v rozhovore sa dočítate:
- ako sa dostala na Slovensko,
- ako prežíva jej blízke okolie bezprostredné dopady vojny,
- ako vníma celý konflikt o Náhorný Karabach.
konflikt v Náhornom Karabachu trvá s prestávkami už desiatky rokov. Vy sama ste zo strachu o svoj život Arménsko opustili. Odkiaľ presne pochádzate a kedy ste prišli na Slovensko? V ktorom okamihu ste sa rozhodli opustiť Arménsko?
Narodila som sa v Leninakane, kde bolo v roku 1988 silné zemetrasenie. Leninakan, v súčasnosti Gjumri, bol ekonomicky, priemyselne veľmi rozvinuté mesto. Bol druhým najväčším mestom v Arménsku. Po zemetrasení nasledoval rozpad Sovietskeho zväzu a následná vojna v Náhornom Karabachu. Dôvodom môjho príchodu na Slovensko boli obavy o obnovenie bojov, nakoľko po skončení vojny od roku 1994 ostreľovanie a zabíjanie neutíchlo. V roku 1997 sme sa z týchto dôvodov presťahovali z Arménska na Slovensko. Slovensko je môj druhý domov, zvykli sme si tu a som rada, že za tie roky som tu spoznala mnoho dobrých ľudí.
nezávislosť Arménska bola od svojho vzniku spochybňovaná hlavne susedným Azerbajdžanom.
Počas rozpadu Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa uskutočnilo referendum o nezávislosť Azerbajdžanu a Náhorného Karabachu. Azerbajdžan sa stal nezávislým. Rovnako sa v referende vyjadrili za nezávislosť aj obyvatelia Náhorno karabašskej autonómnej oblasti. Podľa medzinárodného práva a vtedy platných zákonov ZSSR mali plné právo na sebaurčenie. Azerbajdžan s tým nesúhlasil a po výsledkoch referenda vojensky napadol Karabach. Karabach nikdy nebol súčasťou nezávislého Azerbajdžanu. Z vôle Josifa Stalina bol sedemdesiat rokov súčasťou Azerbajdžanskej socialistickej republiky, ktorá v súčasnosti už neexistuje. Stalin sa takto rozhodol v rámci politiky rozdeľuj a panuj, napriek nesúhlasu väčšinového arménskeho obyvateľstva ich nezmyselne včlenil do Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republike. Je prirodzené, že po rozpade ZSSR Arméni nechceli byť súčasťou nezávislého Azerbajdžanu, najmä po masových masakroch Arménov v Sumgaite, Baku a ďalších mestách. Náhorný Karabach bol a je obývaný Arménmi z generácie na generáciu už takmer 3000 rokov, verím, že plánované vyľudnenie Arménov z Karabachu sa nikdy nepodarí.
máte aj osobnú skúsenosť s ozbrojeným konfliktom? Ako sa vojna dotkla vašich blízkych?
Vzdialená rodina, priatelia, spolužiaci a známi zažili vojnu na vlastnej koži, niektorí padli v boji, či v deväťdesiatych rokoch alebo počas súčasnej vojny. Vnímam to psychicky veľmi ťažko, veľmi to bolí, keďže už vyše troch mesiacov čítam a počujem od kamarátok, ako plačú za svojimi deťmi, ktoré padli v boji za obranu svojho národa.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.