc utečencov bolo vyhnaných zo Sreb - renice bosnianskosrbskými jednotkami.

v marci roku 1995 vydal prezident Republiky Srbskej Radovan Karadžić nariadenie armáde Republiky Srbskej (ARS), známe ako Nariadenie č. 7: „Čo najskôr dokončite fyzické oddelenie Srebrenice od Žepy, aby sa zabránilo akejkoľvek komunikácii aj medzi jednotlivcami v týchto dvoch enklávach. Plánovanými a premyslenými bojovými operáciami vytvorte neúnosnú situáciu úplnej neistoty bez nádeje na ďalšie prežitie alebo život obyvateľov Srebrenice.“ ARS zvyšovala počty svojich vojakov v okolí holandských vojenských jednotiek, ktoré mali chrániť oblasť Srebrenice. Ktokoľvek z holandských vojakov, kto oblasť opustil, sa už nemohol vrátiť. Počet Holanďanov, ktorí boli na mieste s úlohou chrániť civilné obyvateľstvo, neustále klesal.

V polovici roku 1995 boli podmienky v Srebrenici už absolútne neudržateľné. Začiatkom júla začali od hladu umierať prví civilisti. 

obsadenie

Dňa 6. júla 1995 začali jednotky ARS v počte asi 2 000 mužov útok od juhu. Dňa 9. júla, posmelený slabým odporom bosnianskych vojakov, ktorým dochádzali zbrane a munícia, vydal Karadžić ďalší rozkaz, ktorým prikázal jednotkám ARS obsadiť Srebrenicu. Ráno 10. júla žiadal podplukovník Karremans o leteckú podporu NATO. Stíhačky NATO začali bombardovať srbské tanky blížiace sa k mestu, pre zlú viditeľnosť však museli útoky zastaviť. K zastaveniu útokov došlo aj preto, lebo ARS hrozila vraždením v oblasti Potočari, kde boli ako rukojemníci držaní holandskí a francúzski vojaci. Neskoro popoludní sa generáli Mladić, Živanović, Krstić a ďalší už prechádzali po ľudoprázdnom meste. Podplukovník Karremans bol donútený vyjednávať o osude civilného obyvateľstva, ktoré pred ARS utieklo do tábora holandskej armády v Potočari. V tom čase sa tam nachádzalo už viac ako dvadsaťtisíc utečencov.

násilnosti v Potočari

Už od 12. júla dochádzalo v Potočari medzi utečencami k vraždeniu prevažne mužov, chlapcov a starcov. Vojaci ARS, často prezlečení za vojakov UNPROFOR, počas noci prechádzali oblasťou a odvádzali mužov od rodín, aby ich následne strieľali v priľahlých domoch. Očití svedkovia hovoria o zvukoch mučenia, kriku a nariekaní. Svedkovia tiež hovorili o tom, že za zinkovňou videli viac ako 20 mŕtvych tiel. Iní popisovali znásilňovanie a vraždenie aj malých detí. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite