neotravujte, my tu inscenujeme voľby. Nech to stojí, čo to stojí. To by mohlo byť výstižné heslo objímajúce všetky podivné kroky poľskej vlády z posledných týždňov. To, čo na pozadí koronakrízy predvádza mocenská mašinéria z Varšavy, je flagrantnou ukážkou ignorancie verejného záujmu.
Konzervatívni nacionalisti zo strany Právo a spravodlivosť už piaty rok šliapu po demokratických hodnotách a podmývajú základy právneho štátu. Teraz sa však na hrane ústavnosti roztancovali ako nikdy predtým.
Vlani na jeseň sme na tomto mieste (.týždeň 43/2019) vyzývali čitateľa, aby ešte nad Poľskom nelámal palicu. Kaczyńského strana PiS vtedy vďaka vyhranenej rétorike a sociálnym balíčkom vyhrala ďalšie parlamentné voľby, hoci tesne stratila väčšinu v Senáte.
„Kaczyński vie, že ak chce meniť Poľsko podľa svojich predstáv, potrebuje v prezidentskom paláci spojenca.“
Videli sme, že na rozdiel od Orbánovho režimu je s Poliakmi rozumná reč a ich demokratické brzdy sú stále viac-menej funkčné. Stačí na ne v pravý čas zatlačiť, čo odvážni sudcovia či demonštranti v uliciach aj robia.
Za slovami, že nad Poľskom ešte neradno zalamovať ruky, si stojíme, ale je to čoraz náročnejšie a poľská vláda nám to neuľahčuje. Naopak, chce, aby sme prižmúrili obe oči a sklopili uši. No dá sa to, keď u susedov opľúvajú to, za čo pred vyše tridsiatimi rokmi tak odvážne bojovali?
Vtedy, po páde komunistickej diktatúry, a potom ešte veľakrát, boli pre nás vzorom. Po boji proti totalite nás učili, čo je solidarita, spravodlivosť aj to, ako usporiadať slobodné voľby. Vari už na to zabudli?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.