relatívne pomalé očkovanie EÚ už dnes využívajú srbskí nacionalisti a odporcovia európskej integrácie ako pragmatický argument proti už vyše desať rokov trvajúcim prístupovým rokovaniam o vstupe do spoločenstva západných európskych národov. Najväčšiu radosť má z toho samozrejme putinovské Rusko, ktoré po svojej balkánskej sfére vplyvu pokukuje stále s väčšou lačnosťou.

Srbi očkujú rýchlejšie ako Slováci, Česi, Maďari či Poliaci.

Podobné nálady cítiť aj od nemalej časti Srbov. Stačí si pustiť srbské rádio alebo televíziu a nebude trvať dlho, kedy si s prekvapením vypočujete diskusiu, v ktorej je Ruská federácia považovaná za lepšieho partnera ako EÚ v duchu - „lepší vrabec v hrsti ako holub na streche“. 

danajský dar?

Zo súčasnej situácie čerpá najviac srbský autoritatívny prezident s kontroverznou minulosťou Aleksandar Vučić, ktorý sa pasoval do role európskeho lídra manažujúceho pandémiu lepšie, ako členské krajiny EÚ. Trochu aj právom. K 17. marcu podalo Srbsko takmer 30 očkovacej látky na 100 obyvateľov, čo je v porovnaní napríklad s iba takmer 12 dávkami v Nemecku považovanom za prototyp efektívnosti a ekonomického líderstva EÚ vynikajúci výsledok. Dobrou správou je, že Slovensko je na tom podobne ako Nemecko. 

Srbsko pritom nie je len rýchlym maratóncom očkovania svojho obyvateľstva, ale aj veľkorysým donorom vakcín pre okolité štáty. Len Bosne a Hercegovine venovalo 5000 vakcín Astra Zeneca, čo bola donedávna jediná šanca na očkovanie tejto trojmiliónovej balkánskej populácie. V dobročinnosti, ktorá sa ľahko môže ukázať ako Danajský dar, neboli Srbi jediní. Iba včera prisľúbilo Turecko Bosne ďalších 30 000 vakcín Sputnik V. 

Čo je teda za tým, že Srbi dokážu tak rýchlo očkovať? Vsadili „na istotu“.