Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Pred 30 rokmi dostal Berlínsky múr prvú trhlinu

.redakcia .svet

Berlínsky múr sa stal v dejinách ľudstva symbolom studenej vojny a rozdelenia Nemecka a sveta na dva bloky, podľa dobovej terminológie na kapitalistický a socialistický.

Pred 30 rokmi dostal Berlínsky múr prvú trhlinu JACQUES LANGEVIN/CORBIS/PROFIMEDIA „Antifaschistischer Schutzwall.“ Krajiny NATO a západné Nemecko sú fašisti, znela propaganda NDR. Berlínsky múr východné autority nazývali „Antifašistickou ochrannou stenou.“

berlínsky múr rozdeľoval Berlín, Nemecko a celú Európu od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989. Pred 30 rokmi dostal prvú trhlinu. V dňoch 10. – 12. novembra 1989 sa do Západného Berlína vybrali dva milióny východných Nemcov. Spomienkou na pád Berlínskeho múru a na koniec socialistického spoločenského poriadku v krajinách strednej a východnej Európy je Svetový deň slobody, ktorý 9. novembra 2001 vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush.

Na území západných okupačných zón vznikla 23. mája 1949 Nemecká spolková republika (NSR), ako reakcia na ňu 7. októbra toho istého roku bola na území sovietskej okupačnej zóny založená Nemecká demokratická republika (NDR).

Jedným z dôvodov na začatie budovania Berlínskeho múru bol odchod Nemcov z východnej časti Berlína do jeho západnej časti. Stranícke a štátne orgány NDR sa rozhodli urobiť opatrenia, aby občania NDR nemohli cez Berlín odchádzať do NSR.

 
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite