ešte nikdy predtým nebol úradujúci šéf izraelskej exekutívy v podobnej situácii. Mandelblitovo rozhodnutie aspoň dokazuje, že v izraelskej demokracii nie je nik nad zákonom a nestrannosť generálneho prokurátora môžu Izraelu závidieť aj niektoré krajiny EÚ, najmä keď zvážime, že Mandelblita do úradu vybral sám Netanjahu a ešte predtým udržiavali priateľské vzťahy. Generálny prokurátor však odmietol hrať premiérovu politickú hru, čo mu vynieslo útoky aj zo strany jeho prívržencov.
časť médií je skorumpovaná
Najzávažnejší bod, ktorému Netanjahu čelí, je obvinenie z korupcie v „prípade 4000“, respektíve v afére Bezeq-Walla. Premiér mal podľa vyšetrovateľov ako minister komunikácií zaistiť výnosné regulačné opatrenia pre komunikačný gigant Bezeq, ktorý viedol mediálny magnát Šaul Elovič. Ten mal zaručiť, že spravodajský web Walla, ktorý vlastnil Bezeq, bude pozitívne informovať o Netanjahuových politických opatreniach a jeho rodine. Elovič, ktorý je aj so svojou ženou tiež obvinený z korupcie, podvodu a obštrukcií pri vyšetrovaní, zarobil viac ako 500 miliónov dolárov. Celá aféra sa údajne odohrala medzi rokmi 2012 až 2017 a Netanjahuovi v tomto prípade hrozí trest vo výške desať rokov.
Ďalším prípadom, ktorý súvisí s ovplyvňovaním médií, je aféra Jediot Achronot-Jisrael HaJom („prípad 2000“). Vydavateľ napredávanejších novín v Izraeli (Jediot Achronot) Arnon Mozes sa s Netanjahuom dohodol, že jeho denník a webová stránka Ynet začnú písať o premiérovi ústretovejšie, ak on zariadi obmedzenie nákladu konkurenčných a bezplatných novín (Jisrael HaJom), ktoré vydáva americký miliardár Sheldon Adelson, podporovateľ Netanjahua. Plán sa napokon nezrealizoval, no obaja hlavní aktéri čelia obvineniam. Netanjahu z podvodu a zneužitia právomoci, Mozes z ponúkania úplatku.
„Prvýkrát v dejinách Izraela má šancu na vytvorenie vlády parlament.“
Oba prípady ukázali najmä skorumpovanosť určitých izraelských médií, ktorých vydavatelia pošliapu etiku, aby uspokojili politikov a osobne zarobili. Médiá, považované za strážcov pluralitnej demokracie, ju tu skôr podkopávali. Pritom Netanjahu v čase, keď sa takto pokúšal vylepšiť svoj mediálny obraz, patril medzi najpopulárnejších politikov v Izraeli.
Posledný bod, „prípad 1000“, premiéra obviňuje z prijímania darov od izraelského hollywoodskeho filmového producenta Arnona Milchana a austrálskeho miliardára Jamesa Packera výmenou za politické protislužby. Netanjahu vraj napríklad dvakrát loboval u amerických predstaviteľov za udelenie víz pre Milchana. Za tento prípad môže Netanjahu stráviť tri roky vo väzení.
hlavný vinník politickej krízy
Netanjahu je hlavnou príčinou súčasnej politickej krízy v Izraeli. Pre jeho problémy so zákonom a uprednostňovanie osobných záujmov krajina nemá riadnu funkčnú vládu už takmer rok. Ani dvoje predčasné parlamentné voľby v priebehu piatich mesiacov nepomohli pri vytvorení vládnej koalície.
Ešte v apríli tohto roku Netanjahu bezprecedentne zlyhal, keď mal zostaviť vládu po prvých predčasných voľbách v apríli 2019. A následne z taktických dôvodov odoprel túto možnosť svojmu hlavnému rivalovi Benjamínovi Gancovi (strana Kachol Lavan), lebo sa bál, že bývalému náčelníkovi generálneho štábu by sa to mohlo podariť. A tak pretlačil cez parlament zákon o jeho rozpustení a o vypísaní nových volieb na september.
Izrael je momentálne v nepreskúmaných vodách, keďže ani po septembrových voľbách sa nepodarilo zostaviť vládu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.