republikán Joe Walsh vyzval Donalda Trumpa na súboj 25. augusta 2019, keď ohlásil svoju kandidatúru na úrad prezidenta. Ale pre nevertrumperov vôbec nie je odpoveďou na ich priania. Je to totiž presne ten typ kandidáta, pri ktorom nevedia, čo sa z neho nakoniec vykľuje – a či by v konečnom dôsledku nebol napokon len ďalšou verziou Trumpa.
Napriek tomu prebieha v tábore republikánskych odporcov Trumpa seriózna diskusia o tom, či Joea Walsha predsa len netreba podporiť.
Tí, ktorí ho chcú podporiť, hoci jeho podobnosť s Trumpom vidia, argumentujú v zásade takto: Je potrebný akýkoľvek útok na Trumpa, a najlepší je útok zo zálohy, aký Walsh predvádza. Navyše Walsh je podľa nich práve preto, ako Trumpa pripomína, prakticky jediný kandidát schopný odlákať od Trumpa jeho verných voličov. Skrátka, argumentujú, klin sa klinom vybíja. A ak ten trumpovský klin väzí v stene veľmi hlboko, vybijeme ho klinom walshovským. Jemnejšie nástroje totiž nezaberajú.
sociálny pracovník, kongresman, moderátor
A kto je vlastne Joe Walsh? Narodil sa v roku 1961 ako jedno z deviatich detí, v detstve a dospievaní bol aktívny športovec, neskôr sa istý čas pripravoval na hereckú kariéru. Na univerzite vyštudoval angličtinu, ale najväčší dopad na jeho neskoršie zameranie mala zrejme sociálna práca. To bola jeho prvá vážna „kariéra“, keď sa v rámci programu Jobs for Youth venoval mladým ľuďom, ktorí z nejakých dôvodov nedokončili strednú školu.
„Ako plynuli roky, Joe Walsh sa z umierneného republikána stával čoraz menej umierneným populistom.“
Walshovou úlohou bolo doučiť ich zručnosti, ktoré by sa im pomohli zorientovať a uplatniť sa na trhu práce. Okrem toho zbieral peniaze pre viaceré charitatívne organizácie aj s medzinárodnou pôsobnosťou. Tu si po prvý raz uvedomil, že dokáže meniť životy druhých ľudí. Politika bola uňho už len ďalším dôsledkom tohto uvažovania.
Walsh, extrovert s excentrickými sklonmi, sa do nej vrhol s nadšením. K jeho pozitívam patrilo, že vedel komunikovať s ľuďmi, bol za znižovanie daní a vyrovnanie rozpočtu, ako republikán uznával Reaganov odkaz a netúžil po prehnanom zasahovaní štátu do života človeka. V podstate by sa dal zaradiť ako umiernený konzervatívec. To však hovorí len o časti jeho osobnosti. Lebo práve prostorekosť a výstrednosť z neho robili aspoň na pohľad všetko iné, len nie zosobnenie umiernenosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.