ruský imperiálny rukopis bol všade očividný ako súčasť ruskej propagandy. Ako tradičný postoj imperiálneho štátu, ktorý už ani nepredstiera demokratickosť. Takto sa Rusko po Gorbačovovom výkĺbení z predpísanej dráhy vrátilo k svojej tradičnej roli.
Dodnes mi pripadá otvorenejší postoj Jána Čarnogurského, prívrženca ruskej nadvlády nad stredoeurópskymi guberniami ako hra našich pseudodemokratov, ktorí sa hlásia k západnej civilizácii, a žmurkajú pritom po očku na Rusko. Ale netreba si robiť ilúzie ani o západnom svete, ktorý sa tvári, že akt Putinovej svojvôle je v skutočnosti aktom jeho dobre vôle. A nemusí to byť len Macron, v rade na Putina stojí celý rad západných politikov.
Putin svetu ukazuje, ako ostentatívne pohŕda jednotlivým človekom a jeho ľudskou dôstojnosťou. Ale aj Oleg Sencov niečo ukazuje Putinovi – ako ľudskú dôstojnosť nemožno zlomiť.
„Sencov je už dva mesiace na slobode. Znamená to, že Putin vetrí výhodný kšeft.“
Myslím si, že z tohto klinču sa nedá vymaniť. Ani vyšvindľovať. Možno byť len na jednej alebo na druhej strane. Nemyslím si, že naše hlasy za Olega Sencova sa dostali k Putinovi. Ale pokladám za dôležité verejne vysloviť názor. Kvôli Olegovi Sencovovi, kvôli nám, aj kvôli zlým Putinovým snom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.