protiimigračná pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) chcela z krajinských volieb v Sasku a Brandenbursku vzísť ako hlavná politická sila. To sa jej nepodarilo. Skončila na druhom mieste, no aj tak slávi svoj dosiaľ najväčší úspech a možno ju označiť za víťaza volieb.
Strana AfD svojimi ziskami otriasla doterajším postavením politických strán hlavného prúdu vo východnej časti Nemecka.
„Mnohí voliči takticky podporili etablované veľké strany, aby tak zabránili vstupu AfD do vlády.“
„Pokiaľ ide o nárast voličských hlasov, víťazom volieb je bezpochyby strana AfD. Už sa etablovala ako samostatný, nacionálno-pravicový pilier politiky v týchto nemeckých spolkových krajinách. AfD však nevyhrala voľby v zmysle práva zostavovať vládu, a tak zostáva, aspoň zatiaľ, v akejsi politickej karanténe,“ vysvetľuje pre .týždeň Vladimír Handl, expert z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej Univerzity v Prahe.
Voľby podľa neho ukázali aj ďalší fenomén. Menšie strany ako Ľavica (Die Linke), Zelení či FDP masovo stratili voličov. „Mnohí totiž takticky podporili etablované veľké strany SPD a CDU, aby tak zabránili vstupu AfD do vlády,“ vysvetľuje analytik Handl.
debakel ľavice aj vládnych strán
V štvormiliónovom Sasku, ktoré susedí s Českou republikou, získala Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) 32,1 percenta hlasov. Druhá skončila strana AfD s 27,5 percenta hlasov.
„AfD sa etablovala ako samostatný, nacionálno-pravicový pilier politiky v týchto spolkových krajinách.“
V Brandenbursku zas zvíťazila stredoľavicová SPD so ziskom 26,2 percenta hlasov, čo je oproti minulým voľbám pokles o vyše päť percent. Protiimigračná AfD skončila druhá, presvedčila 23,5 percenta voličov a takmer zdvojnásobila svoju podporu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.